2023

Milí kolegovia, priatelia a priaznivci našej webstránky,

Prajeme Vám šťastné a pokojné

prežitie vianočných sviatkov

a veľa síl, zdravia, šťastia a úspechov v novom roku.

Ďakujeme Vám za celoročnú priazeň a spoluprácu a

Tešíme sa na jej úspešné pokračovanie aj v roku2024

EUROPE DIRECT Komárno

21.12.2023

KOMISIA VYPLATILA UKRAJINE POMOC VO VÝŠKE 1,5 MILIARDY EUR

Komisia dnes vyplatila poslednú splátku vo výške 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci + pre Ukrajinu, čím celková podpora dosiahla maximálnu úroveň 18 miliárd eur, čo je najväčšia operácia makrofinančnej pomoci v histórii nástroja. Týmto nástrojom EÚ pomohla Ukrajine pokryť jej okamžité potreby financovania v roku 2023 prostredníctvom stabilnej, predvídateľnej a rozsiahlej finančnej podpory. Táto podpora umožní Ukrajine naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať v prevádzke základné verejné služby, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre vysídlené osoby. Ukrajine zároveň umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou vojenskou agresiou – energetickú infraštruktúru, vodovodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2023

SPUSTENIE NAJNOVŠIEHO EURÓPSKEHO SUPERPOČÍTAČA

Dnes bol v španielskej Barcelone uvedený MareNostrum 5, najnovší európsky superpočítač svetovej úrovne. V súčasnosti je jedným z 10 najvýkonnejších superpočítačov na svete, nachádza sa v barcelonskom supervýpočtovom centre a od marca 2024 bude prístupný širokej škále európskych vedeckých a priemyselných používateľov. MareNostrum 5 má najvyššiu 314 miliónov miliárd výpočtov za sekundu. Je tiež najekologickejším superpočítačom v Európe. Bude vysoko energeticky účinný a bude plne poháňaný energiou z udržateľných zdrojov. Teplo, ktoré generuje, sa použije na vykurovanie budovy, v ktorej sa nachádza.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2023

KOMISIA VYZÝVA ČLENSKÉ ŠTÁTY NA ZLEPŠENIE ICH NÁRODNÝCH ENERGETICKÝCH A KLIMATICKÝCH PLÁNOV

Komisia tento týždeň uverejnila svoje posúdenie návrhov národných energetických a klimatických plánov (NEKP) členských štátov EÚ a vydala odporúčania v snahe pomôcť členským štátom zvýšiť ich ambície v súlade s cieľmi EÚ na rok 2030. Konečné plány musia byť predložené do 30. júna 2024. Návrhy aktualizovaných NEKP nás približujú k plneniu cieľov EÚ do roku 2030 a vykonávaniu nedávno odsúhlasených právnych predpisov. Jednoznačne je však potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, a to aj vzhľadom na výsledok konferencie COP28 a celosvetovú výzvu na urýchlenie opatrení v tomto desaťročí. Komisia vo svojom posúdení vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a aby stanovili jasnejšie plány, ako sa chcú adaptovať na zmenu klímy. Zároveň ich vyzýva, aby sa lepšie pripravili na rozsiahlejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a posilnili opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti. Potrebné sú aj ďalšie opatrenia na posilnenie postavenia spotrebiteľov, zlepšenie energetickej bezpečnosti a podporu európskych spoločností pri posilňovaní ich konkurencieschopnosti. Bude potrebné vyvinúť väčšie úsilie v snahe zabezpečiť prístup k dostupným zdrojom financovania a podnietiť kľúčové investície potrebné pre konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Zdroj: Európska komisia

20.12.2023

KOMISIA SPÚŠŤA TRI NOVÉ INICIATÍVY NA PODPORU UKRAJINSKÝCH VÝSKUMNÍKOV A INIVÁTOROV

Komisia dnes spustila tieto tri nové iniciatívy na posilnenie spolupráce EÚ s Ukrajinou v oblasti výskumu a inovácií: nová kancelária programu Horizont Európa v Kyjeve, nová akcia Európskej rady pre inovácie (EIC) na podporu ukrajinskej komunity pôsobiacej v oblasti špičkových technológií a nové komunitné centrum Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT).

Zdroj: Európska komisia

20.12.2023

V SPORE O OCEĽ AHLINÍK EÚ PREDĹŽILA POZASTAVENIE CIEL NA VÝROBKY Z USA

Európska únia včera v súvislosti so sporom o oceľ a hliník oznámila, že predĺži pozastavenie vyrovnávacích ciel na výrobky z USA do 31. marca 2025. EÚ pôvodne zaviedla vyrovnávacie clá na vývozy z USA počas úradovania prezidenta Trumpa ako odpoveď na clá "podľa článku 232", ktoré USA uvalili na oceľ a hliník. Toto predĺženie je výsledkom dohody dosiahnutej s USA. EÚ predlžuje pozastavenie vyrovnávacích ciel výmenou za to, že USA predĺžili pozastavenie svojich ciel na historické objemy obchodovania, ktoré sa odrážajú v systéme colných kvót zavedenom v januári 2022. Okrem toho USA súhlasili s tým, že vývozcom z EÚ poskytnú ďalšie výnimky z ciel. Toto predĺženie povedie k tomu, že vývozcovia ocele a hliníka z EÚ ušetria na clách približne 1,5 mld. eur ročne. USA musia dokončiť vlastné postupy, ktorými od 1. januára 2024 rozšíria svoj systém colných kvót na vývoz ocele a hliníka z EÚ. Toto predĺžené pozastavenie ciel poskytuje podnikom na oboch stranách Atlantického oceánu istotu a uľahčuje plynulý tok obchodu.

Zdroj: Európska komisia

20.12.2023

EURÓPSKA ZDRAVOTNÁ ÚNIA JE LEPŠIE PRIPRAVENÁ NA BOJ PROTI OHROZENIAM ZDRAVIA

Dve nové správy, ktoré boli uverejnené minulý týždeň, ukazujú, ako EÚ reagovala na potrebu odolnejších, spoľahlivejších a spravodlivejších systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú lepšie pripravené na potenciálne krízy, a na dopyt po takýchto zdravotníckych systémoch. Oba dokumenty zároveň poukazujú na oblasti, kde sú potrebné zlepšenia. V priebehu štyroch rokov, ktoré nasledovali po odhalení prvých prípadov ochorenia COVID-19, boli mnohé z riešení predložených s cieľom účinnejšie reagovať na pandémiu zapracované do právnych predpisov EÚ. Tieto riešenia mali ako súčasť silnej európskej zdravotnej únie posilniť našu kolektívnu pripravenosť na zdravotné krízy.Správa o stave pripravenosti v oblasti zdravia za rok 2023 sa sústreďuje na kroky, ktoré EÚ prijala na zlepšenie svojej schopnosti čeliť závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia. V súhrnnej správe o stave zdravia v EÚ za rok 2023 sa skúma, ako systémy zdravotnej starostlivosti v celej Únii plnia potreby európskych občanov. Obsahuje samostatné zdravotné profily jednotlivých krajín, v ktorých osobitná pozornosť patrí vplyvu ochorenia COVID-19 na duševné zdravie a reformám, ktoré členské štáty uskutočňujú na riešenie tohto rastúceho problému.

Zdroj: Európska komisia

20.12.2023

KOMISIA VÍTA VÝZNAMNÝ POKROK, KTORÝ DOSIAHLI PARLAMENT A RADA PRI PAKTE O MIGRÁCII A AZYLE

Politická dohoda o pakte o migrácii a azyle, ktorú dnes dosiahli Európsky parlament a Rada, predstavuje významný prelom na ceste k spoločnému systému riadenia migrácie v EÚ. Dohoda sa vzťahuje na päť kľúčových návrhov paktu:

• nariadenie o preverovaní: vytvorenie jednotných pravidiel týkajúcich sa identifikácie štátnych príslušníkov tretích krajín pri príchode, čím sa zvýši bezpečnosť v rámci schengenského priestoru;
• nariadenie Eurodac: vytvorenie spoločnej databázy, v ktorej sa budú zhromažďovať presnejšie a kompletnejšie údaje na odhaľovanie neoprávneného pohybu;
• nariadenie o konaní o azyle: zvýšenie účinnosti a rýchlosti konaní o azyle, návrate a konaní na hraniciach;
• nariadenie o riadení azylu v oblasti migrácie: zriadenie nového mechanizmu solidarity medzi členskými štátmi s cieľom vyvážiť súčasný systém, v ktorom je za veľkú väčšinu žiadostí o azyl zodpovedných niekoľko krajín, a jasných pravidiel o zodpovednosti za žiadosti o azyl;
• nariadenie o krízových situáciách a prípadoch vyššej moci: zabezpečenie, aby bola EÚ v budúcnosti pripravená čeliť krízovým situáciám vrátane inštrumentalizácie migrantov.

Zdroj: Európska komisia

20.12.2023

EÚ INVESTUJE Z MODERNIZAČNÉHO FONDU VIAC AKO 2 MILIARDY WUR NA POMOC PRI MODERNIZÁCII ENERGETICKÝCH SYSTÉMOV V DEVIATICH ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH VRÁTANE SLOVENSKA

Z modernizačného fondu sa dnes vyplatilo 2,17 miliardy eur na pomoc pri modernizácii energetických systémov v deviatich členských štátoch prostredníctvom 19 vybraných projektov. Tieto investície pomôžu krajinám EÚ s nižšími príjmami splniť ich ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a zároveň znížia emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle a doprave a zvýšia energetickú efektívnosť. Financujú sa z príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS). Z modernizačného fondu sa od jeho spustenia v roku 2021 vyplatilo spolu 9,68 miliardy eur príjmov z EU ETS s cieľom pomôcť členským štátom urýchliť zelenú transformáciu. V nadväznosti na investície oznámené v júni vo výške 2,49 miliardy eur na 31 projektov dosiahli investície z modernizačného fondu na rok 2023 po dnešnom vyplatení 2,17 miliardy eur na 19 ďalších projektov celkovú výšku 4,66 miliardy eur, pričom sa celkom podporilo 50 projektov. Tento rok sa podpora z modernizačného fondu poskytla Bulharsku (197 miliónov eur), Chorvátsku (88 miliónov eur), Česku (1,848 mld. eur), Estónsku (66 mil. eur), Lotyšsku (5 mil. eur), Litve (11 mil. eur), Poľsku (221 mil. eur), Rumunsku (2,169 mld. eur) a Slovensku (60 mil. eur). Spomínaných 50 projektov sa zameriava na výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, modernizáciu energetických sietí, energetickú efektívnosť a nahradenie výroby uhlia menej uhlíkovo náročnými palivami.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2023

PREDBEŽNÁ DOHODA O UDRŽATEĽNEJŠEJ A ODOLNEJŠEJ TRANSEURÓPKEJ DOPRAVNEJ SIETI

Komisia víta politickú dohodu dosiahnutú minulej noci medzi Európskym parlamentom a Radou o nariadení, ktorým sa ustanovuje transeurópska dopravná sieť (TEN-T). Spoluzákonodarcovia sa dohodli na výraznom zintenzívnení úsilia o vybudovanie udržateľnej a odolnej siete TEN-T. To zahŕňa silné stimuly na zvýšenie využívania udržateľnejších foriem dopravy a na zlepšenie multimodality – praxe kombinovania druhov dopravy počas jednej cesty – v rámci európskeho dopravného systému.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2023

KOMISIA ZAČÍNA FORMÁLNE KONANIE PROTI X NA ZÁKLADE AKTU O DIGITÁLNYCH SLUŽBÁCH

Európska komisia začala formálne konanie s cieľom posúdiť, či X mohol porušiť akt o digitálnych službách v oblastiach súvisiacich s riadením rizika, moderovaním obsahu, temnými vzorcami, transparentnosťou reklamy a prístupom výskumných pracovníkov k údajom. Na základe doteraz vykonaného predbežného vyšetrovania, a to aj na základe analýzy správy o hodnotení rizika, ktorú X predložil v septembri, správy X o transparentnosti uverejnenej 3. novembra a odpovedí X na formálne vyžiadanie správ a informácií, ktoré sa okrem iného týkalo šírenia nezákonného obsahu na internete v súvislosti s teroristickými útokmi Hamasu na Izrael, sa Komisia rozhodla začať formálne konanie o nesplnení povinnosti proti X podľa aktu o digitálnych službách.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2023

KOMISIA VÍTA POLITICKÚ DOHODU NA EURÓPSKOM AKTE O SLOBODE MÉDIÍ

Komisia víta politickú dohodu, ktorú v piatok dosiahli Európsky parlament a Rada, na európskom akte o slobode médií. Ten Komisia navrhla v septembri 2022. Novými pravidlami bude lepšie chránená redakčná nezávislosť, pluralita médií, transparentnosť a spravodlivosť a vďaka novej Európskej rade pre médiá sa zlepší spolupráca mediálnych orgánov. Ich súčasťou sú bezprecedentné záruky pre novinárov, aby mohli slobodne a bezpečne vykonávať svoju prácu. Tento súbor novátorských pravidiel zároveň zabezpečí, aby mohli verejné aj súkromné médiá ľahšie fungovať na vnútornom trhu EÚ naprieč hranicami bez neprimeraného tlaku a aby sa náležite zohľadnila digitálna transformácia mediálneho priestoru. V zmysle Európskeho aktu o slobode médií sa zriadi nová nezávislá Európska rada pre mediálne služby. Radu budú tvoriť vnútroštátne mediálne orgány alebo subjekty a bude jej asistovať sekretariát Komisie. Táto rada bude podporovať účinné a konzistentné uplatňovanie mediálneho právneho rámca EÚ, a to aj vydávaním stanovísk o vplyve koncentrácií na mediálnom trhu, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie vnútorného trhu s mediálnymi službami, a podporou Komisie pri príprave usmernení k otázkam regulácie médií. Rada bude zároveň koordinovať opatrenia týkajúce sa médií mimo EÚ, ktoré predstavujú riziko pre verejnú bezpečnosť, a zorganizuje štruktúrovaný dialóg medzi veľmi veľkými online platformami, médiami a občianskou spoločnosťou.

Zdroj: Európska komisia

19.12.2023

EÚ PRIJALA 12. BALÍK SANKCIÍ PROTI RUSKU

Komisia víta, že Rada schválila 12. balík sankcií voči Rusku. Cieľom tohto balíka je uložiť Rusku ďalšie zákazy v oblasti dovozu a vývozu, bojovať proti obchádzaniu sankcií a odstrániť určité nedostatky. Tento balík zahŕňa najmä zaradenie dodatočných ruských jednotlivcov a spoločností na sankčný zoznam a nové zákazy v oblasti dovozu a vývozu – napríklad zákaz vývozu ruských diamantov do Európy – vo veľmi úzkej spolupráci s našimi partnermi zo skupiny G7. Balík navyše sprísňuje uplatňovanie cenového stropu pre ropu tým, že sa budú dôkladnejšie monitorovať tankery, ktoré možno využívať na obchádzanie tohto stropu. Jeho súčasťou sú aj prísnejšie povinnosti v oblasti sledovania aktív a tvrdé opatrenia voči spoločnostiam z tretích krajín, ktoré obchádzajú sankcie. Presadzovanie sankcií EÚ členskými štátmi Únie monitoruje Európska komisia ako strážkyňa zmlúv.

Zdroj: Európska komisia

18.12.2023

KOMISIA DOSTALA OD SLOVENSKA ŽIADOSŤ O PLATBU VO VÝŠKE 799 MILIÓNOV EUR V RÁMCI MECHANIZMU NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI

Európska komisia v piatok dostala od Slovenska štvrtú žiadosť o platbu v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na vyplatenie finančnej podpory vo výške 799 miliónov eur (bez predbežného financovania). Celkový plán obnovy a odolnosti Slovenska sa bude financovať vo výške 6,4 miliardy eur vo forme grantov. Štvrtá žiadosť o platbu súvisí s 15 míľnikmi viacerých reforiem v oblastiach: udržateľnej dopravy, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, podnikateľského prostredia, posilnenia boja proti korupcii a zlepšenia udržateľnosti dôchodkového systému.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2023

KOMISIA POSKYTUJE SLOVENSKU, SLOVINSKU, ESTÓNSKU A MALTE PREDBEŽNÉ FINANCOVANIE PLÁNU REPowerEU V RÁMCI MECHANIZMU NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI

Európska komisia včera vyplatila 80,5 milióna eur Slovensku, 24,4 milióna eur Slovinsku, 18 miliónov eur Estónsku a 14 miliónov eur Malte vo forme predbežného financovania v súvislosti s fondmi REPowerEU v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Francúzsku Komisia vyplatila 564,3 milióna eur 7. decembra 2023. Predbežné financovanie pomôže urýchliť vykonávanie kľúčových investičných a reformných opatrení z jednotlivých kapitol venovaných plánu REPowerEU. Priblíži dosiahnutie cieľov REPowerEU, ktorými sú úspora energie, výroba čistej energie a diverzifikácia dodávok energie, s hlavným cieľom urýchliť zelenú transformáciu a dosiahnuť nezávislosť EÚ od ruských fosílnych palív. Platby sa vyplácajú po tom, ako Rada schváli prepracovaný plán jednotlivých krajín, ktorý zahŕňa kapitolu venovanú REPowerEU, a po podpise finančných dohôd. Predbežné financovanie rozdelené do dvoch platieb predstavuje až 20 % dodatočných finančných prostriedkov potrebných na financovanie opatrení uvedených v kapitolách venovaných plánu REPowerEU každej krajiny. Po vyplatení prvej časti predbežného financovania sa druhá časť musí vyplatiť do 12 mesiacov od podpísania dohody o financovaní. Viac informácií o opatreniach zahrnutých v kapitolách REPowerEU v plánoch Estónska, Malty, Slovenska, Slovinska a Francúzska je k dispozícii online. Viac informácií o pláne REPowerEU a jeho súvislosti s Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti nájdete na stránke: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/qanda_23_2489 s otázkami a odpoveďami.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2023

KOMISIA SCHVÁLILA SLOVENSKÚ SCHÉMU ŠTÁTNEJ POMOCI VO VÝŠKE 1 MILIARDY EUR NA PODPORU INVESTÍCIÍ DO ZARIADENÍ POTREBNÝCH NA PRECHOD NA KLIMATICKY NEUTRÁLNE HOSPODÁRSTVO

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 1 miliardy eur na podporu investícií do výroby zariadení potrebných na podporu prechodu na klimaticky neutrálne hospodárstvo v súlade s priemyselným plánom zelenej dohody. Schéma bola schválená v rámci dočasného krízového a transformačného rámca štátnej pomoci prijatého Komisiou 9. marca 2023 a zmeneného 20. novembra 2023 s cieľom podporiť opatrenia v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre urýchlenie zelenej transformácie a zníženie závislosti od palív. Slovensko v tejto súvislosti oznámilo Komisii a schému vo výške 1 miliardy eur na podporu investícií do výroby zariadení potrebných na prechod na klimaticky neutrálne hospodárstvo. V rámci tohto opatrenia bude pomoc do výšky 350 miliónov eur na spoločnosť pozostávať z priamych grantov, úľav na dani z príjmu a prevodov alebo lízingov nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako trhová hodnota. Opatrenie bude k dispozícii pre spoločnosti, ktoré vyrábajú batérie, solárne panely, veterné turbíny, tepelné čerpadlá, elektrolyzéry, zariadenia na zachytávanie a ukladanie uhlíka či kľúčové komponenty alebo kritické suroviny potrebné na ich výrobu. Komisia potvrdila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Pomoc bude i) stimulovať výrobu zariadení potrebných na emisne neutrálne hospodárstvo a ii) poskytne sa najneskôr do 31. decembra 2025. Komisia dospela k záveru, že slovenská schéma je potrebná, vhodná a primeraná na urýchlenie zelenej transformácie a uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností, ktoré sú dôležité pre vykonávanie priemyselného plánu zelenej dohody v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2023

SPOLOČNOSTI EÚ V ROKU 2022 ZDVOJNÁSOBILI RAST INVESTÍCIÍ DO VÝSKUMU A VÝVOJA

Podľa hodnotiacej tabuľky investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja z roku 2023 európsky priemysel v roku 2022 výrazne zvýšil svoje investície do výskumu a vývoja. Rast súkromných investícií do výskumu a vývoja v EÚ dosiahol najvyššiu mieru od roku 2015 a v porovnaní s rokom 2021 sa viac ako zdvojnásobil, keď v roku 2022 dosiahol nárast o 13,6 %. Na porovnanie, Čína znížila svoj rast z viac ako 25 % na niečo viac ako 16 % a spoločnosti z USA spomalili zo 16 % na 12,6 %. 2 500 najväčších svetových investorov do výskumu a vývoja monitorovaných v rámci hodnotiacej tabuľky vytvorilo nový rekord v oblasti celkových investícií do výskumu a vývoja, ktoré dosiahli takmer 1 250 miliárd eur, čo je o 141 miliárd eur viac ako v roku 2021. Celkovo sú za viac ako 42 % investícií do výskumu a vývoja v prípade 2 500 najväčších podnikových investorov do tejto oblasti zodpovedné spoločnosti z USA, zatiaľ čo EÚ a Čína úzko súťažia o druhé miesto (17,5 % a 17,8 %).

Zdroj: Európska komisia

13.12.2023

MICHAELA KRŠKOVÁ SA STÁVA ČLENKOU RADY EURÓPSKEJ RADY PRE INOVÁCIE

Európska komisia dnes vymenovala desať nových členov, ktorí sa ujmú svojich úloh ako členovia rady Európskej rady pre inovácie (EIC). Na druhé obdobie bolo vymenovaných desať predchádzajúcich členov. Jednou z novovymenovaných členiek je aj Slovenka Michaela Kršková, ktorá je prvou Chief Innovation Officer slovenskej vlády a zároveň tajomníčkou Rady vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie. Ako generálna riaditeľka Výskumnej a inovačnej autority (VAIA) je zodpovedná za implementáciu Národnej stratégie vedy, výskumu a inovácií 2030, medzirezortnú koordináciu výskumných a inovačných politík, ako aj implementáciu reforiem a investícií z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 572 miliónov eur. Podľa právnych predpisov programu Horizont Európa má rada EIC ústrednú úlohu pri usmerňovaní stratégie EIC ako hlavného európskeho inovačného programu s rozpočtom viac ako 10 miliárd eur. Rada EIC pod vedením svojho predsedu poskytuje poradenstvo v oblasti stratégie, pracovného programu a tematických portfólií a Komisia ju môže požiadať o poradenstvo v súvislosti so širšími otázkami inovačnej politiky. Aktuálny mandát nových a obnovených členov je dva roky, do decembra 2025. Prvé zasadnutie obnovenej rady sa má konať 10. a 11. januára 2024 v Leuvene.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2023

KOMISIA UVEREJNILA PRVÝ ÚNIJNÝ ZOZNAM KRITICKÝCH LIEKOV

Európska komisia spolu s Európskou agentúrou pre lieky (EMA) a riaditeľmi agentúr pre lieky jednotlivých členských štátov včera uverejnila prvý únijný zoznam kritických liekov. Tento krok je výsledkom záväzku Komisie, ktorý prijala vo svojom Oznámení o riešení nedostatku liekov v EÚ, a to zrýchliť prácu na zostavovaní tohto zoznamu. Pôvodne ho oznámila už v návrhu farmaceutickej reformy. Je dôležitou súčasť úsilia EÚ v rámci európskej zdravotnej únie podporiť bezpečnosť dodávok kritických liekov a zabrániť ich nedostatku, a tak zaručiť, že pacienti budú mať k dispozícii lieky, ktoré potrebujú. Takisto je súčasťou úsilia EÚ zlepšiť svoju odolnosť a strategickú autonómiu v časoch geopolitických a neočakávaných výziev. Liek sa dostane do zoznamu kritických liekov, ak je nevyhnutný na zabezpečenie kontinuity poskytovania kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zaručenie vysokej úrovne ochrany verejného zdravia v Európe. Tento prvý únijný zoznam kritických liekov obsahuje vyše 200 účinných látok používaných v liekoch pre ľudí, ktoré sa v EÚ/EHP považujú za nevyhnutné. Zaradenie lieku do tohto zoznamu neznamená pravdepodobnosť, že daného lieku v blízkej budúcnosti bude nedostatok. Znamená to, že je mimoriadne dôležité jeho nedostatku predísť, pretože jeho nedostupnosť by mohla pacientov citeľne poškodiť a predstavovať veľké problémy pre zdravotnícke systémy.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2023

NÁVRH NA POSILNENIE JEDNOTNÉHO TRHU ODSTRÁNENÍM PRÁVNYCH A ADMINISTRATÍVNYCH PREKÁŽOK V CEZHRANIČNÝCH REGIÓNOCH EURÓPY

Komisia včera prijala zmenený návrh nariadenia o uľahčení cezhraničných riešení, ktorého cieľom je pomáhať členským štátom riešiť prekážky, ktoré majú vplyv na každodenný život 150 miliónov európskych občanov žijúcich v cezhraničných regiónoch Európy. Medzi prekážky, ktorým čelia občania, podniky a orgány verejnej správy v týchto regiónoch, patria odlišné technické normy alebo vnútroštátne administratívne a právne ustanovenia, ktoré nezohľadňujú cezhraničný rozmer. Tieto prekážky môžu mať vplyv na rozvoj infraštruktúry a prevádzku cezhraničných verejných služieb. Prekážky tohto charakteru sťažujú život v cezhraničných komunitách, napríklad tým, že obmedzujú ich prístup k službám zdravotnej starostlivosti (vrátane núdzových situácií), ako aj ich schopnosť koordinovať úsilie pri reakciách na katastrofy a spolupracovať na spoločných projektoch v oblasti infraštruktúry. Riešením týchto prekážok by sa výrazne zlepšilo fungovanie jednotného trhu EÚ. V štúdii financovanej Komisiou sa odhaduje, že odstránením 20 % súčasných právnych a administratívnych prekážok by sa v cezhraničných regiónoch zvýšil HDP o 2 % a vytvorilo by sa viac ako milión pracovných miest.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2023

OBRANA DEMOKRACIE – KOMISIA NAVRHUJE UPRIAMIŤ POZORNOSŤ NA SKRYTÉ ZAHRANIČNÉ VPLYVY

Európska komisia včera prijala balík opatrení v oblasti obrany demokracie pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2024. Ústredným prvkom tohto balíka je legislatívny návrh, ktorým sa zvýši transparentnosť a demokratická zodpovednosť za činnosti v oblasti zastupovania záujmov v mene tretích krajín, ktoré sú zamerané na ovplyvňovanie politík, rozhodovacie procesy a demokratický priestor. Obsahuje aj dve odporúčania, ktorých cieľom je podporiť slobodné, spravodlivé a odolné voľby a povzbudiť občanov a organizácie občianskej spoločnosti k účasti na tvorbe politík. Cieľom tohto balíka je riešiť hrozbu zahraničného zasahovania zvýšením transparentnosti a zároveň podporovať občiansku angažovanosť a účasť v našich demokraciách. Z nedávneho prieskumu Eurobarometra vyplýva, že 81 % Európanov verí, že zasahovanie zo zahraničia do našich demokratických systémov je vážny problém, ktorý by sa mal riešiť.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2023

KOMISIA NAVRHUJE NOVÉ PRAVIDLÁ NA ZLEPŠENIE ŽIVOTNÝCH PODMIENOK ZVIERAT

Ako bolo oznámené v stratégii Z farmy na stôl, programe Európskej zelenej dohody pre udržateľné poľnohospodárstvo a výrobu potravín, Komisia dnes navrhla najväčšiu reformu pravidiel EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat počas prepravy za posledných 20 rokov. Komisia tiež po prvýkrát navrhuje nové pravidlá EÚ týkajúce sa dobrých životných podmienok a vysledovateľnosti psov a mačiek, ktoré sú chované, držané a predávané ako spoločenské zvieratá na hospodárske účely. Balík zahŕňa prepracovanie súčasných pravidiel EÚ pre zvieratá počas prepravy, vďaka čomu sa zlepšia životné podmienky 1,6 miliardy zvierat, ktoré sa každoročne prepravujú do EÚ a z EÚ. Nové pravidlá zohľadňujú najnovšie vedecké dôkazy a poznatky, ako aj technologický vývoj. Novými pravidlami týkajúcimi sa dobrých životných podmienok a vysledovateľnosti psov a mačiek sa pre tieto zvieratá po prvýkrát stanovia jednotné normy EÚ pre chov, chovné priestory a zaobchádzanie v chovných zariadeniach a obchodoch so spoločenskými zvieratami, ako aj v útulkoch. Vysledovateľnosť psov a mačiek sa posilní aj prostredníctvom povinnej identifikácie a registrácie vo vnútroštátnych databázach s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu a lepšie kontrolovať dobré životné podmienky zvierat v chovných zariadeniach. Komisia napokon navrhuje ďalšie kroky ako reakciu na európsku iniciatívu občanov "Európa bez kožušín", ktorá požaduje únijný zákaz chovu kožušinových zvierat a predaja výrobkov obsahujúcich kožušinu týchto zvierat na jednotnom trhu. Komisia túto iniciatívu víta a uznáva, že dobré životné podmienky zvierat sú stále zdrojom veľkého znepokojenia európskych občanov.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2023

KOMISIA NAVRHUJE REFORMU HODNOTENIA CHEMICKÝCH LÁTOK

Komisia dnes prijíma tri legislatívne návrhy s cieľom: zjednodušiť posudzovanie chemických látok v rámci právnych predpisov EÚ, posilniť vedomostnú základňu o chemikáliách a zabezpečiť včasné odhalenie a opatrenia v súvislosti so vznikajúcimi chemickými rizikami. V rámci tohto balíka "jedna látka, jedno posúdenie", ktorý je kľúčovým výsledkom stratégie Chemikálie – stratégia udržateľnosti, sa významné úlohy prerozdelia medzi štyri agentúry EÚ, čím sa zabezpečí koherentné a transparentné posudzovanie bezpečnosti chemických látok používaných vo výrobkoch, ako sú zdravotnícke pomôcky, hračky, potraviny, pesticídy a biocídy. Občania, spoločnosti a orgány budú mať prospech zo zjednodušeného a transparentného prístupu k informáciám o chemikáliách, z harmonizovanejších a predvídateľnejších postupov v rámci právnych predpisov a z posilnenej istoty posúdenia. Novými opatreniami sa skrátia rozdiely medzi identifikáciou možného rizika a potrebným regulačným opatrením. V konečnom dôsledku tieto opatrenia povedú k lepšej a rýchlejšej ochrane zdravia ľudí a životného prostredia.

