2022

24.12.2022

Milí priaznivci EUROPE DIRECT Komárno,

Ďakujem vám za doterajšiu priazeň a spoluprácu. Teším sa na ďalšie spoločné aktivity.

Prajem vám a vašim rodinám pohodové a veselé prežitie Vianoc a v novom roku pevné zdravie a veľa osobných ako aj pracovných úspechov.

Tešíme sa na spoluprácu v roku 2023.

21.12.2022

COP15: historická globálna dohoda pre prírodu a ľudí

EÚ sa na 15. konferencii OSN o biodiverzite (COP15) v kanadskom Montreale pripojila k 195 krajinám, ktoré sú signatármi historickej dohody - globálneho rámca pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu. Tento rámec obsahuje globálne ciele a zámery na ochranu a obnovu prírody pre súčasné a budúce generácie, zabezpečenie jej udržateľného využívania, ako aj stimuláciu investícií do ekologického globálneho hospodárstva. Spolu s Parížskou dohodou o zmene klímy pripravuje pôdu pre svet, ktorý sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym, odolným a priaznivým pre prírodu. Dohoda je pevným rámcom s jasnými, merateľnými cieľmi a zámermi, stanovujú sa v nej úplné mechanizmy monitorovania, podávania správ a preskúmavania, ktoré majú slúžiť na sledovanie pokroku a ktoré sú doplnené rozsiahlym balíkom na mobilizáciu zdrojov. Dohoda o biodiverzite z Kchun-mingu a Montrealu obsahuje kľúčové globálne ciele:

• do roku 2030 celosvetovo (na súši aj na mori) obnoviť 30 % degradovaných ekosystémov,
• do roku 2030 ochrániť a spravovať 30 % oblastí (suchozemské, vnútrozemské vodné, pobrežné a morské oblasti),
• zastaviť vymieranie známych druhov a do roku 2050 desaťnásobne znížiť riziko a mieru vyhynutia všetkých druhov (vrátane neznámych),
• do roku 2030 znížiť riziko vyplývajúce z pesticídov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť stratu živín v životnom prostredí aspoň o 50 %,
• do roku 2030 znížiť riziká vyplývajúce zo znečistenia a negatívne vplyvy znečistenia zo všetkých zdrojov, a to na také úrovne, ktoré nie sú pre biodiverzitu a funkcie ekosystémov škodlivé,
• do roku 2030 znížiť globálnu stopu spotreby, a to aj výrazným znížením nadmernej spotreby a produkcie odpadu, ako aj obmedzením potravinového odpadu na polovicu,
• udržateľne riadiť oblasti v poľnohospodárstve, akvakultúre, rybolove a lesnom hospodárstve a výrazne posilniť agroekológiu a iné postupy priaznivé pre biodiverzitu,
• bojovať proti zmene klímy riešeniami blízkymi prírode,
• do roku 2030 znížiť mieru zavlečenia a udomácnenia inváznych nepôvodných druhov aspoň o 50 %,
• do roku 2030 zaistiť bezpečné, zákonné a udržateľné využívanie voľne žijúcich druhov a obchodovanie s nimi,
• ekologizovať mestské priestranstvá.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2022

Európska zelená dohoda: 4,11 miliardy eur z modernizačného fondu na urýchlenie prechodu na čistú energiu

V druhom roku fungovania modernizačného fondu sa vyplatilo celkovo 4,11 miliardy eur na podporu 61 projektov vo ôsmich prijímajúcich krajinách. Tieto projekty pomôžu modernizovať energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle, doprave a poľnohospodárstve a zlepšiť energetickú účinnosť. Podpora pomôže týmto členským štátom splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a urýchliť zelenú transformáciu EÚ. Tento rok boli vyplatené prostriedky Chorvátsku (19,8 milióna eur), Česku (1,34 miliardy eur), Estónsku (62,4 milióna eur), Maďarsku (74,3 milióna eur), Litve (85 miliónov eur), Poľsku (643,2 milióna eur), Rumunsku (1,39 miliardy eur) a Slovensku (39,5 milióna eur). V júni sa už vyplatilo 2,4 miliardy eur na podporu 45 investičných návrhov a v súčasnosti ju dopĺňa vyplatenie 1,71 miliardy eur na podporu ďalších 16 investičných návrhov. Na Slovensku boli podporené projekty zamerané na obnovu a rozšírenie sietí diaľkového vykurovania a chladenia a projekty dekarbonizácie v priemyselnom sektore.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2022

Energetická platforma EÚ: Pokrok v práci na spoločnom nákupe plynu

Európska komisia včera zvolala priemyselný okrúhly stôl na vysokej úrovni v snahe podporovať energetickú platformu EÚ pri ďalšom napredovaní práce na spoločnom nákupe plynu, ktorý sa má začať v roku 2023. Zasadnutie nasledovalo po tom, ako ministri EÚ pre energetiku prijali navrhované nariadenie Komisie o posilnení solidarity prostredníctvom lepšej koordinácie nákupu plynu, cezhraničnej výmeny plynu a spoľahlivých referenčných hodnôt cien. Zasadnutie otvorila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová,viedol ho podpredseda Maroš Šefčovič a zúčastnili sa na ňom zástupcovia na vysokej úrovni z 33 spoločností z členských štátov EÚ a zmluvných strán Energetického spoločenstva. Zameralo sa na potrebu skutočného aktívneho zapojenia plynárenského priemyslu EÚ, väčších aj menších účastníkov trhu, do platformy. Cieľom platformy je pomôcť koordinovať nákup plynu a zároveň využívať kolektívnu politickú a nákupnú silu EÚ, aby sa zabezpečili dodávky od spoľahlivých partnerov za udržateľné ceny pre občanov a podniky EÚ. V januári Komisia zvolá prvé oficiálne zasadnutie riadiaceho výboru zloženého z členských štátov EÚ v snahe pomôcť koordinovať proces agregácie dopytu aj spoločného nákupu.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2022

Komisia navrhuje prísnejšie pravidlá v boji proti obchodovaniu s ľuďmi

Komisia dnes navrhla posilniť pravidlá o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boj proti nemu. Každoročne sa viac ako 7 000 ľudí stane obeťami obchodovania s ľuďmi v EÚ. Dá sa očakávať, že tento údaj je oveľa vyšší, keďže mnoho obetí zostáva neodhalených. Väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá, ale podiel mužských obetí je takisto na vzostupe, najmä pokiaľ ide o pracovné vykorisťovanie. Formy vykorisťovania sa v posledných rokoch vyvíjali, pričom trestná činnosť čoraz viac nadobúda online rozmer. Tento fakt si vyžaduje nové opatrenia na úrovni EÚ. Aktualizované pravidlá poskytnú orgánom presadzovania práva a justičným orgánom účinnejšie nástroje na vyšetrovanie a stíhanie nových foriem vykorisťovania. Aktualizované pravidlá budú zahŕňať najmä tieto prvky:

• Zaradenie nútených manželstiev a nezákonných osvojení medzi druhy vykorisťovania.
• Výslovný odkaz na trestné činy obchodovania s ľuďmi spáchané alebo uľahčené prostredníctvom informačných a komunikačných technológií vrátane internetu a sociálnych médií.
• Povinné sankcie pre právnické osoby zodpovedné za trestné činy obchodovania s ľuďmi.
• Formálne vnútroštátne referenčné mechanizmy na zlepšenie včasnej identifikácie a postúpenia na pomoc a podporu obetiam, ktoré vytvoria základ pre európsky referenčný mechanizmus zriadením vnútroštátnych kontaktných miest.
• Zintenzívnenie znižovania dopytu tým, že osoby, ktoré vedome využívajú služby poskytované obeťami obchodovania s ľuďmi, spáchajú trestný čin.
• Ročný zber údajov o obchodovaní s ľuďmi v celej EÚ, ktorý má uverejňovať Eurostat.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2022

Európania prejavujú neotrasiteľnú podporu reakcii EÚ na energetickú krízu

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že veľká väčšina občanov EÚ hodnotí nedávne opatrenia EÚ na riešenie energetickej krízy pozitívne. Viac ako 8 z desiatich občanov EÚ (82 %) súhlasí s tým, že EÚ by mala pokračovať v prijímaní opatrení na zníženie svojej závislosti od ruských fosílnych palív. Prevažná väčšina respondentov (83 %) si myslí, že v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine sú investície do energie z obnoviteľných zdrojov naliehavejšie. 87 % z nich sa domnieva, že je nevyhnutné chrániť kritickú infraštruktúru, ako sú plynovody a internetové káble, zatiaľ čo 83 % súhlasí aj s tým, že cena elektrickej energie by nemala závisieť od ceny plynu. Veľká väčšina respondentov (85 %) tvrdí, že rastúce ceny energie majú vplyv na ich kúpnu silu. 56 % súhlasí s tým, že zvyšovanie cien v poslednom čase je spôsobené najmä agresívnym správaním Ruska, no 38 % s týmto tvrdením nesúhlasí. Rýchly prieskum Eurobarometra pod názvom Reakcia EÚ na energetickú krízu sa uskutočnil v období od 23. do 30. novembra 2022 v 27 členských štátoch. Na internete bolo oslovených 26 337 občanov.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2022

EÚ sa dohodla na deviatom balíku sankcií proti Rusku

Európska komisia víta, že Rada prijala deviaty balík tvrdých sankcií proti Rusku za jeho agresiu voči Ukrajine. Dnešný balík dopĺňa úplný zákaz dovozu ruskej ropy prepravovanej po mori do EÚ a globálne zastropovanie cien ropy dohodnuté s partnermi skupiny G7, ktoré sa uplatňujú od 5. decembra. Balík obsahuje:

• Rozšírenie sankčných zoznamov - EÚ doplnila do svojho zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahuje zmrazenie aktív, takmer 200 ďalších osôb a subjektov. Patria sem okrem iného ruské ozbrojené sily, ako aj ich jednotliví príslušníci, a podniky pôsobiace v obrannom priemysle, poslanci Štátnej dumy a Rady federácie, ministri, ruské zastupujúce orgány na okupovaných územiach Ukrajiny a politické strany.
• Ďalšie zákazy vývozu z EÚ - Na citlivé technológie dvojakého použitia a pokročilé technológie, ktoré by mohli napomôcť posilneniu vojenskej spôsobilosti Ruska a jeho technologických možností, sa uvalili nové vývozné obmedzenia. Patria k nim bezpilotné lietadlá, maskovacia výstroj, dodatočné chemické/biologické vybavenie, látky na potláčanie nepokojov a ďalšie elektronické komponenty, ktoré sa našli v ruských vojenských systémoch na bojisku. Najstriktnejšie vývozné obmedzenia sa ďalej rozširujú na 168 ďalších ruských subjektov úzko prepojených s ruským vojensko-priemyselným komplexom.
• Ďalšie zákazy transakcií pre ruské banky - Sankcie sa uvalili na ďalšie tri ruské banky a zahŕňajú úplný zákaz transakcií s Ruskou bankou regionálneho rozvoja.
• Ďalšie zákazy týkajúce sa ruských médií - Sankcie sa dotkli štyroch ďalších ruských mediálnych kanálov v EÚ.
• Odrezanie Ruska od prístupu k bezpilotným lietadlám - Priamy vývoz bezpilotných strojov do Ruska a vývoz do akýchkoľvek tretích krajín, ako napr. Irán, je po novom obmedzený.
• Ďalšie hospodárske opatrenia proti ruskému energetickému a ťažobnému odvetviu - Budú zakázané nové investície EÚ do ruského ťažobného odvetvia, s výnimkou určitých surovín.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2022

EÚ a Ukrajina podpísali 100-miliónovú pomoc na obnovu vojnou poškodených škôl

Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali 100-miliónový balík na rekonštrukciu a obnovu školských zariadení, ktoré boli poškodené počas celoplošnej vojny Ruska proti Ukrajine. Táto podpora sa dostane na Ukrajinu prostredníctvom humanitárnych partnerov EÚ a čiastočne aj ako rozpočtová podpora pre ukrajinskú vládu. Európska komisia vyčlenila približne 14 miliónov eur z aktuálnej zákazky s poľskou rozvojovou bankou "Bank Gospodarstwa Krajowego" na nákup školských autobusov a bezpečnú prepravu ukrajinských detí do školy. Komisia zároveň vyhlásila celoúnijnú kampaň solidarity s cieľom získať cez mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany do daru školské autobusy pre Ukrajinu. Z EÚ a jej členských štátov je už pripravených na odovzdanie celkovo asi 240 autobusov. Balík pomoci vo výške 100 miliónov eur zahŕňa:

• 34 miliónov eur na humanitárnu pomoc, z čoho sa 20 miliónov eur poskytne prostredníctvom Úradu OSN pre projektové služby (UNOPS) a 14 miliónov eur prostredníctvom Rozvojového programu Organizácie Spojených národov (UNDP). Táto podpora sa zameria na ľahké a stredne náročné opravy, napr. okien, striech, dverí, sanitárnych a vykurovacích zariadení, ako aj na vybavenie do tried vo vzdelávacích priestoroch aj v protibombových úkrytoch.
• 66 miliónov eur sa má poskytnúť priamo ako rozpočtová podpora ukrajinskej vláde.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2022

Konferencia o budúcnosti Európy: Komisia organizuje prvú panelovú diskusiu občanov o znižovaní plytvania potravinami

Komisia dnes v Bruseli organizuje prvú európsku panelovú diskusiu občanov. Občania sa v nej môžu vyjadriť k tomu, ako zintenzívniť opatrenia na zníženie plytvania potravinami v EÚ. Ide o prvú z panelových diskusií občanov novej generácie, ktoré boli spustené v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy. Znižovanie objemu odpadu, a najmä potravinového odpadu, je predmetom legislatívneho návrhu, ktorý je súčasťou pracovného programu Komisie na rok 2023 v súlade s návrhmi Konferencie o budúcnosti Európy a stratégie Z farmy na stôl. Účelom panelovej diskusie je umožniť občanom kolektívne sa zaoberať touto otázkou. Občania v nej predložia odporúčania, ktoré budú podkladom pre prácu Komisie v oblasti plytvania potravinami vrátane uvedeného legislatívneho návrhu a širšieho úsilia o dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti znižovania plytvania potravinami. Panel pozostáva z náhodne vybraných občanov. Reprezentujú rozmanitosť EÚ z geografického hľadiska (národný a mestský/vidiecky pôvod), z hľadiska pohlavia, veku, sociálno-ekonomického pôvodu a úrovne vzdelania. Tretinu účastníkov tvoria mladí ľudia vo veku do 26 rokov.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2022

Inštitúcie EÚ sa dohodli na spoločných prioritách na roky 2023 a 2024

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, český predseda vlády Petr Fiala za Radu Európskej únie a predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová podpísali spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2023 a 2024, ktoré stavia na solídnom pokroku, ktorý sa dosiahol za posledný rok. V spoločnom vyhlásení sa stanovuje spoločná európska vízia silnejšej a odolnejšej Európy, ktorá čelí nevyprovokovanej a brutálnej agresii Ruska voči Ukrajine a jej rozsiahlym dôsledkom, pričom zároveň rieši ďalšie závažné výzvy, ako napríklad klimatickú krízu a hospodárske otrasy. Európska únia bude aj naďalej stáť pri Ukrajine a jej obyvateľoch a zároveň urýchli súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. V spoločnom vyhlásení sa zdôrazňujú kľúčové legislatívne návrhy, ktoré sú v súčasnosti v rukách Európskeho parlamentu a Rady alebo ktoré Európska komisia predloží v roku 2023. Inštitúcie EÚ takisto uvítali výsledky Konferencie o budúcnosti Európy a opätovne potvrdili svoje záväzky nadviazať na návrhy v rámci svojich právomocí. Mnohé návrhy z konferencie sú už zohľadnené v pracovnom programe Komisie na rok 2023.

Zdroj: Európska komisia 

14.12.2022

35 rokov programu Erasmus+

Program Erasmus+ bol vytvorený v roku 1987 a medzičasom poskytol možnosť študovať, absolvovať odbornú prípravu, pracovať či pôsobiť ako dobrovoľník v zahraničí takmer 13 miliónom ľudí. V roku 2014sa program premenovalna Erasmus+, aby aj jeho názov zachytával skutočnosť, že sa rozšíril na všetky oblasti vzdelávania, ako aj na mládež a šport. Dnes je jedným z najznámejších a najobľúbenejších programov EÚ. Ponúka príležitosti na spoluprácu a mobilitu v školskom vzdelávaní pre žiakov i učiteľov, v odbornom vzdelávaní a príprave, vo vysokoškolskom vzdelávaní a vzdelávaní dospelých, ako aj projekty pre učňov, mladých ľudí, pracovníkov s mládežou a aj pre športových trénerov (od roku 2023). Po ruskom útoku na Ukrajinu program Erasmus+ zaručil čo najväčšiu možnú flexibilitu pri realizácii projektov v snahe poskytnúť podporu ukrajinským žiakom a študentom, ako aj vyučujúcim. V období 2021 - 2027 disponuje Erasmus+ celkovým rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur, ktoré dopĺňa ďalších 2,2 miliardy eur z externých nástrojov EÚ. Plánuje podporiť ešte viac účastníkov a projektov v Európe i za jej hranicami. V súčasnom programovom období sa doň začlenila aj iniciatíva DiscoverEU. Vďaka mimoriadnemu financovaniu poskytnutému v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 táto novinka znamená, že na rok 2022 je k dispozícii 70 000 cestovných poukazov. Každý verejný či súkromný orgán pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže prostredníctvom výzvy na predkladanie projektových žiadostí požiadať o financovanie. Pomoc pritom poskytujú národné agentúry programu Erasmus+, ktoré sa nachádzajú v každom členskom štáte EÚ a v tretích krajinách pridružených k programu, ako aj Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru. Výzva na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na rok 2023 bola otvorená 23. novembra 2022.

Zdroj: Európska komisia 

14.12.2022

Nová spoločná poľnohospodárska politika od 1. januára 2023

Európska komisia schválila všetkých 28 strategických plánov (jeden pre každú krajinu EÚ a dva pre Belgicko), čo predstavuje začiatok novej spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorý je naplánovaný na 1. január 2023. Finančné prostriedky EÚ vo výške 264 miliárd eur podporia európskych poľnohospodárov pri prechode k udržateľnému a odolnému poľnohospodárstvu a pomôžu zachovať životaschopnosť a rozmanitosť vidieckych oblastí. Spolufinancovaním a doplnkovými vnútroštátnymi finančnými prostriedkami sa celkový verejný rozpočet určený poľnohospodárom a vidieckym komunitám na obdobie 2023-2027 zvýši na 307 miliárd eur. Ďalšie programy, ktoré spadajú do oblasti pôsobnosti SPP, ale nie sú súčasťou strategických plánov SPP, ako je program POSEI pre najvzdialenejšie regióny, školský projekt EÚ či propagačné programy, získajú dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške šesť miliárd eur.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2022

Spravodlivé zdaňovanie: dohoda o minimálnom zdanení nadnárodných spoločností

Komisia víta jednohlasnú dohodu o smernici navrhnutej Komisiou, ktorá zabezpečí uplatňovanie minimálnej efektívnej sadzby dane pre veľké nadnárodné skupiny. Dosiahnutie dohody oznámilo včera v noci české predsedníctvo Rady EÚ. Vďaka tejto historickej dohode je EÚ bližšie k naplneniu svojho prísľubu, že bude medzi prvými, ktorí implementujú daňovú reformu OECD. Keď sa táto dohoda začne vykonávať, vnesie do medzinárodného rámca pre zdaňovanie právnických osôb spravodlivosť, transparentnosť a stabilitu. Smernica obsahuje spoločný súbor pravidiel pre výpočet 15 %-nej minimálnej efektívnej sadzby dane - s cieľom zabezpečiť jej dôsledné a jednotné uplatňovanie v celej EÚ. Minimálnu sadzbu dane vo výške 15 % odsúhlasilo na globálnej úrovni 137 krajín. Tieto pravidlá budú platiť pre nadnárodné skupiny podnikov a veľké vnútroštátne skupiny v EÚ, ktoré majú kombinované finančné príjmy viac ako 750 miliónov eur ročne. Budú sa vzťahovať na všetky veľké skupiny, domáce aj medzinárodné, ktorých materská alebo dcérska spoločnosť sa nachádza v členskom štáte EÚ. Smernica upravuje aj situáciu, keď krajina, v ktorej má sídlo dcérska spoločnosť, minimálnu efektívnu sadzbu neuplatňuje. V takom prípade členský štát, v ktorom sídli materská spoločnosť, uplatní tzv. dodatočnú daň. Smernica takisto zabezpečí efektívne zdaňovanie v situáciách, keď sa materská spoločnosť nachádza mimo EÚ v krajine s nízkym zdanením, ktorá neuplatňuje rovnocenné pravidlá. Členské štáty musia nové pravidlá implementovať do 31. decembra 2023.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2022

Bezpečnostná únia: Nové pravidlá týkajúce sa vopred poskytovaných informácií o cestujúcich

Komisia navrhla nové pravidlá na lepšie využívanie vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API). Tento návrh je jedným z kľúčových opatrení určených v Stratégii EÚ pre bezpečnostnú úniu. Informácie o cestujúcich pomáhajú zlepšovať kontroly hraníc, znižovať neregulárnu migráciu a identifikovať osoby predstavujúce bezpečnostné riziká. Do EÚ každý rok vstupuje, opúšťa ju alebo ňou prechádza viac ako miliarda cestujúcich. Nové pravidlá zlepšia využívanie údajov API pre potreby kontrol pasažierov ešte pred ich príchodom na vonkajšie hranice. Zároveň posilnia boj proti závažnej trestnej činnosti a terorizmu v rámci EÚ. Odstráni sa tak významná medzera v súčasnom právnom rámci, pričom budú dodržané normy EÚ týkajúce sa ochrany a prenosu údajov. Komisia dnes takisto predložila správu o troch rokoch výrazného pokroku vo vykonávaní stratégie pre bezpečnostnú úniu a navrhuje nový akčný plán boja proti nedovolenému obchodovaniu s kultúrnymi objektmi, ktoré stále patrí medzi najlukratívnejšie formy podnikania organizovaných zločineckých skupín.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2022

Priemyselné investície do výskumu a vývoja v EÚ opäť rastú

Z porovnávacieho prehľadu EÚ týkajúceho sa investícií priemyselných podnikov do výskumu a vývoja za rok 2022, ktorý dnes uverejnila Komisia, vyplýva, že európsky priemysel je v oblasti investícií do výskumu a vývoja opäť na dobrej ceste. Po pandemickom poklese o -2,2 % v roku 2020 sa tieto investície v roku 2021 zvýšili o 8,9 %. EÚ naďalej zostáva svetovým lídrom, pokiaľ ide o investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, kde v etablovaných spoločnostiach i mladších firmách v plnej miere prebieha digitalizácia a prechod na elektrické vozidlá. Porovnávací prehľad zároveň poukazuje na širokú odvetvovú diverzifikáciu investícií v EÚ, najmä v porovnaní s USA, kde sú investície do výskumu a vývoja sústredené hlavne v odvetví informačných a komunikačných technológií (IKT). Investície súkromného sektora do výskumu a vývoja celosvetovo výrazne vzrástli nad úroveň spred pandémie (o 14,8 % v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020). Po prvýkrát od porovnávacieho prehľadu z roku 2004 presiahli celkové investície do výskumu a vývoja uskutočnené 2 500 podnikmi z celého sveta, ktoré v tejto oblasti investovali najviac, úroveň jeden bilión eur (1 094 miliárd EUR). Dôležitou zmenou je, že všetky čínske spoločnosti zahrnuté v porovnávacom prehľade majú v súčasnosti spolu o niečo väčší podiel na celkovom celosvetovom objeme investícií ako spoločnosti z EÚ (čínske spoločnosti 17,9 % a podniky z EÚ 17,6 %). Vedúci podiel amerických firiem sa zvýšil na 40,2 % celosvetových investícií.

Zdroj: Európska komisia

12.12.2022

Komisia schválila slovenskú schému štátnej pomoci vo výške 250 miliónov EUR na kompenzáciu nepriamych emisných nákladov energeticky náročným podnikom

Táto schéma štátnej pomoci je určená pre energeticky náročné spoločnosti, aby im bola poskytnutá čiastočná kompenzácia za vyššie ceny elektrickej energie zapríčinené vplyvom cien uhlíka na náklady na výrobu elektrickej energie (tzv. náklady na nepriame emisie), ktoré vznikli v rokoch 2021 - 2030 v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ďalej len "ETS").

Opatrenie bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace v odvetviach ohrozených únikom uhlíka uvedených v prílohe I k usmerneniam o štátnej pomoci ETS. Tieto odvetvia čelia vysokým nákladom na elektrickú energiu a sú vystavené medzinárodnej hospodárskej súťaži. Kompenzácia bude oprávneným spoločnostiam poskytnutá formou čiastočnej náhrady nákladov na nepriame emisie, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, pričom posledná platba sa uskutoční v roku 2031. Termín na platby za rok 2021 je 30. apríl 2023 z dôvodu mimoriadnych okolností súvisiacich so súčasnou energetickou krízou. Maximálna výška pomoci na príjemcu sa bude rovnať 75 % vzniknutých nepriamych nákladov na emisie. Výška pomoci sa vypočíta na základe referenčných hodnôt efektívnosti spotreby elektrickej energie. Na to, aby príjemcovia mohli získať kompenzáciu, musia buď i) vykonať určité odporúčania energetického auditu, alebo ii) pokryť aspoň 30 % svojej spotreby elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov.

Komisia opatrenie posúdila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, a najmä podľa usmernení ETS o štátnej pomoci a zistila, že systém je potrebný a vhodný na podporu energeticky náročných spoločností s cieľom vyrovnať sa s vyššími cenami elektrickej energie a zabrániť tomu, aby sa spoločnosti premiestňovali do krajín mimo EÚ s menej ambicióznymi politikami v oblasti klímy, čo by viedlo k zvýšeniu celosvetových emisií skleníkových plynov. Komisia okrem toho zistila, že schéma spĺňa požiadavky stanovené v usmerneniach o štátnej pomoci ETS. Preto podporuje ciele EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a ciele stanovené v Európskej zelenej dohode. Na tomto základe Komisia schválila slovenskú schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude sprístupnené pod číslom SA.102712 v registri štátnej pomoci.

Zdroj: Európska komisia

12.12.2022

Európska zelená dohoda: EÚ sa dohodla na novom predpise o udržateľnejších a recyklovateľnejších batériách

Komisia víta predbežnú politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou, ktorej cieľom je, aby sa všetky batérie uvádzané na trh EÚ stali udržateľnejšími, bezpečnejšími a aby boli v súlade so zásadami obehového hospodárstva. Dohoda vychádza z návrhu Komisie z decembra 2020 a rieši sociálne, hospodárske a environmentálne otázky týkajúce sa všetkých druhov batérií. Kľúčovým úspechom v rámci Európskej zelenej dohody je nový právny predpis, ktorý zabezpečuje udržateľnosť batérií počas celého ich životného cyklu - od získavania materiálov až po ich zber, recykláciu a zmenu účelu. Po nadobudnutí účinnosti nového právneho predpisu sa od roku 2024 postupne zavedú požiadavky na udržateľnosť z hľadiska uhlíkovej stopy, recyklovaného obsahu a výkonnosti a trvanlivosti. Komplexnejší regulačný rámec pre rozšírenú zodpovednosť výrobcu sa začne uplatňovať do polovice roka 2025, pričom sa časom zavedú vyššie ciele zberu. V prípade prenosných batérií bude cieľ stanovený na 63 % do roku 2027 a 73 % do roku 2030, zatiaľ čo v prípade batérií pre ľahké dopravné prostriedky bude cieľ stanovený na 51 % do roku 2028 a 61 % do roku 2031. Všetky zozbierané batérie sa musia recyklovať a musia sa dosiahnuť vysoké úrovne zhodnocovania, najmä pokiaľ ide o cenné materiály ako meď, kobalt, lítium, nikel a olovo. Ciele materiálového zhodnocovania v prípade lítia budú stanovené na 50 % do roku 2027 a 80 % do roku 2031. Podniky, ktoré uvádzajú batérie na vnútorný trh EÚ, budú musieť preukázať, že materiály použité na ich výrobu boli získané zodpovedne.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2022

Ďalší ročník súťaže o ceny Nového európskeho Bauhausu 2023

Komisia otvorila nové kolo prihlášok do súťaže o ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2023. Ceny za rok 2023 budú udelené 15 víťazom vo forme finančnej odmeny do výšky 30 000 EUR ako aj komunikačného balíčka, ktorý im pomôže ďalej rozvíjať a propagovať ich projekty a koncepcie. V kontexte Európskeho roka zručností bude v tomto ročníku okruh zameraný na vzdelávanie a učenie sa. Po prvý raz budú v súťaži vítané aj projekty a koncepcie na západnom Balkáne. Rovnako ako minulý rok, aj tento rok sa budú udeľovať osobitné ceny osobám do 30 rokov. Výzva je otvorená do 31. januára 2023, 19.00 hod. SEČ. Vítaní sú uchádzači všetkých štátnych príslušností a pôvodov, ak sa ich koncepcie a projekty realizujú v EÚ alebo na západnom Balkáne. Prihlášky by mali predkladať prostredníctvom oficiálnej webovej stránky venovanej cenám Nového európskeho Bauhausu. Ceny za rok 2023 budú udelené existujúcim projektom ako aj koncepciám, ktoré vypracovali mladé talenty, a to v štyroch kategóriách:

• obnovenie spojenia s prírodou,
• znovunadobudnutie pocitu spolupatričnosti,
• uprednostňovanie miest a ľudí, ktorí to najviac potrebujú,
• potreba dlhodobého myšlienkového prístupu v priemyselnom ekosystéme zohľadňujúceho životný cyklus.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2022

Balík predpisov v oblasti rovnosti: Komisia navrhuje posilniť subjekty pre rovnaké zaobchádzanie s cieľom bojovať proti diskriminácii

Európska komisia dnes prijala dva návrhy na posilnenie subjektov pre rovnaké zaobchádzanie, a to konkrétne ich nezávislosti, zdrojov a právomocí, aby mohli účinnejšie bojovať proti diskriminácii v Európe. V existujúcich pravidlách EÚ upravujúcich činnosť subjektov pre rovnaké zaobchádzanie sa členským štátom ponecháva široký priestor na voľné uváženie, ako tieto subjekty zriadiť a ako by mali fungovať. Výsledkom sú značné rozdiely medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o právomoci, nezávislosť, zdroje, dostupnosť a efektívnosť týchto subjektov. Komisia navrhuje súbor záväzných pravidiel, ktoré posilnia úlohu a nezávislosť subjektov pre rovnaké zaobchádzanie:

• Posilnené právomoci: Návrhy rozširujú právomoci subjektov pre rovnaké zaobchádzanie v súvislosti s dvoma existujúcimi smernicami: smernicou o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a smernicou o rodovej rovnosti v oblasti sociálneho zabezpečenia.
• Nezávislosť: Na subjekty pre rovnaké zaobchádzanie sa bude vzťahovať právna požiadavka, aby nepodliehali vonkajším vplyvom, najmä pokiaľ ide o ich právnu štruktúru, zodpovednosť, rozpočet, personálne a organizačné záležitosti.
• Dostatočné zdroje: Členské štáty budú musieť poskytnúť subjektom pre rovnaké zaobchádzanie ľudské, technické a finančné zdroje potrebné na účinné vykonávanie všetkých právomocí.
• Dostupnosť pre všetky obete: Služby subjektov pre rovnaké zaobchádzanie budú musieť byť bezplatné a prístupné pre všetky obete za rovnakých podmienok, a to aj pre zdravotne postihnuté osoby. Takisto budú povinné poskytnúť sťažovateľom predbežné posúdenie ich prípadu.
• Konzultácia pri procese tvorby práva a politiky: Verejné inštitúcie budú mať povinnosť včas konzultovať so subjektami pre rovnaké zaobchádzanie a náležite zvážiť odporúčania týkajúce sa problematiky diskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie budú takisto spolupracovať s inými zainteresovanými stranami, aby si mohli vymieňať poznatky a vytvárať synergie.
• Posilnené právomoci v prípadoch diskriminácie: Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie budú môcť vyšetrovať prípady diskriminácie, vydávať stanoviská alebo záväzné rozhodnutia (podľa rozhodnutia členských štátov) a konať na súde vo veciach týkajúcich sa diskriminácie. Takisto budú mať možnosť navrhnúť účastníkom konania, aby využili mechanizmus alternatívneho riešenia sporov, ako je zmierovacie konanie alebo mediácia.
• Zlepšovanie informovanosti: Členské štáty a subjekty pre rovnaké zaobchádzanie sa budú intenzívnejšie snažiť predchádzať diskriminácii a podporovať rovnosť.
• Výmena odborných poznatkov: Subjekty pre rovnaké zaobchádzanie budú vypracúvať pravidelné správy o aktuálnom stave v oblasti rovnakého zaobchádzania a diskriminácie a budú môcť vydávať odporúčania.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2022

EÚ chce v rokoch 2023 a 2024 investovať 13,5 miliardy eur do výskumu a inovácií

Komisia dnes prijala hlavný pracovný plán programu Horizont Európa na roky 2023 - 2024 s rozpočtom približne 13,5 miliardy eur na podporu európskych výskumníkov a inovátorov v hľadaní prelomových riešení environmentálnych, energetických, digitálnych a geopolitických výziev. Horizont Európa je súčasťou rozsiahleho programu EÚ pre výskum a inovácie s rozpočtom 95,5 miliardy eur a ako taký má finančne podporovať dosahovanie cieľov EÚ v oblasti klímy, zvyšovania energetickej odolnosti a rozvoja základných digitálnych technológií. Slúži aj na financovanie cielených opatrení na podporu Ukrajiny, zvyšovanie hospodárskej odolnosti a ako príspevok k udržateľnej obnove po pandémii COVID-19. Má pomôcť vytvoriť silnejší európsky výskumný a inovačný ekosystém, a to aj vďaka rozsiahlejšiemu zapojeniu európskych výskumníkov a inovátorov, zvýšením mobility a financovaním výskumných infraštruktúr na celosvetovej úrovni.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2022

Akcie Marie Curie-Skłodowskej : 1,75 miliardy eur na nové výzvy pre výskumníkov a inštitúcie

Komisia dnes oznámila nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy v rámci programu Horizont Európa. Akcie Marie Curie-Skłodowskej s celkovým rozpočtom 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 - 27 podporujú výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. V roku 2023 poskytnú akcie Marie Curie-Skłodowskej vyše 856 miliónov eur a v roku 2024 vyše 902 miliónov eur, ktoré budú k dispozícii na päť hlavných činností pracovného programu:

• Doktorandské siete MSCA - realizujú doktorandské programy zamerané na odbornú prípravu doktorandov v rámci akademickej obce a iných odvetví vrátane priemyslu a podnikov.
• Postdoktorandské štipendiá MSCA - zvyšujú tvorivý a inovačný potenciál výskumných pracovníkov, ktorí získali titul PhD a chcú nadobudnúť nové zručnosti prostredníctvom pokročilej odbornej prípravy, medzinárodnej, interdisciplinárnej a medzisektorovej mobility. Finančné prostriedky budú k dispozícii výskumným pracovníkom, ktorí sú pripravení realizovať výskum na hraniciach poznania a inovatívne projekty v Európe a na celom svete, a to aj mimo akademickej obce.
• Výmenné pobyty pracovníkov MSCA - rozvíjajú medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu udržateľnú spoluprácu v oblasti výskumu a inovácií prostredníctvom výmeny pracovníkov. Program pomáha premeniť nápady na inovatívne produkty, služby alebo procesy.
• MSCA COFUND - spolufinancuje nové alebo existujúce doktorandské programy a postdoktorandské štipendijné programy v členských štátoch EÚ alebo v krajinách pridružených k programu Horizont Európa s cieľom šíriť najlepšie postupy MSCA. To zahŕňa medzinárodnú, medzisektorovú a interdisciplinárnu odbornú prípravu v oblasti výskumu, ako aj medzinárodnú a medziodvetvovú mobilitu výskumných pracovníkov vo všetkých fázach ich kariéry.
• MSCA a občania - približuje výskum študentom, rodinám a širokej verejnosti najmä prostredníctvom Európskej noci výskumníkov a iniciatívy Výskumníci na školách. Táto akcia zvyšuje informovanosť o vplyve práce výskumných pracovníkov na život občanov, spoločnosť a hospodárstvo, a posilňuje verejné uznanie vedy a výskumu. Takisto má zvýšiť záujem mladých ľudí o kariéru vo výskume a vede.

Zdroj: Európska komisia

01.12.2022

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje certifikáciu odstraňovania CO2 v snahe pomôcť dosiahnuť nulovú bilanciu emisií

Európska komisia prijala návrh prvého celoúnijného dobrovoľného rámca na spoľahlivé certifikovanie vysokokvalitného odstraňovania CO₂. Navrhované nariadenie zlepší schopnosť EÚ vyčísliť, monitorovať a sledovať odstraňovanie CO₂. Väčšia transparentnosť zaručí dôveru zainteresovaných strán i priemyslu a pomôže zabrániť šíreniu environmentálne klamlivých vyhlásení. Tento návrh má zásadnú úlohu pri dosahovaní cieľa EÚ stať sa prvým klimaticky neutrálnym kontinentom sveta do roku 2050. Ak chce EÚ tento cieľ zrealizovať, musí znížiť svoje emisie skleníkových plynov na minimum. Zároveň bude musieť zintenzívniť odstraňovanie CO₂ z atmosféry, aby kompenzovala emisie, ktorým nemožno zabrániť. Komisia s pomocou odborníkov zostaví prispôsobené metodiky certifikácie činností odstraňovania CO₂, ktoré pomôžu pri dosahovaní cieľov v oblasti klímy a životného prostredia. Návrh má zaručiť transparentnosť a vierohodnosť procesu certifikácie, a preto zahŕňa pravidlá nezávislého overovania odstraňovania CO₂, ako aj pravidlá uznávania certifikačných systémov, pomocou ktorých možno preukázať súlad s rámcom EÚ. Na zabezpečenie kvality a porovnateľnosti odstraňovania CO₂ sa v navrhovanom nariadení zavádzajú štyri kvalitatívne kritériá (QU.A.L.ITY):

• Quantification (vyčíslenie): činnosti na odstraňovanie CO₂ sa musia merať presne a musia prinášať jednoznačné plusy pre klímu,
• Additionality (doplnkovosť): činnosti na odstraňovanie CO₂ musia presahovať mieru existujúcich postupov a toho, čo požadujú právne predpisy,
• Long-term storage (dlhodobé ukladanie): certifikáty sú viazané na trvanie ukladania CO₂, aby sa zaručilo trvalé ukladanie,
• Sustainability (udržateľnosť): činnosti na odstraňovanie CO₂ musia zachovať ciele v oblasti udržateľnosti, ako je napríklad adaptácia na zmenu klímy, obehové hospodárstvo, ochrana vodných a morských zdrojov, ako aj biodiverzity, alebo prispievať k ich dosahovaniu.

Zdroj: Európska komisia

01.12.2022

Návšteva komisárky pre zdravie a bezpečnosť potravín Stelly Kyriakides

Dňa 5. decembra 2022 navštívi Slovensko komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakides. Cieľom tejto návštevy je prediskutovanie vybraných otázok týkajúcich sa oblastí jej agendy. Počas svojej návštevy sa komisárka stretne s ministrom zdravotníctva SR Vladimírom Lengvarským a navštívi Národný onkologický ústav. Pracovný program komisárky bude ďalej pokračovať stretnutím s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Samuelom Vlčanom a návštevou Národnej rady Slovenskej republiky, kde sa stretne s predstaviteľmi Výboru NR SR pre európske záležitosti, ako aj Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. O priestore pre médiá bude Zastúpenie Európskej komisie včas informovať.

Zdroj: Európska komisia

30.11.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila 600 miliónový slovenský program na podporu spoločností, ktoré čelia rastúcim cenám energie

Európska komisia schválila 600 miliónový slovenský program na podporu spoločností, ktoré čelia rastúcim cenám energie v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Program bol schválený podľa dočasného krízového rámca štátnej pomoci. Program má slúžiť na podporu spoločností zo všetkých sektorov v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Opatrenia bude spravovať Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a pomoc bude mať podobu priamych grantov. Pomoc bude k dispozícii spoločnostiam všetkých veľkostí a zo všetkých sektorov a je určená na pokrytie časti zvýšených nákladov na zemný plyn a elektrinu. Finančného sektora sa opatrenia netýkajú. Komisia skonštatovala, že slovenský program je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Konkrétne: pomoc i) nepresiahne sumu 2 milióny eur na príjemcu a ii) neposkytne sa neskôr než 31. decembra 2023.

Zdroj: Európska komisia

30.11.2022

Maďarsko vo svojich reformách nedosiahlo dostatočný pokrok a musí splniť základné míľniky Plánu obnovy a odolnosti

Komisia sa domnieva, že napriek prijatým opatreniam stále pretrváva riziko pre rozpočet EÚ, keďže nápravné opatrenia, ktoré je ešte potrebné splniť, majú štrukturálny a horizontálny charakter. Hoci sa uskutočnilo alebo prebieha niekoľko reforiem, Maďarsko v lehote do 19. novembra primerane nevykonalo ústredné aspekty potrebných 17 nápravných opatrení dohodnutých v rámci všeobecného mechanizmu podmienenosti, ku ktorým sa zaviazalo. Týkajú sa najmä účinnosti novovytvoreného Úradu pre bezúhonnosť a postupu súdneho preskúmania rozhodnutí prokuratúry. Komisia dospela k záveru, že podmienky uplatňovania nariadenia pretrvávajú a že budú potrebné ďalšie zásadné kroky na odstránenie zostávajúcich rizík pre rozpočet EÚ v Maďarsku. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla zachovať svoj pôvodný návrh z 18. septembra na pozastavenie 65 % záväzkov pre tri operačné programy v rámci politiky súdržnosti vo výške 7,5 miliardy eur. Rada bude teraz hlasovať o tejto otázke do 19. decembra, pričom na to, aby pozastavenie finančných prostriedkov nadobudlo účinnosť, bude potrebná kvalifikovaná väčšina. Komisia sa dnes takisto rozhodla schváliť Plán obnovy a odolnosti Maďarska, ktorý je podmienený úplným a účinným plnením požadovaných míľnikov. V Pláne sa Maďarsko v skutočnosti zaviazalo prijať 17 nápravných opatrení spolu s ďalšími reformami právneho štátu týkajúcimi sa nezávislosti súdnictva ako jasne vymedzený súbor 27 "super míľnikov". To znamená, že žiadna platba v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie je možná, kým Maďarsko v plnej miere a správne nevykoná týchto 27 "super míľnikov". V nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti sa stanovuje, že 70 % grantov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pridelených členským štátom sa musí viazať do 31. decembra 2022. Týka sa to aj prideľovania grantov Maďarska. Komisia schváli vyplatenie grantov vo výške 5,8 miliardy eur na základe uspokojivého splnenia všetkých míľnikov a cieľov uvedených v Pláne obnovy a odolnosti, v ktorých sa zohľadní pokrok pri realizácii investícií a reforiem. Komisia zostane v úzkom a konštruktívnom kontakte s maďarskými orgánmi, aby pokračovala v práci na rýchlom a zásadnom riešení otázok zistených v rámci oboch postupov.

Zdroj: Európska komisia

30.11.2022

Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia

Komisia dnes prijala novú stratégiu EÚ v oblasti globálneho zdravia, aby v meniacom sa svete zlepšila globálnu zdravotnú bezpečnosť a zaistila lepšie zdravie pre všetkých. EÚ touto stratégiou prehlbuje svoje vedúce postavenie a opätovne potvrdzuje svoju zodpovednosť za bezprostredné riešenie kľúčových globálnych výziev a nerovností v oblasti zdravia: nedokončený program v oblasti globálneho zdravia a boja proti ohrozeniam zdravia v ére pandémií. Stratégia považuje globálne zdravie za základný pilier vonkajšej politiky EÚ, ktorý je zásadným geopolitickým sektorom a ústredným prvkom strategickej autonómie EÚ. Presadzuje udržateľné, zmysluplné rovnocenné partnerstvá, ktoré vychádzajú zo stratégie Global Gateway (globálna brána). Predstavuje vonkajší rozmer európskej zdravotnej únie a je navrhnutá tak, aby usmerňovala činnosť EÚ s cieľom zabezpečiť lepšiu pripravenosť a plynulú reakciu na ohrozenia zdravia. V stratégii sa uvádzajú tri kľúčové vzájomne prepojené priority pri riešení globálnych výziev v oblasti zdravia:

• zabezpečiť lepšie zdravie a dobré životné podmienky ľudí počas celého života,
• posilniť systémy zdravotnej starostlivosti a zlepšiť všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť,
• predchádzať ohrozeniam zdravia vrátane pandémií a riešiť ich uplatňovaním prístupu "jedno zdravie".

Zdroj: Európska komisia

30.11.2022

Európska zelená dohoda: skoncovať s nehospodárnymi obalmi, podporovať opätovné použitie a recykláciu

Komisia dnes navrhla nové celoeurópske pravidlá týkajúce sa obalov s cieľom riešiť tento sústavne rastúci zdroj odpadu a frustrácie spotrebiteľov. Každý Európan vyprodukuje ročne v priemere takmer 180 kg odpadu z obalov. Obaly sú jednou z hlavných oblastí, v ktorých sa siaha po pôvodných materiáloch, keďže v EÚ sa na obaly používa až 40 % plastov a 50 % papiera. Ak by sa neprijali žiadne opatrenia, EÚ by do roku 2030 zaznamenala ďalší nárast odpadu z obalov o 19 % a v prípade odpadu z plastových obalov dokonca o 46 %. Nové pravidlá majú tento trend zastaviť. Spotrebiteľom umožnia zvoliť si opätovne použiteľné obaly, odbúrajú nadbytočné obaly, obmedzia nadmerné balenie a poskytnú jasné označenia na podporu správnej recyklácie. Pokiaľ ide o priemysel, vytvoria nové obchodné príležitosti, a to najmä pre menšie firmy, znížia potrebu pôvodných materiálov, zvýšia recyklačnú kapacitu Európy a znížia jej závislosť od primárnych zdrojov a externých dodávateľov. Nové pravidlá nasmerujú odvetvie obalov k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Výzva Erasmus+ na rok 2023 otvorená

Komisia dnes uverejnila výzvu na predkladanie návrhov na rok 2023 v rámci programu Erasmus+. Jednou z hlavných častí programu Erasmus+ je mobilita. Preto bude budúci rok naďalej podporovať pobyty žiakov, vysokoškolských študentov i účastníkov odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcich sa dospelých, mladých ľudí v programoch neformálneho vzdelávania, pedagógov a iných zamestnancov a zaručí im tak európsku skúsenosť pri vzdelávaní a odbornej príprave. Od roku 2023 bude program zahŕňať nové opatrenie na podporu športových trénerov: umožní im účasť na projektoch mobility, čo rozšíri možnosti cezhraničnej spolupráce a učenia sa priamo aj na miestne športové organizácie a ich zamestnancov. Program Erasmus+ sa osvedčí vo výzvach, ktoré v roku 2023 očakávame, pretože bude poskytovať zmysluplnú podporu aj učiacim sa a vzdelávaciemu personálu na úteku pred vojnou na Ukrajine. Úsilie zameria na väčšiu inkluzívnosť a bude sa opierať o odkaz iniciatívy Európsky rok mládeže. Zároveň budú projekty a činnosti v rámci výzvy Erasmus+ v roku 2023 podporovať záväzok EÚ voči zlepšovaniu zručnosti a rekvalifikácii, čím zabezpečia cenný príspevok k návrhu vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností. Program Erasmus+ má ročný rozpočet vo výške 4,2 miliardy eur.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Komisia schválila slovenskú schému na podporu poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine vo výške 50 miliónov eur

Komisia schválila slovenskú schému na podporu poľnohospodárstva, rybolovu a akvakultúry v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine vo výške 50 miliónov eur. Urobila tak na základe dočasného krízového rámca štátnej pomoci. Pomoc sa v rámci schémy bude vyplácať formou priamych grantov. Jej účelom je podporiť potreby likvidity oprávnených príjemcov a pomôcť im prekonať hospodárske a finančné ťažkosti spojené s energetickými a inými vstupnými nákladmi v dôsledku súčasnej geopolitickej krízy. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Pomoc i) nepresiahne 250 000 eur na príjemcu pôsobiaceho v prvovýrobe poľnohospodárskych výrobkov a 300 000 eur na príjemcu pôsobiaceho v odvetví rybolovu a akvakultúry; a ii) bude poskytnutá najneskôr 31. decembra 2023.

Zdroj: Európska komisia 

23.11.2022

Európsky plán na boj proti rakovine: nadobudnutie účinnosti zákazu ochutených zahrievaných tabakových výrobkov

Dnes nadobudol účinnosť zákaz ochutených zahrievaných tabakových výrobkov. Tento zákaz je reakciou na výrazný nárast predaja týchto tabakových výrobkov v celej EÚ. Pomôže dosiahnuť cieľ stanovený v európskom pláne na boj proti rakovine, ktorým je vytvorenie "generácie bez tabaku", v ktorej menej ako 5 % obyvateľstva bude do roku 2040 používať tabak. Členské štáty majú teraz osem mesiacov na transpozíciu delegovanej smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Nové pravidlá sa začnú v plnej miere uplatňovať od 23. októbra 2023 po skončení trojmesačného prechodného obdobia s cieľom vyčerpať súčasný stav ochutených zahrievaných tabakových výrobkov. Viac informácií o práci Komisie v oblasti tabaku nájdete na tejto stránke.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Nový nástroj EÚ na obmedzenie nadmerných cien plynu

Komisia reaguje na prebiehajúcu energetickú krízu a navrhuje trhový korekčný mechanizmus, ktorý má chrániť podniky a domácnosti EÚ pred nárazovými nadmernými cenami plynu v EÚ. Dopĺňa tak opatrenia na znižovanie dopytu po plyne a zaručenie bezpečnosti jeho dodávok prostredníctvom diverzifikácie dodávok energie. Nový mechanizmus má zmierniť cenové výkyvy na európskych trhoch s plynom a zároveň zaručiť bezpečnosť jeho dodávok. Navrhovaný nástroj tvorí bezpečnostný strop cien vo výške 275 eur v prípade derivátov TTF v mesačnom predstihu. Virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility (TTF), podľa ktorého sa určuje najbežnejšie používaná referenčná cena plynu v EÚ, má kľúčovú úlohu na európskom veľkoobchodnom trhu s plynomMechanizmus by sa spustil automaticky vždy, keď by boli splnené obe tieto podmienky:

• zúčtovacia cena derivátu TTF za najbližší mesiac dodávky počas dvoch týždňov presahuje sumu 275 eur,
• ceny TTF sú v rámci dvoch týždňov počas 10 po sebe nasledujúcich obchodných dní o 58 eur vyššie než referenčná cena LNG.

Keď budú obe tieto podmienky splnené, Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) okamžite v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní oznámenie o trhovej korekcii a informuje Komisiu, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsku centrálnu banku (ECB). Na druhý deň začne platiť korekčný mechanizmus a objednávky derivátov TTF za najbližší mesiac dodávky presahujúce bezpečnostný cenový strop sa nebudú akceptovať. Mechanizmus možno aktivovať od 1. januára 2023.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Európsky semester 2023 na koordináciu hospodárskych politík

Komisia včera odštartovala cyklus európskeho semestra 2023 na koordináciu hospodárskych politík. Balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2022, z ktorej vyplynulo, že po silnej prvej polovici roka teraz hospodárstvo EÚ vstupuje do oveľa náročnejšieho obdobia. Rýchle a dobre koordinované politické opatrenia prijaté počas pandémie COVID-19 sa dnes vyplácajú, no dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu vystavujú EÚ početným a komplexným výzvam. Tieto výzvy si vyžadujú koordinované opatrenia, ktoré pomôžu zabezpečiť primerané a cenovo dostupné dodávky energie, zaistiť hospodársku a finančnú stabilitu a chrániť zraniteľné domácnosti a podniky, a to bez ohrozenia udržateľnosti verejných financií. Rovnako však potrebujeme aj rýchle opatrenia, ktoré naštartujú potenciálny rast a tvorbu kvalitných pracovných miest a prinesú výsledky na poli zelenej a digitálnej transformácie. Koordinácia hospodárskych politíkpomocou európskeho semestrapomôže členským štátom tieto ciele dosiahnuť tým, že nastavuje priority a poskytuje jasné a dobre koordinované usmernenia pre jednotlivé politiky na nasledujúci rok.

• Ročný prieskum udržateľného rastu - Ročný prieskum udržateľného rastu prináša ambiciózny program zameraný na ďalšie posilnenie koordinovaných politických reakcií EÚ, ktoré majú v krátkodobom horizonte zmierniť negatívne vplyvy energetických šokov. Zároveň je kľúčové, aby sme v strednodobom horizonte ďalej zvyšovali sociálnu a hospodársku odolnosť a podporovali udržateľný a inkluzívny rast, pričom treba ponechať flexibilitu pri riešení nových výziev. Tento prístup je v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra. Európsky semester má aj naďalej štyri priority: environmentálnu udržateľnosť, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu - s cieľom smerovať ku konkurencieschopnej udržateľnosti.
• Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny - Komisia vyzýva Belgicko, Portugalsko, Rakúsko, Litvu, Nemecko, Estónsko, Luxembursko, Holandsko, Slovinsko a Slovensko, aby v rámci vnútroštátneho rozpočtového postupu prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby ich rozpočty na rok 2023 boli v plnom súlade s odporúčaniami Rady.
• Odporúčanie pre eurozónu - V tomto odporúčaní sa členským štátom eurozóny poskytuje na mieru šité poradenstvo na obdobie 2023 - 2024 v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku.
• Správa o mechanizme varovania - V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmania sú opodstatnené v prípade týchto 17 členských štátov: Cyprus, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Holandsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko (ktoré boli predmetom hĺbkového preskúmania v predchádzajúcom ročnom cykle dohľadu pri makroekonomickej nerovnováhe), ako aj Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko a Slovensko (ktoré v rokoch 2021/2022 predmetom hĺbkového preskúmania neboli).
• Návrh spoločnej správy o zamestnanosti - V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce v EÚ sa v plnej miere zotavil z pandémie COVID-19, vykazuje silnú výkonnosť a od tretieho štvrťroka 2021 prekračuje úrovne zamestnanosti spred pandémie. Napriek silnému rastu potrebujú mladí ľudia, ženy a zraniteľné skupiny, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím alebo s migrantským pôvodom, ďalšiu podporu, aby mohli vstúpiť na trh práce. Treba posilniť politiky, ktoré pomôžu pracovníkom získať požadované zručnosti, aby sa zmiernili riziká závažného nedostatku pracovných síl a zručností a aby sa podporil plynulý prechod zo zamestnania do zamestnania na meniacich sa trhoch práce, najmä v kontexte zelenej a digitálnej transformácie. Podpora spravodlivej zmeny postavenia na trhu práce je dôležitá pre dosiahnutie hlavných cieľov EÚ na rok 2030 v oblasti zamestnanosti a zručností, ktoré sú začlenené do spoločnej správy o zamestnanosti.
• Správy o dohľade po skončení programu - Dohľad po skončení programu posudzuje schopnosť splácania v členských štátoch, ktoré využili programy finančnej pomoci. V správach o dohľade po skončení programu týkajúcich sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska sa dospelo k záveru, že týchto päť členských štátov stále dokáže splácať svoj dlh. Dnešná správa o dohľade po skončení programu týkajúca sa Grécka je prvou správou vypracovanou pre túto krajinu po ukončení rámca sprísneného dohľadu v auguste 2022.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Európska iniciatíva občanov: Európsky deň vynaloženia všemožného úsilia

Európska komisia včera rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Európsky deň vynaloženia všemožného úsilia (European Day of "Whatever it Takes"). S odkazom na vyhlásenie bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho z 26. júla 2012 sa v iniciatíve vyzýva na zavedenie Európskeho dňa vynaloženia všemožného úsilia ako "symbolického aktu paneuropeizmu". Cieľom organizátorov je pripomínať si príklad funkčnej odolnosti EÚ a kľúčových schopností, ktoré jej inštitúcie, národy a spoločnosti potrebujú na to, aby dosahovali pokrok popri zvládaní viacerých kríz. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

22.11.2022

Predseda vlády SR Eduard Heger navštívil Eurojust

Predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger včera navštívil Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust), aby rokoval o podpore agentúry spoločnému vyšetrovaciemu tímu v súvislosti s údajnými najzávažnejšími medzinárodnými trestnými činmi spáchanými na Ukrajine. Stretol sa s predsedom Eurojustu Ladislavom Hamranom, pričom obaja zdôraznili potrebu bojovať proti beztrestnosti týchto zločinov. Premiér bol tiež informovaný o všeobecnej práci Eurojustu a slovenskom príspevku k spoločnému vyšetrovaciemu tímu prostredníctvom agentúry.

Zdroj: Európska komisia

23.11.2022

Nové ciele EÚ v oblasti rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností

Európsky parlament dnes formálne prijal nový právny predpis EÚ o rodovej vyváženosti vo vrcholových orgánoch spoločností. Do roku 2026 budú musieť mať spoločnosti 40 % menej zastúpeného pohlavia medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi alebo 33 % medzi všetkými riadiacimi pracovníkmi. 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne smernica účinnosť a členské štáty budú mať dva roky na transpozíciu jej ustanovení do svojej legislatívy. Budú musieť zabezpečiť, aby sa spoločnosti usilovali splniť cieľ 40 % v prípade nevýkonných vrcholových orgánov alebo 33 % v prípade všetkých členov vrcholových orgánov do 30. júna 2026.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

21.11.2022

Program pre bezpečnú konektivitu IRIS2

Komisia víta politickú dohodu Európskeho parlamentu a členských štátov EÚ o novom Programe Únie pre bezpečnú konektivitu na roky 2023 - 2027 s rozpočtom 2,4 miliardy eur. Cieľom programu je zaviesť satelitnú konšteláciu EÚ s názvom IRIS² (Infrastructure for Resilience, Interconnectivity and Security by Satellite - infraštruktúra pre odolnosť, prepojenie a bezpečnosť cez satelit). Fungovanie európskeho hospodárstva, ako aj naša bezpečnosť čoraz viac závisia od bezpečnej a odolnej konektivity. Pre Európu je mimoriadne dôležité, aby si vytvorila suverénnu, autonómnu a bezpečnú infraštruktúru konektivity. Politickú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament, Rada a Komisia, teraz musia Európsky parlament a Rada formálne schváliť. V nariadení o programe sa stanovuje, že Komisia čoskoro predloží niekoľko vykonávacích aktov. Komisia zároveň pracuje na príprave špecifikácií verejného obstarávania na rýchle zriadenie systému bezpečnej konektivity.

Zdroj: Európska komisia

21.11.2022

Konferencia o zmene klímy COP27

Na konferencii OSN o zmene klímy COP27, ktorá skončila v nedeľu ráno v egyptskom Šarm aš-Šajchu, Európska komisia preukázala ambície a flexibilitu, aby zostal cieľ udržať globálne otepľovanie pod úrovňou 1,5 °C. Po náročnom týždni rokovaní sa vďaka dôraznému a jednotnému európskemu úsiliu podarilo dosiahnuť dohodu o zachovaní cieľov Parížskej dohody. Úloha prostredníka zo strany EÚ rovnako napomohla tomu, aby došlo k vyváženým novým dohodám o financovaní s rozšírenou darcovskou základňou s cieľom pomôcť zraniteľným komunitám čeliť stratám a škodám spôsobeným zmenou klímy. Pokiaľ ide o zmierňovanie zmeny klímy, strany sa dohodli, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C si vyžaduje rýchle, podstatné a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov: do roku 2030 ich treba znížiť o 43 % v porovnaní s úrovňou v roku 2019. Zároveň uznali, že na to potrebujeme v tomto kritickom desaťročí urýchlene konať. Potvrdili aj výzvu z glasgowského klimatického paktu aktualizovať podľa potreby vnútroštátne stanovené príspevky tak, aby sa do roku 2023 zosúladili s teplotným cieľom Parížskej dohody. Okrem toho má pracovný program zmierňovania zmeny klímy zostavený podľa glasgowského klimatického paktu slúžiť zmluvným stranám na to, aby svoje ciele a opatrenia sústredili na dosiahnutie klimatickej neutrálnosti. Pokiaľ ide o straty a škody, strany sa rozhodli zaviesť novú úpravu finančnej podpory určenej rozvojovým krajinám, ktoré sú mimoriadne ohrozené nepriaznivými účinkami zmeny klímy. Zahŕňa to aj nový fond na kompenzáciu strát a škôd. Vytvorí ho nadnárodný výbor, ktorý sa takisto bude zaoberať otázkou, ako rozšíriť zdroje financovania.

Zdroj: Európska komisia

18.11.2022

Svetový deň detí: Spoločné vyhlásenie Európskej komisie a vysokého predstaviteľa

33 rokov po podpísaní Dohovoru OSN o právach dieťaťa zdôrazňujeme skutočnosť, že práva detí sú univerzálnymi ľudskými právami. Európsky rok mládeže bol kľúčom k zabezpečeniu toho, aby obavy a potreby detí a mladých ľudí zostali stredobodom tvorby politík EÚ. EÚ je odhodlaná zabezpečiť ochranu, presadzovanie a dodržiavanie práv dieťaťa, čo je cieľom zmluvy a základným záväzkom Európskej únie. Každé dieťa bez ohľadu na jeho pôvod, sociálno-ekonomické postavenie, rasu, pohlavie, sexuálnu orientáciu alebo schopnosti má prístup k presne rovnakému súboru práv a ochrany. V rámci EÚ je každé štvrté dieťa naďalej ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Európska záruka pre deti zabezpečuje deťom v núdzi bezplatný a účinný prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, vzdelávaniu a školským aktivitám, stravovaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu. Na celom svete deti prechádzajú na internet skôr a zostávajú na internete dlhšie. S cieľom zabezpečiť ich ochranu, posilnenie ich postavenia a rešpekt sme spustili novú stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. V máji Komisia predložila návrh nariadenia o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí a boji proti nemu s cieľom zaviesť pre spoločnosti právnu povinnosť odhaľovať, nahlasovať a odstraňovať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí zo svojich sietí. S cieľom posilniť našu spoluprácu s deťmi a mladými ľuďmi na celom svete a pomôcť posilniť ich úlohu pri formovaní budúcnosti sme spustili prvý akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ. Polovica všetkých detí na celom svete každoročne trpí nejakou formou násilia a deti sú prvými obeťami vojny, krízy, katastrof a zmeny klímy. EÚ stanovila za prioritu predchádzanie závažnému porušovaniu práv detí postihnutých ozbrojeným konfliktom, ich účinnú reintegráciu a bezpečné školy a komunity. EÚ je na celom svete naďalej lídrom v oblasti vzdelávania v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách, pričom 10 % našej humanitárnej pomoci a 10 % finančných prostriedkov na medzinárodné partnerstvá v rámci NDICI podporuje vzdelávanie. EÚ je tiež jedným z hlavných prispievateľov ku globálnym programom na boj proti násiliu páchanému na dievčatách a v súvislosti s detskou prácou máme politiku nulovej tolerancie.