Zdroj: Európska komisia

06.12.2023

KOMISIA PREDKLADÁ SÚBOR OPATRENÍ NA POSILNENIE PRÁV OBČANOV EÚ

Európske občianstvo je jedným z najvýznamnejších úspechov EÚ. Pri príležitosti 30. výročia európskeho občianstva dnes Európska komisia predkladá balík opatrení, ktoré posilnia práva vyplývajúce z občianstva EÚ v celej Únii. Osoba, ktorá je štátnym príslušníkom krajiny EÚ, požíva súbor práv a výhod, ktoré sa líšia od práv a výhod štátneho príslušníka konkrétneho členského štátu. Ide napríklad o právo na voľný pohyb, konzulárnu ochranu a aktívnu účasť na demokratických procesoch. Dnes uverejnená správa o občianstve EÚ za rok 2023 opisuje pokrok, ktorý sa dosiahol pri posilňovaní a presadzovaní občianskych práv, spoločných hodnôt a demokratickej účasti v EÚ od uverejnenia poslednej správy o občianstve v roku 2020. Komisia navrhuje zmenu pravidiel stanovených v smernici o konzulárnej ochrane tak, aby v čase krízy smernica poskytovala ochranu a podporu občanom EÚ v zahraničí. Tento návrh bol vypracovaný v úzkej spolupráci s vysokým predstaviteľom, pod ktorého vedením pracuje ESVČ a delegácie EÚ v tretích krajinách. V rámci tohto balíka Komisia predkladá aj nové usmernenia o práve na voľný pohyb, príručku osvedčených volebných postupov pre občanov so zdravotným postihnutím, kompendium elektronického hlasovania, ako aj príručku k občianstvu EÚ. Komisia dnes prijíma aj svoju prvú správu o vykonávaní nariadenia o európskej iniciatíve občanov a uverejňuje najnovší prieskum Eurobarometra o občianstve a demokracii, ktorý sa zameriava na informovanosť občanov EÚ o ich občianskych právach.

Zdroj: Európska komisia

06.12.2023

KOMISIA A VYSOKÝ PREDSTAVITEĽ VYZÝVAJÚ NA PRIJATIE OPATRENÍ S CIEĽOM ZJEDNOTIŤ SA PROTI VŠETKÝM FORMÁM NENÁVISTI

Európa zažíva alarmujúci nárast nenávistných prejavov a trestných činov z nenávisti a z dôkazov vyplýva, že obzvlášť zasiahnuté sú židovské a moslimské komunity. Komisia a vysoký predstaviteľ dnes prijali oznámenie s názvom Žiadne miesto pre nenávisť: Európa zjednotená proti nenávisti. Je výzvou na prijatie opatrení pre všetkých Európanov, aby sa postavili proti nenávisti a zasadzovali sa za toleranciu a rešpekt.

Zdroj: Európska komisia

06.12.2023

MEDIÁLNE CESTY DO BRUSELU

Ste novinár alebo tvorca obsahu? Prihláste sa do novej výzvy na študijnú návštevu do Bruselu. Prihláste sa do 8. januára 2024 (17.00 SEČ).Cieľom programu je priblížiť regionálnym a miestnym novinárom a tvorcom obsahu zo všetkých regiónov kohéznu politiku EÚ, fondy EÚ a ako funguje Európska únia. Program pozostáva z online školení a dvojdňovej návštevy Bruselu, ktorej náplňou budú politické zasadnutia a návštevy. Mediálne cesty pozostávajú z troch študijných návštev medzi marcom a májom 2024. Každej z nich sa zúčastní približne 40 novinárov z členských štátov EÚ. Európska komisia zúčastneným novinárom uhradí náklady na cestu a ubytovanie a čiastočne aj náklady na stravu. Viac informácií nájdete na tejto stránke.

Zdroj: Európska komisia

04.12.2023

MONITOR VZDELÁVANIA A ODBORNEJ PRÍPRAVY EURÓPSKEJ KOMISIE ZA ROK 2023

Čoraz viac mladých Európanov získava terciárne vzdelanie a priemerný počet osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku a odbornú prípravu, klesá. To sú niektoré z povzbudivých informácií Monitoru vzdelávania a odbornej prípravy v roku 2023, ktorý na európskom samite o vzdelávaní minulý týždeň spustila komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Iliana Ivanova. Z monitoru takisto vyplýva, že takmer dve tretiny čerstvých absolventov odborného vzdelávania a prípravy (OVP) mali skúsenosti s učením sa na pracovisku. Na druhej strane sa v správe zdôrazňujú zostávajúce výzvy, ako sú prevládajúce nedostatočné výsledky v oblasti základných zručností, rozsiahla nerovnosť v prístupe k vzdelávaniu a jeho výkonnosti, rodové rozdiely v terciárnych kvalifikáciách a nedostatok žien v odboroch STEM (odbory vedy, technológie, inžinierstva a matematiky). Vydanie 2023 sa zameriava na nedostatok učiteľov v Európe a rôzne snahy o zatraktívnenie učiteľského povolania. Nedostatok učiteľov je čoraz väčším problémom a v niektorých krajinách sa očakáva zhoršenie v dôsledku starnutia pedagogickej populácie. Podrobnejšie informácie o učiteľskom povolaní možno nájsť aj v novovytvorenom prehľade učiteľov. Vo výročnej publikácii sa analyzuje vývoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy EÚ a podáva sa správa o pokroku pri dosahovaní spoločne dohodnutých cieľov na úrovni EÚ v rámci spolupráce členských štátov v európskom vzdelávacom priestore. Monitor zahŕňa porovnávaciu analýzu, 27 správ o jednotlivých krajinách a online súbor nástrojov monitora s najvýznamnejšími údajmi a zdrojmi o systémoch vzdelávania a odbornej prípravy v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

04.12.2023

POZVÁNKA NA Café Európa: VIEME DAŤ ŠKOLÁKOM ZDRAVÉ POTRAVINY?

Majú deti zdravé stravovacie návyky a čo jedia na školách? Je reálne dostať kvalitné potraviny od domácich výrobcov do našich škôl? Ako sú na tom iné európske štáty? Prijíma EÚ nejaké opatrenia? To všetko sa dozviete na ďalšej diskusii Café Európa v stredu 6. decembra 2023 o 18.00 hod. v Kafe Scherz v Bratislave. Diskutovať budú Anetta Vaculíková (zakladateľka OZ Skutočne zdravá škola na Slovensku), Adela Penesová (diabetológ/obezitológ, FTVŠ UK, Biomedicínske centrum SAV) a Marián Maszay (vedúci školskej kuchyne, Spojená škola Tilgnerova, BA). Moderuje Martin Staňo. Diskusiu môžete sledovať aj online na Facebooku a YouTube Café Európa.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.12.2023

POZVÁNKA NA SIMULOVANÚ INŠPEKCIU CESTNEJ DOPRAVY

Európsky orgán práce organizuje vo štvrtok 7. decembra 2023 o 15.00 hod. simulovanú inšpekciu pre inšpektorov práce na parkovisku pri novej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Simulovaná inšpekcia je súčasťou týždeň trvajúceho modulárneho tréningu pre inšpektorov v priestoroch Európskeho orgánu práce v Bratislave. Tréning sa koná medzi 4. a 8. decembrom 2023 a zúčastní sa ho vyše 60 inšpektorov práce a sociálnych vecí a taktiež aj vládnych úradníkov pracujúcich v príslušných orgánoch, ako napríklad colné úrady. Tréning je zameraný na témy ako vyslaní pracovníci, koordinácia sociálneho zabezpečenia a koordinované spoločné inšpekcie (CJI – coordinated joint inspections). Simulované inšpekcie ponúknu inšpektorom praktické skúsenosti, ako postupovať v reálnom živote pri cestných kontrolách. Modulárny tréning sa bude konať každoročne a decembrový tréning je prvým takýmto tréningom. V súvislosti so simulovanou inšpekciou sú médiá pozvané na tlačové stretnutie a diskusiu. Zaregistrovať sa môžete do 5. decembra (utorok) 16:00 hod. na press@ela.europa.eu. Prosíme, informujte, či plánujete prísť aj s kamerami.

Zdroj: Európska komisia 

01.12.2023

KOMISIA SPÚŠŤA SPOLOČNÝ PODNIK PRE ČIPY PODĽA EURÓPSKEHO AKTU O ČIPOCH

Komisia včera oficiálne otvorila spoločný podnik pre čipy, ktorý posilní európsky ekosystém polovodičov a vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Preklenie priepasť medzi výskumom, inováciami a výrobou, a tým uľahčí komercializáciu inovačných myšlienok. Spoločný podnik pre čipy zavedie okrem iného pilotné linky, na ktoré Komisia vyhlásila prvú výzvu s finančnými prostriedkami EÚ vo výške 1,67 miliardy eur. Očakáva sa, že táto suma bude doplnená finančnými prostriedkami členských štátov, ktoré dosiahnu 3,3 miliardy eur, plus dodatočným financovaním zo súkromných zdrojov. Okrem toho včera prvýkrát zasadla Európska rada pre polovodiče. Rada združuje členské štáty s cieľom poskytovať Komisii poradenstvo týkajúce sa konzistentného vykonávania európskeho aktu o čipoch a medzinárodnej spolupráce v oblasti polovodičov. Bude hlavnou platformou pre koordináciu medzi Komisiou, členskými štátmi a zainteresovanými stranami pri riešení otázok týkajúcich sa odolnosti dodávateľského reťazca a možných reakcií na krízy.

Zdroj: Európska komisia

01.12.2023

KOMISIA VÍTA POLITICKÚ DOHODU O AKTE O KYBERNETICKEJ ODOLNOSTI

Komisia víta politickú dohodu dosiahnutú medzi Európskym parlamentom a Radou o akte o kybernetickej odolnosti, ktorý Komisia navrhla v septembri 2022. Akt o kybernetickej odolnosti je prvým právnym predpisom svojho druhu na svete. Zlepší sa ním úroveň kybernetickej bezpečnosti digitálnych produktov v prospech spotrebiteľov a podnikov v celej EÚ, keďže sa ním zavádzajú primerané povinné požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre všetok hardvér a softvér, od detských monitorov, inteligentných hodiniek a počítačových hier až po firewall a smerovače. Produkty s rôznymi stupňami súvisiaceho rizika budú mať rôzne bezpečnostné požiadavky.

Zdroj: Európska komisia

01.12.2023

PREDSEDNÍČKA KOMISIE PODPORILA GLOBÁLNU SPOLUPRÁCU V OBLASTI STANOVOVANIA CIEN UHLÍKA

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová dnes na konferencii COP28 usporiadala podujatie na vysokej úrovni zamerané na podporu rozvoja stanovovania cien uhlíka a trhov s uhlíkom ako účinných nástrojov na dosahovanie cieľov Parížskej dohody. Nadväzuje na výzvu na prijatie opatrení na zosúladenie trhov s uhlíkom s Parížskou dohodou, ktorú Európska komisia, Španielsko a Francúzsko zverejnili v júni 2023. Komisia bude naďalej poskytovať technickú podporu krajinám, ktoré chcú zaviesť režimy stanovovania cien uhlíka do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, a pomáhať im vytvárať spoľahlivé prístupy k medzinárodným trhom s uhlíkom, ktoré sú v súlade s ich dlhodobými klimatickými a rozvojovými stratégiami. Po dnešnom podujatí by konferencia COP28 mala zohrávať dôležitú úlohu pri stanovovaní referenčnej hodnoty pre medzinárodné a dobrovoľné trhy s uhlíkom, ktorá by zabezpečila ich pridanú hodnotu a spoľahlivosť a zároveň podporovala spravodlivé rozdelenie prínosov medzi účastníkmi.

Zdroj: Európska komisia

15.11.2023

JESENNÁ HOSPODÁRSKA PROGNÓZA 2023: MIERNE OŽIVENIE PO NÁROČNOM ROKU

Európska komisia dnes predstavila jesennú hospodársku prognózu. Hoci európske hospodárstvo tento rok stratilo dynamiku v dôsledku vysokých životných nákladov, slabého vonkajšieho dopytu a sprísňovania menovej politiky, očakáva sa, že hospodárska aktivita sa v budúcnosti postupne zotaví. Predpokladá sa, že rast HDP EÚ sa v roku 2024 zlepší na 1,3 %. Stále ide o revíziu smerom nadol o 0,1 percentuálneho bodu od leta. V eurozóne sa predpokladá, že rast HDP bude mierne nižší, a to na úrovni 1,2 %. Inflácia má naďalej klesajúci trend. Odhaduje sa, že v októbri klesla v eurozóne z jej 10,6 % vrcholu pred rokom na 2,9 %. To predstavuje najnižšiu úroveň od júla 2021. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne klesne z 5,6 % v roku 2023 na 3,2 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025. Celková inflácia v EÚ sa má znížiť zo 6,5 % v roku 2023 na 3,5 % v roku 2024 a 2,4 % v roku 2025.

Zdroj: Európska komisia

15.11.2023

KOMISIA VÍTA DOHODU O PRVOM PRÁVNOM PREDPISE EÚ NA OBMEDZENIE EMISIÍ METÁNU V ÚNII AJ VO SVETE

Komisia víta predbežnú dohodu o novom nariadení EÚ na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našich globálnych dodávateľských reťazcoch, ktorú dnes dosiahli Európsky parlament a Rada. Metán je silný skleníkový plyn, ktorého vplyv na zmenu klímy prekonáva len oxid uhličitý (CO2). Výrazne tiež znečisťuje ovzdušie. Dnešná dohoda má preto zásadný význam pri plnení Európskej zelenej dohodya znižovaní čistých emisií skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 %. Priemyselné odvetvie fosílneho plynu, ropy a uhlia bude podľa nej povinné riadne merať, monitorovať, vykazovať a overovať svoje emisie metánu v súlade s najprísnejšími normami monitorovania a prijať opatrenia na ich zníženie.

Zdroj: Európska komisia

15.11.2023

KOMISIA NAVRHUJE NOVÉ OPATRENIA ZAMERAN0 NA ZRUČNOSTI A TALENTY

Komisia dnes predkladá celý rad nových iniciatív v rámci balíka zameraného na zručnosti a mobilitu talentov, vďaka ktorým sa má stať Európska únia atraktívnejším miestom pre talenty z krajín mimo EÚ a uľahčiť mobilita v EÚ. Dnešné opatrenia zahŕňajú vytvorenie nového okruhu talentov EÚ, čo je platforma, ktorá má slúžiť na prepojenie zamestnávateľov v EÚ s uchádzačmi o zamestnanie v tretích krajinách, ako aj opatrenia zamerané na podporu uznávania kvalifikácií a na podporu mobility vzdelávajúcich sa osôb.

Zdroj: Európska komisia  

15.11.2023

HODNOTA OBCHODNÝCH DOHÔD EÚ PREDSTAVUJE VIAC AKO DVA BILIÓNY EUR

Dnes vyšla 3. výročná správa o vykonávaní a presadzovaní obchodnej politiky EÚ. Vyplýva z nej, že hodnota obchodu EÚ prebiehajúceho na základe dohôd o voľnom obchode s partnermi po celom svete v roku 2022 prvýkrát prekročila dva bilióny eur. V správe Európskej komisie sa uvádza, že obchod s našimi 20 najväčšími partnermi, s ktorými Únia uzavrela obchodné dohody, vzrástol v roku 2022 v priemere približne o 30 %. Komisii sa v spolupráci s členskými štátmi a podnikmi EÚ takisto podarilo vyriešiť viac ako 30 prekážok obchodu v 19 krajinách. Odstránenie prekážok, ktoré stáli v ceste obchodu za posledných päť rokov, pomohlo len v roku 2022 odblokovať vývoz z EÚ v hodnote 7 miliárd eur. Naše dohody zároveň prinášajú silnejšiu ochranu životného prostredia a pracovných práv.

Zdroj: Európska komisia

14.11.2023

POZOR SÚŤAŽ PRE STREDOŠKOLÁKOV

Európsky parlament tento rok organizuje súťaž Euroscola pre stredné školy so špeciálnou tematikou Európske voľby 2024 - demokracia v praxi. Zapojiť sa môžu všetky projekty realizované v období december 2023 - marec 2024.

Termín podania prihlášok je 20. marca 2024 do 24:00 hod.

Usporiadajte jedno alebo viac podujatí zameraných na informovanie o práci Európskeho parlamentu v predošlom parlamentnom období a nadchádzajúcich voľbách.Napíšte nám o tom a buďte jednou z 8 škôl, ktoré sa dostanú v školskom roku 2024-25 do Štrasburgu na pracovný deň Európskeho parlamentu.

Bližšie informácie, podmienky účasti na súťaži a prihlášku nájdete na webovej stránke:

https://bratislava.europarl.europa.eu/sk/dossiers/youth-outreach/euroscola

Ak máte hocijaké otázky, prosím neváhajte kontaktovať priamo Naďu Novákovú z Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.

Zdroj: Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku

14.11.2023

KOMISIA FINANCUJE 171 NOVÝCH PROJEKTOV V OBLASTI ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A KLÍMY SUMOU VIAC AKO 396 MILIÓNOV EUR

Európska komisia dnes schválila 171 nových projektov v celej Európe v rámci programu LIFE pre životné prostredie a ochranu klímy v hodnote viac ako 396 miliónov eur. Vďaka požiadavkám na spolufinancovanie programu sa zmobilizujú celkové investície vo výške viac ako 722 miliónov eur, čo predstavuje nárast o 28,5 % v porovnaní s minulým rokom. Projekty takmer zo všetkých krajín EÚ budú profitovať z podpory EÚ v rámci týchto podprogramov: príroda a biodiverzita; obehové hospodárstvo a kvalita života; zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a prechod na čistú energiu. Projekty LIFE prispievajú k dosiahnutiu širokej škály cieľov Európskej zelenej dohody v oblasti klímy, energetiky a životného prostredia vrátane cieľa EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. Podporujú biodiverzitu a obnovu prírody, zlepšujú kvalitu života Európanov znižovaním znečisťujúcich látok a emisií skleníkových plynov, zvyšujú obehovosť v hospodárstve a odolnosť voči zmene klímy a urýchľujú prechod na čistú energiu v celej Európe.

Zdroj: Európska komisia

14.11.2023

ROZDIEL V ODMEŇOVANÍ ŽIEN A MUŽOV V EÚ ZOSTÁVA NA ÚROVNI 13%

Ženy v Európskej únii naďalej zarábajú menej ako muži, pričom priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v EÚ predstavuje 13 %.⁠ To znamená, že za každé jedno euro, ktoré zarobí muž, dostanú ženy 0,87 eur. Tento rok je 15. november Európskym dňom rovnostiodmeňovania. Je to deň, keď ženy v EÚ symbolicky prestávajú dostávať výplatu za rovnakú prácu v porovnaní so svojimi mužskými kolegami.⁠ Na Slovensku bol priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2021 na úrovni 16,6 %.

Zdroj: Európska komisia

14.11.2023

EÚ POSKYTUJE ĎALŠÍCH 110 MILIÓNOV EUR NA HUMANITÁRNU POMOC NA PODPORU UKRAJINCOV POSTIHNUTÝCH VOJNOU

Keďže vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje, humanitárna situácia v krajine zostáva zúfalá. Nástup zimy predstavuje ďalšie výzvy pre už aj tak zraniteľné komunity postihnuté vojnou. Komisia preto vyčlenila 110 miliónov eur na humanitárnu pomoc, z čoho 100 miliónov eur bude určených na operácie na Ukrajine a 10 miliónov eur na podporu ukrajinských utečencov a hostiteľských komunít v Moldavsku. Najnovšie pridelené prostriedky zvyšujú celkovú výšku humanitárnej pomoci EÚ v reakcii na ruskú vojnu na Ukrajine na 843 miliónov eur.

Zdroj: Európska komisia

14.11.2023

KOMISIA VÍTA POLITICKÚ DOHODU O AKTE O KRITICKÝCH SUROVINÁCH

Komisia víta politickú dohodu o akte o kritických surovinách, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada. V akte sa stanovuje súbor komplexných opatrení, ktoré majúEÚ zabezpečiť prístup k bezpečným, diverzifikovaným, cenovo dostupným a udržateľným dodávkam kritických surovín. Nové pravidlá pomáhajú zvyšovať domáce kapacity kritických surovín v celom dodávateľskom reťazci. S cieľom posilniť domáce kapacity EÚ Komisia spolu s členskými štátmi určí strategické projekty v celom hodnotovom reťazci, ktoré budú mať prospech zo zjednodušených, z rýchlejších a efektívnejších povoľovacích postupov, ako aj uľahčeného prístupu k financovaniu. Dohodou sa rozširuje aj rozsah strategických projektov na také projekty, ktoré umožňujú výrobu materiálov nahrádzajúcich strategické suroviny. Okrem toho sa aktom zabezpečuje, aby budovanie bezpečných a udržateľných hodnotových reťazcov kritických surovín cez strategické projekty v EÚ alebo v tretích krajinách prebiehalo v súlade s prísnymi environmentálnymi, sociálnymi a riadiacimi normami. V dohode sa uvádza, že zoznam kritických a strategických surovín sa teraz stane súčasťou práva EÚ a do zoznamu sa pridáva hliník a syntetický grafit. Aktom sa zavádza aj účinné monitorovanie dodávateľských reťazcov kritických surovín a povinnosť veľkých spoločností vykonávať posúdenia rizík svojich dodávateľských reťazcov. Zároveň sa v ňom predpokladá, že členské štáty budú strategické zásoby vzájomne koordinovať.

Zdroj: Európska komisia

14.11.2023

Z PRIESKUMU EUROBAROMETRA VYPLÝVA, ŽE NEDOSTATOK ZRUČNOSTÍ JE VÁŽNYM PROBLÉMOM PRE VÄČŠINU MSP V EÚ

Z nového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že nedostatok zručností je jedným z najzávažnejších problémov malých a stredných podnikov (MSP) v EÚ. Problém nedostatku zručností sa v priebehu rokov zvýšil a v súčasnosti zahŕňa všetky členské štáty EÚ a všetky odvetvia hospodárstva. Prieskum je užitočným nástrojom na pochopenie vplyvu nedostatku zručností na MSP a prispeje k tvorbe politiky Komisie. Okrem iného bude slúžiť ako podklad pre vykonávanie balíka pomoci pre MSP, ktorý bol prijatý v septembri 2023, a stanovujú sa v ňom rôzne opatrenia na zlepšenie situácie v oblasti zručností pre MSP v EÚ. Prieskum dopĺňa aj ďalšiu nedávno uverejnenú štúdiu Eurobarometra, ktorá sa okrem iného zameriava na činnosti podnikov v oblasti odbornej prípravy a získavania zručností. Dnešný prieskum Eurobarometra bol iniciovaný v kontexte Európskeho roka zručností. Uskutočnil sa od septembra do októbra 2023 v 27 členských štátoch EÚ, ako aj na Islande, v Nórsku, Švajčiarsku, Spojenom kráľovstve, Severnom Macedónsku, Turecku, Spojených štátoch, Kanade a Japonsku. Telefonicky sa uskutočnili rozhovory s viac ako 19 350 spoločnosťami (MSP aj veľkými spoločnosťami).

Ako to vidia slovenské podniky:

• 56 % podnikov na Slovensku sa vyjadrilo, že pre ne bolo náročné nájsť a prijať zamestnancov so správnou kvalifikáciou.

• Za najzávažnejšie problémy považujú podniky na Slovensku ťažkosti pri hľadaní zamestnancov so správnou kvalifikáciou (51 %), regulačné prekážky alebo administratívnu záťaž (37 %) a obmedzený prístup k financiám (30 %).

• Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily identifikovali podniky na Slovensku najmä pri kvalifikácii vyžadujúcej stredné odborné vzdelanie – od úrovne majstra, remeselníka až po učňa (33 %).

• Ako hlavné problémy pri zamestnávaní uchádzačov z iných krajín EÚ uviedli MSP na Slovensku byrokratické ťažkosti na Slovensku (27 %), jazykové problémy (23 %) a byrokratické ťažkosti v krajine, z ktorej uchádzač pochádzal (17 %).

• 42 % MSP na Slovensku nemalo žiaden problém zamestnať uchádzačov z iných krajín EÚ.

Zdroj: Európska komisia

13.11.2023

KOMISIA VÍTA DOHODU O ROČNOM ROZPOČTE EÚ NA ROK 2024

Európsky parlament a Rada Európskej únie dosiahli dohodu o rozpočte EÚ na rok 2024, vďaka ktorej bude možné riešiť najmä najnaliehavejšie dôsledky krízy na Blízkom východe v dotknutých krajinách, ako aj v Európe a jej susedstve. Komisia víta túto dohodu, ktorou sa zabezpečí financovanie priorít EÚ na budúci rok. Dohoda o rozpočte na tok 2024 sa týka záväzkov vo výške 189,4 mld. eur a platieb vo výške 142,6 mld. eur. Z rozpočtu na rok 2024 sa bude naďalej podporovať súčasná obnova hospodárstva a zároveň zlepšovať strategická autonómia Európy. Prioritou budú naďalej výdavky na zelené a digitálne iniciatívy aj pomocou nástroja NextGenerationEU, ktoré zvyšujú odolnosť a pripravenosť Európy na budúcnosť. Ročný rozpočet na rok 2024 teraz formálne prijme Rada Európskej únie a Európsky parlament. Hlasovanie v pléne, ktoré bude znamenať zavŕšenie celého procesu, je v súčasnosti naplánované na 22. novembra 2023.

Zdroj: Európska komisia 

07.11.2023

POMÔŽTE UKRAJINE DAROVANÍM MOBILNÝCH ZARIADENÍ

Európska komisia v decembri 2022 spustila spolu s ukrajinským ministerstvom pre digitálnu transformáciu a programom DigitalEurope, iniciatívu Notebooky pre Ukrajinu (Laptops for Ukraine). Spočíva v zbere a distribúcii IT zariadení, ako sú notebooky, smartfóny a tablety, do oblastí najviac zasiahnutých vojnou. Hľadajú sa darcovia, ktorí môžu do zbierky prispieť väčším množstvom zariadení (50 a viac kusov). Ak by sa vaša spoločnosť, organizácia alebo univerzita chcela zapojiť, kontaktujte, prosím, Európsku komisiu (na CNECT-SUPPORT-UKRAINE@ec.europa.eu), ktorá od vás priamo preberie zariadenia. Môžete darovať nové alebo použité (ale stále funkčné) notebooky, smartfóny, tablety, obrazovky, nabíjačky, skenery, fotoaparáty alebo ukladacie médiá (USB a SD karty). Od júna 2023 sa zbierka zameriava aj na zariadenia, ktoré môžu pomôcť kultúrnym inštitúciám na Ukrajine, ako sú knižnice a múzeá, v dokumentovaní národného dedičstva. Cieľom je vypátrať zničené, ukradnuté alebo stratené predmety, zreštaurovať ich, ochrániť pred ďalšími zásahmi vojny a sprístupniť v online priestore pre každého.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.11.2023

KOMISIA SCHVÁLILA SLOVENSKÚ SCHÉMU ŠTÁTNEJ POMOCI VO VÝŠKE 44 MILIÓNOV EUR NA PODPORU ZARIADENÍ NA UASKLADŇOVANIE ELEKTRICKEJ ENERGIE ZA ÚČELOM PODPORY PRECHODU NA HOSPODÁRSTVO S NULOVÝMI EMISIAMI

Schválenie tejto schémy je v súlade s Priemyselným plánom Zelenej dohody. Schéma bola schválená na základe dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 9. marca 2023 na podporu opatrení v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre urýchlenie zelenej transformácie a zníženie závislosti od paliva. Novým rámcom sa čiastočne mení a predlžuje dočasný krízový rámec z 23. marca 2022 s cieľom umožniť členským štátom podporovať svoje hospodárstvo v kontexte súčasnej geopolitickej krízy.

V rámci schémy, ktorá bude plne financovaná z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, bude mať pomoc formu priamych grantov pokrývajúcich až 65 % celkových investičných nákladov, maximálna výška pomoci na projekt je 25 miliónov EUR. Účelom tohto systému je urýchliť zavádzanie nových batériových systémov a modernizáciu existujúcich prečerpávacích vodných elektrární s cieľom podporiť prechod na hospodárstvo s nulovými emisiami. Projekty uskladňovania, ktoré sa majú podporovať v rámci schémy budú vybrané prostredníctvom súťažného ponukového konania.

Komisia pri posudzovaní tejto štátnej pomoci skonštatovala, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Pomoc sa poskytne: i) na základe schémy s odhadovaným objemom kapacity a rozpočtom; II) prostredníctvom súťažného ponukového konania; a iii) najneskôr do 31. decembra 2025.

Podľa EK je táto schéma potrebná, vhodná a primeraná na urýchlenie zelenej transformácie a uľahčenie rozvoja určitých hospodárskych činností dôležitých z hľadiska realizácie plánu REPowerEU a priemyselného plánu Zelenej dohody, ako aj s podmienkami stanovenými v Zmluve o fungovaní Európskej únie a v dočasnom krízovom a prechodnom rámci štátnej pomoci. Na základe týchto pravidiel EÚ Komisia schému schválila. Viac informácií o dočasnom krízovom a prechodnom rámci a ďalších opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskeho vplyvu ruskej vojny proti Ukrajine a na podporu prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, je k dispozícii tu. Verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter, bude po vyriešení akýchkoľvek otázok týkajúcich sa dôvernosti sprístupnená pod číslom SA.106554 v registri štátnej pomoci na webovom sídle Komisie venovanom hospodárskej súťaži.

Zdroj: Európska komisia

30.10.2023

KOMISIA ZAČNE HĹBKOVÉ PRE3ETROVANIE MINULEJ SPOLUPRÁCE MEDZI SLOVENSKOU POŠTOU A SPOLOČNOSŤOU SWAN

Európska komisia začala hĺbkové prešetrovanie s cieľom posúdiť, či počiatočná rámcová dohoda o spolupráci medzi verejným poskytovateľom poštových služieb Slovenskou poštou a prevádzkovateľom mobilnej siete SWAN bola v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. V roku 2015 štátny podnik Slovenská pošta a súkromná spoločnosť SWAN podpísali rámcovú dohodu o spolupráci. Na základe tejto dohody Slovenská pošta i) predávala a propagovala výrobky a služby spoločnosti SWAN vo svojich prevádzkach a pobočkách na celom Slovensku; ii) poskytovala zákazníkom spoločnosti SWAN zákaznícke služby vrátane prevádzky telefonického centra a iii) vyberala poplatky a platby od zákazníkov spoločnosti SWAN. Spoločnosť SWAN za tieto služby Slovenskej pošte platila. Táto počiatočná rámcová dohoda o spolupráci bola v platnosti od roku 2015 do roku 2021. Komisii bola v decembri 2016 doručená sťažnosť, v ktorej sa uvádza, že v dôsledku rámcovej dohody o spolupráci so Slovenskou poštou mala spoločnosť SWAN profitovať zo štátnej pomoci, ktorá bola nezlučiteľná s vnútorným trhom. Komisia sa preto rozhodla začať hĺbkové prešetrovanie. Začatie hĺbkového prešetrovania poskytuje Slovensku, sťažovateľovi i zainteresovaným tretím stranám vrátane údajného príjemcu pomoci možnosť predložiť pripomienky. Žiadnym spôsobom neprejudikuje výsledok vyšetrovania.

Zdroj: Európska komisia

26.10.2023

VÝZVA NA PREDKLADANIE NÁVRHOV NA INFORMAČNÉ OPATRENIA POLITIKY SÚDRŽNOSTI 

Európska komisia vyhlásila novú výzvu s rozpočtom vo výške 7 miliónov eur, ktoré sa vyplácajú vo forme grantov do výšky 300 000 eur. Granty sú určené pre organizácie alebo konzorciá na financovanie kampaní, ktoré trvajú 12 mesiacov a ich cieľom je zvýšiť informovanosť o politike súdržnosti a o spôsoboch, akými zlepšuje život občanov EÚ. Do dnešného dňa získalo viac ako 150 organizácií granty, ktoré im umožňujú osloviť milióny ľudí prostredníctvom tlače, televízie a rozhlasu, podujatí a online platforiem v 25 členských štátoch. Ak má vaša organizácia zručnosti a nápady, ako osloviť publikum a informovať o výhodách politiky súdržnosti, prihláste sa na stránke:

https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/opportunities/portal/screen/opportunities/topic-search?programmePeriod=2021%20-%202027&frameworkProgramme=44773133  do 9. januára 2024 do 17.00 hod. bruselského času. Viac informácií o výzve nájdete na stránke:

https://ec.europa.eu/regional_policy/whats-new/newsroom/26-10-2023-call-for-proposals-for-information-measures-for-the-eu-cohesion-policy_en?etrans=sk  .

Zdroj: Európska komisia

24.10.2023

KOMISIA ZINTENZÍVŇUJE OPATRENIA NA RIEŠENIE KRITICKÉHO NEDOSTATKU LIEKOV A POSILNENIE BEZPEŇOSTI ICH DODÁVOK V EÚ

Komisia dnes prijala súbor opatrení, ktorý má už od tejto zimy, ale aj v ďalších rokoch účinnejšie brániť kritickému nedostatku liekov v EÚ a zmierňovať ho. V oznámení sa kladie osobitný dôraz na najkritickejšie lieky, v prípade ktorých musí byť v EÚ vždy zaistená ich bezpečná dodávka. Toto oznámenie nadväzuje na úsilie európskej zdravotnej únie pretavené predovšetkým do posilneného mandátu Európskej agentúry pre lieky a nedávno uverejnenej farmaceutickej reformy. Nadväzuje na dôraznú výzvu členských štátov, ktorá zaznela na júnovom zasadnutí Európskej rady v roku 2023 a ktorú v októbri 2023 opätovne potvrdili v Granade. Výzvu podporil aj Európsky parlament.

Zdroj: Európska komisia

24.10.2023

KOMISIA ZAVÁDZA OPATRENIA NA PODPORU EURÓPSKEHO ODVETVIA VETERNEJ ENERGIE

EÚ si nedávno stanovila cieľ dosiahnuť do roku 2030 aspoň 42,5 % energie z obnoviteľných zdrojov, no má ambície dosiahnuť až 45 %. Na to treba masívne zvýšiť inštalovaný výkon veterných parkov s očakávaným rastom z 204 GW v roku 2022 na viac ako 500 GW v roku 2030. Hoci je odvetvie veternej energie historickým úspechom EÚ, jeho budúci rast čelí celému radu jedinečných výzev: nedostatočnému a neistému dopytu, pomalému a zložitému udeľovaniu povolení, nedostatočnému prístupu k surovinám, vysokej inflácii a cenám komodít, nepriaznivej koncepcii vnútroštátnych verejných súťaží, rastúcemu tlaku zo strany medzinárodných konkurentov a rizikám súvisiacim s dostupnosťou kvalifikovanej pracovnej sily. Európska komisia dnes predkladá európsky akčný plán pre odvetvie veternej energie s cieľom zabezpečiť, aby sa pri prechode na čistú energiu nezabudlo na konkurencieschopnosť priemyslu a aby veterná energia bola aj naďalej úspechom EÚ. Akčný plán pomôže zachovať zdravý a konkurencieschopný dodávateľský reťazec veternej energie s jasnou a bezpečnou databázou projektov, prilákať potrebné financovanie a súťažiť za rovnakých podmienok na celom svete. Sprevádza ho oznámenie o plnení ambícií EÚ v oblasti energie na mori vrátane veternej energie, pričom nadväzuje na stratégiu EÚ v oblasti energie na mori prijatú pred tromi rokmi.

Zdroj: Európska komisia

19.10.2023

SÚŤAŽ ImagineEU NABÁDA STREDOŠKOLÁKOV PRÍSŤ S NÁMETOM PRE INICIATÍVU OBČANOV

Európska iniciatíva občanov umožňuje občanom EÚ prichádzať s konkrétnymi nápadmi, ktoré by sa mohli stať súčasťou právnych predpisov EÚ. V rámci súťaže ImagineEU môžu tínedžeri vymyslieť niečo, čo by sa jedného dňa mohlo stať námetom pre európsku iniciatívu občanov. Táto súťaž je určená študentom posledných dvoch ročníkov stredoškolského vzdelávania zo všetkých krajín EÚ. Pod dohľadom učiteľa sa na nej môžu zúčastniť tímy najviac siedmich študentov. Videá treba zaslať v termíne do 13. decembra 2023. Tri víťazné tímy vyhrajú študijnú cestu do Bruselu. Bližšie informácie o súťaži spolu s prihláškou nájdete na stránke https://citizens-initiative.europa.eu/schools/video-competition_sk .

Zdroj: Európska komisia

19.10.2023

PRACOVNÝ PROGRAM KOMISIE NA ROK 2024

Európska komisia včera prijala svoj pracovný program na rok 2024. Hlavný dôraz sa v ňom kladie na snahu o zjednodušenie pravidiel pre občanov a podniky v celej Európskej únii. Program nadväzuje na záväzok predsedníčky Komisie von der Leyenovej zredukovať požiadavky na podávanie správ o 25 % v súlade s našou stratégiou na posilnenie dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ a poskytnúť pomoc MSP. Pracovný program stavia na výsledkoch, ktoré sa dosiahli za posledné štyri roky, pričom obsahuje návrhy nových iniciatív Komisie na nadchádzajúce mesiace a predstavuje významné iniciatívy zamerané na znižovanie miery byrokracie. Keďže viac než 90 % záväzkov prijatých v politických usmerneniach z roku 2019 už bolo realizovaných a vzhľadom na to, že do volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024 už zostáva len niekoľko mesiacov, nové iniciatívy figurujúce v pracovnom programe sa obmedzujú len na tie oblasti, ktorých realizáciu treba zabezpečiť, aby Komisia naplnila svoje záväzky, alebo aby sa riešili novo vznikajúce výzvy. Novo navrhnuté iniciatívy vychádzajú z prejavu predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie v roku 2023 a z vyhlásenia o zámere.

Zdroj: Európska komisia

19.10.2023

NOVÝ PLÁN EÚ NA BOJ PROTI ORGANIZOVANEJ TRESTNEJ ČINNOSTI A OBCHODOVANIU S DROGAMI

Komisia dnes prijíma plán EÚ na zintenzívnenie boja proti obchodovaniu s drogami a zločineckým sieťam, ktorý vychádza z doteraz predložených legislatívnych a operačných iniciatív. Obchod s drogami je jednou z najvýznamnejších bezpečnostných hrozieb, ktorým dnes EÚ čelí. Objemy kokaínu zaisteného v EÚ dosahujú rekordnú úroveň, pričom len v roku 2021 bolo zaistených 303 ton. Činnosti zločineckých sietí sa svojím rozsahom, sofistikovanosťou a mierou násilia posunuli ešte ďalej. Boj proti organizovanej trestnej činnosti a obchodovaniu s drogami je prioritou Európskej únie, jej členských štátov a jej medzinárodných partnerov. Komisia preto navrhuje Európskemu parlamentu a Rade, aby v plnej miere schválili prioritné opatrenia a strednodobé až dlhodobé opatrenia stanovené v pláne.

Zdroj: Európska komisia 

19.10.2023

KOMISIA NAVRHUJE REVÍZIU SÚČASNÉHO MECHANIZMU POZASTAVENIA OSLOBODENIA OD VÍZOVEJ POVINNOST

Bezvízový styk prináša významné hospodárske, sociálne a kultúrne výhody a podporuje cestovanie a sektor cestovného ruchu. Profitujú z neho členské štáty EÚ aj partnerské krajiny. Vízová politika takisto predstavuje dôležitý nástroj spolupráce EÚ s partnerskými krajinami. Meniaci sa geopolitický kontext však zároveň priniesol v súvislosti s bezvízovým stykom aj nové výzvy. Preto je veľmi dôležité, aby bola EÚ dobre vybavená na riešenie situácií, v ktorých dochádza k zneužívaniu bezvízového styku. Ide napríklad o zvýšený počet neregulárnych príchodov v dôsledku nedostatočného zosúladenia s vízovou politikou EÚ, systémy udeľovania občianstva investorom v krajinách oslobodených od vízovej povinnosti alebo hybridné hrozby, medzi ktoré patrí štátom sponzorované zneužívanie migrantov. S cieľom rýchlejšie a rozhodnejšie reagovať na tieto výzvy dnes Komisia navrhuje revíziu súčasného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Návrhom sa plní záväzok predsedníčky von der Leyenovej posilniť mechanizmus pozastavenia vízovej povinnosti a monitorovanie krajín oslobodených od vízovej povinnosti vydaný pred zasadnutím Európskej rady 20. marca 2023. K návrhu je pripojená šiesta správa v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti.

Zdroj: Európska komisia

16.10.2023

POZVÁNKA NA CAFÉ EURÓPA: JAZYK UMELEJ INTELIGENCIE

Umelá inteligencia (AI) je všade okolo nás. Ako vieme vďaka AI zefektívniť prácu s jazykom? Ohrozuje prekladateľov, copywriterov či umelcov? Kam smeruje elektronická literatúra? Čo dokážu softvéry a naopak, kde sú ich limity? Týmto, ale aj iným otázkam, sa budeme s našimi hosťami venovať už túto stredu 18. októbra 2023 o 18.30 hod. v kaviarni Baryk v Bratislave. Diskutovať budú Zuzana Husárová (literárna vedkyňa, poetka a pedagogička), Marián Kabát (výskumník, pedagóg, prekladateľ a lokalizátor), Barbora Tricoire (prekladateľka pre Generálne riaditeľstvo pre preklad Európskej komisie). Moderuje Hana Zavřelová. Diskusiu môžete sledovať aj online na Facebooku a YouTube Café Európa.

Zdroj: Európska komisia

16.10.2023

DRUHÁ VÝZVA NA POBYT HOSTITEĽOV V RÁMCI PROGRAMU KULTÚRA HÝBE EURÓPU

Najväčší program kultúrnej mobility EÚ Kultúra hýbe Európou dnes otvára svoju druhú výzvu zameranú na organizátorov pobytov umelcov. Vo výzve sa poskytujú granty organizáciám a jednotlivým umelcom registrovaným ako právne subjekty v jednej zo 40 krajín programu Kreatívna Európa, ktoré chcú hosťovať medzinárodných umelcov a odborníkov v oblasti kultúry pre rezidenčný projekt. Výzva sa otvára dnes a bude trvať do 16. januára 2024. Viac informácií o výzve nájdete na stránkach:

https://culture.ec.europa.eu/news/apply-now-for-second-call-for-residency-hosts-under-culture-moves-europe  a

https://culture.ec.europa.eu/calls/culture-moves-europe-second-call-for-residency-hosts .

Zdroj: Európska komisia

16.10.2023

KOMISIA SCHVÁLILA ZMENU MAPY REGIONÁLNEJ ŠTÁTNEJ POMOCI PRE SLOVENSKO NA ROKY 2022-2027

Európska komisia v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ schválila zmenu mapy Slovenskej republiky na poskytovanie regionálnej pomoci do 31. decembra 2027 v rámci usmernení o regionálnej pomoci. Komisia 16. septembra 2021 schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 – 2027 a jej zmenu zo 17. februára 2023 s cieľom zvýšiť intenzitu pomoci pre územia určené na podporu z Fondu na spravodlivú transformáciu. Komisia 30. mája 2023 prijala oznámenie o možnom preskúmaní máp regionálnej pomoci v polovici trvania, pričom zohľadnila aktualizované štatistiky. V tejto súvislosti zmena mapy regionálnej pomoci Slovenska, ktorá bola dnes schválená, umožňuje vyššiu maximálnu výšku pomoci na investície v regióne Západné Slovensko vzhľadom na pokles jeho hrubého domáceho produktu na obyvateľa. Maximálna výška pomoci sa zvýši zo 40 % na 50 % oprávnených investičných nákladov v obmedzenej časti regiónu a z 30 % na 40 % oprávnených investičných nákladov vo zvyšku regiónu. Zmenená mapa bude v platnosti od 1. januára 2024 do 31. decembra 2027.

Zdroj: Európska komisia

16.10.2023

KOMISIA NAVRHUJE OPATRENIA NA ZNÍŽENIE ZNEČISTENIA MIKROPLASTAMI Z PLASTOVÝCH PELIET

Komisia dnes po prvýkrát navrhuje opatrenia na zabránenie znečisteniu mikroplastmi spôsobeného neúmyselným uvoľňovaním plastových peliet. V súčasnosti sa každoročne do životného prostredia vypúšťa 52 až 184 tisíc ton peliet z dôvodu nesprávneho zaobchádzania v celom dodávateľskom reťazci. Cieľom dnešného návrhu je zabezpečiť, aby všetci prevádzkovatelia, ktorí manipulujú s peletami v EÚ, prijali potrebné preventívne opatrenia. Očakáva sa, že sa tým zníži uvoľňovanie peliet až o 74 %, čo povedie k čistejším ekosystémom, prispeje k riekam a oceánom bez plastov a zníži potenciálne riziká pre ľudské zdravie. Spoločné celoeurópske opatrenia takisto pomôžu vytvoriť rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov.

Zdroj: Európska komisia

15.10.2023

SLOVENSKÁ ZÁRUČNÁ A ROZVOJOVÁ BANKA PODPÍSALA S EURÓPSKYM INVESTIČNÝM FONDOM DOHODU O ZÁRUKE, KTOROU PODPORÍ SLOVENSKÉ MALÉ A STREDNÉ PODNIKY

Európsky investičný fond a Slovenská záručná a rozvojová banka podpísali dohodu o záruke, ktorá umožní poskytovanie nových úverov pre MSP na Slovensku vo výške viac ako 70 miliónov eur. Táto záruka EIF bola vystavená v rámci programu InvestEU, ktorého cieľom je v rokoch 2021 až 2027 aktivovať viac ako 372 miliárd eur v dodatočných investíciách. Iniciatíva je významným krokom zameraným na podporu hospodárskej obnovy a strategických investícií na Slovensku. Záruky EIF umožnia SZRB vytvoriť nový zdroj dostupnejšieho financovania a zabezpečiť dostatočné finančné prostriedky pre slovenské malé a stredné podniky na zvýšenie ich konkurencieschopnosti a podporu zelených investícií. Spoločnosti budú môcť navýšiť svoj prevádzkový kapitál, obdržať dodatočnú likviditu alebo financovať prebiehajúce a nové investície, ako aj rozvojové plány. Záruka EIF je krytá z dvoch rôznych balíkov finančných prostriedkov programu InvestEU, z ktorých jeden je zameraný na konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov a druhý na investície do udržateľnosti. Celkovo sa očakáva, že nové financovanie bude môcť využiť približne 450 slovenských MSP.

Zdroj: Európska komisia

11.10.2023

KOMISIA UVÁDZA NÁSTROJE NA RIADENIE DEMOGRAFICKÝCH ZMIEN V EÚ

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom predstavila súbor politických nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na riadenie demografických zmien a ich vplyvov na spoločnosť a hospodárstvo EÚ vrátane jej globálnej konkurencieschopnosti. V oznámení sa uvádza rozsiahly súbor nástrojov (vrátane nástrojov regulačnej povahy, politických rámcov a financovania), ktoré majú členské štáty v tejto oblasti k dispozícii. V snahe posilniť postavenie všetkých obyvateľov a podporiť ich pri využívaní výhod a bezproblémovom riešení výziev spojených s demografickými zmenami možno tieto nástroje účinne kombinovať s vnútroštátnymi a regionálnymi politikami.

Zdroj: Európska komisia

11.10.2023

NOVÉ FINANČNÉ PROSTRIEDKY KAŽDOROČNE OCHRÁNIA 370 MILIÓNOV DETÍ PRED DETSKOU OBRNOU

Európska komisia, Európska investičná banka a Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov dnes oznámili založenie nového finančného partnerstva zameraného na riešenie kritických výziev v oblasti globálneho zdravia, medzi ktoré patrí odstránenie detskej obrny a zabezpečenie dostupnosti zdravotníckych inovácií pre ľudí, ktorí ich potrebujú najviac. Svetová zdravotnícka organizácia a UNICEF v úlohe implementujúcich partnerov financovania boja proti detskej obrne vynaložia zdroje na eradikáciu tejto choroby, na podporu distribúcie ďalších očkovacích látok pre deti a na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti, aby dokázali lepšie reagovať na vznikajúce zdravotné hrozby. Z očakávaného balíka financií v objeme 1,1 miliardy eur sa majú poskytnúť nové finančné prostriedky na úplnú eradikáciu ľudskej choroby (vírusu detskej obrny, tzv. poliovírusu), čo by sa podarilo len druhý raz v dejinách. Tieto prostriedky takisto prispejú k riešeniu výziev v oblasti zdravia a rozvoja, ktorým čelia najzraniteľnejší obyvatelia sveta, ktorí za iných okolností nemajú dostatočný prístup k službám zdravotnej starostlivosti a inováciám.

Zdroj: Európska komisia

09.10.2023

EUROBAROMETER O DUŠEVNOM ZDRAVÍ: VEĽKÁ VÄČŠINA EURÓPANOV POVAŽUJE PODPORU DUŠEVNÉHO ZDRAVIA ZA ROVNAKO DÔLEŽITÚ AKO PODPORU FYZICKÉHO ZDRAVIA

Z nového prieskumu Eurobarometra o duševnom zdraví vyplynulo, že deväť z desiatich respondentov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Zároveň menej ako polovica respondentov súhlasí s tým, že ľudia s duševnými problémami dostávajú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickou chorobou. Okrem toho takmer polovica respondentov (46 %) sa za posledných dvanásť mesiacov stretla s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom, ako je pocit depresie alebo úzkosti. Podľa prieskumu viac ako polovica týchto respondentov (54 %) s problémom v oblasti duševného zdravia nedostala pomoc odborníka. Pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ a situácia sa ešte zhoršila. Väčšina respondentov odpovedala, že nedávne svetové udalosti ovplyvnili ich duševné zdravie "mierne" (44 %) alebo "do veľkej miery" (18 %). Väčšina respondentov (60 %) si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú životné podmienky, po ktorých nasleduje finančné zabezpečenie (53 %). Približne tretina Európanov sa domnieva, že kontakt s prírodou a zelenými plochami (35 %), spánkové návyky (35 %), fyzická aktivita (34 %) a sociálny kontakt (33 %) sú kľúčovými prispievateľmi k dobrému duševnému zdraviu. Vo všetkých členských štátoch sa však veľká väčšina domnieva, že využívanie sociálnych médií môže mať negatívny vplyv na duševné zdravie mladých ľudí. Pokiaľ ide o to, ako môže EÚ najviac prispieť k zlepšeniu duševného zdravia európskych občanov, najväčší podiel respondentov vybral "zlepšenie celkovej kvality života" (45 %), za ktorým nasledovalo "zlepšenie prístupu k diagnostike, liečbe a starostlivosti o pacientov s duševnými problémami a ich podpora" (37 %) a "podpora duševného zdravia najzraniteľnejších" (35 %). Rýchly prieskum Eurobarometra sa uskutočnil v období od 14. júna 2023 do 21. júna 2023. Spolu sa použitím webového opytovania s pomocou počítača uskutočnili rozhovory s 26 501 respondentmi vo veku 15 rokov a viac z 27 členských štátov EÚ.

Ako to vidia Slováci:

• 42% respondentov zo Slovenska sa za posledných dvanásť mesiacov stretlo s emocionálnym alebo psychosociálnym problémom.
• 52% Slovákov si myslí, že najdôležitejšími faktormi na dosiahnutie dobrého duševného zdravia sú životné podmienky, nasleduje finančné zabezpečenie (50 %), fyzická aktivita (36 %) a sociálny kontakt (35 %).
• 59 % opýtaných sa vyjadrilo, že s problémom v oblasti duševného zdravia nedostali pomoc odborníka.
• Nedávne svetové udalosti ovplyvnili duševné zdravie Slovákov "mierne" (39 %) alebo "do veľkej miery" (30 %).
• 58 % Slovákov si myslí, že EÚ môže najviac prispieť k zlepšeniu duševného zdravia európskych občanov prostredníctvom "zlepšenia celkovej kvality života".

Zdroj: Európska komisia

09.10.2023

EURÓPSKY TÝŽDEŇ REGIÓNOV A MIEST KLADIE DÔRAZ NA POLITIKU SÚDRŽNOSTI A JEJ ÚLOHU PRI PODPORE REGIÓNOV, KTORÉ ČELIA DÔSLEDKOM RUSKEJ VOJNY NA UKRAJINE

Komisárka pre súdržnosť a reformy Elisa Ferreira a predseda Výboru regiónov Vasco Alves Cordeiro sa dnes stretli na tlačovej konferencii, ktorou sa začína 21. Európsky týždeň regiónov a miest, aby zdôraznili kľúčovú úlohu, ktorú zohráva politika súdržnosti pri zmierňovaní účinkov energetickej krízy a poskytovaní pomoci tým, ktorí utekajú pred ruskou útočnou vojnou proti Ukrajine, ako aj ľuďom a regiónom, ktoré ich prijímajú. Občania si tiež myslia, že projekty financované z prostriedkov EÚ majú pozitívny vplyv. Z výsledkov nového prieskumu Eurobarometra, ktorý dnes Komisia uverejnila, vyplýva, že 39 % respondentov má celkovú informovanosť o projektoch financovaných EÚ, čo je nárast o 5 percentuálnych bodov v porovnaní spred 12 rokov. Z tých, ktorí vedia o projektoch financovaných z prostriedkov EÚ, si 79 % myslí, že majú pozitívny vplyv na regióny.

Ako to vidia Slováci:

• 73 % Slovákov má celovú informovanosť o projektoch financovaných z EÚ.
• 86 % opýtaných si myslí, že projekty financované z prostriedkov EÚ mali pozitívny vplyv na rozvoj miest a regiónov.
• 67 % respondentov vie, že regionálna politika EÚ podporovala členské štáty pri reakcii na núdzové situácie v oblasti zdravia a pri hospodárskej obnove v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19.
• 96 % Slovákov si myslí, že vzdelávanie, zdravotná a sociálna infraštruktúra sú najdôležitejšie oblasti, ktoré by mala podporovať regionálna politika EÚ, nasleduje životné prostredie (89 %) a dopravné vybavenie (87 %).

Zdroj: Európska komisia

06.10.2023

DISKUSIA VIZIONÁRI: SVETOVÝ DEŇ DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

V pondelok 9. októbra 2023 o 15.30 hod. sa v bratislavskom Zážitkovom centre vedy Aurelium uskutoční odborná diskusia Vizionári na tému duševného zdravia. Hosťami diskusie budú Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku), Andrej Vršanský (riaditeľ Ligy za duševné zdravie), Marek Madro (IPčko), Katarína Strýčková (Sustainability & CSR Expert) a Zuzana Smatanová (speváčka). Moderuje Zlatica Puškárová. Diskusiu s odborníkmi môžete sledovať naživo na www.vizionari.sk alebo na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

06.10.2023

KOMISIA VÍTA DOHODU O POSILNENÝCH PRAVIDLÁCH NA ZNÍŽENIE EMISIÍ SKLENÍKOVÝCH PLYNOV Z FLUÓROVANÝCH PLYNOV A LÁTOK

Komisia víta predbežnú dohodu, ktorú včera dosiahli Európsky parlament a Rada, o posilnených pravidlách, ktorými sa majú výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z fluórovaných plynov (tzv. F-plyny) a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Dohodnuté nariadenia vychádzajú z existujúcich právnych predpisov EÚ, vďaka ktorým sa už podarilo výrazne obmedziť používanie týchto plynov a vznik emisií z nich. Týmito novými nariadeniami sa má do roku 2050 zabrániť vzniku takmer 500 miliónov ton ďalších emisií. Významne sa tým prispeje k splneniu cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030, t. j. zníženie emisií aspoň o 55 %, a k dosiahnutiu klimatickej neutrality Európy do roku 2050.

Zdroj: Európska komisia

04.10.2023

DiscoverEU: ĎALŠIE KOLO PRIHLÁŠOK O 36 000 BEZPLATNÝCH CESTOVNÝCH POUKAZOV PRE MLADÝCH NA SPOZNÁVANIE EURÓPY

Komisia dnes začína jesennú výzvu iniciatívy DiscoverEU, vďaka ktorej 36 000 mladých ľudí získa bezplatný cestovný poukaz na spoznávanie Európy. Podávanie prihlášok sa začína dnes o 12.00 hod. stredoeurópskeho letného času a skončí sa v stredu 18. októbra o 12.00 hod stredoeurópskeho letného času. Mladí ľudia, ktorí chcú získať cestovný poukaz, musia podať prihlášku na Európskom portáli pre mládež a odpovedať na päť kvízových a jednu otázku založenú na odhade. Úspešní uchádzači narodení medzi 1. januárom 2005 a 31. decembrom 2005 budú môcť v čase od 1. marca 2024 do 31. mája 2025 stráviť až 30 dní cestovaním po Európe. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a tretích krajín pridružených k programu Erasmus+, t. j. Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko. Účastníci budú môcť objaviť trasu Nového európskeho Bauhausu, ktorá bola vytvorená v januári 2023. Účastníci budú tiež naďalej môcť využívať iniciatívy, ktoré sa začali v roku 2022 počas Európskeho roka mládeže: "Mládež objavuje kultúru vďaka iniciatíve DiscoverEU v roku 2022" a DiscoverEU Culture Route (Kultúrna trasa DiscoverEU). Cestovatelia v rámci iniciatívy DiscoverEU môžu navštíviť Európske hlavné mestá kultúry, destinácie zaradené do prestížneho zoznamu svetového dedičstva UNESCO či miesta, ktorým bola pridelená značka "Európske dedičstvo". Okrem toho sa môžu zastaviť v mestách, ktorým bola udelená cena Access City. Účastníci budú môcť naďalej využívať zľavovú kartu, vďaka ktorej majú prístup k viac ako 40 000 zľavám na verejnú dopravu, kultúrne podujatia, ubytovanie, stravovanie, športové aktivity a iné služby.

Zdroj: Európska komisia

04.10.2023

Národná cena kariérového poradenstva

Na Slovensku sa každoročne koná súťaž Národná cena kariérového poradenstva, v rámci ktorej sú oceňované tie najinšpiratívnejšie počiny v oblasti kariérového poradenstva. Súťaž organizuje slovenské Centrum Euroguidance spoločne s partnermi – Združením pre kariérové poradenstvo a rozvoj kariéry a Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Do 15. ročníka súťaže sa zapojilo 31 organizácií naprieč celým Slovenskom. Výsledky súťaže budú vyhlásené na slávnostnej konferencii, ktorá sa uskutoční vo štvrtok 5. októbra 2023 v Primaciálnom paláci v Bratislave. Príhovor bude mať Viera Uhlárová, vedúca komunikačného tímu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

03.10.2023

KOMISIA ODPORÚČA VYKONAŤ POSÚDENIE RIZIKA V ŠTYROCH KRITICKÝCH TECHNOLOGICKÝCH OBLASTIACH: POKROČILÉ POLOVODIČE, UMELÁ INTELIGENCIA, KVANTOVÉ TECHNOLÓGIE, BIOTECHNOLÓGIE

Komisia dnes prijala odporúčanie o oblastiach kritických technológií pre hospodársku bezpečnosť EÚ na účely ďalšieho posúdenia rizík s členskými štátmi. Toto odporúčanie vychádza zo spoločného oznámenia o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti, v ktorom sa zaviedol komplexný strategický prístup k hospodárskej bezpečnosti v EÚ. Toto odporúčanie sa týka posúdenia jedného zo štyroch druhov rizík v rámci tohto komplexného prístupu, konkrétne technologického rizika a úniku technológií. Posúdenie rizika bude mať objektívny charakter a v tejto fáze nie je možné očakávať jeho výsledky ani žiadne následné opatrenia. V odporúčaní Komisia predkladá zoznam desiatich kritických technologických oblastí.