Zdroj: Európska komisia

18.11.2022

Údaje o antimikrobiálnej rezistencii

Polovica Európanov stále verí, že antibiotiká zabíjajú vírusy. Toto presvedčenie je nesprávne. Zároveň však v uplynulom roku užívalo antibiotiká 23 % respondentov, čo predstavuje najnižší počet od roku 2009. Antimikrobiálna rezistencia (AMR) predstavuje jedno z najväčších rizík pre ľudské zdravie. Úrad Komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) ju označil za jedno z troch najväčších ohrození zdravia v EÚ, ktoré si vyžaduje koordinované opatrenia na úrovni EÚ. Na základe nových údajov, ktoré dnes uverejnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), sa odhaduje, že v Európskej únii, na Islande a v Nórsku každoročne zomrie na infekcie rezistentné voči antibiotikám viac ako 35 000 ľudí. Takéto infekcie generujú dodatočné náklady na zdravotnú starostlivosť vo výške 1,5 miliardy eur a spôsobujú stratu produktivity v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

18.11.2022

Európsky vzdelávací priestor - správa o pokroku

Komisia dnes schválila správu o pokroku na ceste k vytvoreniu európskeho vzdelávacieho priestoru. V súčasnosti sa v EÚ realizuje 40 iniciatív zahŕňajúcich strategické politické opatrenia - od zmiešaného učenia až po vzdelávanie v záujme udržateľného rozvoja a európsku stratégiu pre univerzity - ako aj projekty financované EÚ, ako sú učiteľské akadémie, koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy a centrá excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy. Popri opatreniach na zvýšenie inkluzívnosti programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity sa nadväzuje aj na prácu expertných skupín, napríklad pre dezinformácie či kvalitné investície. Uvedenými iniciatívami sa vďaka spoločnému záväzku vytvoriť európsky vzdelávací priestor posilňujú opatrenia členských štátov. Toto prepojenie vnútroštátneho a celoúnijného prístupu sa ukázalo obzvlášť účinné pri riešení nových výziev, ktorým systémy vzdelávania a odbornej prípravy EÚ čelili v posledných dvoch rokoch: pandémia COVID-19 a prijímanie žiakov a učiteľov unikajúcich pred vojenskou agresiou Ruska na Ukrajine. V Monitore vzdelávania a odbornej prípravy pripojenom k tejto správe sa uvádzajú príklady pokroku pri dosahovaní celoúnijných cieľov: predčasné ukončovanie školskej dochádzky klesá, zatiaľ čo dosiahnuté terciárne vzdelanie a účasť na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve sú na vzostupe. Zároveň sa však objavujú varovné signály, ktoré poukazujú na potrebu vyvíjať dlhodobé systematické úsilie o zlepšenie rovnosti vo vzdelávaní a riešenie nedostatku učiteľov. Vďaka programu Erasmus+, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a fondom politiky súdržnosti EÚ sa odhaduje, že celkové výdavky EÚ na vzdelávanie a zručnosti v rokoch 2021 - 2027 sa v porovnaní s obdobím 2014 - 2020 strojnásobia.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2022 - výsledky za Slovensko

Rovnosť

• Rovnosť a inklúzia vo vzdelávaní sú na Slovensku dlhodobými výzvami.
• S cieľom zlepšiť inkluzívnosť Slovensko plánuje nanovo vymedziť svoju koncepciu špeciálnych vzdelávacích potrieb a vypracovať katalóg oprávnených podporných opatrení a systém ich financovania.
• Slovensko zároveň spustilo prvý plán vykonávania stratégie inkluzívneho vzdelávania.
• Odstránenie segregácie rómskych detí vo vzdelávaní zostáva výzvou.
• Slovensko plánuje vytvoriť systém na poskytovanie kapitálovej podpory a financovania.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve

• Miera účasti na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve zostáva nízka, ale Slovensko vykonáva opatrenia na zlepšenie. V roku 2020 bola na Slovensku miera účasti detí starších ako 3 roky na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve 78,1 % (93 % EÚ).
• Niektoré znevýhodnené deti čelili prekážkam pri absolvovaní povinného predškolského vzdelávania.
• Slovensko podniká prvé kroky na zlepšenie dostupnosti a inkluzívnosti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre deti vo veku do 3 rokov. Miera zápisu detí mladších ako 3 roky do formálnej starostlivosti o deti alebo do vzdelávania je 4,8 %.
• Slovensko prijalo integrovanú stratégiu v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve.

Školské vzdelávanie

• Slovensko pripravuje reformu učebných osnov pre základné a nižšie sekundárne vzdelávanie, do ktorej je zapojená široká škála odborníkov a zainteresovaných strán.
• Slovensko prijalo nový zákon o transformácii systému poradenstva a stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva s cieľom zabrániť tomu, aby mladí ľudia predčasne ukončili vzdelávanie a odbornú prípravu.
• Slovensko uverejnilo svoj program digitalizácie vzdelávania do roku 2030.
• Slovensko realizuje projekty na kompenzáciu strát vo vzdelávaní v dôsledku pandémie COVID-19.
• Slovensko podniká kroky na racionalizáciu svojich verejných výdavkov a riadenia škôl.
• Nízke platy učiteľov obmedzujú atraktívnosť učiteľského povolania a je výrazný nedostatok učiteľov.
• Vykonali sa komplexné opatrenia na podporu detí a študentov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine.

Odborné vzdelávanie a príprava a vzdelávanie dospelých

• Slovensko zavádza reformy svojich systémov odborného vzdelávania a prípravy a vzdelávania dospelých s cieľom riešiť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a ich nedostatok.
• Novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave nadobudla účinnosť 1. januára.
• Slovensko prijalo svoju stratégiu celoživotného vzdelávania a poradenstva na roky 2021 - 2030 a prvý akčný plán na roky 2022 - 2024.
• Riadenie systému vzdelávania dospelých je na Slovensku roztrieštené.
• Slovensko plánuje začať individuálne vzdelávacie účty alebo podobné systémy poskytujúce dospelým nároky na odbornú prípravu podporované z fondov EÚ.

Vysokoškolské vzdelávanie

• Miera dosiahnutého terciárneho vzdelania sa približuje priemeru EÚ, ale rodové rozdiely sa ešte viac prehĺbili.
• Slovensko zmenilo svoj zákon o vysokoškolskom vzdelávaní s cieľom reformovať riadenie a zodpovednosť vysokoškolského vzdelávania.
• Reforma systému zabezpečenia kvality napreduje dobre.
• Slovensko prijalo stratégiu internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania do roku 2030.

Zdroj: Európska komisia

16.11.2022

Akt o digitálnych službách nadobúda účinnosť

Akt o digitálnych službách, ktorý dnes nadobúda účinnosť, je novým prelomovým súborom pravidiel EÚ na vytvorenie bezpečnejšieho a zodpovednejšieho online prostredia. Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, službami alebo obsahom. Vytvára nové komplexné povinnosti pre online platformy s cieľom znižovať rozsah škôd a bojovať proti rizikám v online prostredí, zavádza silnú ochranu práv používateľov v online prostredí a pre digitálne platformy buduje jedinečný nový rámec transparentnosti a zodpovednosti. Tieto pravidlá, ktoré boli navrhnuté ako ucelený a jednotný súbor pravidiel pre EÚ, poskytnú používateľom novú ochranu a podnikom právnu istotu na celom jednotnom trhu. Akt o digitálnych službách je celosvetovo prvým regulačným súborom nástrojov svojho druhu a poslúži aj ako medzinárodné referenčné kritérium pre regulačný prístup k online sprostredkovateľom.

• Nové povinnosti v oblasti digitálnych služieb - K novým pravidlám patria nové povinnosti na obmedzenie šírenia nezákonného obsahu a nezákonných produktov v online prostredí, na zvýšenie ochrany maloletých, či na poskytnutie väčšieho výberu a lepších informácií používateľom. Povinnosti rôznych online aktérov zodpovedajú ich úlohe, veľkosti a vplyvu v online ekosystéme. Prehľad je k dispozícii na tomto mieste.
• Posilnené záruky v oblasti základných práv v online prostredí - Nová ochrana slobody prejavu obmedzí rozhodnutia platforiem týkajúce sa svojvoľného moderovania obsahu a používateľom ponúkne nové možnosti pri prijímaní informovaných opatrení proti platformám, na ktorých k takémuto moderovaniu obsahu došlo. Nové pravidlá tiež vyžadujú, aby boli podmienky používania platforiem prezentované jasne a stručne a aby sa rešpektovali základné práva používateľov. Veľmi veľké online platformy a internetové vyhľadávače budú okrem toho musieť vykonať komplexné posúdenie rizík, ktoré by mohli ohroziť základné práva vrátane slobody prejavu, ochrany osobných údajov, slobody a plurality médií v online prostredí, ako aj práv dieťaťa.
• Nové právomoci Komisie v oblasti dohľadu - Komisia má právomoc vykonávať priamy dohľad nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi, t. j. spoločnosťami, z ktorých každá má zákaznícku základňu predstavujúcu viac než 10 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 45 miliónov ľudí. Okrem toho bude musieť každý členský štát určiť koordinátora digitálnych služieb, ktorý bude vykonávať dohľad nad inými subjektmi v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a v prípade nesystémových otázok aj nad veľmi veľkými online platformami a veľmi veľkými internetovými vyhľadávačmi. Vnútroštátni koordinátori a Európska komisia budú spolupracovať prostredníctvom Európskeho výboru pre digitálne služby. Komisia zriaďuje Európske centrum pre transparentnosť algoritmov (ECAT), ktoré ju pri vykonávaní úlohy dohľadu podporí internými a externými multidisciplinárnymi poznatkami.

Zdroj: Európska komisia

16.11.2022

Bulharsko, Rumunsko a Chorvátsko sú pripravené plne sa zapojiť do schengenského priestoru

Komisia vyzýva Radu, aby bezodkladne prijala potrebné rozhodnutia s cieľom umožniť Bulharsku, Rumunsku a Chorvátsku plnú účasť v schengenskom priestore. V oznámení, ktoré bolo dnes prijaté, Komisia hodnotí dobré výsledky troch členských štátov v oblasti uplatňovania schengenských pravidiel. Tieto členské štáty už roky významne prispievajú k dobrému fungovaniu schengenského priestoru, a to aj počas pandémie a nedávno, keď čelili bezprecedentným dôsledkom vojny na Ukrajine. Hoci tieto tri krajiny sú už čiastočne viazané schengenskými pravidlami, kontroly na vnútorných hraniciach s týmito členskými štátmi neboli zrušené, a preto nevyužívajú všetky výhody, ktoré vyplývajú z toho, že sa stanú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach. Vďaka rozšírenému schengenskému priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach bude Európa:

• bezpečnejšia - prostredníctvom posilnenej ochrany našich spoločných vonkajších hraníc a účinnej policajnej spolupráce,
• prosperujúcejšia - odstránením strateného času na hraniciach a uľahčením kontaktov medzi ľuďmi a podnikmi,
• atraktívnejšia - výrazným rozšírením najväčšieho spoločného priestoru na svete bez kontrol na vnútorných hraniciach.

Pod vedením českého predsedníctva bude Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci 8. decembra hlasovať o plnej účasti Bulharska, Rumunska a Chorvátska v schengenskom priestore bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdroj: Európska komisia

15.11.2022

Deň rovnosti odmeňovania

Tento rok je 15. november Európskym dňom rovnosti odmeňovania. Je to deň, keď ženy v EÚ symbolicky prestávajú dostávať výplatu za rovnakú prácu v porovnaní so svojimi mužskými kolegami.⁠ Ženy v Európskej únii stále zarábajú za rovnakú prácu menej ako muži, pričom priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ dosahuje 13 %. To znamená, že za každé euro, ktoré zarobí muž, dostanú ženy 0,87 eur. Pokrok je stabilný, stále však príliš pomalý, s poklesom rozdielu o 2,8 percentuálneho bodu za desať rokov. Na Slovensku je priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na úrovni 15,8 %.

Zdroj: Európska komisia

09.11.2022

Vytvorenie rámca správy hospodárskych záležitostí prispôsobeného budúcim výzvam

Komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom sa stanovujú usmernenia pre reformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ. Vzhľadom na hlavné obavy týkajúce sa súčasného rámca sú tieto ciele zamerané na posilnenie udržateľnosti dlhu a posilnenie udržateľného a inkluzívneho rastu prostredníctvom investícií a reforiem. Cieľom usmernení je zabezpečiť, aby bol rámec jednoduchší, transparentnejší a účinnejší, s väčšou zodpovednosťou na vnútroštátnej úrovni a lepším presadzovaním, a zároveň umožniť reformy a investície a znížiť vysoké pomery verejného dlhu realistickým, postupným a udržateľným spôsobom. Reformovaný rámec by tak mal pomôcť vybudovať zelené, digitálne a odolné hospodárstvo budúcnosti a zároveň zabezpečiť udržateľnosť verejných financií vo všetkých členských štátoch v súlade so správou predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie v roku 2022. Dnešné oznámenie nadväzuje na rozsiahle oslovenie zainteresovaných strán a členských štátov.

Zdroj: Európska komisia

09.11.2022

Bezpečnosť potravín: Komisia sa zaoberá dostupnosťou a cenovou dostupnosťou hnojív v EÚ a na celom svete

Hnojivá zohrávajú významnú úlohu v oblasti potravinovej bezpečnosti. Ich výroba a náklady do veľkej miery závisia od zemného plynu. Po invázii Ruska na Ukrajinu má celosvetová kríza v oblasti minerálnych hnojív a energie v súčasnosti negatívny vplyv na celosvetovú potravinovú bezpečnosť a ceny potravín. Európska komisia dnes v tejto súvislosti predložila oznámenie o zabezpečení dostupnosti a cenovej dostupnosti hnojív. Dnešné oznámenie prináša širokú škálu opatrení a usmernení o tom, ako riešiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelia poľnohospodári a priemysel EÚ, ako aj rozvojové krajiny. Rieši sa aj potreba posilniť celkovú odolnosť a udržateľnosť našich potravinových systémov v strednodobom a dlhodobom horizonte, a to v súlade s oznámením o zabezpečení potravinovej bezpečnosti prijatým v marci 2022, stratégiou "z farmy na stôl" a plánom REPowerEU.

Zdroj: Európska komisia

02.11.2022

Akt o digitálnych trhoch

1. novembra 2022 nadobudol účinnosť akt EÚ o digitálnych trhoch. Toto nové nariadenie ukončí nespravodlivé praktiky spoločností, ktoré rozhodujú o prístupe iných v online platformovom hospodárstve. Akt o digitálnych trhoch zahŕňa kritériá na určenie, kedy sa online platforma považuje za "strážcu prístupu".Ide o digitálne platformy, ktoré slúžia ako dôležitá brána prístupu medzi komerčnými používateľmi a spotrebiteľmi, čo im umožňuje určovať si vlastné pravidlá a tým nepriaznivo ovplyvňovať digitálne hospodárstvo. Akt o digitálnych trhoch je reakciou na tieto skutočnosti a zahŕňa súbor povinností, ktoré takéto spoločnosti budú musieť dodržiavať. Takisto strážcom prístupu priamo zakazuje určité formy správania.Akt o digitálnych trhoch sa na spoločnosť vzťahuje, ak spĺňa tieto tri hlavné kritériá:

• veľkosť, ktorá má vplyv na vnútorný trh: keď spoločnosť v Európskom hospodárskom priestore (EHP) dosiahne určitý ročný obrat a poskytuje základnú platformovú službu minimálne v troch členských štátoch EÚ;
• kontrola nad dôležitou bránou medzi komerčnými používateľmi a konečnými spotrebiteľmi: keď spoločnosť poskytuje základné platformové služby 45 miliónom aktívnym konečným spotrebiteľom mesačne, ktorí majú sídlo alebo sa nachádzajú v Únii a vyše 10 000 aktívnym komerčným používateľom so sídlom v EÚ ročne;
• etablovaná a trvalá pozícia: ide o prípady, keď spoločnosť spĺňala druhé kritérium počas uplynulých troch rokov.

Zdroj: Európska komisia

02.11.2022

Podpredsedníčka Európskej komisie Věra Jourová navštívi Slovensko

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová zavíta v dňoch 3. a 4. novembra 2022 do Bratislavy. Vo štvrtok 3. novembra sa stretne s komunitou LGBTIQ a navštívi miesto nedávnej streľby na Zámockej ulici, aby vzdala úctu obetiam. Následne sa v piatok 4. novembra stretne s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom, ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom a ministrom vnútra Romanom Mikulecom. Zúčastní sa tiež schôdze parlamentných výborov s cieľom vymeniť si názory na rovnosť, dezinformácie, radikalizáciu, ako aj Ukrajinu. Podpredsedníčka Jourová bude počas svojej návštevy taktiež diskutovať so zástupcami slovenských médií o návrhu Komisie o Európskom akte o slobode médií. V piatok sa podpredsedníčka Komisie stretne aj s bratislavským arcibiskupom Stanislavom Zvolenským.

Zdroj: Európska komisia

26.10.2022

Komisia prijala od Slovenska žiadosť o vyplatenie ďalšej platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Komisia dostala od Slovenska druhú žiadosť o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o vyplatenie finančnej podpory vo výške 708,8 milióna eur (bez predbežného financovania). Celkovo bude plán obnovy a odolnosti Slovenska financovaný z grantov vo výške 6,0 miliardy eur. Platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sú založené na dosiahnutých výsledkoch a sú podmienené tým, že Slovensko realizuje investície a reformy uvedené v jeho pláne obnovy a odolnosti. Druhá žiadosť o platbu sa vzťahuje na 16 míľnikov a cieľov zahŕňajúcich niekoľko reforiem v oblasti obnovy budov, prispôsobenia sa zmene klímy, vysokoškolského vzdelávania, výskumu a vývoja, sociálnej starostlivosti, zdravotnej starostlivosti, boja proti korupcii, podnikateľského prostredia a digitalizácie. Komisia má teraz dva mesiace na posúdenie žiadosti. Následne zašle Hospodárskemu a finančnému výboru Rady svoj predbežný posudok o tom, ako Slovensko napĺňa míľniky a ciele potrebné k danej platbe.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.10.2022

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje pravidlá pre čistejšie ovzdušie a vodu

Komisia navrhuje prísnejšie pravidlá týkajúce sa znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, povrchových a podzemných vodách a čistenia komunálnych odpadových vôd. Čisté ovzdušie a voda sú nevyhnutné pre zdravie ľudí a ekosystémov. Len samotné znečistenie ovzdušia znamená, že takmer 300 000 Európanov každoročne zomiera predčasne. Navrhované nové pravidlá znížia počet úmrtí spôsobených úrovňami hlavných znečisťujúcich látok PM2,5 nad rámec usmernení Svetovej zdravotníckej organizácie o viac ako 75 % za desať rokov. Pokiaľ ide o ovzdušie a vodu, všetky nové pravidlá poskytujú jasnú návratnosť investícií vďaka prínosom v oblasti zdravia, úspor energie, výroby potravín, priemyslu a biodiverzity. Na základe ponaučení zo súčasných právnych predpisov navrhuje Komisia sprísniť povolené úrovne znečisťujúcich látok a zlepšiť implementáciu, aby sa zabezpečilo, že ciele znižovania znečistenia sa v praxi dosiahnu častejšie. Dnešné návrhy sú kľúčovým pokrokom pri dosahovaní cieľa nulového znečistenia stanoveného v Európskej zelenej dohode, ktorým je dosiahnuť do roku 2050 životné prostredie bez škodlivého znečistenia.

Zdroj: Európska komisia

24.10.2022

Eurobarometer: Európania sú vážne znepokojení kvalitou ovzdušia

Podľa dnes uverejneného osobitného prieskumu Eurobarometra sú Európania znepokojení vplyvom, ktorý má znečistenie ovzdušia na zdravie a životné prostredie. Väčšina Európanov si myslí, že zdravotné problémy, ako sú choroby dýchacích ciest (89 %), astma (88 %) a kardiovaskulárne choroby sú spôsobené znečistením ovzdušia. Takmer polovica respondentov (47 %) zastáva názor, že kvalita ovzdušia sa za posledných desať rokov zhoršila. Väčšina z nich si tiež myslí, že priemysel, výrobcovia energie z fosílnych palív, verejné orgány i zamestnávatelia musia robiť viac na zlepšenie kvality ovzdušia. Väčšina sa tiež domnieva, že domácnosti robia dosť. Využívanie verejnej dopravy, cyklistika alebo chôdza patria medzi najčastejšie spôsoby, ktoré Európania uvádzajú ako tie, ktoré používajú na zníženie škodlivých emisií do ovzdušia. Respondenti jednoznačne uprednostňujú medzinárodný (65 %) alebo európsky prístup (42 %) k zlepšovaniu kvality ovzdušia. Veľká väčšina respondentov (67 %), ktorí počuli o normách EÚ v oblasti kvality ovzdušia, tvrdí, že by sa mali sprísniť. Osobitný prieskum Eurobarometra sa uskutočnil v období od 21. marca do 20. apríla 2022. V mene Európskej komisie sa uskutočnili rozhovory s 26 509 respondentmi z rôznych sociálnych a demografických skupín v ich materinskom jazyku.

Ako to vidia Slováci:

• 43 % Slovákov si myslí, že kvalita ovzdušia sa za posledných 10 rokov zhoršila (v EÚ27 je tohto názoru 47 % respondentov).
• štandardoch kvality ovzdušia EÚ už počulo 23 % Slovákov (v EÚ27 je to 27 %).
• 82 % Slovákov zastáva názor, podľa ktorého by sa mali posilniť súčasné štandardy kvality ovzdušia EÚ (v EÚ27 si to myslí 67 % opýtaných).
• problémoch s kvalitou ovzdušia sa, podobne ako v prípade celoúnijných výsledkov, cíti dobre informovaných 35 % Slovákov.
• Viac ako polovica Slovákov (53 %) nahradila staršie energeticky náročné spotrebiče novšími s lepším hodnotením energetickej úspornosti (v EÚ27 je to 40 %).
• Približne 46 % Slovákov často uprednostňuje verejnú dopravu, bicykel alebo chôdzu pred použitím auta.
• 31 % Slovákov by uvítalo zavedenie prísnejšej legislatívy v oblasti kvality ovzdušia.

Zdroj: Európska komisia

24.10.2022

Súťaž #myEUspace - inovatívne komerčné riešenia využívajúce silu vesmírneho priestoru EÚ

Agentúra EÚ pre vesmírny program (EUSPA) vyhlásila každoročnú súťaž #myEUspace. Súťaž prináša výzvu pre inovátorov a podnikateľov, aby vyvinuli prevratné komerčné riešenia, ktoré využívajú vesmírne údaje a signály EÚ zo systému Galileo, európskeho globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) a/alebo programu Copernicus, európskeho programu pozorovania Zeme. Do súťaže #myEUspace sa môžu zapojiť tímy zo všetkých členských štátov EÚ a zo Švajčiarska, Nórska a Islandu, pričom celkové finančné prostriedky vyčlenené pre víťazov dosahujú takmer 1 milión eur. Okrem peňažnej odmeny súťaž ponúka i podporu podnikateľom počas celého inovačného cyklu, a to tak pre startupy v začiatočnej fáze fungovania, ako aj pre rozširujúce sa podniky.

Zdroj: Európska komisia

19.10.2022

Komisia predkladá ďalšie návrhy v boji proti vysokým cenám energií a na zaistenie bezpečnosti dodávok

Komisia včera navrhla nové núdzové nariadenie s cieľom riešiť vysoké ceny plynu v EÚ a zaistiť bezpečnosť dodávok v tejto zime. Dosiahne sa to prostredníctvom spoločného nákupu plynu, mechanizmov obmedzujúcich ceny na TTF burze s plynom, nových opatrení týkajúcich sa transparentného využívania infraštruktúry a solidarity medzi členskými štátmi a nepretržitého úsilia o zníženie dopytu po plyne. Nariadenie obsahuje tieto hlavné prvky:

• Agregácia dopytu EÚ a spoločného nákupu plynu s cieľom dohodnúť sa na lepších cenách a zároveň zaistiť bezpečnosť dodávok v celej EÚ;
• Pokročiť v práci na vytvorení novej referenčnej hodnoty stanovovania cien LNG do marca 2023; a v krátkodobom horizonte navrhnutie mechanizmu cenovej korekcie na stanovenie dynamického cenového limitu pre transakcie na burze s plynom TTF a dočasného pásma s cieľom zabrániť extrémnemu prudkému nárastu cien na trhoch s derivátmi;
• Štandardné pravidlá solidarity medzi členskými štátmi v prípade nedostatku dodávok, rozšírenie povinnosti solidarity na členské štáty bez priameho plynovodného prepojenia tak, aby zahŕňali aj tie, ktoré majú zariadenia LNG; a návrh na vytvorenie mechanizmu prideľovania plynu pre členské štáty postihnuté regionálnou alebo únijnou pohotovosťou dodávok plynu.

Komisia okrem toho vykoná posúdenie potrieb REPowerEU s cieľom urýchliť prechod na čistú energiu a zabrániť fragmentácii jednotného trhu s cieľom predložiť návrhy na posilnenie finančnej kapacity EÚ pre REPowerEU. Komisia takisto navrhuje cielené flexibilné využívanie finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti na riešenie vplyvu súčasnej energetickej krízy na občanov a podniky s využitím až 10 % celkových národných rozpočtových prostriedkov na roky 2014 - 2020 v hodnote takmer 40 miliárd eur.

Zdroj: Európska komisia

19.10.2022

Komisia stanovuje opatrenia na digitalizáciu odvetvia energetiky s cieľom zlepšiť efektívnosť a integráciu obnoviteľných zdrojov energie

Európska zelená dohoda a plán REPowerEU si vyžadujú hlbokú transformáciu nášho energetického systému, ktorý sa musí stať interaktívnejším a inteligentnejším, aby spotrebiteľom pomohol využívať výhody zelenej transformácie. Komisia dnes predkladá akčný plán, v ktorom zdôrazňuje, ako môžu nové technológie pomôcť zlepšiť efektívne využívanie zdrojov energie, uľahčiť integráciu obnoviteľných zdrojov energie do siete a ušetriť náklady pre spotrebiteľov a energetické spoločnosti v EÚ. Komisia stanovuje opatrenia na podporu zdieľania údajov, podporu investícií do digitálnej elektrickej infraštruktúry, zabezpečenie prínosov pre spotrebiteľov a posilnenie kybernetickej bezpečnosti. Keďže dátové centrá a rastúci dopyt po online službách si vyžadujú čoraz viac zdrojov z nášho energetického systému, v dnešnom pláne sa načrtávajú aj spôsoby, ako oddeliť energetickú stopu odvetvia IKT od exponenciálneho rastu údajov. Zelená a digitálna transformácia musia ísť ruka v ruke.

V niektorých oblastiach odvetvia energetiky, ako sú elektrické vozidlá, fotovoltické zariadenia a tepelné čerpadlá, sú digitálne a inteligentné technológie už zavedené a potrebujú podporu na rozšírenie. V iných oblastiach náš energetický systém len začína využívať výhody digitalizácie. V nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch má Komisia v úmysle podniknúť rôzne kroky na podporu digitálnych energetických služieb a zároveň zabezpečiť energeticky efektívne odvetvie IKT vrátane:

• pomôcť spotrebiteľom zvýšiť kontrolu nad ich spotrebou energie a faktúrami prostredníctvom nových digitálnych nástrojov a služieb so silným rámcom riadenia pre spoločný európsky priestor pre energetické údaje;
• kontrola spotreby energie v odvetví IKT, a to aj prostredníctvom systému environmentálneho označovania dátových centier, energetického štítka pre počítače, opatrení na zvýšenie transparentnosti spotreby energie telekomunikačných služieb a označovania energetickej účinnosti pre blockchainy;
• posilnenie kybernetickej bezpečnosti energetických sietí prostredníctvom nových právnych predpisov vrátane sieťového predpisu pre aspekty kybernetickej bezpečnosti cezhraničných tokov elektriny podľa nariadenia EÚ o elektrine a odporúčania Rady na zlepšenie odolnosti kritických infraštruktúr.

Zdroj: Európska komisia

19.10.2022

Pracovný program Komisie na rok 2023

Európska komisia včera vydala svoj pracovný program na rok 2023. Komisia si stanovila odvážny plán reakcie na súčasnú mnohostrannú krízu dopadajúcu na každodenné životy Európanov, pričom sa ešte viac zameriava na prebiehajúcu ekologickú a digitálnu transformáciu. Vďaka nej bude Európska únia odolnejšia. V tomto duchu sa Komisia plánuje sústrediť na podporu občanov a podnikov - či už formou zníženia cien energie, zabezpečením dodávok, ktoré sú zásadné pro konkurencieschopnosť priemyslu a zistenie potravín alebo posilnenie sociálno-trhového hospodárstva. Pracovný program Komisie zahŕňa 43 nových politických iniciatív, ktoré sa dotýkajú všetkých šiestich hlavných cieľov politických smerov predsedníčky von der Leyenovej a nadväzuje na jej prejav o stavu Únie v roku 2022 a na vyhlásenie o zámere. Viaceré kľúčové iniciatívy v pracovnom programe taktiež nadväzujú na závery Konferencie o budúcnosti Európy. Komisia teraz začne diskusie s Parlamentom a Radou, aby spoločne zostavili zoznam legislatívnych priorít, pri ktorých sa rozhodli urýchlene prijať opatrenia.

Zdroj: Európska komisia

17.10.2022

Bezpečnosť cestnej premávky: počet úmrtí na európskych cestách v roku 2021 na úrovni spred pandémie

Podľa konečných údajov o smrteľných nehodách na cestách v roku 2021, ktoré dnes uverejnila Komisia, bolo v minulom roku na cestách EÚ zabitých približne 19 900 ľudí. Komisia zverejnila túto štatistiku pri príležitosti každoročného Ocenenia za vynikajúce výsledky v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorými sa oceňujú inovačné projekty v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v celej Európe. Tohtoročné údaje predstavujú 6 % nárast v porovnaní s rokom 2020. Tento nárast nasledoval po bezprecedentnom ročnom poklese o 17 % v rokoch 2019 až 2020, ktorý bol výrazne ovplyvnený nižšími úrovňami dopravy v dôsledku obmedzenia pohybu z dôvodu pandémie. V celej EÚ bolo v roku 2021 zaznamenaných 45 úmrtí na cestách na milión obyvateľov. Z predbežných údajov za prvých sedem mesiacov roka 2022 vyplýva priemerný nárast úmrtí na cestách o viac ako 10 % v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2021. Súčasný trend je však stále pod úrovňou spred pandémie. Komisia v rámci svojej stratégie Vízie nulovej úmrtnosti úzko spolupracuje s členskými štátmi na systéme, ktorý zahŕňa bezpečné vozidlá, bezpečnú infraštruktúru, bezpečné používanie ciest a lepšiu starostlivosť po nehode. Tento moderný prístup sa všeobecne akceptuje ako najlepší prostriedok riešenia bezpečnosti cestnej premávky. Komisia uverejnila aj sériu správ ako súčasť svojho Európskeho observatória bezpečnosti cestnej premávky, v ktorých poskytuje podrobné údaje a analýzy o celom rade tém týkajúcich sa bezpečnosti cestnej premávky, akými sú využívanie bezpečnostných pásov, zraniteľnosť detí, cyklistov a seniorov ako účastníkov cestnej premávky alebo rozptýlenie pozornosti vodiča.

Bezpečnosť na slovenských cestách:

• V roku 2020 bolo na slovenských cestách zaznamenaných 45 úmrtí na milión obyvateľov (v roku 2010 to bolo 69 úmrtí na milión obyvateľov).
• Medzi rokmi 2010 a 2020 poklesol počet nehôd so zranením na Slovensku o 30 % (v EÚ27 to bol pokles o 22 %) a počet úmrtí na cestách o 33 % (v EÚ27 to bolo pokles o 37 %).
• V roku 2020 prišlo na slovenských cestách k 4 302 nehodám, ktoré vyústili zranením alebo smrťou (v roku 2010 to bolo 6 131 nehôd).
• V roku 2020 bolo na Slovensku 247 obetí (v roku 2010 to bolo 371 obetí).
• V roku 2020 bolo 894 osôb vážene zranených (v roku 2010 to bolo 1 195 vážne zranených).
• V roku 2020 zahynulo 49 chodcov ( v roku 2010 to bolo 126 chodcov).
• V roku 2020 zahynulo na bicykloch 24 osôb (v roku 2010 to bolo 27 cyklistov).

Zdroj: Európska komisia

14.10.2022

Eurobarometer: Európania dôverujú digitalizácii finančných služieb

Európska komisia dnes uverejnila prieskum Eurobarometra o tom, ako Európania komunikujú so svetom finančných služieb, najmä vzhľadom na jeho neustále rastúcu digitalizáciu a rozvoj udržateľného financovania. Celkovo 86 % Európanov tvrdí, že majú dôveru v riadenie svojich osobných financií a 73 % má dôveru v online bankovníctvo. Výsledky sa však líšia v jednotlivých členských štátoch, aj v závislosti od pohlavia, veku a úrovne vzdelania, čo poukazuje na potrebu neustálej pozornosti venovanej finančnej gramotnosti. Výsledky poukazujú na určitý pokrok vo využívaní jednotného trhu pre retailové financovanie: spomedzi respondentov, ktorí majú bežný účet, 12 % má bežný účet v inom členskom štáte, čo je nárast v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom Eurobarometra v roku 2016 (hoci výsledky sa v jednotlivých členských štátoch líšia). Medzi tri hlavné zdroje informácií o osobných financiách Európanov patria odporúčania finančných poradcov, špecializované porovnania produktov a odporúčania priateľov alebo rodiny. Len 5 % Európanov využíva pri prijímaní finančných rozhodnutí informácie zo sociálnych médií a od influencerov. Výsledky Eurobarometra o finančných službách reflektujú odpovede 27 862 Európanov zo všetkých 27 členských štátov. Výsledky prieskumu budú podkladom pre budúce návrhy Komisie v oblasti retailového financovania.

Financie a Slováci:

• 87 % Slovákov má dôveru v riadení svojich osobných financií
• 61 % Slovákov dôveruje online bankovníctvu
• Podobne ako v prípade celoúnijných výsledkov, medzi tri hlavné zdroje informácií o osobných financiách Slovákov patria odporúčania finančných poradcov, špecializované porovnania produktov, ako aj odporúčania priateľov alebo rodiny
• 59 % Slovákov uviedlo, že je pre nich veľmi jednoduché vybrať hotovosť z bankomatov alebo pobočiek banky vzhľadom k tomu, kde žijú(v EÚ27 je to 46 %)

Zdroj: Európska komisia

12.10.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 10 miliónov EUR

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 10 miliónov EUR na podporu spracovateľov poľnohospodárskych produktov a odvetvia potravinárskej výroby v súvislosti s dopadmi ruskej vojny proti Ukrajine.

Schéma bola schválená na základe dočasného krízového rámca štátnej pomoci prijatého na zvládanie vážnych narušení fungovania hospodárstva EÚ v dôsledku vojny.

Ako uviedla podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestager, táto schéma "pomôže Slovensku podporiť spoločnosti v tomto odvetví poskytnutím potrebnej likvidity na pokračovanie v ich činnosti."

Opatrenie bude otvorené pre spoločnosti všetkých veľkostí pôsobiacich v odvetví spracovania poľnohospodárskych výrobkov a/alebo výroby potravín. Na základe tejto schémy získajú oprávnení prijímatelia obmedzenú výšku pomoci vo forme priamych grantov.

Európska komisia konštatuje, že táto schéma je potrebnou, vhodnou a primeranou nápravou vážnych narušení fungovania v hospodárstve členského štátu a zároveň, že je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci štátnej pomoci, konkrétne:

• nepresiahne sumu 500 000Eur na prijímateľa,
• bude udelená najneskôr do 31 decembra 2022.

Zdroj: Európska komisia

12.10.2022

Boj proti dezinformáciám a podpora digitálnej gramotnosti mladých

Komisia uverejnila usmernenia pre učiteľov a pedagógov základných a stredných škôl k otázke dezinformácií a podpore digitálnej gramotnosti v ich triedach. Usmernenia budú postupne dostupné vo všetkých úradných jazykoch EÚ. Ponúkajú praktickú podporu učiteľom a pedagógom s cieľom vybudovať zdravé návyky v online prostredí. Týkajú sa troch hlavných tematických okruhov: rozvíjanie digitálnej gramotnosti, riešenie dezinformácií a posudzovanie a hodnotenie digitálnej gramotnosti. Aktuálne každý tretí 13-ročný žiak v Európe nemá základné digitálne zručnosti. Podľa OECD len o čosi viac než polovica 15-ročných v EÚ hlási, že mali v škole príležitosť naučiť sa, ako zistiť, či sú poskytované informácie subjektívne alebo skreslené. Existuje teda jasná potreba posilniť úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri riešení dezinformácií a podporiť digitálnu aj mediálnu gramotnosť. Komisia bude na tento účel naďalej poskytovať prostriedky prostredníctvom ročného pracovného programu Erasmus+ 2023. Plynúť budú na rozmanité výhľadové projekty zamerané na vzdelávanie učiteľov a zostavovanie učiva pri riešení dezinformácií a podpore digitálnej gramotnosti. Komisia využije nové usmernenia aj na opatrenia na podporu učiteľov v rámci novej Európskej stratégie vytvárania lepšieho internetu pre deti (BIK+). Usmernenia sú súčasťou akčného plánu digitálneho vzdelávania (2021 - 2027) aj akčného plánu pre európsku demokraciu. Prispejú k dosiahnutiu európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Dopĺňajú aj prácu, ktorú Európska komisia už vykonáva v boji proti dezinformáciám prostredníctvom programu Erasmus+, Európskeho zboru solidarity a programu eTwinning.

Zdroj: Európska komisia

12.10.2022

Rozširovanie: Komisia odporúča štatút kandidátskej krajiny pre Bosnu a Hercegovinu

Európska komisia dnes prijala balík týkajúci sa rozširovania na rok 2022, ktorý obsahuje podrobné posúdenie súčasného stavu a pokroku, ktorý dosiahli krajiny západného Balkánu a Turecka na ich ceste do Európskej únie, s osobitným zameraním na vykonávanie základných reforiem, ako aj jasné usmernenia týkajúce sa budúcich reformných priorít. Komisia odporúča, aby Rada udelila Bosne a Hercegovine štatút kandidátskej krajiny za predpokladu, že sa podniknú viaceré kroky na posilnenie demokracie, fungovania štátnych inštitúcií, právneho štátu, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, zaručenia slobody médií a riadenia migrácie v krajine. Komisia bude naďalej podporovať reformné úsilie a urýchlenie integrácie západného Balkánu ako celku. Rada teraz zváži dnešné odporúčania Komisie a prijme rozhodnutia o ďalších krokoch.

Zdroj: Európska komisia

12.10.2022

Európsky rok zručností 2023

Komisia dnes v nadväznosti na oznámenie predsedníčky Ursuly von der Leyenovej v prejave o stave Únie 2022 prijala jej návrh vyhlásiť rok 2023 za Európsky rok zručností. V rámci Európskeho roka zručností Komisia v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi, sociálnymi partnermi, verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, obchodnými a priemyselnými komorami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a pracovníkmi a podnikmi spoločne navrhuje dať nový impulz celoživotnému vzdelávaniu, a to:

• Podporou rozsiahlejších, efektívnejších a inkluzívnejších investícií do odbornej prípravy a zvyšovania úrovne zručností v snahe plne využiť potenciál európskej pracovnej sily a pomôcť ľuďom pri prechode z jedného pracovného miesta na druhé.
• Zabezpečením toho, aby zručnosti zodpovedali potrebám trhu práce, a to aj spoluprácou so sociálnymi partnermi a podnikmi.
• Zosúladením ambícií a nadobudnutých zručností ľudí s príležitosťami na trhu práce, zvlášť pokiaľ ide o zelenú a digitálnu transformáciu a oživenie hospodárstva. Osobitný dôraz sa bude klásť na aktiváciu väčšieho počtu ľudí na trhu práce, najmä žien a mladých ľudí, zvlášť takých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.
• Prilákaním ľudí z tretích krajín s požadovanými zručnosťami v EÚ, a to aj zlepšením možností vzdelávania a mobility a uľahčením uznávania ich kvalifikácií.

V záujme naplnenia týchto cieľov bude Komisia podporovať možnosti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, napríklad presadzovaním vhodných iniciatív vrátane možností finančnej podpory EÚ na uľahčenie ich využívania, realizácie a výsledkov v praxi. V celej EÚ budú zároveň prebiehať podujatia a osvetové kampane zamerané na podporu vzájomného učenia sa partnerov v procese zvyšovania úrovne nadobudnutých a získavania nových zručností. Cieľom navrhovaného Európskeho roka zručností je tiež pomôcť ďalej rozvíjať nástroje na získavanie informácií o zručnostiach a podporiť nástroje na zvýšenie transparentnosti a jednoduchšie uznávanie kvalifikácií vrátane kvalifikácií získaných mimo EÚ. V záujme koordinácie príslušných činností na vnútroštátnej úrovni Komisia vyzýva členské štáty, aby vymenovali národného koordinátora pre Európsky rok zručností.

Zdroj: Európska komisia

11.10.2022

DiscoverEU: lístky na vlak po EÚ

Komisia dnes zverejnila jesennú výzvu v rámci iniciatívy DiscoverEU, vďaka ktorej získa 35,000 mladých ľudí vlakový cestový poukaz na objavovanie Európy a jej bohatej kultúry. Výzva je otvorená pre uchádzačov z krajín zapojených do programu Erasmus+, a to od dnešného dňa 12:00 hod. do 25. októbra 12:00 hod. Mladí ľudia, ktorí chcú získať cestovný poukaz, sa musia prihlásiť na Európsky portál pre mládež a odpovedať na päť kvízových otázok a doplňujúcu otázku. Uchádzači narodení medzi 1. januárom a 31. decembrom 2004, ktorí uspejú vo výberovom kvíze, budú môcť v čase od 1. marca 2023 do 29. februára 2024 cestovať až 30 dní po Európe. Úspešní uchádzači budú môcť aj tentoraz využívať zľavovú kartu, vďaka ktorej majú prístup k viac ako 40 000 zľavám na verejnú dopravu, kultúrne podujatia, ubytovanie, stravovanie, športové aktivity a iné služby.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.10.2022

Nový európsky Bauhaus: Výzva na predkladanie inovačných projektov v mestách v hodnote 50 miliónov eur

Na podporu mestských inovácií a schopností miest budovať udržateľný rozvoj miest dnes Európska mestská iniciatíva zverejnila výzvu v objeme 50 miliónov eur. Táto výzva dokonale pretavuje do praxe základné hodnoty Nového európskeho Bauhausu (NEB): estetiku, udržateľnosť a inklúziu. Po prvých šiestich projektoch financovaných z programu Horizont Európa umožní realizáciu druhej generácie demonštračných projektov NEB. Európska mestská iniciatíva je súčasťou Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Výzva je zameraná na projekty, ktoré podnecujú transformáciu v mestách a majú potenciál vytvárať investície a inšpirovať iné projekty politiky súdržnosti v súlade so zásadami NEB. Z EFRR sa bude financovať 80 % nákladov vybraných projektov. Každý projekt môže získať až 5 miliónov eur. Z časti týchto finančných prostriedkov sa podporí prenos inovačných riešení do iných európskych miest s cieľom dosiahnuť ešte väčší vplyv, a to najmä v mestách a regiónoch, ktoré najviac potrebujú podporu transformácie smerom k zelenej budúcnosti. Z dlhodobejšieho hľadiska podporované mestské orgány vytvoria partnerstvá v oblasti prenosu s tromi ďalšími mestami, ktoré budú mať záujem o zopakovanie celých projektov alebo ich častí. Výzva je otvorená do polovice januára 2023. Projekty musia súvisieť s týmito štyrmi témami:

• výstavba a renovácia v duchu obehovosti a uhlíkovej neutrality,
• zachovanie a transformácia kultúrneho dedičstva,
• prispôsobenie a premena budov v záujme cenovo dostupných riešení v oblasti bývania,
• regenerácia mestských priestorov.

Zdroj: zastúpenie Európskej komisie

10.10.2022

Komisia schválila slovenské schémy pomoci vo výške 1,1 mld. eur ako pomoc pre podniky zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami na dekarbonizáciu ich výrobných procesov a zlepšenie energetickej účinnosti

Európska komisia schválila podľa pravidiel štátnej pomoci platných v EÚ dve slovenské schémy pomoci v celkovom objeme vyše 1,1 mld. eur ako pomoc pre podniky zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) na dekarbonizáciu ich výrobných procesov a zlepšenie energetickej účinnosti. Obe schémy budú sprístupnené čiastočne v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a sčasti cez modernizačný fond EÚ. Toto opatrenie má prispieť k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody, pomôcť so znižovaním závislosti od dovážaných ruských fosílnych palív a zároveň urýchliť zelenú transformáciu podľa plánu REPowerEU. Cieľom oboch schém je pomôcť niektorým priemyselným odvetviam znížiť emisie oxidu uhličitého (ďalej len "CO2") vo výrobných procesoch a zároveň realizovať opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti priemyselných zariadení. Opatrenia podporované v rámci schém siahajú od projektov elektrifikácie až po inštaláciu technológií na rekuperáciu priemyselného odpadového tepla. Očakáva sa, že vďaka obom schémam sa predíde uvoľneniu 5,233 mil. ton CO2 ročne. To je viac ako 12 % z cieľa Slovenska do roku 2030 (t. j. zníženie o 40 miliónov ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s rokom 1990).

Zdroj: Európska komisia

10.10.2022

Solidarita s Ukrajinou: Nový súbor opatrení na podporu príjemcov dočasnej ochrany

Komisia oznámila súbor opatrení na ďalšiu podporu tých, ktorí utekajú pred nevyprovokovanou ruskou agresiou. Nový online nástroj na hľadanie zamestnania, ktorý bol dnes spustený, pomôže ľuďom, ktorí utekajú pred ruskou inváziou na Ukrajinu, úspešne si nájsť prácu v Európskej únii. Po registrácii v pilotnej iniciatíve EU Talent Pool môžu osoby pod dočasnou ochranou nahrať svoje životopisy, aby ich profily boli k dispozícii viac ako 4000 zamestnávateľom, vnútroštátnym verejným službám zamestnanosti a súkromným agentúram zamestnanosti. Zabezpečenie rýchlej a účinnej integrácie do trhu práce je dôležité pre hostiteľské komunity, ako aj pre tých, ktorí utekajú pred vojnou, aby obnovili svoj život.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.10.2022

Kultúra hýbe Európou: najväčší program mobility EÚ poskytuje nové príležitosti pre umelcov a profesionálov v oblasti kultúry

Komisia dnes spúšťa program Kultúra hýbe Európou, novú stálu schému mobility pre umelcov a profesionálov v oblasti kultúry, ako aj prvú výzvu na individuálnu mobilitu počas podujatia na vysokej úrovni v Bruseli v Belgicku. Program Kultúra hýbe Európou využíva celkový rozpočet 21 miliónov eur v rámci programu Kreatívna Európa na trojročné obdobie (2022 - 2025), sa stáva najväčšou európskou schémou mobility pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry. V mene Komisie bude program vykonávaný Goetheho inštitútom a pozostáva z dvoch opatrení: mobilita jednotlivcov a pobyty. Prostredníctvom grantov na mobilitu ponúkne približne 7000 umelcom a pracovníkom v oblasti kultúry príležitosť vycestovať do zahraničia, v EÚ aj mimo nej, na profesijný rozvoj alebo medzinárodnú spoluprácu, na účasť na umeleckých pobytoch alebo na prijímanie umelcov a profesionálov v oblasti kultúry. Opatrenie týkajúce sa pobytov začne začiatkom roka 2023.

Zdroj: zastúpenie Európskej komisie 

10.10.2022

Eurobarometer: Európski občania podporujú spravodlivú zelenú transformáciu

Európska komisia dnes uverejnila osobitný prieskum Eurobarometra o vnímaní spravodlivosti zelenej transformácie. Prieskum bol uskutočnený v období od mája do júna 2022. Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) podporuje zelenú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne. V súčasnosti je však len 46 % Európanov presvedčených, že do roku 2050 budú udržateľné zdroje energie, výrobky a služby cenovo dostupné pre všetkých vrátane chudobnejších ľudí. V súvislosti so zelenou transformáciou sa v tomto prieskume Eurobarometra opisuje, čo môžu občania urobiť, objasňuje sa rozvoj pracovných príležitostí, hodnotí sa výkonnosť EÚ a vládnych orgánov pri zabezpečovaní spravodlivej transformácie a diskutuje sa o stanoviskách k rôznym možnostiam politiky. Konkrétne polovica Európanov (50 %) súhlasí s tým, že EÚ robí dostatočné kroky na zabezpečenie spravodlivej zelenej transformácie, 50 % to uvádza aj o svojich regionálnych, mestských alebo miestnych verejných orgánoch, 47 % o svojej národnej vláde a 43 % súhlasí s tým, že podnikový sektor robí dosť. 77 % Európanov vníma osobnú zodpovednosť konať s cieľom obmedziť klimatickú zmenu a viac ako polovica (53 %) je presvedčená, že by mohli využívať menej energie ako v súčasnosti. Viac ako polovica (57 %) Európanov si myslí, že politiky v oblasti klímy vytvoria viac nových pracovných miest, než odstránia, a 61 % si myslí, že tieto pracovné miesta budú kvalitné.

Zdroj: zastúpenie Európskej komisie

10.10.2022

Komisia podporuje členské štáty pri posilňovaní rodovej rovnosti pri tvorbe politík a verejných výdavkoch

Komisia dnes spustila projekt, ktorého cieľom je pomôcť členským štátom pri realizácii politík v oblasti rodovej rovnosti zameraných na boj proti diskriminácii na základe pohlavia. Tento projekt financovaný z Nástroja technickej podpory (TSI) podporí vnútroštátne aj regionálne správne orgány s cieľom zlepšiť ich schopnosť prijímať rozhodnutia a investovať verejné finančné prostriedky spôsobom, z ktorého budú mať prospech rovnako muži aj ženy. Prostredníctvom seminárov, konferencií, školení a študijných návštev získajú účastníci z orgánov verejnej správy nové nástroje, zručnosti a znalosti na plánovanie právnych predpisov a rozpočtu tak, aby priamo alebo nepriamo nevylúčili občanov na základe pohlavia. Projekt bude zahŕňať 9 vnútroštátnych a regionálnych správnych orgánov zo 7 členských štátov, ktoré predložili žiadosť o podporu: Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko a Rumunsko. Vytvorí užitočné odporúčania pre tvorcov politík týkajúce sa tzv. rodového rozpočtovania - štruktúrovania výdavkov a zdaňovania spôsobom, ktorý podporuje rodovú rovnosť. Účinné politiky by mohli zahŕňať napríklad platenú rodičovskú dovolenku, rovnakú odmenu, dôchodkové reformy súvisiace s mužmi a ženami. Tento projekt TSI bude trvať do decembra 2024 a prinesie výsledky, ktoré sa môžu zopakovať a zdieľať v celej EÚ.

Zdroj: Európska komisia

06.10.2022

EÚ sa dohodla na ôsmom balíku sankcií voči Rusku

Rada prijala ôsmy balík sankcií voči Rusku z dôvodu jeho agresie voči Ukrajine. Tento balík, ktorý bol úzko koordinovaný s medzinárodnými partnermi, reaguje na pokračujúcu eskaláciu a nezákonnú vojnu Ruska proti Ukrajine, a to aj nelegálnou anexiou ukrajinského územia na základe fiktívnych referend, mobilizáciou ďalších jednotiek a vydávaním otvorených jadrových hrozieb. Týmto balíkom sa zavádzajú nové zákazy dovozu do EÚ v hodnote 7 miliárd eur na obmedzenie ruských príjmov, ako aj obmedzenia vývozu, čo ešte viac pripraví vojenský a priemyselný komplex Kremľa o kľúčové komponenty a technológie a ruské hospodárstvo o európske služby a odborné znalosti. Sankcie takisto pripravia ruskú armádu a jej dodávateľov o ďalší konkrétny tovar a vybavenie potrebné na vedenie vojny na ukrajinskom území. V balíku sa takisto stanovuje základ pre požadovaný právny rámec na zavedenie cenového stropu na ropu, ktorý plánuje skupina G7.

Zdroj: Európska komisia

05.10.2022

EÚ prijala prvý akčný plán pre mládež s cieľom posilniť spoluprácu medzi mladými ľuďmi na celom svete

Komisia a vysoký predstaviteľ 4. októbra 2022 prijali akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie na roky 2022 - 2027. Ide o vôbec prvý politický rámec pre strategické partnerstvo s mladými ľuďmi na celom svete, ktorého cieľom je vybudovať odolnejšiu, inkluzívnejšiu a udržateľnejšiu budúcnosť. Tento plán pomôže splniť medzinárodné záväzky, ako je Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj Organizácie Spojených národov a Parížska dohoda o zmene klímy, a to posilnením zmysluplnej účasti mladých ľudí a ich postavenia v rámci politík vonkajšej činnosti EÚ. Akčný plán pre mládež je súčasťou úsilia inštitúcií EÚ vyvinutého v rámci Európskeho roka mládeže 2022 a jeho medzinárodného rozmeru.

Akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ spočíva na troch pilieroch činnosti, ktoré pomôžu formovať partnerstvo EÚ s mladými ľuďmi v partnerských krajinách:

• Partnerstvo s cieľom zapájať: posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politiky a rozhodovaní.
• Partnerstvo s cieľom posilňovať postavenie: bojovať proti nerovnostiam a poskytovať mladým ľuďom zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby mohli prosperovať.
• Partnerstvo s cieľom prepájať: podpora príležitostí pre mladých ľudí na nadväzovanie kontaktov a výmenu názorov s ich rovesníkmi na celom svete.

Akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ posilní prebiehajúce iniciatívy a v jeho kontexte sa spustia nové kľúčové iniciatívy zamerané na mladých ľudí na celom svete vrátane týchto iniciatív:

• Iniciatíva Mládež a ženy v demokracii, na ktorú bolo vyčlenených 40 miliónov eur, umocní hlas a vedúce postavenie mladých ľudí, aktivistov z radov mládeže a mládežníckych organizácií na celom svete posilnením ich práv, postavenia a účasti na verejných a politických záležitostiach.
• Fond na posilnenie postavenia mládeže je novou pilotnou iniciatívou s rozpočtom 10 miliónov eur, z ktorej sa bude poskytovať priama finančná podpora iniciatívam realizovaným pod vedením mladých ľudí v partnerských krajinách a zameraným na plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, najmä v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a začlenenia zraniteľných a marginalizovaných mladých ľudí.
• Africko-európska akadémia mládeže poskytne finančnú podporu vo výške 50 miliónov EUR na formálne a neformálne vzdelávacie príležitosti a výmeny pre mladých ľudí, ktorí chcú zlepšiť svoje vodcovské schopnosti a vytvoriť siete tvorcov zmien v Afrike.

Zdroj: Európska komisia

03.10.2022

Komisia schválila nové chránené zemepisné označenie zo Slovenska "Bardejovský med/Med z Bardejova"

Komisia v piatok 30. septembra 2022 schválila nové chránené označenie pôvodu (CHOP) pre produkt zo Slovenska - "Bardejovský med/Med z Bardejova", ktorý sa vyrába v horskej oblasti Čergov. Med sa vyrába v oblasti pokrytej zmiešanými lesmi, ktoré pozostávajú najmä z buka, jedlí, smrekov a líp. V tejto oblasti sa darí včele medonosnej, ktorá sa prispôsobila miestnym klimatickým podmienkam a zberu medovice. Včely vyrábajú "Bardejovský Med/Med z Bardejova" v stabilných úľoch vo včelíne alebo v kočovných úľoch. Včelári zbierajú med tradičným remeselným spôsobom, ktorý je úzko spätý s touto oblasťou. Zručnosti miestnych včelárov súvisia s výberom miesta na umiestnenie včelínov, spôsobom získavania medu, jeho vytáčaním a zásadami skladovania a stáčania medu. Špecifickosť "Bardejovského medu/Medu z Bardejova" spočíva najmä v tom, že lipový aj medovicový med obsahuje jedľovú medovicu, ktorá ovplyvňuje ich farbu od tmavohnedej až po čiernu a jej zloženie im dodáva veľmi príjemnú chuť. Tento nový názov sa doplní do zoznamu 1593 chránených poľnohospodárskych produktov. Zoznam všetkých chránených zemepisných označení sa nachádza v databáze eAmbrosia.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.10.2022

Pružnejšie oznámenie o neformálnych usmerneniach týkajúcich sa pravidiel hospodárskej súťaže v EÚ a zrušenie dočasného rámca pre antitrustové otázky v súvislosti s pandémiou COVID-19

Európska komisia prijala revidované oznámenie o neformálnych usmerneniach, na základe ktorého môžu podniky požiadať o neformálne usmernenia týkajúce sa uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže EÚ v prípade nových alebo nevyriešených otázok. V revidovanom oznámení o neformálnych usmerneniach sa stanovujú pružnejšie podmienky a jeho cieľom je zvýšiť právnu istotu v prospech podnikov, ktoré požadujú o usmernenia na účely posúdenia zákonnosti ich činností podľa pravidiel hospodárskej súťaže EÚ. Neformálne usmernenia budú mať formu "usmerňujúcich listov". V revidovanom znení sa aktualizujú kritériá, ktoré Komisii umožňujú poskytovať neformálne usmernenia podnikom v prípadoch, ktoré predstavujú nové alebo nevyriešené otázky vrátane kríz alebo iných núdzových situácií. To bude mať zásadný význam pre podniky zapojené do nových spôsobov podnikania, ako aj pre podniky, ktoré čelia kríze alebo iným núdzovým situáciám. Revidovaný nástroj zvyšuje flexibilitu Komisie pri riešení širšej škály otázok prostredníctvom usmerňujúcich listov. Umožňuje Komisii zohľadniť relevantnosť postupov pri dosahovaní priorít Komisie a záujmov EÚ; a rozširuje vymedzenie pojmu "nové" otázky, pri ktorých nie je v právnom rámci EÚ k dispozícii "žiadne objasnenie", aby sa tento pojem vzťahoval aj na prípady, ktoré "neboli dostatočne objasnené".

Komisia sa takisto rozhodla zrušiť dočasný rámec pre antitrustové otázky v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 vzhľadom na relatívne zlepšenie sanitárnej krízy v Európe. Dočasný rámec pre antitrustové otázky v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 prijatý v apríli 2020 umožnil Komisii posudzovať projekty obchodnej spolupráce v reakcii na naliehavé situácie, ktoré priniesla pandémia koronavírusu. V prípade náhleho a neočakávaného zhoršenia sanitárnej situácie a súvisiaceho prerušenia dodávok základných výrobkov a služieb môžu spoločnosti požiadať o usmernenia podľa revidovaného oznámenia o neformálnych usmerneniach.

Zdroj: Európska komisia

30.09.2022

Európska únia podporuje slobodné a nezávislé médiá

Nezávislé médiá sú verejným strážcom a základným pilierom demokracie a právneho štátu.

Ostatné roky sa v celej EÚ objavujú čoraz znepokojujúcejšie trendy v súvislosti so slobodou a nezávislosťou médií. Monitorovanie plurality médií z roku 2021 poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nezávislé médiá sú pritom verejným strážcom a kľúčovým pilierom demokracie. Musíme chrániť tých, bez ktorých by sa o transparentnosti nedalo hovoriť: novinárky a novinárov. Preto podporujeme aj dnešný apel predstaviteľov slovenských médií.

"Právo na informácie patrí k základným právam a slobodám. Nezávislé a slobodné médiá sú strážcom a základným pilierom demokracie. Sú rozhodujúce pri formovaní verejného života, tvorbe verejnej mienky, ale najmä pri vyvodzovaní zodpovednosti voči tým, ktorí sú pri moci. Európska únia je silným zástancom slobodných a nezávislých médií, pretože prispievajú k ochrane právneho štátu. Je neprípustné, aby štáty zasahovali do obsahu médií a aby štátni predstavitelia podnecovali nedôveru v nezávislosť a slobodu médií. Naopak, členské štáty EÚ majú povinnosť zaručiť novinárom priaznivé prostredie, chrániť ich bezpečnosť, nezávislosť, slobodu a pluralitu. Sú to práve členské štáty, ktoré nesú zodpovednosť za to, aby bola Únia bezpečným miestom pre novinárov. Na Slovensku bol nedávno zabitý pre svoju prácu novinár, a preto by politici a verejne činné osoby mali obzvlášť dbať o ich ochranu a moderovať verejné a neprijateľne zovšeobecňujúce vyjadrenia. Keď chránime slobodu médií, chránime aj našu vlastnú slobodu a demokraciu, " hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Rastúci počet fyzických, právnych a online hrozieb a útokov na novinárov a pracovníkov médií v posledných rokoch je znepokojujúcim trendom. Len v roku 2020 sme zaznamenali viac ako 900 útokov na novinárov naprieč Európskou úniou. Verbálne útoky na novinárov v minulosti odsúdila aj komisárka Jourová : "Žiaden novinár by nemal zomrieť ani utrpieť ujmu pre svoju prácu. Novinárov musíme podporovať a chrániť; sú nevyhnutnou súčasťou demokracie. Pandémia ešte viac potvrdila kľúčovú úlohu novinárov pri informovaní. A zároveň naliehavú potrebu, aby sa verejné orgány starali viac na ich ochranu. Dnes žiadame členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky a urobili z EÚ bezpečnejšie miesto pre novinárov." Členské štáty musia podniknúť rozhodné kroky a urobiť z EÚ bezpečnejšie miesto pre novinárov.