Zdroj: Európska komisia

03.10.2023

KOMISIA VYZÝVA MEDZINÁRODNÝCH DODÁVATEĽOV, ABY REAGOVALI NA TRETIU VERERJNÚ SÚŤAŽ EÚ NA SPOLOČNÝ NÁKUP PLYNU

Komisia vyzýva medzinárodných spoľahlivých dodávateľov plynu, aby predložili svoje ponuky v rámci tretej verejnej súťaže EÚ na spoločný nákup plynu, ktorá sa začína dnes. Toto tretie kolo verejného obstarávania v rámci energetickej platformy EÚ bude prebiehať do zajtra (4. októbra). Vzťahuje sa na dodávky plynu od decembra 2023 do marca 2025. V tejto tretej verejnej súťaži dosahujú súhrnné potreby plynu 16,49 mld. m³ na základe žiadostí predložených 39 európskymi spoločnosťami.

Zdroj: Európska komisia

03.10.2023

OTVORENIE VÝZVY V RÁMCI PROGRAMU ERASMUS+ NA ROK 2024 S CIEĽOM OSLOVIŤ DO POLOVICE ROKA 2024 ASPOŇ 60 ALIANCIÍ EURÓPSKYCH UNIVERZÍT

Komisia dnes vyhlasuje piatu výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na podporu ďalšieho zavádzania iniciatívy "Európske univerzity". Účelom je dosiahnuť cieľ európskej stratégie pre univerzity – do polovice roka 2024 najmenej 60 aliancií európskych univerzít, ktoré združujú viac ako 500 univerzít. Výzva sa skončí 6. februára 2024. Táto výzva podporí hlbšiu inštitucionálnu nadnárodnú spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania. Prihlásiť sa môžu nové aliancie. Jednou z dôležitých noviniek plánovaných na tento rok je príležitosť vytvoriť spoločenstvo praxe európskych univerzít na podporu užšej spolupráce. Očakáva sa, že to bude mať vplyv na výmenu výsledkov a osvedčených postupov aliancií medzi sebou aj mimo nich.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2023

SEPTEMBROVÝ SÚBOR PRÍPADOV NESPLNENIA POVINNOSTÍ: KĽÚČOVÉ ROZHODNUTIA

Európska komisia opäť prijala súbor rozhodnutí o prípadoch nesplnenia povinnosti, ktorými podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosti vyplývajúce z práva EÚ. Cieľom týchto rozhodnutí, ktoré sa týkajú rôznych sektorov a oblastí politiky EÚ, je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov a podnikov. Komisia zároveň uzatvára 135 prípadov, v ktorých príslušné členské štáty vykonali nápravu bez toho, aby Komisia musela v konaní pokračovať. Ďalšie informácie o postupe EÚ v prípade nesplnenia povinnosti nájdete v úplnej verzii často kladených otázok. Podrobnejšie informácie o histórii prípadu sú k dispozícii v registri rozhodnutí o nesplnení povinnosti.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2023

KOMISIA OTVÁRA VÝZVY NA INVESTOVANIE DO DÁTOVÝCH PRIESTOROV PRE CESTOVNÝ RUCH A KULTÚRNE DEDIČSTVO

Komisia dnes uverejnila nové výzvy na predkladanie návrhov v rámci pracovných programov na roky 2023 – 2024 programu Digitálna Európa s cieľom posilniť digitálne kapacity v celej EÚ. Výzvy sú otvorené pre podniky, orgány verejnej správy a iné subjekty z členských štátov EÚ, krajín EZVO/EHP a pridružených krajín. Viac ako 12 miliónov eur pridelených na projekty v rámci týchto výziev sa zameriava na pokračujúcu podporu vytvárania dátových priestorov, ktoré sú základným kameňom dátovej stratégie EÚ. V rámci týchto výziev programu Digitálna Európa sa poskytnú granty vo výške 8 miliónov eur na projekty a budú sa riadiť nedávnym oznámením Komisie o základných prvkoch spoločného európskeho dátového priestoru cestovného ruchu. Európsky dátový priestor cestovného ruchu je kľúčovým výstupom spôsobu transformácie cestovného ruchu, vďaka ktorému je ekosystém cestovného ruchu odolnejší, digitálnejší a udržateľnejší. Dátový priestor podporí výmenu údajov medzi podnikmi, destináciami a verejnými orgánmi cestovného ruchu, čo bude mať vplyv na produktivitu, ekologizáciu a udržateľnosť, inovatívne obchodné modely a zvyšovanie úrovne zručností. To pomôže turistickým destináciám lepšie pochopiť, čo turisti hľadajú, primerane prispôsobiť svoje ponuky alebo predvídať, kedy turisti pravdepodobne prídu a umožní im plánovať. Okrem toho sa plánujú ďalšie investície vo výške 4 milióny eur na zavedenie dátového priestoru pre kultúrne dedičstvo. Vďaka tomu bude k dispozícii kvalitnejší európsky kultúrny obsah, najmä v oblasti 3D, podporí opätovné využívanie digitalizovaných kultúrnych zdrojov a poskytne viac príležitostí pre komunitu ponúkať obohatené služby, a to vďaka využívaniu pokročilých technológií. Viac informácií o podávaní žiadostí o granty na tieto výzvy na predkladanie návrhov je k dispozícii online.

Zdroj: Európska komisia

27.09.2023

KONFERENCIA DEZINFORMÁCIE & DEMOKRACIA

Konferencia pozýva odborníkov z akademickej obce, mimovládnych organizácií, súkromných firiem či štátneho sektora a predstaviteľov uniformovaných síl, aby sa stretli a diskutovali o konkrétnych aktuálnych výzvach s cieľom zdieľať rôzne pohľady a prístupy k riešeniu spoločenských problémov. Konferencia sa uskutoční vo štvrtok 28. septembra 2023 v čase od 9.00 do 15.30 hod. v hoteli Falkensteiner v Bratislave. Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha vystúpi s prednáškou na tému European Democracy and Technology. Podujatie môžete sledovať naživo na YouTube Adapt Institute. Viac informácií o programe konferencie nájdete tu.

Zdroj: Európska komisia

27.09.2023

EURÓPSKA NOC VÝSKUMNÍKOV 2023

Už tento piatok 29. septembra 2023 sa v 27 krajinách, v EÚ aj mimo nej, uskutoční najväčšie vedecké podujatie v Európe – Európska noc výskumníkov – s cieľom predstaviť rozmanitosť európskeho výskumu a inovácií a ich vplyv na každodenný život občanov. Podujatie, ktoré vo väčšine členských štátov EÚ a vo viacerých krajinách pridružených k programu Horizont Európa priťahuje každoročne viac ako jeden a pol milióna návštevníkov, približuje vedcov širokej verejnosti. Deti, mladí ľudia a rodiny budú mať možnosť spoznať prácu vo výskume cez zábavné a vzdelávacie činnosti, napríklad vedecké predstavenia, hry, kvízy, súťaže, výstavy a digitálne aktivity. Už 17. ročník jedinečného festivalu vedy, ktorý má za cieľ interaktívnym spôsobom šíriť vedecké poznatky a objavy sa v piatok 29. septembra 2023 uskutoční aj vo viacerých lokalitách na Slovensku. V Bratislave v Starej Tržnici (tu nájdete aj stánok Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku), V-klube, Lab.cafe, Aureliu a na lodi Kriváň, v Košiciach v OC OPTIMA, v Banskej Bystrici v EUROPA SC, v Žiline v OC MIRAGE a Rosenfeldovom paláci, v Poprade v OC MAX a ďalších sprievodných lokalitách. Festival sa zameria na dve hlavné témy VODA (šetrenie, ochrana, čistenie, predchádzanie míňaniu zdrojov) a UMELÁ INTELIGENCIA (úloha pri napredovaní ľudstva a riešení problémov, ktorým musí svet čoraz viac čeliť). Viac informácií o programe Európskej noci výskumníkov na Slovensku nájdete tu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.09.2023

KOMISIA PRIJÍMA OPATRENIA NA OBMEDZENIE ZÁMERNE PRIDÁVANÝCH MIKROPLASTOV

Komisia dnes robí ďalší významný krok smerom k ochrane životného prostredia, ktorým je prijatie opatrení na obmedzenie mikroplastov zámerne pridávaných do výrobkov v rámci legislatívy EÚ týkajúcej sa chemikálií (REACH). Novými pravidlami sa zabráni uvoľneniu približne pol milióna ton mikroplastov do životného prostredia. Zakáže sa predaj mikroplastov ako takých, ako aj výrobkov, do ktorých boli mikroplasty pridané zámerne a z ktorých sa tieto mikroplasty pri používaní uvoľňujú. V riadne odôvodnených prípadoch sa uplatňujú výnimky a prechodné obdobia, aby sa dotknuté strany mohli novým pravidlám prispôsobiť. V prijatom obmedzení sa používa široké vymedzenie mikroplastov – vzťahuje sa na všetky syntetické polymérne častice menšie ako päť milimetrov, ktoré sú organické, nerozpustné a odolné voči degradácii. Účelom je znížiť emisie úmyselne používaných mikroplastov z čo najväčšieho počtu výrobkov.

Zdroj: Európska komisia

25.09.2023

KOMISIA INVESTUJE 90 MILIÓNOV EUR NA 17 NOVÝCH PROJEKTOV NA PODPORU ZDRAVEJ PÔDY

Európska komisia investuje 90 miliónov eur do 17 nových výskumných projektov, ktoré prispejú k misii EÚ: "Dohoda o pôde pre Európu". Tieto projekty budú zamerané na obnovu a ochranu zdravia pôdy v záujme udržateľnej výroby zdravých potravín, na ochranu biodiverzity, budovanie odolnosti proti zmene klímy a prispievanie k cieľom Európskej zelenej dohody. Na projektoch sa zúčastňuje 314 účastníkov z 32 krajín. Okrem členských štátov EÚ sa na nich zúčastňujú krajiny pridružené k programu Horizont Európa (Izrael, Kosovo, Nórsko, Srbsko a Turecko), ale aj nepridružené krajiny (Spojené kráľovstvo, Spojené štáty, Kanada a Švajčiarsko). Projekty zahŕňajú univerzity, výskumné inštitúcie, MSP, podniky, mimovládne organizácie a miestne orgány.

Zdroj: Európska komisia

25.09.2023

VÝZVA NA AMBASÁDOROV EURÓPSKEHO KLIMATICKÉHO PAKTU

Európsky klimatický pakt, ktorý spustila Európska komisia, je súčasťou Európskej zelenej dohody a pomáha EÚ splniť jej cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Ambasádori klimatického paktu poskytujú svojim komunitám a sieťam informácie, inšpiráciu a podporu v súvislosti s opatreniami v oblasti klímy. Výzva na prihlasovanie je otvorená do 15. októbra 2023. Prihlásiť sa môžete tu.

Zdroj: Európska komisia

22.09.2023

EURÓPSKY DEŇ JAZYKOV 2023

V dňoch 26. a 27. septembra 2023 oslávime Európsky deň jazykov podujatím EDJ 2023. 26. septembra 2023 sa v dopoludňajších hodinách v priestoroch Mestskej knižnice na Klariskej 16 v Bratislave uskutoční výstava knižiek Harryho Pottera v rôznych európskych jazykoch a bude sprevádzaná jazykovými kvízmi. O 18.00 hod. sa výstava premení na scénické čítanie a následnú diskusiu o divadle a viacjazyčnosti v podaní divadelného súboru Spare Parts Theater. Podujatie je otvorené pre verejnosť do naplnenia kapacity priestoru. 27. septembra 2023 sa program presunie do online prostredia. Workshopy a prezentácie v dopoludňajších hodinách určené pre žiakov upriamia pozornosť nielen na význam učenia sa jazykov, ale aj plurikultúrny rozmer našej spoločnosti. Popoludnie bude vyhradené pre učiteľov cudzích jazykov, v rámci ktorého sa, okrem workshopov, uskutoční aj panelová diskusia "Umelá inteligencia – pomoc alebo prekážka v školskom prostredí?". Viac informácií o programe Európskeho dňa jazykov 2023 nájdete tu. EDJ 2023 organizuje Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre preklad spolu s Národným inštitútom vzdelávania a mládeže.

Zdroj: Európska komisia

22.09.2023

EURÓPSKY AKT O ČIPOCH NADOBUDOL ÚČINNOSŤ

Včera nadobudol účinnosť európsky akt o čipoch. Zavádza sa ním komplexný súbor opatrení, ktorý má Európskej únii zaistiť bezpečnosť dodávok, odolnosť a pozíciu technologického lídra v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Európsky akt o čipoch posilní výrobné činnosti v Únii, bude stimulovať európsky ekosystém v oblasti navrhovania a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európska únia dosiahnuť svoj cieľ zdvojnásobiť do roku 2030 svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 %.

Zdroj: Európska komisia

21.09.2023

EURÓPSKY TÝŽDEŇ MOBILITY 2023

Európsky týždeň mobility je hlavnou informačnou kampaňou Európskej komisie na zvyšovanie povedomia o udržateľnej mestskej mobilite. Podporuje zmenu správania v prospech aktívnej mobility, verejnej dopravy a iných čistých a inteligentných dopravných riešení. Kampaň prebieha každoročne od 16. do 22. septembra Téma aktuálneho ročníka Európskeho týždňa mobility 2023 je ŠETRI ENERGIU. Zameriava sa na dôležitosť znižovania energetických nákladov a spotreby v oblasti dopravy s cieľom dosiahnuť udržateľnú a efektívnu mobilitu. Tento rok sa do iniciatívy Európsky týždeň mobility pridalo takmer 3 000 miest zo 43 krajín. Len na Slovensku je v aktuálnom ročníku kampane zapojených až 70 miest. Vyvrcholením týždňa mobility je populárny "Deň bez áut". Auto je naďalej dominantným dopravným prostriedkom vo všetkých krajinách EÚ. V roku 2021 predstavovala doprava autom 79,7 % osobokilometrov v celej EÚ v porovnaní so 7,3 % v prípade lietadiel, 7,1 % v prípade autobusov alebo trolejbusov, 5,6 % v prípade vlakov a 0,3 % v prípade námorných lodí. Doprava autom je dominantným spôsobom mobility aj na Slovensku, pričom v roku 2021 predstavovala podiel vo výške 76,3 %. Nasledovala preprava autobusmi a trolejbusmi (9,2 %), preprava lietadlom (8,9 %) a železničnou dopravou (5,6 %).

Zdroj: Európska komisia

21.09.2023

EURÓPSKY TÝŽDEŇ ŠPORTU 2023

Európsky týždeň športu je od roku 2015 iniciatívou Európskej komisie na podporu športu a pohybovej aktivity v celej Európe. Od 23. do 30. septembra spustí EÚ kampaň #BeActive na podporu aktívnejšieho a zdravšieho životného štýlu. Hlavným posolstvom 9. ročníka je šport v akejkoľvek forme, v každom veku a pre každého. Na Slovensku sa môžete do aktuálneho ročníka zapojiť prostredníctvom podujatia #BeActive Night, ktoré organizuje Národné športové centrum. Podujatie je skvelou príležitosťou rozhýbať sa a zároveň sa dozvedieť viac o športe na Slovensku. Program sa skladá z viacerých športových a tanečných podujatí a uskutoční sa v sobotu 23. septembra 2023 medzi 15. a 19. hodinou vo Wetzlerovom parku v bratislavskom Ružinove. Viac informácií o programe a aktivitách v súvislosti s Európskym týždňom športu na Slovensku nájdete na tejto stránke.

Zdroj: Európska komisia

20.09.2023

POZVÁNKA NA CAFÉ EURÓPA: KTORÁ KRAJINY NÁJDU BUDÚCNOSŤ V EÚ?

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila vo svojom prejave plány EÚ. Ako jednu z kľúčových priorít uviedla rozširovanie EÚ, a to práve o Ukrajinu, západný Balkán a Moldavsko. Čo znamená členstvo týchto krajín pre budúcnosť EÚ a Slovenska? Zabezpečí toto strategické rozširovanie našu bezpečnosť? Týmito otázkami sa budeme zaoberať počas diskusie v rámci Café Európa už vo štvrtok 21. septembra 2023 o 18.00 hod. v Lab.cafe v Bratislave. Diskutovať budú Katarína Mathernová (veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine), Alexander Duleba (profesor a analytik) a Ľubica Karvašová (poradkyňa predsedu vlády SR pre záležitosti EÚ). Podujatie moderuje Barbara Zmušková. Diskusiu môžete sledovať aj online na FB a YouTube Café Európa.

Zdroj: Európska komisia

20.09.2023

POZVÁNKA NA DISKUSIU VIZIONÁRI: AKO ĎALEJ SLOVENSKO?

Pozývame Vás na diskusiu Vizionári, tentokrát na tému Ako ďalej, Slovensko? Diskusia sa uskutoční v piatok 22. septembra 2023 o 10.00 hod. v Au Café na Tyršovom nábreží v Bratislave. Hosťami diskusie sú Ľudovít Ódor (predseda vlády SR), Ján Müller (predseda predstavenstva Partners Group Holding SK), Peter Krutil (generálny riaditeľ Slovenskej sporiteľne), Henrich Krejča (riaditeľ Centra spravodajstva a publicistiky TV Markíza) a Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku). Diskusia bude vysielaná naživo na FB Zastúpenia Európskej komisie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.09.2023

NÁSTROJ TECHNICKEJ PODPORY: KOMISIA POMÁHA SLOVENSKU LEPŠIE VYUŽÍVAŤ KOHÉHNE FONDY

Komisia dnes v Bratislave spustila projekt, ktorý pomáha Slovensku zjednodušiť a urýchliť využívanie kohéznych fondov. Projekt preskúma, ako znížiť byrokraciu, zvýšiť zodpovednosť, posilniť administratívne kapacity zainteresovaných strán a lepšie uspokojiť potreby príjemcov finančných prostriedkov EÚ. Táto podpora nadväzuje na žiadosť vlády Slovenskej republiky o využitie Nástroja technickej podpory Komisie (TSI). Slovensko chce preskúmať svoj existujúci právny rámec pre implementáciu fondov politiky súdržnosti vrátane súčasných systémov riadenia a kontroly. Tieto fondy majú zásadný význam pre posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zníženie regionálnych rozdielov a prispievajú k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Projekt pomôže slovenským orgánom vypracovať a realizovať akčný plán, ktorého cieľom je zlepšiť čerpanie finančných prostriedkov EÚ. Projekt má osloviť širokú škálu zainteresovaných strán zapojených do riadenia a implementácie fondov, ale aj kľúčových verejných príjemcov prostriedkov z kohéznych fondov. Projekt skončí v marci 2025 a jeho výsledky budú k dispozícii ostatným členským štátom. TSI je hlavným nástrojom Komisie na poskytovanie technickej podpory reformám v EÚ na základe žiadostí vnútroštátnych orgánov. Je súčasťou viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a plánu obnovy pre Európu. Vychádza z úspechu svojho predchodcu, programu na podporu štrukturálnych reforiem, cez ktorý sa od roku 2017 spolu s TSI zrealizovalo viac ako 1 500 projektov technickej podpory vo všetkých členských štátoch. Viac informácií nájdete tu.

Zdroj: Európska komisia

19.09.2023

KOMISIA NAVRHUJE PREDĹŽIŤ DOČASNÚ OCHRANU PRE ĽUDÍ UTEKAJÚCICH PRED RUSKOU AGRESIOU PROTI UKRAJINE DO MARCA 2025

Európska komisia navrhuje predĺžiť dočasnú ochranu pre ľudí utekajúcich pred ruskou agresiou proti Ukrajine od 4. marca 2024 do 3. marca 2025. Poskytne sa tým istota a podpora viac ako 4 miliónom osôb, ktoré požívajú ochranu v celej EÚ. EÚ aktivovala smernicu o dočasnej ochrane 4. marca 2022 jednomyseľným rozhodnutím členských štátov a automaticky sa predĺžila o jeden rok. Komisia sa domnieva, že dôvody dočasnej ochrany pretrvávajú a že dočasná ochrana by sa preto mala predĺžiť ako nevyhnutná a primeraná reakcia na súčasnú nestabilnú situáciu, ktorá ešte neprispieva k bezpečnému a trvalému návratu osôb požívajúcich dočasnú ochranu v EÚ. Od aktivácie dočasnej ochrany preukázali členské štáty bezprecedentnú solidaritu s ukrajinským ľudom, a to nielen tým, že ho prijali vo svojich krajinách, ale tiež vyvíjali konkrétne úsilie na uľahčenie ich začlenenia sa do spoločnosti.

Zdroj: Európska komisia

18.09.2023

VEDÚCI ZASTÚPENIA EURÓPSKEJ KOMISIE NA SLOVENSKU OTVORÍ 5. ROČNÍK SlovakiaTech-Forum-Expo 2023

V dňoch 19. a 20. septembra 2023 sa v košickom Kultúrparku otvoria brány pre priaznivcov vedy, výskumu a vývoja nových technológií a inovácií. Opäť sa pod jednou strechou stretnú vedci, vynálezcovia, vývojári, startupisti, predstavitelia technických univerzít, podnikatelia i štátni predstavitelia. Na slávnostnom otvorení 5. ročníkanajväčšej technologickej konferencie a veľtrhu u nás SlovakiaTech Forum-Expo 2023 sa zúčastní vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha a zároveň vystúpi v panelovej diskusiina tému AI a vzdelávanie (10.45 – 11.30 hod.), ako aj v panelovej diskusii s názvom Ako prilákať talent na Slovensko: Inovácie a podnikanie ako magnet? (11.35 – 12.15 hod.) Celý program podujatia nájdete tu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.09.2023

EÚ na 78. ZASADNUTÍ VALNÉHO ZHROMAŽDENIA OSN

Delegácia Európskej komisie na vysokej úrovni sa v New Yorku zúčastní na 78. zasadaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, výkonný podpredseda Maroš Šefčovič, vysoký predstaviteľ a podpredseda Komisie Josep Borrell, podpredsedníčka Komisie Dubravka Šuicová, komisárka Ylva Johanssonová, komisár Janez Lenarčič, komisárka Jutta Urpilainenová a komisár Virginijus Sinkevičius budú viaceré diskusie nielen spoluorganizovať, ale zároveň sa na viacerých podujatiach a stretnutiach s lídrami z celého sveta zúčastnia aj ako návštevníci, pričom v priebehu týždňa absolvujú aj viacero bilaterálnych stretnutí na vysokej úrovni. EÚ a jej členské štáty sa na tohtoročnom zasadaní Valného zhromaždenia OSN zamerajú na tri hlavné priority, a to urýchlenie dosahovania cieľov udržateľného rozvoja, posilnenie globálneho riadenia a budovanie globálnych partnerstiev, ktoré majú pomôcť pri dosahovaní spoločných cieľov. Tieto priority určia smerovanie aktivít EÚ v rámci OSN v nasledujúcom roku.

Zdroj: Európska komisia

14.09.2023

KOMISIA SCHVÁLILA SLOVENSKÚ SCHÉMU POMOCI VO VÝŠKE 70 MILIÓNOV EUR NA PODPORU SPRACOVATEĽOV DOBYTKA, POTRAVÍN A NÁPOJOV

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 70 miliónov eur na pomoc v oblasti spracovávania dobytka a výroby potravín a nápojov v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Schéma bola schválená na základe dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 9. marca 2023 na podporu opatrení v odvetviach, ktoré sú kľúčové na urýchlenie zelenej transformácie a zníženie palivovej závislosti od Ruska. Novým rámcom sa čiastočne mení a predlžuje dočasný krízový rámec prijatý 23. marca 2022 (už bol zmenený 20. júla 2022 a 28. októbra 2022) s cieľom umožniť členským štátom podporovať hospodárstvo v kontexte súčasnej geopolitickej krízy. V rámci schémy bude mať pomoc formu zníženia príspevku na sociálne zabezpečenie, ktorý by inak museli zamestnávatelia platiť za obdobie od augusta 2023 do januára 2024. Oprávnení príjemcovia budú mať v zásade nárok na pomoc vo výške 700 eur na zamestnanca mesačne. Účelom schémy je podporiť spoločnosti pôsobiace v odvetví spracovania hovädzieho dobytka, potravín a nápojov, ktoré v súčasnosti čelia nedostatku likvidity v dôsledku zvýšenia nákladov okrem iného na elektrinu, krmivo pre zvieratá, hnojivá a zúrodňujúce látky. Komisia skonštatovala, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Konkrétne, pomoc i) nepresiahne 250 000 eur na podnik pôsobiaci v odvetví spracovania dobytka, 300 000 eur na spoločnosť pôsobiacu v oblasti rybolovu a akvakultúry a 2 milióny eur na spoločnosť pôsobiacu v inom oprávnenom odvetví; a ii) bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023. Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážneho narušenia fungovania v hospodárstve členského štátu v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Na základe toho Komisia schválila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci. Viac informácií o dočasnom krízovom a prechodnom rámci a ďalších opatreniach, ktoré Komisia prijala na riešenie hospodárskeho vplyvu ruskej vojny proti Ukrajine a na podporu prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií, možno nájsť tu. Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa pod číslom veci SA.109076 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži sprístupní verzia rozhodnutia, ktorá nemá dôverný charakter.

Zdroj: Európska komisia

14.09.2023

PODUJATIE K SPRÁVE O STAVE ÚNIE

Podujatie k Správe o stave Únie sa uskutoční v pondelok 18. septembra 2023 v čase od 9.30 h. v priestoroch Európskeho informačného centra v Bratislave. Podujatie je rozdelené do dvoch panelov. Prvý panel (9.30 – 10.45 h.) je venovaný téme Štyri roky Ursuly von der Leyen: Pohľad zo Slovenska.Panelistami sú Pavel Gertler (vedúci oddelenia makroekonomického výskumu, NBS), Juraj Marušiak (politológ) a Oľga Gyarfášová (sociologička, poradkyňa prezidentky). Diskusiu bude moderovať Vladimír Šucha (vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku). Témou druhého panelu (11.00 – 12.00 h.) je EÚ ako téma predvolebnej kampane. Hosťami diskusie sú Soňa Szomolányi (sociologička) a Jozef Bátora (politológ). Diskusiu bude moderovať Barbara Zmušková (editorka portálu EURACTIV Slovensko). Organizátorom podujatia je portál Euractiv v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Podujatie môžete sledovať online na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.09.2023

KOMISIA POSKYTNE NOVÚ POMOC NA POSILNENIE KONKURENCIESCHOPNOSTI A ODOLNOSTI MSP

Komisia predkladá sériu iniciatív, ktorými reaguje na potreby európskych malých a stredných podnikov (MSP) v súčasnom hospodárskom prostredí. Nové nariadenie o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši problém oneskorenia platieb, t. j. nekalú praktiku, ktorá narúša peňažné toky MSP a obmedzuje konkurencieschopnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov. Smernica o oneskorených platbách z roku 2011 bude teda novými pravidlami zrušená a následne bude nahradená nariadením. Návrhom sa zavádza prísnejšia maximálna platobná lehota v dĺžke 30 dní, odstraňujú sa nejasnosti a riešia právne nedostatky v existujúcej smernici. Navrhovaným znením sa takisto zabezpečuje automatická platba vzniknutých úrokov a kompenzačných poplatkov a zavádzajú sa nové opatrenia presadzovania a nápravy, ktorých cieľom je ochrániť spoločnosti pred neplatičmi. Systém zdaňovania MSP podľa ich ústredia umožní MSP, ktoré prostredníctvom svojich stálych prevádzkarní pôsobia cezhranične, aby komunikovali len s jednou daňovou správou, čiže s daňovou správou ústredia, namiesto toho, aby museli spĺňať požiadavky viacerých daňových systémov. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení o pomoci pre MSP navrhuje niekoľko nelegislatívnych opatrení, ktoré majú podporiť MSP a zabezpečiť plné využitie ich hospodárskeho potenciálu:

• Zlepšiť súčasné regulačné prostredie pre MSP nadviazaním na úspechy prvého roka uplatňovania zásady rovnováhy záťaže (čistá úspora nákladov vo výške 7,3 mld. eur), dôslednejším vykonávaním testu vplyvu na MSP a systematickým zohľadňovaním potrieb MSP v budúcej legislatíve EÚ, a to napríklad stanovením dlhších prechodných období pre MSP. Komisia vymenuje vyslanca EÚ pre MSP, ktorý bude Komisii poskytovať usmernenie a poradenstvo v otázkach týkajúcich sa MSP a ktorý bude zároveň obhajovať záujmy MSP smerom navonok. Komisia bude podporovať aj využívanie experimentálnych regulačných prostredí, aby tak podporila experimentovanie a inovácie MSP.
• Zjednodušiť administratívne postupy a požiadavky na podávanie správ kladené na MSP. V tejto súvislosti by mal byť do konca roka 2023 spustený technický systém založený na zásade "jedenkrát a dosť" (v rámci jednotnej digitálnej brány), ktorý MSP umožní dokončiť správne konanie na vnútornom trhu bez toho, aby museli predkladať príslušnú dokumentáciu. Okrem toho Komisia nadviaže na svoje úsilie spred leta, ktorého cieľom je znížiť požiadavky na podávanie správ o 25 %, ako bolo oznámené v marci 2023.
• Zvýšiť investície dostupné pre MSP, a to nad rámec 200 mld. eur, ktoré sú pre MSP k dispozícii v rámci rozličných programov financovania prebiehajúcich do roku 2027. Tu by sa malo nadviazať na úspech programu InvestEU a jeho segmentu pre MSP, pričom by sa mali podporovať presuny členských štátov do národných zložiek tohto segmentu a malo by sa zabezpečiť, aby bola aj pre MSP k dispozícii časť navrhovanej záruky EÚ vo výške 7,5 mld. eur poskytovanej z nového špecializovaného segmentu programu InvestEU – platformy pre strategické technológie pre Európu (STEP). Pri podávaní správ o témach udržateľnosti bude MSP podporovať jednoduchá a štandardizovaná metodika, čo zjednoduší prístup k udržateľnému financovaniu.
• Umožniť rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily pre MSP, a to ďalšou podporou činností v oblasti odbornej prípravy poskytovaných na základe rozsiahlych partnerstiev v oblasti zručností v rámci Európskeho paktu o zručnostiach, ako aj iných podporných iniciatív, ktoré pomôžu zosúladiť zručnosti s potrebami MSP na európskom trhu práce.
• Podporovať rast MSP. Na tento účel preskúmať do konca roka 2023 súčasné prahové hodnoty definície MSP a vypracovať harmonizovanú definíciu a prípadne upraviť niektoré povinnosti pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aby bolo možné naplno využiť ich hospodársky potenciál.