Európska únia je silným zástancom slobodných a nezávislých médií, ktoré sú garantom právneho štátu. Pre tento účel prijala Komisia sériu odporúčaní týkajúcich sa ochrany, bezpečnosti a posilnenia postavenia novinárov. Prostredníctvom každoročných správ o právnom štáte zároveň pravidelne monitoruje dianie v oblasti zachovávania slobody médií v členských štátoch. Ochranu médií zabezpečí tiež novoprijatý Európsky akt o slobode médií, ktorý predstavuje posilnený súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ. Vychádza zo správ Komisie o právnom štáte a z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, v ktorej sa stanovuje celoúnijná koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa audiovizuálnych médií. Akt vychádza aj z aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch, ako aj z nového Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Je súčasťou úsilia EÚ v rámci presadzovania demokratickej účasti, boja proti dezinformáciám a podpory slobody a plurality médií v zmysle akčného plánu pre európsku demokraciu.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2022

Nové pravidlá zodpovednosti za výrobky a umelú inteligenciu

Komisia dnes prijala dva návrhy, ktorými chce prispôsobiť pravidlá zodpovednosti digitálnemu veku, obehovému hospodárstvu a dôsledkom globálnych hodnotových reťazcov. Ako prvé navrhuje zmodernizovať existujúce pravidlá týkajúce sa objektívnej zodpovednosti výrobcov za chybné výrobky (od inteligentných technológií až po lieky). V druhom návrhu Komisia po prvýkrát navrhuje cielenú harmonizáciu vnútroštátnych pravidiel zodpovednosti za umelú inteligenciu, ktorá obetiam škôd súvisiacich s umelou inteligenciou uľahčí dosiahnutie odškodnenia. Návrh Komisie teraz musí prijať Európsky parlament a Rada. Navrhuje sa, aby Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti smernice o zodpovednosti za umelú inteligenciu v prípade potreby posúdila, či sú potrebné pre nároky súvisiace s umelou inteligenciou pravidlá objektívnej zodpovednosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.09.2022

Minimálny príjem ako účinnejšia pomoc v boji proti chudobe a na podporu zamestnanosti

Komisia dnes vyzvala členské štáty, aby zmodernizovali svoje systémy minimálneho príjmu v rámci dlhodobého záväzku znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia v Európe. Minimálny príjem a záchranné sociálne siete musia zahŕňať dostatočné stimuly a podporu pre prijímateľov, ktorí môžu pracovať, aby sa tak mohli opätovne začleniť do trhu práce. Mali by byť navrhnuté tak, aby zároveň umožňovali plné využitie potenciálu zelenej a digitálnej transformácie podporou zmien postavenia na trhu práce a aktívnejšej účasti znevýhodnených ľudí. Spomínaný návrh pomôže dosiahnuť sociálne ciele EÚ do roku 2030 zamerané na zníženie počtu ľudí ohrozených chudobou v dôsledku vylúčenia minimálne o 15 miliónov tak, ako sa stanovuje v Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv. Zároveň pomôže členským štátom pri dosahovaní cieľa, ktorým je mať najmenej 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov v zamestnaní. Členským štátom sa odporúča zlepšiť primeranosť podpory príjmu, zlepšiť pokrytie a využívanie minimálneho príjmu, zlepšiť prístup na inkluzíve trhy práce, zlepšiť prístup k podporným a základným službám, presadzovať individualizovanú podporu a zvýšiť efektivitu správy záchranných sociálnych sietí. Na zlepšovanie systémov minimálneho príjmu a sociálnej infraštruktúry formou reforiem a investícií majú členské štáty k dispozícii finančné prostriedky EÚ.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2022

Opatrenia na ochranu ľudí a životného prostredia pred azbestom

Komisia dnes predstavuje komplexný prístup, ako lepšie chrániť ľudí a životné prostredie pred azbestom a zaručiť budúcnosť bez neho. Balík zahŕňa oznámenie o práci pre budúcnosť bez azbestu a návrh na zmenu smernice o azbeste pri práci. Hoci sú všetky formy azbestu v EÚ od roku 2005 zakázané, naďalej je prítomný v starších budovách a predstavuje ohrozenie zdravia. Dnes navrhnuté opatrenia sú súčasťou piliera prevencie európskeho plánu na boj proti rakovine a prispejú k cieľom Európskej zelenej dohody, akčného plánu nulového znečisťovania a Európskeho piliera sociálnych práv. Cieľom koncepcie je poskytovať lepšiu podporu ľuďom postihnutým chorobami súvisiacimi s azbestom, lepšie chrániť pracovníkov pred azbestom, zlepšiť informácie o azbeste v budovách, zabezpečiť bezpečné skladovanie azbestu a nulové znečistenie. Komisia vyzýva všetky inštitúcie EÚ, členské štáty, sociálnych partnerov a iné zainteresované strany, aby zrýchlili opatrenia zamerané na dosiahnutie EÚ bez azbestu pre súčasné i budúce generácie. Návrh Komisie na zmenu smernice o azbeste pri práci prediskutuje Európsky parlament a členské štáty. Komisia vyzýva na jeho rýchle schválenie. Po schválení budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Zdroj Zastúpenie Európskej komisie

23.09.2022

Európsky deň jazykov 2022

Pri príležitosti Európskeho dňa jazykov 2022 a v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 organizuje Komisia v pondelok 26. septembra 2022 konferenciu o jazykových kompetenciách v službách mládeže. Online podujatie sa zameria na jazykové povedomie na školách, ale aj to, ako môžu viacjazyčné triedy podporiť inklúziu a solidaritu. Vzhľadom na veľký počet vysídlených žiakov z Ukrajiny budú účastníci diskutovať o podpore, ktorá sa v súčasnosti poskytuje týmto deťom a ich rodinám, aby sa naučili jazyky hostiteľských krajín a ako sú títo žiaci čo najlepšie začlenení do vzdelávacích systémov EÚ. Komisia súbežne s online podujatím organizuje okolo Európskeho dňa jazykov približne 70 miestnych a národných podujatí s finančnými prostriedkami z programu Erasmus+. Európsky deň jazykov je každoročnou príležitosťou na zvýšenie informovanosti o jazykovom vzdelávaní a jazykovej rozmanitosti. Organizuje sa od roku 2001.

Sprievodné podujatia:

• Zastúpenie Európskej komisie je spoluorganizátorom jazykového kvízu LingvaKvíz z dielne občianskeho združenia Edukácia@Internet, ktorý bude spustený 26. septembra 2022.
• Žiaci a učitelia stredných a základných škôl sa môžu najneskôr do 28. septembra 2022 (12:00 h) prihlásiť na sériu prednášok a workshopov s názvom Európsky deň jazykov online 2022. Podujatie sa bude konať online 29. septembra 2022. Registrácia a program dostupné na stránke https://www.statpedu.sk/sk/aktuality/novinky-main/program-podujatia-europsky-den-jazykov-online-2022-registracia-workshopy.html.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.09.2022

Štyri projekty zo Slovenska medzi laureátmi Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie 2022

Štvorica projektov zo Slovenska sa dostala medzi laureátov Európskej ceny za inovatívne vzdelávanie pre rok 2022. Nominácie dnes oznámila komisárka pre inovácie, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel. Aktuálny ročník sa niesol v téme spoločného učenia, podpory kreativity a udržateľnosti. 25. októbra 2022 bude na slávnostnom odovzdávaní cien ocenených 98 projektov z celej Európy, medzi nimi 4 zo Slovenska:

• Projekt A Little Antenna - Materská škola Rožňavská, Rimavská Sobota (kategória Vzdelávanie a starostlivosť v rannom detstve)
• Projekt Edu-paths - Súkromná základná škola, Giraltovce (kategória Primárne vzdelávanie)
• Projekt Portable Water Power Station - Gymnázium Ľudovíta Štúra, Zvolen (kategória Sekundárne vzdelávanie)
• Projekt Work for an Inclusive School Heritage - Súkromná stredná odborná škola Pro scholaris, Žilina-Bytčica (kategória Odborné vzdelávanie a príprava)

Európska cena za inovatívne vzdelávanie je nová iniciatíva zriadená oznámením Komisie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. Cieľom udelenia ceny je osláviť úspechy učiteľov a škôl a oceniť ich prácu, identifikovať a podporovať vynikajúce vyučovacie a vzdelávacie procesy, poskytnúť prostriedky na vzájomné učenie, vyzdvihnúť hodnotu programu Erasmus+ pre európsku spoluprácu učiteľov a vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru. V každej krajine zapojenej do programu Erasmus+ sa udeľujú ceny pre projekty v týchto štyroch kategóriách: vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve; primárne vzdelávanie; sekundárne vzdelávanie; odborné vzdelávanie a príprava. Cena je každý rok inak tematicky zameraná a udeľuje sa učiteľom a školám, ktorí sa prostredníctvom svojich projektov venovali konkrétnej téme uvedenej medzi prioritami európskeho vzdelávacieho priestoru.

Zdroj: Európska komisia

21.09.2022

Komisia schválila podporu vo výške 5,2 miliardy eur od 13 členských štátov na projekt vo vodíkovom hodnotovom reťazci

V zmysle pravidiel EÚ o štátnej pomoci Komisia schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácie - prvú priemyselnú inštaláciu a vybudovanie potrebnej infraštruktúry vo vodíkovom hodnotovom reťazci. Projekt s názvom "IPCEI Hy2Use" spoločne oznámilo a pripravilo trinásť členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,2 mld. eur, ktoré by mali priniesť ďalších 7 miliárd eur v podobe súkromných investícií. IPCEI Hy2Use rozširuje a dopĺňa prvý IPCEI projekt vo vodíkovom hodnotovom reťazci "Hy2Tech", ktorý Komisia schválila 15. júla 2022. IPCEI Hy2Use pokryje rozsiahlu časť vodíkového hodnotového reťazca, keďže bude podporovať i) budovanie vodíkovej infraštruktúry, konkrétne veľkokapacitných elektrolyzérov a dopravnej infraštruktúry, na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkouhlíkového vodíka a ii) vývoj inovačných a udržateľnejších technológií na integráciu vodíka do priemyselných procesov vo viacerých odvetviach, najmä tých, v ktorých je dekarbonizácia náročnejšia, ako sú výroba ocele, cementu a skla. Očakáva sa, že vďaka projektu IPCEI sa zvýšia dodávky obnoviteľného a nízkouhlíkového vodíka a zníži závislosť od dodávok zemného plynu.

Zdroj: Európska komisia

20.09.2022

Nasledujúce dva dni, 21. a 22. septembra, navštívi Slovensko Helena Dalliová, európska komisárka pre rovnosť

Počas prvého dňa svojej návštevy Helena Dalliová navštívi niektoré regióny Slovenska, kde bude počas svojich stretnutí diskutovať o otázkach rovnosti, najmä pokiaľ ide o rómsku komunitu.

Stretne sa so primátorom mesta Sečovce a s miestnymi obyvateľmi v segregovanej rómskej osade Hábeš, ktorá využíva niekoľko národných projektov financovaných EÚ. Následne navštívi školu v Kecerovciach, kde sú všetky deti v základnej a materskej škole Rómovia.

Komisárka sa stretne aj s mimovládnymi organizáciami, ktoré pomáhajú Rómom začleniť sa do spoločnosti: navštívi spoločnosť Whirlpool Corporation, ktorá zaviedla zamestnanecký program na prípravu a kvalifikáciu zamestnancov s nízkym vzdelaním a bez zabehnutých pracovných zručností.

Vo štvrtok Helena Dalliová navštívi sociálny podnik Wasco, ktorý zamestnáva ľudí zo znevýhodneného prostredia, najmä rómske ženy.

Otázky rovnosti, najmä rovnosti Rómov, ich začleňovania a účasti v spoločnosti budú aj predmetom stretnutia komisárky s predsedom vlády Eduardom Hegerom. S premiérom bude komisárka hovoriť aj o problematike násilia páchaného na ženách, vrátane Istanbulského dohovoru a návrhu Komisie na smernicu o boji proti násiliu páchanému na ženách. Na programe sú aj stretnutia s predsedami parlamentných výborov pre sociálne veci, európske záležitosti a ľudské práva a menšiny.

"Pred dvoma rokmi sme prijali strategický rámec EÚ pre rovnosť, začlenenie a účasť Rómov. Stanovili sme si ambiciózne ciele do roku 2030, napríklad aby malo do tohto roku aspoň 60% Rómov platené zamestnanie. Ďalším z cieľov je znížiť segregáciu Rómov v školách tak, aby menej ako jedno z piatich rómskych detí navštevovalo školy, v ktorých väčšina alebo všetky deti sú Rómovia. Počas mojej návštevy na Slovensku budem diskutovať priamo s Rómami a ľuďmi, ktorí s nimi pracujú, s cieľom zabezpečiť udržateľnú zmenu. Chcela by som vidieť pokrok na ceste k Európe, v ktorej sa Rómovia môžu skutočne podieľať na živote spoločnosti a mať všetky príležitosti na to, aby v plnej miere prispievali k politickému, sociálnemu a hospodárskemu životu a mali z neho prospech." uviedla komisárka Helena Dalliová v súvislosti so svojou návštevou Slovenska.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.09.2022

REACT-EU: 111,5 miliónov eur pre Nemecko, Slovensko a Bulharsko na obnovu po pandémii

Nemecko, Slovensko a Bulharsko dostanú ďalších 111,5 miliónov eur prostredníctvom REACT-EU v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) na pomoc zamestnancom a uchádzačom o zamestnanie, podporu služieb zdravotnej starostlivosti a dosiahnutie udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy. Slovensko dostane z balíka 17,9 milióna eur na podporu pracovníkov a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a civilnej ochrany, ktorí boli v prvej línii počas najkritickejších fáz pandémie COVID-19. Tranža REACT-EU na rok 2021 vyčlenila 40 miliárd eur na pomoc členským štátom, ktoré sa zotavujú z pandémie, investujú do digitálnej a zelenej transformácie a aktuálne prijímajú a integrujú vojnových utečencov z Ukrajiny. Komisia okrem toho od marca 2022 vyplatila členským štátom platby predbežného financovania vo výške 3,5 miliardy eur v rámci REACT-EU. Najnovší komplexný balík "flexibilná pomoc územiam (FAST-CARE)", ktorý navrhla Komisia, ďalej rozširuje podporu členským štátom tým, že ponúka dodatočnú flexibilitu vo financovaní politiky súdržnosti a zároveň zvyšuje platby predbežného financovania o ďalších 3,5 miliardy eur, ktoré sa majú vyplatiť v rokoch 2022 a 2023. Konečným dátumom oprávnenosti výdavkov REACT-EU je 31. december 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.09.2022

Eurobarometer o športe a fyzickej aktivite: cvičí 49 % Európanov

Európska komisia dnes zverejnila výsledky prieskumu piateho Eurobarometra venovaného športu a fyzickej aktivite. Z prieskumu vyplýva, že 38 % Európanov športuje alebo cvičí aspoň raz za týždeň a 17 % cvičí menej ako raz za týždeň. Až 45 % Európanov dnes necvičí vôbec ani sa do žiadnej fyzickej aktivity nezapája. Hoci v porovnaní s prieskumom Eurobarometra z roku 2017 sa situácia stabilizovala, jednoznačne treba v podpore športu a fyzickej aktivity pokračovať. Z prieskumu vyplýva aj to, že počas pandémie COVID-19 polovica Európanov zredukovala fyzickú aktivitu na polovicu alebo s ňou úplne prestala. Prieskum zároveň ukázal, že s pribúdajúcim vekom sa pravidelnosť pri cvičení či športovaní znižuje. Hlavnou prekážkou aktívneho života je podľa respondentov nedostatok času, nedostatočná motivácia alebo nezáujem o šport. V reakcii na tieto odpovede bude Komisia v rámci svojej kampane HealthyLifeStyle4All (Zdravý životný štýl pre všetkých) pokračovať vo zvyšovaní povedomia o význame aktívneho zdravého životného štýlu. Komisia každý rok propaguje prínosy športu z hľadiska fyzickej i duševnej pohody prostredníctvom Európskeho týždňa športu.

Šport a Slováci:

• 29 % Slovákov cvičí/športuje pravidelne (v EÚ27 je to 32 %)
• 43 % Slovákov necvičí vôbec (v EÚ27 je to 45 %)
• 21 % Slovákov sa pravidelne venuje inej fyzickej aktivite, napríklad presun na bicykli, tanec, práca v záhrade a pod. (EÚ27 je to 14 %)
• Pre 50 % Slovákov je hlavnou motiváciou športovať zlepšenie zdravia (v EÚ27 je zdravotný faktor rozhodujúci pre 54 % respondentov)
• Až 47 % Slovákov identifikovalo ako hlavnú prekážku pravidelného športovania nedostatok času (v EÚ27 je nedostatok času hlavným dôvodom pre 41% opýtaných)

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.09.2022

Európsky akt o slobode médií: pravidlá na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ a zriadenie Európskej rady pre mediálne služby

Európska komisia dnes prijala európsky akt o slobode médií. Ide o nový súbor pravidiel na ochranu plurality a nezávislosti médií v EÚ. Navrhované nariadenie obsahuje záruky proti politickému zasahovaniu do redakčných rozhodnutí a proti sledovaniu. Kladie dôraz na nezávislosť a stabilné financovanie verejnoprávnych médií, ako aj na transparentnosť vlastníctva médií a prideľovania štátnej reklamy. Takisto sa v ňom stanovujú opatrenia zamerané na ochranu nezávislosti redaktorov a zverejňovanie konfliktov záujmov. Akt sa bude zaoberať otázkou koncentrácie médií a vytvorí novú nezávislú Európsku radu pre mediálne služby zloženú z vnútroštátnych mediálnych orgánov. Rada bude podporovať uplatňovanie právneho rámca EÚ pre mediálnu oblasť a bude pomáhať Komisii pri príprave usmernení o regulačných záležitostiach týkajúcich sa médií. Bude môcť vydávať aj stanoviská k vnútroštátnym opatreniam a rozhodnutiam, ktoré majú vplyv na mediálne trhy a koncentráciu na mediálnom trhu. Rada bude takisto koordinovať vnútroštátne regulačné opatrenia týkajúce sa médií mimo EÚ, ktoré predstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť, s cieľom zabezpečiť, aby tieto médiá neobchádzali pravidlá platné v EÚ. Výbor zorganizuje štruktúrovaný dialóg medzi veľmi veľkými online platformami a mediálnym sektorom s cieľom podporiť prístup k rôznym mediálnym ponukám a monitorovať, či platformy dodržiavajú samoregulačné iniciatívy, ako je Kódex postupov EÚ proti šíreniu dezinformácií. Európsky akt o slobode médií zabezpečí, aby médiá - verejné aj súkromné - mohli ľahšie fungovať na vnútornom trhu EÚ naprieč hranicami, bez neprimeraného tlaku a pri zohľadnení digitálnej transformácie mediálneho priestoru:

• Ochrana redakčnej nezávislosti - od členských štátov sa bude vyžadovať, aby rešpektovali skutočnú redakčnú slobodu a zlepšili ochranu novinárskych zdrojov. Poskytovatelia mediálnych služieb budú musieť zabezpečiť transparentnosť vlastníctva a prijať opatrenia s cieľom zaručiť nezávislosť jednotlivých redakčných rozhodnutí.
• Zákaz používania špionážneho softvéru proti médiám - bezpečnostné záruky proti používaniu špionážneho softvéru proti médiám, novinárom a ich rodinám.
• Nezávislé verejnoprávne médiá - vedenie a správna rada verejnoprávnych médií budú musieť byť vymenovaní transparentným, otvoreným a nediskriminačným spôsobom. Poskytovatelia verejnoprávnych médií budú ponúkať pluralitu informácií a názorov nestranným spôsobom.
• Testy plurality médií - členské štáty posúdia na mediálnom trhu vplyv koncentrácie na pluralitu médií a redakčnú nezávislosť. Vyžaduje sa, aby každé legislatívne, regulačné alebo administratívne opatrenie prijaté členským štátom, ktoré by mohlo mať vplyv na médiá, bolo riadne odôvodnené a primerané.
• Transparentná štátna reklama - stanovia sa nové požiadavky na prideľovanie štátnej reklamy médiám, aby bola situácia transparentná a nediskriminačná.
• Ochrana online mediálneho obsahu - záruky proti neoprávnenému odstráneniu mediálneho obsahu, ktorý bol vytvorený v súlade s odbornými normami. V prípadoch, ktoré nezahŕňajú systémové riziká, ako sú dezinformácie, budú musieť veľmi veľké online platformy, ktoré majú v úmysle odstrániť určitý zákonný mediálny obsah, pretože je v rozpore s politikami platformy, informovať poskytovateľov mediálnych služieb o dôvodoch odstránenia predtým, ako sa uskutoční. Všetky sťažnosti podané poskytovateľmi mediálnych služieb budú musieť tieto platformy vybavovať prioritne.
• Nové používateľské právo na prispôsobenie mediálnej ponuky - používateľom umožní zmeniť predvolené nastavenia tak, aby odrážali ich vlastné preferencie.

Zdroj: Európska komisia

14.09.2022

Ceny energie - Komisia navrhuje mimoriadnu intervenciu na zníženie účtov pre Európanov

Komisia navrhuje mimoriadnu intervenciu na európskych trhoch s energiou v snahe riešiť nedávny dramatický nárast cien. Aby sa zmiernil zvýšený tlak na európske domácnosti a podniky, Komisia podniká ďalší krok v tejto súvislosti, konkrétne navrhuje jednak výnimočné opatrenia na zníženie dopytu po elektrine, ktoré pomôžu znížiť náklady na elektrinu pre spotrebiteľov, ako aj opatrenia na redistribúciu nadbytočných príjmov odvetvia energetiky konečným zákazníkom. To nadväzuje na už dohodnuté opatrenia týkajúce sa naplnenia zásobníkov plynu a zníženia dopytu po plyne s cieľom pripraviť sa na nadchádzajúcu zimu. Komisia zároveň pokračuje vo svojom úsilí zlepšiť likviditu subjektov na trhu, znížiť ceny plynu a reformovať koncepciu trhu s elektrinou z dlhodobej perspektívy.

• Prvou odpoveďou na riešenie vysokých cien je zníženie dopytu. Komisia navrhuje riešiť zavedením povinnosti znížiť spotrebu elektriny aspoň o 5 % počas vybraných hodín s najvyššou cenou. Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby určili 10 % hodín s najvyššou očakávanou cenou a počas týchto hodín znížili dopyt.Komisia takisto navrhuje, aby sa členské štáty zamerali na zníženie celkového dopytu po elektrine aspoň o 10 % do 31. marca 2023. Na dosiahnutie tohto zníženia si môžu vybrať primerané opatrenia, medzi ktoré môže patriť finančná kompenzácia. Zníženie dopytu v čase špičky by viedlo k zníženiu spotreby plynu o 1,2 miliardy m³ počas zimy.

· Komisia takisto navrhuje dočasný príjmový strop pre tzv. inframarginálnych výrobcov elektrickej energie, konkrétne pre technológie s nižšími nákladmi, ako sú obnoviteľné zdroje energie, jadrová energia a hnedé uhlie, ktoré dodávajú elektrickú energiu do siete za nižšie náklady, ako je cenová úroveň stanovená drahšími "marginálnymi" výrobcami. Títo inframarginálni výrobcovia dosahovali mimoriadne príjmy pri relatívne stabilných prevádzkových nákladoch, keďže drahé plynové elektrárne zvýšili veľkoobchodnú cenu elektrickej energie, ktorú dostávajú. Komisia navrhuje stanoviť príjmový strop pre inframarginálnych výrobcov na úrovni 180 eur za MWh. Príjmy presahujúce strop pôjdu vládam členských štátov a použijú sa na pomoc pri znižovaní účtov spotrebiteľom energie.

• Komisia takisto navrhuje dočasný solidárny príspevok z nadmerných ziskov v odvetviach ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií, na ktoré sa nevzťahuje príjmový strop pre inframarginálnych výrobcov. Týmto časovo obmedzeným príspevkom by sa zachovali investičné stimuly pre zelenú transformáciu. Členské štáty by ho vyberali zo ziskov za rok 2022, ktoré presahujú 20 % zvýšenie priemerného zisku za predchádzajúce tri roky. Príjmy by vyberali členské štáty a presmerovali by ich na spotrebiteľov energie, najmä na zraniteľné domácnosti, ťažko zasiahnuté podniky a energeticky náročné priemyselné odvetvia.

· V rámci ďalšej intervencie do pravidiel trhu s elektrinou Komisia takisto navrhuje rozšíriť súbor nástrojov pre ceny energie, ktorý majú spotrebitelia k dispozícii. Návrhy by po prvýkrát umožnili regulované ceny elektrickej energie pod úrovňou nákladov a rozšírili regulované ceny aj na malé a stredné podniky.

Zdroj: Európska komisia

14.09.2022

Zákaz výrobkov na trhu EÚ vyrobených s využitím nútenej práce

Komisia dnes navrhla zakázať na trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Návrh sa týka všetkých výrobkov, konkrétne tých, ktoré sa vyrábajú v EÚ na spotrebu na domácom trhu, na vývoz, aj dovážaného tovaru, a to bez toho, aby sa zameriaval na konkrétne spoločnosti alebo odvetvia. Tento komplexný prístup je dôležitý, pretože v mnohých odvetviach a na každom kontinente vykonáva nútenú prácu podľa odhadov 27,6 milióna ľudí. K nútenej práci dochádza prevažne v súkromnom sektore, no niekde ju nariaďujú štáty. Návrh vychádza z medzinárodne dohodnutých definícií a noriem a zdôrazňuje význam úzkej spolupráce s globálnymi partnermi. Na základe vyšetrovania budú mať vnútroštátne orgány právomoc stiahnuť z trhu EÚ výrobky vyrobené s využitím nútenej práce. Colné orgány EÚ identifikujú a zastavia výrobky vyrobené s využitím nútenej práce na hraniciach EÚ.

Zdroj: Európska komisia

14.09.2022

Prejav o stave Únie 2022 - Únia, ktorej sila tkvie v jednote

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes 14. septembra o deviatej hodine predniesla na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu v poradí už svoju tretiu správu o stave Európskej únie (SOTEU). Predsedníčka Komisie prišla do Európskeho parlamentu v sprievode Oleny Zelenskej, manželky ukrajinského prezidenta. V úvode svojho prejavu Ursula von der Leyenová pripomenula, že ešte nikdy Európsky parlament nediskutoval o stave Únie v čase, keď v Európe zúri vojna. V kontexte uplynulého roka a nadchádzajúceho obdobia zdôraznila význam európskej solidarity a jednoty.

Vo svojej správe predsedníčka zároveň načrtla hlavné iniciatívy, ktoré Komisia plánuje uskutočniť v nadchádzajúcom roku:

• Ďalšia podpora Ukrajiny a jej ľudu, a to aj prostredníctvom sily jednotného trhu EÚ
• Zavedenie opatrení na podporu Európanov pri zvládaní energetickej krízy
• Podpora podnikateľského prostredia, najmä malých a stredných podnikov, s cieľom posilniť konkurencieschopnosť Európy
• Zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív a úzka spolupráca so spoľahlivými dodávateľmi
• Zaujatie globálneho vedúceho postavenie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a ochrany prírody
• Zasadzovanie sa za demokraciu a právny štát doma a na celom svete

Ukrajina

• Únia stojí na strane Ukrajiny: poskytovaním zbraní a financií, prijímaním utečencov a zavedením najprísnejších sankcií
• Finančný sektor Ruska je otrasený: 3/4 ruského bankového sektora boli odstrihnuté od medzinárodných trhov, Rusko opustilo takmer tisíc medzinárodných spoločností, výroba automobilov sa prepadla o 3/4, zákaz leteckej premávky do EÚ
• Sankcie sa rušiť nebudú
• Finančná a vojenská pomoc Únie smerom Ukrajine
• Pol milióna ukrajinských detí začalo školský rok v Európskej únii
• Únia pomôže obnoviť poškodené ukrajinské školy sumou 100 miliónov eur
• Pomoc Ukrajine prostredníctvom posilňovania jej postavenia - pre tento účel bude zmobilizovaná plná sila jednotného trhu EÚ
• V marci bola Ukrajina úspešne pripojená k elektrizačnej sústave EÚ
• Boli pozastavené clá na ukrajinský vývoz do EÚ
• Ukrajina bude začlenená do európskeho priestoru bezplatného roamingu

Energetika

• Európa sa musí zbaviť závislosti na ruských fosílnych palivách
• EÚ sa dohodla na spoločnom skladovaní a dnes sme na úrovni 84 %
• Diverzifikácia dodávok smerom k spoľahlivým dodávateľom ako sú USA, Nórsko, Alžírsko a ďalšie krajiny
• V minulom roku predstavoval ruský plyn 40 % plynu dovezeného do EÚ, dnes je to 9 %
• Rusko naďalej manipuluje trhom s energiou
• Súčasne sa prejavuje klimatická kríza - vlny horúčav zvyšujú dopyt po elektrickej energii, suchá odstavili vodné a jadrové elektrárne a ceny plynu vzrástli viac než desaťnásobne
• Ak znížime dopyt v čase špičkového odberu, zásoby vystačia dlhšie a ceny sa znížia
• EÚ predkladá členským štátom opatrenia na zníženie ich celkovej spotreby elektrickej energie
• EÚ navrhuje zastropovať príjmy spoločností, ktoré vyrábajú elektrickú energiu za nízke náklady
• Vďaka tomuto návrhu získa Únia viac než 140 miliárd eur, ktoré členským štátom pomôžu priamo zmierniť dôsledky ťažkej situácie
• Najväčšie ropné, plynárenské a uhoľné spoločnosti dosahujú obrovské zisky a musia zaplatiť spravodlivý podiel - poskytnúť plynový príspevok
• Únia musí zabezpečiť bezpečnosť dodávok a zlepšiť svoju globálnu konkurencieschopnosť
• Komisia sa bude usilovať o zavedenie reprezentatívnejšej referenčnej hodnoty TTF používanej na plynárenskom trhu
• Energetické spoločnosti čelia problémom s likviditou na trhoch s termínovanými zmluvami na dodávku elektrickej energie - v októbri Únia predstaví dočasný rámec štátnej pomoci s cieľom umožniť poskytovanie štátnych záruk a zároveň zachovať rovnaké podmienky
• Únia musí odstrániť dominantný vplyv, ktorý ma plyn na ceny elektrickej energie - musí pristúpiť k rozsiahlej a komplexnej reforme trhu s elektrickou energiou

Klíma

• Význam vodíka - cieľ stanovený v REPowerEU je vyrábať v EÚ každý rok 10 miliónov ton vodíka z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 - EÚ zriadi Európsku vodíkovú banku a do budovania trhu s vodíkom bude môcť Inovačný fond investovať tri miliardy eur
• Únia sa bude na tohtoročnej konferencii OSN o biodiverzite usilovať o ambicióznu celosvetovú dohodu o ochrane prírody
• V roku 2023 Únia zdvojnásobí svoju kapacitu proti požiarom

Pandémia

• Do dnešného dňa Únia zabezpečila viac než 4 miliardy vakcinačných dávok pre Európanov a zbytok sveta
• Po pandémii sa európske hospodárstvo zotavilo v rekordne krátkom čase
• Plán obnovy a rastu (NextgenerationEU) - doteraz bolo členským štátom vyplatených 100 miliárd eur

Hospodárstvo

• Európa musí financovať prechod na digitálne a klimaticky neutrálne hospodárstvo
• Únia potrebuje fiškálne pravidlá - nové riešenia týkajúce sa správy hospodárskych záležitostí budú predstavené v októbri
• Členské štáty by mali mať vo svojich plánoch znižovania dlhu väčšiu flexibilitu, ale niesť väčšiu zodpovednosť za plnenie pravidiel
• Únia potrebuje priaznivé podnikateľské prostredie, pracovnú silu so správnymi zručnosťami a prístup k surovinám
• EÚ predloží balík pomoci pre malé a stredné podniky - jeho súčasťou bude návrh jednotného súboru daňových pravidiel pre podnikanie v Európe (BEFIT)
• Bude zrevidovaná smernica o oneskorených platbách
• Nezamestnanosť je na historicky najnižšej úrovni, zároveň majú európske podniky problém s nedostatkom zamestnancov
• Únia musí intenzívnejšie investovať do odborného a ďalšieho vzdelávania a pri tom úzko spolupracovať s podnikmi
• Je potrebné zabezpečiť, aby boli rýchlejšie a vo väčšej miere uznávané kvalifikácie v Európe
• Rok 2023 bude Európskym rokom vzdelávania - predovšetkým ďalšieho vzdelávania
• Dôležitý bude prístup k surovinám - dopyt EÚ po vzácnych zeminách sa do roku 2030 zvýši päťnásobne, preto bude potrebné sa vyvarovať vzniku ďalšej závislosti
• Európa potrebuje nové partnerstvá
• Komisia predloží ratifikáciu dohody s Čile, Mexikom a Novým Zélandom
• Pokračuje sa v rokovaniach s ďalšími partnermi, ako sú Austrália a India
• Vyhlasuje sa Európsky akt o kritických surovinách
• Pred 5 rokmi spustila Európa Alianciu pre batérie a čoskoro sa budú 2/3 nášho dopytu vyrábať v EÚ
• Minulý rok bol ohlásený Európsky akt o čipoch - v najbližších mesiacoch budú položené základy gigatovárne na výrobu čipov
• EÚ zvyšuje svoju finančnú účasť na dôležitých projektoch spoločného európskeho záujmu
• Do budúcnosti bude Komisárka presadzovať vytvorenie nového Fondu európskej suverenity

Demokracia

• Prehodnotenie zahranično-politickej agendy EÚ
• Úsilie o rozšírenie jadra demokracií
• Únia musí stáť po boku krajín, ktoré sú na ceste do EÚ - budúcnosť krajín západného Balkánu, Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska je v Únii
• Komisia podporuje výzvu na vytvorenie európskeho politického spoločenstva
• Únia buduje spolu s africkými partnermi dve továrne na výrobu vakcín mRNA v Rwande a Senegale a to isté zopakuje aj v Latinskej Amerike v rámci širšej stratégie angažovanosti
• Spolupráca s priateľmi z USA a ďalšími partnermi zo skupiny G7 - Predsedníčka zvolá spolu s prezidentom Bidenom stretnutie lídrov, na ktorom budú preskúmané a ohlásené realizačné projekty
• Musíme sa chrániť pred škodlivým zasahovaním prostredníctvom dezinformácií - bude predložený balík opatrení v oblasti ochrany demokracie
• Únia bude naďalej trvať na nezávislosti súdnictva
• Bude sa ochraňovať rozpočet prostredníctvom mechanizmu podmienenosti
• Komisia predloží opatrenia na aktualizáciu legislatívneho rámca na boj proti korupcii
• Komisia navrhne, aby sa do sankčného režimu v oblasti ľudských práv začlenili aj prípady korupcie
• Nová iniciatíva v oblasti duševného zdravia
• Únia potrebuje spravodlivé a rýchle postupy/systém, ktorý sa bude dať rýchlo zaviesť, ako aj trvalý a právne záväzný mechanizmus, ktorý zabezpečí solidaritu
• EÚ potrebuje účinnú ochranu svojich vonkajších hraníc v súlade s dodržiavaním základných práv
• Začleniť do zmlúv solidaritu medzi generáciami
• Zlepšiť spôsob fungovania a rozhodovania v EÚ
• Nastal čas na Európsky konvent

Zdroj: Európska komisia

07.09.2022

Vyhlásenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen o energetike

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom dnešnom vyhlásení pripomenula, že v dôsledku manipulácií našich trhov s energiu zo strany Ruska, čelíme mimoriadnej situácii. Diverzifikáciou sme zvýšili dodávky LNG a plynu cez plynovodné potrubia z USA, Nórska, Alžírska, Azerbajdžanu a iných krajín. Už dnes Nórsko dodáva do Európskej únie viac plynu ako Rusko. Prostredníctvom programu RePowerEU uskutočňuje Únia rozsiahle investície do domácich obnoviteľných zdrojov energie. Súčasne vnímame, že manipulácia s trhmi s plynom má priamy vplyv na trhy s elektrickou energiou. Sme konfrontovaní s astronomickými cenami elektrickej energie pre domácnosti a firmy, preto bude predložený súbor okamžitých opatrení, ktoré ochránia zraniteľných spotrebiteľov a podniky a pomôžu im prispôsobiť sa. Po prvé, budú predstavené inteligentné úspory elektrickej energie, čo si vyžaduje inteligentné zníženie dopytu. Bude navrhnutý povinný cieľ znížiť spotrebu elektrickej energie v čase špičky. Na dosiahnutie tohto cieľa bude Únia úzko spolupracovať s členskými štátmi. Po druhé, bude navrhnutý strop príjmov podnikov vyrábajúcich elektrickú energiu s nízkymi nákladmi. Nastal čas, aby spotrebitelia profitovali z nízkych nákladov na nízkouhlíkové zdroje energie - ako sú obnoviteľné zdroje energie. Po tretie, to isté musí platiť aj pre neočakávané zisky podnikov pôsobiacich v oblasti fosílnych palív. Ropné a plynárenské podniky tiež dosiahli masívne zisky. Bude preto navrhnutý solidárny príspevok pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá. Členské štáty by mali investovať tieto príjmy do podpory zraniteľných domácností a investovať do čistých domácich zdrojov energie. Po štvrté, podniky poskytujúce energetické služby sa musia podporovať, aby sa vyrovnali s nestálosťou trhov. Únia pomôže uľahčiť likviditu zo strany členských štátov pre energetické podniky. Po piate, bude navrhnutý strop pre ruský plyn. Musíme znížiť príjmy Ruska, ktoré Putin využíva na financovanie brutálnej vojny proti Ukrajine. Na začiatku vojny predstavoval plyn z ruských potrubí 40 % všetkého dovážaného plynu. Dnes dosahuje iba 9 % dovozu plynu do Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.09.2022

Európska stratégia v oblasti starostlivosti zameraná na opatrovateľov a prijímateľov starostlivosti

Európska komisia dnes predstavila Európsku stratégiu v oblasti starostlivosti s cieľom zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti v celej Európskej únii a zlepšiť situáciu prijímateľov starostlivosti, ako aj ľudí, ktorí sa o nich profesionálne alebo neformálne starajú. Cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti vysokej kvality majú jasné výhody pre všetky vekové kategórie. Účasť na vzdelávaní v ranom detstve má pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa a pomáha znižovať riziko sociálneho vylúčenia a chudoby, a to aj neskôr behom života. Dlhodobá starostlivosť umožňuje ľuďom, ktorí sú v dôsledku staroby, choroby a/alebo mentálneho alebo telesného postihnutia pri každodenných činnostiach odkázaní na pomoc druhých, zachovať si autonómiu a žiť dôstojný život. Pre mnohých ľudí však tieto služby stále nie sú cenovo dostupné, nie sú im k dispozícii alebo nemajú k nim prístup. Komisia navrhuje konkrétne opatrenia na podporu členských štátov, aby tieto zlepšovali prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti, ako aj pracovné podmienky opatrovateľov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom. Túto stratégiu dopĺňajú dve odporúčania pre členské štáty. Jedno sa týka revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a druhé prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Komisia odporúča, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány na zlepšenie cenovej dostupnosti, prístupnosti a kvality starostlivosti v EÚ pre všetkých.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.09.2022

Európska iniciatíva občanov: Komisia zaregistrovala dve nové iniciatívy týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a ochrany dedičstva vidieka

Európska komisia sa dnes rozhodla zaregistrovať dve európske iniciatívy občanov s názvom Každý európsky dom vybavený fotovoltickými panelmi s výkonom 1 kW a veternými turbínami s výkonom 0,6 kW s využitím financovania z prostriedkov Únie len prostredníctvom obcí a Chráňte dedičstvo vidieka, potravinovú bezpečnosť a dodávky potravín v EÚ. Organizátori iniciatívy týkajúcej sa energie z obnoviteľných zdrojov vyzývajú na prijatie opatrení v súvislosti s vybudovaním a inštaláciou potrebnej infraštruktúry na zásobovanie domácností (aj v najodľahlejších dedinách) zelenou energiou s cieľom znížiť ich uhlíkovú stopu. Okrem toho sa v nich vyzýva na vzdelávanie ľudí o výhodách zelenej energie a na odbornú prípravu zamestnancov obcí v problematike životného prostredia. Organizátori iniciatívy ochrany dedičstva vidieka vyzývajú na obnovenie záväzku EÚ podporovať regionálne dedičstvo, udržateľný rast vidieka a zvyšovanie životnej úrovne vo vidieckych regiónoch s cieľom zabezpečiť pretrvanie komunít vyrábajúcich potraviny v EÚ. Organizátori takisto žiadajú, aby sa do Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka zahrnula podpora dedičstva vidieka a uznanie významu potravinovej bezpečnosti a dodávok potravín. Po dnešnej registrácii majú organizátori šesť mesiacov na to, aby začali zbierať podpisy. Ak sa im do roka podarí zhromaždiť milión vyjadrení podpory aspoň zo siedmich rôznych členských štátov, Komisia bude musieť reagovať. Môže sa rozhodnúť, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.09.2022

Eurobarometer: Zvýšená dôvera v EÚ a silná podpora reakcie EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine

Poznáme výsledky najnovšieho prieskumu Eurobarometra z leta 2022, ktorý sa realizoval v období od 17. júna do 17. júla 2022 vo všetkých členských krajinách EÚ. Dôvera v EÚ rastie a verejnosť naďalej silne podporuje reakciu EÚ na ruskú agresiu na Ukrajine. 65 % Európanov hľadí na budúcnosť EÚ s optimizmom. Pozitívny obraz EÚ je v súčasnosti na úrovni 47%, čo je najvyššia úroveň od jesene 2009. Pokiaľ ide o opatrenia EÚ v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine, najpriaznivejší ohlas zaznamenala humanitárna podpora (92 %) a prijímanie Ukrajincov utekajúcich pred vojnou (90 %). Hospodárske sankcie voči ruskej vláde podporuje 78 % Európanov a takmer sedem z desiatich respondentov (68 %) podporuje financovanie dodávok a distribúcie vojenského vybavenia na Ukrajinu. Prevažná väčšina obyvateľov EÚ podporuje energetickú politiku Únie - investície do energie z obnoviteľných zdrojov a opatrenia na zníženie závislosti EÚ od ruských zdrojov energie. Až 87 % Európanov súhlasí s tým, aby EÚ investovala do obnoviteľných zdrojov energie, pričom za zníženie závislosti od ruských zdrojov je približne 86 % respondentov. 78 % opýtaných zároveň uviedlo, že už prijali opatrenia na zníženie spotreby energie alebo že tak plánujú urobiť v blízkej budúcnosti. Európanov znepokojuje hospodárska situácia v EÚ, ako aj vo vlastných krajinách. Nadpolovičná väčšina respondentov (51 %) si myslí, že stav európskeho hospodárstva je v súčasnosti zlý a až 53 % očakáva, že stav národného hospodárstva sa v najbližšom roku zhorší. Miera podpory spoločnej meny euro dosiahla historicky najvyššiu úroveň. Osem z desiatich respondentov v eurozóne a 72 % v EÚ vyjadrilo podporu európskej hospodárskej a menovej únii, ktorej jednotnou menou je euro.

Ako to vidia Slováci:

• 79 % Slovákov považuje stav národného hospodárstva za zlý (v EÚ27 je to 64 %)
• 60 % Slovákov vníma finančnú situáciu vo svojej domácnosti ako dobrú (v EÚ27 je to 70 %)
• 70 % Slovákov očakáva, že sa stav národného hospodárstva v najbližších 12 mesiacoch zhorší (v EÚ27 je to 53 %)
• Pozitíve vníma EÚ 39 % Slovákov (v EÚ27 je to 47%)
• Euro ako spoločnú menu podporuje 84 % Slovákov (v EÚ27 je podpora eura na úrovni 72 %)
• Až 91 % Slovákov si myslí, že vojna na Ukrajine má vážne hospodárske dôsledky na krajinu (v rámci EÚ27 sa s týmto názorom stotožňuje 88% opýtaných

Zdroj: Európska komisia 

06.09.2022

Európska komisia navrhuje úplne pozastaviť dohodu o zjednodušení vízového režimu s Ruskom

Európska komisia dnes prišla s návrhom na úplné zastavenie Dohody EÚ o zjednodušení vízového režimu s Ruskom. Toto pozastavenie je odpoveďou na zvyšujúce sa riziká a hrozby, ktorým sú bezpečnostné záujmy Únie a národná bezpečnosť členských štátov vystavené v dôsledku vojenskej agresie Ruska voči Ukrajine. Znamená to, že občania Ruska už nebudú mať privilegovaný prístup do EÚ a že postup žiadania o víza bude pre nich zdĺhavejší, drahší a zložitejší. Členské štáty budú mať pri vybavovaní žiadostí ruských občanov o krátkodobé víza do veľkej miery voľné ruky a budú môcť zabezpečiť prísnejšiu kontrolu ruských štátnych príslušníkov cestujúcich do EÚ. EÚ zostane otvorená pre niektoré kategórie ruských žiadateľov o víza, ktorí cestujú na nevyhnutné účely, pričom pôjde najmä o rodinných príslušníkov občanov EÚ, novinárov, disidentov a predstaviteľov občianskej spoločnosti. K 1. septembru 2022 bolo evidovaných približne 963 000 Rusov, ktorí sú držiteľmi platných víz do schengenského priestoru.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.08.2022

Európska iniciatíva občanov: Prostredie bez tabaku

Komisia sa dnes rozhodla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom Výzva na dosiahnutie prostredia bez tabaku a prvej európskej generácie bez tabaku do roku 2030. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právne predpisy s cieľom zachrániť nové generácie pred závislosťou od tabaku, konať proti súvisiacim environmentálnym nebezpečenstvám a fajčeniu. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia sa domnieva, že je právne prípustná. Komisia v tejto fáze neanalyzovala podstatu návrhu. Po dnešnej registrácii majú organizátori šesť mesiacov na otvorenie zberu podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka jeden milión vyhlásení (podpisov) na podporu z najmenej siedmich rôznych členských štátov, Komisia bude musieť reagovať. Komisia sa môže rozhodnúť, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie  

24.08.2022

Európska komisia si pripomína Deň nezávislosti Ukrajiny

24. august je národným dňom Ukrajiny, ktorým si krajina pripomína vyhlásenie nezávislosti v roku 1991. Uprostred brutálnej agresie Ruska sa Európska komisia pripája k Ukrajine a oslavuje jej 31. výročie nezávislosti. Predsedníčka Ursula von der Leyen sa včera zúčastnila online samitu Krymskej platformy, počas ktorého zopakovala, že Komisia neochvejne podporuje Ukrajinu. Minulú noc bola budova ústredia Komisie osvetlená vo farbách ukrajinskej vlajky. Fotografie sú k dispozícii tu. Dnes ráno predsedníčka Ursula von der Leyen vo video odkaze vzdala hold obetiam ukrajinského ľudu a priblížila mnohé nástroje pretrvávajúcej európskej podpory. Dnes ráno sa predsedníčka taktiež zúčastnila aj na špeciálnom podujatí na námestí Grand Place v Bruseli, ktoré zorganizovalo Zastúpenie Ukrajiny pri EÚ, Združenie Ukrajincov v Belgicku a Ukrajinské centrum občianskej spoločnosti. Počas tohto podujatia sa rozvinie 30 metrov dlhá ukrajinská vlajka.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.08.2022

Európa nie je pripravená na extrémne horúčavy a rozsiahle požiare

Európska komisia plánuje poskytnúť pomoc štátom pri riešení rozsiahlych požiarov kúpou protipožiarnych lietadiel. Investícia sa podľa Komisie oplatí, lebo pre klimatickú krízu budú núdzové situácie vrátane požiarov stále častejšie.

Štáty nestíhajú hasiť rozsiahle požiare a žiadajú Úniu o pomoc. Núdzové zdroje Únie v súčasnosti zahŕňajú koordináciu a financovanie nasadenia dvanástich hasičských lietadiel a vrtuľníka.

Európska komisia očakáva, že v dôsledku klimatických zmien bude počet požiadaviek na riešenie núdzových situácií vrátane požiarov narastať. Chce preto investovať do hasiacich lietadiel, uviedol eurokomisár pre krízový manažment Janez Lenarčič.

"Tieto lietadlá technicky kúpia členské štáty, ale sto percent ich hodnoty preplatí štátom Európska únia," povedal Lenarčič.

Krajiny EÚ sú zodpovedné za prevenciu a reakciu na lesné požiare a o pomoc EÚ žiadajú len vtedy, keď potrebujú dodatočnú pomoc.

Minulý rok bola v Európe druhá najhoršia sezóna lesných požiarov v histórii. Zhorelo viac ako pol milióna hektárov v porovnaní s viac ako miliónom hektárov v roku 2017, čo je najhorší rok v histórii. Tento rok pravdepodobne negatívne rekordy prekoná - len v Španielsku viac ako 70 tisíc hektárov, čo je podľa údajov španielskej vlády najviac za posledné desaťročie.

Rozpočet EÚ na civilnú ochranu, ktorý pomáha krajinám s investíciami do prevencie a zvládania kríz, bol v roku 2021 približne 900 miliónov eur.

"V blízkej budúcnosti bude potrebné tento rozpočet posilniť," povedal Lenarčič a poukázal na nárast žiadostí o pomoc pri mimoriadnych udalostiach súvisiacich s klímou popri iných krízach, ako je pandémia COVID-19 a vojna na Ukrajine.

17.08.2022

Nespokojnosť Slovákov s demokraciou je najvyššia v Únii

Až 67 percent Slovákov je nespokojných s tým, ako funguje demokracia v ich krajine. Priemer EÚ je pritom iba na 38 percentách. Druhí najviac nespokojní sme aj s fungovaním demokracie na európskej úrovni.

Slováci sú čoraz nespokojnejší s demokraciou na domácej pôde. Nový prieskum eurobarometra ukázal, že 67 percent Slovákov nie je spokojných s tým, ako funguje demokracia v ich krajine. Na jeseň pritom takýto negatívny postoj vyjadrilo 63 percent Slovákov, nespokojnosť teda stúpa. Ide o najnegatívnejší postoj k domácej demokracii v celej EÚ.

Najnespokojnejší sme už boli aj minulú jeseň. Na jar 2021 bola pritom nespokojnosť ešte iba na 56 percentách a horšie na tom bolo Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko aj Grécko.

Podobne to vyzerá aj pri otázke, či sa veci hýbu v našej krajine správnym alebo nesprávnym smerom. Negatívne to vidí 62 percent Slovákov, čo je tretí najvyšší pomer hneď po Grécku a Chorvátsku.

Slováci sú nespokojní aj s tým, ako funguje demokracia v Európskej únii. S 53-percentnou nespokojnosťou to vidíme takmer najhoršie z celého bloku, s 60 percentami nás predbehli iba Gréci. Tu sa však názory Slovákov obracajú k lepšiemu, na jeseň bolo s európskou demokraciou nespokojných 57 percent z nich.

12.08.2022

Biometán nenahradí plyn z Ruska.

Komisia chce do roku 2030 v Európe desaťnásobne viac biometánu, ktorý má čiastočne nahradiť dovoz plynu z Ruska. Je to nereálny plán, ktorý odporuje smernici o obnoviteľných zdrojoch, odkazujú vedci. Na Slovensku sa výroba biometánu rozbieha len pomaly, naštartovať by ju mal plán obnovy.

Európa má podľa plánu REPowerEU postupne odstrániť závislosť od ruských zdrojov fosílnych palív a zvýšiť odolnosť celoeurópskeho energetického systému. Stratégia je postavená na diverzifikácii dodávok zemného plynu, rýchlom rozvoji obnoviteľných zdrojov energie a dôraze na znižovanie energetickej náročnosti budov a priemyslu. Zároveň eurokomisia navrhuje nízkouhlíkový vodík a biometán ako kľúčové komponenty tohto plánu.

Do roku 2030 má biometán nahradiť 35 miliárd metrov kubických (bcm) dovozu plynu. To predstavuje dvojnásobné zvýšenie oproti plánovaným 17 miliardám, ktoré Komisia navrhla minulý rok v klimaticko-energetickom legislatívnom balíku Fit for 55.

Biometán je plyn, ktorý má rovnaké vlastnosti ako zemný plyn, vďaka čomu je možné ho vtláčať do plynovodnej sústavy. Je preto logické, že sa naň Komisia vo svojej stratégii znižovania spotreby plynu spolieha.

Podľa štúdie je potrebné využívať trvalo udržateľný potenciál obnoviteľných surovín pri nahrádzaní fosílnych palív. Do roku 2030 však nie je realistické inštalovať potrebné technické kapacity ani mobilizovať dostatok surovín, aby bolo možné ambíciu desaťnásobnej produkcie naplniť.

05.08.2022

Ukrajina: európske nemocnice prijali 1 000 ukrajinských pacientov

K dnešnému dňu Európska únia úspešne koordinovala 1 000 lekárskych evakuácií ukrajinských pacientov prostredníctvom svojho Mechanizmu v oblasti civilnej ochrany s cieľom poskytnúť im špecializovanú zdravotnú starostlivosť v nemocniciach v celej Európe. Keďže počet zranených ľudí na Ukrajine sa denne zvyšuje, miestne nemocnice majú problémy udržať krok s pribúdajúcim počtom pacientov. S cieľom zmierniť tlak na miestne nemocnice EÚ od 11. marca koordinuje presuny pacientov do iných európskych krajín, ktoré majú k dispozícii nemocničné kapacity. Pacienti boli presunutí do 18 krajín: Nemecko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Dánsko, Švédsko, Rumunsko, Luxembursko, Belgicko, Španielsko, Portugalsko, Holandsko, Rakúsko, Nórsko, Litva, Fínsko, Poľsko a Česká republika. Nedávne operácie zahŕňali presun dvoch pacientov do Českej republiky 3. augusta a 15 pacientov evakuovaných do Nemecka, 4 pacientov do Holandska a 2 pacientov do Nórska 4. augusta. Poľsko, Moldavsko a Slovensko zároveň požiadali o podporu lekárskej evakuácie (MEDEVAC - medical evacuation) zo svojich príslušných krajín vzhľadom na veľký prílev ľudí.

Zdroj: Európska komisia

05.08.2022

Komisia predstavuje nový nástroj hodnotenia rizika lesných požiarov

Komisia dnes predstavuje prvé celoeurópske hodnotenie rizika divokých požiarov. Nový nástroj poskytuje harmonizované údaje a umožňuje porovnateľné hodnotenie rizika lesných požiarov v rámci krajín celoeurópskeho regiónu. Prostredníctvom harmonizovanej metódy bude nástroj pomáhať EÚ, jej členským štátom a ďalším krajinám v regióne chrániť životy a prirodzené prostredie. Nástroj dokáže porovnať údaje z posledných 20 rokov a poskytnúť nový pohľad na súčasné riziká. Tento nástroj je výsledkom spolupráce medzi Európskou komisiou a požiarnymi špecialistami zo 43 krajín. Poskytuje odpoveď na používanie rôznych metód hodnotenia požiarov pre rôzne územia, čo predstavuje problém najmä keď cezhraničné požiare postihujú niekoľko krajín súčasne. Na národnej úrovni môže tento nástroj pomôcť vládam a orgánom pre zvládanie katastrof integrovať ukazovatele hodnotenia rizika do plánov prevencie, zmierňovania a pripravenosti, čo je obzvlášť dôležité pre krajiny náchylné na katastrofy. Posúdenie rizika požiaru podporí iniciatívy EÚ, ako je napríklad Mechanizmus civilnej ochrany, Fond solidarity EÚ alebo vykonávanie nariadenia o rozvoji vidieka, s cieľom identifikovať oblasti, ktoré predstavujú stredné a vysoké riziko požiaru. Toto leto Európska únia zmobilizovala hasičské lietadlá, personál a helikoptéry, aby pomohla členským štátom a susedným krajinám riešiť ničivé lesné požiare prostredníctvom Mechanizmu civilnej ochrany a spoločných rezerv RescEU.

Zdroj Európska komisia

05.08.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 30 mil. EUR na podporu intermodálnej nákladnej dopravy

Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 30 miliónov EUR na podporu prechodu nákladnej dopravy z výlučne cestnej na kombinovanú cestnú, železničnú a vodnú dopravu. Schéma bude financovaná prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v nadväznosti na kladné posúdenie slovenského Plánu obnovy a odolnosti Komisiou a jeho prijatie Radou. Schéma bude trvať do 31. decembra 2027. Účelom schémy je podporiť rozvoj nových trás pre kombinovanú nákladnú dopravu a nákup nových intermodálnych dopravných jednotiek. V rámci schémy bude mať podpora formu priamych grantov pre spoločnosti pôsobiace v sektore železničnej nákladnej dopravy na Slovensku. Pomoc sa bude vzťahovať na 49 % oprávnených nákladov v prípade podpory využívania nových trás a 30 % oprávnených nákladov v prípade podpory intermodálnych dopravných jednotiek.

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, najmä podľa článku 93 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o koordinácii dopravy. Komisia zistila, že schéma je potrebná a primeraná na podporu koordinácie dopravy a prispieva k rozvoju udržateľnejšej nákladnej dopravy s cieľom znížiť negatívny vplyv cestnej dopravy na životné prostredie. Opatrenie bude preto prospešné tak pre životné prostredie, ako aj pre mobilitu. Komisia okrem toho zistila, že pomoc bude mať "stimulačný účinok", keďže príjemcovia by v prípade neexistencie verejnej podpory neuskutočnili investície. Komisia preto dospela k záveru, že opatrenie prispeje ku koordinácii dopravy a uľahčí presun nákladnej dopravy z cestnej na železničnú alebo vnútrozemskú vodnú dopravu v súlade s cieľmi Stratégie EÚ pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu a Európskej zelenej dohody bez neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Komisia prioritne posudzuje opatrenia zahŕňajúce štátnu pomoc uvedené v národných plánoch obnovy a poskytla usmernenia a podporu členským štátom v prípravných fázach národných plánov s cieľom uľahčiť rýchle zavedenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Zdroj: Európska komisia

05.08.2022

Komisia víta medzinárodné odsúdenie Ruska za porušovanie pravidiel v oblasti letectva a sankcií EÚ

Európska komisia víta rozhodnutie Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) - agentúry OSN zodpovednej za reguláciu leteckej dopravy vyzvať Ruskú federáciu, aby okamžite prestala porušovať medzinárodné pravidlá v oblasti letectva v záujme zachovania bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany civilného letectva. V rozhodnutí agentúry ICAO sa odkazuje na narušenie zvrchovaného vzdušného priestoru Ukrajiny v kontexte ruskej vojenskej agresie a na úmyselné a pokračujúce porušovanie viacerých bezpečnostných požiadaviek, čím sa ruská vláda snaží obchádzať sankcie EÚ. Medzi tieto opatrenia patrí nelegálna dvojitá registrácia lietadiel, ktoré boli odcudzené lízingovým spoločnostiam, v Rusku a povolenie ruským leteckým spoločnostiam prevádzkovať tieto lietadlá na medzinárodných trasách bez platného osvedčenia o letovej spôsobilosti, ktoré je nevyhnutným bezpečnostným osvedčením. Organizácia ICAO včera informovala svojich 193 členských štátov o flagrantnom nerešpektovaní kľúčových právnych predpisov v oblasti medzinárodného letectva zo strany Ruska a túto otázku predloží na svojom najbližšom valnom zhromaždení, ktoré sa uskutoční od 27. septembra do 7. októbra 2022.

Zdroj: Európska komisia

03.08.2022

Nástroj pre oznamovateľov, ktorí zaznamenali porušovanie sankcií EÚ voči Rusku a Bielorusku

Nástroj EÚ pre oznamovateľov porušovania sankcií chráni totožnosť oznamovateľa a umožňuje mu anonymne sa na obrátiť na Európsku komisiu s cieľom nahlásiť porušenia sankcií EÚ. V súčasnosti je nástroj dostupný len v angličtine, no správu, ktorá je súčasťou nahlásenia je možné podať v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. Pre účinnosť sankcií je ich riadne vykonávanie nevyhnutné. Práve výmena informácii z prvej ruky môže pomôcť pri odhaľovaní porušovania sankcií, vrátane vyhýbania sa alebo obchádzania sankcií. Tým, že oznamovateľ dobrovoľne poskytne informácie, môže prispieť k vyšetrovaniu takýchto praktík a zabezpečiť dodržiavanie sankcií v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

03.08.2022

Nedostatok vody: Komisia radí v súvislosti s opätovným využívaním vody v poľnohospodárstve

Komisia dnes zverejnila usmernenia, ktoré majú pomôcť vnútroštátnym orgánom a podnikom uplatňovať pravidlá EÚ o bezpečnom opätovnom využívaní vyčistenej komunálnej odpadovej vody na poľnohospodárske zavlažovanie. Kedže Európa čoraz viac trpí suchom, opätovné využívanie vody sa stáva kľúčovým na zabezpečenie dodatočného bezpečného a predvídateľného zdroja vody a zároveň znižuje tlak na vodné hospodárstvo a pomáha EÚ prispôsobiť sa zmene klímy. Nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody, platné od júna 2023, stanovuje minimálne požiadavky na kvalitu vody, riadenie rizík a monitorovanie s cieľom zaistiť bezpečné opätovné používanie vody. To by umožnilo zmierniť tlak na využívanie povrchovej a podzemnej vody, ako aj podporiť efektívnejšie hospodárenie s vodou v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Podobne aj nedávny návrh Komisie na revíziu smernice o priemyselných emisiách podporuje efektívnejšie využívanie vody vo všetkých priemyselných procesoch vrátane opätovného využívania vody. Pripravovaný návrh Komisie, v ktorom sa vyzýva na revíziu smernice o čistení komunálnych odpadových vôd, sa zameria aj na uľahčenie opätovného využívania vody.

Zdroj: Európska komisia

02.08.2022

Komisia konzultuje s občanmi a zainteresovanými stranami možný zákon EÚ o zdraví pôdy

Ako súčasť Európskej zelenej dohody avizovala stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 aktualizáciu tematickej stratégie EÚ na ochranu pôdy z roku 2006 zameranú na komplexné riešenie degradácie pôdy a krajiny i plnenie záväzkov EÚ a medzinárodných záväzkov týkajúcich sa neutrality degradácie pôdy. Nová stratégia EÚ v oblasti pôdy do roku 2030 bola prijatá v roku 2021 a obsahuje víziu, aby bola všetka pôda v zdravom stave do roku 2050 a dosiahnuť, aby sa ochrana, udržateľné využívanie a obnova pôdy stali normou. Navrhuje sa v nej kombinácia dobrovoľných a legislatívnych opatrení a oznamuje sa, že Komisia do roku 2023 predloží nový legislatívny návrh týkajúci sa zdravia pôdy, ktorý má pomôcť dosiahnuť víziu a ciele stratégie. Návrh právneho predpisu o zdraví pôdy je odpoveďou na výzvy Európskeho parlamentu a Európskeho výboru regiónov vypracovať komplexný právny rámec EÚ na ochranu pôdy a poskytnúť tomuto hodnotnému prírodnému zdroju rovnakú úroveň ochrany, akú majú voda a vzduch. Právny predpis o zdraví pôdy bude doplnkom legislatívneho návrhu týkajúceho sa cieľov EÚ pri obnove degradovaných ekosystémov, predovšetkým tých, ktoré majú najväčší potenciál na zachytávanie a ukladanie uhlíka a na predchádzanie prírodným katastrofám a obmedzovanie ich vplyvu.