Zdroj: Európska komisia

12.09.2023

SPRÁVA O STAVE EURÓPSKEJ ÚNIE 2023

Každý rok v septembri prednáša predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prejav o stave Únie pred Európskym parlamentom. Hodnotí v ňom doterajšie úspechy a načrtáva svoju víziu do budúcnosti. Po prejave nasleduje rozprava v pléne. Prejav o stave Únie je východiskovým bodom dialógu s Európskym parlamentom a Radou na prípravu pracovného programu Komisie na rok 2024. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prednesie svoju správu o stave Únie v stredu 13. septembra 2023 o 9.00 h. Prejav môžete sledovať online na tomto linku. Všetky najnovšie informácie o správe o stave Únie 2023 možno nájsť aj na osobitnej webovej stránke SOTEU.

Zdroj: Európska komisia

11.09.2023

EUROBAROMETER: EURÓPANIA SCHVAĽUJÚ OPATRENIA PRIJATÉ NA RIEŠENIE ENERGETICKEJ KRÍZY, PRESADZOVANIE UDRŽATEĽNOSTI A PODPORU UKRAJINY

Z dnes uverejneného bleskového prieskumu Eurobarometra vyplýva, že 86 % Európanov sa domnieva, že bolo dôležité prijať opatrenia na európskej úrovni, aby sa obmedzil bezprostredný vplyv rastúcich cien energie na spotrebiteľov a podniky. Viac ako osem z desiatich respondentov zastáva rovnaký názor, pokiaľ ide o podporu udržateľného využívania prírodných zdrojov (86 %), uľahčenie spoločného nákupu plynu členskými štátmi EÚ s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok (82 %), budovanie partnerstiev s inými globálnymi aktérmi, ako sú Spojené kráľovstvo, USA, Japonsko a Austrália (81 %), zníženie nadmernej obchodnej závislosti od krajín ako Rusko alebo Čína (80 %) a zvýšenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu čistých technológií (80 %). 75 % respondentov si myslí, že EÚ by mala financovať spoločné obranné projekty na rozvoj strategických obranných spôsobilostí a technológií. Európania sa aj naďalej vyslovili za podporu Ukrajiny a Ukrajincov. 86 % respondentov súhlasí s tým, aby EÚ naďalej poskytovala humanitárnu podporu ľuďom postihnutým vojnou, 77 % respondentov súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou v EÚ, 71 % respondentov podporuje ukladanie hospodárskych sankcií voči Rusku. Takmer dve tretiny Európanov si myslia, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu na jej ceste k európskej integrácii (67 %) jej integráciu do jednotného trhu (65 %). 65 % respondentov sa tiež vyslovilo za finančnú a hospodársku podporu Ukrajiny a 57 % respondentov si myslí, že EÚ by mala podporovať nákup a dodávky vojenského vybavenia a výcvik na Ukrajine. Približne polovica opýtaných sa tiež domnieva, že EÚ najlepšie stelesňuje "rešpektovanie základných práv a hodnôt" (53 %), "sociálnu rovnosť a blahobyt" (50 %), "toleranciu a otvorenosť voči ostatným" (49 %) a "mier" (48 %). Za nimi tesne nasleduje "solidarita s krajinami v rámci EÚ aj mimo nej" (46 %) a "rešpektovanie prírody a ochrana klímy a životného prostredia (45 %). Rýchly prieskum Eurobarometra o výzvach a prioritách EÚ v roku 2023 sa uskutočnil v 27 členských štátoch v období od 24. do 31. augusta 2023. Prostredníctvom internetu bolo oslovených 26 514 občanov EÚ.

Ako to vidia Slováci:

• 51 % Slovákov súhlasí s tým, že EÚ by mala naďalej prejavovať solidaritu s Ukrajinou.
• 76 % opýtaných sa domnieva, že opatrenia EÚ by sa mali zamerať na zníženie spotreby energie.
• 42 % respondentov zo Slovenska si myslí, že EÚ najlepšie stelesňuje "rešpektovanie prírody a ochrana klímy a životného prostredia" a 41 % je za tvrdenie "solidarita s krajinami v rámci EÚ a mimo nej". Ďalších 33 % súhlasí s tým, že EÚ je symbolom "sociálnej rovnosti a blahobytu" a pre 30 % EÚ stelesňuje "mier".
• 45 % Slovákov podporuje ukladanie hospodárskych sankcií voči Rusku a 44 % sa vyslovilo za hospodársku a finančnú podporu Ukrajiny. Zároveň si 38 % respondentov myslí, že EÚ by mala podporovať nákup a dodávky vojenského vybavenia a výcvik na Ukrajine.
• 74 % respondentov súhlasí s tým, aby EÚ naďalej poskytovala humanitárnu podporu ľuďom postihnutým vojnou.
• 55 % opýtaných súhlasí s prijímaním ľudí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine.
• 48 % si myslí, že EÚ by mala podporiť Ukrajinu v jej integrácii do jednotného trhu a 50 % je za podporu Ukrajiny na jej ceste k európskej integrácii.

Zdroj: Európska komisia

11.09.2023

LETNÁ HOSPODÁRSKA PROGNÓZA 2023

Európska komisia dnes predstavila letnú hospodársku prognózu 2023. Hospodárstvo EÚ naďalej rastie, aj keď so zníženým tempom. V prognóze sa reviduje rast hospodárstva EÚ na 0,8 % v roku 2023 z 1 % predpokladaných v jarnej prognóze a 1,4 % v roku 2024 z 1,7 %. Takisto reviduje rast v eurozóne na 0,8 % v roku 2023 (z 1,1 %) a 1,3 % v roku 2024 (z 1,6 %). Očakáva sa, že inflácia bude počas prognózovaného obdobia naďalej klesať. V súčasnosti sa predpokladá, že harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) dosiahne v roku 2023 úroveň 6,5 % (v porovnaní so 6,7 % na jar) a 3,2 % v roku 2024 (v porovnaní s 3,1 %) v EÚ. V eurozóne sa predpokladá, že inflácia bude v roku 2023 na úrovni 5,6 % (v porovnaní s 5,8 %) a 2,9 % v roku 2024 (v porovnaní s 2,8 %).

Zdroj: Európska komisia

08.09.2023

ŠTÁTNA POMOC: KOMISIA SCHVÁLILA SLOVENSKÚ SCHÉMU VO VÝŠKE 20 MILIÓNOV EUR NA PODPORU ODVETVÍ VÝROBY POTRAVÍN, NÁPOJOV A KRMÍV

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 20 miliónov eur na podporu odvetvia výroby potravín, nápojov a krmív v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. Schéma bola schválená na základe dočasného krízového a prechodného rámca štátnej pomoci, ktorý Komisia prijala 9. marca 2023 na podporu opatrení v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre prechod na emisne neutrálne hospodárstvo. Novým rámcom sa čiastočne mení a predlžuje dočasný krízový rámec prijatý 23. marca 2022 s cieľom umožniť členským štátom podporovať hospodárstvo v kontexte súčasnej geopolitickej krízy, ktorý už bol zmenený 20. júla 2022 a 28. októbra 2022. V rámci schémy bude mať pomoc formu priamych grantov. Účelom schémy je podporiť spoločnosti pôsobiace v odvetviach výroby potravín, nápojov a krmív, ktoré v súčasnosti čelia nedostatku likvidity v dôsledku zvýšenia nákladov okrem iného na elektrinu, krmivá, hnojivá a zúrodňujúce látky. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Konkrétne, pomoc i) nepresiahne 2 milióny eur na jeden podnik; a ii) bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023. Komisia dospela k záveru, že schéma je potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Na základe toho Komisia schválila schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.

Zdroj: Európska komisia

08.09.2023

SOTEU 2023: KOMISIA ZVEREJŇUJE PREHĽAD SVOJEJ PRÁCE A VÝSLEDKOV ZA UPLYNULÝ ROK

Komisia dnes pred prejavom predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie (SOTEU), ktorý sa uskutoční v stredu 13. septembra 2023, zverejnila prehľad svojej práce a dosiahnutých výsledkov za uplynulý rok.V tejto komplexnej publikácii sa opisujú opatrenia EÚ v reakcii na útočnú vojnu Ruska proti Ukrajine a úsilie o zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, ako aj pokrok v plnení iných politických priorít Komisie. Podrobne sa v nej opisujú opatrenia Komisie prijaté na posilnenie prosperity a odolnosti EÚ prostredníctvom nástrojov NextGenerationEU a RePowerEU, na urýchlenie vykonávania Európskej zelenej dohody a realizáciu digitálneho desaťročia Európy. Obsahuje aj prehľad spolupráce EÚ s partnermi na celom svete (najmä jej obchodnú agendu) a zdôrazňuje iniciatívy prijaté na posilnenie pilierov európskej demokracie a vybudovanie Únie rovnosti. Všetky najnovšie informácie o správe o stave Únie 2023 možno nájsť na osobitnej webovej stránke SOTEU.

Zdroj: Európska komisia

07.09.2023

POZVÁNKA NA CAFÉ EURÓPA: DOMOV – NÁŠ DOMOV V EÚ

Slovo domov má množstvo definícií a významových interpretácií. Predstavuje ucelený obraz, ktorý spoluvytvárajú naši blízki a kamaráti, obľúbené farby, chute, vône. Je to neohraničený priestor, ktorý človeku poskytuje zázemie a bezpečie. To, v akom kontexte sa domov vníma, závisí najmä od individuálnych skúseností jednotlivca. Aký domov sme si vytvorili na Slovensku? Cítime sa v EÚ ako doma? Vytvárame na Slovensku bezpečný priestor pre zraniteľné a marginalizované skupiny? Týmito otázkami sa budeme zaoberať počas diskusie v rámci Café Európa: Domov – Náš domov v EÚ, ktorá sa uskutoční 9. septembra 2023 o 16.30 h. v rámci programu festivalu Slanického ostrova divadla 2023. Hosťami diskusie sú: Radim Dvořák (zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku), Zuzana Kuľhová (humanitárna pracovníčka, Depaul Slovensko), Roman Samotný (aktivista, majiteľ a zakladateľ Teplárne) a Michal Vašečka (sociológ). Diskusiu moderuje Martin Staňo, hudobný hosť je Tono S. Na podujatie je potrebná bezplatná rezervácia na tomto linku. Diskusiu môžete sledovať aj naživo na Facebooku alebo a YouTube Café Európa.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

06.09.2023

KOMISIA NAVRHUJE PARKOVACÍ PREUKAZ A PREUKAZ EÚ PRE OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM

Európska komisia dnes predstavila legislatívny návrh, ktorý uľahčí osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať si právo na slobodný pohyb v celej EÚ. Komisia vo svojom návrhu zavádza štandardizovaný preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím a vylepšuje aktuálny európsky parkovací preukaz . Oba preukazy sa budú uznávať v celej EÚ. V záujme jednoduchšieho používania preukazov a zníženia administratívnej záťaže budú členské štáty podľa navrhovanej smernice povinné zabezpečiť preukazy vo fyzickej i digitálnej verzii, sprístupniť podmienky a pravidlá vydávania alebo rušenia preukazov v jednoducho dostupných formátoch a zabezpečiť, aby poskytovatelia služieb ponúkali informácie o osobitných podmienkach a preferenčnom zaobchádzaní ľuďom so zdravotným postihnutím v jednoducho dostupných formátoch.

Zdroj: Európska komisia

06.09.2023

DIGITALIZÁCIA SYSTÉMOV SOCIÁLNEHO ZABEZPEČENIA V EURÓPE

Komisia dnes v osobitnom oznámení navrhla konkrétne kroky na ďalšiu digitalizáciu koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia v Európe. Stanovujú sa v ňom opatrenia na urýchlenie a zjednodušenie cezhraničného prístupu k službám sociálneho zabezpečenia. Zlepší sa tým výmena informácií medzi vnútroštátnymi inštitúciami sociálneho zabezpečenia a urýchli sa cezhraničné uznávanie nárokov na dávky a ich poskytovanie. To uľahčí Európanom život a prácu v zahraničí a cestovanie do zahraničia, podnikom obchodovanie v iných krajinách EÚ a vnútroštátnym správnym orgánom cezhraničnú koordináciu sociálneho zabezpečenia. Komisia vyzýva členské štáty, aby podnikli tieto kroky:

• urýchlili zavádzanie elektronickej výmeny informácií o sociálnom zabezpečení (EESSI) na vnútroštátnej úrovni v záujme jej plného sfunkčnenia v celej Európe do konca roka 2024,
• poskytovali viac postupov koordinácie sociálneho zabezpečenia v plnej miere online,
• plne sa zapojili do pilotných činností týkajúcich sa európskeho pasu sociálneho zabezpečenia (ESSPASS),
• pracovali na zavedení peňaženiek digitálnej identity EÚ, ktoré občanom EÚ umožnia mať k dispozícii digitálne verzie dokladov preukazujúcich nárok, ako je európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP).

Komisia bude podporovať členské štáty pri zavádzaní týchto opatrení tým, že im bude poskytovať technickú pomoc, a to aj prostredníctvom Nástroja technickej podpory, a zároveň im na to vyčlení finančné prostriedky EÚ napríklad z programu Digitálna Európa, Programu InvestEU, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Európskeho sociálneho fondu plus. Aktívnu úlohu bude zohrávať aj Európsky orgán práce, ktorý bude zhromažďovať príklady najlepších postupov a uľahčovať pravidelné výmeny medzi vnútroštátnymi orgánmi.

Zdroj: Európska komisia

06.09.2023

KOMISIA URČILA ŠIESTICH STRÁŽCOV PRÍSTPU PODĽA AKTU O DIGITÁLNYCH TRHOCH

Európska komisia dnes po prvýkrát na základe aktu o digitálnych trhoch určila šiestich strážcov prístupu: spoločnosti Alphabet, Amazon, Apple, ByteDance, Meta a Microsoft. Označení šiesti strážcovia prístupu musia do šiestich mesiacov zabezpečiť, aby ich určené základné platformové služby spĺňali všetky povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch. Európska komisia môže na základe aktu o digitálnych trhoch označiť digitálne platformy za "strážcov prístupu", ak zabezpečujú kľúčovú bránu medzi podnikmi a spotrebiteľmi v súvislosti so základnými platformovými službami. Komisia bude monitorovať reálne vykonávanie predmetných povinností a ich dodržiavanie. Ak si strážca prístupu nebude plniť povinnosti podľa aktu o digitálnych trhoch, Komisia môže uložiť pokuty až do výšky 10 % celosvetového obratu spoločnosti a až 20 % pri opakovanom porušení pravidiel. V prípade systematického porušovania pravidiel má Komisia právomoc prijať dodatočné nápravné opatrenia.

Zdroj: Európska komisia

05.09.2023

JUVENES TRANSLATORES 2023

23. novembra 2023 sa uskutoční 17. ročník prekladateľskej súťaže Juvenes Translatores pre študentov stredných škôl vo veku 17 rokov. Registrácia bude prebiehať od 4. septembra do 16. októbra 2023.

Každý rok prekladá približne 3 000 študentov v celej EÚ jednostranový text z a do ktoréhokoľvek z jej 24 úradných jazykov.

Cieľom tejto obľúbenej súťaže je podporiť štúdium jazykov a inšpirovať mladých lingvistov. Učenie sa cudzích jazykov pripravuje mladých ľudí na trh práce a otvára im nové možnosti doma i v zahraničí. Prosperita Európskej únie závisí predovšetkým od našej schopnosti komunikovať a rozumieť si bez ohľadu na naše rozdiely.

V kontexte blížiacich sa volieb do Európskeho parlamentu v roku 2024 je témou tohtoročnej súťaže "Odvaha niečo zmeniť". Chceme povzbudiť mladých ľudí, aby sa chopili aktívneho občianstva v EÚ a svojim dielom prispeli k lepšej budúcnosti. Znalosť cudzích jazykov im pomôže byť otvorenými, rozšíriť si obzory a nahliadnuť do iných kultúr.

Profesionálni prekladatelia Komisie preklady oznámkujú a vyberú jedného víťaza za každú krajinu EÚ. 27 víťazov bude pozvaných na slávnostné udeľovanie cien v sídle Komisie v Bruseli na jar 2024, každý v sprievode rodiča a učiteľa.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.09.2023

KOMISIA VYZÝVA MIESTNE ORGÁNY NA PREDLOŽENIE AKTUÁLNYCH ÚDAJOV O POPULÁCII VLKOV

Komisia dnes začína novú fázu svojej práce na riešení výziev súvisiacich s populáciou vlkov. V tejto súvislosti vyzýva miestne komunity, vedcov a všetky zainteresované strany, aby do 22. septembra 2023 predložili aktuálne údaje o populácii vlkov a ich vplyvoch na túto e-mailovú adresu: EC-WOLF-DATA-COLLECTION@ec.europa.eu. Na základe zhromaždených údajov Komisia rozhodne o návrhu na prípadnú úpravu stavu ochrany vlka v rámci EÚ a na aktualizáciu právneho rámca s cieľom zaviesť v prípade potreby ďalšiu flexibilitu vzhľadom na vývoj tohto druhu. Tým sa doplnia súčasné možnosti miestnych a vnútroštátnych orgánov podľa právnych predpisov EÚ, aby mohli v prípade potreby konať a na tieto opatrenia budú poskytnuté aj finančné prostriedky EÚ. Preskúmanie vedeckých údajov o vlkoch v EÚ Komisiou tvorí neoddeliteľnú súčasť hĺbkovej analýzy, ktorú Komisia vykonáva v reakcii na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2022.

Zdroj: Európska komisia

22.08.2023

MAROŠ ŠEFČOVIČ SA STÁVA JEDNÝM Z TROCH VÝKONNÝCH PODPREDSEDOV EK SO ZODPOVEDNOSŤOU ZA ZELENÚ DOHODU

O uvedení Maroša Šefčoviča do novej pozície, spojenej s dodatočným portfóliom a kompetenciami, dnes rozhodla predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. Zároveň mu dočasne pridelila aj portfólio komisára pre klimatické politiky. Stalo sa tak po tom, ako Holanďan Frans Timmermans rezignoval z dôvodu svojho návratu do domácej politiky.

Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla, že: "Maroš Šefčovič je jedným z najskúsenejších členov mojej Komisie, ktorý úspešne zvládol tie najnáročnejšie výzvy. Jeho úlohou teraz bude uvádzanie zelenej dohody do praxe, a to s osobitným zameraním sa na posilnenie priemyselných inovácií, dokončenie energetickej transformácie a zabezpečenie prístupu ku kritickým nerastným surovinám." To všetko si podľa šéfky Komisie vyžaduje intenzívnejšiu komunikáciu tak s priemyslom, ako aj s ďalšími aktérmi a občanmi, a v neposlednom rade aj silnejšie diplomatické úsilie v súlade s ekonomickými a geopolitickými záujmami EÚ.

Európska zelená dohoda (European Green Deal) je vlajkovou loďou súčasnej Európskej komisie a nosným pilierom stratégie EÚ k hospodárskemu rastu.

Maroš Šefčovič ocenil hodnotnú prácu kolegu Fransa Timmermansa a v reakcii uviedol: "Cením si dôveru predsedníčky Komisie a prijímam túto dôležitú úlohu s rešpektom. Rovnako ako pri všetkých doterajších výzvach vložím maximum úsilia do hľadania takých riešení, ktoré budú čo najlepšie pre Európsku úniu – ekonomicky aj geopoliticky – a pre ľudí naprieč všetkými členskými štátmi. Aj toto leto sme videli, aké následky majú klimatické zmeny. Nasmerovanie našich ekonomík na zelenú budúcnosť je bezprecedentná výzva, ktorá uspeje, len v úzkej spolupráci so všetkými aktérmi vrátane priemyslu, a len ak budeme vytvárať pracovné miesta tu, v Európe."

V súčasnej Európskej komisii zastáva Maroš Šefčovič pozíciu podpredsedu pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad. Zároveň vedie Európsku energetickú platformu pre spoločný nákup plynu s cieľom zvýšiť energetickú bezpečnosť krajín EÚ. Vedie aj Európsku batériovú alianciu, ktorú inicioval v roku 2017 v snahe pripraviť európsky priemysel, osobitne automobilový, na éru elektromobility. Ďalej má Maroš Šefčovič v portfóliu vzťahy so Spojeným kráľovstvom, kde viedol rokovania zavŕšené dohodou z Windsoru, ako aj vzťahy so Švajčiarskom, Islandom, Lichtenštajnskom, a Nórskom, a v neposlednom rade vzťahy s Andorrou, Monakom a San Marínom, s ktorými EÚ momentálne rokuje o asociačných dohodách.

Zdroj: Európska komisia

17.08.2023

ZÁKON O UDRŽATEĽNEJŠÍCH, OBEHOVEJŠÍCH A BEZPEČNEJŠÍCH BATÉRIÁCH NADOBÚDA ÚČINNOSŤ

Dnes nadobúda účinnosť nový zákon na zabezpečenie zberu, používania a recyklácie batérií v Európe.Novým nariadením o batériách sa zabezpečí, aby batérie mali nízku uhlíkovú stopu, používali len minimálne škodlivé látky, potrebovali menej surovín a aby sa v Európe zbierali, opätovne používali a recyklovali. Podporí sa tým prechod na obehové hospodárstvo, zvýši sa bezpečnosť dodávok surovín a energie a posilní sa strategická autonómia EÚ. Od roku 2025 sa postupne zavedú opatrenia na zlepšenie výkonnosti a maximálne limity uhlíkovej stopy batérií v elektrických vozidlách, ľahkých dopravných prostriedkoch (ako sú elektrické bicykle a kolobežky) a dobíjateľných priemyselných batérií. Všetky zozbierané použité batérie sa budú musieť recyklovať a bude potrebné dosiahnuť vysokú úroveň zhodnocovania, najmä v prípade kritických surovín, ako je kobalt, lítium a nikel. Od roku 2027 budú môcť spotrebitelia odstrániť a nahradiť prenosné batérie vo svojich elektronických výrobkoch kedykoľvek počas životného cyklu. QR kód poskytne prístup k digitálnemu pasu s podrobnými informáciami o každej batérii, čo pomôže spotrebiteľom a odborníkom v celom hodnotovom reťazci v ich úsilí o to, aby sa obehové hospodárstvo stalo realitou.

Zdroj: Európska komisia

17.08.2023

KOMISIA PRIJALA PODROBNÉ PRAVIDLÁ PODÁVANIA SPRÁV PRE PRECHODNÚ FÁZU MECHANIZMU UHLÍKOVEJ KOMPENZÁCIE NA HRANICIACH

Európska komisia dnes prijala pravidlá upravujúce vykonávanie mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) počas jeho prechodnej fázy, ktorá sa začína 1. októbra tohto roka a trvá do konca roka 2025. Vo vykonávacom nariadení, ktoré bolo dnes uverejnené, sa podrobne opisujú prechodné ohlasovacie povinnosti dovozcov EÚ dovážajúcich tovar CBAM, ako aj prechodná metodika výpočtu viazaných emisií uvoľnených počas výrobného procesu tovaru CBAM.

Zdroj: Európska komisia

17.08.2023

KONCERT POCTA SLOBODE 2023

V piatok 18. augusta 2023 o 18.30 h. sav Devíne uskutoční koncert Pocta slobode 2023. Už samotné miesto koncertu – Hrad Devín je nielen pamätným miestom, ktorým prechádzala železná opona deliaca Slovákov od slobody a demokracie, ale zároveň aj symbolom jej znovuzískania. 21. augusta ubehne presne 55 rokov od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Príďte si uctiť slobodu a užiť si skvelé koncerty umelcov slovenskej a českej hudobnej scény. Podujatie podporilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

16.08.2023

PROSTRIEDKY PLÁNOVANÉ NA PROGRAMY S RUSKOM A BIELORUSKOM SA PRESUNÚ NA POSILNENIE SPOLUPRÁCE S UKRAJINOU A MOLDAVSKOM

Európska komisia sa rozhodla presunúť 135 miliónov EUR z nástroja susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce, pôvodne plánovaného na programy Interreg NEXT na roky 2021 – 2027 s Ruskom a Bieloruskom na iné programy Interreg - s Ukrajinou a Moldavskom.Toto financovanie môže podporiť celý rad činností vrátane pruhov solidarity a rozvoja cezhraničných dopravných spojení, zdravotníckych služieb, vzdelávacích a výskumných projektov, schém sociálneho začlenenia, ako aj posilnenia inštitucionálnej kapacity ukrajinských a moldavských verejných orgánov. Po začiatku ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine Komisia pôvodne pozastavila spoluprácu s Ruskom a jeho spojencom Bieloruskom v programoch Interreg. To viedlo k prerozdeleniu 26 miliónov EUR na podporu programov spolupráce s Ukrajinou a Moldavskom. Dnešným rozhodnutím sa rovnakým spôsobom prerozdeľujú zostávajúce financie z obdobia 2021 – 2027.Komisia tiež rozhodla, že regióny vo Fínsku, Estónsku, Lotyšsku a Poľsku, ktoré sa mali pôvodných programov zúčastniť, sa môžu zapojiť do iných už existujúcich programov Interreg.

Zdroj: Európska komisia

16.08.2023

KOMISIA ZAREGISTRUJE INICIATÍVU OBČANOV ZAMERANÚ NA ZACHOVANIE A ROZVOJ UKRAJINSKEJ KULTÚRY A DEDIČSTVA

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom "Zachovávanie a rozvoj ukrajinskej kultúry, vzdelávania, jazyka a tradícií v krajinách EÚ". Organizátori iniciatívy naliehavo vyzývajú Komisiu, aby zintenzívnila svoje opatrenia na podporu integrácie ukrajinských utečencov v EÚ. Takisto ju vyzývajú, aby navrhla nové právne predpisy na zachovanie ukrajinskej kultúry, jazyka, tradícií a kultúrneho dedičstva, ako aj na vytvorenie celoeurópskej štruktúry integračných centier. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky stanovené v príslušných právnych predpisoch, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Jej úlohou bude rozhodnúť, či v súvislosti s iniciatívou podnikne opatrenia alebo jej nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

15.08.2023

EURÓPSKA KOMISIA NA AGROKOMPLEXE 2023

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku (ZEK) nebude chýbať na 48. ročníku medzinárodnej poľnohospodárskej a potravinárskej výstavy Agrokomplex, ktorá sa uskutoční od 17. do 20. augusta 2023 v Nitre. V rámci nosnej témy tohtoročného Agrokomplexu "Návrat ku koreňom" budú hlavnou atrakciou aktivít Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku slovenské výrobky s chráneným zemepisným označením. Pre verejnosť budú v stánku ZEK pripravené tiež zaujímavé súťaže a kvízy. V spolupráci s webovým portálom poľnoinfo.sk pripravilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku aj tento rok sériu diskusných stolov s odborníkmi z rôznych oblastí poľnohospodárstva a potravinárstva. Rozprávať sa budeme o  regeneratívnom poľnohospodárstve, nedostatku odborníkov v  agrosektore a  mladých farmároch, zmene klímy a s tým spojenými dopadmi na poľnohospodárstvo, ale aj o európskom označení známych slovenských výrobkov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.08.2023

DISKUSIA DEMDIS: AKÉ ZRUČNOSTI POTREBUJEME PRE 21. STOROČIE?

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s občianskym združením DEMDIS otvára diskusiu na tému "Aké zručnosti potrebujeme pre 21. storočie? Ukazuje sa, že zásadné a dynamické spoločenské, ekonomické a environmentálne zmeny posledných dekád vyžadujú nový prístup ku vzdelávaniu na všetkých jeho úrovniach. Aké zručnosti a vedomosti potrebujú deti, žiaci, študenti či pracujúci v 21. storočí? Vystačíme si s tým, čo ponúka školstvo? Majú zamestnanci dostatok príležitostí na zvyšovanie svojej kvalifikácie aj popri práci? Dáva štát potrebnú podporu ľuďom, ktorých pracovné odvetvie pomaly stráca dych? Nahradí nás umelá inteligencia? Ako zmeniť celoživotné vzdelávanie, aby reflektovalo trendy a nástrahy 21. storočia? Zapojte sa do najnovšej diskusie a vyjadrite svoj názor.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.08.2023

VÝROBA ZNRZLINY V EÚ SA V ROKU 2022 ZVÝŠILA O 5%

V roku 2022 EÚ vyrobila 3,2 miliardy litrov zmrzliny, čo predstavuje nárast o 5 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Spomedzi členských krajín EÚ bolo v roku 2022 najväčším výrobcom zmrzliny Nemecko, ktoré vyrábalo 620 miliónov litrov zmrzliny, nasledovalo Francúzsko (591 miliónov litrov) a Taliansko (571 miliónov litrov). Slovensko vyrobilo v minulom roku viac ako 961 tisíc litrov zmrzliny.