Zdroj: Európska komisia

02.08.2022

Dnes vstupujú do platnosti nové práva na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom v EÚ

Od dnešného dňa musia všetky členské štáty uplatňovať celoeurópske pravidlá na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a opatrovateľov, ktoré boli prijaté v roku 2019. V týchto pravidlách sa stanovujú minimálne normy pre otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku a stanovujú sa ďalšie práva, ako je právo požiadať o flexibilný pracovný režim, ktoré ľuďom pomôžu rozvíjať ich kariéru a rodinný život bez toho, aby museli ktorékoľvek obetovať. Tieto práva, ktoré dopĺňajú existujúce práva na materskú dovolenku, sa dosiahli v rámci Európskeho piliera sociálnych práv a sú kľúčovým míľnikom na ceste k budovaniu Únie rovnosti. Členské štáty sú povinné transponovať smernicu do vnútroštátneho práva do dnešného dňa. V ďalšom kroku Komisia posúdi úplnosť a súlad vnútroštátnych opatrení oznámených každým členským štátom a v prípade potreby prijme opatrenia.

Smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom má za cieľ zvýšiť (i) účasť žien na trhu práce a (ii) čerpanie dovolenky z rodinných dôvodov. Celkovo je miera zamestnanosti žien v EÚ o 10,8 percentuálneho bodu nižšia ako zamestnanosť mužov. Okrem toho len 68 % žien s opatrovateľskými povinnosťami pracuje v porovnaní s 81 % mužov s rovnakými povinnosťami. Smernica umožňuje pracovníkom odísť, aby sa mohli starať o príbuzných, ktorí potrebujú podporu, a celkovo znamená, že rodičia a opatrovatelia budú schopní zosúladiť pracovný a súkromný život.

• Otcovská dovolenka: Pracujúci otcovia majú nárok na najmenej 10 pracovných dní otcovskej dovolenky približne v čase narodenia dieťaťa. Otcovská dovolenka musí byť kompenzovaná aspoň vo výške nemocenského;
• Rodičovská dovolenka: Každý rodič má nárok na minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky, z toho dva mesiace sú platené a neprenosné. Rodičia môžu požiadať o čerpanie dovolenky flexibilnou formou, buď na plný úväzok, na čiastočný úväzok alebo na segmenty;
• Opatrovateľská dovolenka: Všetci pracovníci, ktorí poskytujú osobnú starostlivosť alebo podporu príbuznému alebo osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, majú právo na najmenej päť pracovných dní opatrovateľskej dovolenky ročne;
• Flexibilné pracovné podmienky: Všetci pracujúci rodičia s deťmi do veku najmenej osem rokov a všetci opatrovatelia majú právo požiadať o skrátený pracovný čas, flexibilný pracovný čas a flexibilitu v mieste výkonu práce.

Zdroj: Európska komisia

02.08.2022

Zdravotná únia: Komisia podpísala zmluvu o spoločnom obstarávaní vakcín proti ochoreniu COVID-19 s firmou HIPRA

Úrad Európskej komisie pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie HERA podpísal rámcovú zmluvu o spoločnom obstarávaní so spoločnosťou HIPRA HUMAN HEALTH na dodávku vakcín na báze proteínu proti ochoreniu COVID-19. Na tomto spoločnom obstarávaní, v rámci ktorého sa môže nakúpiť až 250 miliónov dávok, sa zúčastňuje 14 členských štátov a krajín. Keďže počet prípadov je v Európe opäť na vzostupe, táto dohoda umožní zúčastneným krajinám rýchly prístup k vakcíne HIPRA hneď, ako dostane pozitívne hodnotenie od Európskej agentúry pre lieky. Európska agentúra pre lieky (EMA) v súčasnosti realizuje priebežné hodnotenie vakcíny proti ochoreniu COVID-19 od firmy HIPRA. Ak vakcína dostane povolenie na uvedenie na trh, zúčastnené krajiny si ju budú môcť kúpiť prostredníctvom platnej rámcovej zmluvy.

Zdroj: Európska komisia

29.07.2022

Na Slovensko mieri prvá platba v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške 398,7 milióna EUR

Žiadosť o prvú platbu predložilo Slovensko 29. apríla 2022. Platba pokrýva 14 čiastkových míľnikov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre prvú splátku. Míľniky sa týkajú reformy justičného systému, oblasti vysokoškolského vzdelávania, fiškálneho rámca, energetiky, udržateľnej mobility, boja proti korupcii, digitalizácie verejného sektora, ako aj systému auditu a kontroly Slovenska na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Európska komisia zverejnila predbežné hodnotenie platby 27. júna 2022.

Komplexný Plán obnovy a odolnosti Slovenska je financovaný grantami vo výške 6 miliárd EUR. Výšky platieb, ktoré vyplatí Komisia členským krajinám sú uvedené v hodnotiacej tabuľke, ktorá ukazuje pokrok krajiny pri vykonávaní Mechanizmu ako celku a jednotlivých národných Plánov obnovy a odolnosti. 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.07.2022

Program Erasmus+: spolupráca 44 európskych univerzít naprieč hranicami a vednými disciplínami

Komisia dnes oznámila výsledky výzvy na predkladanie návrhov 2022 v rámci iniciatívy Európske univerzity: s rekordným rozpočtom 272 miliónov eur z programu Erasmus+ dostane 16 spolupracujúcich európskych univerzít ďalšiu podporu a štyri nové združenia budú môcť začať spoluprácu. Spoločne s 24 združeniami vybranými v roku 2020 je v súčasnosti zapojených celkom 44 európskych univerzít pozostávajúcich z 340 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v hlavných mestách a odľahlých regiónoch z 31 krajín. Európske univerzity sú združenia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania z celej Európy, ktoré spolupracujú v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií ku prospechu študentov, pedagógov a spoločnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.07.2022

Lesné požiare: EÚ posiela pomoc na boj proti požiarom na česko-nemeckej hranici

Európska únia rýchlo mobilizovala dva hasiace lietadlá a dva vrtuľníky pre Česko, kde na severe zúri rozsiahly lesný požiar. Poľsko a Slovensko v nadväznosti na včerajšiu žiadosť o pomoc v tejto krajine už nasadili po jednom vrtuľníku. EÚ mobilizuje dva hasiace lietadlá zo svojej flotily rescEU, ktorá má základňu v Taliansku. V Česku budú operovať od dnešného dňa. Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie je v úzkom kontakte s českými aj nemeckými orgánmi, aby podporilo koordináciu protipožiarnych operácií v tejto oblasti, a vyslalo do Prahy styčného úradníka, aby pri riadení pomoci z EÚ asistoval. Okrem toho Nemecko aktivovalo družicu EÚ Copernicus, aby zhromaždilo údaje potrebné pre zásahové jednotky v oblastiach, kde horí.

EÚ zabezpečuje koordinovaný prístup k prevencii lesných požiarov, príprave a reakcii na ne. Ak rozsah lesného požiaru presahuje reakčné schopnosti určitej krajiny, môže krajina požiadať o pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ. Akonáhle je aktivovaný Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie, koordinuje a financuje pomoc poskytnutú členskými štátmi EÚ a šiestimi ďalšími zúčastnenými štátmi. Ak by mimoriadna situácia vyžadovala ďalšiu pomoc, Komisia aktivuje svoju protipožiarnu flotilu rescEU pre riešenie katastrof v Európe. Služba EÚ pre núdzové satelitné mapovanie v rámci programu Copernicus dopĺňa operácie podrobnými informáciami z vesmíru.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.07.2022

Komisia navrhuje na zvýšenie produkcie obilia dočasnú krátkodobú výnimku z určitých pravidiel poľnohospodárskej politiky

Komisia dnes na základe žiadosti členských štátov EÚ navrhuje dočasnú krátkodobú výnimku z určitých pravidiel striedania plodín a udržiavania neproduktívnych prvkov na ornej pôde. Vplyv takého opatrenia bude závisieť od toho, pre čo sa členské štáty a poľnohospodári konkrétne rozhodnú. V každom prípade sa tak maximalizuje výrobná kapacita EÚ pri obilninách určených na potravinársku výrobu. Odhaduje sa, že v porovnaní so súčasným stavom sa bude môcť využiť o 1,5 milióna hektárov pôdy viac. Každá tona obilnín dopestovaných v EÚ pomôže zvýšiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť. Komisia svoj návrh postúpi členským štátom EÚ pred jeho formálnym prijatím. Globálny potravinový systém čelí veľkým rizikám a neistote predovšetkým v dôsledku vojny na Ukrajine, kde v blízkej budúcnosti takisto môžu nastať problémy z hľadiska potravinovej bezpečnosti.

Komisia návrh zostavila na základe dôkladného zváženia dostupnosti a cenovej dostupnosti potravín na jednej strane a ochrany biodiverzity a kvality pôdy na druhej strane. Komisia naďalej plne stojí za Zelenou dohodou. Podľa návrhu musia členské štáty, ktoré výnimku využijú, podporovať ekoschémy a agroenvironmentálne opatrenia naplánované vo svojich strategických plánoch SPP. Dlhodobá udržateľnosť nášho potravinového systému je základným predpokladom našej potravinovej bezpečnosti. Hoci sme sa z hľadiska potravinovej bezpečnosti ocitli v mimoriadnej situácii, musíme pokračovať v prechode na odolné a udržateľné poľnohospodárstvo v súlade so stratégiou "Z farmy na stôl", stratégiou biodiverzity i právnym predpisom o obnove prírody.

Zdroj: Európska komisia

27.07.2022

Ôsmy environmentálny akčný program: EÚ plánuje merať pokrok pri plnení cieľov zelenej dohody v oblasti životného prostredia a klímy

Komisia dnes predstavila zoznam hlavných ukazovateľov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy do roku 2030, ako aj cieľa dlhodobej vízie do roku 2050 - "dobrý život v rámci možností našej planéty". Nový rámec monitorovania v rámci 8. environmentálneho akčného programu, ktorý je výsledkom intenzívnych konzultácií so zainteresovanými stranami a členskými štátmi, je zameraný na podporu transparentnosti a informovanie Európanov o vplyve politiky EÚ v oblasti klímy a životného prostredia. Politiky EÚ musia zabezpečiť, aby EÚ opäť smerovala k tomu, že budeme žiť a pracovať v rámci možností našej planéty. Ukazovatele ako také zachytávajú pokrok pri zlepšovaní kvality životného prostredia vrátane hospodárskych a sociálnych aspektov. V budúcnosti by tak mohli slúžiť na meranie zdravia nášho hospodárstva a spoločnosti na základe kvality života a nad rámec najznámejšieho hospodárskeho ukazovateľa - HDP.

Komisia bude ročne podávať správy o dosiahnutom pokroku, a to na základe hodnotenia vykonaného Európskou environmentálnou agentúrou od roku 2023 pomocou vybraných hlavných ukazovateľov. Tieto správy uľahčia každoročnú výmenu informácií medzi Komisiou, členskými štátmi a Európskym parlamentom v súlade s 8. environmentálnym akčným programom. Komisia okrem toho počas trvania programu vykoná dve hĺbkové posúdenia - preskúmanie v polovici obdobia v roku 2024 a záverečné hodnotenie v roku 2029. Komisia bude naďalej podporovať súlad medzi hlavnými ukazovateľmi 8. environmentálneho akčného programu a inými prierezovými monitorovacími nástrojmi, ako je európsky semester a monitorovanie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja zo strany EÚ.

Zdroj: Európska komisia

18.07.2022

Hrušovský lepník získal značku chráneného zemepisného označenia (CHZO)

Európska komisia schválila nové chránené zemepisné označenie (CHZO) zo Slovenska: Hrušovský lepník. Tento okrúhly alebo polmesiacový koláč s priemerom 25 až 35 cm sa vyrába v Banskobystrickom kraji a je pripravený z kysnutého cesta z chleba a zemiakov, plnený alebo obložený a pečený v kamennej peci. Pripravuje sa na slano, kedy je plnený cesnakom alebo kyslou kapustou, a aj na sladko - plnený lekvárom alebo poliaty zmesou tvarohu a zemiakov. Cesto aj plnka sa pripravujú výlučne ručne. Nové chránené označenie sa pridá do zoznamu 1588 už chránených poľnohospodárskych produktov. Zoznam všetkých chránených zemepisných označení nájdete v databáze eAmbrosia.

Zdroj: Európska komisia

18.07.2022

Správna rada EIB s podporou Komisie schválila finančnú pomoc EÚ pre Ukrajinu vo výške 1,59 miliardy EUR

EIB, banka EÚ, poskytne 1,59 miliardy EUR podporovaných zárukami z rozpočtu EÚ, aby pomohla Ukrajine opraviť najzákladnejšiu poškodenú infraštruktúru a obnoviť kriticky dôležité projekty, ktoré riešia naliehavé potreby ukrajinského ľudu. Ide o druhý balík núdzovej solidarity EIB pre Ukrajinu vyvinutý v úzkej spolupráci s Európskou komisiou. Nadväzuje na balík núdzovej podpory vo výške 668 miliónov EUR, ktorý bol plne vyplatený do jedného mesiaca od začiatku vojny. Rovnako ako prvý balík, aj toto nové financovanie je ponúkané za výhodných podmienok vrátane dlhých splatností.

Zdroj: Európska komisia

15.07.2022

Komisárka Ferreira a komisár Schmit privítajú podpredsedníčku vlády SR Veroniku Remišovú v Bruseli, aby oznámili prijatie Partnerskej dohody.

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira a komisár pre zamestnanosť a sociálne práva Nicolas Schmit sa v pondelok stretnú v Bruseli s podpredsedníčkou slovenskej vlády Veronikou Remišovou, aby spoločne oznámili prijatie Partnerskej dohody so Slovenskom na roky 2021 - 2027. Partnerská dohoda je investičná stratégia pre fondy politiky súdržnosti a Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond na Slovensku na obdobie 2021 - 2027. Fondy politiky súdržnosti (eurofondy) budú podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v slovenských regiónoch a prispievať aj k realizácii kľúčových priorít EÚ, ako je zelená a digitálna transformácia. Prijatie Partnerskej dohody sa uskutoční v pondelok 18. júla na tlačovej konferencii o 16.00 hod. (SELČ) v Bruselu a naživo ju bude možné sledovať na stránke:  https://audiovisual.ec.europa.eu/en/ . 

Zdroj: Európska komisia

15.07.2022

Štátna pomoc: podporu 15 členských štátov, vrátane Slovenska, na dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti vodíkových technológií

Komisia na základe pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií a prvého priemyselného využitia v hodnotovom reťazci vodíkovej technológie. Projekt s názvom "IPCEI Hy2Tech" spoločne pripravilo a oznámilo pätnásť členských štátov: Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko.

Členské štáty poskytnú z verejných zdrojov až 5,4 miliardy EUR, čo by mohlo prilákať ďalších 8,8 miliardy EUR v podobe súkromných investícií. Súčasťou projektu IPCEI bude 41 projektov, ktoré predloží 35 podnikov vrátane 8 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov pôsobiacich v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Priami účastníci budú úzko prepojení početnými formami plánovanej spolupráce s viac ako 300 externými partnermi, ako sú napríklad univerzity, výskumné organizácie či MSP v celej Európe.

Tento projekt spoločného európskeho záujmu bude pokrývať širokú časť hodnotového reťazca vodíkovej technológie vrátane i) výroby vodíka, ii) palivových článkov, iii) skladovania, prepravy a distribúcie vodíka a iv) využitia pre koncových používateľov, najmä v odvetví mobility.

Zdroj: Európska komisia 

15.07.2022

Jednotné európske nebo: Grécko, Malta a Slovensko pred Súdny dvor pre nedodržanie pravidiel EÚ o poskytovaní služieb dátového spojenia.

Komisia sa dnes rozhodla postúpiť prípad Grécka, Malty a Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie preto, že neposkytujú a neprevádzkujú služby dátového spojenia pre všetkých prevádzkovateľov náležite vybavených lietadiel, ktoré lietajú vo vzdušnom priestore, za ktorý zodpovedajú.

Lehota, ktorú mali poskytovatelia letových prevádzkových služieb na zavedenie služieb dátového spojenia, uplynula a nedostatočné vybavenie v niektorých kontrolných strediskách vskutku bráni prevádzkovateľom lietadiel, ktorí takisto boli povinní danú technológiu zaviesť, služby dátového spojenia využívať. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti v máji 2020 a v júli 2021 zaslala odôvodnené stanoviská. Dotknuté členské štáty však nariadenie naďalej porušujú, a preto sa Komisia dnes rozhodla postúpiť ich prípady Súdnemu dvoru.

Súvislosti

Systémy dátového spojenia sa používajú na zasielanie informácií medzi lietadlom a riadiacim letovej prevádzky a dopĺňajú tradičnú hlasovú komunikáciu medzi pilotnou kabínou a strediskami riadenia letovej prevádzky. Zavedenie tejto interoperabilnej technológie v Európe je nevyhnutné na zlepšenie efektívnosti komunikácie medzi pilotmi a radiacimi letovej prevádzky, čím sa zvýši kapacita riadenia letovej prevádzky i bezpečnosť. Každý členský štát je podľa vykonávacieho nariadenia (ES) 29/2009 v spojení s článkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ povinný prijímať opatrenia, aby umožnil poskytovateľom letových prevádzkových služieb takéto služby dátového spojenia poskytovať a prevádzkovať.

Zdroj: Európska komisia

15.07.2022

EÚ poskytne Ukrajine prístup k financovaniu v rámci programu EU4Health

Európska komisia a ukrajinská vláda podpísali dohodu o pridružení Ukrajiny k programu EU4Health. Touto dohodou sa Ukrajine otvorí prístup k finančným prostriedkom EÚ v oblasti zdravia.

Ukrajinskému systému zdravotnej starostlivosti to umožní reagovať na okamžité potreby a prispieť k dlhodobej obnove. Na roky 2021 - 2027 program celkovo disponuje rozpočtom 5,3 miliardy EUR.

Tým, že dohoda o pridružení Ukrajiny k programu EU4Health nadobudla platnosť, budú môcť ukrajinské zdravotnícke orgány a širšia zdravotnícka komunita v plnej miere využívať možnosti financovania v rámci tohto programu, a to za rovnakých podmienok ako ich partneri z členských štátov EÚ, Nórska a Islandu. Dohoda bude mať spätnú platnosť už od 1. januára 2022, čo Ukrajine umožní okamžite začať využívať možnosti financovania v rámci pracovného programu EU4Health na rok 2022.

Program EU4Health bude zameraný na podporu zmierňovania bezprostredných škôd spôsobených bojmi a budú sa z neho financovať ukrajinské verejné a súkromné projekty, ktoré pomáhajú pri povojnovej obnove Ukrajiny.

Zdroj Európska komisia

13.07.2022

Správa o právnom štáte - odporúčanie pre členské štáty

Európska komisia uverejnila tretiu výročnú správu o právnom štáte, ktorá tento rok po prvýkrát prináša aj konkrétne odporúčania určené jednotlivým členským štátom. Správa sa venuje štyrom kľúčovým oblastiam právneho štátu: justičné systémy, protikorupčný rámec, pluralita a sloboda médií a iné inštitucionálne otázky súvisiace so systémom bŕzd a protiváh.

Cieľom odporúčaní je povzbudiť členské štáty, aby napredovali v prebiehajúcich alebo plánovaných reformách a pomôcť im určiť, kde sú potrebné zlepšenia.

Odporúčania pre Slovensko sa týkajú troch oblastí:

• Súdnictvo - justičný systém
• zabezpečiť, aby členovia súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti, pokiaľ ide o ich odvolanie, s prihliadnutím na európske normy nezávislosti súdnych rád
• zavedenie a dodržiavanie záruk pri podrobovaní sudcov trestnej zodpovednosti za trestný čin "zneužívania práva"
• Boj proti korupcii
• Slovensko by malo prísť s návrhmi na reguláciu lobizmu a posilniť svoje právne predpisy o konflikte záujmov a majetkových priznaniach.
• za účelom podpory výsledkov vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach sa Slovensku odporúča lepšia koordinácia medzi rôznymi orgánmi presadzovania práva a zaistenie objektívnosti rozhodnutí prokuratúry aj prostredníctvom legislatívnych zmien cielených na obmedzenie právomoci generálneho prokurátora rušiť rozhodnutia prokuratúry
• Sloboda slova - bezpečnosť novinárov
• Čo sa týka novinárov, Komisia odporúča posilniť ich fyzickú bezpečnosť prostredníctvom lepších legislatívnych záruk. V tejto oblasti sa zmieňuje aj zaistenie lepšieho pracovného prostredia pre novinárov a posilnenie ich ochrany pred hanobením či ohováraním. Slovensko by malo pri nastavovaní týchto pravidiel vychádzať z európskych noriem na ochranu novinárov.
• Európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejnoprávnych médií by sa malo Slovensko inšpirovať pri napĺňaní odporúčania o zaistené nezávislého riadenia, ako aj redakčnej nezávislosti verejnoprávnych médií.

Zdroj: Európska komisia

13.07.2022

Ako vnímame a vidíme korupciu?

Dnes zverejnený prieskum Eurobarometra o vnímaní korupcie v EÚ prináša tieto zistenia:

Korupcia je na Slovensku rozšírená podľa 83% opýtaných (priemer EÚ 68%), 41% sa domnieva, že za posledné tri roky sa miera korupcie zvýšila a podľa 43% ostala rovnaká.

Podľa 59% slovenských respondentov je najviac rozšírené branie/dávanie úplatkov a zneužívanie moci na osobný prospech medzi politikmi na štátnej, regionálnej a miestnej úrovni; v tesnom závese je zdravotníctvo - 58% a o tretiu priečku sa 54% delia politické strany s políciou a colnými úradmi (54%).

S tým, že v národných verejných inštitúciách JE korupcia súhlasí 80% opýtaných a 71% verí, že je prítomná aj v miestnych alebo regionálnych verejných inštitúciách.

Čo sa týka korupcie v podnikateľskom prostredí a politike respondenti na Slovensku si myslia:

• 80% (EÚ - 80%): príliš úzke prepojenie medzi podnikaním a politikou vedie ku korupcii
• 79% (EÚ - 65%): protekcionizmus a korupcia sú na Slovensku prekážkou obchodnej súťaže
• 76% (EÚ - 61%): korupcia je na Slovensku súčasťou podnikateľskej kultúry
• 60% (EÚ - 53%): jediný spôsob, ako na Slovensku dosiahnuť úspech v podnikaní, je mať politické konexie.

Na otázku či museli okrem oficiálnych poplatkov dať extra platbu alebo hodnotný dar zdravotnej sestre či lekárovi alebo prispieť darom nemocnici odpovedalo 91% slovenských respondentov NIE, rovnakú odpoveď poskytlo 91% opýtaných na otázku, či za posledných 12 mesiacov zažili alebo boli svedkami korupcie.

Celý prieskum tu: https://europa.eu/eurobarometer/surveys/detail/2658 

Zdroj: Európska komisia

06.07.2022

Nové pravidlá, ktorými sa v EÚ zlepší bezpečnosť cestnej premávky a povolia plne autonómne vozidlá

Dnes sa začína uplatňovať nové nariadenie o všeobecnej bezpečnosti vozidiel, ktoré zavádza celý rad povinných pomocných systémov vodiča na zlepšenie bezpečnosti cestnej premávky a stanovuje právny rámec pre schvaľovanie automatizovaných a plne autonómnych vozidiel v EÚ. Nové bezpečnostné opatrenia pomôžu lepšie chrániť cestujúcich, chodcov a cyklistov v celej EÚ, pričom sa očakáva, že do roku 2038 sa zachráni viac ako 25 000 životov a predíde sa najmenej 140 000 vážnym zraneniam.

Oddnes platné opatrenia:

• pre všetky cestné vozidlá (t. j. osobné automobily, dodávky, nákladné vozidlá a autobusy): systém inteligentného prispôsobenia rýchlosti, senzory alebo kamery na cúvanie, systém varovania vodiča pred ospalosťou a stratou pozornosti, zariadenia na záznam údajov o udalostiach, ako aj signál núdzového zastavenia,
• pre osobné vozidlá a dodávky: ďalšie funkcie, ako sú systémy udržiavania v jazdnom pruhu a automatizovaného brzdenia,
• pre autobusy a nákladné vozidlá: technológie na lepšie rozpoznávanie možných mŕtvych uhlov, výstrahy na predchádzanie zrážkam s chodcami alebo cyklistami a systémy monitorovania tlaku v pneumatikách.
• Pravidlá sa od dnešného uplatňujú najskôr na nové typy vozidiel a od 7. júla 2024 sa začnú uplatňovať na všetky nové vozidlá. Niektoré nové opatrenia sa do roku 2029 rozšíria na ďalšie druhy cestných vozidiel.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2022

Verejná konzultácia o pravidlách technického stavu vozidiel

Európska komisia dnes začala verejnú konzultáciu o revízii pravidiel týkajúcich sa technického stavu vozidiel v EÚ. Kontroly technického stavu vozidiel sú nevyhnutné pre bezpečnosť cestnej premávky, ako aj pre zachovanie environmentálnych vlastností vozidla počas jeho životnosti. Výsledky verejnej konzultácie budú podkladom pre revíziu pravidiel EÚ týkajúcich sa technického stavu vrátane pravidiel týkajúcich sa pravidelnej kontroly technického stavu, cestných kontrol úžitkových vozidiel a evidencie dokladov o vozidlách. Komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby vyjadrili svoje názory na vplyv súčasného právneho rámca, ako aj na možné politické opatrenia, ktoré by sa mohli prijať, a na ich možný vplyv. V stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu prijatej v decembri 2020 sa zdôraznil záväzok EÚ zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a dosiahnuť cieľ nulovej úmrtnosti na cestách do roku 2050. V tejto súvislosti sa v stratégii požadovali aj úpravy legislatívneho rámca týkajúceho sa technického stavu vozidiel. Konzultácia je otvorená do 28. septembra 2022.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2022

Komisia víta prijatie nového únijného súboru pravidiel digitálnych služieb na pôde Európskeho parlamentu

Komisia víta skutočnosť, že Európsky parlament prijal akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch, ktoré navrhla v decembri 2020. Legislatívny balík o digitálnych službách obsahuje prvý rozsiahly súbor pravidiel pre online platformy, od ktorých v našom každodennom živote závisíme. Tieto nové pravidlá sa budú uplatňovať v celej EÚ a pomôžu vytvoriť bezpečnejší, viac otvorený digitálny priestor založený na dodržiavaní základných práv. Európsky parlament prijal balík o digitálnych službách v prvom čítaní po politickej dohode, ku ktorej dospeli spoluzákonodarcovia: 24. marca tohto roku pri akte o digitálnych trhoch a 23. apríla pri akte o digitálnych službách. Zodpovednosť za presadzovanie týchto nových pravidiel pri najväčších online platformách pôsobiacich v EÚ má Komisia. Teraz robí všetky potrebné kroky na to, aby sa mohla zhostiť svojej úlohy, keď pravidlá nadobudnú účinnosť. Po tom, ako Európsky parlament balík o digitálnych službách v prvom čítaní prijal, musia teraz oba texty formálne prijať členské štáty (Rada Európskej únie). Po ich podpísaní sa akt o digitálnych službách aj akt o digitálnych trhoch uverejnia v Úradnom vestníku. Oba nadobudnú účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku, teda na jeseň tohto roku.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2022

Komisia predstavuje nový európsky inovačný program, ktorý má raziť cestu novej vlne inovácií

Nový inovačný program bude stavať na podnikateľskom zmýšľaní Európanov, vedeckej excelentnosti, sile jednotného trhu a demokratických spoločností, a bude:

• zlepšovať prístup k financovaniu európskych startupov a rozširujúcich sa podnikov, napríklad mobilizáciou nevyužitých zdrojov súkromného kapitálu a zjednodušením pravidiel kótovania;
• zlepšovať podmienky, aby mali inovátori väčší priestor na experimentovanie s novými nápadmi v experimentálnom regulačnom prostredí;
• pomáhať pri tvorbe "regionálnych inovačných údolí", čím sa posilní a zlepší prepojenie aktérov v oblasti inovácií v celej Európe, a to aj v zaostávajúcich regiónoch;
• lákať a udržiavať talenty v Európe, napríklad školením 1 milióna talentov v oblasti špičkových technológií, posilnením podpory pre ženy inovátorky a inováciou akciových opcií pre zamestnancov startupov;
• zlepšovať politický rámec použitím zrozumiteľnejšej terminológie, ukazovateľov a dátových súborov, ako aj poskytovaním politickej podpory pre členské štáty.

Zdroj: Európska komisia

01.07.2022

Politická dohoda o nariadení o zahraničných subvenciách narúšajúcich hospodársku súťaž

Komisia víta dnešnú politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a členskými štátmi EÚ o nariadení o zahraničných subvenciách. Toto nariadenie je dôležitým doplnkom súboru nástrojov, ktoré EÚ má na riešenie narušení spôsobených zahraničnými subvenciami a zabezpečenie rovnakých podmienok pre všetky spoločnosti na jej jednotnom trhu. Nariadením o zahraničných subvenciách, ktoré pokrýva koncentrácie, verejné obstarávania a všetky ostatné trhové situácie, sa odstráni regulačná medzera na jednotnom trhu. Pre absenciu pravidiel boli doposiaľ subvencie od vlád krajín mimo EÚ do veľkej miery nekontrolované, hoci subvencie poskytované členskými štátmi podliehajú prísnej kontrole. Nariadenie o zahraničných subvenciách dopĺňa medzinárodné úsilie EÚ o modernizáciu pravidiel subvencovania vo Svetovej obchodnej organizácii. V rámci nariadenia bude mať Komisia právomoc prešetrovať finančné príspevky verejných orgánov krajiny mimo EÚ, z ktorých majú prospech spoločnosti vykonávajúce hospodársku činnosť v EÚ, aby mohla napraviť ich rušivé vplyvy. Komisia bude mať na to tri nové nástroje - dva notifikačné a jeden v podobe všeobecného prešetrovania trhu. Nariadenie nadobudne účinnosť po jeho formálnom prijatí Radou a Parlamentom a uverejnení v úradnom vestníku. Priamo uplatniteľným v celej EÚ sa stane 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti. Oznamovacie povinnosti sa začnú uplatňovať 9 mesiacov po nadobudnutí účinnosti.

Zdroj: Európska komisia

30.06.2022

Európska komisia aktualizuje kľúč na prideľovanie grantov RRF členským štátom

Európska komisia dnes zverejnila aktualizovaný kľúč prideľovania grantov pre členské štáty v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) v súlade s požiadavkami nariadenia o RRF. Aktualizácia zohľadňuje rozdiel medzi rastom reálneho HDP odhadovaným v jesennej hospodárskej prognóze 2020, ktorá bola v čase prijatia nariadenia najnovšou dostupnou ekonomickou prognózou, a aktualizáciou založenou na údajoch o skutočnom výsledku, ktoré poskytol Eurostat. Aktualizácia povedie k niektorým zmenám v dostupných grantoch RRF pre členské štáty. Aby nadobudli účinnosť, zmeny v prideľovaní grantov sa budú musieť premietnuť do aktualizovaného vykonávacieho rozhodnutia Rady pre príslušné členské štáty.

Zdroj: Európska komisia

30.06.2022

Správa o strategickom výhľade za rok 2022 s názvom "Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte"

Komisia dnes prijala správu o strategickom výhľade za rok 2022 s názvom "Prepájanie zelenej a digitálnej transformácie v novom geopolitickom kontexte". V rámci príprav na urýchlenie oboch transformácií sa v správe identifikuje desať kľúčových oblastí činnosti s cieľom maximalizovať synergie a súlad medzi našimi klimatickými a digitálnymi ambíciami. Európska únia takto posilní svoju odolnosť naprieč odvetviami a otvorenú strategickú autonómiu a bude lepšie pripravená čeliť novým globálnym výzvam v období od súčasnosti až do roku 2050. Komisia bude pokračovať v práci na agende strategického výhľadu a výsledky využije pri príprave iniciatív zahrnutých do pracovného programu Komisie na budúci rok. Komisia 17. - 18. novembra 2022 ako spoluorganizátor usporiada výročnú konferenciu Európskeho systému strategických a politických analýz (ESPAS) s cieľom prediskutovať závery správy o strategickom výhľade za rok 2022 a pripraviť pôdu pre správu za rok 2023.

Zelená a digitálna transformácia sú najvyššou prioritou politického programu Komisie, ktorý v roku 2019 prezentovala predsedníčka von der Leyen. Vzhľadom na agresiu Ruska voči Ukrajine Európa posilňuje snahu zaujať vedúce postavenie v oblasti klímy a v digitálnej oblasti na globálnej úrovni, pričom dôkladne analyzuje kľúčové výzvy, a to od energetiky a potravín až po obranu a špičkové technológie. Z tohto hľadiska sa v správe o strategickom výhľade za rok 2022 predkladá holistická analýza prepojení v rámci tejto dvojakej transformácie orientovaná na budúcnosť, pričom sa v nej zohľadňuje úloha nových a vznikajúcich technológií, ako aj kľúčové geopolitické, sociálne, hospodárske a regulačné faktory ovplyvňujúce ich symbiózu, t. j. ich schopnosť navzájom sa posilňovať.

Zdroj: Európska komisia

30.06.2022

Pamätná minca Erasmus+ v obehu vo všetkých krajinách eurozóny

Členské štáty eurozóny spoločne vydajú 2 eurovú pamätnú mincu, ktorá vychádza pri príležitosti 35. výročia programu Erasmus+ a 1. júla bude uvedená do obehu. Erasmus+, ako jeden z hlavných európskych projektov, doposiaľ ponúkol viac ako 12 miliónom mladých Európanov možnosť študovať alebo pracovať kdekoľvek v Európe a posilniť si tak svoje zručnosti, obohatiť svoje vzdelanie a vytvoriť si nezabudnuteľné zážitky na celý život. Členské štáty spoločne vydajú približne 37 miliónov mincí Erasmus+. Do výberu dizajnu mince sa zapojilo viac ako 70 000 ľudí a za vybraný návrh hlasovalo 22 000 z nich. Jeho tvorcom je medailér a rytec mincí, Joaquin Jimenez z Parížskej mincovne (Monnaie de Paris). Spoločné 2 eurové mince vydávajú spoločne členské štáty eurozóny s cieľom vyzdvihnúť dôležité etapy budovanie Európskej únie.

Zdroj: Európska komisia 

29.06.2022

EÚ investuje 5,4 miliardy EUR do udržateľnej, bezpečnej a efektívnej dopravnej infraštruktúry

Komisia dnes vybrala 135 projektov dopravnej infraštruktúry na granty EÚ z 399 návrhov projektov predložených v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE), nástroja EÚ na financovanie strategických investícií do dopravnej infraštruktúry. Financovanie podporí projekty vo všetkých členských štátoch EÚ pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Viaceré projekty na Slovensku a v Poľsku uľahčia prepravu tovaru medzi Európou a Ukrajinou v súvislosti s pretrvávajúcou vojenskou agresiou Ruska proti Ukrajine. Napríklad modernizácia železnično-cestného prekladiska v Haniske pri Košiciach uľahčí spojenie s Ukrajinou. Projekty by mali zlepšiť chýbajúce prepojenia infraštruktúry, prispejú k udržateľnejšej a efektívnejšej doprave, zvýšia bezpečnosť a interoperabilitu a vytvoria nové pracovné miesta.

Zdroj: Európska komisia

29.06.2022

Politika súdržnosti zintenzívňuje podporu na riešenie dôsledkov ruskej agresie na Ukrajine pomocou balíka "Flexibilná pomoc územiam"

Balíkom sa zavádzajú tri zmeny v právnych predpisoch politiky súdržnosti v oblasti súdržnosti na obdobia 2014 - 2020 a 2021 - 2027 v snahe urýchliť a zjednodušiť podporu, ktorú členské štáty poskytujú na integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, a zároveň naďalej pomáhať regiónom pri zotavovaní sa z pandémie COVID-19:

• Viac podpory pre všetkých, ktorí prijímajú vysídlené osoby - členské štáty, miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti
• Záruka, že investície pôjdu tam, kde sú potrebné
• Praktická podpora na riešenie problému meškajúcej realizácie projektov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.06.2022

NextGenerationEU: kladné predbežné posúdenie prvej žiadosti Slovenska o platbu

Európska komisia dnes prijala kladné predbežné posúdenie prvej žiadosti Slovenska o platbu vo výške 398,7 milióna eur vo forme grantov (bez predbežného financovania) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU.

"V najbližších rokoch čaká Slovensko strategická úloha zásadne zmodernizovať našu ekonomiku a postaviť ju na takpovediac nové základy. Platba, ktorú dnes Komisia navrhuje uvoľniť, je výborný krok vpred. Vysoké nasadenie a správne využitie prostriedkov musí byť celospoločenská priorita, pretože konečný termín na čerpanie peňazí na plán obnovy je za rohom, v roku 2026. Je to o to pálčivejšie, že Európa sa stále spamätáva z pandémie a zároveň čelíme dopadom ruskej invázie na Ukrajinu. Aj prechod na zelenú ekonomiku má dnes bezpečnostný rozmer a musíme ho urýchliť. V tomto kontexte Komusia napríklad umožňuje presunúť 12,5% prostriedkov, - v prípade Slovenska zhruba 1,5 miliardy eur - na zníženie závislosti od ruských fosílnych palív," uviedol podpredsed Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Slovensko 29. apríla predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 čiastkových míľnikov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre prvú splátku. Míľniky sa týkajú reformy justičného systému, oblasti vysokoškolského vzdelávania, fiškálneho rámca, energetiky, udržateľnej mobility, boja proti korupcii, digitalizácie verejného sektora, ako aj systému auditu a kontroly Slovenska na vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Dnešné predbežné posúdenie zaslala Komisia Hospodárskemu a finančnému výboru. Stanovisko tohto výboru (bude predložené ktoré má najneskôr do štyroch týždňov) bude zohľadnené v konečnom posúdení Komisie. Na základe stanoviska výboru Komisia prijme konečné rozhodnutie o vyplatení finančného príspevku.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.06.2022

Nové pravidlá skladovania plynu

Dnes prijatý nový právny predpis o skladovaní zemného plynu zvýši bezpečnosť dodávok plynu v EÚ s výhľadom na nadchádzajúce i budúce zimné obdobia. Pre hrozbu prerušenia dodávok zo strany Ruska sa v nariadení EÚ o skladovaní plynu vyžaduje, aby sa európske zásoby plynu pred zimou obnovili a ich správa bola zabezpečená proti vonkajším vplyvom. Predovšetkým budú musieť členské štáty EÚ v zmysle nových pravidiel naplniť svoje zásobníky plynu do novembra tohto roka na 80 % a v nasledujúcich rokoch na 90 % ich kapacity. Pravidlá boli prijaté v rekordnom čase vďaka ochote Parlamentu a Rady urýchlene posúdiť tento legislatívny návrh vzhľadom na vojnu, ktorú Rusko vedie proti Ukrajine.

Podľa nových právnych predpisov sa od 18 členských štátov s podzemnými zásobníkmi plynu vyžaduje, aby do 1. novembra naplnili 80 %, ideálne 85 % ich skladovacej kapacity. V nasledujúcich rokoch bude cieľom 90 %. Členské štáty bez skladových kapacít si budú musieť v duchu solidarity a na základe bilaterálnych dohôd dohodnúť so susednými štátmi dostatočne veľké objemy skladovania. Zariadenia na skladovanie plynu sa odteraz považujú za kritickú infraštruktúru a ich prevádzkovatelia v EÚ budú musieť prejsť novým procesom certifikácie, aby sa znížilo riziko vonkajšieho vplyvu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.06.2022

30. cena Lorenza Nataliho za žurnalistiku: vyhlásenie víťazov

Komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainenová včera na ceremónii, ktorá sa konala pri príležitosti Európskych rozvojových dní 2022 v Bruseli, oznámila víťazov tohtoročnej ceny Lorenza Nataliho. Ocenenie získali Ritwika Mitra za to, že odhalila obchodovanie s ľuďmi v Indii, Rémi Carton a Paul Boyer za reportáže o detskom otroctve na Haiti a Vânia Maia za to, že upozornila na neistú situáciu prisťahovalcov v Portugalsku. Veľká porota ceny Lorenza Nataliho vybrala laureátov z viac ako 800 žiadostí z celého sveta. Cena Lorenza Nataliho pri príležitosti 30. výročia svojho vzniku vzdáva úctu presvedčivému a odvážnemu spravodajstvu.

Zdroj: Európska komisia

23.06.2022

Komisia navrhuje dočasne zmierniť požiadavky pre ukrajinské vodičské preukazy

Európska komisia navrhla dočasné pravidlá týkajúce sa ukrajinských vodičských preukazov s cieľom umožniť ukrajinským občanom s pobytom v EÚ v režime dočasnej ochrany naďalej používať svoj ukrajinský vodičský preukaz bez toho, aby ho museli vymieňať za vodičský preukaz EÚ alebo absolvovať novú vodičskú skúšku. Opatrením sa zároveň zmiernia požiadavky na profesionálnych vodičov. Za určitých podmienok budú môcť ukrajinskí vodiči nákladných vozidiel a autobusov, pod dočasnou ochranou, predĺžiť platnosť svojich ukrajinských osvedčení o odbornej spôsobilosti, a to na základe krátkeho kurzu odbornej prípravy a skúšky. To im umožní pracovať v EÚ počas obdobia dočasnej ochrany a pomôcť pri vývoze ukrajinského tovaru. Návrh teraz posúdi Európsky parlament a Rada.

Zdroj: Európska komisia

23.06.2022

Návrh na zníženie používania pesticídov o polovicu do roku 2030

Dnešný návrh na zníženie používania chemických pesticídov má pomôcť zastaviť stratu biodiverzity v Európe. Občania z celej Európy a z rôznych oblastí života odporučili na Konferencii o budúcnosti Európy "drastické zníženie chemických pesticídov a hnojív vo všetkých typoch poľnohospodárskych podnikov" a "rozvoj udržateľného poľnohospodárstva, ktorého súčasťou je rešpektovanie prírody a pracovníkov". Dnešným balíkom tak Komisia reaguje na 5 návrhov a 8 konkrétnych opatrení, ktoré odporúčali občania.

Súčasné pravidlá týkajúce sa smernice o udržateľnom používaní pesticídov sú príliš mierne a vykonávajú sa nerovnomerne. Chemické pesticídy poškodzujú ľudské zdravie a spôsobujú pokles biodiverzity v poľnohospodárskych oblastiach. Kontaminujú vzduch, vodu a širšie životné prostredie. Komisia preto navrhuje jasné a záväzné pravidlá:

• Právne záväzné ciele na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni znížiť do roku 2030 používanie chemických pesticídov a s tým spojeného rizika a používanie nebezpečnejších pesticídov o 50 %. Členské štáty si stanovia vlastné národné redukčné ciele. Prísne nové pravidlá kontroly škodcov šetrnej k životnému prostrediu: Novými opatreniami sa zabezpečí, aby všetci poľnohospodári a ostatní profesionálni používatelia pesticídov uplatňovali integrovanú ochranu proti škodcom, v rámci ktorej sa najprv zvážia alternatívne environmentálne metódy prevencie výskytu a kontroly škodcov pred tým, než sa ako krajné opatrenie použijú chemické pesticídy.
• Zákaz všetkých pesticídov v citlivých oblastiach ( ako napr. v mestských zelených oblastiach vrátane verejných parkov a záhrad, ihrísk, škôl, rekreačných alebo športových plôch, verejných chodníkov a chránených oblastí v súlade so sústavou Natura 2000 a všetkých ekologicky citlivých oblastí, ktoré sa majú chrániť pre ohrozené opeľovače).

Návrhom sa existujúca smernica transformuje na nariadenie, ktoré bude priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Členské štáty budú musieť Komisii predkladať podrobné výročné správy o pokroku a vykonávaní.

Podpora transformácie:

Pri prechode na udržateľnejšie systémy výroby potravín podporí poľnohospodárov a ostatných používateľov balík kľúčových politík, do ktorého patria:

• nové pravidlá spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári dostávajú kompenzáciu za všetky náklady súvisiace s vykonávaním nových pravidiel počas prechodného obdobia 5 rokov,
• dôraznejšie opatrenia na rozšírenie škály biologických a nízkorizikových alternatív na trhu,
• výskum a vývoj v rámci programov Horizont EÚ na podporu nových technológií a techník vrátane precízneho poľnohospodárstva
• akčný plán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu na dosiahnutie cieľov stratégie "Z farmy na stôl" týkajúce sa pesticídov.

Transformáciu podporí aj návrh o údajoch o udržateľnosti poľnohospodárskych podnikov a vývoj na trhu v súvislosti s precíznym poľnohospodárstvom. Dovážané potraviny obsahujúce merateľné rezíduá zakázaných látok by sa časom nemali uvádzať na trh v EÚ. To prispeje k pozitívnemu kolobehu a povzbudí tretie krajiny, aby takisto obmedzili alebo zakázali používanie týchto pesticídov, ktoré sú už v EÚ zakázané.

Zdroj: Európska komisia

23.06.2022

Nový návrh na obnovu európskej prírody do roku 2050

Európska komisia dnes prijala návrh na obnovu poškodených ekosystémov a na ozdravenie prírody v celej Európe. Ide o vôbec prvé právne predpisy, ktoré sa výslovne zameriavajú na obnovu európskej prírody, na obnovu 80 % európskych biotopov, ktoré sú v zlom stave, a na navrátenie prírody do všetkých ekosystémov. Podľa tohto návrhu právneho predpisu o obnove prírody sa právne záväzné ciele pre obnovu prírody v rôznych ekosystémoch budú vzťahovať na každý členský štát, čím sa doplnia existujúce právne predpisy. Cieľom je pokryť opatreniami na obnovu prírody aspoň 20 % pevninských a morských oblastí EÚ do roku 2030 a do roku 2050 rozšíriť tieto opatrenia na všetky ekosystémy, ktoré potrebujú obnovu.

Obnova prírody neznamená to isté čo ochrana prírody a nevedie automaticky k väčšiemu počtu chránených oblastí. Väčšina obnovených oblastí sa chránenými oblasťami nestane, pretože obnova nevylučuje hospodársku činnosť.

Investície do obnovy prírody zvyšujú hospodársku hodnotu o 8 až 38 eur za každé 1 vynaložené euro, a to vďaka ekosystémovým službám, ktoré podporujú potravinovú bezpečnosť, odolnosť ekosystému, odolnosť proti zmene klímy a zmiernenie zmeny klímy, ako aj ľudské zdravie.

V právnom predpise o obnove prírody sa stanovia ciele a povinnosti v oblasti obnovy v širokom spektre ekosystémov na pevnine a na mori. Jednou z hlavných priorít budú ekosystémy s najväčším potenciálom na odstraňovanie a ukladanie uhlíka a prevenciu alebo znižovanie vplyvu prírodných katastrof. Na nový predpis budú vyčlenené značné finančné prostriedky EÚ. V súčasnom viacročnom finančnom rámci bude na výdavky v oblasti biodiverzity, vrátane obnovy, k dispozícii približne 100 miliárd eur.

Medzi navrhované ciele patria:

• zvrátenie úbytku populácií opeľovačov do roku 2030 a zvyšovanie ich počtu od uvedeného roka,
• žiadna čistá strata zelených mestských plôch do roku 2030, 5 % nárast do roku 2050, minimálne 10 % pokrytie korunami stromov v každom európskom veľkomeste, meste a na predmestí a čistý zisk zelenej plochy, ktorá je integrovaná do budov a infraštruktúry,
• celkový nárast biodiverzity v poľnohospodárskych ekosystémoch a pozitívny trend v prípade lúčnych motýľov, vtáctva žijúceho na poľnohospodárskej pôde, organického uhlíka v minerálnych vrstvách ornej pôdy a krajinných prvkov s vysokou rozmanitosťou na poľnohospodárskej pôde,
• obnova a opätovné zavlažovanie odvodnených rašelinísk využívaných na poľnohospodárske účely a na miestach ťažby rašeliny,
• celkový nárast biodiverzity v lesných ekosystémoch a pozitívny trend z hľadiska prepojenosti lesov, odumretého dreva, podielu lesov s nerovnomerným vekom, lesných vtákov a zásob organického uhlíka,
• obnova morských biotopov a obnova biotopov ikonických morských druhov, ako sú delfíny a sviňuchy, žraloky a morské vtáky,
• odstránenie riečnych bariér, aby sa do roku 2030 aspoň 25 000 km riek zmenilo na voľne tečúce rieky.

V súlade s právnymi predpismi by členské štáty v úzkej spolupráci s vedcami, zainteresovanými stranami a verejnosťou mali vypracovať národné plány obnovy, aby tak pomohli k dosiahnutiu uvedených cieľov a s ohľadom na vnútroštátne okolnosti zachovali flexibilitu.

Zdroj: Európska komisia

22.06.2022

Príležitosť pre mladých novinárov

Program Youth4Regions hľadá najlepších európskych študentov žurnalistiky a mladých novinárov, ktorí chcú získať skúsenosť do ich budúcej kariéry. Stačí, ak vás zaujíma politika vo vašom okolí, máte znalosť v oblasti žurnalistiky a ste občanom EÚ alebo susednej krajiny vo veku od 18 do 30 rokov. Budete mať možnosť spolupracovať s renomovanými novinármi alebo sa zúčastníte ako novinár tlačových ciest Európskej komisie. 38 víťazov súťaže sa stretne v Bruseli od 8. do 14. októbra, aby absolvovali školenia o žurnalistike a regionálnej politike EÚ, využili mentoring skúsených novinárov, pracovali s nimi v tlačovej miestnosti a navštívili európske inštitúcie a médiá. Prihlásiť sa môžete do 11. júla.

Program Youth4Regions pre začínajúcich novinárov prijíma prihlášky do 11. júla. Šírte tieto informácie medzi vašimi známymi a pomôžte nám nájsť najlepších a najbystrejších európskych študentov žurnalistiky a mladých novinárov. Od jeho začiatku v roku 2017 sa programu zúčastnilo viac ako 130 ľudí z celej Európy. 78 % z nich sa domnieva, že program prospel ich kariére prostredníctvom vytvorenia kontaktov a odborného poradenstva.

Viac informácií nájdete na:

https://ec.europa.eu/regional_policy/en/policy/communication/youth4regions 

Zdroj Európska komisia

22.06.2022

Zdaňovanie alkoholu: Komisia chce počuť názory na pravidlá EÚ týkajúce sa stanovenia minimálnych sadzieb spotrebnej dane z alkoholu

Práve prebieha verejná konzultácia, ktorá sa týka minimálnej sadzby spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov. Nastavenie týchto pravidiel umožní lepšie fungovanie vnútorného trhu tým, že pomôže predchádzaniu narušeniam hospodárskej súťaže a zároveň prispeje k boju proti daňovým únikom a ochrane verejného zdravia. Pravidlá o minimálnych sadzbách spotrebnej dane na alkoholické nápoje sa však od roku 1992 neaktualizovali, čiže nezohľadňujú infláciu, vývoj trhu, spotrebu ani rastúce obavy o verejné zdravie. Komisia je povinná pravidelne hodnotiť vykonávanie týchto pravidiel a podávať správy Rade (členským štátom).

Verejná konzultácia prispeje k širšiemu posúdeniu súčasného rámca s cieľom identifikovať problémy, ktoré je potrebné riešiť. Počas konzultačného obdobia sa vyžaduje spätná väzba najmä od zainteresovaných strán s každodennými skúsenosťami s pravidlami upravujúcimi minimálne sadzby, ako sú orgány zodpovedné za spotrebné dane a verejné zdravie, odvetvové profesijné organizácie, ktoré sa zaoberajú výrobou, dovozom, distribúciou a maloobchodným predajom alkoholických nápojov alebo odborníci v oblasti verejného zdravia. Všeobecná výzva na predkladanie návrhov na túto tému a cielená verejná konzultácia sú dostupné online a zostanú otvorené do 4. júla 2022.

https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives/13249-Excise-duty-on-alcohol-and-alcoholic-beverages-evaluation-of-excise-duty-rates-and-tax-structures_en 

Zdroj: Európska komisia

20.06.2022

Postoj Komisie k žiadostiam Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska o členstvo v EÚ

Európska komisia dospela k záveru, že Ukrajina aj Moldavsko dosiahli celkový pokrok v dosahovaní stability inštitúcií. Odporúča preto, aby bol obom krajinám udelený štatút kandidátskej krajiny. Vyplýva to zo stanoviska Komisie k žiadostiam Ukrajiny, Gruzínska a Moldavska o členstvo v EÚ. Posúdenie Komisie sa týka troch súborov kritérií na vstup do EÚ: politické kritéria, hospodárske kritériá a schopnosť krajiny prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ (acquis EÚ). V prípade Gruzínska, je Komisia zdržanlivejšia a domnieva sa, že krajina má k dispozícii potrebné základy na dosiahnutie stability inštitúcií. Dosiahla dostatočnú úroveň makroekonomiky, ale na zlepšenie fungovania jej trhového hospodárstva sú potrebné výrazné reformy. Keď nastane pokrom v kľúčových oblastiach, Gruzínsko bude mať tiež možnosť stať sa členom Európskej únie.

Komisia v stanoviskách zohľadňuje aj úsilie Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska pri plnení ich záväzkov vyplývajúcich z dohôd o pridružení vrátane prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu (DCFTA), ktoré sa vzťahujú na významné časti acquis EÚ. Európska komisia zistila, že Ukrajina celkovo značne pokročila v dosahovaní stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín; pokračovala vo svojich silných makroekonomických výsledkoch a preukázala pozoruhodnú odolnosť makroekonomickej a finančnej stability. Zároveň potrebuje pokračovať v ambicióznych štrukturálnych hospodárskych reformách a postupne sa približovať európskemu právu v mnohých oblastiach. Rovnako, Moldavsko pokročilo pri dosahovaní stability inštitúcií, ako aj v oblasti makroekonómie, ale hospodárske reformy sú naďalej potrebné. Na základe stanovísk Európskej komisie budú musieť členské štáty EÚ jednomyseľne rozhodnúť o ďalších krokoch. Európska rada bude o žiadostiach o členstvo rokovať 23. a 24. júna 2022.

Zdroj: Európska komisia

17.06.2022

Poznáme víťazov národnej súťaže Mladý Európan 2022!

Včera (16. júna 2022) sa v priestoroch Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne uskutočnilo národné finále 17. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Po dvoch pandemických rokoch, po otestovaní si online i hybridného finále, sme sa opäť vrátili k pôvodnej výlučne prezenčnej forme podujatia, čo mimoriadne potešilo nielen súťažiacich, ale aj organizátorov a vôbec všetkých zúčastnených. Vo finále Mladého Európana sa tento rok stretlo 14 súťažných tímov (42 súťažiacich) - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska. Súťažné tímy si navzájom preverili svoje vedomosti z európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ či svoju znalosť významných osobností a pamätihodností EÚ a jej členských krajín. Víťazné tímy si z dnešného finále odniesli zaujímavé vecné ceny a ostatné tímy budú takisto odmenené za to, že sa im podarilo prebojovať sa až do národného kola súťaže.

Víťazmi súťaže Mladý Európan 2022 sa stali:

1. miesto: Gymnázium Jána Hollého, Trnava

2. miesto: Gymnázium Grösslingová 18, Bratislava

3. miesto: Gymnázium Jána Adama Raymana, Prešov

"Rád by som vyzval všetkých mladých Európanov a Európanky, aby i naďalej šírili dobré meno EÚ, aby pokračovali v ich aktívnom zapájaní sa do európskeho diania a boli pripravení na výzvy, ktoré Európu čakajú v najbližších dvoch dekádach. Spolupráca je veľmi dôležitá a iba vďaka nej dokáže byť Európa skutočne silná a úspešná. Chcem sa poďakovať všetkým nadaným súťažiacim za ich účasť na dnešnom finále súťaže Mladý Európan, a rovnako ďakujem aj všetkým pedagógom za ich úsilie, ktoré vynaložili pri príprave svojich študentov," prihovoril sa k zúčastnenýmVladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

17.06.2022

Čo s výstupmi z Konferencie o budúcnosti Európy?

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom načrtáva ďalší postup vychádzajúci z výsledkov Konferencie o budúcnosti Európy.

Rok trvajúca séria diskusií skončila 9. mája 2022, kedy účastníci konferencie odovzdali predsedníčke Európskeho parlamentu, predsedníčke Komisie a predsedovi Rady záverečnú správu, ktorá obsahuje 49 ambicióznych a progresívnych návrhov a 326 návrhov na jednotlivé opatrenia v deviatich tematických oblastiach.

Tieto návrhy vychádzajú z odporúčaní, ktoré občania predniesli na európskych či národných občianskych panelových diskusiách, i z názorov, ktoré vyjadrili na mnohojazyčnej digitálnej platforme.

Samotný úspech konferencie bude závisieť od toho, či sa ich podarí zrealizovať. Dnešné oznámenie je prvým krokom Komisie pri realizácii návrhov konferencie a ponúka prehľad ďalších krokov. Prvý súbor nových opatrení oznámi predsedníčka Komisie von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v septembri 2022 a budú zaradené do . do pracovného programu Komisie na rok 2023 a na nasledujúce roky. Komisia pri svojich následných opatreniach zaručí, že sa nové reformy a politiky nebudú navzájom vylučovať s diskusiou o potrebe zmeniť zmluvu. Sústredí sa na to, aby sa maximálne využili aktuálne možnosti, pričom sa nebude brániť zmene zmluvy, ak sa ukáže ako potrebná.

Zdroj: Európska komisia

17.06.2022

Ciele členských štátov v oblasti sociálnejšej Európy do roku 2030

Ministri zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ na dnešnom zasadnutí predstavili národné ciele na splnenie Akčného plánu na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv do roku 2030. Komisia víta pevný záväzok členských štátov pričiniť sa o to, aby Európa bola spravodlivou, inkluzívnou a plnou príležitostí. Členské štáty svojimi národnými záväzkami podporujú spoločné úsilie dosiahnuť tri hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby. V akčnom pláne Komisia vyzvala Európsku radu, aby schválila tri hlavné ciele EÚ, a členské štáty, aby vytýčili svoje národné ciele ako príspevok k tomuto spoločnému úsiliu. Medzičasom všetky štáty predložili návrhy svojich národných cieľov a predstavili ich na dnešnom zasadnutí Rady EPSCO. Národné ciele prispejú k spoločnej ambícii dosiahnuť do roku 2030 hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a znižovania chudoby. Komisia bude pozorne monitorovať ich vykonávanie v kontexte cyklu európskeho semestra 2023, rámca EÚ pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti.

Tri sociálne ciele EÚ do roku 2030

V Akčnom pláne na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv sa stanovuje ambícia EÚ vybudovať silnú sociálnu Európu zameranú na pracovné miesta, zručnosti a sociálne začlenenie. Obsahuje tri sociálne ciele na úrovni EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030:

• Malo by byť zamestnaných najmenej 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov.
• Na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastniť najmenej 60 % všetkých dospelých osôb.
• Počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov vrátane najmenej 5 miliónov detí v porovnaní s rokom 2019.

Zdroj: Európska komisia

17.06.2022

Prísnejší a komplexnejší kódex postupov proti šíreniu dezinformácií

Európska komisia dnes zverejnila posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií. Komplexnejší kódex nadväzuje na kódex z roku 2018 s ohľadom na vývin dezinformačnej scény počas pandémie Covid-19 ako aj vojny na Ukrajine. Cieľom prísnejšieho kódexu je vyriešiť nedostatky kódexu z roku 2018 prísnejšími opatreniami a reguláciou ako aj reagovať na nedostatky zistené počas prevádzkovej praxe. Medzi záväzky kódexu patrí: širšia účasť na implementácii kódexu, zmenšovanie finančnej podpory pre šíriteľov dezinformácií, doplnenie nových foriem manipulatívneho správania, vybavenie používateľov lepšími nástrojmi na rozpoznávanie a označovanie dezinformácií, rozšírenie overovania faktov, zabezpečenie transparentnosti politickej reklamy, viac podpory pre výskumníkov, zriadenie centra a pracovnej skupiny pre transparentnosť či posúdenie vplyvu kódexu pravidelným monitorovaním.

34 signatárov, medzi ktorých patria významné sociálne siete- Meta, Google, Twitter, Microsoft a TikTok, fact-checkingové platformy- Maldita, PagellaPolitica, Demagog and Faktograf či zástupcovia občianskej spoločnosti- Avaaz, Globsec a Reportéri bez hraníc sa podpísali pod dokument, ktorý je veľkým krokom k bezpečnejšiemu online prostrediu bez dezinformácií a hoaxov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.06.2022

Eurobarometer: Deväť z desiatich Slovákov schvaľuje humanitárnu pomoc Ukrajine

Európski občania výrazne podporujú spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku a očakávajú, že EÚ postupne ukončí svoju závislosť od ruských zdrojov energie. Vyplýva to z aktuálneho rýchleho prieskumu Eurobarometra, ktorý tiež potvrdzuje, že reakcia EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine má veľkú podporu. Väčšina Európanov si myslí, že od začiatku vojny EÚ prejavila solidaritu (78 %, SK 78%) a vo svojej reakcii bola jednotná (EÚ 63 %, SK 53 %) a rýchla (EÚ 58 %, SK 59 %). Respondenti vo veľkej miere schvaľujú neochvejnú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Konkrétne viac ako deväť z desiatich respondentov (93 %, SK 91 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou. S myšlienkou privítať v EÚ ľudí, ktorí utekajú pred vojnou, súhlasí 88 % Európanov a 77 % opýtaných Slovákov. Finančnú podporu poskytovanú Ukrajine schvaľuje 80 % z EÚ a 64 % respondentov zo Slovenska. Celkovo 66 % v EÚ a 54 % na Slovensku súhlasí s tým, že "Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená". Vysoká je aj podpora sankcií uvalených na Rusko po jeho vojenskom útoku na Ukrajinu. Prevažná väčšina Európanov (80 %, SK 56 %) schvaľuje hospodárske sankcie voči Rusku.

Celkovo 79 % Európanov súhlasí so sankciami voči ruským oligarchom s cieľom spôsobiť jasnú hospodársku a politickú ujmu ruskej politickej elite zodpovednej za inváziu. Dve tretiny Európanov (67 %) schvaľujú, že EÚ financuje nákup a dodávky vojenského vybavenia poskytovaného Ukrajine. Okrem toho podľa 75 % respondentov vojna na Ukrajine ukazuje, že "potrebujeme väčšiu vojenskú spoluprácu v rámci EÚ". Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Tento bleskový prieskum Eurobarometra sa uskutočnil v 27 členských štátoch od 13. do 20. apríla 2022. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 066 občanov EÚ.

Zdroj: Európska komisia

09.06.2022

OLAF v roku 2021: Odhaľovanie a prevencia podvodov

V roku 2021 Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) odporučil vymôcť viac ako pol miliardy EUR späť do rozpočtu EÚ. Úrad OLAF pokračoval v ochrane rozpočtu EÚ cez odhaľovanie a vyšetrovanie stále prispôsobivejších podvodníkov, či cez prácu na predchádzaní podvodov poškodzujúcimi miliardový Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti, a to napriek pretrvávajúcej pandémii a s ňou súvisiacim výzvam. Dnes uverejnená správa úradu OLAF za rok 2021 odhaľuje nové trendy v podvodoch v širokej škále oblastí, a predstavuje vyšetrovania a operáciami s osobitným zameraním na podvody škodiace životnému prostrediu (napr. fiktívny projekt zalesňovania, alebo nezvládnutá výstavba vodovodného potrubia) ako aj na výrazné podvody v oblasti ciel a pašovania odpadu. Pod drobnohľad sa dostali podvody zamerané na ekologické projekty a digitalizáciu, podvody s finančnými prostriedkami EÚ na obnovu ako aj falošné ponuky očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19, či pašovanie tabakových výrobkov. OLAF pokračoval aj vo vyšetrovaní prípadov pochybenia a nedodržiavania pravidiel zo strany členov a zamestnancov inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ, čím prispel k presadzovaniu najvyšších štandardov verejnej služby v EÚ.