Zdroj: Európska komisia

11.08.2023

PORADNÝ ZBOR MLÁDEŽE PRE MEDZINÁRODNÉ PARTNERSTVÁ NA ROKY 2023 - 2025

Pred zajtrajším Medzinárodným dňom mládeže (12. augusta) dnes Európska komisia oznámila mená 25 mladých ľudí, ktorí boli vybratí za členov poradného zboru mládeže Európskej únie pre medzinárodné partnerstvá na roky 2023 – 2025. Zbor bude radiť komisárke pre medzinárodné partnerstvá Jutte Urpilainenovej a generálnemu riaditeľstvu pre medzinárodné partnerstvá, pokiaľ ide o účasť mládeže na vonkajšej činnosti EÚ a jej silnejšie postavenie v tejto oblasti. Ide už o druhý poradný zbor mládeže pre medzinárodné partnerstvá, prvému skončil mandát v júli. Členovia zboru boli vybraní vo verejnej výzve, do ktorej sa prihlásilo viac ako 4 500 uchádzačov zo 150 krajín. Počas nasledujúcich dvoch rokov bude zbor tvoriť 14 žien a 11 mužov vo veku 19 – 29 rokov. Desať členov pochádza z Afriky, šesť z Ázie, jeden z Tichomoria, päť z Latinskej Ameriky a Karibiku a traja z Európskej únie.

Zdroj: Európska komisia

03.08.2023

PROGRAM ERASMUS+: 159 VYBRANÝCH PROJEKTOV NA MODERNIZÁCIU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA CELOM SVETE

Európska komisia dnes vybrala 159 projektov, ktoré sa budú financovať zo zložky programu Erasmus+ na budovanie kapacít v oblasti vysokoškolského vzdelávania s cieľom podporiť modernizáciu a kvalitu vysokoškolského vzdelávania v tretích krajinách na celom svete. Všetky tieto projekty zodpovedajú celkovému cieľu podporiť medzinárodnú spoluprácu v oblasti vysokoškolského vzdelávania, zlepšiť vzdelávacie systémy a posilniť rast a prosperitu v celosvetovom meradle.

V rámci projektov vybraných v tomto roku bude 2 500 zainteresovaných strán v oblasti vysokoškolského vzdelávania z takmer 130 krajín EÚ a na celom svete spolupracovať na modernizácii a internacionalizácii vysokoškolského vzdelávania. Z celkového rozpočtu na rok 2023 vo výške 115,3 milióna EUR sa napríklad podporí profesionalizácia matematiky v strednej Afrike, vysokoškolské štúdium práva zameraného na rovnosť a spravodlivosť pre zraniteľné skupiny v Latinskej Amerike, učebné osnovy pre udržateľné modré hospodárstvo v južnom Stredozemí a kurzy o transformačnej zmene vo vzdelávaní v oblasti zdravotníctva v juhovýchodnej Ázii. Projekty v iných regiónoch sa zameriavajú na podnikateľské zručnosti žien v Strednej Ázii, pripravenosť na digitálne vzdelávanie na západnom Balkáne, rozvoj univerzitných kancelárií pre medzinárodné vzťahy na Blízkom východe a učebné osnovy zamerané na potravinovú a výživovú odolnosť v západnej Afrike.

Zdroj: Európska komisia

01.08.2023

PRIPOMÍNAME SI PAMIATKU RÓMSKYCH OBETÍ HOLOKAUSTU

Zajtra si pripomíname pol milióna Rómov zavraždených v nacistami okupovanej Európe. V roku 2015 vyhlásil Európsky parlament 2. august za Európsky deň pamiatky rómskych obetí holokaustu. Európska komisia každý rok v auguste vzdáva poctu pamiatke rómskych obetí holokaustu a opätovne potvrdzuje svoj záväzok bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu, antisemitizmu, rasizmu a iným formám neznášanlivosti. Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe. Z odhadovaného počtu 10 až 12 miliónov Rómov žijúcich v Európe je približne 6 miliónov občanmi alebo obyvateľmi EÚ. EÚ dlhodobo zdôrazňuje potrebu lepšej integrácie Rómov. Za ich integráciu a zlepšenie životných podmienok nesú spoločnú zodpovednosť krajiny EÚ a európske inštitúcie. Európska komisia v roku 2011 vyzvala k prijatiu vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a v októbri 2020 vydala posilnený a reformovaný strategický rámec EÚ pre Rómov, ktorý obsahuje nové ciele a odporúčania pre členské štáty. Nový strategický rámec bol priamym príspevkom k vykonávaniu akčného plánu EÚ na boj proti rasizmu na roky 2020 – 2025 a súčasťou záväzku predsedníčky von der Leyenovej k Únii rovnosti.

Zdroj: Európska komisia

28.07.2023

ÚDAJE SATELITU COPERNICUS NAZNAČUJÚ, ŽE JÚL 2023 BUDE NAJLEPŠÍM MESIACOM V HISTÓRII

Po rekordne najteplejšom júni a sérii extrémnych výkyvoch počasia vrátane vĺn horúčav v Európe, Severnej Amerike a Ázii a lesných požiarov v Grécku, Taliansku, či Chorvátsku údaje zo satelitu programu Copernicus ukazujú, že júl je na ceste stať sa najteplejším júlom zaznamenaným v histórii. Dáta ukazujú, že prvé tri týždne júla už prekonali niekoľko teplotných rekordov, ktoré majú dopad na životy ľudí, ako aj na miestne životné prostredie a hospodárstvo.
Program Copernicus, ktorý je súčasťou vesmírneho programu EÚ slúžiaceho na pozorovanie Zeme, prevádzkuje šesť tematických služieb zameraných na atmosféru, námorné prostredie, Zem, klimatické zmeny, bezpečnosť a núdzový manažment. Copernicus pomáha aj s krotením požiarov a s reakciou na prírodné katastrofy. Na požiadanie vypracúva satelitné mapy s cieľom pomôcť vnútroštátnym orgánom lepšie reagovať na lesné požiare, pričom ponúka podrobné informácie z vesmíru. Služba EÚ na riadenie mimoriadnych situácií programu Copernicus (CEMS) vypracúva denne aktualizované mapy postihnutých oblastí, ktoré možno sledovať online. Program Copernicus koordinuje a riadi Európska komisia a implementuje ho v partnerstve s členskými štátmi, Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a inými.

Zdroj: Európska komisia

28.07.2023

KOMISIA POSILŇUJE OCHRANU DETÍ PRED NEBEZPEČNÝMI HRAČKAMI

Európska komisia dnes navrhla nariadenie o bezpečnosti hračiek, ktorým sa na základe existujúcich pravidiel aktualizujú bezpečnostné požiadavky, ktoré musia hračky spĺňať, aby sa mohli uvádzať na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či sú vyrobené v EÚ alebo inde. Hračky uvádzané na trh EÚ už patria medzi najbezpečnejšie na svete. Navrhovanými pravidlami sa táto ochrana ešte posilní, najmä pokiaľ ide o ochranu pred škodlivými chemikáliami, ktoré sú obzvlášť škodlivé pre deti. Ich cieľom je takisto znížiť vysoký počet nebezpečných hračiek, ktoré sa v EÚ stále predávajú, najmä online, čím sa posilnia rovnaké podmienky pre hračky vyrobené v EÚ a dovezené hračky. Zároveň budú pravidlá naďalej zabezpečovať voľný pohyb hračiek v rámci jednotného trhu.

Zdroj: Európska komisia 

27.07.2023

EK PODPORÍ 12 CEZHRANIČNÝCH PROJEKTOV SPRAVODAJSKÝCH KONZORCIÍ

Dvanásť konzorcií spravodajských organizácií dostalo od EÚ celkovú podporu vo výške 14 miliónov EUR na cezhraničné projekty, ktoré majú posilniť spravodajstvo a spravodajské média v najbližších dvoch rokoch. Investigatívna žurnalistika, komunitné médiá, žurnalistika v posunkovej reči, podcasty a mládežnícka žurnalistika patria medzi témy projektov dvanástich víťazných konzorcií rozmiestnených po celej EÚ a ďalších krajinách zapojených do programu Kreatívna Európa. Aktivity financovaných projektov budú zahŕňať vývoj spoločných obchodných a redakčných štandardov, testovanie nových typov redakcií a nových formátov, školiace programy a cezhraničné produkcie. Príjemcovia projektov pracujú s úplnou redakčnou nezávislosťou. Slovenskí partneri sa podieľajú na cezhraničných projektoch Newaves (Collaborative Alliance for Radio Recovery and Boost of Community News Media in Low-density Territories) a TEFI (The Eastern Frontier Initiative).

Tieto projekty boli vybrané po druhej výzve na predkladanie návrhov na žurnalistické partnerstvá v rámci programu Kreatívna Európa v roku 2022. Každý rok sa v rámci tejto iniciatívy zverejňuje nová výzva na novinárske partnerstvá, ktorej cieľom je podporiť cezhraničnú spoluprácu medzi organizáciami spravodajských médií v celej Európe. Prvá z výziev z roku 2021, v hodnote 8 miliónov EUR, bola dokončená a vyústila do siedmich vybraných projektov. Tretia a posledná výzva na predkladanie návrhov na novinárske partnerstvá v hodnote 10 miliónov EUR bola zverejnená v decembri 2022 a v súčasnosti sa hodnotí, pričom sa očakáva, že vybrané projekty začnú v roku 2024.

Zdroj: Európska komisia

25.07.2023

KOMISIA KONÁ S CIEĽOM URÝCHLIŤ POSTUPN0 UKONČENIE TESTOVANIA NA ZVIERATÁCH V REAKCII NA EURÓPSKU INICIATÍVU OBČANOV

Komisia dnes reaguje na európsku iniciatívu občanov Za kozmetické výrobky netestované na zvieratách – Prisľúbte Európu bez testovania na zvieratách". Odpoveď poskytuje komplexný prehľad legislatívneho a politického rámca EÚ týkajúceho sa používania zvierat pre účely testovania. Navrhuje tiež opatrenia na ďalšie obmedzenie testovania na zvieratách. Komisia iniciatívu víta a zdôrazňuje vedúcu úlohu EÚ pri postupnom ukončovaní používania zvierat pri testovaní a zlepšovaní dobrých životných podmienok zvierat vo všeobecnosti. Odráža sa to najmä v úplnom zákaze testovania kozmetických výrobkov na zvieratách, ktorý sa v EÚ uplatňuje od roku 2013. Komisia okrem toho spustí nový plán so súborom legislatívnych a nelegislatívnych opatrení na ďalšie obmedzenie testovania na zvieratách s cieľom prejsť na regulačný systém bez použitia zvierat podľa právnych predpisov o chemikáliách (napr. REACH, nariadenie o biocídnych výrobkoch, nariadenie o prípravkoch na ochranu rastlín a humánne a veterinárne lieky) a naďalej bude výrazne podporovať alternatívy k testovaniu na zvieratách. Pokiaľ ide o modernizáciu vedy, Komisia bude podporovať výskum zameraný na vývoj alternatív k testovaniu na zvieratách a preskúma možnosť koordinácie činností členských štátov v tejto oblasti.

Zdroj: Európska komisia

21.07.2023

EUROBAROMETER: VÄČŠINA EURÓPANOV SI MYSLÍ, ŽE ZELENÁ TRANSFORMÁCIA BY SA MALA ZRÝCHLIŤ

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra považuje veľká väčšinaEurópanov (93 %) zmenu klímy za vážny svetový problém. Vyše polovica zastáva názor, že prechod na zelenú ekonomiku treba zrýchliť (58 %). Zároveň 73 % Európanov súhlasí s tým, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciua tri štvrtiny (75 %) Európanov súhlasí s tým, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám. Takmer deväť z desiatich Európanov (88 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum. Bezmála deväť z desiatich Európanov (87 %) sa domnieva, že je dôležité, aby EÚ vytýčila ambiciózne ciele v snahe zvýšiť mieru využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a podobný počet respondentov (85 %) zastáva názor, že je dôležité, aby EÚ podnikla kroky na zlepšenie energetickej efektívnosti,napríklad, aby podnecovala ľudí inštalovať na svojich príbytkoch izoláciu, solárne panely alebo kupovať elektrické vozidlá. Sedem z desiatich respondentov (70 %) sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné. Veľká väčšina občanov EÚ vo svojom každodennom živote už podniká individuálne kroky na boj proti zmene klímy (93 %) a vedome prijíma udržateľné rozhodnutia. Hrozbu zmeny klímy európski občania pociťujú aj vo svojich každodenných životoch. V priemere sa vyše tretina (37% ) Európanov cíti vystavená environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám. 84 % Európanov sa zhoduje, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia. Na osobitnom prieskume Eurobarometra č. 538 o zmene klímy sa zúčastnilo 26 358 občanov EÚ z rôznych sociálnych a demografických skupín zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum prebiehal od 10. mája do 15. júna 2023.

Ako to vidia Slováci:

• Zmena klímy je vážnym svetovým problémom pre 91 % opýtaných Slovákov.

• 81 % respondentov zo Slovenska si myslí, že riešenie environmentálnych a klimatických problémov by malo byť prioritou pri zlepšovaní verejného zdravia.

• 71 % Slovákov je presvedčených, že prijatie opatrení v oblasti klímy povedie k inováciám.

• 70 % zastáva názor, že náklady na odstránenie škôd spôsobených zmenou klímy sú oveľa vyššie než investície potrebné na zelenú transformáciu.

• 63 % sa domnieva, že zníženie dovozu fosílnych palív môže zvýšiť energetickú bezpečnosť a byť pre EÚ ekonomicky výhodné.

• 72 % Slovákov podniklo za posledných šesť mesiacov opatrenia na boj proti zmene klímy.

• 71 % respondentov sa snaží znížiť množstvo odpadu tým, že ho pravidelne triedi na recykláciu. Zároveň sa 57 % Slovákov usiluje znížiť spotrebu jednorazových predmetov a 40 % nakupuje energeticky úspornejšie nové domáce spotrebiče.

• Osem z desiatich Slovákov (80 %) súhlasí s tým, že emisie skleníkových plynov by sa mali znížiť na minimum.

• 43 % opýtaných si myslí, že treba urýchliť prechod na zelenú ekonomiku.

• 49 % Slovákov hovorí, že sa cítia byť vystavení environmentálnym a klimatickým rizikám a hrozbám (napríklad požiare, záplavy, znečistenie či extrémne poveternostné podmienky).

Zdroj: Európska komisia

18.07.2023

EUROBAROMETER O VNÍMANÍ KORUPCIE

Výsledky júlového prieskumu Eurobarometra ukázali, že takmer dve tretiny (64 %) Európanov si myslia, že korupcia je neprijateľná. Proti darom a rôznym láskavostiam je 72 % opýtaných, peniaze sú neakceptovateľné pre 83 % Európanov. Od roku 2022 možno pozorovať nárast korupcie vo verejnej správe, o čom svedčí aj fakt, že prevažná väčšina Európanov (70 %) považuje korupciu vo svojej krajine za rozšírenú. Takmer tri štvrtiny (74 %) respondentov verí, že v ich krajine existuje korupcia v národných verejných inštitúciách a 73 % respondentov je naopak presvedčených, že ide o miestne alebo regionálne verejné inštitúcie.

Ako to vidia Slováci:

• Až 82 % opýtaných (z celkového počtu 1 021 respondentov) na Slovensku verí, že korupcia je rozšíreným problémom a 45 % je presvedčených, že sa jej miera za posledné tri roky celkovo zvýšila.
• Najväčšiu rolu korupcie pripisovali respondenti v zmysle dávania alebo brania úplatkov či zneužívania moci na osobný prospech politickým stranám (59 %), politikom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni (56 %) či úradníkom (44 %).
• Na otázku "Ak by ste chceli niečo od verejnej správy alebo verejného úradu, do akej miery je podľa vás prijateľné darovať peniaze?" odpovedalo negatívne 73 % opýtaných.
• Viac ako polovica Slovákov (57 %) uviedla, že korupcia neovplyvňuje ich každodenný život, zatiaľ čo 37 % je presvedčených o opaku.
• To, že príliš úzke prepojenie medzi podnikaním a politikou vedie ku korupcii, si myslí 81 % slovenských respondentov.
• 70 % opýtaných tvrdí, že prípady korupcie na vysokej úrovni nie sú na Slovensku dostatočne stíhané a 72 % zastáva názor, že protekcionizmus a korupcia sú prekážkou obchodnej súťaže.
• Drvivá väčšina respondentov (89 %) uviedla, že v posledných 12 mesiacoch neboli svedkami korupčného správania, ani nemuseli (okrem oficiálnych poplatkov) dať extra platbu alebo hodnotný dar zdravotnej sestre či lekárovi, prípadne prispieť darom nemocnici, čo potvrdilo 97 % opýtaných.
• Za najdôležitejšie dôvody či prekážky prečo sa ľudia môžu rozhodnúť nenahlásiť prípad korupcie, respondenti uviedli "ťažkosť niečo dokázať" (47 %), pritom 30 % si myslí, že nahlásení nebudú potrestaní a 28 % verí, že je to z dôvodu nedostatočnej ochrany tých, ktorí sa tak rozhodli učiniť.
• Pri otázke, komu Slováci v prípade nahlásenia korupcie najviac dôverujú, uviedlo 61 % opýtaných políciu a len 24 % justičné orgány SR.

Zdroj: Európska komisia

17.07.2023

SAMIT EÚ - CELAC

EÚ a Argentína podpísali na dnešnom samite EÚ – CELAC v Bruseli memorandum o porozumení a prehlbujú tak svoju spoluprácu v oblasti energetiky. V memorande o porozumení, ktoré podpísali predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a prezident Argentínskej republiky Alberto Fernández za prítomnosti komisárky pre energetiku Kadri Simsonovej a argentínskeho ministra zahraničných vecí Santiaga Cafiera, sa stanovujú kľúčové oblasti spolupráce vrátane energie z obnoviteľných zdrojov, vodíka a znižovania emisií metánu. Zdôrazňuje sa v ňom takisto potreba zabezpečiť, aby bol prechod na čistú energiu sociálne spravodlivý.

Zdroj: Európska komisia  

13.07.2023

OBEHOVÉ HOSPODÁRSTVO: VOZIDLÁ PO SKONČENÍ ŽIVOTNOSTI

Komisia dnes navrhuje opatrenia na posilnenie obehovosti automobilového priemyslu, ktoré sa týkajú dizajnu, výroby a spracovania vozidiel po skončení životnosti. Táto iniciatíva zlepší prístup hospodárstva EÚ k zdrojom, prispeje k plneniu cieľov EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Zároveň posilní jednotný trh a prispeje k riešeniu výziev spojených s prebiehajúcou transformáciou automobilového priemyslu. Očakáva sa, že navrhované opatrenia vygenerujú do roku2035 čistý príjem vo výške 1,8 miliardy eur, pričom sa vytvoria ďalšie pracovné miesta a posilnia sa toky príjmov pre odvetvie odpadového hospodárstva a recyklácie. Okrem toho prispejú k lepšej bezpečnosti cestnej premávky v tretích krajinách tým, že zabránia vývozu vozidiel, ktoré nie sú spôsobilé na cestnú dopravu, a znížia škodlivé znečistenie a zdravotné riziká v krajinách, ktoré dovážajú ojazdené vozidlá z EÚ. Očakáva sa, že navrhované nariadenie, ktorým sa nahradia súčasné smernice o vozidlách po dobe životnosti a o opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti a zužitkovateľnosti, bude mať významný prínos pre životné prostredie vrátane ročného zníženia emisií CO2 o 12,3 milióna ton do roku 2035, lepšieho zhodnocovania 5,4 milióna ton materiálov a zvýšeného zhodnocovania kritických surovín. Vykonávanie nariadenia povedie k dlhodobým úsporám energie vo fáze výroby, zníženiu závislosti od dovážaných surovín a podpore udržateľných a obehových obchodných modelov.

Zdroj. Európska komisia 

13.07.2023

HERA INVEST PONÚKA 100 MILIÓNOV EUR NA INOVATÍVNE RIEŠENIA PRI OHROZENÍ ZDRAVIA

Európska komisia a Európska investičná banka dnes oznámili vytvorenie nástroja HERA Invest,

ktorým sa navyšujú prostriedky na program InvestEU o sumu 100 miliónov eur, na podporu výskumu a vývoja v oblasti najnaliehavejších cezhraničných ohrození zdravia. Nástroj bude financovaný z programu EU4Health. HERA Invest, hlavná iniciatíva Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie, sa zameria na prevenciu núdzových zdravotných situácií a pripravenosť na ne. Pomôže tiež riešiť tieto výzvy:

• podporou výskumu a vývoja v Európe s cieľom posilniť strategickú autonómiu,
• obmedzením zlyhaní trhu v prípadoch, keď zdroje financovania nepokrývajú potreby financovania,
• využívaním pákového efektu verejných financií na stimulovanie súkromných investícií,
• vytvorením nových medicínskych intervencií na ochranu pred ohrozeniami zdravia.

Zdroj: Európska komisia

13.07.2023

KOMISIA CHCE POSILNIŤ PRÁVA OBETÍ TRESTNÝCH ČINOV

Cieľom dnešnej iniciatívy Európskej komisie je posilniť práva obetí v celej Európskej únii, aby získali podporu, prístup k informáciám, náhradu škody a aby hľadali spravodlivosť. V navrhovanej aktualizácii existujúcej smernice sa stanovuje len minimálne množstvo pravidiel, ktoré sú nad rámec pravidiel prijatých v roku 2012. Reforma zahŕňa tieto prvky:

• zabezpečiť, aby boli obete dobre informované o svojich právach a mali k dispozícii potrebné zdroje na oznámenie trestného činu – vytvorí sa univerzálna linka pomoci obetiam s telefónnym číslom pre celú EÚ: 116 006 a komplexná webová stránka,
• posilniť bezpečnostné opatrenia prispôsobené osobitným potrebám zraniteľných obetí) – navrhuje sa zlepšiť individuálne posudzovanie potrieb ochrany obetí a rozšíriť zoznam dostupných ochranných opatrení,
• poskytovať zraniteľným obetiam prístup k špecializovaným podporným službám, ako je bezplatná psychologická podpora,
• uľahčiť prístup k spravodlivosti tak, že sa zabezpečí, aby sa obetiam poskytla dostatočná pomoc na súde a aby boli oprávnené napadnúť rozhodnutia vyplývajúce z trestného konania, ktoré majú vplyv na ich práva,
• zabezpečiť účinný prístup k náhrade škody tak, že sa obetiam zaručí náhrada škody bezprostredne po vynesení rozsudku.

Zdroj: Európska komisia

12.07.2023

14. ROČNÍK CENY OBČIANSKEJ SPOLOČNOSTI

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) oficiálne spustil 14. ročník Ceny občianskej spoločnosti a že už teraz je možné podávať prihlášky.

Špecifickou témou tohto vydania je "Duševné zdravie". Cena, ktorá má celkovú hodnotu 50 000 EUR a ktorú si môže rozdeliť až päť výhercov, bude odmenou za efektívne, inovatívne a kreatívne neziskové iniciatívy realizované na území EÚ.

Uzávierka prihlášok je 30. septembra 2023.

Podrobné informácie o cene, ako aj pravidlá súťaže, a formulár žiadosti sú k dispozícii na webovej stránke EHSV.

Viac informácii v EN: https://www.eesc.europa.eu/en/agenda/our-events/events/14th-eesc-civil-society-prize 

Viac informácii v SK: https://hospodarskyvybor.sk/14-cena-ehsv-pre-obciansku-spolocnost/ 

Európsky hospodársky a sociálny výbor je poradným orgánom EÚ reprezentujúcim zamestnávateľov, odborové zväzy, poľnohospodárov, spotrebiteľov a ďalšie záujmové skupiny, ktoré kolektívne tvoria organizovanú občiansku spoločnosť.

10.07.2023

EUROBAROMETER: EURÓPANIA PODPORUJ/ ENERGETICKÚ POLITIKU A REAKCIU EÚ NA RUSKÚ INVÁZIU NA UKRAJINU

Z najnovšieho štandardného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v júni 2023, vyplýva že občania EÚ naďalej drvivou väčšinou podporujú energetickú transformáciu a očakávajú rozsiahle investície do obnoviteľných zdrojov energie. Naďalej vo veľkej miere schvaľujú opatrenia, ktoré EÚ prijala na podporu Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Takisto podporujú silnejšiu spoluprácu EÚ v oblasti obrany a zvýšené výdavky na obranu. Hoci inflácia naďalej vyvoláva veľké obavy, vnímanie hospodárskej situácie a hospodárske očakávania sa zlepšujú. Väčšina Európanov sa domnieva, že nástroj NextGenerationEU – plán obnovy EÚ vo výške 800 miliárd EUR – môže byť účinným prostriedkom na riešenie súčasných hospodárskych výziev.

• Viac ako osem z desiatich občanov EÚ si myslí, že EÚ by mala masívne investovať do obnoviteľných zdrojov energie, ako je veterná a slnečná energia (85 %), a že zvýšenie energetickej efektívnosti budov, dopravy a tovaru zníži našu závislosť od výrobcov energie z krajín mimo EÚ (82 %).
• 80 % domnieva, že členské štáty EÚ by mali nakupovať energiu z iných krajín spoločne, aby dosiahli lepšiu cenu.
• 81 % respondentov súhlasí s tým, že zníženie dovozu ropy a zemného plynu a investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov je dôležité pre našu celkovú bezpečnosť.
• 82 % tvrdí, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie.
• 88 % občanov EÚ podporuje poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou.
• 86 % podporuje prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ.
• 75 % schvaľuje finančnú podporu Ukrajine.
• 72 % podporuje hospodárske sankcie voči ruskej vláde, spoločnostiam a jednotlivcom.
• 66 % súhlasí so zákazom vysielania štátom vlastnených médií, ako sú Sputnik a Russia Today, v EÚ.
• 64 % podporuje financovanie nákupu a dodávok vojenského vybavenia Ukrajine a 64 % zároveň súhlasí s tým, aby EÚ udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny EÚ.
• 56 % respondentov je spokojných s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a 54 % je spokojných s reakciou ich národnej vlády.
• 77 % Európanov podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku a 80 % si myslí, že spolupráca v oblasti obrany na úrovni EÚ by sa mala zintenzívniť.
• 77 % sa domnieva, že nákup vojenského vybavenia členskými štátmi by sa mal lepšie koordinovať a 69 % by chcelo, aby EÚ posilnila svoju kapacitu na výrobu vojenského vybavenia.
• 77 % súhlasí s tým, že EÚ by mala budovať partnerstvá s krajinami mimo EÚ s cieľom investovať do udržateľnej infraštruktúry a prepojiť ľudí a krajiny na celom svete.
• Úroveň dôvery v Európsku úniu sa vo väčšine kandidátskych krajín od zimy 2022 – 2023 výrazne zvýšila.
• 45 % respondentov sa domnieva, že stav európskeho hospodárstva je dobrý (+ 5 percentuálnych bodov od januára – februára).
• 55 % Európanov myslí, že plán obnovy EÚ v hodnote 800 miliárd eur (nástroj NextGenerationEU) môže byť účinným opatrením na riešenie súčasných hospodárskych výziev.
• V eurozóne je podpora jednotnej meny naďalej veľmi vysoká (78 %), zatiaľ čo v prípade EÚ ako celku je mierne nižšia (71 %).
• 27 % Európanov si myslí, že rastúce ceny, inflácia a životné náklady sú jedným z dvoch najdôležitejších problémov, ktorým EÚ v súčasnosti čelí. Na druhom mieste je medzinárodná situácia (25 %), nasleduje prisťahovalectvo (24 %) a "životné prostredie a zmena klímy (22 %).
• 47 % obyvateľstva EÚ má tendenciu dôverovať EÚ, zatiaľ čo 32 % má tendenciu dôverovať národným vládam. Tendenciu nedôverovať EÚ má 45 % respondentov.
• 45 % občanov EÚ vníma EÚ pozitívne, 18 % ju vníma negatívne a 37 % ju vníma neutrálne. Vo všetkých členských štátoch prevažuje pozitívne vnímanie nad negatívnym vnímaním.
• 63 % respondentov v EÚ tvrdí, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ.