Výsledky vyšetrovania úradu OLAF v roku 2021:

• OLAF uzavrel 212 vyšetrovaní a vydal 294 odporúčaní príslušným vnútroštátnym orgánom a orgánom EÚ.
• OLAF odporučil, aby sa do rozpočtu EÚ vrátili prostriedky vo výške 527,4 miliónov EUR.
• OLAF zahájil vyšetrovanie 234 nových prípadoch na základe 1 110 prijatých oznámení a analýz vypracovaných expertmi úradu OLAF.

Zdroj: Európska komisia

09.06.2022

EÚ prostredníctvom Európskej rady pre inovácie podporí ukrajinské startupy 20 miliónmi EUR

Európska komisia odštartovala ambicióznu akciu v hodnote 20 miliónov EUR na podporu ukrajinského inovačného spoločenstva. Prostredníctvom cielenej zmeny pracovného programu Európskej rady pre inovácie (EIC) na rok 2022 sa v rámci novej iniciatívy poskytne podpora do výšky 60 000 EUR pre minimálne 200 ukrajinských startupov v oblasti špičkových technológií. EIC okrem toho poskytne aj nefinančnú podporu, ako sú napríklad poradenské služby pre podniky a sprostredkovanie kontaktov. Zlepší sa tým schopnosť interakcie medzi ukrajinskými inovátormi a európskym inovačným ekosystémom a možnosť vstúpiť na nové trhy a využívať európske finančné nástroje. Podpora vo výške 20 miliónov EUR sa poskytne prostredníctvom súťažnej výzvy na predkladanie návrhov pre celoeurópsku sieť združení startupov, ktorá podporuje ukrajinské zúčastnené strany v oblasti inovácií. Zabezpečia sa synergie s príslušnými iniciatívami EÚ, ako je napríklad sieť Enterprise Europe Network. Touto výzvou, ktorá sa otvorí 23. júna, sa Európska rada pre inovácie (EIC) snaží zabezpečiť kontinuitu činností ukrajinských technologických spoločností a podporiť ich rast. Akcia môže pomôcť pripraviť ukrajinské startupy na uchádzanie sa o možnosti financovania zo zdrojov EIC. EIC môže financovať startupy až do výšky 17,5 milióna EUR v grantoch a kapitálových investíciách a môže prilákať ďalšie súkromné investície až do trojnásobku sumy investovanej z verejných prostriedkov. Okrem toho dnes po ratifikácii Ukrajinou nadobudla platnosť dohoda o pridružení Ukrajiny k programu Horizont Európa a k výskumným a vzdelávacím programom Euratomu.

Zdroj: Európska komisia

09.06.2022

V Bruseli a v celej Európe sa dnes začína historicky prvý festival Nového európskeho Bauhausu

Dnes sa začína prvý festival venovaný Novému európskemu Bauhausu, ktorý organizuje Komisia. Festival Nového európskeho Bauhausu (NEB) bol vytvorený v spolupráci s komunitou NEB s cieľom prezentovať, osláviť a rozvinúť toto hnutie. Stojí na troch pilieroch, ktorými sú fórum, veľtrh a festival. Fyzicky sa koná v Bruseli na Gare Maritime & Mont des Arts, no zároveň prebieha online. Okrem bohatého programu v Bruseli je súčasťou festivalu aj viac ako 200 sprievodných podujatí, ktoré sa konajú po celej Európe a ktoré nezávisle organizujú partneri podujatia. Festival dnes v Ríme v Národnom múzeu umenia 21. storočia MAXXI o 13.00 SEČ oficiálne otvára predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, so živým prenosom do Bruselu.

Fórum je trojdňová konferencia založená na participatívnych formátoch, od diskusií za okrúhlym stolom až po prednášky typu TED Talks. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, komisár Johannes Hahn a komisárky Marija Gabrielová, Elisa Ferreirová a Kadri Simsonová povedú diskusie z európskej perspektívy. Počas fóra sa 11. júna udelia prestížne ceny Nového európskeho Bauhausu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.06.2022

Slovensko má najaktívnejších ambasádorov v boji proti klimatickej zmene

Európsky klimatický pakt otvára tému klimatickej zmeny na úrovni jednotlivca. Na Slovensku má Európsky klimatický pakt po viac ako ročnom pôsobení 14 ambasádorov, ktorí podporujú a inšpirujú ostatných ľudí, komunity, ale aj firmy k tomu, aby podnikli praktické kroky na zníženie svojej uhlíkovej stopy a motivujú ich k aktívnej účasti na riešení klimatických problémov. Ich jedinečná zostava a rôznorodosť dokazuje, že nezáleží na tom, odkiaľ ambasádori pochádzajú a čomu sa venujú - dôležitá je ich spoločná vízia a aktívna snaha v lepšiu budúcnosť. Slovenskí ambasádori zároveň patria medzi najaktívnejších v Európe. "Európsky klimatický pakt sa snaží osloviť úplne každého," vysvetlil Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, "Je to hnutie rôznych ľudí s rôznymi záujmami, ktorých však spája rovnaká túžba vybudovať udržateľnejšiu Európu pre nás všetkých. Každý jeden človek je v tomto dôležitý, každý z nás vie prispieť k zmene."

Klimatická zmena má dopad na náš každodenný život, dotýka sa každého jedného z nás. Z výsledkov prieskumu Eurobarometer, ktorý sa realizoval v roku 2021, vyplýva, že viac ako tri štvrtiny respondentov (77 %) považujú klimatickú zmenu za veľmi závažný problém a viac ako jeden z desiatich respondentov na Slovensku (12 %) ju považuje za najzávažnejší problém, ktorému svet čelí. Patria medzi nich aj ambasádori Európskeho klimatického paktu. Tí sa prostredníctvom svojich aktivít snažia naštartovať záujem o zmenu klímy aj u ďalších ľudí a podnietiť ich k aktivitám na zníženie negatívneho vplyvu ľudskej činnosti na planétu. Z prieskumu totiž vyplynulo, že aj keď sedem z desiatich (72 %) obyvateľov Slovenska tvrdí, že za ostatných šesť mesiacov podnikli opatrenia na boj proti zmene klímy, vo väčšine prípadov ide o snahu znížiť množstvo odpadu a pravidelne ho triediť a recyklovať (76 %) a snahu znížiť spotrebu jednorazových produktov (napríklad igelitových tašiek zo supermarketu a ďalších zbytočných obalov) vždy, keď je to možné (66 %).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.06.2022

Slovensko dostane 49,5 milióna eur na urýchlenie zelenej transformácie

Dnes sa z modernizačného fondu sprístupnili 2,4 miliardy eur pre sedem prijímateľských krajín na modernizáciu ich energetických systémov, zníženie emisií skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a na podporu toho, aby dosiahli svoje ciele v oblasti klímy a energie vytýčené na obdobie do roku 2030. Investície sa potvrdili v Rumunsku (1391,6 milióna eur), Česku (520 miliónov eur), Poľsku (244,2 milióna eur), Litve (85 miliónov), Maďarsku (74,3 milióna eur), na Slovensku (49,5 milióna eur) a v Chorvátsku (40 miliónov). Uzatvára sa tak tretí investičný cyklus modernizačného fondu. Sumy predstavujú výrazný nárast vo financovaní v porovnaní s predchádzajúcimi investičnými cyklami. Z modernizačného fondu sa podporuje 45 investičných návrhov v oblasti výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, modernizácie energetických sietí a energetickej efektívnosti v sektore energetiky, priemysle, budovách i doprave, ako aj náhrada výroby energie z uhlia výrobou z paliva s nižšou uhlíkovou náročnosťou.

Príklady investícií, ktoré fond podporuje:

• modernizácia systémov verejného osvetlenia v obciach, premena uhlia na biomasu a plyn v diaľkovom vykurovaní a zariadeniach ETS, ako aj zvyšovanie energetickej efektívnosti v Česku,
• výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Chorvátsku,
• renovácia verejných budov, zvyšovanie energetickej efektívnosti v Litve,
• výstavba ôsmich fotovoltických parkov a dvoch plynových turbín s kombinovaným cyklom, v ktorých sa lignit na výrobu elektriny nahradí obnoviteľnými zdrojmi a plynom, a modernizácia elektrických sietí v Rumunku,
• zlepšenie energetickej efektívnosti priemyslu v Poľsku,
• inštalácia zariadení na uskladňovanie energie na zlepšenie bezpečnosti siete v Maďarsku,
• obnova a rozšírenie sietí diaľkového vykurovania a chladenia na Slovensku.

Lehota, ktorú prijímateľské členské štáty majú na predloženie investičných návrhov na možnú pomoc z modernizačného fondu, uplynie 16. augusta 2022 v prípade neprioritných návrhov (teda investícií, ktoré nespadajú do prioritných oblastí fondu) a 13. septembra 2022 v prípade prioritných návrhov (teda investícií, ktoré spadajú do prioritných oblastí).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.06.2022

Komisia predkladá návrh rozpočtu na rok 2023

Európska komisia dnes navrhuje ročný rozpočet EÚ na rok 2023 vo výške 185,6 miliardy EUR, ktorý sa doplní odhadom o 13,9 miliardy EUR vo forme grantov v rámci nástroja NextGenerationEU. Rozpočet EÚ bude naďalej mobilizovať značné investície na posilnenie strategickej autonómie Európy, prebiehajúcu hospodársku obnovu, zabezpečenie udržateľnosti a tvorbu pracovných miest. Komisia bude naďalej uprednostňovať ekologické a digitálne investície a zároveň riešiť naliehavé potreby vyplývajúce z krízových situácií. Komisia dnes predkladá aj výročnú správu o hospodárení a výkonnosti rozpočtu EÚ na rozpočtový rok 2021, prostredníctvom ktorej Komisia preberá celkovú politickú zodpovednosť za riadenie rozpočtu EÚ z predchádzajúceho roka.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.06.2022

Komisia víta politickú dohodu o primeraných minimálnych mzdách pre pracovníkov v EÚ

Ochrana formou minimálnej mzdy existuje vo všetkých členských štátoch EÚ, a to buď prostredníctvom zákonnom stanovených minimálnych miezd a kolektívnych zmlúv, alebo výlučne prostredníctvom kolektívnych zmlúv. Napriek tomu však niektorí pracovníci pociťujú dosah nízkej primeranosti a/alebo nedostatky v pokrytí, pokiaľ ide o ochranu formou minimálnej mzdy. Cieľom novej smernice je riešiť tento problém vytvorením rámca EÚ na zlepšenie primeranej ochrany formou minimálnej mzdy. Uskutoční sa to pri plnom rešpektovaní národných tradícií a právomocí, ako aj autonómiou sociálnych partnerov. Nevyžaduje od členských štátov, aby zaviedli zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy v celej EÚ. Politickú dohodu, ku ktorej dospel Európsky parlament a Rada, teraz musia títo spoluzákonodarcovia formálne schváliť. 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne smernica účinnosť a členské štáty potom do dvoch rokov budú musieť transponovať nové prvky smernice do svojej legislatívy.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.06.2022

O krok bližšie k univerzálnym nabíjačkám

07.06.2022

POZVÁNKA: Do boja s klimatickou zmenou sa môže zapojiť každý

Pozývame vás na mediálny brífing sa uskutoční pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia s vedúcim Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimírom Šuchom, a ambasádormi Európskeho klimatického paktu. Európsky klimatický pakt, iniciatíva Európskej komisie a súčasť Európskej zelenej dohody, už viac ako rok spája ľudí naprieč Európou v snahe dosiahnuť zelenšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu planétu. Jedinečná zostava ambasádorov klimatického paktu na Slovensku dokazuje, že nezáleží na tom, odkiaľ pochádzate a čomu sa venujete - dôležitá je spoločná vízia a aktívna snaha o lepšiu budúcnosť.

Kedy: 8. júna 2022 (streda) o 10:00 hod.

Kde: Európske informačné centrum, Palisády 29, Bratislava

Mediálneho brífingu sa zúčastnia

• Vladimír Šucha - vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

A ambasádori Európskeho klimatického paktu:

• Zuzana Denková - riaditeľka Slovenského Banského Múzea
• Simona Hlaváčová - Circular Hub / Re-use centrum Baterkáreň Trnava
• Rastislav Amrich - Inštitút klimatickej neutrality
• Daniela Hrončová - ZŠ Narnia Bratislava
• Marta Fandlová - facilitátorka podujatia, Klíma ťa potrebuje

Hlavné témy

• Aká je hlavná myšlienka Európskeho klimatického paktu a čo je jeho cieľom?
• Inšpiratívne príbehy ambasádorov Klimatického paktu
• Ktoré environmentálne témy sú pre Slovensko z pohľadu ambasádorov najkľúčovejšie?

RSVP: Svoju účasť, prosím, potvrďte na sramova@seesame.com alebo na 0908 929 187.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.06.2022

Finančné dni EÚ 2022 na Slovensku

Pozývame vás na FINANČNÉ DNI EÚ 2022 na Slovensku, ktoré sa uskutočnia online v stredu 15. júna 2022. Európska únia spustila na programové obdobie 2021 - 2027 nové programy financovania ako InvestEU, Európska rada pre inovácie a Program pre jednotný trh. Pozývame finančné inštitúcie, národné podporné banky, štruktúry na podporu podnikov a multiplikátorov, ktorí by chceli získať o týchto iniciatívach informácie z prvej ruky, aby sa na nich mohli zúčastniť. FINANČNÉ DNI EÚ 2022 na Slovensku organizujú útvary a Zastúpenia Európskej komisie v spolupráci so skupinou Európskej investičnej banky a Enterprise Europe Network. Experti počas tohto podujatia predstavia nové programy financovania a podpory. Podujatie sa uskutoční online a bude sa skladať z niekoľkých prednášok zahŕňajúcich rôzne aspekty programov financovania. Účastníci budú môcť reagovať na expertných rečníkov a poloziť im otázky súvisiace s danými témami.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.06.2022

Predsedníčka a podpredsedníčka EK na Slovensku

Predsedníčka Ursula von der Leyenová, výkonná podpredsedníčka EK zodpovedná za digitálne záležitosti Margrethe Vestagerová a podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič sa dnes zúčastnili samitu Globsec 2022 Bratislava Forum. Margrethe Vestagerová sa zúčastnila diskusie na tému Formovanie digitálnej éry Európy a stretla sa aj s podpredsedníčkou vlády a ministerkou investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronikou Remišovou.

Predsedníčka Von der Leyenová sa na začiatku svojho príhovoru poďakovala Slovensku za mimoriadnu štedrosť a solidaritu s ukrajinskými utečencami a podporila Ukrajincov v ich boji za slobodu. Zdôraznila, že Európska únia mobilizuje celú svoju ekonomickú silu a je pripravená pomôcť Ukrajine s následnou obnovou a rekonštrukciou po vojne. Zároveň pripomenula plán REPowerEU, ktorého cieľom je zabezpečenie cenovo dostupnej, bezpečnej a udržateľnej energie pre Európu a jej občanov, ako aj zníženie závislosti od ruského plynu. Nie len dodávky energií, ale aj dodávky potravín do sveta sú ovplyvnené Putinovou agresiou na Ukrajine. Predsedníčka Von der Leyenová preto uviedla, že dodávky potravín by mali zabezpečiť tzv. pruhy solidarity, ktoré by mali uľahčiť vývoz obilia. "Ukrajinci tak statočne bojujú, pretože presne vedia, akú budúcnosť chcú. Budúcnosť slobodnej a otvorenej spoločnosti patriacej do silného demokratického spoločenstva. Chcú vstúpiť do Európskej únie. Počuli sme to znova a znova. Myslím si, že je nielen v našom strategickom záujme, ale je aj našou morálnou povinnosťou umožniť, aby sa pripojili k Európskej únii a aby sme im vydláždili cestu k našej Únii," uvidela Ursula von der Leyenová.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

02.06.2022

Od januára 2023 zaplatíme eurom aj v Chorvátsku

Európska komisia dnes dospela k záveru, že Chorvátsko je pripravené prijať euro. Od 1. januára 2023 sa tak počet členských krajín eurozóny môže zvýšiť na dvadsať. Vyplýva to z Konvergenčnej správy na rok 2022, v ktorej sa hodnotí pokrok, ktorý dosiahli Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Švédsko, v ktorých sa euro doposiaľ nepoužíva, no právne sa zaviazali ho prijať. V správe sa uvádza, že len Chorvátsko a Švédsko splnili kritérium cenovej stability. Posúdenie Komisie dopĺňa aj konvergenčná správa Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá bola uverejnená aj dnes. Na základe posúdenia Komisie a po zohľadnení ďalších faktorov relevantných pre hospodársku integráciu a konvergenciu vrátane vývoja platobnej bilancie a integrácie trhov s výrobkami, práce a finančných trhov sa Komisia domnieva, že Chorvátsko spĺňa podmienky na prijatie eura. Preto prijala aj návrhy rozhodnutia Rady a nariadenia Rady o zavedení eura v Chorvátsku. Rada prijme konečné rozhodnutia o prijatí eura Chorvátska v prvej polovici júla po rokovaniach Euroskupiny a Európskej rady a po tom, ako Európsky parlament a ECB zaujmú svoje stanoviská. Správa preto predstavuje kľúčový a historický krok na ceste Chorvátska k prijatiu eura.

Zdroj: Európska komisia

02.06.2022

Európska iniciatíva občanov: Dobré oblečenie, spravodlivé odmeňovanie

Európska iniciatíva občanov zajtra oslavuje svoje 10. výročie, počas ktorých sa na 90 iniciatívach zúčastnilo viac ako 16 miliónov občanov. Doteraz úspešne dosiahlo hranicu jedného milióna podpisov šesť iniciatív a štyri ďalšie sú aktuálne otvorené. Tri iniciatívy podnietili zmeny v práve EÚ a iné pomohli pri tvorbe politík na národnej úrovni. V reakcii na iniciatívy "Right to Water" (Právo na vodu) a "Ban Glyphosate" (Zákaz glyfosátu) boli v roku 2021 zavedené nové pravidlá a Komisia v roku 2023 predloží legislatívny návrh, ktorým bude reagovať na iniciatívu "End the Cage Age" (Koniec klietkovému veku).

Zdroj: Európska komisia

02.06.2022

Výsledky Európskej prokuratúry počas prvého roku fungovania

Európska prokuratúra dosiahla počas prvého roka svojej činnosti významné výsledky, pričom dostal viac ako 4 000 správ o trestnej činnosti. To viedlo k viac ako 900 vyšetrovaniam, čo predstavuje 259 miliónov EUR v udelených príkazoch na zaistenie. Spolupráca medzi zúčastnenými členskými štátmi a Európskou prokuratúrou už viedla k prvým odsúdeniam v niektorých cezhraničných prípadoch súvisiacich s DPH, ktoré vyšetroval európsky prokurátor. Vyplýva to zo správy o činnosti, ktorú zverejnila Európska prokuratúra (EPPO) rok po svojom založení. Európska prokuratúra bola vytvorená s cieľom chrániť finančné prostriedky EÚ, ako aj vyšetrovať a stíhať trestné činy, ako sú podvody, pranie špinavých peňazí a korupcia, vždy, keď majú vplyv na rozpočet Únie. Na posilnenej spolupráci, na ktorej je založená Európska prokuratúra, sa v súčasnosti zúčastňuje 22 členských štátov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.05.2022

Ukrajina: Komisia navrhuje pravidlá týkajúce sa zaistenia a konfiškácie majetku páchateľov trestnej činnosti a oligarchov, ktorí porušujú reštriktívne opatrenia

Európska komisia dnes navrhla doplniť porušovanie reštriktívnych opatrení EÚ do zoznamu trestných činov EÚ. Komisia takisto navrhuje nové posilnené pravidlá vymáhania a konfiškácie majetku, ktoré prispejú aj k vykonávaniu reštriktívnych opatrení EÚ. Kým ruská agresia voči Ukrajine stále trvá, je mimoriadne dôležité, aby sa v plnej miere vykonávali reštriktívne opatrenia EÚ a aby sa porušovanie týchto opatrení nevyplácalo. Cieľom dnes predložených návrhov je zabezpečiť, aby majetok jednotlivcov a subjektov, ktoré porušujú reštriktívne opatrenia, mohol byť v budúcnosti účinne skonfiškovaný. Návrhy sa predkladajú v kontexte pracovnej skupiny na zaisťovanie a konfiškáciu majetku s názvom 'Freeze and Seize' Task Force, ktorú Komisia zriadila v marci.

Európska komisia navrhuje, aby sa porušenie reštriktívnych opatrení zaradilo do zoznamu trestných činov EÚ. To umožní stanoviť spoločný základný trestnoprávny štandard a sankcie v celej EÚ. Takéto spoločné pravidlá EÚ okrem toho môžu uľahčiť vyšetrovanie, stíhanie a trestanie porušení reštriktívnych opatrení vo všetkých členských štátoch. Porušenie reštriktívnych opatrení spĺňa kritériá stanovené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ, keďže je trestným činom vo väčšine členských štátov. Ide takisto aj o obzvlášť závažný trestný čin, pretože môže naďalej ohrozovať medzinárodný mier a bezpečnosť a má jasný cezhraničný kontext, ktorý si vyžaduje jednotnú reakciu na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.05.2022

Stav Schengenu: Komisia stanovuje nové priority a nový model riadenia

Komisia dnes predkladá prvú správu o stave Schengenu za rok 2022. Po minuloročnej schengenskej stratégii je to prvýkrát, čo Komisia predkladá takúto správu. Táto správa je súčasťou iniciatívy Komisie na posilnenie správy schengenského priestoru prostredníctvom každoročného podávania správ o stave Schengenu, stanovenia priorít na nasledujúci rok a monitorovania pokroku dosiahnutého na konci daného roka. Správa o stave Schengenu bude slúžiť ako základ pre diskusie poslancov Európskeho parlamentu a ministrov vnútra na schengenskom fóre 2. júna a na nadchádzajúcom zasadnutí Rady pre Schengen 10. júna. Správa takisto pripomína význam dobudovania schengenského priestoru a vyzýva Radu, aby prijala rozhodnutia, ktoré umožnia Chorvátsku, ako aj Rumunsku a Bulharsku formálne sa stať súčasťou Schengenu, keďže splnili všetky kritériá. To isté sa bude vzťahovať - po úspešnom ukončení procesu schengenského hodnotenia - aj na Cyprus.

V správe sa stanovuje zoznam prioritných opatrení na roky 2022 - 2023, ktoré sa majú riešiť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, ako napríklad:

• zavedenie novej IT architektúry a interoperability pre riadenie hraníc,
• plné využívanie nástrojov cezhraničnej spolupráce,
• zabezpečenie systematických kontrol všetkých cestujúcich na vonkajších hraniciach,
• zabezpečenie toho, aby agentúra Frontex v plnej miere dosiahla potenciál svojho mandátu,
• zrušenie všetkých dlhotrvajúcich kontrol na vnútorných hraniciach a
• prijatie revidovaného Kódexu schengenských hraníc.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.05.2022

Údaje Eurostatu za mesiac február ukazujú nárast prvožiadateľov o azyl

Vo februári 2022 požiadalo o medzinárodnú ochranu v členských štátoch EÚ 54 565 prvožiadateľov o azyl (občania z krajín mimo EÚ), čo predstavuje nárast o 85 % v porovnaní s februárom 2021 (29 470). Zvýšenie možno do veľkej miery pripísať nárastu počtu ukrajinských prvožiadateľov, ktorý stúpol z 355 v januári na 2 370 vo februári (+ 568 %). Tieto informácie pochádzajú z mesačných údajov o azyle, ktoré dnes zverejnil Eurostat. Väčšina prvožiadateľov o azyl boli Afganci (7 075 prvožiadateľov) a Sýrčania (6 775). Nasledovali žiadatelia z Venezuely (4 205), Kolumbie (3 110) a Ukrajiny (2 370). Viac ako štvrtina (27 %) prvožiadateľov požiadala o azyl v Nemecku. Nasledovalo Francúzsko (9 085 žiadateľov, 17%), Taliansko (5 160, 9 %) a Rakúsko (3 105, 6%). Týchto päť členských štátov spolu prijalo viac ako tri štvrtiny (76 %) všetkých žiadostí o azyl podaných v EÚ prvýkrát. O azyl požiadalo 2 215 maloletých osôb bez sprievodu dospelého, čo predstavuje nárast o 74 % v porovnaní s februárom 2021 (1 275). Takmer polovicu tvorili Afgánci.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.05.2022

Jarný balík európskeho semestra 2022

Európska komisia dnes zverejnila Jarný balík európskeho semestra 2022, ktorý obsahuje odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj správy o jednotlivých krajinách. V hospodárskej prognóze z jari 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 naďalej rásť. Hoci hospodárstvo EÚ naďalej vykazuje odolnosť, ruská agresia voči Ukrajine ešte viac zhoršila už existujúce prekážky rastu a priniesla ďalšie výzvy spojené s bezpečnosťou dodávok energie a závislosťou od fosílnych palív z Ruska.

Prepojenie európskeho semestra, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) a REPowerEU

ÚčelomREPowerEU je rýchle zníženie našej závislosti od ruských fosílnych palív prostredníctvom pokroku v zelenej transformácii a spoločného úsilia s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém a skutočnú energetickú úniu. Európsky semester a RRF (jadro nástroja NextGenerationEU) poskytujú pevné rámce na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a riešenie súčasných výziev, pričom RRF bude aj v nadchádzajúcich rokoch hnacou silou reformných a investičných programov členských štátov. RRF je hlavným nástrojom na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie a posilnenie odolnosti členských štátov, a to aj prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych a cezhraničných opatrení v súlade s REPowerEU.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v kontexte európskeho semestra poskytujú členským štátom usmernenia, aby mohli primerane reagovať na pretrvávajúce a nové výzvy a plniť spoločné kľúčové politické ciele a tento rok zahŕňajú aj odporúčania na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami REPowerEU a Európskou zelenou dohodou.

Špecifické odporúčania pre Slovensko

Komisia Slovensku na roky 2022 a 2023 odporúča opatrenia v troch oblastiach:

Dane

• Zvýšenie efektívnosti daňového mixu, využívanie environmentálnych daní a daní z nehnuteľností;
• posilňovanie daňovej disciplíny a digitalizácia daňovej správy.

Implementácia

• Pokračovanie v implementácii Plánu obnovy a odolnosti;
• dokončenie programovania politiky súdržnosti na roky 2021 - 2027.

Energetika

• Zníženie celkovej závislosti od fosílnych palív a diverzifikácia dovozu;
• urýchlenie zavádzania OZE zlepšením prístupu do siete zefektívnením povoľovacích a administratívnych postupov a modernizáciou elektrizačnej sústavy;
• zníženie závislosti od zemného plynu pri vykurovaní a v priemysle;
• prispôsobenie politiky s cieľom urýchliť a stimulovať hĺbkovú obnovu budov.

Zdroj: Európska komisia

23.05.2022

Ochrana dopravy EÚ v čase krízy: Európska komisia prijíma pohotovostný plán pre dopravu

• prispôsobenie právnych predpisov EÚ v oblasti dopravy krízovým situáciám;
• zabezpečenie primeranej podpory pre odvetvie dopravy;
• zabezpečenie voľného pohybu tovaru, služieb a ľudí;
• riadenie tokov utečencov a repatriácia uviaznutých cestujúcich a pracovníkov v doprave;
• zabezpečenie minimálnej prepojenosti a ochrany cestujúcich;
• spoločné využívanie dopravných informácií;
• posilnenie koordinácie dopravnej politiky
• posilnenie kybernetickej bezpečnosti;
• testovanie nepredvídaných udalostí v oblasti dopravy
• spolupráca s medzinárodnými partnermi.

Zdroj: Európska komisia

19.05.2022

Komisia žiada aj Slovensko, aby v plnej miere transponovalo pravidlá EÚ v oblasti autorského práva

Slovensko a ďalších 9 členských štátov EÚ dostalo od Európskej komisie odôvodnené stanovisko, pretože neoznámili akým spôsobom prenesú do svojich legislatív opatrenia týkajúce sa autorského práva a súvisiacich práv uplatniteľných na určité online prenosy [smernica (EÚ) 2019/789].

Ďalších 13 štátov, vrátane Slovenska, zase neoznámilo Komisii transpozičné opatrenia týkajúce sa autorského práva a súvisiacich práv na digitálnom jednotnom trhu [smernica (EÚ) 2019/790].

Cieľom týchto dvoch smerníc (smernica o autorských právach a smernica o televíznych a rozhlasových programoch) je zmodernizovať pravidlá v oblasti autorského práva a umožniť spotrebiteľom a tvorcom čo najlepšie využívať možnosti digitálneho sveta. Chránia nositeľov práv z rôznych sektorov a stimulujú tvorbu a šírenie hodnotnejšieho obsahu. Prinášajú väčší výber obsahu pre používateľov znížením transakčných nákladov a uľahčením distribúcie rozhlasových a televíznych programov v celej EÚ.

Komisia 23. júla 2021 zaslala dotknutým členským štátom formálne výzvy, keďže na ne nereagovali, EK dnes zaslala odôvodnené stanovisko, čo je ďalší krok v konaní o porušení právnych predpisov EÚ (infringement).

Členské štáty, ktoré dnes dostali odôvodnené stanovisko, majú na nápravu situácie a prijatie vnútroštátnych transpozičných opatrení pre obe smernice dva mesiace. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení prípadov týchto členských štátov Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.05.2022

Energetická efektívnosť: Komisia vyzýva 4 členské štáty, vrátane Slovenska, aby dokončili transpozíciu smernice o energetickej efektívnosti

Komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk Chorvátsku [INFR(2020)0529], Luxembursku [INFR(2020)0539], Slovensku [INFR(2020)0564] a Španielsku [INFR(2020)0522], pretože nezabezpečili úplnú transpozíciu revidovanej smernice o energetickej efektívnosti [smernica (EÚ) 2018/2002], ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ. Cieľom tejto smernice je vytvoriť spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti a stanovuje sa v nej záväzný cieľ energetickej efektívnosti pre EÚ do roku 2030 na úrovni aspoň 32,5 %. Členské štáty mali smernicu transponovať do 25. októbra 2020. Štyri uvedené členské štáty, ktoré neoznámili úplnú transpozíciu revidovanej smernice o energetickej efektívnosti v stanovenej lehote, dostali formálnu výzvu v novembri 2020. Po preskúmaní vnútroštátnych transpozičných opatrení sa Komisia domnieva, že transpozícia v Chorvátsku, Luxembursku, na Slovensku a v Španielsku nie je úplná. Na odpoveď majú teraz dva mesiace. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení týchto prípadov Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.05.2022

Trhy s energiou: Komisia navrhuje krátkodobé núdzové opatrenia aj dlhodobé kroky k zlepšeniu

V odozve na už niekoľko mesiacov výnimočne vysoké a nestále ceny energie dnes Komisia predstavila niekoľko dodatočných krátkodobých opatrení, ktorými možno riešiť vysoké ceny energie a možné prerušenie dodávok z Ruska. Zároveň predstavila niekoľko oblastí, v ktorých možno trh s elektrinou zlepšiť tak, aby bol pripravený na prechod od fosílnych palív a lepšie odolával cenovým otrasom. Spotrebitelia by mali byť chránení a mať k dispozícii cenovo dostupnú elektrickú energiu. Komisia vyzýva členské štáty, aby naďalej používali súbor nástrojov pre ceny energie, ktorý im umožňuje znížiť faktúry za energiu pre európskych spotrebiteľov. V prípade úplného prerušenia dodávok ruského plynu môžu byť na zvládnutie situácie potrebné ďalšie výnimočné opatrenia. Komisia vyzýva členské štáty, aby obnovili svoje pohotovostné plány podľa odporúčaní uvedených v jej revízii pripravenosti EÚ. Okrem toho majú členské štáty k dispozícii niekoľko krátkodobých opatrení, ktoré môžu uplatniť teraz aj počas ďalšej vykurovacej sezóny.

· Členské štáty môžu dočasne rozšíriť reguláciu cien pre koncových spotrebiteľov na široké spektrum zákazníkov vrátane domácností a priemyslu.

· Možno dočasne prerušiť obchodovanie a prijať núdzové opatrenia v oblasti likvidity, aby ďalej fungovali komoditné trhy a pritom sa dodržiavali pravidlá štátnej pomoci.

· Energetická platforma EÚ môže slúžiť na zhromaždenie dopytu po plyne, zabezpečenie konkurencieschopných cien plynu prostredníctvom dobrovoľných spoločných nákupov a zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.05.2022

Ukrajina: riešenie financovania a dlhodobej obnovy

Okamžitá reakcia a krátkodobé potreby

Od začiatku ruskej agresie EÚ výrazne zvýšila podporu a zmobilizovala približne 4,1 miliardy eur na podporu celkovej hospodárskej, sociálnej a finančnej odolnosti Ukrajiny v podobe makrofinančnej pomoci, rozpočtovej podpory, núdzovej pomoci, krízovej reakcie a humanitárnej pomoci. Zároveň prijala opatrenia vojenskej pomoci prostredníctvom Európskeho mierového nástroja vo výške 1,5 miliardy eur, ktoré sa použijú na úhradu nepeňažnej vojenskej podpory členských štátov pre Ukrajinu. Ďalších 500 miliónov eur sa pripravuje.

V dôsledku vojny Ukrajina prichádza o príjmy z daní, vývozu a ďalších zdrojov. Medzinárodný menový fond odhaduje rozdiel v platobnej bilancii Ukrajiny do júna na približne 14,3 miliardy eur (15 miliárd dolárov).

Ukrajina preto potrebuje významnú krátkodobú finančnú podporu na udržanie základných služieb, riešenie humanitárnych potrieb a vybudovanie najdôležitejšej zničenej infraštruktúry. Komisia plánuje navrhnúť, aby sa Ukrajine v roku 2022 poskytla dodatočná makrofinančná pomoc vo forme úverov do výšky 9 miliárd eur, ktorú doplní podpora od ďalších bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných partnerov vrátane G7. Pomoc by sa vyplácala v tranžách, ktoré by mali vďaka záruke z rozpočtu Únie dlhú dobu splatnosti a výhodné úrokové sadzby.

Obnova Ukrajiny

Celková povojnová obnova Ukrajiny si bude vyžadovať veľké finančné úsilie. Keďže konflikt na Ukrajine neustáva, nie sú známe ani celkové náklady na obnovu krajiny. Je však dôležité už teraz navrhnúť hlavné stavebné prvky tohto medzinárodného úsilia. Podpora bude mať strednodobý až dlhodobý charakter.

Úsilie o obnovu bude zastrešovať medzinárodná koordinačná "platforma pre obnovu Ukrajiny", pod spoločným vedením Komisie zastupujúcej Európsku úniu a ukrajinskej vlády. Platforma bude plniť úlohu strategického riadiaceho orgánu zodpovedného za schválenie plánu obnovy, ktorý vypracovala a vykonáva Ukrajina s podporou administratívnych kapacít a technickou pomocou EÚ. Spájala by podporujúcich partnerov a organizácie vrátane členských štátov EÚ, iných bilaterálnych a multilaterálnych partnerov a medzinárodných finančných inštitúcií. Ukrajinský parlament a Európsky parlament by sa jej zúčastňovali ako pozorovatelia.

Základom pre Európsku úniu a ostatných partnerov pri určovaní prioritných oblastí vybraných na financovanie a konkrétnych projektov by sa stal platformou schválený plán obnovy RebuildUkraine, ktorý by vychádzal z posúdenia potrieb. Platforma by koordinovala zdroje financovania s ich miestom určenia, aby sa optimalizovalo ich využívanie a monitorovala by pokrok vo vykonávaní plánu.

Komisia navrhuje zriadiť nástroj "RebuildUkraine" , cez ktorý sa bude poskytovať kombinácia grantov a pôžičiek. Bol by súčasťou rozpočtu EÚ, čím by sa zabezpečila jeho transparentnosť, zodpovednosť, riadne finančné riadenie a previazanosť s investíciami a reformami. Nadväzoval by na skúsenosti EÚ s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti, ale bol by prispôsobený mimoriadnym výzvam spojeným s obnovou Ukrajiny a jej podporou pri napredovaní do EÚ. Nástroj by mal osobitnú štruktúru riadenia, vďaka ktorej by zaň Ukrajina prebrala plnú zodpovednosť.

Veľký dôraz sa bude klásť na reformy právneho štátu a boj proti korupcii, zatiaľ čo investície - v súlade s politikami a normami EÚ v oblasti klímy, životného prostredia a digitalizácie - pomôžu Ukrajine zosilnieť a získať väčšiu odolnosť voči ničivým následkom ruskej invázie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.05.2022

REPowerEU: ako rýchlo znížiť závislosť na ruských fosílnych palivách a zrýchliť zelenú transformáciu

Dnes predložený plán Európskej komisie REPowerEU je reakciu na komplikácie na globálnom trhu s energiami v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.

Prioritou sú dve veci:

• ukončenie závislosti EÚ na ruských fosílnych palivách, ktoré sa momentálne používajú ako hospodárska a politická zbraň a stoja európskych daňových poplatníkov viac ako 100 miliárd eur ročne
• zvládanie klimatickej krízy.

Toto sa dá podľa plánu REPowerEU dosiahnuť prostredníctvom:

Úspory energií - najrýchlejšia a najlacnejšia reakcia na aktuálnu energetickú krízu a cesta k nižším účtom. EK navrhuje zvýšiť v rámci balíčka 'Fit for 55' záväzný cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti. Dnešné oznámenie (EU Save Energy Communication') detailne popisuje krátkodobé zmeny, ktoré by mohli viesť k zníženiu dopytu po zemnom plyne a rope o 5% a nabáda členské štáty spustiť komunikačné kampane zamerané na domácnosti a priemysel. Členské štáty by mali prijať fiškálne opatrenia na podporu úspor energie napríklad znížením DPH na energeticky efektívne vykurovanie, izolácie budov či spotrebiče a produkty. Komisia takisto definuje krízové opatrenia v prípade vážnych výpadkov dodávok energie a poskytne aj koordinovaný európsky plán na zníženie dopytu.

Diverzifikácie dodávok energie a s podporou medzinárodných partnerov - EK v tejto oblasti už niekoľko mesiacov spolupracuje s medzinárodnými partnermi a zaistila rekordné množstvá dovozu LNG a plynu z plynovodov. Novovytvorená Energetická platforma EU umožní dobrovoľné spoločné nákupy plynu, LNG a vodíka . Dnes bola prijatá aj Externá stratégia energetiky EÚ, ktorá umožní budovanie dlhodobých partnerstiev s dodávateľmi.

Zrýchleného spustenia čerpania energie z obnoviteľných zdrojov - EK navrhuje zvýšenie cieľa v oblasti obnoviteľných zdrojov do roku 2030 zo 40% na 45%.

Znížením spotreby fosílnych palív v priemysle, domácnostiach a doprave - nahradením uhlia, ropy a zemného plynu v priemyselných procesoch sa znížia emisie skleníkových plynov. Úspory energie, efektívnosť, nahrádzanie paliva, elektrifikácia a lepšie využívanie vodíka z obnoviteľných zdrojov, bioplynu a biometánu v priemysle by mohli do roku 2030 ušetriť až 35 miliárd m³ zemného plynu nad rámec toho, čo sa predpokladá v návrhoch Fit for 55.

Inteligentnými investíciami - dosiahnutie cieľov REPowerEU si vyžaduje dodatočné investície vo výške 210 miliárd EUR do roku 2027. Zníženie dovozu ruských fosílnych palív môže ušetriť takmer 100 miliárd EUR ročne. Tieto investície musí financovať súkromný a verejný sektor a mali by sa realizovať na vnútroštátnej, cezhraničnej aj celoeurópskej úrovni.

Zelená transformácia posilní hospodársky rast, bezpečnosť a klimatické aktivity pre Európu a jej partnerov.

V centre REPowerEU sa nachádza Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý pomôže koordinovane plánovať a financovať cezhraničné a národné infraštruktúry, ako aj energetické projekty a reformy. Komisia preto navrhuje vytvoriť cielené dodatky k nariadeniu o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, aby členské štáty mohli do svojich Plánov obnovy integrovať kapitoly týkajúce sa opatrení navrhovaných v rámci plánu REPowerEU.

Ako sa to všetko zaplatí?

Na podporu REPowerEU je už k dispozícii 225 miliárd EUR vo forme úverov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia dnes prijala právne predpisy a usmernenia pre členské štáty o tom, ako upraviť a doplniť ich plány obnovy a odolnosti v kontexte REPowerEU. Komisia okrem toho navrhuje zvýšiť finančné krytie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti o 20 miliárd EUR vo forme grantov z predaja kvót systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

V rámci súčasného viacročného finančného rámca politika súdržnosti už podporuje projekty dekarbonizácie a zelenej transformácie až do výšky 100 miliárd EUR investovaním do energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a infraštruktúry. Ďalších 26,9 miliardy EUR z kohéznych fondov by sa mohlo poskytnúť na dobrovoľné prevody do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ďalších 7,5 miliardy EUR zo spoločnej poľnohospodárskej politiky sa sprístupní aj prostredníctvom dobrovoľných prevodov do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Komisia na jeseň tohto roku zdvojnásobí finančné prostriedky dostupné pre veľkú výzvu inovačného fondu na rok 2022 na približne 3 miliardy EUR.

Transeurópske energetické siete (TEN-E) prispeli k vytvoreniu odolnej a prepojenej plynárenskej infraštruktúry EÚ. Na doplnenie existujúceho zoznamu projektov spoločného záujmu a úplnú kompenzáciu budúcej straty ruského dovozu plynu je potrebná dodatočná plynárenská infraštruktúra, ktorá sa odhaduje na približne 10 miliárd EUR.

Na podporu takýchto projektov sú k dispozícii prostriedky z Nástroja na prepájanie Európy. Komisia dnes uverejnila výzvu na predkladanie návrhov s rozpočtom 800 miliónov EUR, pričom ďalšia bude nasledovať začiatkom roka 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.05.2022

Komisia podporí štáty prijímajúce utečencov z Ukrajiny pomocou Nástroja technickej podpory

Európska komisia ponúkne technické odborné znalosti s cieľom pomôcť deviatim členským štátom prijať ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. Členské štáty, ktoré podali žiadosť o podporu, ju dostanú v nadchádzajúcich mesiacoch. Konkrétne ide o Belgicko, Cyprus, Česko, Francúzsko, Grécko, Taliansko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Technická expertíza sa poskytuje v rámci Nástroja technickej podpory (TSI), ktorý riadi Komisia. Pomôže členským štátom pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ na účely prijímania a integrácie a pomôže im pri vykonávaní smernice o dočasnej ochrane; uľahčenie uznávania kvalifikácií a diplomov ukrajinských utečencov s cieľom uľahčiť ich vstup na trh práce EÚ; prispôsobenie svojich školských osnov potrebám ukrajinských žiakov; a zlepšenie koordinácie medzi ministerstvami. Po invázii Ruska na Ukrajinu Komisia 21. marca 2022 uverejnila osobitnú výzvu na podporu členských štátov, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny, a postupného ukončenia ich závislosti od fosílnych palív z Ruska. Žiadosti predložené členskými štátmi Komisia teraz posúdila a schválila. V rámci TSI 2022 Komisia už pomáha Chorvátsku, Dánsku, Fínsku, Grécku, Taliansku, Holandsku a Portugalsku v rámci hlavných podporných projektov "Integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín v členských štátoch EÚ". Tieto projekty zlepšujú schopnosť vnútroštátnych správnych orgánov poskytovať inkluzívne a účinné integračné služby a pomáhajú udržať talenty a uľahčiť prístup štátnych príslušníkov tretích krajín na trh práce.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

17.05.2022

Prvé členské štáty prisľúbili na vykonávanie iniciatívy ALMA približne 270 miliónov EUR

Prvé členské štáty sa zaviazali vykonávať novú iniciatívu Komisie ALMA (Aim, Learn, Master, Achieve - naplánovať, naučiť sa, osvojiť si, dosiahnuť) na podporu integrácie znevýhodnených mladých ľudí na trh práce alebo do ďalšieho vzdelávania.

Na podujatí venovanom zamestnanosti mladých ľudí, ktoré Komisia zorganizovala minulý týždeň, bolo oznámené, že doteraz sa viac ako polovica členských štátov zaviazala zaviesť iniciatívu ALMA vo svojich krajinách. Okrem toho už osem členských štátov podľa súčasných odhadov prisľúbilo vyčleniť približne 270 miliónov EUR na iniciatívu ALMA v rámci svojich programov Európskeho sociálneho fondu (ESF+). Očakáva sa, že budú nasledovať ďalšie prísľuby, ktoré mladým ľuďom z celej Európy umožnia využívať výhody tejto novej iniciatívy.

ALMA je iniciatíva slúžiaca aktívnej integrácii znevýhodnených mladých ľudí (vo veku od 18 do 30 rokov), ktorí nemajú zamestnanie, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Spolu s intenzívnou odbornou prípravou pred pobytom v zahraničí a po ňom ponúkne účastníkom pracovnú vzdelávaciu skúsenosť pod dohľadom počas obdobia 2 až 6 mesiacov v inom členskom štáte EÚ. Cieľom ALMA je zlepšiť zručnosti, znalosti a skúsenosti účastníkov tak, aby si po návrate do svojej domovskej krajiny mohli nájsť svoje miesto na trhu práce alebo v procese vzdelávanie. Navyše budú mať príležitosť nadviazať kontakty v celej Európe.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

17.05.2022

Partnerstvá pre regionálne inovácie: Slovensko je súčasťou pilotnej akcie

Komisia dnes oznámila 63 regiónov, sedem miest a štyri členské štáty, ktoré boli vybraté v rámci pilotného projektu iniciatívy Partnerstvá pre regionálne inovácie, vytvorenej v spolupráci s Výborom regiónov. Slovensko sa zúčastní, ako jedna z pilotných krajín. Medzi vybranými účastníkmi sú aj Trnavský a Košický samosprávny kraj. Účastníci pilotnej akcie si môžu vymieňať osvedčené postupy a spoločne vyvíjať a testovať nástroje na mobilizáciu viacerých zdrojov financovania a politík a na prepájanie regionálnych a vnútroštátnych programov s iniciatívami EÚ v záujme dosiahnutia zelenej a digitálnej transformácie. Tieto partnerstvá prispejú k novému Programu inovácií pre Európu, v ktorom inovácie podnecujú transformáciu v záujme udržateľnosti, pričom prepájajú miestne stratégie s iniciatívami na úrovni EÚ.

Účastníci pilotného projektu získajú prvé skúsenosti s novými Partnerstvami pre regionálne inovácie na základe Príručky Partnerstiev pre regionálne inovácie - počiatočného usmerňujúceho dokumentu, ktorý dnes uverejnilo Spoločné výskumné centrum. V tejto príručke sa navrhuje široká škála nástrojov a mechanizmov riadenia na zlepšenie koordinácie regionálnych, vnútroštátnych a únijných inovačných politík, ktoré sú zamerané na realizáciu zelenej a digitálnej transformácie v Európe a riešenie rozdielov v oblasti inovácií v EÚ. Základným prvkom navrhovaného prístupu je zavedenie miestnych misií na koordináciu činností v rámci premyslenej cielenej logiky, čo umožní využívať rozsiahle kombinácie politík zameraných na inovácie na úrovni systému. Počas pilotnej akcie budú účastníci testovať tieto politické nástroje a zároveň spoločne vytvárať prevádzkové usmernenia. Príručka a pilotná akcia budú takisto propagovať osvedčené postupy, uľahčovať učenie sa prostredníctvom experimentovania a podporovať verejnú správu a širší ekosystém. Pilotná akcia nebude mať vplyv na súčasný proces programovania fondov na roky 2021 - 2027.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.05.2022

Jarná hospodárska prognóza 2022: ruská invázia je testom odolnosti hospodárstva EÚ

Pred začiatkom invázie Ruska na Ukrajinu sa v hospodárstve EÚ očakával dlhotrvajúci a silný rast, avšak vojna a jej negatívne dopady viedli Európsku komisiu k revízii výhľadu rastu EÚ smerom nadol a prognózy inflácie smerom nahor. Podľa prognózy sa rast reálneho HDP v EÚ a v eurozóne očakáva na úrovni 2,7 % v roku 2022 a 2,3 % v roku 2023, čo je pokles zo 4,0 % v roku 2022, ktoré sa predpokladali v zimnej priebežnej prognóze 2022. Vyhliadky pre slovenskú ekonomiku sú zahmlené vplyvom ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine, ktorá predstavuje závažný nepriaznivý šok pre dodávateľský reťazec. Očakáva sa, že prudký nárast cien energií a komodít zvýši výrobné náklady a zníži kúpnu silu domácností, čo obmedzí hospodársky rast v horizonte prognózy, na úroveň 2,3 % v roku 2022 a 3,6 % v roku 2023. V dôsledku rastúcich nákladov sa predpokladá, že inflácia v roku 2022 prudko vzrastie na 9,8 % a v roku 2023 zostane na úrovni 6,8 %. Vzhľadom na vysoký rast nominálneho HDP a postupné ukončovanie opatrení súvisiacich s pandémiou sa predpokladá, že rozpočtový deficit klesne na 3,6 % HDP v roku 2022, a 2,6 % v roku 2023, čo pomôže udržať pomer verejného dlhu k HDP. V rokoch 2022 aj 2023 sa očakáva nárast verejných investícií spôsobený zvýšeným čerpaním fondov EÚ v dôsledku predpokladaného dočerpania zostávajúcich prostriedkov z predchádzajúceho programového obdobia, začiatkom nového programového obdobia, ako aj dodatočnou podporou z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF).

Vojna prehlbuje pretrvávajúce nepriaznivé vplyvy a spomaľuje rast v celej EÚ. Napriek tomu sa predpokladá, že HDP EÚ zostane počas prognózovaného obdobia v kladných číslach vďaka kombinovanému účinku opätovného otvorenia po lockdowne a masívnym politickým opatreniam prijatým na podporu rastu počas pandémie. Investície by malo podporiť plné využívanie RRF a vykonávanie sprievodného programu reforiem. V rámci svetového hospodárstva aj hospodárstva EÚ sú najviac zasiahnuté ceny energetických komodít. Neistota týkajúca sa dodávateľských reťazcov vyvíja tlak na ceny smerom nahor, pričom sa zvyšuje ich volatilita. Platí to aj pre potraviny a iné základné tovary a služby, pričom kúpna sila domácností klesá. Trh práce vstupuje do novej krízy so solídnou základňou a očakáva sa, že podmienky na trhu práce sa budú ďalej zlepšovať. Miera nezamestnanosti na konci roka 2021 klesla pod predchádzajúce rekordne nízke hodnoty a predpokladá sa, že zamestnanosť v EÚ tento rok stúpne o 1,2. Očakáva sa, že ľudia, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine do EÚ, vstúpia na trh práce len postupne, pričom hmatateľné účinky sa prejavia až od budúceho roka. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti v EÚ ďalej klesne na 6,7 % v tomto roku a 6,5 % v roku 2023. Riziká spojené s prognózou hospodárskej aktivity a inflácie vo veľkej miere závisia od vývoja vojny, a najmä od jej dosahu na trhy s energiou. Vzhľadom na vysokú neistotu je východisková prognóza doplnená o analýzu modelových scenárov, ktoré simulujú vplyv vyšších cien energetických komodít, ako aj úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.05.2022

Komisia spustila telefónnu linku pomoci pre tých, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine

Európska komisia dnes spustila špecializovanú telefónnu linku, kde môžu ľudia utekajúci pre ruskou inváziou na Ukrajine získať informácie a pomoc priamo v ukrajinčine alebo v ruštine. Cieľom linky pomoci je pomôcť ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny, odpovedať na ich otázky a poskytovať širokú škálu praktických a užitočných informácií, od podmienok vstupu do EÚ a cestovania v nej až po prístup k právam a príležitostiam, ako je vzdelávanie, pracovné miesta alebo zdravotná starostlivosť. Linku pomoci možno kontaktovať na ukrajinskej a ruskej linke v rámci EÚ na adrese 00 800 6 7 8 9 10 11, kde je služba bezplatná, ako aj z krajín mimo EÚ na čísle + 32 22 99 96 96, kde sa uplatňuje medzinárodná štandardná sadzba. Linka pomoci ponúka aj bezplatnú službu spätného volania. Ďalšie informácie sú k dispozícii na webovom sídle EDCC.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.05.2022

Komisia víta politickú dohodu o nových pravidlách kybernetickej bezpečnosti sietí a informačných systémov

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dnes dosiahli Európsky parlament a členské štáty EÚ o smernici o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (smernica NIS 2), ktorej návrh Komisia predložila v decembri 2020. Doterajšie pravidlá týkajúce sa bezpečnosti sietí a informačných systémov (smernica NIS) boli prvým celoeurópskym právnym predpisom o kybernetickej bezpečnosti a pripravili pôdu pre významnú zmenu zmýšľania a inštitucionálneho a regulačného prístupu ku kybernetickej bezpečnosti v mnohých členských štátoch. Rastúca miera digitalizácie a prepojenosti našej spoločnosti a čoraz väčší počet škodlivých kybernetických činností na celosvetovej úrovni si vyžiadali aktualizáciu pravidiel. Smernica NIS 2 sa v súčasnosti vzťahuje na stredné a veľké subjekty z viacerých odvetví, ktoré sú kritické pre hospodárstvo a spoločnosť, vrátane poskytovateľov verejných elektronických komunikačných služieb, digitálnych služieb, odpadových vôd a odpadového hospodárstva, výroby kritických produktov, poštových a kuriérskych služieb a verejnej správy, tak na ústrednej, ako aj na regionálnej úrovni. Rozšírenie pôsobnosti nových pravidiel na väčší počet subjektov a odvetví, ktoré budú mať povinnosť prijímať opatrenia na zníženie rizík pre kybernetickú bezpečnosť, pomôže zvýšiť úroveň kybernetickej bezpečnosti v Európe v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Smernica NIS 2 takisto posilňuje požiadavky na kybernetickú bezpečnosť kladené na podniky, rieši bezpečnosť dodávateľských reťazcov a dodávateľských vzťahov a zavádza zodpovednosť vrcholového manažmentu za nedodržiavanie povinností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Do popredia kladie ohlasovacie povinnosti a zavádza prísnejšie opatrenia dohľadu pre vnútroštátne orgány, ako aj prísnejšie požiadavky na presadzovanie práva s cieľom harmonizovať režimy sankcií vo všetkých členských štátoch. Smernica NIS 2 pomôže zvýšiť výmenu informácií a spoluprácu v oblasti riadenia kybernetických kríz na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Politickú dohodu, ku ktorej dospel Európsky parlament a Rada, teraz musia obaja spoluzákonodarcovia formálne schváliť. 20 dní po uverejnení v úradnom vestníku nadobudne smernica účinnosť a členské štáty potom budú musieť transponovať nové prvky smernice do svojej legislatívy. Členské štáty budú mať 21 mesiacov na to, aby smernicu transponovali do svojho vnútroštátneho práva.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.05.2022

II. ročník Letnej školy diplomacie Štefana Osuského

Aj tento rok sa uskutoční Letná škola diplomacie Štefana Osuského. Termín podania prihlášok sa kráti, preto ak máte o tento projekt záujem, neváhajte a čo najrýchlejšie podajte svoju prihlášku do II. ročníka Letnej školy diplomacie Štefana Osuského. Je to projekt Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sa bude konať v dňoch od 26. júna do 2. júla 2022 v Bratislave. Ide o projekt určený pre študentov vysokých škôl (s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 1. stupňa) a mladých profesionálov do 28 rokov v čase konania letnej školy, ktorí sa zaujímajú o medzinárodné vzťahy a o slovenskú zahraničnú a európsku politiku.

Cieľom Letnej školy diplomacie je podnietiť otvorenú diskusiu mladých ľudí o aktuálnych zahraničnopolitických otázkach, hodnotách zahraničnej politiky SR a odkaze osobností, ktoré prispeli k jej formovaniu. Účastníci sa zúčastnia prednášok s poprednými predstaviteľmi slovenskej diplomacie, diskusií a návštev štátnych orgánov, ktoré sa podieľajú na tvorbe zahraničnej politiky Slovenska.

Nenechajte si ujsť výnimočný týždeň v centre diania slovenskej diplomacie !

Informácie k prihlasovaniu:

Uchádzači musia zaslať do 15. mája 2022 na adresu letnaskola@mzv.sk (predmet: "Prihláška - Meno a Priezvisko") nasledujúce dokumenty:

• štruktúrovaný životopis v slovenskom jazyku (max. dve A4), musí obsahovať aj kontaktné údaje - telefón a e-mailovú adresu
• motivačný list (max. na jednu A4 vo formáte .doc alebo .docx)
• čestné vyhlásenie o ovládaní slovenského a anglického jazyka
• súhlas so spracovaním osobných údajov (pdf; 183.73 KB)
• Dve eseje - jednu v slovenskom jazyku a druhú v anglickom jazyku:
• Súhlasíte s postojom Slovenskej republiky vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie? (max. 400 slov vo formáte .doc alebo .docx)
• Should Ukraine accept a neutral status? (max. 400 words in .doc or .docx file)

Všetky informácie o Letnej škole diplomacie sú zverejnené na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Sledujte aj sociálne siete, kde nájdete fotky z minulého ročníka ako aj fotky z akcií, ktorých sa Letná škola zúčastnila tento rok:

FB: Letná škola diplomacie Štefana Osuského, IG: letnaskoladiplomacie

Náklady spojené s účasťou v Letnej škole diplomacie Štefana Osuského zabezpečuje MZVaEZ SR.

11.05.2022

Európska komisia a EIB podpísali dohodu, ktorá umožní ďalšie investície na celom svete

Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) dnes podpísali ambicióznu dohodu o záruke, prostredníctvom ktorej Európska komisia podporí finančné operácie EIB vo výške až 26,7 miliardy eur. Tie v priebehu nasledujúcich siedmich rokov umožnia kľúčové verejné investície v odvetviach, ako je čistá energia, digitálna a dopravná infraštruktúra, zdravotníctvo a vzdelávanie, a začnú po celom svete napĺňať stratégiu Global Gateway.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Komisia zvýši rozpočet programu Horizont Európa na podporu inovácií v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií

Komisia schválila zmenu pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 - 2022, ktorou zvýšila jeho rozpočet o takmer 562 miliónov eur na ďalšiu podporu misií EÚ zameraných na inovatívne riešenia v oblasti ekológie, zdravia a digitálnych technológií, ako aj na ďalšie opatrenia stimulujúce rozvoj európskeho inovačného ekosystému. Rozpočet programu na roky 2021 a 2022 tak dosiahol výšku takmer 16 miliárd eur.

Komisia oficiálne oznámila aj spustenie programu MSCA4Ukraine, ktorý je súčasťou akcií Marie Curie-Skłodowskej. Podporí ním vysídlených výskumných pracovníkov z Ukrajiny, aby vo svojej práci mohli pokračovať v akademických alebo neakademických organizáciách v Európe. Program im takisto umožní zapojiť sa po návrate na Ukrajinu do obnovy jej výskumných a inovačných kapacít. Program MSCA4Ukraine, ktorého celkový rozpočet dosahuje 25 miliónov EUR, poskytne štipendiá pre doktorandov a postdoktorandských výskumných pracovníkov, aby mohli vo svojej práci pokračovať v akademických a neakademických organizáciách v členských štátoch a krajinách pridružených k programu Horizont Európa. Vykonávať ho bude konzorcium so skúsenosťami v oblasti podpory ohrozeným výskumným pracovníkom.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Digitálna dekáda pre deti a mládež: Posilnenie ochrany detí na internete

Európska komisia predložila balík o právach dieťaťa vrátane návrhu nových pravidiel na prevenciu a boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí a Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti (BIK+). Cieľom stratégie je zlepšiť digitálne služby primerané veku a zabezpečiť, aby každé dieťa bolo v online prostredí chránené, rešpektované a aby sa jeho postavenie posilnilo. Za posledných desať rokov sa digitálne technológie a spôsob, akým ich deti používajú, dramaticky zmenili. Väčšina detí používa smartfóny denne a takmer dvakrát viac než pred desiatimi rokmi. Navyše ich začínajú používať v oveľa mladšom veku (pozri EU Kids online 2020). Moderné zariadenia prinášajú rôzne príležitosti a výhody, ktoré deťom umožňujú komunikovať s ostatnými, učiť sa online či zabávať sa. Tieto prínosy však nie sú bez rizík, napríklad v podobe dezinformácií, kybernetického šikanovania (pozri štúdiu JRC) alebo škodlivého a nezákonného obsahu, pred ktorým treba deti chrániť. Nová Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti sa zameriava na prístupný, vekovo primeraný a informatívny online obsah a služby, ktoré sú v najlepšom záujme detí.

Komisia dnes navrhla aj novú legislatívu na predchádzanie sexuálnemu zneužívaniu detí online a boj proti nemu. Na účinné riešenie zneužívania online služieb na účely sexuálneho zneužívania detí sú potrebné jasné pravidlá so spoľahlivými podmienkami a zárukami. Navrhovanými pravidlami sa poskytovateľom uloží povinnosť odhaľovať, oznamovať a odstraňovať materiál zobrazujúci sexuálne zneužívanie detí v rámci svojich služieb. Poskytovatelia budú musieť posúdiť a zmierniť riziko zneužitia svojich služieb a prijať riziku primerané opatrenia. Nové nezávislé centrum EÚ proti sexuálnemu zneužívaniu detí bude pôsobiť ako centrum odborných znalostí, poskytovať spoľahlivé informácie o identifikovaných materiáloch, prijímať a analyzovať správy od poskytovateľov služieb s cieľom identifikovať chyby a zabrániť im, urýchlene zasielať príslušné správy na účely presadzovania práva a poskytovať podporu obetiam. Nové pravidlá pomôžu zachrániť deti pred ďalším zneužívaním, zabrániť opätovnému výskytu škodlivého obsahu online a postaviť páchateľov pred súd.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.05.2022

Ochrana spotrebiteľa: prísnejšie pravidlá na ochranu spotrebiteľov pre finančné služby poskytované online

Európska komisia dnes prijala reformu súčasných pravidiel EÚ týkajúcich sa poskytovania finančných služieb spotrebiteľom na diaľku, ktorými sa riadia finančné služby predávané na diaľku. Návrh posilní práva spotrebiteľov a podporí cezhraničné poskytovanie finančných služieb na jednotnom trhu. Tento trh sa výrazne vyvinul vzhľadom na celkovú digitalizáciu odvetvia a na nové typy finančných služieb, ktoré vznikli od zavedenia pravidiel v roku 2002. Vplyv pandémie COVID-19 tento vývoj ešte viac posilnil a výrazne prispel k nárastu elektronických transakcií. O návrhu Komisie sa teraz bude diskutovať v Rade a v Európskom parlamente.