Ako to vidia slovenskí respondenti:

• 36 % Slovákov myslí, že medzinárodná situácia je najdôležitejším problémom, ktorému EÚ v súčasnosti čelí. Nasledujú rastúce ceny, inflácia a životné náklady (25 %) a dodávky energie (22 %).
• 44 % Slovákov dôveruje EÚ. Tendenciu nedôverovať EÚ má 47 % opýtaných.
• Slovenskému parlamentu dôveruje 17 % Slovákov (tendenciu nedôverovať národnému parlamentu vyjadrilo 75 %) a slovenskej vláde 19 % respondentov zo Slovenska (národnej vláde nedôveruje 73 %).
• 36 % Slovákov vníma EÚ pozitívne, 30 % ju vníma negatívne a 33 % ju vníma neutrálne.
• Jednotnú európsku menu podporuje 81 % respondentov zo Slovenska.
• 70 % Slovákov podporuje spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku.
• 47 % respondentov zo Slovenska je spokojných s reakciou EÚ na ruskú inváziu na Ukrajinu a 40 % je spokojných s reakciou ich národnej vlády.
• 81 % Slovákov podporuje poskytovanie humanitárnej pomoci ľuďom zasiahnutým vojnou.
• 78 % podporuje prijímanie ľudí utekajúcich pred vojnou do EÚ.
• 57 % tvrdí, že EÚ by mala čo najskôr znížiť svoju závislosť od ruských zdrojov energie.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2023

UDRŽATEĽNEJŠIE VYUŽÍVANIE PRÍRODNÝCH ZDROJOV RASTLÍN A PÔDY

Komisia včera prijala balík opatrení na udržateľné využívanie kľúčových prírodných zdrojov, ktorý zároveň posilní odolnosť potravinových systémov a poľnohospodárstva EÚ. Na základe právneho predpisu o monitorovaní pôdy sa EÚ vydá cestou k zabezpečeniu zdravej pôdy do roku 2050, a to vďaka zhromažďovaniu údajov o zdraví pôdy a ich sprístupňovaniu poľnohospodárom a iným pôdohospodárom. Týmto predpisom sa z udržateľného obhospodarovania pôdy stáva norma. Taktiež rieši situácie neprijateľných zdravotných a environmentálnych rizík spôsobených kontamináciou pôdy. Návrhy posilnia inovácie a udržateľnosť, keďže umožnia bezpečné využívanie technického pokroku v oblasti nových genómových techník, a to v snahe podporiť rozvoj plodín odolných voči zmene klímy a obmedzenie používania chemických pesticídov. Zároveň zabezpečia udržateľnejšie, kvalitnejšie a rozmanitejšie osivá a množiteľský a reprodukčný materiál pre rastliny a lesy. Novými opatreniami sa tiež navrhuje obmedzenie potravinového a textilného odpadu, čo prispeje k efektívnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a ďalšiemu zníženiu emisií skleníkových plynov z týchto sektorov.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2023

SPRÁVA O STRATEGICKOM VÝHĽADE Z ROKU 2023

Európska komisia dnes predstavila správu o strategickom výhľade z roku 2023, v ktorej analyzuje otvorenú strategickú autonómiu Európy založenú na udržateľnosti a dobrých podmienkach ľudí na život a navrhuje, ako sa k nej dopracovať. EÚ chce v najbližších desaťročiach dosiahnuť klimatickú neutralitu a udržateľnosť. Správa z roku 2023 navrhuje desať oblastí, v ktorých treba zasiahnuť, aby bola transformácia úspešná:

• zabezpečiť novú európsku sociálnu zmluvu s obnovenou sociálnou politikou a zameraním sa na vysokokvalitné sociálne služby,
• prehĺbiť jednotný trh, na ktorom sa presadí odolné hospodárstvo s nulovou bilanciou emisií so zameraním na otvorenú strategickú autonómiu a hospodársku bezpečnosť,
• zveľadiť ponuku EÚ na svetovej scéne, aby sa upevnila spolupráca s kľúčovými partnermi,
• podporiť posun vo výrobe a spotrebe k udržateľnosti, zamerať sa na reguláciu a podporovať vyvážený životný štýl,
• prejsť na "Európu investícií" prijatím verejných opatrení na uvoľnenie finančných tokov potrebných na súbežnú transformáciu,
• zabezpečiť, aby výdavky verejnej správy zodpovedali udržateľnosti, zavedením efektívneho daňového rámca a verejných výdavkov,
• ďalej posúvať politické a hospodárske ukazovatele k udržateľným a inkluzívnym podmienkam na život, a to aj prispôsobením HDP rôznym faktorom,
• zabezpečiť, aby všetci Európania mohli prispievať k transformácii, zvýšením účasti na trhu práce a zameraním sa na budúce zručnosti,
• posilniť demokraciu, pričom základom politík bude generačná spravodlivosť, ktorá zvýši podporu zmien,
• doplniť civilnú ochranu "civilnou prevenciou" posilnením súboru nástrojov EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie.

Zdroj: Európska komisia

06.07.2023

OPÄTOVNÉ POUŽITIE A RECYKLÁCIA TEXTILNÉHO ODPADU A POSILNENIE TRHOV S POUŽITÝMI TEXTÍLIAMI

Komisia navrhuje pravidlá, podľa ktorých sú výrobcovia zodpovední za celý životný cyklus textilných výrobkov a podporujú udržateľné nakladanie s textilným odpadom v celej EÚ. Táto iniciatíva urýchli rozvoj odvetvia triedeného zberu, triedenia, opätovného použitia a recyklácie textilu v EÚ v súlade so stratégiou EÚ pre udržateľný a obehový textil. Komisia navrhuje zaviesť povinné a harmonizované systémy rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR) pre textil vo všetkých členských štátoch EÚ. Výrobcovia pokryjú náklady na nakladanie s textilným odpadom. Spoločné pravidlá rozšírenej zodpovednosti výrobcov v EÚ takisto uľahčia členským štátom vykonávanie požiadavky na zber textílií oddelene od roku 2025 v súlade so súčasnými právnymi predpismi. Návrh tiež podporí výskum a vývoj inovačných technológií pre obehovosť textilného odvetvia, ako je recyklácia vlákien. Návrh sa zaoberá aj otázkou nezákonného vývozu textilného odpadu do krajín, ktoré nie sú dostatočne vybavené na jeho riadenie.

Zdroj: Európska komisia 

05.07.2023

SPRÁVA O PRÁVNOM ŠTÁTE 2023

Komisia dnes uverejnila svoju štvrtú výročnú správu o právnom štáte, v ktorej mapuje stav v oblasti právneho štátu v každom členskom štáte. Hoci v niektorých členských štátoch EÚ stále existujú obavy týkajúce sa určitých aspektov právneho štátu, správa sa stala kľúčovým motorom zmeny a pozitívnych reforiem. Možno tak skonštatovať, že z minuloročných odporúčaní bolo úplne alebo čiastočne splnených až 65 %. Dnešný balík zahŕňa oznámenie, v ktorom sa mapuje situácia v EÚ ako celku a ktoré zároveň obsahuje 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na dôležitý vývoj v každom členskom štáte od júla 2022. Správa obsahuje posúdenie minuloročných odporúčaní a členským štátom opäť poskytuje konkrétne odporúčania. Správa sa zaoberá štyrmi piliermi: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, pluralita médií a iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.

Zdroj: Európska komisia

04.07.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ PRÍSNEJŠIEHO PRESADZOVANIA VŠEOBECNÉHO NARIADENIA O OCHRANE ÚDAJOV V CEZHRANIČNÝCH PRÍPADOCH

Komisia dnes predložila nový právny predpis na zjednodušenie spolupráce medzi orgánmi pre ochranu údajov pri presadzovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v cezhraničných prípadoch. Novým nariadením sa stanovujú konkrétne procesné pravidlá pre orgány pri uplatňovaní všeobecného nariadenia o ochrane údajov v prípadoch, ktoré sa týkajú jednotlivcov nachádzajúcich sa vo viac ako jednom členskom štáte. Novými pravidlami sa objasní, čo musia jednotlivci predložiť pri podávaní sťažnosti, a zabezpečí sa, aby boli primerane zapojení do procesu. Pokiaľ ide o podniky, novými pravidlami sa objasnia ich práva na riadny proces, ak orgán pre ochranu údajov vyšetruje možné porušenie všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Pravidlá preto prinesú rýchlejšie riešenie prípadov, a to znamená rýchlejšie opravné prostriedky pre jednotlivcov a väčšiu právnu istotu pre podniky. Pokiaľ ide o orgány pre ochranu údajov, nové pravidlá uľahčia spoluprácu a zvýšia efektívnosť presadzovania.

Zdroj: Európska komisia

03.07.2023

NOVÉ FINANCOVANIE ALIANCIÍ EURÓPSKYCH UNIVERZÍT POSILŇUJE SPOLUPRÁCU V OBLASTI VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA

Komisia dnes oznámila výsledky výzvy programu Erasmus+ na rok 2023 týkajúcej sa iniciatívy "Európske univerzity", ktorá poskytuje podporu alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania. S rekordným rozpočtom 402,2 milióna eur z programu Erasmus+ na túto výzvu dostáva každá aliancia európskych univerzít na štyri roky rozpočet do výšky 14,4 milióna eur. Tieto spojenectvá spájajú novú generáciu Európanov, ktorí sú schopní študovať a pracovať v rôznych európskych krajinách, rôznych jazykoch, ako aj v rôznych sektoroch a akademických disciplínach. Vďaka týmto alianciám môžu študenti získať titul kombináciou štúdia vo viacerých európskych krajinách, čo prispieva k medzinárodnej konkurencieschopnosti inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v Európe. Do celkového počtu 50 aliancií dnes pribudlo sedem nových aliancií európskych univerzít. Tie spájajú viac ako 430 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v 35 krajinách. Patria medzi ne všetky členské štáty EÚ a Island, Nórsko, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Študenti týchto inštitúcií môžu využívať jedinečnú nadnárodnú a inovatívnu ponuku vzdelávania, ktorá im umožní získať základné zručnosti a kompetencie pre budúcnosť. Okrem toho vďaka nadviazaniu partnerstva s takmer 1 700 pridruženými partnermi z mimovládnych organizácií, podnikov, miestnych a regionálnych orgánov prináša 50 aliancií európskych univerzít do európskych regiónov rozsiahle inovácie.

Zdroj: Európska komisia

03.07.2023

MEDZINÁRODNÉ CENTRUM PRE STÍHANIE ZLOČINU AGRERSIE PROTI UKRAJINE

Dnes začalo v Haagu pôsobiť Medzinárodné centrum pre stíhanie zločinu agresie proti Ukrajine (ICPA), ktoré je zriadené v rámci Agentúry Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust). Nové centrum bude plniť kľúčové úlohy s cieľom vyšetriť ruský zločin agresie voči Ukrajine a napomôcť spracovanie prípadov pre budúce súdne konania. Poskytne štruktúru na podporu súčasných aj budúcich vnútroštátnych vyšetrovaní zločinu agresie a bude prispievať k výmene a analýze dôkazov zozbieraných od začiatku ruskej agresie. Centrum bolo zriadené s podporou Komisie a združuje vybraných vnútroštátnych prokurátorov zapojených do práce spoločného vyšetrovacieho tímu, s ktorým je centrum prepojené pri svojich operáciách. Zapojení experti budú môcť každodenne spolupracovať, rýchlo si vymieňať dôkazy a dohodnúť sa na spoločnej stratégii. Eurojust bude poskytovať operačnú, právnu, finančnú a logistickú podporu a v rámci nej chrániť, uchovávať a analyzovať dôkazy. To je nevyhnutné na prípravu na budúce súdne konania, či už pred vnútroštátnymi alebo medzinárodnými súdmi vrátane prípadného tribunálu pre zločin agresie alebo Medzinárodného trestného súdu (ICC) pre trestné činy patriace do jeho jurisdikcie.

Zdroj: Európska komisia

03.07.2023

EURÓPSKA KOMISIA NA POHODE 2023

Blíži sa festival Pohoda 2023. Už po 15krát bude jeho súčasťou Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Od štvrtka 6. júla do soboty 8. júla 2023 čaká na návštevníkov Európa stage s diskusiami Café Európa, EÚ Fun zóna a EdUtajner, stan Opravárov spoločnosti –slovenských mimovládnych organizácií, diskusia s názvom Tepláreň Nahlas: Európa pre všetkých a mnoho ďalšieho. Pridajú sa tiež partneri z Národnej agentúry programu Erasmus+, Národného inštitútu vzdelávania a mládeže a Štátneho inštitútu odborného vzdelávania. Viac informácií o programe Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku na festivale Pohoda 2023 nájdete na stránke:

https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/europska-komisia-prichadza-na-pohodu-2023-2023-07-03_sk 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

30.06.2023

EURÓPSKA PEŇAŽENKA DIGITÁLNEJ IDENTITY

Komisia víta predbežnú politickú dohodu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o kľúčových prvkoch návrhu európskeho právneho rámca digitálnej identity. Ústredným inovačným prvkom tohto rámca je osobná digitálna peňaženka v podobe bezpečnej a praktickej mobilnej aplikácie. Umožní všetkým občanom EÚ, obyvateľom a podnikom dôveryhodný prístup k verejným a súkromným online službám v celej Európe. Komisia už investuje 46 miliónov eur z programu Digitálna Európa do štyroch rozsiahlych pilotných projektov s cieľom otestovať európsku peňaženku digitálnej identity v rôznych prípadoch každodenného používania vrátane mobilného vodičského preukazu, elektronického zdravotníctva, platieb, ako aj vzdelávania a odborných kvalifikácií. Pilotné projekty sa začali 1. apríla 2023 a prispejú k zlepšeniu technických špecifikácií peňaženky.

Zdroj: Európska komisia

30.06.2023

106 MILIÓNOV EUR NA 18 NOVÝCH PROJEKTOV MISIE EÚ "OCHRANA NAŠICH OCEÁNOV A VÔD"

Komisia dnes oznámila 18 nových projektov, ktoré získajú viac ako 106 miliónov eur ako príspevok na misiu EÚ "Obnova našich oceánov a vôd". Na projektoch sa zúčastňuje viac ako 370 príjemcov z 36 krajín vrátane MSP, výskumných inštitúcií, miestnych orgánov, škôl a podnikov. Budú zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní klimatickej neutrality a obnove prírody prostredníctvom ochrany a obnovy biodiverzity vo vodách, znižovania znečistenia, podpory udržateľného modrého hospodárstva a rozvoja európskeho digitálneho partnerstva v oceáne. Do projektov sú zapojené všetky členské štáty EÚ, a to prostredníctvom opatrení z Baltského a Severného mora, cez rieku Dunaj, Stredozemné more a cez Atlantik.

Zdroj: Európska komisia

27.06.2023

KOMISIA SCHVÁLILA UPRAVENÝ PLÁN OBNOVY A ODOLNOSTI SLOVENSKA V HODNOTE 6,4 MILIARDY EUR VRÁTANE KAPITOLY REPowerEU

Európska komisia včera kladne posúdila upravený Plán obnovy a odolnosti Slovenska, ktorý zahŕňa kapitolu REPowerEU. Súčasný plán má hodnotu 6,4 miliardy eur vo forme grantov (zvýšenie zo 6 miliárd eur) a zahŕňa 64 reforiem a 60 investícií. Slovensko navrhlo niekoľko zmien pôvodného plánu, napríklad širší rozsah obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré možno získať finančnú podporu (napr. biometán), a objasnilo rozsah investícií do zdravotnej starostlivosti, spravodlivosti a dopravy. Zmeny nastali aj v plánovaných reformách vzdelávania, neovplyvňujú však očakávaný pozitívny vplyv týchto reforiem. Slovensko zároveň vyradilo dve menšie investície z pôvodného plánu a upravilo takmer 70 opatrení. Zabezpečí tak ich účinnú realizáciu v zmenenom kontexte, ktorý sa okrem iného vyznačuje vyššou infláciou, než sa pôvodne očakávalo, a znížením grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktoré financujú časť plánu (t. j. opatrenia, ktoré nie sú zahrnuté v kapitole REPowerEU). Slovensko doplnilo do svojho plánu kapitolu REPowerEU, ktorá obsahuje šesť nových reforiem, štyri nové investície a štyri rozšírené investície, ktoré už boli zahrnuté do pôvodného plánu. Tieto opatrenia prispejú k splneniu cieľov plánu REPowerEU, aby sa Európa najneskôr do roku 2030 stala nezávislou od ruských fosílnych palív.

Zdroj: Európska komisia

27.06.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ NA POSILNENIE KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI V INŠTITÚCIÁCH, ORGÁNOCH, ÚRADOCH A AGENTÚRACH EÚ

Komisia víta politickú dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou EÚ o návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanovujú opatrenia na zaistenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie. Týmto nariadením sa zavedie rámec pre správu, riadenie rizík a kontrolu všetkých subjektov EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti, pričom jehovykonávanie bude monitorovať nová medziinštitucionálna rada pre kybernetickú bezpečnosť. Zároveň sa rozšíri mandát tímu reakcie na núdzové počítačové situácie v európskych inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach (CERT-EU), ktorý bude slúžiť ako centrum na výmenu spravodajských informácií o hrozbách, koordináciu reakcie na incidenty a ako ústredný poradný orgán a poskytovateľ služieb.

Zdroj: Európska komisia 

26.06.2023

STAŇTE SA ČLENOM SIETE TEAM EUROPE DIRECT!

Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike chce zintenzívniť svoje činnosti v oblasti informovania a spolupráce priamo s občanmi v súvislosti s témami týkajúcimi sa Európskej únie a jej politík.

Zastúpenie Európskej komisie (ďalej len "zastúpenie Komisie") zriaďuje Team EUROPE DIRECT, sieť nezávislých, inšpiratívnych rečníkov, ktorí sú zdatní tak v témach EÚ, ako aj v komunikácii, vrátane prístupov participatívnej demokracie, ktorí dokážu sprostredkovať činnosti a pridanú hodnotu EÚ širokému publiku a zároveň posúdiť a zhromaždiť spätnú väzbu s cieľom podnietiť verejnú diskusiu o Európskej únii.

Členovia Team EUROPE DIRECT úzko spolupracujú so zastúpením Komisie, nevystupujú však v mene Komisie. Sú nezávislí, chcú svojmu publiku odovzdať podložené, objektívne a neskreslené informácie o Európskej únii, aby povzbudili a podporili občanov v tom, aby lepšie chápali politiky EÚ a aby sa aktívne zapájali do demokratického života EÚ.

1. Koho hľadájú?

Sieť Team EUROPE DIRECT budú tvoriť štátni príslušníci ktoréhokoľvek členského štátu Európskej únie, ktorí:

• majú dobré znalosti o EÚ, jej fungovaní, najnovšom vývoji a jej určujúcich iniciatívach;

• majú odborné znalosti v jednej alebo viacerých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje politika EÚ;

• majú komunikačné zručnosti, ako je rečnenie, facilitácia, moderovanie alebo oživenie diskusií alebo konferencií, podujatí, panelov, seminárov a školení vrátane prístupov participatívnej demokracie, prítomnosti v médiách (rozhlasové/televízne vysielanie) a uverejňovania novinových článkov.

Potrebné sú jazykové zručnosti na úrovni materinského jazyka, ako aj dobrá znalosť angličtiny (aspoň na úrovni C1) a IT zručnosti na prístup k informáciám alebo školeniam Komisie.

2. Aká je úloha člena Team EUROPE DIRECT?

Podľa svojej odbornosti sa členovia Team EUROPE DIRECT zúčastňujú na diskusiách alebo konferenciách, podujatiach, paneloch, seminároch, školeniach, rozhlasovom a televíznom vysielaní, uverejňujú novinové články atď. a zapájajú sa do nich.

O účasť členov Team EUROPE DIRECT na podujatiach môže požiadať zastúpenie Komisie alebo ju môže navrhnúť člen Team EUROPE DIRECT. V druhom prípade je skôr, než sa člen Team EUROPE DIRECT zúčastní na akomkoľvek podujatí, potrebný písomný súhlas zastúpenia Komisie.

Členovia Team EUROPE DIRECT sa takisto povzbudzujú k tomu, aby boli aktívni na sociálnych médiách, pokiaľ ide o sprostredkovanie posolstiev Európskej komisie a podnecovanie diskusie o EÚ.

Pri všetkých príležitostiach sa od členov očakáva výslovné vyhlásenie, že sa nevyjadrujú v mene Komisie.

Členovia Team EUROPE DIRECT by mali spolupracovať s miestnymi centrami EUROPE DIRECTSK••• a ďalšími kontaktnými centrami EÚSK•••, aby využili všetky možné synergie vrátane logistickej kapacity týchto centier na organizovanie podujatí a maximálnu návštevnosť.

Členovia Team EUROPE DIRECT vyplnia každoročný prieskum o svojej činnosti, ktorý vypracuje Európska komisia.

3. Akú pomoc možno očakávať od zastúpenia Komisie a ústredia Komisie v Bruseli?

Komisia členom Team EUROPE DIRECT sprístupní relevantné zdroje informácií, napríklad vo forme online školení, informačných bulletinov atď.

Organizovať sa budú výročné zasadnutia a/alebo školenia na Slovensku a stretnutia v Bruseli sa môžu organizovať príležitostne. Komisia hradí cestovné náklady a náklady na ubytovanie, pokiaľ ide o stretnutia v Bruseli.

Činnosť siete Team EUROPE DIRECT propaguje zastúpenie na svojom webovom sídle a inými vhodnými prostriedkami.

Ak zastúpenie Komisie požiada člena Team EUROPE DIRECT o účasť na podujatí, zvyčajne a v závislosti od dostupných rozpočtových prostriedkov ponúkne jednorazovú platbu. Ak ide o účasť z iniciatívy člena Team EUROPE DIRECT, zastúpenie Komisie v jednotlivých prípadoch rozhodne o tom, či sa vyplatí jednorazová suma. V oboch prípadoch je člen Team EUROPE DIRECT informovaný pred svojou účasťou a jednorazová suma je splatná až po ukončení účasti, ktorú potvrdí organizátor podujatia.

4. Ako sa stať členom Team EUROPE DIRECT?

Osoby, ktoré sa chcú stať členom Team EUROPE DIRECT, musia predložiť tieto dokumenty:

• prihlášku (pozri tu: EUSurvey - Survey (europa.eu));

• motivačný list, v ktorom uchádzač uvedie zemepisnú oblasť činnosti, témy odborných znalostí a komunikačné zručnosti;

• životopis (CV).

Dokumenty treba zaslať elektronicky len na túto adresu: EUSurvey - Survey (europa.eu)

Termín na predloženie žiadosti je 30. august 2023.

Zastúpenie Komisie prijme približne 20 uchádzačov na základe ich životopisu, motivačného listu a v prípade potreby pohovoru. Pri vytváraní siete sa zastúpenie Komisie bude usilovať o dosiahnutie vyváženého geografického pokrytia celého územia a rodovej rovnováhy, pričom zároveň a v čo najväčšej možnej miere zabezpečí rovnocenné pokrytie hlavných tém odborných znalostí. Každý uchádzač bude e-mailom osobne informovaný o výsledku svojej prihlášky.

Ak sa do 30.08.2023 neprihlási 20 uchádzačov, lehota sa môže predĺžiť.

Osoby, ktoré sa majú stať členmi siete Team EUROPE DIRECT, budú požiadané, aby podpísali list o porozumení týkajúci sa členstva v sieti Team EUROPE DIRECT.

21.06.2023

EIF SPROSTREDKUJE 280 MILIÓNOV EUR ČESKÝM A SLOVENSKÝM MSP A PODNIKOM SO STREDNOU KAPITALIZÁCIOU PROSTREDNÍCTVOM KOMERČNÍ BANKY

Európsky investičný fond (EIF) podpísal dve záruky s Komeční bankou, ktoré umožnia českému veriteľovi poskytnúť mikropodnikom a malým a stredným podnikom nové financovanie vo výške až 280 miliónov eur. Uľahčí sa tak poskytovanie úverov za výhodných podmienok na podporu investícií do inovácií a digitalizácie, udržateľnosti, sociálneho podnikania, zručností a vzdelávania, ako aj do sektora kultúry a kreatívneho umenia, čím sa podporí podnikateľský sektor v krajine. EIF, ktorý je súčasťou skupiny Európskej investičnej banky (skupina EIB), poskytuje Komerční banke portfóliovú záruku vďaka podpore programu InvestEU, ktorého cieľom je zmobilizovať v období rokov 2021 – 2027 viac ako 372 miliárd eur vo forme dodatočných investícií pre politické priority EÚ. Očakáva sa, že túto financovanie využije približne 6 500 spoločností v Česku a na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

21.06.2023

ROZPOČET EÚ: KOMISIA PREDLOŽILA UPRAVENÝ BALÍK PRE ĎALŠIU GENERÁCIU VLASTNÝCH ZDROJOV

Návrh dokončuje a aktualizuje balík pre ďalšiu generáciu vlastných zdrojov do rozpočtu, ktorý bol predložený v decembri 2021. V balíku boli navrhnuté tri zdroje príjmov: prvý založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý založený na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a tretí je založený na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie ("prvý pilier") prerozdelí členským štátom EÚ. Balík bol zároveň doplnený štatistickým vlastným zdrojom, prepojeným s podnikovým sektorom. Po nadobudnutí účinnosti tento súbor nových vlastných zdrojov zabezpečí primerané dlhodobé financovanie rozpočtu vrátane splatenia nástroja NextGenerationEU.

Zdroj: Európska komisia

21.06.2023

KOMISIA NAVRHUJE POSILNI5 DLHODOBÝ ROZPOČET EÚ, ABY VEDELA REAGOVAŤ NA NALIEHAVEHŠIE VÝZVY

Cieľom návrhu je zabezpečiť posilnenie obmedzeného počtu prioritných oblastí, aby sa zabezpečila schopnosť rozpočtu EÚ naďalej zabezpečovať najzákladnejšie ciele. Hlavnými prvkami sú:

• Nástroj pre Ukrajinu založený na grantoch, úveroch a zárukách s celkovou kapacitou 50 mld. eur v období 2024 – 2027 na uspokojenie okamžitých potrieb Ukrajiny, na jej obnovu a modernizáciu na jej ceste k EÚ.

• Posilnenie rozpočtu EÚ s cieľom riešiť vnútorný a vonkajší rozmer migrácie, ako aj potreby vyplývajúce z globálnych dôsledkov ruskej útočnej vojny na Ukrajine a posilniť partnerstvá s kľúčovými tretími krajinami o 15 mld. eur.

• Platforma strategických technológií pre Európu (STEP – Strategic Technologies for Europe Platform) na podporu dlhodobej konkurencieschopnosti EÚ v súvislosti s kritickými technológiami v oblasti digitálnych a špičkových technológií (deep tech), čistých technológií a biotechnológií.

• Účinný mechanizmus na zabezpečenie vyšších nákladov na financovanie nástroja NextGenerationEU v dôsledku bezprecedentného nárastu úrokových sadzieb. Nový osobitný Nástroj Európskej únie na obnovu (EURI) bude pokrývať výlučne náklady, ktoré budú nad rámec pôvodných prognóz z roku 2020.

Zdroj: Európska komisia

21.06.2023

15,4 MILIÓNA EUR NA VÝZVU EURÓPSKEJ NOCI VÝSKUMNÍKOV A INICIATÍVU VÝSKUMNÍCI NA ŠKOLÁCH 2024 a 2025

Európska komisia dnes vyhlásila novú výzvu vo výške 15,4 milióna eur na Európsku noc výskumníkov a iniciatívu Výskumníci na školách v rokoch 2024 a 2025. Výzva sa ukončí 25. októbra 2023 a očakáva sa, že sa z nej bude financovať približne 50 projektov, ktorými sa vykonávajú tieto činnosti v EÚ a v krajinách pridružených k programu Horizont Európa. Európska noc výskumníkov a iniciatíva Výskumníci na školách posilňujú prepojenie medzi vedou a vzdelávaním a zvyšujú záujem o kariéru vo výskume, najmä medzi mladými ľuďmi. Európska noc výskumných pracovníkov je najväčším vedeckým a komunikačným podujatím v EÚ a krajinách pridružených k programu Horizont Európa, ktoré každoročne priťahuje viac ako 1,5 milióna návštevníkov. Viac informácií o výzvach MSCA (akcie Marie Curie-Skłodowskej ) a Citizens 2023 a o tom, ako sa prihlásiť, je k dispozícii online.

Zdroj: Európska komisia

21.06.2023

EURÓPSKA STRATÉGIA HOSPODÁRSKEJ BEZPEČNOSTI

Európska komisia a vysoký predstaviteľ včera uverejnili spoločné oznámenie o európskej stratégii hospodárskej bezpečnosti. Spoločné oznámenie sa venuje otázkam, ako minimalizovať riziká vyplývajúce z určitých hospodárskych tokov v kontexte zvýšeného geopolitického napätia a zrýchlených technologických zmien a zároveň zachovať maximálnu úroveň hospodárskej otvorenosti a dynamiky. Navrhovaná stratégia stanovuje spoločný rámec, ako dosiahnuť hospodársku bezpečnosť podporovaním hospodárskej základne a konkurencieschopnosti EÚ; ochranou pred rizikami; a nadväzovaním partnerstiev s čo najširšou škálou krajín s cieľom riešiť spoločné obavy a záujmy. Opatrenia týkajúce sa hospodárskej bezpečnosti sa budú riadiť základnými zásadami proporcionality a presnosti. V oznámení sa stanovuje základ pre strategickú diskusiu s členskými štátmi EÚ a Európskym parlamentom, ktorej cieľom je vypracovať komplexný prístup k ochrane hospodárskej bezpečnosti Únie. Európska rada sa bude stratégii venovať na svojom zasadnutí 29. – 30. júna 2023.

Zdroj: Európska komisia

19.06.2023

KOMISIA OZNAMUJE ĎALŠIE KROKY V OTÁZKE KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI 5G SIETÍ

Bezpečnosť 5G sietí patrí k hlavným prioritám Komisie a je základným prvkom stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu, pretože tieto siete sú ústrednou infraštruktúrou, ktorá poskytuje základ pre širokú škálu služieb nevyhnutných pre fungovanie vnútorného trhu a zabezpečenie životne dôležitých spoločenských a hospodárskych funkcií. Členské štáty dnes s podporou Európskej komisie a agentúry ENISA (Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť) uverejnili druhú správu o pokroku pri vykonávaní súboru nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G. Predmetom správy sú okrem iného aj niektoré z odporúčaní v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov z januára 2022.

Zdroj: Európska komisia 

19.06.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ NA ZVÝŠENIE TRVÁCNOSTI, ENERGETICKEJ ÚČINNOSTI A JEDNODUCHŠEJ OPRAVY TELEFÓNOV A TABLETOV

Komisia navrhla nové pravidlá, ktoré majú spotrebiteľom pomôcť prijímať informované a udržateľné rozhodnutia pri nákupe mobilných a bezšnúrových telefónov a tabletov podľa existujúceho nariadenia EÚ o energetickom označovaní. Tento nový návrh prichádza v ten istý deň ako schválenie opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti, trvanlivosti a jednoduchšej opravy týchto zariadení Európskym parlamentom a Radou v nadväznosti na návrh Komisie z novembra 2022 podľa nariadenia EÚ o ekodizajne. Podľa dnes navrhovaného nariadenia o energetickom označovaní sa na smartfónoch a tabletoch uvádzaných na trh EÚ budú musieť uvádzať informácie o ich energetickej účinnosti, skóre opraviteľnosti, životnosti batérií, ochrane pred prachom a vodou a o odolnosti proti náhodným pádom. Je to po prvýkrát, čo sa od výrobku uvedeného na trh EÚ bude vyžadovať, aby vykazoval index opraviteľnosti. Nariadenie tiež obsahuje pravidlá demontáže a opravy vrátane povinnosti výrobcov sprístupniť kritické náhradné diely opravovniam do 5 – 10 pracovných dní a do 7 rokov po tom, ako sa model výrobku už nebude predávať na trhu EÚ.