Modernizácia pravidiel EÚ:

• Ľahší prístup k 14-dňovému právu na odstúpenie od zmluvy v prípade zmlúv týkajúcich sa finančných služieb uzavretých na diaľku;
• Jednoznačné pravidlá toho, akým spôsobom a kedy treba poskytnúť predzmluvné informácie;
• Osobitné pravidlá na ochranu spotrebiteľov pri elektronickom uzatváraní zmlúv o finančných službách;
• Presadzovanie práva;
• Úplná harmonizácia s cieľom zabezpečiť rovnako vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa na celom vnútornom trhu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Európska komisia oznámila dodatočných 200 miliónov eur na pomoc vysídleným osobám

Európska komisia dnes oznámila nový balík pomoci vo výške 200 miliónov EUR na podporu vysídlených osôb na Ukrajine v kontexte medzinárodnej konferencie darcov, ktorú spoločne zvolali Poľsko a Švédsko. Predsedníčka Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: "Dnes sme sa stretli s jasným cieľom: podporovať odvážnych obyvateľov Ukrajiny, ktorí bojujú proti agresorovi a zasadzujú sa za ich slobodu. Teraz sme v 10. týždni brutálnej invázie Ruska. 10 týždňov, počas ktorých Európska únia pevne stála na Ukrajine. Európska únia dnes opäť odpovedala na výzvu na podporu Ukrajiny. V mene Európskej komisie som prisľúbil pre Ukrajinu 200 miliónov EUR. Minulý mesiac počas darcovského podujatia sa pre Ukrajincov v rámci Ukrajiny aj mimo nej vyzbieralo 9,1 miliardy EUR. Vieme, že bude potrebných viac. A budeme sa naďalej zasadzovať za Ukrajinu."

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Eurobarometer o Európskom roku mládeže: mladí Európania sa angažujú čoraz viac

Komisia dnes uverejnila svoj bleskový prieskum Eurobarometra o mládeži a demokracii, ktorý sa uskutočnil od 22. februára do 4. marca 2022. Keďže Európsky rok mládeže je v plnom prúde a Konferencia o budúcnosti Európy s kľúčovou účasťou mládeže je už za nami, možno pristúpiť k zhodnoteniu nálady panujúcej medzi mladými ľuďmi. Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že angažovanosť mládeže narastá: v súčasnosti sa väčšina (58 %) mladých ľudí aktívne zapája do diania v spoločnosti, v ktorej žijú, pričom za posledných 12 mesiacov sa zúčastnili činností jednej alebo viacerých mládežníckych organizácií. Od posledného prieskumu Eurobarometra v roku 2019 je to nárast o 17 percentuálnych bodov. Okrem toho najčastejším očakávaním mladých ľudí v súvislosti s Európskym rokom mládeže 2022 je, aby činitelia s rozhodovacou právomocou viac počúvali ich požiadavky a konali podľa nich a zároveň aby podporovali ich osobný, sociálny a profesijný rozvoj (72 %). Komisia dnes takisto spúšťa nový online nástroj, platformu Voice your Vision (Daj tvojej vízii hlas), ktorej cieľom je uľahčiť mladým Európanom vyjadriť svoje názory. Okrem toho sa v rámci Európskeho roka mládeže organizujú politické dialógy medzi eurokomisármi a mladými ľuďmi. Tieto dialógy poskytujú mladým ľuďom jedinečnú príležitosť získať priamy prístup k činiteľom s rozhodovacou právomocou a vyjadriť tvárou v tvár svoju predstavu a nápady vo všetkých oblastiach politiky.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Prieskum Eurobarometra: Európania schvaľujú reakciu EÚ na vojnu na Ukrajine

Väčšina Európanov si myslí, že od začiatku vojny EÚ prejavila solidaritu (79 %, SK 78 %) a vo svojej reakcii bola jednotná (EÚ 63 %, SK 54 %) a rýchla (58 %, SK 59 %). Tieto výsledky vyplývajú z bleskového prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil vo všetkých členských štátoch EÚ od 13. do 20. apríla 2022. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 066 občanov EÚ. Respondenti vo veľkej miere podporujú neochvejnú podporu Ukrajine a jej obyvateľom. Konkrétne viac ako deväť z desiatich respondentov (93 %, SK 90 %) súhlasí s poskytovaním humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou. 54 % respondentov zo Slovenska súhlasí s tým, že "Ukrajina by mala vstúpiť do EÚ, keď bude pripravená" a 57 % sa domnieva, že Ukrajina je súčasťou európskej rodiny (EÚ 71 %).

Z prieskumu vyplýva aj široká podpora opatrení EÚ v oblasti energetiky zameraných na odstránenie závislosti od ruských fosílnych palív. Existuje široký konsenzus, pokiaľ ide o naplnenie zásobníkov plynu v EÚ, aby sa zabránilo riziku nedostatku plynu počas budúcej zimy (EÚ 86 %, SK 87 %), a pokiaľ ide o skutočnosť, že vojna na Ukrajine zvyšuje naliehavosť investícií do energie z obnoviteľných zdrojov (84 %). Celkovo 90 % Európanov súhlasí s tým, že na európskej úrovni by sa mali prijať opatrenia na obmedzenie vplyvu rastúcich cien energií na spotrebiteľov a podniky. Spomedzi európskych respondentov 86 % uviedlo, že rastúce ceny energií majú výrazný vplyv na ich kúpnu silu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.05.2022

Príďte osláviť európske narodeniny v bratislavskej Starej Tržnici

Po odlúčení spôsobeným pandémiou sa opäť stretneme osobne na spoločnej oslave Dňa Európy 9. mája 2022 v Bratislave. Tieto symbolické euronarodeniny - Deň Európy - sú príležitosťou na to, aby sme si uvedomili čo všetko sa nám v EÚ podarilo dosiahnuť vďaka mierovému spolunažívaniu, vzájomnej spolupráci a solidarite. Čakajú nás oslavy plné súťaží, hudby, umenia, debát, a samozrejme, i množstva milých stretnutí a zaujímavých rozhovorov.

V bratislavskej Starej tržnici budú 9. mája si návštevníci budú môcť pozrieť divadelné predstavenie divadla LUDUS s názvom Naše šaty, nebudú chýbať infostánky krajín EÚ, Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a jeho partnerov. A na programe sú aj dve diskusie Café Európa:

• Európska únia ako mierový projekt (9:15 - 10:15 h.)
• Ako vidia minulosť a budúcnosť štyri tváre Európy na Slovensku? - interview s tromi bývalými vedúcimi Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku: (12:45 h.)
• Potraviny na prídel? Európske poľnohospodárstvo v čase vojny (13:45 h. )

03.05.2022

17. ročník jedinečnej konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET má už svojich víťazov

Od piatka do soboty (29. - 30. apríla 2022) súťažilo so 44 projektami 52 žiakov, ktorí postúpili na celoslovenské finále do Bratislavy. Po dvoch rokoch súťaženia online formou si mohli súťažiaci konečne "pozrieť priamo do očí" a v prezentácii, ktorá bola ohraničená 3 a pol minútami, presvedčiť členov odbornej hodnotiacej komisie o výnimočnosti toho-ktorého projektu. Šesť kategórií umožnilo každému nadšencovi v online priestore objaviť svoj talent v informačných technológiách. Organizátori v Asociácii pre mládež, vedu a techniku (AMAVET) ponúkli zmerať si sily s rovesníkmi (ZŠ a SŠ) v šiestich kategóriách: JuniorWEB - webové stránky, JuniorDESIGN - digitálne grafické práce, JuniorBLOG - blogy a vlogy, JuniorAPP - mobilné aplikácie, JuniorLEARN - weby a aplikácie využiteľné vo vzdelávaní. V šiestej kategórii JuniorTEXT súťažnú tému vyhlásili v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku - "Plán obnovy a odolnosti: Slovensko podľa mňa." Záštitu nad súťažou prevzali Ivan Kotuliak, dekan FIIT STU, Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Emil Fitoš, prezident IT Asociácie Slovenska.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.05.2022

Komisia dostala od Slovenska prvú žiadosť o platbu vo výške 398,7 mil. eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.05.2022

Európska zdravotná únia: európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia v záujme ľudí a vedy

Európska komisia dnes uviedla do prevádzky európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia (EHDS), ktorý je jedným zo základných stavebných kameňov silnej európskej zdravotnej únie. EHDS pomôže EÚ urobiť kvantový skok vpred, pokiaľ ide o spôsob poskytovania zdravotnej starostlivosti ľuďom v celej Európe. Vďaka nemu budú môcť kontrolovať a používať svoje zdravotné údaje v domovskej krajine alebo v iných členských štátoch. Podporuje skutočný jednotný trh s digitálnymi zdravotníckymi službami a produktmi. Zároveň ponúka konzistentný, dôveryhodný a efektívny rámec na využívanie zdravotných údajov na činnosti v oblasti výskumu, inovácie, tvorby politík a regulácie, pričom zabezpečuje úplný súlad s prísnymi normami EÚ v oblasti ochrany údajov. Návrh, ktorý predložila Európska komisia, teraz prerokuje Rada a Európsky parlament.

Vďaka EHDS ľudia bezplatne získajú okamžitý a jednoduchý prístup k údajom v elektronickej podobe. Tieto údaje môžu ľahko zdieľať s inými zdravotníckymi pracovníkmi v rámci členských štátov aj medzi nimi s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Občania budú mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi a budú môcť dopĺňať informácie, opravovať nesprávne údaje, obmedzovať prístup iným osobám a získavať informácie o spôsobe a účele využívania svojich údajov.

Členské štáty zabezpečia, aby sa súhrnné údaje o pacientovi, erecepty, lekárske snímky a správy o nich, laboratórne výsledky a prepúšťacie správy vydávali a prijímali v spoločnom európskom formáte.

Interoperabilita a bezpečnosť sa stanú povinnými požiadavkami. Výrobcovia systémov elektronických zdravotných záznamov budú musieť osvedčiť súlad s týmito normami.

Na zabezpečenie ochrany práv občanov musia všetky členské štáty vymenovať orgány pre elektronické zdravotníctvo. Tieto orgány sa zapoja do cezhraničnej digitálnej infraštruktúry (Moje zdravie @ EÚ), ktorá podporí pacientov pri cezhraničnom zdieľaní ich údajov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

18 rokov v EÚ - 72 % Slovákov je spokojných s tým, že Slovensko je súčasťou Európskej únie

1. mája 2022 Slovensko oslávi 18. výročie svojho vstupu do Európskej únie. Podľa prieskumu realizovaného pre Zastúpenie EK na Slovensku je s tým, že Slovensko je súčasťou EÚ, spokojných 72 % jeho obyvateľov.

"Slovensko dosahuje v EÚ svoju plnoletosť. Je to presne 18 rokov odkedy sa Slovenská republika 1. mája 2004 stala plnohodnotným členom Európskej únie. Dospelosť však neznamená koniec cesty, práve naopak. Za tieto roky sa Slovensko veľa naučilo. Stali sme sa zodpovedným partnerom a aj náš hlas vďaka Európskej únii nabral na sile. Rozvíjame naše proeurópske smerovanie i hodnotové nastavenie. Náš postoj k trpiacej Ukrajine, v ktorom stojíme pevne na princípoch európskych hodnôt, je skvelým certifikátom našej európskej dospelosti. EÚ pomáha Slovensku rásť, zoceľovať sa, hľadať kompromisy a spolupracovať s ostatnými krajinami v priestore mieru a prosperity, ktoré, ako ukazujú dnešné dni, nie sú samozrejmosťou. Využime teda naplno aj ďalšie roky nášho členstva na upevnenie Slovenska v modernej a spolupracujúcej Európe," uviedol Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Z nedávno (apríl 2022) zverejneného Štandardného Eurobarometra vyplýva, že 73 % Slovákov a Sloveniek vníma EÚ pozitívne alebo neutrálne. Za najväčší prínos členstva Slováci a Slovenky dlhodobo považujú voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, mier medzi členskými štátmi a spoločnú menu euro. S fungovaním demokracie v EÚ je spokojná viac ako polovica opýtaných.

Dlhodobým trendom je aj vyššia dôvera v európske inštitúcie než v tie národné. Dôvera v EÚ sa počas posledných rokov pohybuje nad 40 %. Výraznú podporu obyvateľov Slovenska má väčšina spoločných európskych politík.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

Stredoveké maľby na Gemeri dostali značku Európske dedičstvo

Európska komisia udelila značku Európske dedičstvo dvanástim pamiatkam, ktoré zohrali významnú úlohu pri propagácii dejín, kultúry a jednoty Európy. Značka Európske dedičstvo sa udeľuje budovám, dokumentom, múzeám, archívom, pamiatkam alebo udalostiam, ktoré zohrali významnú úlohu pri formovaní dnešnej Európy. Cieľom značky je zvýšiť záujem ľudí a podporiť najmä mladých ľudí v tom, aby ocenili spoločné a rozmanité kultúrne dedičstvo Európskej únie. Dnešným rozhodnutím sa celkový počet lokalít, ktoré sú držiteľmi značky Európske dedičstvo, zvýšil na 60. Slovensko prispelo nomináciou svojich stredovekých nástenných malieb, ktoré sa nachádzajú v obci Rimavské Brezovo a pochádzajú zo 14. - 15. storočia. Maľby sú súčasťou sakrálnej architektúry dvanástich stredovekých kostolov v regióne Gemer-Malohont a svedčia o hospodárskych, kultúrnych a umeleckých výmenách v Európe počas obdobia gotiky.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.04.2022

Dve slovenské mestá sa chcú stať klimaticky neutrálnymi do roku 2030

Komisia včera oznámila, ktorých 100 miest EÚ sa zapojí do tzv. misie "Mestá" - misie EÚ, ktorej cieľom je vznik 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030. Ide o 100 miest vo všetkých 27 členských štátoch a ďalších dvanásť v krajinách pridružených k programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 - 2027) alebo v krajinách, ktoré sa potenciálne môžu pridružiť k tomuto programu. Zo Slovenska sa na misii zúčastnia Košice a Bratislava. V našich mestských oblastiach žije 75 % občanov EÚ. Tieto oblasti globálne spotrebúvajú viac ako 65 % svetovej energie, čo predstavuje viac ako 70 % emisií CO2. Je preto dôležité, aby mestá pôsobili ako experimentálne a inovačné ekosystémy s cieľom pomôcť všetkým ostatným pri ich prechode na klimatickú neutralitu do roku 2050. Na misiu "Mestá" bude vyčlenených 360 miliónov eur z finančných prostriedkov programu Horizont Európa na obdobie 2022 - 2023 s cieľom vydať sa na inovačné cesty ku klimatickej neutralite do roku 2030. Opatrenia v oblasti výskumu a inovácií sa budú zameriavať na čistú mobilitu, energetickú efektívnosť a zelené územné plánovanie a ponúknu možnosť vytvárať spoločné iniciatívy a zintenzívniť spoluprácu v súčinnosti s inými programami EÚ.

Medzi prínosy, ktoré mestá získajú, patrí individuálne poradenstvo a pomoc špecializovanej platformy tejto misie, ktorú prevádzkuje projekt NetZeroCities, dodatočné peňažné prostriedky a možnosti financovania a príležitosť zapojiť sa do veľkých inovačných akcií a pilotných projektov. Misia zároveň poskytuje príležitosti na vytváranie sietí, výmenu najlepších postupov medzi mestami a podporu zapojenia občanov.

Zdroj: Európska komisia

28.04.2022

EÚ podniká kroky na pozastavenie všetkých ciel na dovoz z Ukrajiny

Európska komisia dnes navrhla na jeden rok pozastaviť dovozné clá na všetok tovar, ktorý Ukrajina vyváža do Európskej únie. Ide o bezprecedentné gesto podpory pre krajinu vo vojne, ktoré by tiež malo viesť k ročnému pozastaveniu všetkých antidumpingových a ochranných opatrení, ktoré dnes EÚ uplatňuje na ukrajinskú oceľ. Tento ďalekosiahly krok má pomôcť posilniť ukrajinský vývoz do EÚ. Pomôže zmierniť ťažkú situáciu ukrajinských výrobcov a vývozcov v časoch ruskej vojenskej invázie. Dvojstranný obchod medzi EÚ a Ukrajinou dosiahol v roku 2021 svoju najvyššiu úroveň od nadobudnutia platnosti prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) (viac ako 52 miliárd eur, čo je dvojnásobok hodnoty dvojstranného obchodu v roku 2016, t. j. pred tým, než dohoda nadobudla platnosť). Je to vďaka ambicióznemu programu vykonávania tejto dohody. Ukrajinské hospodárstvo a obchodovanie so svetom v dôsledku ruskej invázie nesmierne trpia. EÚ už prijala na podporu Ukrajiny množstvo opatrení v rôznych oblastiach - od sankcií uvalených na Rusko až po financovanie vojenskej pomoci. Tieto nové obchodné opatrenia posilnia hospodársku pomoc, ktorú EÚ Ukrajine poskytuje, a zachovajú jej prístup na svetové trhy v čase, keďže čelí ruskej agresii. Návrh teraz musia zvážiť a odsúhlasiť Európsky parlament a Rada Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.04.2022

Ukrajina: členské štáty obdržali prvé platby z kohézneho opatrenia na podporu utečencov v Európe

Komisia vyplatila členským štátom zálohové platby vo výške 3,5 miliardy EUR, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Ide o finančné prostriedky z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Tento okamžitý prísun likvidity v kombinácii s flexibilitou zabezpečujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (tzv. nástroj CARE, Cohesion Action for Refugees in Europe), z ktorého bolo Slovensku vyplatených 209.431.700 €. Po invázii Ruska 24. februára Komisia zmobilizovala všetko úsilie na podporu civilistov, ktorí utekajú pred vojnou, a na pomoc členským štátom pri ich prijímaní a starostlivosti o ne. Zaviedla najmä možnosť pružne mobilizovať dostupné zdroje z politiky súdržnosti v rámci programov na roky 2014 - 2020, možnosť spolufinancovania vo výške 100 % a navrhla zvýšiť predbežné financovanie v rámci REACT-EU o 3,5 miliardy EUR. Členské štáty teraz môžu v plnej miere využiť pomoc, ktorú im Európska komisia ponúka. Príspevok EÚ zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže výdavky je možné pokryť aj spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

28.04.2022

Cez logistický hub na Slovensku sa dostalo na Ukrajinu už 600 ton pomoci

Logistické centrum v Haniske pri Košiciach už vyše mesiaca pomáha pri preprave pomoci z členských štátov EÚ cez územie Slovenska na Ukrajinu. Doteraz ním prešlo vyše 600 ton humanitárneho materiálu. Na vybudovaní a spustení prevádzky tohto hubu sa intenzívne podieľal medzinárodný tím Európskeho mechanizmu civilnej ochrany, ktorý tento týždeň končí, po úspešnej spolupráci a výmene skúseností s odborníkmi na Slovenskej strane, svoje pôsobenie na Slovensku. Logistický hub teda prechádza do rúk slovenskej strany a jeho koordináciu bude mať na starosti Hasičský a záchranný zbor v spolupráci so sekciou krízového riadenia ministerstva vnútra. Okrem Slovenska boli logistické huby zriadené aj v Poľsku a Rumunsku. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť, že pomoc poskytovaná z členských štátov EÚ a pridružených krajín sa čo najrýchlejšie a bezpečne dostane ukrajinskému ľudu v núdzi. Tieto logistické huby financuje mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany.

Aká pomoc sa dostala na Ukrajinu cez hub na Slovensku:

• 600 ton materiálnej pomoci
• lieky a zdravotnícke potreby (vozíky, odevy, osobné ochranné prostriedky atď.), hygienické súpravy, prístrešky (stany, kempingové postele, posteľoviny atď.), potraviny a protipožiarne vybavenie

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.04.2022

11. ročník IT Fitness Testu expanduje aj za hranice Slovenska

Po rekordnom IT Fitness Teste 2021, do ktorého sa iba na Slovensku zapojilo viac ako 50-tisíc ľudí, sa 11. ročník IT Fitness Testu rozširuje do krajín V4. Okrem slovenčiny bude test po prvýkrát v histórii dostupný aj v češtine, maďarčine a poľštine, bonusom bude anglická verzia. Najväčšie testovanie digitálnych zručností tak expanduje za hranice Slovenska. Test je pre každého dostupný bezplatne na novom webe itfitness.eu. Ďalšou novinkou je vytvorenie špeciálneho testovacieho rozhrania pre štátne a verejné organizácie, súkromné firmy alebo vzdelávacie inštitúcie. Test môžu využiť na interné vzdelávanie zamestnancov a výsledky za jednotlivé organizácie sa nebudú zverejňovať. Každá zapojená organizácia bude mať prístup k cenným dátam, vďaka ktorým efektívne vyhodnotí úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov. Testovacie úlohy sú rozdelené do piatich kategórií: Internet, Bezpečnosť a počítačové systémy, Kolaboratívne nástroje a sociálne siete, Kancelárske nástroje a Komplexné úlohy. Žiačky a žiakov na základných školách čaká test s 20 otázkami, pre respondentov starších ako 15 rokov je určená dlhšia verzia s 25 otázkami.

IT Fitness Test je najväčšie a najkomplexnejšie bezplatné testovanie IKT zručností na Slovensku. V uplynulých 10 ročníkoch sa doň zapojilo viac ako 300 000 ľudí. Ide o overený a zábavný spôsob merania digitálnych zručností, ktorý poskytuje reálny obraz o znalostiach v oblasti IT. "Ak sa chce stať Európska únia skutočným lídrom v inováciách, zvládnuť digitálnu transformáciu a uchovať si demokraciu, jej obyvatelia sa nezaobídu bez kvalitných digitálnych zručností. A práve barometrom týchto schopností sa môže stať IT fitness test. Takmer dve tretiny Slovákov a Sloveniek (64 %) je presvedčených, že vie ľahko identifikovať nepravdivé informácie. IT fitness test vám pomôže overiť, či to je skutočne tak. Tento rok sa IT fitness test stáva skutočne európskym. Okrem Sloveniek a Slovákov sa budú môcť zapojiť aj naši susedia z krajín V4 a anglicky hovoriaci užívatelia internetu," povedal pri príležitosti štartu 11. ročníka IT Fitness Testu vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.04.2022

EÚ - India: spoločná tlačová správa o začatí činnosti Rady pre obchod a technológie

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda vlády Indie Narendra Modi sa v pondelok v Naí Dillí dohodli na začatí činnosti Rady EÚ - India pre obchod a technológie. Tento strategický koordinačný mechanizmus umožní obom partnerom riešiť výzvy týkajúce sa prepojenia obchodu, dôveryhodných technológií a bezpečnosti, a tým prehĺbiť spoluprácu v týchto oblastiach medzi EÚ a Indiou. Obe strany sa zhodli na tom, že rýchle zmeny geopolitického prostredia si vyžadujú spoločnú intenzívnu strategickú spoluprácu. Rada pre obchod a technológie zabezpečí politické riadenie a potrebnú štruktúru na zavedenie politických rozhodnutí do praxe, koordináciu technickej práce a podávanie správ na politickej úrovni s cieľom zabezpečiť vykonávanie a následné opatrenia v oblastiach, ktoré sú dôležité pre udržateľný pokrok európskeho a indického hospodárstva.

Aj teraz, keď oslavujeme 60. výročie nadviazania diplomatických vzťahov, sme presvedčení, že spoločné hodnoty a záujmy EÚ a Indie predstavujú pevný základ na zintenzívnenie vzájomne prospešnej a hlbšej strategickej spolupráce. Európska únia a India sú viazané desaťročiami úzkeho partnerstva a sú odhodlané zvýšiť spoločné úsilie o riešenie súčasných výziev a geopolitických okolností. V prípade Indie pôjde o vôbec prvé rozhodnutie zriadiť s niektorým zo svojich partnerov Radu pre obchod a technológie a v prípade Európskej únie o druhé takéto rozhodnutie, pričom prvú Radu pre obchod a technológie zriadila EÚ s USA. Vytvorenie Rady EÚ - India pre obchod a technológie je kľúčovým krokom smerom k posilnenému strategickému partnerstvu v prospech všetkých ľudí v EÚ a Indii.

Zdroj: Európska komisia

25.04.2022

Systém Safety Gate: na prvých miestach v zozname nebezpečných nepotravinových výrobkov sa minulý rok umiestnili motorové vozidlá a hračky

Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o systéme Safety Gate - systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných nepotravinových výrobkoch. V správe sa hovorí o upozorneniach, ktoré boli nahlásené v roku 2021, a o opatreniach, ktoré členské štáty prijali v nadväznosti na ne. Po prvýkrát sa na prvých miestach v zozname nahlásených nebezpečných výrobkov umiestnili autá, po ktorých nasledujú hračky. V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podstatnú časť nahlásených výrobkov naďalej tvorili ochranné prostriedky, ako napríklad rúška. Vzhľadom na posun spotreby smerom k online nákupným platformám sa zároveň vyvíjajú nové nástroje umožňujúce lepšie chrániť spotrebiteľov nakupujúcich cez internet a odstrániť nebezpečné výrobky z trhu. Komisia v súlade s týmito cieľmi dnes spúšťa aj nový nástroj elektronického dohľadu nazvaný "web crawler", ktorý pomôže vnútroštátnym orgánom odhaľovať ponuky na internete týkajúce sa nebezpečných výrobkov, ktoré boli hlásené v systéme Safety Gate.

V roku 2021 si orgány krajín, ktoré sa zapájajú do siete pre bezpečnosť spotrebiteľov, vymenili prostredníctvom systému 2 142 upozornení. Po prvý raz sa najviac upozornení týkalo kategórie motorových vozidiel, po ktorých nasledovali hračky a elektrické spotrebiče a zariadenia. Pokiaľ ide o motorové vozidlá, prijaté opatrenia sa týkali najmä stiahnutia výrobkov z trhu po zistení technických problémov, zatiaľ čo v prípade hračiek sa zameriavali na prítomnosť nebezpečných chemikálií, ako aj gombíkových batérií. Okrem toho najčastejšie problémy hlásené v prípade elektrických spotrebičov a zariadení súviseli s vystavením živých častí a problémom s prehriatím. S pokračujúcou pandémiou sa dohľad zameriaval na celý rad výrobkov súvisiacich ochranou pred ochorením COVID-19. Mnoho upozornení sa týkalo ochranných prostriedkov, pričom pozornosť sa sústreďovala najmä na ochranné rúška. Medzi päť najčastejších rizík, ktoré boli hlásené, patrili riziko poranenia, chemické riziko, riziko požiaru, riziko zadusenia a riziko úrazu elektrickým prúdom. Celkovo bolo prostredníctvom systému Safety Gate rozoslaných 4 965 následných upozornení, čo ukazuje, že členské štáty upozornenia pozorne sledujú a často v nadväznosti na ne prijímajú vlastné opatrenia. Zo správy vyplýva, že 30 zúčastnených krajín (EÚ27 plus Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) využívalo sieť systému na rýchlu výmenu informácií v roku 2021 častejšie a chránilo tak spotrebiteľov pred nebezpečnými výrobkami.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.04.2022

Akt o digitálnych službách: Komisia víta politickú dohodu o pravidlách zabezpečujúcich bezpečné a zodpovedné online prostredie

Komisia víta promptnú politickú dohodu o návrhu aktu o digitálnych službách, ku ktorej dnes dospel Európsky parlament a členské štáty EÚ. Návrh predložila Komisia v decembri 2020. Vďaka tomuto aktu budú online platformy niesť podstatne vyššiu zodpovednosť, pokiaľ ide o nezákonný a škodlivý obsah. Používatelia internetu a ich základné práva budú mať lepšiu ochranu a na vnútornom trhu sa zavedie jednotný súbor pravidiel, čo pomôže menším platformám rozšíriť sa. Aktom o digitálnych službách sa zavádza nový rámec založený na európskych hodnotách dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Obnoví sa rovnováha medzi právami a povinnosťami používateľov, online sprostredkovateľov vrátane online platforiem, ako aj veľmi veľkých online platforiem a verejných orgánov.

Akt o digitálnych službách obsahuje záväzné povinnosti náležitej starostlivosti platné v celej EÚ. Tie sa vzťahujú na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, so službami alebo s obsahom, a zahŕňajú nové postupy rýchlejšieho odstraňovania nezákonného obsahu či komplexnú ochranu základných práv používateľov online. V rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách sú rôzne online sprostredkovateľské služby. Podľa aktu o digitálnych službách závisia ich povinnosti od úlohy, veľkosti a vplyvu na online ekosystém.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.04.2022

Úprava rozpočtu EÚ na rok 2022 s cieľom zabezpečiť podporu pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny

Komisia dnes navrhla navýšiť rozpočet EÚ na rok 2022 o 99,8 milióna eur v záväzkoch. Súčasne sa rozpočet zvyšuje o 176 miliónov eur, pokiaľ ide o platby. Navýšené finančné prostriedky sa budú poskytovať prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Nástroja na riadenie hraníc a víza (BMVI). S využitím možností prerozdelenia je celková suma peňazí, ktoré majú byť k dispozícii pre oblasť migrácie a riadenia hraníc, 400 miliónov eur.

Tieto prostriedky pomôžu uhradiť náklady spojené s prvým prijatím a registráciou osôb utekajúcich z Ukrajiny najmä v najviac zasiahnutých členských štátoch. Finančné prostriedky v rámci AMIF budú slúžiť na zabezpečenie toho, aby ľudia utekajúci z Ukrajiny mali zabezpečené adekvátne prvé prijatie, potrebnú stravu, prístrešie, sanitáciu, oblečenie, lieky, možnosť pátrania po rodinných príslušníkoch, právnu a prekladateľskú pomoc, psycho-sociálne a iné špecializované služby vedúce k ich registrácii v jednom z členských štátov EÚ.

Finančné prostriedky v rámci BMVI zase umožnia bezproblémové uplatňovanie postupov na vonkajších hraniciach alebo v ich blízkosti, akými sú identifikácia, odoberanie odtlačkov prstov, registrácia, bezpečnostné kontroly, lekárske vyšetrenie a skríning zraniteľnosti štátnych príslušníkov tretích krajín a iné.

Dnešný návrh na zmenu rozpočtu musí ešte schváliť Európsky parlament a členské štáty EÚ v Rade. Tento návrh je súčasťou celkovej reakcie Komisie na vojenskú agresiu Ruska na Ukrajine a jej dôsledky. Rozpočet EÚ sa mobilizoval už od prvého dňa agresie Ruska na Ukrajinu. Globálne darcovské podujatie "Stand Up for Ukraine" pre utečencov a vnútorne vysídlené osoby pomohlo získať 9,1 miliardy eur, z ktorých 1 miliardu eur prisľúbila Európska komisia.

Zdroj: Európska komisia

21.04.2022

Európska komisia, Európsky parlament a Rozvojová banka Rady Európy spúšťajú pilotný projekt na podporu dostupného bývania pre Rómov v Slovenskej republike

Spišská Nová Ves a Rudňany, Slovenská republika, 22. apríla 2022 - Zástupcovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Rozvojovej banky Rady Európy sa stretnú s miestnymi úradmi, rómskymi komunitami a organizáciami zo súkromného sektora, aby spoločne spustili inovatívny pilotný projekt zameraný na podporu riešení cenovo dostupného bývania pre Rómov.

Iniciatívu, známu ako pilotný projekt HERO - Housing and Empowerment for Roma/ Bývanie a posilňovanie Rómov - financuje Európsky parlament (EP), riadi Európska komisia (EK) a realizuje Rozvojová banka Rady Európy (CEB) spolu s miestnymi partnermi v Slovenskej republike, Bulharsku a Rumunsku. Cieľom projektu je otestovať inovatívny model sociálneho investovania, ktorý rieši sociálno-ekonomické vylúčenie znevýhodnených ľudí, ako napr. marginalizovaných Rómov.

Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku povedal: "HERO je o inovatívnom spôsobe podpory prístupu k bývaniu pre zraniteľné rómske komunity. Ide tiež o učenie sa a budovanie dôkazov o tom, ako fungujú cielené rozvojové opatrenia. Dúfame tiež, že pomôžeme zmeniť širšie naratívy o chudobe a ich spoločenskom postavení. Je to taktiež vysvetlené v názve projektu: HERO je o pomoci jedným z najzraniteľnejších občanov Európy stať sa strojcami a "hrdinami" svojich vlastných životov."

Projekt HERO bude podporovať medziodvetvovú spoluprácu, ktorá prepojí orgány verejnej správy, finančné inštitúcie a sociálne organizácie s cieľom zlepšiť miestnu správu vecí verejných a sociálno-ekonomické posilnenie Rómov. Projekt podporí Rómov sprístupnením mikropôžičiek, poskytnutím školení finančnej gramotnosti, budovaním stavebných zručností a pracovným koučingom a mentoringom. Očakávaným výsledkom by malo byť lepšie bývanie, zamestnanosť a lepšie životné podmienky. Prístupy sociálnej inovácie budú pôsobiť ako katalyzátor riešení v oblasti zamestnanosti a podporovať miestny rozvoj vedený miestnou komunitou. Ďalšie podrobnosti o projekte a podujatí sú uvedené na druhej strane.

Projekt sa zameria na nasledovné obce: Dobšiná (okres Rožňava), Jelšava (okres Revúca), Kamenná Poruba (okres Vranov nad Topľou), Podhorany (okres Kežmarok) a Rudňany (okres Spišská Nová Ves). Suma vyčlenená pre projekt HERO na Slovensku je 1 020 000 EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.04.2022

Duševné vlastníctvo: ochrana európskych remeselných a priemyselných výrobkov v EÚ aj za jej hranicami

Komisia dnes navrhla vôbec prvý rámec na ochranu práv duševného vlastníctva k remeselným a priemyselným výrobkom, ktoré sa opierajú o originalitu a pravosť tradičných postupov z jej regiónov. Vychádzajúc z úspechu systému zemepisných označení vín, alkoholických nápojov a poľnohospodárskych výrobkov, sa Komisia terajším návrhom snaží umožniť výrobcom chrániť remeselné a priemyselné výrobky spojené s ich regiónom a ich tradičné know-how v Európe aj mimo nej. Nariadenie, ktorým sa ustanovuje unijná ochrana označenia pôvodu, uľahčí spotrebiteľom rozpoznávať kvalitu takýchto výrobkov a prijímať informovanejšie rozhodnutia.

V návrhu nariadenia sa:

• zavádza celoeurópska ochrana zemepisných označení remeselných a priemyselných výrobkov, uľahčia aj opatrenia proti falošným výrobkom vrátane tých, ktoré sa predávajú online. Takisto rieši roztrieštenú a čiastočnú ochranu, ktorá v súčasnosti existuje na vnútroštátnej úrovni.
• umožňuje jednoduchá a nákladovo efektívna registrácia zemepisných označení pre remeselné a priemyselné výrobky zavedením dvojúrovňového postupu podávania žiadostí.
• umožňuje úplná kompatibilita s medzinárodnou ochranou zemepisných označení, zároveň bude teraz možné chrániť príslušné zemepisné označenia z tretích krajín v rámci EÚ.
• podporuje rozvoj európskych vidieckych a iných regiónov, a to vytváraním stimulov pre výrobcov, najmä malé a stredné podniky, aby investovali do nových autentických výrobkov a vytvárali špeciálne segmenty trhu. Navrhované nariadenie tiež pomôže udržať si jedinečné zručnosti, ktoré by inak mohli zaniknúť, najmä vo vidieckych a menej rozvinutých regiónoch Európy. Regióny by mali získať osoh z dobrého mena nových zemepisných označení. To môže prispieť k prilákaniu turistov a k vytváraniu nových vysokokvalifikovaných pracovných miest v nich a zároveň podporiť ich hospodárske oživenie.

Zdroj: Európska komisia

13.04.2022

Ukrajina: Komisia vyčlenila 9 miliónov EUR na pomoc ukrajinským utečencom v oblasti duševného zdravia

Európska komisia zmobilizovala 9 miliónov EUR z programu EU4Health na pomoc ľuďom, ktorí utekajú z Ukrajiny a potrebujú podporu na v oblasti duševného zdravia a prekonávania traumy. Tieto dodatočné finančné prostriedky umožnia Medzinárodnej federácii spoločností Červeného kríža a mimovládnym organizáciám podporiť zdravotníckych pracovníkov pri ich prác. Takisto budú vďaka nim poskytnuté služby v oblasti duševného zdravia vo forme psychologickej prvej pomoci, triedenia, psychologickej traumy a poradenstva utečencom v ich vlastných jazykoch. Okrem toho sa sieť "Podpora Ukrajiny, susedných členských štátov EÚ a Moldavska" v rámci platformy pre politiku v oblasti zdravia zameriava na riešenie zdravotných potrieb ukrajinských utečencov a vysídlených osôb. Webové sídlo Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb ponúka aj kurzy odbornej prípravy a moduly elektronického vzdelávania o migrácii a zdraví, ktoré sú k dispozícii v 24 jazykoch EÚ. Viac informácií o prideľovaní finančných prostriedkov EU4Health a o zdravotnej starostlivosti pre vysídlené osoby z Ukrajiny je k dispozícii online.

Zdroj: Európska komisia

12.04.2022

Global Gateway: predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová oznámila významné podujatie, ktoré sa uskutoční 21. - 22. júna

Európske rozvojové dni sa v roku 2022 uskutočnia 21. a 22. júna a ich témou bude Global Gateway: budovanie udržateľných partnerstiev pre prepojený svet. Na tomto podujatí sa stretnú vysokopostavení účastníci z celého sveta, aby zhodnotili pokrok vo vykonávaní stratégie Global Gateway. Európske rozvojové dni budú zahŕňať sériu panelových diskusií na vysokej úrovni o piatich kľúčových témach stratégie Global Gateway: digitalizácia, klíma a energetika, doprava, zdravotníctvo, vzdelávanie a výskum. Uskutočnia sa osobitné zasadnutia zamerané na geopolitický kontext a potrebu udržateľných zdrojov financovania spolu, ako aj osobitné zasadnutia zamerané na jednotlivé regióny. Cieľom iniciatívy Global Gateway je mobilizovať investície do udržateľných infraštruktúr v záujme sformovania stimulujúcich regulačných systémov po celom svete. Zelený, inteligentný a inkluzívny pozitívny program, ktorý EÚ partnerským krajinám ponúka v súvislosti s investíciami do infraštruktúry, je základňou podopierajúcou normy EÚ aj medzinárodné normy.

Zdroj: Európska komisia

12.04.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 15,1 milióna EUR na podporu rozvoja lesohospodárskych plánov

Európska komisia schválila opätovné zavedenie slovenskej schémy na podporu rozvoja lesohospodárskych plánov. Schéma bola pôvodne schválená v januári 2016 (SA.43460), predĺžená v decembri 2020 a jej platnosť sa mala skončiť koncom roka 2021. Program je zameraný na podporu vypracovania plánov obhospodarovania lesov s cieľom zachovať a zlepšiť stav lesov, ako aj na podporu ich ekologickej, ochrannej a rekreačnej funkcie, biodiverzity a zdravého lesného ekosystému. Vo februári 2022 Slovensko oznámilo svoj zámer opätovne zaviesť schému, ktorá bude trvať do 30. júna 2022, s rozpočtom 15,1 milióna EUR (nárast o 8,5 milióna EUR v porovnaní s pôvodnou schémou). Zatiaľ čo v rámci predchádzajúcej schémy spoločnosti v ťažkostiach neboli oprávnené na pomoc, nová schéma bude otvorená pre spoločnosti vykonávajúce činnosti obhospodarovania lesov. Podpora bude mať podobu priamych grantov. Komisia posúdila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, a najmä podľa usmernení o štátnej pomoci v odvetviach poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a vo vidieckych oblastiach. Komisia zistila, že opatrenie je v súlade s podmienkami stanovenými v týchto usmerneniach a tento režim je potrebný a vhodný na podporu vypracovania lesohospodárskych plánov. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.102015 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ podporuje koordinované kroky telekomunikačných operátorov, aby utečenci mohli zostať v spojení

Na virtuálnom podujatí dnes telekomunikační operátori so sídlom v EÚ a na Ukrajine podpísali spoločné vyhlásenie o koordinovanom úsilí zabezpečiť a stabilizovať cenovo dostupný alebo bezplatný roaming a medzinárodné volania medzi EÚ a Ukrajinou. Európska komisia a europarlament toto spoločné vyhlásenie podporili a uvítali jeho podpísanie 27 operátormi v EÚ a na Ukrajine, ku ktorým sa stále pridávajú ďalší, vrátane niekoľkých skupín z celej Únie a združenia zastupujúceho viacerých prevádzkovateľov mobilných virtuálnych sietí (MVNO Europe). Po niekoľkých spontánnych dobrovoľných iniciatívach je cieľom spoločného vyhlásenia vytvoriť stabilnejší rámec, ktorý pomôže Ukrajincom vysídleným v celej Európe zostať v kontakte s rodinou a priateľmi doma.

Ruská vojenská agresia voči Ukrajine zasiahla životy miliónov Ukrajincov. Odhaduje sa, že 4,2 milióna utečencov utieklo do susedných krajín, najmä do Poľska, na Slovensko, do Maďarska a Rumunska, odkiaľ sa postupne presúvajú do iných členských štátov. Vzhľadom na túto bezprostrednú a stupňujúcu sa humanitárnu krízu je nevyhnutné, aby ukrajinskí utečenci mali prístup k cenovo dostupnému pripojeniu, aby mohli zostať v kontakte s rodinou a priateľmi, využívať internet a mať prístup k spoľahlivým informáciám. Iniciatíva viacerých telekomunikačných operátorov zrušiť alebo znížiť poplatky za medzinárodné volania na Ukrajinu a roamingové príplatky pre vysídlené osoby v Európe je preto veľmi vítaná a mala by mať širší a udržateľný základ.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ doteraz zmrazila aktíva ruských a bieloruských oligarchov a subjektov v hodnote takmer 30 miliárd eur

Pracovná skupinka "Freeze and Seize" (zmraziť a zaistiť) Európskej komisie sa dnes stretla s predstaviteľmi USA a Ukrajiny, aby prediskutovali medzinárodnú spoluprácu pri presadzovaní sankcií. Pracovná skupina, ktorú Komisia zriadila minulý mesiac, sa pravidelne stretáva s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu presadzovania sankcií EÚ voči ruským a bieloruským jednotlivcom a spoločnostiam. Jedným z cieľov pracovnej skupiny je preskúmať prepojenia medzi trestnou činnosťou a majetkom patriacim osobám, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ. V tejto súvislosti pracovná skupina požiadala všetky členské štáty, aby sa podelili o informácie o doteraz zmrazených aktívach v ich príslušných jurisdikciách. Zatiaľ čo niektoré krajiny zhromažďujú dostupné údaje, viac ako polovica členských štátov informovala Komisiu o opatreniach prijatých na zmrazenie aktív. Dokopy ide o zmrazený majetok v hodnote 29,5 miliardy eur vrátane majetku ako člny, helikoptéry, nehnuteľnosti a umelecké diela v hodnote takmer 6,7 miliardy eur. Okrem toho bolo zablokovaných približne 196 miliárd eur transakcií. Pracovná skupina sa bude aj naďalej pravidelne stretávať, najbližšie zasadnutie sa uskutoční v piatok 22. apríla 2022.

Reštriktívne opatrenia sú súčasťou sankcií EÚ a rozhoduje o nich Rada a uzákonili ich členské štáty. V rámci sankcií EÚ musia byť všetky aktíva, ktoré patria alebo kontrolujú osoby uvedené na zozname, zmrazené ako dočasné administratívne opatrenie. Na žiadosť orgánov členských štátov môže Eurojust koordinovať zmrazenie aktív v prebiehajúcich cezhraničných prípade. Ak aktíva ovplyvňujú finančné záujmy EÚ, Európska prokuratúra má kompetenciu vyšetriť a nariadiť zmrazenie aktív.

Zdroj: Európska komisia

08.04.2022

EÚ schválila piaty balík reštriktívnych opatrení voči Rusku

Európska komisia víta dnešnú dohodu Rady o prijatí piateho balíka reštriktívnych opatrení voči Putinovmu režimu v reakcii na jeho brutálnu agresiu voči Ukrajine a jej ľudu. Spolu so štyrmi predchádzajúcimi balíkmi tieto sankcie ešte viac prispejú k zvýšeniu ekonomického tlaku na Kremeľ a ochromia jeho schopnosť financovať inváziu na Ukrajinu. Tieto opatrenia sú širšie a ostrejšie, takže zasahujú ešte hlbšie do ruskej ekonomiky a ich cieľom je zatlačiť na vojenskú mašinériu Kremľa. EÚ tiež pracuje na dodatočných sankciách vrátane sankcií na dovoz ropy a uvažuje o ďalších návrhoch krajín EÚ, ako sú dane alebo špecifické platobné kanály, napríklad viazané účty.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.04.2022

Vďaka DiscoverEU môže v roku 2022 až 70 000 mladých cestovateľov získať bezplatné lístky na spoznávanie Európy

DiscoverEU, iniciatíva Komisie, ktorá umožňuje 18-ročným mladým ľuďom poznávať Európu najmä z vlaku, otvára svoje prvé kolo prihlasovania na rok 2022. Od zajtra, 7. apríla 12.00 hod. až do 21. apríla 12.00 hod. budú môcť mladí ľudia žijúci v krajinách zapojených do programu Erasmus+ požiadať o jeden z 35 000 bezplatných cestovných poukazov (tzv. travel pass). Tohoročné kolo prihlasovania sa nesie v znamení začlenenia iniciatívy DiscoverEU do programu Erasmus+. Vďaka tejto zmene a vďaka osobitnému financovaniu v rámci Európskeho roka mládeže 2022 bude v roku 2022 dostupných 70 000 cestovných poukazov, z toho 35 000 v dnes oznámenom kole prihlasovania a ďalších 35 000 v kole prihlasovania naplánovanom na október. Začlenením iniciatívy do programu Erasmus+ sa takisto otvárajú dvere pre uchádzačov z Islandu, Lichtenštajnska, zo Severného Macedónska, z Nórska, zo Srbska a z Turecka, ktorí sa do tejto iniciatívy budú môcť zapojiť po prvý raz.

Zdroj: Európska komisia

07.04.2022

Stand Up For Ukraine: mobilizácia finančných prostriedkov a podpory pre Ukrajincov v plnom prúde

Dva dni pred celosvetovým darcovským podujatím Stand Up For Ukraine (Postav sa za Ukrajinu), ktoré spoločne zvolali predsedníčka Komisie von der Leyenová a kanadský predseda vlády Justin Trudeau, je už získavanie finančných príspevkov a nepeňažných darov pre ukrajinských občanov a osvetové úsilie v plnom prúde. Európska komisia a vláda Kanady v partnerstve s medzinárodnou organizáciou Global Citizen, ktorá sa venuje presadzovaniu práv, vyzývajú vlády, súkromné spoločnosti a občanov, aby prispeli k tomuto celosvetovému solidárnemu úsiliu. Finančné prostriedky a iné druhy podpory, ktoré sa 9. apríla vyzbierajú, budú určené na zabezpečenie potrieb ľudí vysídlených v rámci Ukrajiny a tých, ktorí z krajiny utiekli po ruskej invázii.

• Pre 4 milióny ľudí, ktorí už našli útočisko v EÚ, a pre ďalších, ktorí zrejme ešte prídu: finančné prostriedky sa použijú na pokrytie ich krátkodobých a strednodobých potrieb v členských štátoch EÚ, od potravín, bývania a zdravotnej starostlivosti až po vzdelávanie a zamestnanosť.
• Pre 6,5 milióna ľudí vrátane 2,5 milióna detí, ktorí museli opustiť svoje domovy, ale zostali na Ukrajine a v súčasnosti sú vnútorne vysídlení: finančné prostriedky a dary budú pre nich predstavovať životne dôležitú humanitárnu pomoc.

Pred darcovskou konferenciou sa mnohí poprední svetoví umelci, zabávači, športovci a aktivisti pripoja k organizácii Global Citizen, aby 8. a 9. apríla vystúpili v rámci podujatia na sociálnych médiách "Postav sa za Ukrajinu". Medzi tých, ktorí potvrdili svoju účasť, patria The Weeknd, Alanis Morissette, Alexandra Stan, Annie Lennox, Billie Eilish, Billy Joel, Celine Dion, Chris Rock, Demi Lovato, Elton John, Green Day, Hugh Jackman, Jon Batiste, Jonas Brothers, Juanes, Kacey Musgraves, Katy Perry, Leon Bridges, Madonna, Miley Cyrus, Ozzy Osbourne, Pearl Jam, Pharrell Williams, Priyanka Chopra Jonas, Radiohead, Red Hot Chili Peppers, Stevie Wonder, U2, Usher, ako aj slovenský Adam Ďurica a v najbližších dňoch pribudnú ďalší.

Ako prispieť?

Vlády a súkromné spoločnosti, ktoré chcú poskytnúť finančný príspevok, sa môžu obrátiť na Európsku komisiu e-mailom: NEAR-SGUA-UKRAINE-CLEARING-HOUSE@ec.europa.eu Spoločnosti, ktoré chcú poskytnúť hmotné dary, sa môžu obrátiť na Európsku komisiu e-mailom: ECHO-private-donations@ec.europa.eu. A aj jednotlivci môžu poskytnúť finančný príspevok cez platformu GlobalGiving, ktorú zriadila spoločnosť Global Citizen.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

07.04.2022

EÚ vytvára strategické rezervy pre prípad chemických, biologických a rádiologických a jadrových núdzových situácií

S cieľom zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na riziká v oblasti verejného zdravia, akými sú chemické, biologické, rádiologické a jadrové (CBRN) hrozby, Komisia buduje svoje strategické rezervy reakčných kapacít prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. To zahŕňa strategické zásoby rescEU vo výške 540,5 milióna eur zriadené v úzkej spolupráci s Úradom EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA). Tieto zásoby budú pozostávať z vybavenia a liekov, očkovacích látok a iných terapeutík na liečbu pacientov vystavených CBRN núdzovým látkam, ako aj z rezervy rescEU na dekontamináciu s cieľom poskytnúť dekontaminačné vybavenie a tímy odborníkov. Ako prvý bezprostredný krok, EÚ zmobilizovala svoju zdravotnícku rezervu rescEU na obstaranie tabliet jodidu draselného, ktoré sa môžu použiť na ochranu ľudí pred škodlivými účinkami žiarenia. Na Ukrajinu boli prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a s pomocou Francúzska a Španielska dodané už takmer 3 milióny jódových tabliet.

Zdroj: Európska komisia

06.04.2022

Komisia otvára kvalifikovaným utečencom cestu k práci v EÚ

Komisia uverejnila odporúčanie o uznávaní akademických a odborných kvalifikácií osôb utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajinu. Orgánom členských štátov poskytne usmernenia a praktické rady, aby proces uznávania bol rýchly, spravodlivý a flexibilný. Komisia prijala viacero opatrení na podporu členských štátov pri uznávaní kvalifikácií:

• Európska nadácia pre odborné vzdelávanie vytvorila na žiadosť Komisie stredisko zdrojov pre ukrajinské kvalifikácie umožňujúce zdieľanie informácií. Komplexná výmena informácií a transparentnosť medzi členskými štátmi budú kľúčom, ktorý umožní zrýchlené postupy.
• Jazykovú bariéru pomáha prekonať nástroj eTranslation z dielne Komisie, ktorý bol prispôsobený tak, aby uspokojil dopyt po rýchlom a spoľahlivom preklade z ukrajinčiny. Možný je aj preklad z ruštiny, keďže mnohí odborníci na Ukrajine získali diplomy v ruštine.
• Ľudia možno museli pred ruskou inváziou na Ukrajinu utiecť bez originálnych dokladov o svojej kvalifikácii. Posudzovanie žiadostí o uznanie kvalifikácie si v takom prípade vyžaduje flexibilný prístup vrátane možnosti opätovného vydania diplomov v digitálnom formáte.

Zo skúseností vyplýva, že utečenci často pracujú na pozíciách pod úrovňou svojej kvalifikácie s rizikom zlých pracovných podmienok. Týka sa to najmä žien, ktoré predstavujú vysoký podiel utečencov. Jednoduchý a rýchly mechanizmus uznávania kvalifikácií výrazne pomôže zamedziť tomuto javu. Zabezpečí, aby osoby, ktorým sa poskytla dočasná ochrana, mohli pracovať na pracovných miestach, na ktoré majú kvalifikáciu. Ľahšie uznávanie akademických a odborných kvalifikácií tak môže pomôcť, aby sa prichádzajúci odborníci dokázali rýchlo zamestnať a podporovať svojich krajanov. Takisto zabezpečí, aby ľudia počas obdobia dočasnej ochrany získali relevantné skúsenosti a zručnosti, ktoré budú po ich návrate do domovskej krajiny pridanou hodnotou k ich kvalifikácii.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.04.2022

Otvorené údaje: Komisia vyzýva 10 členských štátov, aby zaviedli pravidlá EÚ týkajúce sa otvorených údajov

Európska komisia zaslala odôvodnené stanoviská desiatim členským krajinám, vrátane Slovenska (INFR(2021)0512), so žiadosťou o poskytnutie informácií o tom, ako sú pravidlá EÚ týkajúce sa otvorených údajov a opätovného použitia údajov verejného sektora (smernica (EÚ) 2019/1024, ďalej len "smernica o otvorených údajoch") transponované do vnútroštátneho práva. Hoci lehota na transpozíciu uplynula 17. júla 2021, niektoré členské štáty stále neoznámili všetky svoje vnútroštátne opatrenia napriek formálnym výzvam zaslaným 30. septembra 2021. Cieľom smernice o otvorených údajoch, ktorá bola prijatá 20. júna 2019, je uvoľniť výhody údajov a pomôcť zvýšiť množstvo rozsiahlych a hodnotných zdrojov údajov vytvorených verejným sektorom na opakované použitie. Tým sa znížia prekážky vstupu malých a stredných podnikov na trh vďaka zníženým nákladom na opakované použitie údajov, sprístupní sa viac údajov a rozšíria sa obchodné príležitosti prostredníctvom zdieľania dát cez aplikačné programovacie rozhrania (API). Smernica stimuluje vývoj inovačných riešení, ako sú aplikácie v oblasti mobility, zvyšuje transparentnosť otvorením prístupu k verejne financovaným výskumným dátam a podporuje nové technológie vrátane umelej inteligencie. Bez uspokojivej odpovede týchto členských štátov do 2 mesiacov môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.04.2022

Boj proti praniu špinavých peňazí: Komisia vyzýva SLOVENSKO, aby zmenilo transpozíciu štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí

Európska komisia dnes zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko (INFR(2020)2227) kvôli nesprávnej transpozícii štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (4thAMLD). Hoci Slovensko oznámilo úplnú transpozíciu smernice, Komisia zistila niekoľko prípadov jej nesprávnej transpozície do vnútroštátneho práva. Tieto prípady sa týkajú základných aspektov, ako je riadne fungovanie finančných spravodajských jednotiek; sankcie a administratívne opatrenia na potrestanie trestných činov prania špinavých peňazí; alebo vytvorenie mechanizmov na oznamovanie porušení práva (whistleblowing). Predmetné pravidlá majú zásadný význam pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Legislatívne medzery, ktoré sa vyskytujú v jednom členskom štáte, majú vplyv na EÚ ako celok. Správna transpozícia je preto mimoriadne dôležitá. Bez uspokojivej odpovede Slovenska do 2 mesiacov môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.

Zdroj: Európska komisia

04.04.2022

Komisia posilňuje systém zemepisných označení s cieľom udržať vysokú kvalitu a zaručiť lepšiu ochranu

Európska komisia dnes prijala svoj návrh prepracovať systém zemepisných označení vína, liehovín a poľnohospodárskych výrobkov. Nové opatrenia by mali zintenzívniť zavádzanie zemepisných označení v celej Únii v prospech hospodárstva vidieckych oblastí, ako aj umožniť vyššiu úroveň ochrany - najmä v online prostredí. Cieľom je udržať vysokú kvalitu potravín a noriem v EÚ a zaručiť ochranu nášho kultúrneho, gastronomického a miestneho dedičstva a jeho uznanie ako autentických produktov na celom svete. Zemepisné označenia chránia názvy výrobkov s osobitnými vlastnosťami, kvalitou alebo povesťou a z konkrétnych regiónov pred napodobňovaním a falšovaním. Okrem toho fungujú ako osvedčenie, že výrobky boli vyrobené podľa prísnych noriem v regióne ich pôvodu.

Komisia navrhuje tieto opatrenia na posilnenie a zlepšenie existujúceho systému zemepisných označení:

• Skrátený a zjednodušený postup registrácie: rôzne technické a procesné pravidlá pri registrovaní zemepisných označení sa zlúčia - výsledkom bude jednotný zjednodušený registračný postup pre žiadateľov z EÚ aj mimo nej. Keďže sa harmonizáciou skráti čas od predloženia prihlášky po registráciu, možno očakávať, že systém si získa priazeň väčšieho počtu výrobcov.
• Zvýšená ochrana v online prostredí: nový rámec zaručí zvýšenú ochranu zemepisných označení na internete, predovšetkým pri predaji na online platformách, ako aj ochranu pred registráciou a používaním zemepisných označení v systéme doménových mien v zlej viere.
• Väčšia udržateľnosť: v priamej súvislosti so stratégiou Z farmy na stôl budú výrobcovia môcť zakomponovať svoje úsilie o spoločenskú, environmentálnu alebo hospodársku udržateľnosť do svojich špecifikácií výrobku a stanoviť v nich súvisiace požiadavky. Prispejú tak k ochrane prírodných zdrojov a vidieckej ekonomiky, zabezpečeniu miestnych odrôd rastlín a plemien zvierat, ochrane krajiny vo oblasti výroby a zlepšovaniu životných podmienok zvierat. Mohli by tak zaujať spotrebiteľov, ktorí chcú znížiť svoj vplyv na životné prostredie.
• Posilnenie postavenia skupiny výrobcov: členské štáty budú musieť uznať skupiny výrobcov využívajúcich zemepisné označenie na ich žiadosť. Uznané skupiny budú mať právomoc spravovať, presadzovať a rozvíjať svoje zemepisné označenia, na čo im poslúži prístup k orgánom boj proti falšovaniu a colným orgánom vo všetkých členských štátoch.

Zdroj: Európska komisia

01.04.2022

Komisia odmení inovačné projekty v rámci klimatickej transformácie EÚ viac ako 1 miliardou eur

Komisia dnes podpísala dohody o grante vo výške 1,1 mld. eur na sedem veľkých projektov v rámci inovačného fondu EÚ, ktoré sú financované z príjmov zo systému obchodovania s emisiami v EÚ (ETS). Cieľom projektov je znížiť emisie o viac ako 76 Mt ekvivalent ekvivalentu CO2 v prvých desiatich rokoch realizácie. V spomínaných projektoch sa zavádzajú inovatívne nízkouhlíkové technológie v priemyselnom rozsahu, ktoré zahŕňajú kľúčové odvetvia ako vodík, oceľ, chemikálie, cement, slnečná energia, biopalivá a zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého.

Inovačný fond, financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v systéme EU ETS, má za cieľ ponúknuť podnikom a verejným orgánom vhodné finančné stimuly, aby už teraz začali investovať do novej generácie nízkouhlíkových technológií a dať podnikom EÚ výhodu "prvého ťahu" v snahe stať sa technologickými lídrami vo svete. Inovačný fond spravuje Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA), zatiaľ čo Európska investičná banka poskytuje pomoc pri vypracúvaní sľubných projektov, ktoré ešte nie sú pripravené na podanie žiadosti o grant. Fond poskytuje granty aj na malé projekty. Včera (31. marca) bola spustená druhá výzva na predkladanie návrhov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

01.04.2022

Komisia otvorila nové laboratóriá na skúšanie emisií z motorových vozidiel

Európska komisia dnes slávnostne otvorila dve nové laboratóriá svojho Spoločného výskumného centra v talianskej Ispre, vďaka ktorým bude mať väčšiu kapacitu vykonávať emisné skúšky automobilov na trhu EÚ. Bude tak môcť určiť, či vozidlá spĺňajú požiadavky príslušných emisných predpisov EÚ, a lepšie dohliadať na trh s vozidlami. Komisia získala právomoc kontrolovať emisie z automobilov po nedávnom emisnom škandále ("aféra Dieselgate") a následnom prepracovaní predpisov EÚ v oblasti typového schvaľovania vozidiel, na základe ktorých sa bol zavedený dohľad a presadzovanie predpisov na úrovni EÚ.

Nové zariadenie pre dohľad nad trhom s vozidlami umožní skúšať emisie v regulovaných a simulovaných podmienkach skutočnej premávky. Vďaka dvom klimatickým emisným komorám bude možné testovať vozidlá v rôznych podmienkach (napr. teplota, vlhkosť a tlak), ktoré vplývajú na konečné emisné charakteristiky vozidla. Nové laboratóriá budú so svojimi najmodernejšími technológiami zároveň pomáhať Komisii pri zavádzaní budúcich emisných noriem. Komisia súčasne zverejňuje výsledky z prvého roka činností Spoločného výskumného centra v oblasti dohľadu nad trhom, ktoré vykonávali ďalšie skúšobné zariadenia tohto centra. V správe s názvom Dohľad nad európskym trhom s motorovými vozidlami sa uvádzajú výsledky emisných skúšok a posudzovania zhody v prípade 40 vozidiel podľa normy Euro 6 - zistilo sa, že skúšané vozidlá spĺňajú požiadavky za najrôznejších podmienok prevádzky. Centrum sa v správe takisto podelilo o skúsenosti a osvedčené postupy pri skúšaní, aby tak pomohlo orgánom z EÚ, ktoré vykonávajú dohľad nad motorovými vozidlami.

Zdroj: Európska komisia

31.03.2022

Informačná služba v rámci iniciatívy "Solidarita EÚ s Ukrajinou" je dostupná aj v ukrajinskom a ruskom jazyku

Európska komisia spustila špecializovanú ukrajinskú a ruskú jazykovú službu pre písomné otázky týkajúce sa solidarity EÚ s Ukrajinou. Rozšírila tak službu, cez ktorú odpovedá na otázky občanov týkajúce sa EÚ v 24 úradných jazykoch Únie. Telefonická linka bude spustená v polovici apríla. Od dnešného dňa sa každý z EÚ a zo zahraničia môže obrátiť na kontaktné centrum Europe Direct, ktoré záujemcom poskytne informácie o pomoci EÚ Ukrajine, o reštriktívnych opatreniach voči Rusku, o dočasnej ochrane ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine alebo o kľúčových informáciách a právach. Kontaktné centrá Europe Direct sú dôležitým komunikačným kanálom už viac ako 20 rokov. V roku 2021 odpovedali v Európe na viac ako 205 000 otázok občanov o Európskej únii. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu odpovedali centrá na viac ako 4 000 otázok občanov týkajúcich sa vojny i solidarity EÚ. Mnohí občania vyjadrili svoj názor na opatrenia EÚ, pýtali sa, ako môžu pomôcť občanom Ukrajiny, alebo mali praktické otázky týkajúce sa pravidiel dočasnej ochrany a cestovania v rámci EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

31.03.2022

Inovatívne nápady pre modernú a efektívnu colnú úniu od skupiny odborníkov

Skupina odborníkov pre výzvy, ktorým čelí colná únia, dnes predložila správu, ktorá bude podkladom pre rozsiahlu medziinštitucionálnu diskusiu o budúcnosti colnej únie EÚ. Jej úlohou bolo navrhnúť inovatívne riešenia najnaliehavejších problémov, ktorým čelí colná únia. Skupina odborníkov v správe konštatuje, že colná únia sa musí lepšie pripraviť na nastávajúce výzvy, ako sú rastúce objemy obchodu a nové obchodné modely, technologický vývoj, zelená transformácia, meniaci sa geopolitický kontext a bezpečnostné riziká. O odporúčaniach skupiny odborníkov budú teraz diskutovať Európsky parlament a členské štáty.

Skupina navrhla 10 súborov opatrení, ktoré sa majú vykonať do roku 2030:

• Balík reforiem týkajúci sa procesov, kompetencií, povinností a riadenia colnej únie.
• Nový prístup k údajom s cieľom znížiť závislosť od colných vyhlásení, získavať kvalitnejšie údaje z komerčných zdrojov a poskytnúť podnikom jednotné miesto pre uvádzanie údajov na plnenie colných formalít
• Komplexný rámec pre spoluprácu, ktorý umožní lepšie vymieňanie si údajov v celej colnej únii, za účasti orgánov dohľadu nad trhom, orgánov presadzovania práva a daňových orgánov.
• Zriadenie európskej colnej agentúry, ktorá by dopĺňala úlohu Komisie a podporovala prácu členských štátov.
• Zreformovanie a rozšírenie systému schválených hospodárskych subjektov.
• Nový rámec zodpovednosti a dôvery, v ktorom by sa podniky snažili o status schválených hospodárskych subjektov, aby tak získali komerčný prístup na trh EÚ. Malé nekomerčné zásielky by sa naďalej zasielali obvyklými postupmi. Nemali by však prioritu a podliehali by stupňu kontroly, ktorý by zodpovedal ich "nedôveryhodnému" statusu.
• Zrušenie oslobodenia od cla pre zásielky do 150 eur pri elektronickom obchode, so zjednodušenými sadzbami pre zásielky s nízkou hodnotou.
• Balík opatrení pre zelené colníctvo EÚ - t. j. digitalizovať postupy, zabezpečiť riadne vykonávanie zákazov a obmedzení súvisiacich s udržateľnosťou dovážaných výrobkov a prípadne aj zreformovať nomenklatúru harmonizovaného systému Svetovej colnej organizácie, aby umožňovala vhodne zatriediť výrobky šetrné k životnému prostrediu, ktoré chce EÚ podporovať pri medzinárodnom obchodovaní.
• Zabezpečenie riadnych zdrojov, školení a vybavenia pre colné správy, aby boli plne spôsobilé zvládať svoje úlohy.
• Každoročný odhad výpadku colných príjmov, ktorý by umožnil lepšie riadiť výber colných príjmov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.03.2022

Zelená dohoda: balík návrhov, vďaka ktorému sa udržateľné výrobky stanú normou

Komisia dnes predložila balík návrhov Európskej zelenej dohody, vďaka ktorým sa udržateľné výrobky stanú v EÚ normou, podporia sa obehové obchodné modely a posilní sa postavenie spotrebiteľov v záujme zelenej transformácie. Komisia v súlade s akčným plánom pre obehové hospodárstvo navrhuje nové pravidlá, aby takmer všetok fyzický tovar na trhu EÚ bol viac šetrný k životnému prostrediu, obehovejší a energeticky účinnejší počas celého svojho životného cyklu, a to od fázy návrhu cez každodenné používanie, zmenu účelu až po koniec životnosti. Komisia dnes takisto predkladá novú stratégiu, ktorej cieľom je zvýšiť životnosť, opraviteľnosť, opätovnú použiteľnosť a recyklovateľnosť textilných výrobkov, riešiť otázku rýchlej módy, textilného odpadu a likvidácie nepredaných textilných výrobkov a zabezpečiť, aby sa pri ich výrobe v plnej miere dodržiavali sociálne práva. Cieľom tretieho návrhu je posilniť vnútorný trh so stavebnými výrobkami a zabezpečiť, aby bol zavedený regulačný rámec vhodný na to, aby sa plnili naše ciele v oblasti udržateľnosti a klímy aj pokiaľ ide o zastavané prostredie. Balík nakoniec obsahuje návrh nových pravidiel na posilnenie postavenia spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie, vďaka ktorým budú spotrebitelia lepšie informovaní o environmentálnej udržateľnosti výrobkov a lepšie chránení pred environmentálne klamlivou reklamou.

Udržateľné a obehové textilné výrobky

Európska spotreba textilných výrobkov má štvrtý najväčší vplyv na životné prostredie a zmenu klímy po potravinách, bývaní a mobilite. Je takisto na treťom mieste s najvyššou spotrebou vody a využívania pôdy a piatom mieste, pokiaľ ide o využívanie primárnych surovín. V stratégii EÚ v oblasti udržateľných a obehových textilných výrobkov sa stanovuje vízia a konkrétne opatrenia, aby sa do roku 2030 zabezpečilo, že textilné výrobky uvádzané na trh EÚ majú dlhú životnosť a sú recyklovateľné, sú vyrobené s čo najväčším obsahom recyklovaných vlákien, neobsahujú nebezpečné látky a sú vyrábané pri rešpektovaní sociálnych práv a životného prostredia. Spotrebitelia budú mať väčší úžitok z vysokokvalitných textilných výrobkov, pričom rýchla móda by mala vyjsť z módy a ekonomicky ziskové služby opätovného použitia a opravy by mali byť široko dostupné. V konkurencieschopnom, odolnom a inovatívnom odvetví textilných výrobkov musia výrobcovia prevziať zodpovednosť za svoje výrobky v celom hodnotovom reťazci, a to aj vtedy, keď sa stanú odpadom. Takto bude obehový ekosystém textilných výrobkov prosperovať a disponovať dostatočnými kapacitami na inovatívnu vláknovú recykláciu, pričom sa bude musieť obmedziť spaľovanie a skládkovanie textilných výrobkov na minimum. Súčasťou osobitných opatrení budú požiadavky na ekodizajn textilných výrobkov, zrozumiteľnejšie informácie, digitálny pas výrobku a povinný systém EÚ týkajúci sa rozšírenej zodpovednosti výrobcu.

Stavebné výrobky zajtrajška

Ekosystém stavebníctva predstavuje takmer 10 % pridanej hodnoty EÚ a zamestnáva približne 25 miliónov ľudí vo viac ako 5 miliónoch podnikov. Odvetvie stavebných výrobkov v EÚ tvorí 430 000 spoločností s obratom 800 miliárd EUR. Predovšetkým ide o malé a stredné podniky. Sú kľúčovým hospodárskym a sociálnym prínosom pre miestne spoločenstvá v európskych regiónoch a mestách. Budovy sú zodpovedné za približne 50 % ťažby zdrojov a ich spotreby a za viac ako 30 % celkového odpadu vyprodukovaného v EÚ ročne. Okrem toho sú zodpovedné za 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. Revíziou nariadenia o stavebných výrobkoch sa posilnia a zmodernizujú pravidlá platné od roku 2011. Vytvorí sa ňou harmonizovaný rámec na posudzovanie a oznamovanie environmentálnych a klimatických vlastností stavebných výrobkov. Novými požiadavkami na výrobky sa zabezpečí, aby navrhovanie a výroba stavebných výrobkov vychádzali z najnovších technologických postupov v záujme zvýšenia ich životnosti, zlepšenia opraviteľnosti, recyklovateľnosti a ľahšej repasovateľnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.03.2022

Obehové hospodárstvo: Komisia navrhuje nové práva spotrebiteľov a zákaz greenwashingu

Európska komisia navrhuje aktualizovať pravidlá EÚ na ochranu spotrebiteľov s cieľom posilniť postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Aktualizovanými pravidlami sa pre spotrebiteľov zabezpečia informácie, ktoré im umožnia dôkladne posúdiť kupované výrobky a vybrať si tie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Spotrebitelia budú mať právo dozvedieť sa, ako dlho má výrobok vydržať a ako sa dá opraviť a či sa vôbec dá opraviť. Komisia navrhuje zmeniť smernicu o právach spotrebiteľov s cieľom uložiť obchodníkom povinnosť poskytovať spotrebiteľom tieto informácie. Komisia navrhuje aj niekoľko zmien v smernici o nekalých obchodných praktikách. Zoznam vlastností výrobku, o ktorých obchodník nemôže spotrebiteľov zavádzať, sa rozširuje a bude zahŕňať environmentálny alebo sociálny vplyv. Posilní sa ochrana spotrebiteľa pred nedôveryhodnými alebo nepravdivými tvrdeniami týkajúcimi sa životného prostredia, zakáže sa tzv. greenwashing (klamlivé informácie o environmentálnom dopade) a praktiky zavádzajúce spotrebiteľov o trvácnosti výrobku.

Smernica o nekalých obchodných praktikách sa mení aj pridaním nových praktík do existujúceho zoznamu zakázaných nekalých obchodných praktík, tzv. čierny zoznam. Medzi takéto nové praktiky budú okrem iných patriť:

• neinformovanie o prvkoch zavedených na obmedzenie trvácnosti, napríklad o softvéri, ktorý po určitom čase zastaví alebo zníži funkčnosť tovaru;
• uvádzanie všeobecných, vágnych tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, pri ktorých nemožno preukázať vynikajúce environmentálne vlastnosti výrobku alebo správanie obchodníka. Príklady takýchto všeobecných tvrdení týkajúcich sa životného prostredia: "šetrné k životnému prostrediu", "eko" alebo "zelené", ktoré nesprávne naznačujú alebo vytvárajú dojem vynikajúceho environmentálneho správania;
• uvedenie tvrdenia týkajúceho sa životného prostredia v súvislosti s celým výrobkom, ak sa v skutočnosti týka len určitého aspektu výrobku;
• zobrazovanie dobrovoľného označenia udržateľnosti, ktoré nebolo založené na systéme overovania treťou stranou ani vytvorené verejnými orgánmi;
• neinformovanie o tom, že tovar má obmedzenú funkčnosť pri použití spotrebného materiálu, náhradných dielov alebo príslušenstva, ktoré nedodáva pôvodný výrobca.

O návrhu Komisie sa teraz bude diskutovať v Rade a v Európskom parlamente. Po prijatí a transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov budú mať spotrebitelia nárok na nápravu v prípade porušenia, a to aj postupom kolektívneho odškodnenia podľa smernice o žalobách v zastúpení.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.03.2022

Európska komisia a Spojené štáty otvoria novú kapitolu v rámci svojej spolupráce v oblasti energetiky

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a prezident USA Joe Biden sa dnes ráno stretli v Bruseli. Zaviazali sa spolupracovať na podpore energetickej bezpečnosti Európy v nadchádzajúcich zimách a udržateľne znižovať energetickú závislosť Európy od Ruska investovaním do prechodu na čistú energiu. Spojené štáty sa budú usilovať o zabezpečenie dodatočných objemov skvapalneného zemného plynu (LNG) na trhu EÚ v objeme najmenej 15 miliárd m³ v roku 2022 s očakávaným nárastom v budúcnosti. EÚ a USA spoločne poskytnú občanom a podnikom v EÚ a susedných partnerských krajinách stabilné, cenovo dostupné, spoľahlivé a čisté dodávky energie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.03.2022

Ako je to so striedaním času?

Európska komisia na názor ľudí reagovala a predložila legislatívny návrh, podľa ktorého by sa striedanie času dvakrát do roka malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament.

Odvtedy sa čaká na dohodu členských štátov, aby sa dohodli ako to bude v Únii fungovať, keďže postup vo výbere časových režimov by mal byť koordinovaný. O tom, ktorý čas a prečo budú krajiny na svojom území používať sa môžu slobodne rozhodnúť. Európska komisia do toho nebude zasahovať.

Pokiaľ nenastane dohoda na úrovni členských štátov, bude režim striedanie času fungovať ako doteraz. Aktuálne európske pravidlá (smernica) ukladajú členským štátom povinnosť dvakrát ročne meniť čas, v rovnakom termíne v celej EÚ, aby sa predišlo fragmentácii na vnútornom trhu. Európska komisia môže navrhnúť zmenu týchto existujúcich pravidiel, je to jej právomoc vyplývajúca zo zmlúv EÚ ratifikovaných všetkými členskými štátmi.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.03.2022

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému vo výške 3 mil. EUR na podporu leteckých spoločností postihnutých pandémiou koronavírusu

Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 3 mil. EUR na podporu leteckých spoločností postihnutých pandémiou koronavírusu. Podpora je v súlade s dočasným rámcom štátnej pomoci a bude sa realizovať formou priamych grantov. Uchádzať sa môžu letecké spoločnosti s prevádzkovou licenciou EÚ na prepravu cestujúcich vydanou príslušným slovenským licenčným úradom prostredníctvom verejnej výzvy na predkladanie žiadostí. Cieľom schémy je podporiť činnosť týchto leteckých spoločností, ich hospodársku obnovu a štrukturálnu životaschopnosť. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci. Pomoc nepresiahne 2,3 milióna EUR na príjemcu a bude udelená najneskôr do 30. júna 2022. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážneho narušenia fungovania v hospodárstve členského štátu. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.100438 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Komisia schválila prvé programy spolupráce Interreg na roky 2021 - 2027: podporu získa aj Slovensko

Komisia schválila prvé programy Interreg na programové obdobie 2021 - 2027. Ide o tri programy európskej územnej spolupráce s investíciou v hodnote viac ako 481 miliónov eur. Schválené boli programy Interreg Central Europe (Stredná Európa), Interreg Rakúsko - Nemecko (Bavorsko) a Interreg Nemecko (Bavorsko) - Česko. Rozpočet bude pridelený v súlade s prioritami EÚ zameranými na dosiahnutie inteligentnej, zelenej a inkluzívnej Európy. Slovensko patrí medzi účastníkov programu Interreg Stredná Európa, na ktorý bude vyčlenených celkovo 280,7 milióna eur. Polovica tohto rozpočtu je určená na zelené investície, ako je zvyšovanie energetickej efektívnosti, adaptácia na zmenu klímy alebo ekologizácia mestskej mobility, zatiaľ čo takmer jedna tretina podporí konkurencieschopnosť a inovačné kapacity v strednej Európe. Program sa zameria aj na zlepšenie dopravných spojení vidieckych a okrajových regiónov a zlepší riadenie integrovaného územného rozvoja. Všetky zainteresované strany na týchto územiach sa vyzývajú, aby pozorne sledovali výzvy na predkladanie projektov, ktoré budú zverejnené na webových sídlach jednotlivých programov.

Zdroj: Európska komisia

23.03.2022

Komisia predstavila opatrenia na zvýšenie potravinovej bezpečnosti

Európska komisia dnes predstavila viacero krátko- a strednodobých opatrení na zvýšenie potravinovej bezpečnosti vo svete, ako aj na podporu poľnohospodárov a spotrebiteľov v EÚ v reakcii na rastúce ceny potravín a vstupných nákladov, ako sú energie a hnojivá. Prudký nárast cien komodít na celom svete, ktorý navyše urýchlila invázia Ruska na Ukrajinu, opäť zdôraznil potrebu väčšej odolnosti a lepšej udržateľnosti poľnohospodárstva a potravinových reťazcov v EÚ v súlade so stratégiou "Z farmy na stôl". Komisia je rozhodnutá prijať všetky nevyhnutné opatrenia, ktorými sa zaručí, že EÚ ako čistý vývozca potravín a jeden z najväčších producentov agropotravinárskych výrobkov prispeje k celosvetovej potravinovej bezpečnosti, najmä na Ukrajine, v severnej Afrike a na Blízkom východe, kde sú vo veľkej miere závislí od dovozu obilnín, ale aj v Ázii a subsaharskej Afrike. EÚ je jedným z popredných poskytovateľov humanitárnej a rozvojovej pomoci, pokiaľ ide o potraviny a potravinové systémy. Dostupnosť potravín v EÚ zatiaľ nie je ohrozená, keďže v prípade mnohých poľnohospodárskych výrobkov dokáže byť Únia do veľkej miery sebestačná. Náš poľnohospodársky sektor je však čistým dovozcom niektorých výrobkov, napríklad kŕmnych bielkovín. Toto "citlivé miesto", ako aj vysoké vstupné náklady, napr. na hnojivá, ohrozuje produkciu poľnohospodárov a môže výraznejšie zvyšovať ceny potravín. Nové opatrenia sa venujú:

• Zvýšeniu globálnej potravinovej bezpečnosti
• Podpore poľnohospodárov a spotrebiteľov v EÚ
• Zvýšeniu odolnosti a udržateľnosti potravinových systémov

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Komisia predstavuje možnosti, ako zmierniť vysoké ceny energií cez spoločné nákupy plynu

Zásobníky plynu sú kritickou infraštruktúrou na zaistenie bezpečnosti dodávok. Novou povinnou certifikáciou všetkých prevádzkovateľov zásobníkov sa predíde potenciálnym rizikám vyplývajúcim z vonkajšieho vplyvu na kritickú infraštruktúru zásobníkov. Komisia navrhuje podporiť dopĺňanie zásobníkov plynu v EÚ poskytnutím 100 % zľavy z kapacitných prepravných taríf na vstupných a výstupných miestach do zásobníkov. Členské štáty navrhli viacero potenciálnych núdzových opatrení na obmedzenie dosahu vysokých cien elektriny. Všetky posudzované alternatívy však prinášajú náklady a nevýhody. Krátkodobé možnosti zamerané na ceny elektriny sa dajú vo všeobecnosti rozdeliť do dvoch kategórií. Ako sa uvádza v oznámení, na otázku riešenia vysokých cien elektriny neexistuje jedna jednoduchá odpoveď. Dôvodom sú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich energetický mix, štruktúru trhu a úrovne prepojenia energetických sietí. Komisia európskym lídrom predstavuje výhody a nevýhody rôznych prístupov a je pripravená podľa potreby pokračovať vo svojej práci. Mnohé z uvedených možností sú reakciou na symptómy, no dôležité je riešiť základné príčiny súčasných vysokých cien elektriny prijatím spoločných európskych opatrení na trhu s plynom. V máji Komisia predloží podrobný plán REPowerEU a posúdi možnosti optimalizácie koncepcie trhu s elektrinou. Takisto je pripravená navrhnúť plán EÚ na úsporu energie. Komisia rovnako zvažuje poskytnutie usmernení členským štátom o tom, ako čo najlepšie využiť cielené výnimky pre jednotlivé krajiny podľa smernice o zdaňovaní energie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.03.2022

Ukrajina: 3,4 miliardy eur zo zdrojov REACT-EU ako predbežné financovanie pre členské štáty, ktoré prijímajú utečencov z Ukrajiny

Komisia dnes na podporu členských štátov, ktoré prijímajú utečencov utekajúcich pred vojnou na Ukrajine a poskytujú im útočisko, navrhla zvýšiť sumu celkového predbežného financovania o 3,4 miliardy eur z programu Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). Tento okamžitý prísun likvidity v kombinácii s flexibilitou, ktorú zabezpečujú Kohézne opatrenia na podporu utečencov v Európe (tzv. nástroj CARE, Cohesion Action for Refugees in Europe), po prijatí zo strany spoluzákonodarcov urýchli prístup členských štátov k finančným prostriedkom určeným na infraštruktúru, ubytovanie, vybavenie, služby v oblasti zamestnania, vzdelávania, sociálneho začlenenia, zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o deti.

Komisia navrhuje zvýšiť sumu predbežného financovania pre všetky členské štáty z 11 % na 15 % tranže REACT-EU na rok 2021. Okrem toho Komisia navrhuje, aby sa pre členské štáty, ktoré hraničia s Ukrajinou (Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko), a členské štáty, ktoré prijali najvyšší počet ľudí z Ukrajiny v pomere k svojmu obyvateľstvu, toto percento zvýšilo na 45 %. Toto celkové navýšenie predbežného financovania predstavuje sumu 3,4 miliardy eur, ktorá sa vyplatí členským štátom po tom, ako návrh schvália spoluzákonodarcovia (EP a členské štáty). Počet ľudí utekajúcich pred vojnou sa z hodiny na hodinu zvyšuje a členské štáty prichádzajúce osoby priebežne registrujú. Táto situácia je veľmi dynamická. S cieľom získať obraz o situácii a tlaku, ktorému členské štáty čelia v dôsledku veľkého počtu prichádzajúcich ľudí, Komisia vypočítala podiel prichádzajúcich osôb vzhľadom na počet obyvateľov na základe informácií, ktoré členské štáty poskytli prostredníctvom siete EÚ pre pripravenosť a krízové riadenie v oblasti migrácie (sieť Blueprint), medzinárodných organizácií a iných spoľahlivých otvorených zdrojov. Navrhované zmeny nariadenia o spoločných ustanoveniach a nariadenia o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) si vyžadujú prijatie Európskym parlamentom a Radou.

Zdroj: Európska komisia

23.03.2022

Štátna pomoc: Komisia prijíma dočasný krízový rámec na podporu hospodárstva v kontexte invázie Ruska na Ukrajinu

Európska komisia dnes prijala dočasný krízový rámec, ktorý členským štátom umožní využívať flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci, aby mohli podporiť hospodárstvo v kontexte invázie Ruska na Ukrajinu. Dočasný krízový rámec pomôže zacieliť podporu pre hospodárstvo a zároveň obmedzí negatívne dôsledky pre rovnosť podmienok na jednotnom trhu. V záujme nápravy sa v dočasnom krízovom rámci stanovujú tri druhy pomoci:

• Obmedzené sumy pomoci: Členské štáty budú môcť zaviesť schémy, aby mohli udeliť až 35 000 EUR spoločnostiam zasiahnutým krízou, ktoré pôsobia v odvetviach poľnohospodárstva, rybárstva a akvakultúry, a až 400 000 EUR spoločnostiam zasiahnutým krízou, ktoré pôsobia vo všetkých ostatných odvetviach.
• Podpora likvidity vo forme štátnych záruk a dotovaných úverov: Členské štáty budú môcť poskytnúť i) dotované štátne záruky s cieľom zabezpečiť, aby banky naďalej poskytovali úvery všetkým spoločnostiam zasiahnutým súčasnou krízou, a ii) verejné a súkromné úvery s dotovanými úrokovými sadzbami.

• Pomoc na kompenzáciu vysokých cien energie: Členské štáty budú môcť spoločnostiam, najmä intenzívnym odberateľom energie, čiastočne kompenzovať dodatočné náklady v dôsledku mimoriadneho rastu cien plynu a elektrickej energie. Túto podporu možno poskytovať v akejkoľvek forme vrátane priamych grantov.

Dočasný krízový rámec sa bude uplatňovať do 31. decembra 2022. V záujme právnej istoty Komisia pred týmto dátumom posúdi, či treba lehotu predĺžiť. Počas obdobia uplatňovania rámca bude Komisia takisto preskúmavať jeho obsah i rozsah, a to vo svetle vývoja na trhoch s energiou a trhoch s ostatnými vstupmi a všeobecnej hospodárskej situácie. Dočasným krízovým rámcom, ktorý bol dnes prijatý, sa dopĺňajú rozsiahle možnosti členských štátov navrhovať opatrenia v súlade s existujúcimi pravidlami štátnej pomoci EÚ. Komisia v minulosti už prijala dočasný rámec - v roku 2008 - v reakcii na globálnu finančnú krízu.

Zdroj: Európska komisia

18.03.2022

DiscoverEU: 35 000 bezplatných cestovných lístkov pre mladých

DiscoverEU, aktivita Európskej komisie, ktorá umožňuje 18-ročným získať bezplatný cestovný lístok, sa vracia s prvým termínom podávania žiadostí v roku 2022. Od 7. apríla do 21. apríla budú môcť mladí ľudia žijúci v jednej z programových krajín programu Erasmus+ požiadať o bezplatný cestovný lístok.

Celkovo sa v tomto prvom termíne podávania žiadostí hrá o 35 000 cestovných lístkov. Ďalších 35 000 cestovných lístkov bude k dispozícii v októbrovom termíne podávania žiadostí. Tento termín podávania žiadostí je ešte špeciálnejšie: v rámci programu EÚ Erasmus+ je udržateľné dobrodružstvo naprieč krajinou teraz dostupné aj pre osoby s trvalým pobytom v členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu EÚ Erasmus+. Zúčastniť sa budú môcť aj mladí ľudia z Islandu, Lichtenštajnska, Severného Macedónska, Nórska, Srbska a Turecka. Okrem cestovného lístka dostanú mladí ľudia cestujúci s DiscoverEU zľavovú kartu, ktorú môžu použiť na zaplatenie jedla, ubytovania, miestnej dopravy, kultúry, športu a mnohých ďalších aktivít.

Požiadať o túto príležitosť je jednoduché: oprávnení žiadatelia jednoducho odpovedia na kvíz s viacerými možnosťami na Európskom portáli pre mládež o Európskej únii vo všeobecnosti, jej politických prioritách a iniciatívach EÚ zameraných na mladých ľudí. Šťastní výhercovia budú kontaktovaní e-mailom o niekoľko týždňov neskôr. Tí, ktorí nevyhrajú, majú stale nádej a budú zapísaní na rezervnom zozname a kontaktovaní, v prípade ak budú lístky k dispozícii. Všetci oprávnení kandidáti sú pozvaní, aby sa pripojili k veľmi aktívnej komunite DiscoverEU prostredníctvom oficiálnej facebookovej skupiny #DiscoverEU, aby mohli sledovať najnovšie správy a vymieňať si názory a skúsenosti s ostatnými cestovateľmi.

Pre viac informácií o iniciatíve kontaktujte: IUVENTA - Národná agentúra programu Erasmus+ pre oblasť mládeže a športu.

Zdroj: Európska komisia

18.03.2022

Utečenci z Ukrajiny: usmernenia pre členské štáty pri uplatňovaní smernice o dočasnej ochrane

Od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu utiekli z krajiny viac ako 3 milióny ľudí, pričom podľa odhadov OSN prinajmenšom polovicu z nich tvoria deti. V reakcii na túto bezprecedentnú situáciu sa EÚ nesmierne rýchlo dohodla, že aktivuje smernicu o dočasnej ochrane, aby pomohla ľuďom na úteku pred vojnou na Ukrajine. Smernica sa začala ihneď uplatňovať 4. marca a momentálne ponúka okamžitú ochranu a jasné právne postavenie miliónom ľudí. Komisia predložila operačné usmernenia, ktoré majú členským štátom pomôcť pri uplatňovaní tejto smernice. Ucelené usmernenia pomôžu zabezpečiť prichádzajúcim ľuďom konzistentnú a účinnú úroveň práv a členským štátom poslúžia pri uchopení svojich nových úloh.

Usmernenia majú slúžiť ako dynamický dokument, ktorý bude odrážať situáciu na mieste a náležite zohľadňovať meniace sa potreby členských štátov. K ich hlavným bodom patrí:

• Objasnenie toho, kto má nárok na dočasnú ochranu,
• Vymedzenie primeranej ochrany podľa vnútroštátneho práva ako možnej alternatívy k dočasnej ochrane,
• Určenie druhu dôkazov potrebných na získanie dočasnej ochrany alebo primeranej ochrany podľa vnútroštátneho práva,
• Podnietenie členských štátov k tomu, aby zvážili rozšírenie dočasnej ochrany na osoby, ktoré v striktnom zmysle nepatria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia, ale ktoré potrebujú ochranu
• Deťom sa venuje osobitná kapitola usmernení,
• Usmernenia k osobitným právam podľa smernice o dočasnej ochrane,
• Usmernenia k zabezpečeniu voľného pohybu pred vydaním povolenia na pobyt aj po jeho vydaní,
• Poskytovanie repatriačnej pomoci osobám, ktoré nemajú právo zdržiavať sa v EÚ;

Zdroj: Európska komisia

17.03.2022

Verejná konzultácia k Európskemu aktu o kybernetickej odolnosti

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory a skúsenosti občanov a organizácií v súvislosti s pripravovaným európskym aktom o kybernetickej odolnosti. Cieľom aktu je stanoviť spoločné pravidlá kybernetickej bezpečnosti pre digitálne produkty a súvisiace služby, ktoré sa uvádzajú na trh v celej Európskej únii. Výsledky verejnej konzultácie budú podkladom pre legislatívny návrh Komisie, ktorý sa očakáva v druhej polovici roku 2022. Akt o kybernetickej odolnosti doplní existujúci legislatívny rámec EÚ, ktorý zahŕňa smernicu o sieťovej a informačnej bezpečnosti (smernica NIS) a akt o kybernetickej bezpečnosti, ako aj budúcu smernicu o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii (NIS 2), ktorú Komisia navrhla v decembri 2020. Verejná konzultácia bude otvorená na nasledujúcich 10 týždňov, t. j. do 25. mája 2022. Komisia okrem toho uverejnila výzvu na predloženie dôkazov s cieľom vytvoriť prehľad o aktuálne identifikovaných problémoch a možných spôsoboch ich riešenia. Výzva na predloženie dôkazov bude otvorená na pripomienkovanie súbežne s verejnou konzultáciou.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.03.2022

Komisia navrhuje jednoduchšie pravidlá pre efektívnejšie a bezpečnejšie vyrovnanie na finančných trhoch v EÚ

Európska komisia dnes navrhla zmeny nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov s cieľom zefektívniť trhy vyrovnania v EÚ a zároveň chrániť finančnú stabilitu. Dnešný návrh je kľúčovým prvkom akčného plánu únie kapitálových trhov z roku 2020. Centrálni depozitári cenných papierov prevádzkujú infraštruktúru, ktorá umožňuje vyrovnanie cenných papierov (ako sú akcie alebo dlhopisy) na finančných trhoch. Pri vyrovnaní ide o dodanie cenných papierov kupujúcemu výmenou za dodanie hotovosti predávajúcemu. Vyrovnanie transakcie môže trvať až dva pracovné dni a počas nich tak môže vzniknúť úverové aj právne riziko. Zabezpečiť, aby sa tieto transakcie vyrovnali bezpečne a účinne, má preto pre finančný systém zásadný význam. Centrálne depozitáre cenných papierov zohrávajú na kapitálových trhoch a vo finančnom systéme EÚ kľúčovú úlohu. Napríklad v roku 2019 dosiahli transakcie vyrovnané centrálnymi depozitármi cenných papierov EÚ hodnotu približne 1 120 biliónov eur. Na ich kľúčovú úlohu sa najnovšie poukázalo aj v súvislosti so sankciami EÚ voči Rusku. EÚ sa 25. februára 2022 dohodla, že v centrálnych depozitároch cenných papierov v Únii sa zakazuje viesť účty ruských klientov. Potvrdila tým kľúčový význam centrálnych depozitárov cenných papierov vo finančnom systéme EÚ. Dnešný návrh má celkovo zefektívniť vyrovnanie transakcií s cennými papiermi v EÚ a zaistiť jeho väčšiu bezpečnosť: tým sa zvýši atraktívnosť kapitálových trhov EÚ a v konečnom dôsledku napomôže financovanie európskeho hospodárstva.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.03.2022

Politika súdržnosti EÚ: nová verejná platforma o vyše 1,5 milióna projektoch z prostriedkov EÚ

Komisia v úvode 8. fóra o súdržnosti otvorila pre verejnosť online platformu Kohesio, na ktorej sú zhromaždené všetky informácie o viac ako 1,5 milióna projektoch financovaných z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu (KF) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) vo všetkých 27 členských štátoch. Na online platforme nájdete aj 10 237 projektov na Slovensku. Takáto komplexná platforma údajov o projektoch bola sprístupnená verejnosti a onedlho bude vo všetkých jazykoch EÚ vôbec po prvýkrát. Vyžadovalo si to úzku spoluprácu s riadiacimi orgánmi v rôznych členských štátoch alebo regiónoch, keďže projekty súdržnosti riadia vnútroštátne a regionálne orgány. Platforma Kohesio obsahuje informácie, ktoré majú k dispozícii riadiace orgány, a sprístupňuje ich všetkým. Týmto obrovským množstvom údajov poukazuje na kľúčový prínos politiky súdržnosti k hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti regiónov EÚ, ako aj k zelenej a digitálnej transformácii. Cez túto politiku sa v členských štátoch vykonáva a financuje široká škála politických priorít. Platforma zároveň pomáha identifikovať a vymieňať si najlepšie postupy medzi rôznymi regiónmi a členskými štátmi. Komisia bude v spolupráci s riadiacimi orgánmi, ktoré členské štáty vybrali na riadenie financovania súdržnosti, pokračovať v rozvoji platformy Kohesio, ktorá bude zahŕňať aj projekty z nového programového obdobia 2021 - 2027. V nadchádzajúcich mesiacoch bude platforma sprístupnená vo všetkých úradných jazykoch EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.03.2022

Budúcnosť Európy: Ďalšie plenárne zasadnutie konferencie venované návrhom občanov

Plenárne zasadnutie s účasťou ukrajinských občanov a poslancov sa už druhýkrát venovalo odporúčaniam, ktoré vyplynuli z panelových diskusií občanov. Plenárne zasadnutie konferencie sa zaoberalo 88 odporúčaniami z európskych panelových diskusií občanov k témam "EÚ vo svete/migrácia" a "silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta/vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/digitálna transformácia". Takisto zohľadnilo súvisiace odporúčania z národných panelových diskusií občanov. Putinova invázia na Ukrajine a reakcia EÚ na ňu boli hlavnou témou tematických rozpráv tento víkend. Zástupcovia utečencov pred vojnou na Ukrajine, poslanci Verchovnej rady Ukrajiny a zástupcovia združenia PromoUkraina sa ujali slova v diskusiách na tému "EÚ vo svete". Takisto sa zúčastnili zástupcovia západného Balkánu. Ich prejavy sú dostupné na stránke: https://multimedia.europarl.europa.eu/en/webstreaming/conference-on-future-of-europe-plenary-2-eu-in-world_20220311-1430-SPECIAL-OTHER. Výňatky z plenárneho zasadnutia konferencie sú dostupné na stránke: https://audiovisual.ec.europa.eu/en/. Všetky videozáznamy, audiozáznamy a fotografie z pracovných skupín a plenárnych diskusií sú k dispozícii v multimediálnom centre Parlamentu.

Zdroj: Európska komisia 

09.03.2022

Ukrajina: Komisia spúšťa webovú stránku pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine

Európska komisia spustila webovú stránku obsahujúcu informácie pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Vojna na Ukrajine doteraz prinútila viac ako dva milióny ľudí utiecť zo svojich domovov a hľadať bezpečie, ochranu a pomoc. Mnoho ďalších vysídlených osôb sa pohybuje v rámci krajiny aj mimo nej a pri príchode do EÚ potrebujú prístrešie a základné informácie o svojich právach. Webové sídlo obsahuje informácie o prekročení hranice, právach pri príchode a informácie o ďalšom cestovaní. Webová stránka je k dispozícii tu v angličtine a zajtra bude k dispozícii ukrajinská jazyková verzia.

https://ec.europa.eu/info/strategy/priorities-2019-2024/stronger-europe-world/eu-solidarity-ukraine/eu-assistance-ukraine/information-people-fleeing-war-ukraine_en 

Zdroj: Európska komisia

09.03.2022

Komisia schválila podporu pre 225 reformných projektov v členských štátoch, vrátane 10 slovenských

Komisia dnes schválila 225 projektov v rámci Nástroja technickej podpory s cieľom podporiť členské štáty pri príprave, navrhovaní a realizácii reforiem, ktoré sa pretavia do modernej a odolnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev, a zároveň posilniť ich schopnosť reagovať na súčasné i budúce krízy. Viaceré projekty reforiem sú zároveň súčasťou národných plánov obnovy a odolnosti. Pri reformách členských štátov sa využívajú prostriedky z Nástroja technickej podpory, ktorého celkový rozpočet na rok 2022 predstavuje116,8 milióna EUR. Na Slovensku bude podporených desať projektov v oblasti obnovy budov, udržateľnej dopravy, digitálnej verejnej správy a digitálnych zručností, opatrení v oblasti klímy, konkurencieschopnosti, daňovej politiky, sociálnych služieb a digitálnych financií.

Nástroj technickej podpory je založený na dopyte a zameraný na špecializované odborné poznatky. Ide o flexibilný nástroj, ktorý možno na požiadanie členského štátu rýchlo prispôsobiť jeho novým potrebám. Dané projekty sú úzko prepojené s kľúčovými prioritami Komisie. Nástroj technickej podpory na rok 2022 bude naďalej podporovať členské štáty pri navrhovaní a vykonávaní reforiem zameraných na zelenú a digitálnu transformáciu, ako aj pri zlepšovaní prevádzkovej kapacity a efektívnosti ich orgánov verejnej správy. 36 % žiadostí je napríklad zameraných na ciele zelenej dohody a 51 % na digitálnu transformáciu. Okrem toho, s reformami v kontexte plánov obnovy a odolnosti členských štátov súvisí celkovo 57 % vybraných žiadostí o podporu z Nástroja technickej podpory na rok 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

Ukrajina: EÚ posilňuje solidaritu s ľuďmi, ktorí utekajú pred vojnou

Komisia dnes informovala o veľmi významnej podpore EÚ pre ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine, ako aj pre krajiny EÚ, ktoré ich prijímajú. V situácii, keď Rusko nevyprovokovane a neoprávnene vojensky napadlo Ukrajinu, sa európska solidarita prejavuje v praxi ako pomoc ľuďom formou priamej humanitárnej pomoci, núdzovej pomoci v oblasti civilnej ochrany či podpory na hraniciach. Ľuďom na úteku pred vojnou zabezpečuje jednoznačné právne postavenie, na základe ktorého môžu získať okamžitú ochranu v EÚ.

Poskytujeme pomoc v podobe:

• Humanitárnej podpory: EÚ vyčlení 500 miliónov eur zo svojho rozpočtu. Z tejto sumy je 90 miliónov eur určených na humanitárnu pomoc vrátane 85 miliónov eur pre Ukrajinu a 5 miliónov eur pre Moldavsko, ktoré už smerujú na zabezpečenie jedla, vody, zdravotnej starostlivosti, prístrešia a pomoci s pokrytím základných potrieb najzraniteľnejších osôb. Ide o doposiaľ najrozsiahlejšiu aktiváciu mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany v reakcii na núdzovú situáciu. Vďaka nej sa k ľuďom v núdzi na Ukrajine dostali už milióny položiek, ako napríklad vozidlá, lekárničky, stany, prikrývky či spacie vaky. Ďalšia pomoc sa poskytuje susediacemu Moldavsku, Poľsku a Slovensku, aby mohli pomáhať všetkým, ktorí utekajú pred vojnou.
• Podpora pri riadení hraníc: Komisia vydala operačné usmernenia, ktoré pomôžu príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov účinne riadiť príchody na hranice s Ukrajinou, skrátiť čakanie a zároveň zachovať vysokú úroveň bezpečnosti. Aj agentúry EÚ poskytujú ďalších pracovníkov a odborné znalosti na podporu členských štátov. Na hraniciach EÚ s Ukrajinou a Moldavska s Ukrajinou je napríklad nasadených 49 zamestnancov agentúry Frontex a ďalších 162 pracovníkov bolo vyslaných do Rumunska. Moldavsko dostane dodatočných 15 miliónov eur na pomoc pri zvládaní situácie.
• Ochrana utekajúcich a zvýšenie prijímacej kapacity: EÚ sa v rekordnom čase jednomyseľne dohodla na aktivovaní smernice o dočasnej ochrane, ktorá ľuďom v núdzi poskytuje jednoznačnosť a bezpečnosť a priznáva im právo na sociálnu podporu, prístup na trh práce a vzdelávanie.
• Opatrenia v oblasti politiky súdržnosti na podporu utečencov v Európe: Komisia prijíma aj legislatívny návrh pod názvom Opatrenia v oblasti súdržnosti pre utečencov v Európe (CARE). Umožní viac flexibility pri financovaní širokej škály opatrení na podporu ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny, z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

Ukrajina: Podpora z Kohézneho fondu pre ľudí utekajúcich pred ruskou inváziou na Ukrajine

Európska komisia prijala návrh Kohéznej akcie pre utečencov v Európe (CARE), ktorá členským štátom a regiónom umožňuje poskytovať núdzovú podporu ľuďom, ktorí utekajú pred inváziou Ruska na Ukrajinu. CARE zavádza potrebnú flexibilitu do pravidiel politiky súdržnosti na roky 2014 - 2020 s cieľom umožniť rýchle prerozdelenie dostupných finančných prostriedkov na takúto núdzovú podporu. Okrem toho môže byť na riešenie nových výziev použitých aj 10 miliárd určených na rok 2022 z balíku Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU).

CARE pomôže členským štátom poskytovať núdzovú podporu pokrývajúcu základné potreby ukrajinských utečencov. Tieto potreby zahŕňajú prístup k službám, ako je dočasné ubytovanie, zásobovanie potravinami a vodou alebo lekárska starostlivosť. CARE môže takisto posilniť schopnosť členských štátov uspokojovať potreby utečencov podporou napr. dodatočného vybavenia infraštruktúry alebo personálu. Členské štáty môžu tieto finančné prostriedky použiť aj na vývoj prispôsobených riešení pre dlhodobú integráciu ľudí s migrantským pôvodom prostredníctvom investícií do bývania, vzdelávania, zamestnanosti, zdravia, sociálneho začlenenia a starostlivosti alebo iných sociálnych služieb. Podpora politiky súdržnosti bude dopĺňať podporu z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a z iných zdrojov financovania. Komisia dnes takisto navrhuje predĺžiť obdobie vykonávania finančných prostriedkov, ktoré majú členské štáty k dispozícii v rámci fondov v oblasti vnútorných vecí na roky 2014 - 2020, čím by sa uvoľnila dodatočná podpora vo výške približne 420 miliónov EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.03.2022

REPowerEU: cesta k nezávislosti od ruských fosílnych palív

Európska komisia dnes navrhla plán REPowerEU na zabezpečenie nezávislosti Európy od ruských fosílnych palív ešte pred rokom 2030.

Plán prináša aj súbor opatrení zameraných na reakciu na rastúce ceny energie v Európe a na doplnenie zásob plynu na ďalšiu zimu. Európa už niekoľko mesiacov čelí zvýšeným cenám energie, ale neistota, pokiaľ ide o dodávky, tento problém ešte zhoršuje. REPowerEU sa bude snažiť diverzifikovať dodávky plynu, urýchliť využívanie plynov z obnoviteľných zdrojov a nahradiť plyn pri vykurovaní a výrobe elektrickej energie. To môže do konca roka znížiť dopyt EÚ po ruskom plyne o dve tretiny.

Reakcia na zvyšovanie cien energií

• dodatočné usmernenia na možnosť regulovať ceny za výnimočných okolností
• stanovenie spôsobu prerozdelenia príjmov z vysokých ziskov odvetvia energetiky a obchodovania s emisiami medzi spotrebiteľov.
• Komisia bude konzultovať s členskými štátmi aj o potrebách a rozsahu pôsobnosti nového dočasného krízového rámca štátnej pomoci na poskytovanie pomoci spoločnostiam postihnutým krízou, najmä tým, ktoré čelia vysokým nákladom na energiu.
• EK do apríla predloží legislatívny návrh, v ktorom sa bude vyžadovať, aby sa podzemné skladovanie plynu v celej EÚ do 1. októbra každého roka naplnilo aspoň na 90 % svojej capacity
• EK naďalej monitoruje trh s plynom v reakcii na obavy z možného narušenia hospodárskej súťaže zo strany prevádzkovateľov, najmä spoločnosti Gazprom.
• EK preskúma všetky možnosti núdzových opatrení na obmedzenie nepriaznivého účinku cien plynu na ceny elektrickej energie, ako sú napríklad dočasné cenové limity.

Ako môžeme postupne odstrániť našu závislosti od fosílnych palív z ešte pred rokom 2030?

EK navrhuje vypracovať plán REPowerEU, ktorým sa zvýši odolnosť energetického systému v celej EÚ na základe dvoch pilierov:

• Diverzifikácia dodávok plynu prostredníctvom vyššieho dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynovodov od iných ako ruských dodávateľov a väčších objemov výroby a dovozu biometánu a vodíka z obnoviteľných zdrojov;
• rýchlejšie znižovanie využívania fosílnych palív v domácnostiach, budovách, priemysle a energetickom systéme zvyšovaním energetickej efektívnosti, zvyšovaním obnoviteľných zdrojov energie a elektrifikácie a riešením problémových miest v infraštruktúre.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

08.03.2022

Medzinárodný deň žien 2022: Komisia navrhuje celoúnijné pravidlá v záujme boja proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu

Európska komisia dnes navrhuje celoúnijné pravidlá, ktorými chce zakročiť proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu. Na základe navrhovanej smernice sa bude trestnoprávne postihovať znásilnenie, ku ktorému došlo pre chýbajúci súhlas, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a násilie na internete, ktoré zahŕňa: zdieľanie intímnych snímok bez súhlasu; kybernetické prenasledovanie; kybernetické obťažovanie a podnecovanie k násiliu alebo nenávisti na internete. Vďaka novým pravidlám sa zároveň uľahčí prístup obetí týchto trestných činov k spravodlivosti. Členské štáty budú totiž vedené k tomu, aby zriadili jednotné kontaktné miesto, na ktorom by sa dovedna sústredili všetky služby na zaistenie podpory a ochrany. Obete by mali mať možnosť uplatniť si v trestnom konaní nárok na náhradu ujmy. V návrhu sa predpokladá aj náležitá a špecifická ochrana a podpora napríklad prostredníctvom bezplatných liniek pomoci a krízových centier pre obete znásilnenia. Stanovuje sa v ňom taktiež adresná podpora pre skupiny, ktoré majú osobitné potreby alebo sú vystavené ohrozeniu, vrátane žien na úteku pred ozbrojeným konfliktom.

Hlavné aspekty navrhovaných nových pravidiel:

• Trestnoprávne postihovanie znásilnenia, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a násilia na internete
• Postupy bezpečného oznamovania a posudzovania rizika
• Rešpektovanie súkromia obetí v súdnych konaniach a právo na náhradu ujmy
• Podpora obetiam prostredníctvom liniek pomoci a krízových centier pre obete znásilnenia
• Lepšia koordinácia a spolupráca

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.03.2022

Ukrajina: Komisia navrhuje status dočasnej ochrany pre ľudí, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine, a usmernenia pre hraničné kontroly

Komisia dnes navrhuje aktivovať smernicu o dočasnej ochrane s cieľom poskytnúť rýchlu a účinnú pomoc ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou na Ukrajine. Podľa tohto návrhu sa osobám, ktoré utekajú pred vojnou, poskytne dočasná ochrana v EÚ, dostanú teda najmä povolenie na pobyt a získajú prístup k vzdelávaniu a na trh práce. Komisia zároveň predkladá aj operačné usmernenia určené na pomoc príslušníkom pohraničnej stráže členských štátov na uľahčenie účinného riadenia príchodov na hraniciach s Ukrajinou pri súčasnom zachovaní vysokej úrovne bezpečnosti. V usmerneniach sa zároveň odporúča, aby členské štáty zriadili jazdné pruhy pre núdzovú pomoc, aby mohla prúdiť humanitárna pomoc, a pripomína sa možnosť umožniť vstup do EÚ z humanitárnych dôvodov. Od začatia vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu utieklo do susedných členských štátov EÚ viac ako 650 000 ľudí. Smernica o dočasnej ochrane bola osobitne koncipovaná tak, aby poskytovala okamžitú ochranu osobám, ktoré ju potrebujú, a aby sa zabránilo preťaženiu azylových systémov členských štátov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.03.2022

Ukrajina: EÚ posilňuje pomoc prostredníctvom programu rescEU a núdzových logistických centier

Komisia pracuje aj naďalej na všetkých úrovniach s cieľom nasmerovať humanitárnu podporu a podporu civilnej ochrany Ukrajine a krajinám, ktoré s ňou susedia. S exponenciálnym rastom potrieb sa na Ukrajine nasadí ďalšia pomoc prostredníctvom zdravotníckych zásob v rámci programu rescEU, ktoré sa nachádzajú v Nemecku, Maďarsku a Holandsku. Tieto zásoby zahŕňajú ventilátory, infúzne čerpadlá, monitory pacientov, masky a plášte, ultrazvukové zariadenia a kyslíkové koncentrátory. Okrem toho, Európska komisia zriadila logistické centrá civilnej ochrany v Poľsku, v Rumunsku a na Slovensku, s cieľom čo najrýchlejšie rozdeliť požadovanú pomoc Ukrajine. Tieto centrá pomôžu nasmerovať pomoc poskytovanú z 27 európskych krajín prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. EÚ tiež naďalej podporuje krajiny susediace s Ukrajinou, ktoré už prijali viac ako milión vysídlených osôb. Grécko, Rakúsko a Nemecko ponúkli Slovensku rúška, dezinfekčné prostriedky a posteľnú bielizeň, stany a oblečenie. Tímy expertov EÚ v oblasti civilnej ochrany sú tiež na ceste do Moldavska a Poľska, aby pomáhali miestnym orgánom. Pomoc Holandska, Francúzska a Grécka bola Moldavsku poskytnutá 3. marca prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, zatiaľ čo švédska, dánska, fínska a chorvátska pomoc sú na ceste.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.03.2022

Ukrajina: Sankcie voči Kremľom podporovaným médiám Russia Today a Sputnik

Európska únia prijala sankcie voči prokremeľským médiám, ktoré šíria dezinformácie a manipulujú s informáciami. V nadväznosti na nedeľňajšie vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej sa Rada Európskej únie rozhodla od dnešného dňa pozastaviť vysielanie štátom vlastnených dezinformačných médií Russia Today a Sputnik v celej EÚ. Russia Today a Sputnik zásadným spôsobom slúžia ako nástroj na šírenie a podporu agresie Ruska proti Ukrajine. Predstavuje to značnú a priamu hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť EÚ. Obe médiá sú súčasťou koordinovaného úsilia o manipuláciu s informáciami vrátane šírenia dezinformácií, ako to od roku 2015 dokumentuje pracovná skupina Európskej služby pre vonkajšiu činnosť East StratCom. Vzhľadom na vážnosť situácie a v reakcii na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine, je potrebné a konzistentné so základnými právami a slobodami zaviesť ďalšie reštriktívne opatrenia a pozastaviť vysielaciu činnosť médií Russia Today a Sputnik v EÚ alebo zameranú na EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.03.2022

Komisia predstavuje usmernenia v oblasti fiškálnej politiky na rok 2023

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.02.2022

Sankcie voči Rusku

Včera večer Ursula von der Leyenová uviedla, že Európska únia je jednotná a lídri jej členských štátov včera večer spoločne odsúdili brutálne a nevyprovokované útoky a prijali balík rozsiahlych a cielených sankcií.

Tieto sankcie majú tvrdo zasiahnuť ruské hospodárstvo a jeho politickú elitu. Pozostávajú z piatich pilierov:

- finančný sektor - obmedzuje sa prístup Ruska na najdôležitejšie kapitálové trhy. Zameranie sa na 70 % ruského bankového trhu, ale aj na kľúčové štátom vlastnené spoločnosti vrátane oblasti obrany. Tieto sankcie zvýšia ruské náklady na prijaté úvery a pôžičky, zvýšia infláciu a postupne narušia priemyselnú základňu Ruska. Zameriavame sa aj na ruskú elitu - obmedzíme jej vklady, aby už nemohla skrývať svoje peniaze v bezpečných prístavoch v Európe.  

- Energetika - zákaz vývozu zasiahne ropu, Rusko tak nebude môcť modernizovať svoje ropné rafinérie. Ruské príjmy z vývozu ropy v roku 2019 predstavovali 24 miliárd EUR.   

- Doprava - zákaz predaja lietadiel, náhradných dielov a vybavenia pre ruské letecké spoločnosti. Tri štvrtiny súčasnej ruskej obchodnej leteckej flotily boli vyrobené v Európskej únii, USA a Kanade. A preto sú od nej vo veľkej miere závislé.

-  Kontrola vývozu - zákaz jeho financovania a obmedzenie prístupu Ruska ku kľúčovým technológiám (polovodiče alebo špičkové technológie).

-  Vízová politika - diplomati a súvisiace skupiny, ako aj podnikatelia už nebudú mať privilegovaný prístup do Európskej únie.

Tieto opatrenia sú úzko koordinované s partnermi a spojencami, vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Kanady, Nórska, Južnej Kórei, Japonska či Austrálie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Pozvánka na online diskusiu Café Európa: Akú rolu hrá EÚ v ukrajinskom konflikte?

Územná celistvosť a suverenita Ukrajiny bola porušená. Po uznaní samozvaných separatistických republík v Donecku a Luhansku Vladimírom Putinom a vyslaní ruských vojsk do povstaleckých oblastí, tak nabral konflikt rýchly spád. Nakoľko situáciu ovplyvnia diplomatické jednania a vyhlásené sankcie je naďalej otázne. Aké podmienky dokáže vytvoriť EÚ v prípade pokračujúcej eskalácie nepokojov? Čo by znamenala vojna na východnej hranici Európskej únie a dá sa jej ešte predísť?

Aj na tieto otázky získate odpovede v ďalšej diskusii Café Európa. Pridajte sa k nám už zajtra 24. februára 2022 o 18.00 h.

Diskutovať budú:

• Mikuláš Dzurinda, prezident, Centrum Wilfrieda Martensa pre európske štúdie
• Petra Procházková, novinárka českého Deníka N
• Katarína Mathernová, zástupkyňa generálneho riaditeľa pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení EU

Moderovať bude Andrej Matišák.

Otázky k téme možno posielať cez slido.com a vstupné heslo #cafeeuropa.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Tlačové vyhlásenie predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej o reakcii EÚ na ruskú agresiu voči Ukrajine

Členské štáty EÚ vyjadrili politický súhlas s novým balíkom sankcií voči Rusku, čo som privítala. Rozhodnutie Ruska uznať ukrajinské regióny Donecka a Luhanska je nezákonné a úplne neprijateľné. To isté platí aj pre rozhodnutie vyslať do týchto regiónov vojenské jednotky. To nemôžeme akceptovať. Toto rozhodnutie porušuje územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny. Rusko nedodržiava svoje medzinárodné záväzky a porušuje základné zásady medzinárodného práva. Je zodpovedné za túto krízu aj súčasnú eskaláciu. Teraz rýchlo sfinalizujeme balík sankcií a budeme úzko spolupracovať s našimi partnermi, ako doteraz.

Tento balík obsahuje niekoľko presne cielených opatrení. Je jasnou reakciou na tieto porušenia medzinárodného práva zo strany Kremľa. Sankcie sa priamo zameriavajú na jednotlivcov a spoločnosti zapojené do týchto krokov. Na banky, ktoré financujú ruský vojenský aparát a prispievajú k destabilizácii Ukrajiny. Okrem toho zakazujeme obchod medzi dvoma odtrhnutými regiónmi a EÚ - ako sme to urobili po nezákonnej anexii Krymu v roku 2014. A nakoniec, obmedzujeme schopnosť ruskej vlády získavať kapitál na finančných trhoch EÚ. V čo najväčšej miere sťažíme Kremľu jeho schopnosť pokračovať vo svojej agresii.

Pokiaľ ide o Nord Stream 2, myslím si, že nemecká vláda má úplnú pravdu. Nord Stream 2 sa musí posudzovať z hľadiska bezpečnosti dodávok energie pre celú EÚ. Pretože táto kríza ukazuje, že Európa je stále príliš závislá od ruského plynu. Musíme diverzifikovať našich dodávateľov, musíme prejsť na spoľahlivých dodávateľov. Budeme musieť masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie, budúcnosť je v nich. Ide o strategickú investíciu do našej energetickej nezávislosti. Naše kroky sú reakciou na agresívne správanie Ruska. Ak bude pokračovať v eskalácii tejto krízy, ktorú vyvolalo, sme pripravení prijať ďalšie opatrenia. EÚ koná jednotne a rýchlo.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Komisia prichádza so stratégiou na podporu dôstojnej práce na celom svete a pripravuje nástroj zakazujúci výrobky z nútenej práce

Komisia dnes predložila oznámenie o dôstojnej práci na celom svete, v ktorom opätovne potvrdzuje záväzok EÚ presadzovať dôstojnú prácu doma i na celom svete. Stredobodom tohto úsilia je odstránenie detskej a nútenej práce.

Z najnovších údajov vyplýva, že dôstojná práca ešte stále nie je realitou pre mnohých ľudí na svete. 160 miliónov detí, teda každé 10. dieťa na svete, vykonáva detskú prácu a 25 miliónov ľudí vykonáva nútenú prácu.

V dnešnom oznámení sa stanovili vnútorné a vonkajšie politiky, ktoré EÚ využíva na presadzovanie dôstojnej práce na celom svete. Tento cieľ sa tak stáva stredobodom inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii. Komisia v rámci tohto komplexného prístupu pripravuje nový právny nástroj na účinný zákaz vstupu výrobkov vyrobených nútenou prácou na trh EÚ. Tento nástroj sa bude týkať tovaru vyrobeného v EÚ, ako aj mimo nej a bude spojený so spoľahlivým rámcom na jeho presadzovanie. Vychádza z medzinárodných noriem a dopĺňa existujúce horizontálne a odvetvové iniciatívy EÚ.

EÚ už v minulosti prijala rázne opatrenia na podporu dôstojnej práce na globálnej úrovni. V posledných desaťročiach sa výrazne znížil aj počet detí vykonávajúcich detskú prácu (z 245,5 milióna v r. 2000 na 151,6 milióna v r. 2016). V rokoch 2016 až 2020 sa však tento počet zvýšil o viac ako 8 miliónov. Na pracovné normy a ochranu pracovníkov môže mať zároveň vplyv globálna pandémia ochorenia COVID-19 a transformácie vo svete práce, a to aj prostredníctvom technologického pokroku, klimatickej krízy, demografických zmien a globalizácie. Diskusie na Konferencii o budúcnosti Európy potvrdzujú, že európski občania od EÚ očakávajú, že pri presadzovaní najvyšších noriem na celom svete prevezme vedúcu úlohu.

V oznámení sa uvádzajú pripravované a existujúce nástroje EÚ v 4 oblastiach:

• Politiky a iniciatívy EÚ s dosahom mimo EÚ
• Dvojstranné a regionálne vzťahy EÚ
• EÚ na medzinárodných a multilaterálnych fórach
• Spolupráca so zainteresovanými stranami a v globálnych partnerstvách

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.02.2022

Komisia predkladá aktualizované hĺbkové preskúmanie strategických závislostí Európy

Komisia dnes uverejnila 2. hĺbkovú analýzu strategických závislostí Európy. Správa sa zaoberá 5 oblasťami - vzácne zeminy a horčík, chemické látky, solárne panely, kybernetická bezpečnosť a softvér IT - v ktorých Európa čelí strategickej závislosti od tretích krajín. Cieľom je lepšie pochopiť riziká a možnosti ich riešení.

Dnešná nadväzujúca správa o strategických závislostiach zdôrazňuje:

• Strategické závislosti v prípade vzácnych zemín, horčíkuafotovoltickýchpanelov vyplývajú zo silnej koncentrácie celosvetovej výroby v Číne, súčasných obmedzených možností diverzifikácie dodávok, okrem iného aj z EÚ, či substitúcie. Správa ďalej poukazuje na nedostatky v porovnaní s globálnymi konkurentmi EÚ, pokiaľ ide o kľúčové technológie, ako je kybernetická bezpečnosť a softvér IT.
• Zo správy vyplýva, že sa dosiahol významný pokrok vrátane investičných plánov prostredníctvom existujúcich priemyselných aliancií v oblasti surovín, batérií a vodíka, ako aj nedávno vytvorených aliancií v oblasti polovodičov a cloudových služieb, prijatie regulačných návrhov Komisie týkajúcich sa batérií, vodíka a polovodičov a nové medzinárodné partnerstvá, ako napríklad v oblasti surovín. Správa takisto zdôrazňuje úlohu významných projektov spoločného európskeho záujmu pri zabezpečovaní prelomových inovácií, napr. v oblasti polovodičov a cloudových služieb.

Správa vychádza z prvých analýz, na ktorých je založená aktualizovaná priemyselná stratégia z roku 2021, a zameriava sa na transformáciu Európy na zelené, digitálne, odolné a celosvetovo konkurencieschopné hospodárstvo, pričom zohľadňuje vplyv pandémie COVID-19 na jednotný trh.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.02.2022

15 miliónov eur na podporu vzdelávania učiteľov prostredníctvom učiteľských akadémií programu Erasmus+

Komisárka Marija Gabrielová spustila prvé vybrané projekty v rámci nových učiteľských akadémií programu Erasmus+. Týchto 11 projektov bude môcť počas nasledujúcich troch rokov čerpať 15 miliónov eur z rozpočtu programu Erasmus+ a poskytnúť učiteľom príležitosti na vzdelávanie, ktoré zahŕňajú mobilitu, vzdelávacie platformy a profesijné komunity. Učiteľské akadémie programu Erasmus+ sú európske partnerstvá poskytovateľov odbornej prípravy, ktoré budú rozvíjať európsky a medzinárodný rozmer vo vzdelávaní učiteľov. Tieto akadémie budú podporovať viacjazyčnosť a kultúrnu rozmanitosť, rozvíjať vzdelávanie učiteľov v súlade s prioritami EÚ v politike vzdelávania a prispievať k cieľom európskeho vzdelávacieho priestoru. Prvé vybrané projekty zahŕňajú 182 organizácií z 23 krajín. Z týchto účastníckych organizácií je 43 poskytovateľov počiatočného vzdelávania učiteľov, 24 poskytovateľov kontinuálneho profesijného rozvoja, 47 škôl odbornej prípravy a 68 zastupuje iné organizácie s príslušnými odbornými znalosťami v oblasti vzdelávania učiteľov a/alebo orgány vymedzujúce normy, kvalifikácie alebo zabezpečenie kvality pre vzdelávanie učiteľov alebo výskum. Nové návrhy na ďalšie projekty v rámci učiteľských akadémií programu Erasmus+ bude možné predkladať od 15. marca do 7. septembra 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.02.2022

Online podujatie: Ako vidia mladí Slováci budúcnosť Európy?

Pozývame Vás sledovať online podujatie s názvom Ako vidia mladí Slováci budúcnosť Európy? Online diskusia sa bude konať 18. februára 2022 od 12:00 a môžete ju sledovať naživo na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie. Dozviete sa výsledky výskumu, ktorý mapoval postoj mladých ľudí na Slovensku voči Európskej únii. Správa, ktorú vám predstavíme, sa tematicky zameriava na demokratickú Európu, na vzťah mladých ľudí voči EÚ a hodnotenie benefitov i obmedzení, ktoré vyplývajú z členstva Slovenska v EÚ. Táto diskusia sa bude konať pri príležitosti Európskeho roku mládeže 2022. Rada mládeže Slovenska (RmS) sa systematicky venuje konzultáciám s mladými ľuďmi o podobe európskych politík v rámci Európskeho dialógu s mládežou. Konferencia o budúcnosti Európy je príležitosťou na reflexiu vzťahu aj mladých Slovákov k Európskej únii.

Podujatie bude moderovať Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku); úvodné slovo budú mať Martin Klus (štátny tajomník MZV a EZ SR) a Robert Sermek (vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku); správu predstavia Katarína Čavojská (sociologička a výskumná pracovníčka, Rada mládeže Slovenska) a Zlatica Pecháčová (sociologička a výskumná pracovníčka, Rada mládeže Slovenska).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.02.2022

Posilnenie európskej obrany naštartuje inovácie a zmierni strategické závislosti

Komisia predstavila viacero iniciatív, ktorých sa zhostila v oblastiach kritických pre obranu a bezpečnosť v Európskej únii. Predstavujú príspevok k európskej obrane, ktorý pokrýva celú škálu výziev, od konvenčného zbrojného priemyslu a vybavenia na súši, na mori a vo vzduchu až po kybernetické, hybridné a vesmírne hrozby, vojenskú mobilitu a závažnosť zmeny klímy, ako aj plán pre kritické bezpečnostné a obranné technológie. Tieto nové iniciatívy sú konkrétnymi krokmi k integrovanejšiemu a konkurencieschopnejšiemu európskemu trhu v oblasti obrany, k čomu prispeje najmä posilnenie spolupráce v rámci EÚ, čím sa dosiahne potrebný rozsah, optimalizujú sa náklady a zlepší sa operačná účinnosť. Dnešné oznámenie je príspevkom Komisie k príprave Strategického kompasu pre bezpečnosť a obranu EÚ. Komisia chce posilniť schopnosť Únie bojovať proti rýchlo sa meniacim viacúrovňovým hrozbám tak, že v nestabilnom geopolitickom a technologickom kontexte využije všetky dostupné prostriedky.

Na ďalšie posilnenie konkurencieschopnosti európskeho trhu v oblasti obrany identifikovala tieto hlavné nové oblasti:

• preskúmať, ako ďalej stimulovať investície členských štátov do kľúčových strategických spôsobilostí a kritických podporných faktorov, ktoré sa vyvíjajú, resp. obstarávajú formou rámcov spolupráce Európskej únie,
• ďalej motivovať k spoločnému obstarávaniu obranných spôsobilostí vyvinutých na základe spolupráce v rámci EÚ,
• vyzvať členské štáty, aby pokračovali v prechode k efektívnejším a jednotnejším postupom kontroly vývozu zbraní, najmä pokiaľ ide o obranné spôsobilosti vyvinuté v rámci spolupráce EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.02.2022

Vesmír: EÚ zavádza systém satelitnej konektivity a zlepšuje manažment vesmírnej prevádzky

Bezpečná vesmírna konektivita: Touto iniciatívou sa ďalej posilní konkurencieschopnosť vesmírneho ekosystému EÚ, keďže nová infraštruktúra by priniesla hrubú pridanú hodnotu (HPH) 17 - 24 miliárd eur a ďalšie pracovné miesta vo vesmírnom priemysle EÚ. Európska komisia predložila ambiciózny plán vytvorenia bezpečného vesmírneho komunikačného systému EÚ, ktorý:

• dlhodobo zabezpečí nepretržitý celosvetový prístup k bezpečným a nákladovo efektívnym službám satelitnej komunikácie; bude podporovať ochranu kritických infraštruktúr, dohľad, vonkajšie činnosti, krízové riadenie a aplikácie, ktoré sú rozhodujúce pre hospodárstvo, bezpečnosť a obranu členských štátov;
• umožní súkromnému sektoru poskytovať komerčné služby, cez ktoré sa môžu všetci občania a podniky v Európe dostať k rozšírenému, spoľahlivému a rýchlemu pripojeniu, a to aj v mŕtvych komunikačných pásmach, a zabezpečí súdržnosť medzi členskými štátmi.

Manažment vesmírnej prevádzky: Cieľom je vypracovať konkrétne iniciatívy vrátane operácií a právnych predpisov na podporu bezpečného, chráneného a udržateľného využívania vesmíru a zároveň zachovať strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. Prístup EÚ sa zameriava na štyri prvky:

• posudzovanie civilných a vojenských požiadaviek manažmentu vesmírnej prevádzky a jeho vplyvov na EÚ;
• posilnenie a ďalšie zlepšenie našej technologickej spôsobilosti identifikovať a sledovať kozmické lode a vesmírny odpad;
• stanovenie vhodného normatívneho a legislatívneho rámca;
• vytváranie medzinárodných partnerstiev v oblasti manažmentu vesmírnej prevádzky a aktivitu na multilaterálnej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.02.2022

Európsky deň 112: Modernejšia tiesňová komunikácia denne zachraňuje množstvo životov

Jednotné európske tiesňové číslo 112 funguje v Európskej únii už viac ako 30 rokov. Každý deň nepretržite pomáha ľuďom v tiesni, neustále sa modernizuje a je úplne zadarmo. Za posledných 10 rokov sa na toto číslo uskutočnilo takmer 1,5 miliardy volaní. Každý rok 11. februára sa v celej EÚ organizujú aktivity na zvýšenie informovanosti s cieľom rozšíriť povedomie o existencii jednotného európskeho čísla tiesňového volania. Výhodou jednotného európskeho tiesňového čísla 112 je možnosť dovolať sa aj bez SIM karty, ale aj schopnosť rýchlej lokalizácie volajúceho. Pri tiesňových hovoroch totižto dochádza k situáciám, kedy volajúci nevie operátorovi oznámiť jeho presnú polohu. Dôvodov môže byť viacero, či už ide o prípady, kedy je volajúci zranený a sám nevie dispečerovi priblížiť, kde sa nachádza, alebo sa volajúci pod vplyvom stresu nevie zorientovať. Riešením je rýchla a presná automatická lokalizácia volajúceho vďaka modernému systému mobilnej lokalizácie AML (z anglického názvu Advanced Mobile Location). Zistenie presnej polohy volajúceho za krátky čas môže v Európskej únii zachrániť viac ako 1 000 ľudí ročne. Európska komisia preto vyzýva a podporuje členské štáty, aby zaviedli lokalizačný systém a podporili tak modernizáciu tiesňovej komunikácie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Úrad HERA: 1,3 miliardy EUR na pripravenosť a reakciu na núdzové zdravotné situácie v roku 2022

Nový Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) dnes predkladá svoj prvý ročný pracovný plán, ktorý bude mať v roku 2022 rozpočet vo výške 1,3 miliardy EUR. Peniaze budú určené na prevenciu cezhraničných núdzových zdravotných situácií, prípravu a rýchlu reakciu na takéto situácie. Po tom, čo rada úradu HERA tento pracovný plán na rok 2022 prijala, môže úrad začať prijímať opatrenia na posilnenie kapacít pripravenosti a reakcie v rámci EÚ, venovať pozornosť zraniteľným miestam a strategickým závislostiam a prispievať k posilňovaniu celosvetového systému riešenia zdravotných núdzových situácií. Úrad HERA si ako kľúčový pilier silnej európskej zdravotnej únie stanovil na rok 2022 niekoľko ambicióznych cieľov, a to v rámci prebiehajúcej reakcie na COVID-19, ako aj pripravenosti na prípadné ohrozenia zdravia v budúcnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Súťaž mladých prekladateľov Juvenes Translatores - víťazom za Slovensko je Jakub Remeň z Nitry

Európska komisia blahoželá 27 mladým víťazom stredoškolskej prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores, ktorých mená dnes boli vyhlásené na online podujatí. Najlepším slovenským mladým prekladateľom je študent Gymnázia Golianova 68 v Nitre, Jakub Remeň. Svojím talentom jednoznačne očaril odbornú porotu, ktorá celkovo posudzovala 63 prekladov zo 14 slovenských škôl. Účastníci súťaže si pri preklade mohli vybrať ktorúkoľvek kombináciu dvoch z 24 úradných jazykov EÚ. Celkovo bolo v ponuke 552 jazykových kombinácií. Z tohto množstva si 2 940 nádejných mladých prekladateľov zo 689 škôl vybralo 153. Boli medzi nimi aj menej bežné kombinácie, ako napríklad slovenčina - gréčtina, ktorú si vybral Dimitris z gréckej Patry. Dimitris je polovičný Slovák a vo svojom jazykovom portfóliu má okrem slovenčiny ešte gréčtinu, angličtinu a nemčinu.

Spomedzi 2 940 študentov z celej Európy vybrali prekladatelia Európskej komisie 27 víťazov (jedného z každej členskej krajiny EÚ). Ďalších 219 študentov dostalo osobitné uznanie za vynikajúci preklad. Európska komisia pozve 27 víťazov na slávnostné odovzdávanie cien, ktoré usporiada do leta.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.02.2022

Zimná hospodárska prognóza 2022: Rast po zimnom spomalení opäť naberie obrátky

Po výraznej expanzii o 5,3 % v roku 2021 porastie v roku 2022 o 4,0 % a v roku 2023 o 2,8 %. Vyplýva to z výsledkov Zimnej hospodárskej prognózy 2022, ktorú zverejnila Európska komisia. Rast sa očakáva aj v eurozóne, a to s tempom 4,0 % v roku 2022 a s miernejším tempom 2,7 % v roku 2023. EÚ ako celok dosiahla v treťom štvrťroku 2021 úroveň HDP spred pandémie, pričom podľa prognózy by do konca roka 2022 mali tento míľnik dosiahnuť aj všetky členské štáty. Hoci sa so spomalením rastu počítalo už v hospodárskej prognóze z jesene 2021, toto spomalenie bolo výraznejšie, ako sa čakalo, keďže sa zintenzívnili nepriaznivé vplyvy: prudký nárast infekcií COVID-19, vysoké ceny energií a pretrvávajúce narušenia dodávok. Prognóza inflácie bola v porovnaní s jesennou prognózou výrazne upravená smerom nahor. Celkovo sa predpokladá, že inflácia v eurozóne sa zvýši z 2,6 % v roku 2021 (2,9 % v EÚ) na 3,5 % (3,9 % v EÚ) v roku 2022 a následne v roku 2023 klesne na 1,7 % (1,9 % v EÚ). V prognóze sa predpokladá, že tlak na hospodárstvo spôsobený aktuálnou vlnou infekcií potrvá už len krátko. Hospodárska činnosť má opäť nabrať na obrátkach aj v dôsledku návratu k normálu v prípade dodávok a zmiernenia inflačných tlakov. Odhliadnuc od krátkodobého rozkolísania sú základy, o ktoré sa opiera táto expanzívna fáza, naďalej pevné. Neustále sa zlepšujúca situácia na trhu práce, vysoké úspory domácností, naďalej priaznivé podmienky financovania a plné využitie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) by spoločne mali udržať dlhotrvajúcu a silnú expanzívnu fázu.

Neistota a riziká sú naďalej vysoké. Hoci sa vplyv pandémie na hospodársku činnosť postupom času oslabuje, pretrvávajúce opatrenia proti šíreniu nákazy a dlhotrvajúci nedostatok personálu by hospodársku činnosť mohli brzdiť. Tieto problémy by takisto mohli narúšať fungovanie kritických dodávateľských reťazcov dlhšie, než sa čakalo. Slabší rast dopytu v najbližšom čase môže naopak pomôcť vyriešiť problémy s dodávkami o niečo skôr, ako sa predpokladalo. Na druhej strane by dopyt domácností mohol rásť výraznejšie, než sa očakávalo, tak ako sa to stalo už pri opätovnom otváraní hospodárstiev v roku 2020, a investície podporované Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti by mohli priniesť silnejší impulz pre hospodársku činnosť. Inflácia môže byť vyššia oproti očakávaniu, ak by došlo k väčšiemu prenosu tlakov na náklady z výrobných na spotrebiteľské ceny. Riziká ohrozujúce výhľad rastu a inflácie výrazne prehlbuje aj geopolitické napätie vo východnej Európe.

Oživenie slovenského hospodárstva sa v druhej polovici roka 2021 spomalilo kvôli dopadu celosvetového narušenia dodávok a zhoršeniu pandémie. Po výraznom spomalení v treťom štvrťroku sa očakáva, že ročný rast HDP Slovenska dosiahne v roku 2021 úroveň 3 %. Výhľad hospodárskej aktivity zostáva v prvom štvrťroku tohto roka slabý. Očakáva sa, že hospodárstvo sa potom začne opätovne oživovať a v druhom štvrťroku prekročí svoju úroveň produkcie pred pandémiou, čím sa plánovaný ročný rast HDP zvýši na 5,0 % v roku 2022 a 5,1 % v roku 2023. Predpokladá sa, že súkromná spotreba bude počas prvého štvrťroka 2022 negatívne ovplyvnená neistotou súvisiacou s pandémiou, prebiehajúcimi narušeniami dodávateľského reťazca a pomalším rastom reálnych príjmov v dôsledku vyššej inflácie. Po tomto dočasnom prerušení sa predpokladá, že domáci dopyt počas zvyšku prognózovaného horizontu obnoví svoju mohutnú expanziu. Slovenský exportný sektor zasiahli vážne narušenia dodávateľského reťazca. Predpokladá sa, že celosvetový nedostatok polovodičov obmedzí slovenský automobilový priemysel, čo bude mať za následok výrazne nižšiu úroveň exportu. Inflačné tlaky sa v poslednom čase zintenzívnili a očakáva sa, že prudký nárast regulovaných cien energií a rýchlejší rast cien potravín ešte viac zvýši infláciu na začiatku roka 2022, čím sa priemerná ročná inflácia v roku 2022 zvýši na 6,4 %. Dobre ukotvené inflačné očakávania by mali umožniť spomalenie inflácie na 2,4 % v roku 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

09.02.2022

Štátna pomoc pre Slovensko: Komisia schválila opatrenie vo výške 151 miliónov eur na podporu výstavby dvoch dielní ľahkej údržby pre osobné vlaky

Európska komisia schválila v rámci pravidiel EÚ o štátnej pomoci slovenskú schému pomoci vo výške 151 miliónov eur pre etablovaného železničného dopravcu ZSSK na výstavbu dvoch dielní ľahkej údržby pre osobné vlaky v Košiciach a Žiline. Ľahká údržba zahŕňa každodennú/častú údržbu, ktorá si nevyžaduje odstavenie vozidla z prevádzky, ako je napr. čistenie vozidiel, dopĺňanie vody alebo drobné opravy. Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa článku 93 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), pokiaľ ide o koordináciu dopravy. Komisia zistila, že toto opatrenie je nevyhnutné a primerané na podporu presunu osobnej dopravy z cestnej na železničnú, čím sa posilní ochrana životného prostredia a prispeje k odstráneniu preťaženia ciest. Takisto konštatovala, že opatrenie má "stimulačný účinok", keďže príjemca by v prípade neexistencie verejnej podpory investíciu nerealizoval. V súlade s predchádzajúcou podporou výstavby troch dielní ľahkej údržby v Nových Zámkoch, vo Zvolene a v Humennom, ktorú Komisia schválila v roku 2017 podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, Slovensko ponúklo záväzky, ktorými chce zabezpečiť, že uvedená pomoc nebude brániť rozvoju hospodárskej súťaže na slovenskom trhu železničnej dopravy, pokiaľ ide o prístup k zariadeniam na ľahkú údržbu. Najmä po počiatočnej fáze výstavby sa vlastníctvo dielní prevedie na účelovo vytvorený podnik, ktorý zriadi ministerstvo dopravy a výstavby. Prevádzku dielní bude spočiatku vykonávať ZSSK, ale v budúcnosti ju prevezmú železničné dopravné spoločnosti s najvyšším objemom služieb osobnej dopravy v rámci zmlúv o službách vo verejnom záujme. Slovensko sa okrem toho zaviazalo, že k dielňam zabezpečí rovnaký a nediskriminačný prístup. Tento záväzok sa bude vzťahovať na všetky železničné dopravné spoločnosti prevádzkujúce dielne. Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že opatrenie prispeje ku koordinácii dopravy a uľahčí presun nákladnej dopravy z cestnej na železničnú v súlade s cieľmi politiky EÚ vrátane cieľov stanovených v Európskej zelenej dohode bez toho, aby sa neprimerane narušila hospodárska súťaž na jednotnom trhu. Komisia preto schválila schému pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64546 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.02.2022

Európska rada pre inovácie: najväčšia príležitosť pre inovátorov získať ročné finančné zdroje na rast

Komisia prijala pracovný program Európskej rady pre inovácie na rok 2022. Prevratným inovátorom ponúka v roku 2022 možnosti financovania v hodnote viac ako 1,7 miliardy eur na rast a vstup na nové trhy, napríklad v oblasti kvantovej výpočtovej techniky, batérií novej generácie a génovej terapie. Európska rada pre inovácie (EIC), ktorá bola spustená v marci 2021 ako jedna z hlavných noviniek programu Horizont Európa, disponuje v rokoch 2021 až 2027 celkovým rozpočtom vo výške viac ako 10 miliárd eur. Pracovný program Európskej rady pre inovácie 2022 obsahuje niekoľko nových prvkov, ktoré zjednodušujú proces podávania žiadostí a prispievajú k politikám EÚ.

Novinky

• Nová iniciatíva "EIC Scale-Up 100": EIC, ktorá od roku 2018 doteraz podporila už viac ako 2600 malých a stredných podnikov (MSP) a startupov, prichádza s iniciatívou "EIC Scale-up 100" v snahe identifikovať 100 sľubných podnikov EÚ z oblasti špičkových technológií, ktoré majú potenciál stať sa tzv. jednorožcami (t. j. podnikmi s hodnotou viac ako 1 miliarda eur);
• Kapitálové investície vo výške viac ako 15 miliónov eur: nástroj EIC Akcelerátor umožní podnikom vyvíjajúcim technológie strategického európskeho významu požiadať o investície z EIC vo výške viac ako 15 miliónov eur;
• Viac podpory pre inovátorky:
• Vypracovať index inovácií podľa pohlavia a rozmanitosti, identifikovať medzery a podporiť rozmanitosť v jednotlivých podnikoch. Investori, financujúce subjekty, zákazníci i zákonodarcovia tak dostanú konzistentné informácie;
• Cena EÚ pre inovátorky za rok 2022 bude zahŕňať dve nové ocenenia pre inovátorky vo veku do 35 rokov, čiže bude udelených celkom šesť ocenení: tri pre najinšpiratívnejšie inovátorky v Únii a krajinách pridružených k programu Horizont Európa a tri pre najšikovnejšie "perspektívne inovátorky" do 35 rokov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.02.2022

Digitálna suverenita: Komisia navrhuje akt o čipoch s cieľom riešiť problém nedostatku polovodičov

Európska komisia navrhla súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok do EÚ a posilnenie jej pozície technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní konkurencieschopnosť a odolnosť Európy a pomôže dosiahnuť digitálnu aj zelenú transformáciu. Akt EÚ o čipoch stavia na silných stránkach Európy - svetových výskumných a technologických organizáciách a sieťach, ako aj na fakte, že náš kontinent je sídlom množstva priekopníckych výrobcov zariadení - a aj naďalej bude riešiť pretrvávajúce nedostatky. Cieľom aktu je zabezpečiť prosperitu odvetvia polovodičov od výskumu až po výrobu a odolný dodávateľský reťazec. Spolu s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi sa vďaka nemu zmobilizujú verejné a súkromné investície vo výške viac ako 43 miliárd EUR a stanovia opatrenia, vďaka ktorým bude možná prevencia, príprava, predvídanie a rýchla reakcia na akékoľvek narušenie dodávateľských reťazcov v budúcnosti. Umožní EÚ splniť cieľ, ktorým je zdvojnásobenie súčasného podielu na trhu do roku 2030 na 20 %. Vďaka európskemu aktu o čipoch bude mať EÚ potrebné nástroje, zručnosti a technologické schopnosti na to, aby sa stala lídrom v tejto oblasti, a to aj nad rámec výskumu a technológií dizajnu, výroby a balenia pokročilých čipov. Zároveň si zabezpečí dodávky polovodičov a zníži závislosť.

Jeho základnými zložkami sú:

• Iniciatíva Čipy pre Európu, v ktorej sa združia zdroje Únie, členských štátov a tretích krajín pridružených k existujúcim programom Únie, ako aj zdroje zo súkromného sektora, a to prostredníctvom posilneného spoločného podniku pre čipy, ktorý vznikne strategickým preorientovaním súčasného spoločného podniku pre kľúčové digitálne technológie.
• Nový rámec na zaistenie bezpečnosti dodávok formou prilákania investícií a zvýšenia výrobných kapacít, ktoré sú veľmi potrebné na to, aby sa darilo inováciám v oblasti vyspelých uzlov či inovatívnych a energeticky účinných čipov.
• Fond pre čipy, ktorý uľahčí prístup startupov k financovaniu pomôže im tak zdokonaliť inovácie a prilákať investorov.
• Koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou na monitorovanie ponuky, odhadovanie dopytu a predvídanie nedostatku polovodičov.

Komisia okrem toho navrhuje sprievodné odporúčanie pre členské štáty. Ide nástroj s okamžitou účinnosťou, ktorý umožní ihneď spustiť koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a Komisiou. Členským štátom je adresovaná výzva, aby v súlade s odporúčaním začali bezodkladne s koordinačným úsilím, a mohli tak lepšie pochopiť aktuálny stav hodnotového reťazca polovodičov v celej EÚ, predvídať možné narušenia a prijať nápravné opatrenia na prekonanie súčasného nedostatku, až kým nebude prijaté nariadenie. Bude potrebné, aby Európsky parlament a členské štáty prerokovali návrhy Komisie týkajúce sa európskeho aktu o čipoch v rámci riadneho legislatívneho postupu. Keď sa tak stane, bude nariadenie priamo uplatniteľné v celej EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.02.2022

Komisia navrhuje, aby sa platnosť digitálneho COVID preukazu EÚ predĺžila o jeden rok

Európska komisia navrhla, aby sa platnosť digitálneho COVID preukazu EÚ predĺžila o jeden rok, do 30. júna 2023. Vírus spôsobujúci ochorenie COVID-19 je v Európe naďalej rozšírený a v súčasnosti nie je možné určiť, aký dosah bude mať prípadný nárast infekcií v druhej polovici roka 2022 či výskyt nových variantov. Vďaka predĺženiu platnosti nariadenia sa zabezpečí, aby cestujúci mohli pri cestovaní v Únii naďalej používať svoj digitálny COVID preukaz EÚ, ak členské štáty zachovajú určité opatrenia v oblasti verejného zdravia. Komisia dnes prijíma návrh v snahe zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli ukončiť legislatívny postup včas pred uplynutím platnosti súčasného nariadenia. O vnútroštátnom používaní digitálnych COVID preukazov EÚ naďalej rozhodujú členské štáty. V právnych predpisoch EÚ o digitálnom COVID preukaze EÚ sa nepredpisuje ani nezakazuje vnútroštátne používanie digitálneho COVID preukazu EÚ (napríklad na prístup na podujatia alebo do reštaurácií). Zároveň, Komisia nabáda členské štáty, aby zosúladili svoje vnútroštátne obdobia platnosti s obdobím platnosti stanoveným na úrovni EÚ na účely cestovania.

Okrem predĺženia platnosti nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ do júna 2023 Komisia navrhuje aj niektoré obmedzené zmeny:

• Zahrnúť kvalitné laboratórne antigénové testy medzi typy testov, pre ktoré možno vydať potvrdenie o vykonaní testu. Cieľom je rozšíriť rozsah typov diagnostických testov v čase, keď sú testy na COVID-19 veľmi žiadané.
• Zabezpečiť, aby preukazy o očkovaní obsahovali správny celkový počet dávok podaných v akomkoľvek členskom štáte, a nielen v členskom štáte, ktorý preukaz vydáva. Cieľom je riešiť praktické obavy občanov týkajúce sa preukazov, v ktorých sa uvádza nesprávny počet dávok, keď dostávajú dávky vakcíny v rôznych členských štátoch.
• Stanoviť, že preukazy sa môžu vydávať osobám, ktoré sa zúčastňujú na klinickom skúšaní vakcín proti ochoreniu COVID-19. Digitálny COVID preukaz EÚ vydávaný účastníkom skúšania môžu potom akceptovať aj iné členské štáty. Cieľom tohto opatrenia je podporiť pokračujúci vývoj a štúdium vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.02.2022

Kreatívna Európa: Komisia vyhlasuje prvé výzvy na predkladanie návrhov na podporu audiovizuálneho priemyslu

Komisia uverejnila prvé tri výzvy na predkladanie návrhov v rámci podprogramu MEDIA programu Kreatívna Európa na rok 2022, na ktorý je v tomto roku z fondov EÚ k dispozícii 226 miliónov EUR. Cieľom tejto iniciatívy je podporiť oživenie audiovizuálneho priemyslu a posilniť jeho konkurencieschopnosť v Európe i na celom svete. Ďalšie výzvy sa uverejnia v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch. Podprogram MEDIA programu Kreatívna Európa sa prispôsobil výzvam a príležitostiam, ktoré priniesol vývoj na audiovizuálnych trhoch. Tento rok predstavil tri nové výzvy na predkladanie návrhov v oblasti: rozvoja videohier a imerzného obsahu, sietí európskych festivalov a programu MEDIA 360° prispôsobených na podporu existujúcich odvetví, nových talentov a trhov, ako aj na podporu spolupráce medzi rôznymi sektormi. Okrem týchto úvodných výziev, ktoré pokrýva suma 41 miliónov EUR poskytovaná v rámci podprogramu MEDIA, bola dnes uverejnená aj výzva zameraná na mediálnu gramotnosť v medzisektorovom podprograme, na ktorú je z fondov EÚ určených 2,4 milióna EUR. V rámci troch oblastí programu Kreatívna Európa sa na portáli Komisie pre financovanie a verejné súťaže uverejní niekoľko ďalších výziev. Rozpočet programu Kreatívna Európa na rok 2022 tvorí 385,6 milióna EUR, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje nárast o približne 30 %.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Taxonómia EÚ: Komisia predkladá doplňujúci delegovaný akt v oblasti klímy zameraný na urýchlenie dekarbonizácie

Európska komisia dnes predložila delegovaný akt v oblasti klímy, ktorým sa dopĺňa nariadenie o taxonómii. Tento delegovaný akt sa týka zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu a vzťahuje sa na určité činnosti v oblasti plynárenstva a jadrovej energie. Kolégium komisárov dospelo k politickej dohode v súvislosti so znením aktu, ktorý sa formálne prijme, keď budú k dispozícii preklady do všetkých jazykov EÚ. Na to, aby sa EÚ do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou, treba rozsiahle súkromné investície. Taxonómia EÚ má smerovať súkromné investície do činností, ktoré sú potrebné na dosiahnutie klimatickej neutrality. Klasifikácia založená na tejto taxonómii neurčuje, či určitá technológia bude alebo nebude súčasťou energetických mixov členských štátov. Cieľom je zintenzívniť transformáciu, a to využitím všetkých možných riešení, ktoré nám pomôžu dosiahnuť ciele v oblasti klímy. Vzhľadom na vedecké odporúčania a súčasný technologický pokrok sa Komisia domnieva, že pri transformácii zohrávajú úlohu aj súkromné investície do činností v oblasti plynárenstva a jadrovej energie. Vybrané činnosti v oblasti plynárenstva a jadrovej energie sú v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a životného prostredia a umožnia nám urýchliť prechod od viac znečisťujúcich činností, ako je výroba uhlia, ku klimaticky neutrálnej budúcnosti založenej najmä na obnoviteľných zdrojoch energie.

Dnes predloženým doplňujúcim delegovaným aktom v oblasti klímy sa predovšetkým zavádzajú do taxonómie EÚ ďalšie hospodárske činnosti z odvetvia energetiky. V znení aktu sa stanovujú jasné a prísne podmienky podľa článku 10 ods. 2 nariadenia o taxonómii, na základe ktorých možno určité činnosti v oblasti jadrovej energie a plynárenstva pridať ako prechodné činnosti k tým činnostiam, na ktoré sa už vzťahuje prvý delegovaný akt o zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2022. Zavádzajú sa aj osobitné požiadavky pre podniky, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií týkajúcich sa ich činností v odvetviach plynárenstva a jadrovej energie. V záujme zabezpečenia transparentnosti dnes Komisia zmenila delegovaný akt o povinnostiach v oblasti zverejňovania informácií, ktorým sa dopĺňa nariadenie o taxonómii, a to tak, aby investori vedeli určiť, ktoré investičné príležitosti zahŕňajú činnosti v oblasti plynárenstva alebo jadrovej energie, a mohli prijímať informované rozhodnutia.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Európska iniciatíva občanov: Komisia sa rozhodla zaregistrovať iniciatívu o európskom futbale a športe

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Vyhrajme na ihrisku. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby chránila európsky model športu "založený na hodnotách, solidarite, udržateľnosti a otvorenej súťaži". Od Komisie požadujú, aby prijala odporúčanie, ktorým sa stanoví rámec a usmernenia pre opatrenia členských štátov "na ochranu modelu futbalu v Európe, na uznanie spoločenskej hodnoty športu v európskej spoločnosti a osobitnej povahy športu v pravidlách hospodárskej súťaže EÚ a na posilnenie vízie EÚ a dlhodobej politiky týkajúcej sa budúcnosti a riadenia európskeho športu". Keďže žiadosť o registráciu európskej iniciatívy občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, Komisia sa domnieva, že je právne prípustná. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala vecnú stránku tejto iniciatívy. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich aspoň zo siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

02.02.2022

Európsky plán na boj proti rakovine: nové opatrenia na zlepšenie prístupu k prevencii a liečbe rakoviny

Európska komisia otvára sériu nových iniciatív, ktoré predstavujú dôležitý krok na zlepšenie prístupu k prevencii, včasnému zisteniu, liečbe a starostlivosti o onkologických pacientov. Práve v týchto oblastiach existujú medzi členskými štátmi EÚ značné rozdiely. Rôzne prístupy ovplyvňujú aj odhadovanú mieru výskytu rakoviny krčka maternice a miery úmrtnosti (v roku 2020 boli rozdiely v rámci EÚ osemnásobné). Tieto veľké rozdiely možno vysvetliť rozdielmi v prevalencii ľudského papilomavírusu (HPV) a v politikách očkovania a skríningu rakoviny krčka maternice v krajinách EÚ. Hlavným cieľom európskeho plánu na boj proti rakovine je znižovanie nerovností pri všetkých štádiách tohto ochorenia.

Komisia dnes v rámci plánu EÚ na boj proti rakovine spúšťa štyri nové opatrenia, ktorými chce podporiť členské štáty pri riešení nerovností, zlepšiť skríning a očkovanie proti HPV a podporiť ľudí, ktorí rakovinu prekonali:

• Register nerovností v oblasti onkologických ochorení pomôže identifikovať trendy a rozdiely medzi členskými štátmi a regiónmi. Register bude usmerňovať investície a intervencie na úrovni EÚ, vnútroštátnej i regionálnej úrovni.
• Odporúčanie Rady o skríningu z roku 2003 bude aktualizované na základe informácií získaných z výzvy na predloženie faktických podkladov na účely skríningu rakoviny.
• Spoločné opatrenie v oblasti očkovania proti HPV podporí členské štáty pri zvyšovaní informovanosti a povedomia verejnosti o HPV a pri propagácii zvyšovania zaočkovanosti.
• Sieť EÚ pre mladých, ktorí prekonali rakovinu pomôže posilniť dlhodobú následnú starostlivosť o onkologických pacientov na vnútroštátnej i regionálnej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.01.2022

Eurobarometer: 81 % respondentov uvádza, že sú radi, že žijú v EÚ

Európsky parlament a Európska komisia dnes zverejnili výsledky prieskumu spoločného osobitného Eurobarometra o budúcnosti Európy. Hneď na začiatku roka 2022, ktorý je vyhlásený za Európsky rok mládeže, poukazujú výsledky dnešného prieskumu na to, ako mladí Európania vnímajú výzvy, ktorým Európska únia čelí, ako aj na kľúčovú úlohu, ktorú mladí ľudia zohrávajú v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. 68 % Európanov súhlasí s tým, že EÚ je v nepokojnom svete miestom stability, pričom 67 % Európanov si myslí, že projekt Európskej únie ponúka mladým Európanom perspektívu do budúcnosti.

Z výsledkov vyplýva, že deväť z desiatich mladých Európanov sa zhoduje v tom, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života (91 % osôb vo veku 15 - 24 rokov) a celkovo má tento pocit 87 % respondentov. Podľa dnešných výsledkov Eurobarometra 91 % ľudí vo veku 15 - 24 rokov verí, že boj proti zmene klímy im môže pomôcť k lepšiemu zdraviu a vyššej kvalite života, s čím súhlasí 84 % respondentov vo veku nad 55 rokov. Takmer každý druhý Európan (49 %) pokladá zmenu klímy za hlavnú globálnu výzvu pre budúcnosť EÚ a väčšina respondentov podporuje environmentálne ciele Európskej zelenej dohody: podľa 88 % Európanov je dôležité zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov v našom hospodárstve a dosiahnuť vyššiu energetickú efektívnosť, pričom 80 % pokladá za dôležité, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa podporoval rast trhu s vozidlami s nulovými a nízkymi emisiami. Ďalšie budúce globálne výzvy, na ktoré respondenti poukazujú, sú zdravie (34 %) a nútená migrácia a vysídľovanie (približne 30 %). Za dva najvýznamnejšie aspekty v budúcnosti Európy pokladá 31 % opýtaných porovnateľnú životnú úroveň a 22 % spoločnú politiku v oblasti zdravia. Za ďalšie priority označili Európania aj väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi (21 %) a energetickú nezávislosť (20 %).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.01.2022

Komisia navrhuje prijať deklaráciu digitálnych práv a zásad pre všetkých v Únii

Komisia dnes navrhla Európskemu parlamentu a Rade, aby podpísali vyhlásenie o právach a zásadách, ktorými sa bude riadiť digitálna transformácia v EÚ. Cieľom navrhovaného vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách je poskytnúť každému jasné východisko, pokiaľ ide o spôsob digitálnej transformácie, ktorý Európa podporuje a obraňuje. Pre tvorcov politík a podniky budú slúžiť ako usmernenie v ich ďalšom prístupe k novým technológiám. Práva a slobody zakotvené v právnom rámci EÚ a v európskych hodnotách v podobe zásad by sa mali dodržiavať tak "online", ako aj "offline" Po jeho spoločnom schválení bude vyhlásenie definíciou prístupu k digitálnej transformácii, ktorý bude EÚ presadzovať na celom svete.

Návrh vyhlásenia sa týka kľúčových práv a zásad digitálnej transformácie, ako sú jasný dôraz na ľudí a ich práva, podpora solidarity a inklúzia, záruka slobodnej voľby online, podpora angažovanosti v digitálnom verejnom priestore, zvýšenie bezpečnosti, ochrany a posilnenie postavenia jednotlivcov a podpora udržateľnosti digitálnej budúcnosti.

Ide o práva a zásady, ktoré by mali ľudí v EÚ sprevádzať v ich každodennom živote: cenovo dostupná a vysokorýchlostná digitálna pripojiteľnosť všade a pre všetkých, dobre vybavené triedy a digitálne zruční učitelia, bezproblémový prístup k verejným službám, bezpečné digitálne prostredie pre deti, možnosť odpojiť sa po pracovnom čase, dostupnosť ľahko zrozumiteľných informácií o vplyve našich digitálnych zariadení na životné prostredie a kontrola nad používaním a zdieľaním osobných údajov. Toto vyhlásenie vychádza z právnych predpisov EÚ, od ustanovujúcich zmlúv až po Chartu základných práv, ako aj z judikatúry Súdneho dvora. Stavia na skúsenostiach s Európskym pilierom sociálnych práv. Európsky parlament a Rada by mali rokovať o návrhu vyhlásenia a do leta ho schváliť na najvyššej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Konferencia o budúcnosti Európy: odporúčania občanov prediskutované v pléne

V piatok 21. a sobotu 22. januára sa na plenárnom zasadnutí konferencie zhodnotili odporúčania, ktoré vyplynuli z občianskych panelových diskusií. V poradí tretie plenárne zasadnutie konferencie zhodnotilo 90 odporúčaní týkajúcich sa európskej demokracie, hodnôt a práv, právneho štátu a bezpečnosti a zmeny klímy, životného prostredia a zdravia. Približne 200 Európanov rôznych vekových a vzdelanostných kategórií zo všetkých členských štátov sa stretlo (osobne aj virtuálne), aby prediskutovali a prijali odporúčania, ako riešiť výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude čeliť v budúcnosti. Panel o európskej demokracii, hodnotách a právach, právnom štáte a bezpečnosti prijal na svojom záverečnom zasadnutí, ktoré v decembri usporiadal Európsky univerzitný inštitút vo Florencii (Taliansko) 39 odporúčaní. Zasadnutie panelu o zmene klímy, životnom prostredí a zdraví v januári zorganizovala College of Europe v Natoline a mesto Varšava (Poľsko), kde občania sfinalizovali svojich 51 odporúčaní.

Ostávajúce dve európske panelové diskusie občanov, ktoré svoje odporúčania ešte nepredložili, majú dokončiť svoju prácu vo februári. Zasadnutie panelu na tému EÚ vo svete/migrácia (naplánované na 11. - 13. februára) usporiada Európsky inštitút verejnej správy v Maastrichte (Holandsko). Zasadnutie na tému silnejšia ekonomika, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta/vzdelávanie, kultúra, mládež a šport/digitálna transformácia (naplánované na 25. - 27. februára) usporiada Inštitút pre medzinárodné a európske záležitosti v Dubline (Írsko). O ich odporúčaniach sa bude diskutovať na nasledujúcom plenárnom zasadnutí konferencie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Dohoda Rady týkajúca sa posilnenia koordinácie bezpečného cestovania v EÚ

Ministri EÚ dnes dosiahli dohodu o aktualizácii pravidiel na uľahčenie bezpečného a voľného pohybu v EÚ počas pandémie COVID-19. Táto dohoda nadväzuje na návrh Komisie z 25. novembra 2021. V zásade nejde o žiadne dodatočné obmedzenia pre držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ. Ministri sa však dohodli na zosúladení obdobia platnosti preukazu s delegovaným aktom, t. j. 270 dní v prípade primárneho cyklu očkovania. Všetky opatrenia obmedzujúce voľný pohyb musia byť nediskriminačné a primerané. Navyše, členské štáty by nemali odopierať vstup osobám cestujúcim z iných členských štátov. Najnovšie informácie o pravidlách cestovania, o ktorých informovali členské štáty, sú k dispozícii na platforme Re-open EU.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.01.2022

Posilnenie úlohy Európskej agentúry pre lieky

V rámci pokračujúceho úsilia o vybudovanie silnej európskej zdravotnej únie dnes Rada prijala nariadenie, ktorým sa reviduje mandát Európskej agentúry pre lieky (EMA). Ide o dôležitý krok na posilnenie pripravenosti agentúry EMA na krízy a krízové riadenie v oblasti liekov a zdravotníckych pomôcok. Nové pravidlá umožnia tejto agentúre dôkladne monitorovať a zmierňovať prípady nedostatku liekov a zdravotníckych pomôcok počas závažných udalostí a mimoriadnych situácií v oblasti verejného zdravia a uľahčia rýchlejšie schvaľovanie liekov určených na liečbu alebo prevenciu chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia. Schválenie silnejšieho mandátu pre agentúru EMA je súčasťou balíka opatrení v oblasti európskej zdravotnej únie, ktorý Komisia navrhla v novembri 2020. Po formálnom podpise Radou a Európskym parlamentom bude nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku. Účinnosť nadobudne dňom nasledujúcim po jeho uverejnení a uplatňovať sa začne od 1. marca 2022. Ustanovenia nariadenia týkajúce sa monitorovania nedostatku zdravotníckych pomôcok (s výnimkou prenosu panelov expertov) sa začnú uplatňovať 12 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia.

Vďaka posilnenému mandátu môže agentúra na úrovni EÚ uľahčiť koordinované reakcie na zdravotné krízy tým, že bude:

• monitorovať a zmierňovať riziko nedostatku kritických liekov a zdravotníckych pomôcok,
• poskytovať vedecké poradenstvo v súvislosti s liekmi, ktoré majú potenciál v oblasti liečby, prevencie alebo diagnostiky chorôb spôsobujúcich uvedené krízy,
• koordinovať štúdie na monitorovanie účinnosti a bezpečnosti liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
• koordinovať klinické skúšanie liekov určených na liečbu, prevenciu alebo diagnostiku chorôb súvisiacich s krízou v oblasti verejného zdravia,
• presúvať panely expertov k nariadeniu o zdravotníckych pomôckach na agentúru.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

20.01.2022

Rok 2022 je Európskym rokom mládeže

Európsky rok mládeže bude sledovať štyri ciele:

1. Obnoviť perspektívne vyhliadky pre mladých ľudí najmä vzhľadom na to, ako negatívne ovplyvnila ich životy pandémia COVID-19, a zároveň ich upozorniť na príležitosti, ktoré im, ako aj celej spoločnosti ponúka zelená a digitálna transformácia a iné politiky Únie;
2. Podporiť mladých ľudí, a najmä tých s nedostatkom príležitostí, zo znevýhodnených a rozličných prostredí alebo zo zraniteľných a marginalizovaných skupín, a to aj prácou s mládežou tak, aby mohli získať vhodné vedomosti a kompetencie a stať sa aktívnymi a angažovanými občanmi s pocitom európskej spolupatričnosti;
3. Podporiť mladých ľudí, aby lepšie pochopili a aktívne propagovali rôzne príležitosti, ktoré majú k dispozícii, či už na úrovni EÚ, na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, v snahe podporiť ich osobný, sociálny, hospodársky a profesijný rast;
4. Uplatniť hľadisko politiky v oblasti mládeže vo všetkých relevantných oblastiach politiky Únie v súlade so stratégiou EÚ pre mládež na roky 2019 - 2027 a lepšie zohľadňovať názory mladých na všetkých úrovniach tvorby politík.

Vplyv a odkaz všetkých činností a možností na zapojenie by mal byť dlhodobý a presiahnuť tak rok 2022. Kým existujúce programy EÚ zamerané na mládež, ako sú Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, budú aj naďalej zohrávať hlavnú úlohu pri vykonávaní a financovaní činností, Európsky rok mládeže sa zameria na to, aby bol medzisektorový a staval na všetkých politikách EÚ.

Očakáva sa, že počas Európskeho roka mládeže vznikne hneď niekoľko hlavných iniciatív z viacerých oblastí politiky. Podobne ako napríklad nová iniciatíva ALMA na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, nájsť si cestu na trh práce kombináciou podpory vzdelávania, odbornej prípravy alebo zamestnania v ich domovskej krajine s pracovnou stážou v inej krajine EÚ. Európsky rok mládeže pôjde ruka v ruke aj s iniciatívou NextGenerationEU, ktorá znovu otvára vyhliadky pre mladých ľudí vrátane kvalitných pracovných miest a príležitostí na vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré zodpovedajú potrebám Európy v budúcnosti, a podporuje účasť mladých ľudí na živote spoločnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Výzva na predkladanie projektov pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania v oblasti žurnalistiky v hodnote 1 milión EUR

Európska komisia uverejnila výzvu na predkladanie projektov na vypracovanie učebných osnov a učebných materiálov pre kurz o Európskej únii a politike súdržnosti EÚ pre budúcich novinárov. Príjemcovia budú musieť zaviesť rozvojovú stratégiu, vytvoriť sieť inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a rozvíjať vzdelávanie. Návrhy môžu predkladať univerzity a iné inštitúcie vzdelávania v oblasti žurnalistiky na vysokoškolskej a terciárnej úrovni. Žiadatelia musia mať sídlo v členskom štáte EÚ a musia byť akreditovaní v súlade s právnymi predpismi platnými v danej krajine. Komisia pokryje 95 % nákladov na projekt. Uzávierka podávania prihlášok je 21. apríla 2022, 13:00. Komisia plánuje podať správu o výsledkoch v júni 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Vysokoškolské vzdelávanie: pripravme univerzity v Únii na budúcnosť prehĺbením nadnárodnej spolupráce

Európska komisia dnes prijala dve nové iniciatívy - Európsku stratégiu pre univerzity a návrh Komisie na odporúčanie Rady týkajúce sa budovania mostov pre účinnú európsku spoluprácu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Tieto iniciatívy majú podporiť jedinečné postavenie univerzít a vôbec celého sektora vysokého školstva vo vzdelávaní, výskume a inováciách, keďže formujú udržateľné a odolné ekonomiky a pomáhajú vytvárať zelenšiu, inkluzívnejšiu a digitálnejšiu Európsku úniu.

• Európska stratégia pre univerzity: Európa má takmer 5 000 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, 17,5 mil. študentov terciárneho vzdelávania, 1,35 mil. ľudí učiteľov v terciárnom vzdelávaní a 1,17 mil. výskumných pracovníkov. Cieľom stratégie je podporiť a umožniť všetkým univerzitám v Európe prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, rozvíjať sa a prispievať k odolnosti a obnove Európy.
• Budovanie mostov pre účinnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania v Európe: Cieľom návrhu Komisie na odporúčanie Rady je umožniť európskym inštitúciám vysokoškolského vzdelávania užšiu a pravidelnejšiu spoluprácu, jednoduchšiu realizáciu spoločných nadnárodných vzdelávacích programov a činností, spájanie potenciálu a zdrojov či ponúkanie spoločných študijných programov. Je to výzva pre členské štáty prijať potrebné opatrenia a vytvoriť vhodné domáce podmienky na uľahčenie užšej a dlhodobej nadnárodnej spolupráce, účinnejšiu realizáciu spoločných vzdelávacích a výskumných činností a nástrojov Európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania (Bologna). Zjednoduší sa prísun vedomostí a vytvoria tesnejšie väzby medzi vzdelávaním, výskumom a inovačnými priemyselnými komunitami. Cieľom je najmä podporiť poskytovanie kvalitných príležitostí celoživotného vzdelávania pre všetkých orientovaných na tie zručnosti a kompetencie, ktoré sú najviac potrebné na riešenie súčasných ekonomických a spoločenských potrieb.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 9 miliónov EUR na podporu autobusových spoločností

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 9 miliónov EUR na podporu autobusových spoločností v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Schéma bola schválená na základe dočasného rámca štátnej pomoci. Opatrenie bude otvorené pre autobusové spoločnosti pôsobiace v medzinárodnej pravidelnej a príležitostnej doprave, ktoré v období od 1. apríla 2020 do 31. mája 2021 zaznamenali výrazný pokles obratu v dôsledku pandémie koronavírusu a reštriktívnych opatrení, ktoré Slovensko muselo prijať na obmedzenie šírenia vírusu. V rámci schémy bude mať pomoc formu priamych grantov. Najmä pomoc i) nepresiahne 2,3 milióna EUR na príjemcu; a ii) budú udelené najneskôr do 30. júna 2022. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu. Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.101088 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.01.2022

Nový európsky Bauhaus: Predkladanie prihlášok do súťaže za rok 2022

Od dnes je možné podávať prihlášky v súťaži o ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2022. Po úspechu prvých cien súťaže, do ktorej bolo minulý rok zaslaných viac ako 2 000 prihlášok, sa v roku 2022 oslávia nové inšpirujúce príklady zmien, ktoré chce iniciatíva priniesť v našom každodennom živote, v priestoroch, v ktorých žijeme a v našich skúsenostiach. Rovnako ako v prvom ročníku, v súťaži Nový európsky Bauhaus v roku 2022 budú ocenené nápady mladých talentov, ako aj existujúce projekty, v oblasti udržateľnosti, inklúzie a estetiky, ktoré prinášajú Európsku zelenú dohodu bližšie k ľuďom a miestnym komunitám. Príspevky sa budú posudzovať s ohľadom na tri základné hodnoty iniciatívy: udržateľnosť, estetiku a inklúziu. Vítané sú prihlášky od účastníkov zo všetkých členských štátov, ako aj z celého sveta, pokiaľ sa ich projekty/nápady nachádzajú v Európskej únii.

Ceny sa udelia projektom a nápadom, ktoré prispievajú ku krásnym, udržateľným a inkluzívnym miestam, a to v štyroch kategóriách:

• obnovenie spojenia s prírodou;
• znovunadobudnutie pocitu spolupatričnosti;
• uprednostňovanie miest a ľudí, ktorí to najviac potrebujú;
• posilnenie dlhodobého a integrovaného myšlienkového prístupu v priemyselnom ekosystéme zohľadňujúceho životný cyklus.

V každej kategórii sú dva paralelné súťažné okruhy:

• "Ocenenia Nového európskeho Bauhausu" za zrealizované príklady v posledných dvoch rokoch a
• "Vychádzajúce hviezdy Nového európskeho Bauhausu" za koncepcie alebo nápady mladých tvorcov do 30 rokov.

Okrem 16 cien udelených porotou (jeden víťaz a jeden uchádzač na druhom mieste pre každú kategóriu v každom okruhu) sa vyberú dve ďalšie ceny na základe verejného hlasovania spomedzi najlepších príspevkov. Celkovo získa 18 víťazov peňažnú odmenu do výšky 30 000 EUR, ako aj komunikačný balíček, ktorý im pomôže ďalej vyvíjať a propagovať ich iniciatívy. Prihlášky sa môžu podávať do 28. februára 2022, 19:00 SEČ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2022

Kreatívna Európa: 385 miliónov eur na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov v roku 2022

Európska komisia dnes prijala pracovný program Kreatívnej Európy na rok 2022, po ktorom bude nasledovať vyhlásenie príslušných výziev na predkladanie návrhov. S rozpočtom približne 385 miliónov eur, čo je o takmer 100 miliónov eur viac ako v roku 2021, program Kreatívna Európa posilňuje podporu partnerov z kreatívnych a kultúrnych sektorov, pričom náležite zohľadňuje výzvy vyplývajúce z koronakrízy a rastúcu celosvetovú hospodársku súťaž. Kultúrne a kreatívne sektory obohacujú európsky život a prispievajú nielen k sociálnej súdržnosti a rozmanitosti Európy, ale svojím podielom 4,2 % z celkového HDP EÚ a 3,7 % pracovnej sily EÚ aj k jej hospodárstvu. Celkový rozpočet programu Kreatívna Európa v období rokov 2021 až 2027 predstavuje približne 2,4 miliardy eur. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je to nárast o 63 %.

• Podprogram KULTÚRA bude zahŕňať nové výzvy a iniciatívy v oblasti hudby, kultúrneho dedičstva, scénického umenia a literatúry. Okrem toho spustí projekt mobility, ktorý umelcom, tvorcom alebo pracovníkom v oblasti kultúry ponúkne príležitosť vycestovať do zahraničia za účelom profesijného rozvoja alebo medzinárodnej spolupráce a nájsť si nové publikum, spoluprodukovať, spoluvytvárať alebo prezentovať svoju prácu.
• Podprogram MEDIA sa zameriava na audiovizuálne odvetvie. V roku 2022 zavádza niekoľko noviniek. Bude financovať podporu vývoja inovačných videohier a formátov, ako je virtuálna realita. Nová akcia "MEDIA 360 degrees" sa zameria na popredné priemyselné fóra, ktoré spolupracujú s podnikmi v celom audiovizuálnom hodnotovom reťazci. Pre sľubné začínajúce podniky sa spustí trhový portál Media Market Gateway, aby sa tak ďalej podporili inovácie. Spolupráca medzi filmovými festivalmi sa posilní prostredníctvom sietí.
• A napokon, MEDZISEKTOROVÝ podprogram zvýši financovanie laboratória kreatívnej inovácie na spoločné inovačné projekty. Tieto zahŕňajú niekoľko kreatívnych sektorov, čo prispeje aj k Novému európskemu Bauhausu. Rovnako rozšíri aj podporu spravodajských médií prostredníctvom dodatočných opatrení na ochranu ich slobody.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2022

Komisia zintenzívňuje opatrenia zamerané na vysokokvalitnú a inkluzívnu dobrovoľnícku činnosť mládeže

Komisia dnes ako jednu z prvých konkrétnych iniciatív v rámci Európskeho roka mládeže 2022 uverejnila svoj návrh odporúčania Rady o dobrovoľníctve mládeže. Má uľahčiť nadnárodnú dobrovoľnícku činnosť mládeže v rámci Európskeho zboru solidarity alebo iných systémov na vnútroštátnej úrovni. Komisia vyzýva členské štáty, aby urýchlene prijali aktuálny návrh o medzinárodných opatreniach v oblasti dobrovoľníctva mládeže a solidarity. Zaväzuje sa podávať správy o využívaní odporúčania pri zavádzaní stratégie EÚ pre mládež a strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave v záujme vytvorenia európskeho vzdelávacieho priestoru a iných stratégií.

Návrh Komisie o dobrovoľníctve mládeže vyzýva členské štáty k tomu, aby okrem iného:

• zabezpečili, aby bol prístup k nadnárodným dobrovoľníckym činnostiam dosiahnuteľnou príležitosťou pre všetkých mladých ľudí vrátane tých s obmedzenými príležitosťami,
• zvážili opatrenia, ktoré prispievajú k vytvoreniu primeraného a jasného legislatívneho a implementačného rámca pre zdravie, bezpečnosť a ochranu účastníkov nadnárodných dobrovoľníckych činností,
• podporovali vysokú úroveň kvality u vnútroštátnych organizátorov dobrovoľníckych činností,
• poskytovali informácie a zvyšovali povedomie o právach dobrovoľníkov,
• zvýšili informovanosť o prínosoch nadnárodných dobrovoľníckych činností prostredníctvom informácií, usmernení a osvetových činností,
• presadzovali spoluprácu na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ medzi organizátormi, ktorí poskytujú nadnárodné dobrovoľnícke príležitosti,
• podporovali dobrovoľnícke činnosti, ktoré zmysluplne prispievajú k riešeniu výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím,
• preskúmali nové trendy a alternatívne rozmery a formáty dobrovoľníctva, ako je digitálne a medzigeneračné dobrovoľníctvo.

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Štátna pomoc: výzva na predkladanie pripomienok k revízii pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci pre poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a rybárstvo

Európska komisia vyzýva všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k navrhovaným revidovaným pravidlám štátnej pomoci pre odvetvia poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybárstva. Účelom navrhovanej revízie je zosúladiť súčasné pravidlá s aktuálnymi strategickými prioritami EÚ, najmä so spoločnou poľnohospodárskou politikou (SPP), spoločnou rybárskou politikou (SRP), ako aj s Európskou zelenou dohodou. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sa môžu do konzultácie zapojiť do 13. marca 2022.

Komisia zhodnotila existujúce pravidlá a zistila, že si vyžadujú určité cielené revízie vrátane objasnenia niektorých pojmov, ďalšieho zefektívnenia a zjednodušenia, ako aj úprav s cieľom dôslednejšie odzrkadľovať vývoj na trhu a technologický vývoj a aktuálne strategické priority EÚ.

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Fond vo výške 47 miliónov eur na ochranu duševného vlastníctva MSP v EÚ

Komisia a Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) dnes zriadili nový fond EÚ pre MSP, ktorý ponúka poukážky pre MSP so sídlom v EÚ s cieľom pomôcť im chrániť ich práva duševného vlastníctva. Ide o druhý fond EÚ pre MSP zameraný na podporu MSP pri obnove po pandémii COVID-19 a zelenej a digitálnej transformácii na nasledujúce tri roky (2022 - 2024). MSP potrebujú flexibilný súbor nástrojov v oblasti duševného vlastníctva a rýchlo dostupné financovanie na ochranu svojich inovácií. Preto sa nový fond EÚ pre MSP po prvýkrát vzťahuje aj na patenty. Finančný príspevok Komisie, ktorý predstavuje 2 milióny eur, bude v plnej miere určený na služby súvisiace s patentmi. MSP by napríklad mohol požiadať o náhradu registračného poplatku za patentovanie svojho vynálezu v členskom štáte. EUIPO bude spravovať fond pre MSP prostredníctvom výziev na predkladanie návrhov. Prvá výzva sa zverejní dnes na webovom sídle EUIPO.

Fond EÚ pre MSP s rozpočtom 47 miliónov eur bude ponúkať túto podporu:

• náhrada 90 % poplatkov účtovaných členskými štátmi za služby predbežnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP Scan),
• náhrada 75 % poplatkov účtovaných úradmi duševného vlastníctva za zápis ochranných známok a dizajnov,
• náhrada 50 % poplatkov, ktoré účtuje Svetová organizácia duševného vlastníctva za získanie medzinárodnej ochrannej známky a ochrany dizajnov,
• náhrada 50 % poplatkov účtovaných národnými patentovými úradmi za registráciu patentov v roku 2022,
• od roku 2023 by sa mohli zahrnúť ďalšie služby, napr. čiastočná náhrada nákladov na patentovú rešerš na stav techniky a na žiadosti o registráciu patentov; súkromné poradenstvo v oblasti duševného vlastníctva, ktoré si účtujú právni zástupcovia v oblasti duševného vlastníctva (v prípade registrácie patentov, licenčných zmlúv, oceňovania duševného vlastníctva, nákladov na alternatívne riešenie sporov atď.).

Zdroj: Európska komisia

11.01.2022

Verejná konzultácia k Európskemu aktu o slobode médií

Komisia dnes uverejňuje otvorenú verejnú konzultáciu k pripravovanému európskemu aktu o slobode médií - prelomovej iniciatíve, ktorú predsedníčka von der Leyenová oznámila v správe o stave Únie v roku 2021 s cieľom chrániť pluralitu a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Nadväzuje na výzvu na predloženie dôkazov uverejnenú 21. decembra 2021, v ktorej sa uviedli hlavné ciele iniciatívy, rôzne možnosti a vplyvy. Cieľom konzultácie je zhromaždiť názory na najdôležitejšie otázky ovplyvňujúce fungovanie vnútorného mediálneho trhu vrátane rôznych druhov zasahovania do médií, ale aj hospodárskych trendov. Konzultácia sa venuje mediálnym trhom z troch hlavných hľadísk: prvým je transparentnosť a nezávislosť (napr. kontrola transakcií na mediálnych trhoch, transparentnosť vlastníctva médií a meranie sledovanosti), druhým sú podmienky ich zdravého fungovania (napr. vystavenie verejnosti pluralite názorov, inovácie na mediálnom trhu EÚ) a tretím spravodlivé prideľovanie štátnych zdrojov (napr. nezávislosť verejnoprávnych médií, transparentnosť a spravodlivá distribúcia štátnej reklamy). Očakáva sa aj spätná väzba k možnostiam správy v rámci aktu, ktoré by mohli nadviazať na Skupinu európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). Návrh má Komisia predložiť v treťom štvrťroku 2022. Cieľom otvorenej verejnej konzultácie je získať od občanov (najmä novinárov), médií (súkromných aj verejnoprávnych), akademickej obce, občianskej spoločnosti, verejných orgánov, podnikov a všetkých zainteresovaných strán názory, podklady a údaje, ktoré Komisii pomôžu pri tvorbe týchto nových pravidiel. Konzultácia je otvorená do 21. marca 2022.

Zdroj: Európska komisia

04.01.2022

Nové pravidlá pre bezpečnejšie tetovanie v Európskej únii

Od dnešného dňa (4. januára) vstúpilo do platnosti nové celoeurópske obmedzenie týkajúce sa nebezpečných chemikálií obsiahnutých v tetovacích farbách a v permanentnom make-upe. Všetci občania EÚ tak budú mať garantované, že nech sa dajú tetovať kdekoľvek na území Únie, tetovacie farby, ktoré sa im dostanú do kože budú bezpečné a neohrozia ich zdravie. Obmedzenie sa týka tetovacích farieb vyrobených v EÚ i mimo nej. Pre látky, ktorých používanie bude obmedzené existujú na trhu bezpečné alternatívy. Obmedzenie sa vzťahuje na karcinogénne, mutagénne a reprotoxické látky, chemikálie zakázané v kozmetike, kožné senzibilizátory, dráždivé látky pre kožu a oči, kovové nečistoty, aromatické amíny a niektoré pigmenty. U dvoch tetovacích pigmentov - modrý Blue 15:3 a zelený Green 7 - začne platiť nové obmedzenie až o rok - 4. januára 2023. Jednoročná výnimka bola udelená s cieľom poskytnúť podnikom viac času na nájdenie bezpečných alternatív. V Európe sa tetovaním pýši 12 % obyvateľov vrátane tínedžerov. Komisia prijala obmedzenie v decembri 2020 na základe štúdií poskytujúcich dôkazy o alergiách a kožných problémoch spôsobených tetovaním, pričom reagovala na žiadosť členských štátov.

Zdroj: Európska komisia

03.01.2022

Francúzske predsedníctvo Rady EÚ: 1. januára - 30. júna 2022

Priority francúzskeho predsedníctva sa riadia jeho mottom: "Obnova, sila a spolupatričnosť":

• obnova, aby Európa mohla podporovať ekologickú a digitálnu transformáciu
• sila, aby sme bránili a presadzovali naše hodnoty a záujmy
• spolupatričnosť, aby sme budovali a rozvíjali spoločnú európsku víziu prostredníctvom kultúry, našich hodnôt a našej spoločnej histórie

Podľa prejavu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona z 9. decembra 2021, v ktorom predstavil priority francúzskeho predsedníctva, sa činnosť predsedníctva zameria na tri hlavné oblasti:

• plnenie programu európskej suverenity, teda schopnosti Európy fungovať vo svete tak ako v súčasnosti a brániť svoje hodnoty a záujmy
• budovanie nového európskeho modelu rastu
• vytvorenie Európy s "ľudskejšími rozmermi"

Predsedníctvo Rady rotuje medzi členskými štátmi EÚ každých 6 mesiacov. Počas tohto polročného obdobia vedie predsedajúca krajina zasadnutia na všetkých úrovniach Rady, pričom pomáha zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v Rade.

Členské štáty, ktoré vykonávajú predsedníctvo, úzko spolupracujú v trojčlenných skupinách, ktoré sa nazývajú "triá" či "trojice". Tento systém sa zaviedol Lisabonskou zmluvou v roku 2009. Trio predsedníctiev stanovuje dlhodobé ciele a pripravuje spoločný program, v ktorom určuje témy a hlavné otázky, ktorými sa bude Rada zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe tohto programu potom každá z troch krajín vypracuje vlastný podrobnejší 6-mesačný program.

Súčasnú trojicu tvorí francúzske, české a švédske predsedníctvo.

03.01.2021

ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2022

Milí priaznivci webstránky ED Komárno

Prajeme Vám veľmi šťastný a úspešný nový rok v pracovnom ako aj súkromnom živote!

EUROPE DIRECT Komárno