Zdroj: Európska komisia

19.06.2023

KOMISIA POSILŇUJE SPOLUPRÁCU S UKRAJINOU V OBLASTI VZDELÁVANIA A ZDRAVIA

Margaritis Schinas, podpredseda Európskej komisie pre podporu európskeho spôsobu života, včera v Kyjeve podpísal v mene Komisie dve dohody o spolupráci s Ukrajinou. Po stretnutí s Oksenom Lisovým, ukrajinským ministrom školstva a vedy, podpredseda Schinas a minister Lisovyi spoločne podpísali dohodu o spolupráci v oblasti vzdelávania medzi Európskou komisiou a Ministerstvom školstva a vedy Ukrajiny. Podpredseda Schinas a Viktor Ľaško, ukrajinský minister zdravotníctva, taktiež spoločne podpísali dohodu o spolupráci v oblasti zdravia medzi Európskou komisiou a Ministerstvom zdravotníctva Ukrajiny.

Zdroj: Európska komisia

19.06.2023

INTENZÍVNEJŠIA SPOLUPRÁCA MEDZI KOMISIOU A UKRAJINSKÝM MINISTERSTVOM MLÁDEŽE A ŠPORTU

Podpredseda Európskej komisie pre podporu európskeho spôsobu života Margaritis Schinas sa včera v Kyjeve stretol s ukrajinským ministrom mládeže a športu Vadymom Guttsaitom. Zhodli sa na význame pokračujúcej úzkej spolupráce v oblasti mládeže a športu. Deje sa tak v kontexte návštevy podpredsedu Schinasav Kyjeve, kde s ukrajinským ministerstvom školstva a vedy podpísal dohodu o spolupráci v oblasti vzdelávania.

Zdroj: Európska komisia

16.06.2023

VÝSLEDKY SÚŤAŽE KLADÝ EURÓPAN 2023 A MLADÝ DIGITÁLNY EURÓPAN 2023

15. júna 2023 sa v Prešove na pôde Prešovskej univerzity uskutočnilo finále 18. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan a celoštátne kolo 5. ročníka súťaže Mladý digitálny Európan. Vo finále Mladého Európana sa stretlo 13 súťažných družstiev – víťazov regionálnych kôl – zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ, či významných osobností EÚ a jej členských krajín. V súťaži zvíťazil kolektív z Gymnázia Golianova v Nitre. Vo finále Mladého digitálneho Európana si zmeralo sily 11 účastníkov z piatich stredných škôl. Víťazom sa stal Peter Michal z Gymnázia Vojtecha Mihálika v Seredi. Obidve súťaže sú určené študentom 2. a 3. ročníkov gymnázií a stredných odborných škôl z celého Slovenska. Organizuje ich Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoločne s regionálnymi informačnými centrami Europe Direct a ďalšími partnermi.

15.06.2023

DISKUSIA DEMDIS: V AKOM STAVE JE SLOBODA A DEMOKRACIA NA SLOVENSKU?

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s občianskym združením DEMDIS otvára diskusiu na tému "V akom stave je sloboda a demokracia na Slovensku?". Hoci nám dosiaľ demokratické mechanizmy verne slúžili, nedá sa prehliadnuť, že v posledných rokoch čelia viacerým krízam a výzvam. Na Slovensku už dlhšie zaznamenávame pokles záujmu a angažovanosti občanov v politickom procese. Ako predísť úpadku demokratickej a slobodnej spoločnosti? Do diskusie sa môžete zapojiť na tomto linku:

https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/v-akom-stave-je-sloboda-demokracia-na-slovensku-2023-06-14_sk .

Zdroj Európska komisia

13.06.2023

KOMISIA NAVRHUJE SPÔSOBY, AKO VYUŽIŤ POTENCIÁL SOCIÁLNEHO HOSPOD8RSTVA V OBLASTI PRACOVNÝCH MIEST, INOVÁCIÍ A SOCIÁLNEHO ZAČLENENIA

Komisia dnes odporučila konkrétne opatrenia na podporu sociálneho hospodárstva. V Európe pôsobí 2,8 milióna subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré zamestnávajú spolu 13,6 milióna ľudí a ponúkajú riešenia kľúčových výziev, ktorým ako spoločnosť čelíme. Pôsobia v širokej škále odvetví – od sociálnych služieb a služieb starostlivosti až po bývanie, rekreáciu a cenovo dostupnú energiu. Patria medzi ne družstvá, vzájomné spoločnosti, neziskové organizácie, nadácie a sociálne podniky. Cieľom dnešného návrhu je vytvoriť priaznivé podmienky pre rozvoj a rast organizácií sociálneho hospodárstva a zvýšiť informovanosť o ich potenciáli, najmä pri vytváraní kvalitných pracovných miest a pri podpore inovácií a sociálneho začlenenia. V nadväznosti na akčný plán pre sociálne hospodárstvo na rok 2021 Komisia dnes predložila:

• návrh odporúčania Rady, v ktorom sa členské štáty vyzývajú k tomu, aby navrhli a vykonávali stratégie sociálneho hospodárstva,
• bránu sociálneho hospodárstva, webovú stránku jednotného kontaktného miesta, ktorá poskytuje organizáciám sociálneho hospodárstva informácie o financovaní EÚ, o možnostiach odbornej prípravy a o ďalších témach.

Zdroj: Európska komisia

13.06.2023

UDRŽATEĽNÉ FINANCOVANIE: PODPORA INVESTÍCIÍ PRE UDRŽATEĽNÚ BUDÚCNOSŤ

Európska komisia dnes predložila nový balík opatrení, ktorých cieľom je nadviazať na nosné princípy rámca EÚ pre udržateľné financovanie a posilniť ich.

Cieľom dnešného balíka je zabezpečiť, aby v rámci EÚ pre udržateľné financovanie boli aj naďalej podporované spoločnosti a finančný sektor, a zároveň podnecovať financovanie transformačných projektov a technológií zo súkromných zdrojov. Komisia dnes konkrétne dopĺňa taxonómiu EÚ o ďalšie činnosti a navrhuje nové pravidlá pre poskytovateľov ratingov v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia (ESG), čím sa zvýši transparentnosť na trhu s udržateľnými investíciami.

Zdroj: Európska komisia

13.06.2023

INTENZÍVNEJŠÍ BOJ PROTI ANTIMIKROBIÁLNEJ REZISTENCII

Komisia víta, že Rada Európskej únie dnes prijala jej návrh posilniť opatrenia EÚ zamerané na boj proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR).

Odporúčanie o boji proti AMR sa zameriava na prevenciu a kontrolu infekcií, dohľad a monitorovanie, inovácie a dostupnosť účinných antimikrobiálnych látok, obozretné používanie a spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj na spoluprácu na globálnej úrovni.

Na rok 2030 bolo stanovených niekoľko cieľov EÚ, ktoré boli vypracované spolu s Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC):

· znížiť celkovú spotrebu antibiotík u ľudí o 20 %,

· zabezpečiť, aby antibiotiká boli účinné minimálne pri 65 % celkovej spotreby u ľudí (užívanie správnych antibiotík),

· znížiť výskyt infekcií spojených s troma kľúčovými baktériami rezistentnými voči antibiotikám. Tento cieľ sa bude uplatňovať najmä v prípade nemocníc.

Zdroj: Európska komisia

08.06.2023

POROVNANIE FUNGOVANIA JUSTIČNÝCH SYSTÉMOV V EÚ

Európska komisia dnes uverejnila jedenáste vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície. Ide o výročný prehľad a porovnanie efektívnosti, kvalít a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. Tohtoročný porovnávací prehľad obsahuje údaje o 16 nových oblastiach, napríklad o tom, ako vnútroštátne orgány riešia korupciu, o dĺžke konaní týkajúcich sa prípadov úplatkárstva a o osobitných opatreniach uľahčujúcich rovnocenný prístup ku spravodlivosti pre staršie osoby, obete rodovo motivovaného a domáceho násilia a osoby vo všeobecnosti ohrozené diskrimináciou. Vydanie za rok 2023 po prvýkrát obsahuje aj konkrétne údaje o platoch sudcov a prokurátorov, o vymenovaní predsedov najvyšších súdov a generálnych prokurátorov a okrem iného aj o najvyšších inštanciách vykonávajúcich ústavné jurisdikcie.

Hlavné zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície za rok 2023:

• Pretrvávajú problémy s vnímaním nezávislosti súdnictva
• Poznatky o boji proti korupcii
• Naďalej pretrváva priestor na zlepšenie digitalizácie justičných systémov
• Rôzne úrovne prístupu k spravodlivosti pre osoby ohrozené diskrimináciou a staršie osoby, ako aj pre obete rodovo motivovaného a domáceho násilia

Zdroj: Európska komisia

08.06.2023

KOMISIA NAVRHUJE SPOLOČNÉ ETICKÉ NORMY PRE VŠETKY INŠTITÚCIE EÚ

Európska komisia prijala návrh na vytvorenie medziinštitucionálneho etického orgánu pre členov inštitúcií EÚ. Zriadením takéhoto orgánu sa po prvýkrát zavedú spoločné normy etického správania pre členov inštitúcií a formálny mechanizmus koordinácie a výmeny názorov na etické požiadavky medzi inštitúciami. Vďaka týmto zmenám budú politici EÚ podliehať spoločným, jasným, transparentným a zrozumiteľným normám.

Normy budú upravovať viaceré oblasti:

• prijímanie darov a ponúk pohostenia a ciest od tretích strán: normy sa budú uplatňovať aj na prijímanie ocenení, vyznamenaní, cien alebo čestných titulov;
• opatrenia podmienenosti a transparentnosti, najmä v prípade stretnutí so zástupcami záujmových skupín: Komisia, Európsky parlament a Rada už majú zavedené spoločné normy upravujúce stretnutia so zástupcami záujmových skupín a ich uverejňovanie vďaka registru transparentnosti. Normy sa rozšíria tak, aby zahŕňali napríklad prístup do priestorov inštitúcií;
• záujmy a majetok, ktoré sa majú deklarovať, pričom sa stanovia kategórie, ako aj postupy uplatňované na kontrolu týchto vyhlásení;
• vedľajšie alebo externé aktivity s cieľom zabezpečiť, aby nebola ohrozená disponibilita a nezávislosť členov;
• činnosť vyvíjaná bývalými členmi po skončení ich mandátu, stanovenie podmienok a požiadaviek na transparentnosť;
• uplatňovanie spoločného rámca, čo zahŕňa aj monitorovanie dodržiavania predpisov a následných opatrení, a to aj pokiaľ ide o možné prípady obťažovania a sankcie v prípade porušení v rámci každej inštitúcie;
• zverejňovanie informácií: každá inštitúcia bude musieť zverejniť, ako uplatňuje tieto normy.

Nový orgán bude plniť tri hlavné úlohy:

• bude vypracovávať minimálne spoločné normy (vysvetlené vyššie), ktoré budú platiť pre členov zúčastnených inštitúcií a orgánov EÚ, a v prípade potreby ich bude aktualizovať.
• bude organizovať výmeny názorov na vnútorné pravidlá každej inštitúcie v kontexte predmetných noriem, aby sa mohli inštitúcie zo svojich skúseností vzájomne poučiť a využívať ich;
• bude podporovať spoločnú etickú kultúru všetkých členov inštitúcií EÚ a uľahčovať pochopenie rámca verejnosťou, a to v rámci inštitúcií, ako aj mimo nich. Uplatňovanie týchto pravidiel v inštitúciách sa musí riadiť aj zásadami transparentnosti.

Komisia teraz pozve všetky inštitúcie a poradné orgány na stretnutie, ktoré sa bude konať 3. júla v Bruseli, s cieľom začať medziinštitucionálny dialóg a rokovania.

26.05.2023

LAUREÁTI OCENENIA UČITEĽ SLOVENSKA

Laureátom hlavnej ceny Učiteľ Slovenska 2022 sa stal Rastislav Očenáš, učiteľ slovenského jazyka, matematiky a informatiky na Základnej škole v Sliači.Jeho meno zaznelo počas včerajšieho slávnostného galavečera v Moyzesovej sieni v Bratislave, kde sa o tento titul uchádzalo 10 finalistov. Organizátori rozdali okrem hlavnej ceny aj Cenu verejnosti a Cenu Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Cenu verejnosti získala s 5 388 hlasmi (z celkového počtu 17 507 hlasov) Ivica Dafčíková, ktorá učí geografiu a biológiu na druhom stupni Základnej školy Pavla Országha Hviezdoslava v Trstenej. Ocenenie od Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku získala učiteľka Oľga Bystrianska, ktorá učí hudobnú výchovu v ZŠ s MŠ A. Vagača v Detve. Organizátorom galavečera sú mimovládna nezisková organizácia CEEV Živica a Komenského inštitút. Ocenenie Učiteľ Slovenska sa koná pod záštitou prezidentky SR Zuzany Čaputovej a Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Je licencovanou slovenskou verziou Global Teacher Prize, medzinárodného ocenenia, ktoré spája komunitu inšpiratívnych pedagógov z celého sveta.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

26.05.2023

PODPREDSEDNÍČKA EURÓPSKEJ KOMISIE VĚRA JOUROVÁ A KOMISÁRKA ELISA FERREIRA NA NÁVŠTEVE SLOVENSKA

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová zavíta v pondelok 29. mája 2023 do Bratislavy. Počas svojej návštevy sa zúčastní medzinárodnej strategickej konferencie Globsec 2023 Bratislava Forum, kde vystúpi v krátkej diskusii na tému Democracy Disinformed, Democracy Disempowered. Podpredsedníčka Komisie sa tiež stretne s predsedom vlády SR Ľudovítom Ódorom. V utorok 30. mája 2023 navštívi Slovensko aj komisárka pre reformy a súdržnosť Elisa Ferreira. Eurokomisárka sa stretne s vybranými členmi vlády SR – ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Petrom Balíkom a podpredsedníčkou vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Líviou Vašákovou. Popoludní sa komisárka Ferreira taktiež zúčastní diskusného panelu na konferencii organizovanej think-tankom Globsec.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.05.2023

NÁRODNÁ STRATÉGIA VÝSKUMU, VÝVOJA A INOVÁCIÍ 2030

Výskumná a inovačná autorita na Úrade vlády v utorok 23. mája 2023 odbornej a širokej verejnosti predstavila Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030. Národná stratégia počíta s postupným navýšením investícií až na jednu miliardu eur ročne v roku 2030, zlepšením užívateľskej skúsenosti, nasmerovaním zdrojov k vyššej kvalite a spoločenskému dopadu. Vo výsledku sa tak Slovensku podarí posunúť v európskom rebríčku inovačnej výkonnosti o desať priečok, zvýšiť investície do výskumu a vývoja na dve percentá HDP (z toho 1,2 percenta zo súkromných zdrojov) a prilákať 25-tisíc vysokokvalifikovaných ľudí zo zahraničia. Stratégiu v marci 2023 schválila vláda s akčným plánom s 91 opatreniami. Národná stratégia výskumu, vývoja a inovácií do roku 2030 je strešný strategický dokument, ktorý určuje zámery, ciele a priority Slovenskej republiky a princípy dobrého riadenia a efektívnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Jej schválením Slovensko splnilo jeden z míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR. Na plnenie stratégie dohliada Rada vlády pre vedu, techniku a inovácie. Výskumná a inovačná autorita vyhodnocuje plnenie jednotlivých opatrení formou semaforu.

Zdroj: Európska komisia

25.05.2023

POLITICKÉUSMERNENIA V RÁMCI EURÓPSKEHO SEMESTRA

Komisia dnes poskytuje členským štátom usmernenia v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023 s cieľom vybudovať silné a nadčasové hospodárstvo, ktoré zabezpečí konkurencieschopnosť a dlhodobú prosperitu pre všetkých v náročnom geopolitickom prostredí. To si vyžaduje integrovaný prístup vo všetkých oblastiach politiky: podpora environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability. Európsky semester poskytuje na tento účel rámec koordinácie politík, ktorý zahŕňa vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti. Cyklus európskeho semestra poskytuje aj aktualizované správy o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch.

Zdroj: Európska komisia 

25.05.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ NA OCHRANU APOSILNENIE POSTAVENIA RETAILOVÝCH INVESTOROV V EÚ

Komisia dnes prijala balík predpisov týkajúci sa retailových investícií, ktorý stavia záujmy spotrebiteľov do centra retailového investovania. Cieľom je umožniť retailovým investorom (t. j. "spotrebiteľským" investorom) prijímať investičné rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ich potrebami a preferenciami, a zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo spravodlivo a aby boli náležite chránení. Balík sa zameriava na to, aby sa do budúcnosti posilnila dôvera a ochota retailových investorov, pokiaľ ide o bezpečné investovanie, a aby mohli využívať výhody únie kapitálových trhov EÚ v celom rozsahu. Dnešný balík predpisov má široký rozsah pôsobnosti a týka sa všetkých aspektov investovania z pohľadu spotrebiteľov. Súčasťou balíka je pozmeňujúca smernica, ktorou sa revidujú existujúce pravidlá stanovené v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID II), smernici o distribúcii poistenia (IDD), smernici o podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), smernici o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFMD) a smernici o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II), ako aj pozmeňujúce nariadenie, ktorým sa reviduje nariadenie o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení (PRIIP).

Zdroj: Európska komisia

17.05.2023

COLNÁ REFORMA EÚ

Komisia dnes navrhla najambicióznejšiu a najkomplexnejšiu reformu colnej únie EÚ od jej založenia v roku 1968. Dnešná reforma je reakciou na napätú situáciu, v ktorej dnes colné orgány EÚ pôsobia. Tá je spôsobená obrovským nárastom objemu obchodu, najmä elektronického obchodu, rýchlo rastúcim počtom noriem EÚ, ktoré sa musia na hraniciach kontrolovať, a zmenami geopolitickej reality poznačenej krízami. Colný rámec bude vďaka reforme uspôsobený na ekologickejšiu, digitálnejšiu éru, čo prispeje k tomu, že jednotný trh bude bezpečnejší a konkurencieschopnejší. Reformou sa pre obchodníkov zjednodušia a zefektívnia požiadavky na oznamovanie colných informácií, napríklad skrátením času potrebného na dokončenie procesov dovozu, poskytnutím jednotného rozhrania EÚ a uľahčením opakovaného použitia údajov. Reforma tak pomáha plniť cieľ predsedníčky von der Leyenovej znížiť takéto zaťaženie o 25 % bez toho, aby to ohrozilo súvisiace politické ciele. Nový Colný orgán EÚ bude dohliadať na colné dátové centrum EÚ, ktoré bude akýmsi motorom nového systému. Toto dátové centrum časom nahradí existujúcu colnú IT infraštruktúru v členských štátoch EÚ, ktoré tak ušetria prevádzkové náklady vo výške až dvoch miliárd eur ročne. Nový orgán takisto pomôže zdokonaliť prístup EÚ k riadeniu rizík a colným kontrolám.

Zdroj: Európska komisia

16.05.2023

ENERGETICKÁ PLATFORMA EÚ: EÚ PRILÁKALA VIAC AKO 13,4 mil. m3 PLYNU V PRVOM SPOLOČNOM OBSTARÁVANÍ PLYNU

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič dnes ráno oznámil úspešný výsledok vôbec prvej medzinárodnej verejnej súťaže na spoločný nákup dodávok plynu do EÚ. Využitím svojej kolektívnej hospodárskej váhy sa EÚ podarilo prilákať ponuky od celkového počtu 25 dodávateľských spoločností, čo zodpovedá viac ako 13,4 mld. m³, čím sa prekročil dopyt (11,6 mld. m³), ktorý spoločnosti z EÚ predložili prostredníctvom nedávno vytvoreného mechanizmu AggregateEU. Poskytovatelia služieb PRISMA už spojili medzinárodných dodávateľov s európskymi zákazníkmi v systéme AggregateEU s celkovým objemom 10,9 mld. m³ (to zahŕňa 8,7 mld. m³ plynu potrubím a 2,2 mld. m³ LNG). Spoločnosti z EÚ budú teraz môcť rokovať o podmienkach zmlúv o dodávkach priamo s dodávateľskými spoločnosťami bez zapojenia Komisie. Týmto postupom sa podporí úsilie členských štátov EÚ o splnenie ich povinností v oblasti skladovania plynu na nasledujúcu zimu a zároveň sa posilní kolektívna energetická bezpečnosť za konkurencieschopné ceny. Ďalšie verejné súťaže budú nasledovať každé dva mesiace až do konca roka. Ďalšie kolo verejných súťaží by sa malo začať v druhej polovici júna. Agregácia dopytu a spoločný nákup je hlavnou iniciatívou v rámci energetickej platformy EÚ, ktorá bola vytvorená s cieľom pracovať na diverzifikácii dodávok plynu do EÚ po tom, ako Rusko napadlo Ukrajinu a Európa sa spoločne rozhodla ukončiť svoju závislosť od dovozu ruských fosílnych palív.

Zdroj: Európska komisia

16.05.2023

NOVÉ PRAVIDLÁ DAŇOVEJ TRANSPARENTNOSTI SA TÝKAJÚ ODVETVIA KRYPTOAKTÍV

Komisia víta politickú dohodu (tzv. všeobecné smerovanie) o nových pravidlách daňovej transparentnosti, ktorú dnes dosiahli ministri financií členských štátov EÚ. Nové pravidlá majú platiť pre všetkých poskytovateľov služieb, ktorí uľahčujú transakcie s kryptoaktívami pre klientov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Nové pravidlá vychádzajú z návrhu Komisie a dopĺňajú nariadenie o trhoch s kryptoaktívami a nariadenie o prevodoch finančných prostriedkov. Zároveň sú plne v súlade s iniciatívou OECD týkajúcou sa rámca vykazovania kryptoaktív. Smernica zlepší schopnosť členských štátov odhaľovať daňové podvody, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a bojovať proti nim. Od všetkých poskytovateľov služieb kryptoaktív usadených v EÚ – bez ohľadu na ich veľkosť – totiž vyžaduje, aby oznamovali transakcie klientov, ktorí sú rezidentmi v EÚ. Aktualizovaná smernica má navyše rozšírenú pôsobnosť, keďže zahŕňa oznamovacie povinnosti finančných inštitúcií týkajúce sa elektronických peňazí a digitálnych mien centrálnych bánk, ako aj automatickú výmenu informácií o predbežných cezhraničných záväzných stanoviskách využívaných fyzickými osobami. Nové požiadavky na oznamovanie, pokiaľ ide o kryptoaktíva, elektronické peniaze a digitálne meny centrálnych bánk, nadobudnú účinnosť 1. januára 2026. Nové pravidlá bude možné definitívne prijať až po tom, ako bude k dispozícii poradné stanovisko Európskeho parlamentu.

Zdroj: Európska komisia

15.05.2023

POZVÁNKA NA NOC LITERATÚRY 2023

Pozývame vás na 15. ročník Noci literatúry 2023, ktorý sa uskutoční v stredu 17. mája v sedemnástich slovenských mestách – v Bratislave, Humennom, Liptovskom Mikuláši, Nitre, Dolnom Kubíne, Košiciach, Modre, Leviciach, Levoči, Senci, Trnave, Galante, Nových Zámkoch, Žiline, Martine, Považskej Bystrici a Banskej Štiavnici. Počas Noci literatúry budú známe osobnosti čítať úryvky zo slovenských prekladov kníh súčasných európskych autorov, a to od 18:00 vždy v polhodinových intervaloch. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spoluorganizuje podujatie v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

"Noc literatúry je už viac ako dekádu podujatím celoeurópskeho významu. Tešíme sa, že môžeme širokej verejnosti pomôcť sprostredkovať kvalitnú európsku tvorbu a priniesť tak literatúru medzi ľudí v inšpiratívnom a atraktívnom prostredí Slovenskej národnej galérie, ktorá je po dlhej rekonštrukcii spať na kultúrnej mape mesta," povedal Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku. Noc literatúry začne na všetkých ôsmich miestach v Slovenskej národnej galérii o 18.00 hod., posledné čítania budú o 21.30 hod. Návštevníci budú 15 minút počúvať čítanie a 15 minút budú mať čas na presun na ďalšie miesto. Poradie, v akom miesta navštívia, si zvolia sami.

Viac informácií na stránke: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/events/noc-literatury-2023-2023-05-17_sk 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

15.05.2023

DISKUSIA DEMDID: SLOVENSKO NA CESTE K IZOLÁCII. PREČO (NE)CHCEME BYŤ V EURÓPE CUDZINCAMI?

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s občianskym združením DEMDIS otvára diskusiu na tému "Prečo (ne)chceme byť v Európe cudzincami." Diskusia reaguje na rastúce trendy negatívnych postojov k EÚ v slovenskej spoločnosti a zameriava sa na hľadanie riešení a odpovedí na otázku, či Slováci preferujú izoláciu pred aktívnou účasťou v európskom dianí. Aktívni občania sa môžu zapojiť do diskusie na webovej stránke, kde prostredníctvom férovej a otvorenej diskusie dokážeme nie len priniesť slušnosť do verejného diskurzu, ale aj nachádzať zhodu. Do diskusie sa môžete zapojiť na stránke:

 https://www.demdis.sk/slovensko-na-ceste-k-izolacii-preco-ne-chceme-byt-v-europe-cudzincami/  

Live report z diskusie môžete sledovať na stránke: https://pol.is/report/r7cwmiaxczyj8te9rzdmx .

Zdroj: Európska komisia

15.05.2023

HOSPODÁRSKA PROGNÓZA Z JARI 2023: LEPŠÍ VÝHĽAD V PROSTREDÍ PRETRVÁVAJÚCICH VÝZIEV

Európske hospodárstvo naďalej preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energie, zmiernenie obmedzení dodávok a silný trh práce podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Tento lepší než očakávaný začiatok roka zvyšuje vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % v roku 2023 (0,8 % v zimnej priebežnej prognóze) a na 1,7 % v roku 2024 (1,6 % v zime). Očakáva sa, že HDP na Slovensku vzrastie v roku 2023 o 1,7 %, čo bude podporené výraznou expanziou investícií, a o 2,1 % v roku 2024, a to najmä v dôsledku oživenia vývozu, keďže sa očakáva, že sa odstránia prekážky v dodávateľskom reťazci. Keďže ceny energie boli väčšinou pevne stanovené v roku 2022, konvergencia s trhovými cenami má viesť k stlačeniu inflácie na 10,9 % v roku 2023 a 5,7 % v roku 2024. Predpokladá sa, že nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vysokých cien energie povedú v roku 2023 k zvýšeniu deficitu verejných financií na 6,1 % HDP.

Zdroj: Európska komisia

12.05.2023

EUROBAROMETER: EURÓPANIA VÍTAJÚ PODPORU EÚ PRE REFORMY V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH

Európania oceňujú, že EÚ poskytuje odborné znalosti a pomáha členským štátom pri koncipovaní a vykonávaní reforiem. Ide o jeden z kľúčových záverov rýchleho prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v apríli 2023 a v ktorom sa potvrdzuje význam a potreba podpory, ktorú ponúka Nástroj technickej podpory Komisie. Pomocou Nástroja technickej podpory Komisia poskytuje na žiadosť vnútroštátnych orgánov technickú podporu pri realizácii reforiem v EÚ. Nástroj technickej podpory môže takisto pomôcť členským štátom pri koncipovaní, zmene, vykonávaní a revízii transformačných reforiem zahrnutých do ich plánov obnovy a odolnosti. V prieskume mali Európania odpovedať na otázku, v ktorých oblastiach môžu mať členské štáty najväčší prospech z podpory EÚ na koncipovanie a vykonávanie reforiem:

• 42 % Európanov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.
• 42 % občanov potvrdilo významnú úlohu EÚ pri podpore členských štátov pri zvládaní kríz, ako sú pandémie, prírodné katastrofy alebo konflikty.
• 34 % sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
• 34 % respondentov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
• 31 % si myslí, že EÚ by mohla pomôcť zlepšiť zručnosti a kompetencie vo verejnej správe členských štátov.
• Európania si myslia, že reformy sú najviac potrebné v sektoroch verejného zdravotníctva (56 %) a vzdelávania (50 %). Podľa prieskumu by verejná správa v členských štátoch mohla byť účinnejšia a efektívnejšia. Viac ako 45 % občanov si myslí, že verejná správa v ich krajine je zložitá, zaťažujúca a pomalá. Európania sa domnievajú, že na zvýšenie dôvery vo verejnú správu v ich krajineby verejná správa mala byť menej byrokratická (52 %) a transparentnejšia (44 %), pokiaľ ide o rozhodnutia o verejných finančných prostriedkoch a ich využívaní. Takmer polovica Európanov sa domnieva, že verejná správa by mala byť bližšie k ľuďom, využívať rôzne priame komunikačné kanály vrátane osobných interakcií a mala by poskytovať jasnejšie informácie o postupoch a službách. Európania tiež žiadali viac digitálnych služieb (31 %)a používateľsky ústretových služieb elektronickej verejnej správy (35 %). Rýchly prieskum Eurobarometra (526) sa uskutočnil od 3. apríla do 18. apríla 2023 prostredníctvom telefonických rozhovorov. Na rozhovoroch sa zúčastnilo 25 631 respondentov z 27 členských štátov EÚ.

Ako to vidia Slováci:

• 57 % Slovákov si myslí, že verejná správa v krajine je pomalá.
• 60 % opýtaných Slovákov zastáva názor, že verejná správa v krajine by mala byť menej byrokratická.
• Podľa Slovákov sú reformy najviac potrebné v oblasti verejného zdravotníctva (78 %), vzdelávania (60 %), ako aj v oblasti rodiny, bývania a sociálnej ochrany (42 %).
• 44 % Slovákov tvrdí, že EÚ by mohla poskytnúť finančnú podporu na reformy členských štátov.
• 43 % Slovákov sa domnieva, že EÚ by mohla členským štátom poskytnúť poznatky a odborné znalosti pri koncipovaní a vykonávaní reforiem.
• 41 % Slovákov si myslí, že EÚ by mohla posilniť výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi.

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

DiskoverEU: KOMISIA DISTRIBUUJE VIAC AKO 35 000 BEZPLATNÝCH CESTOVÝCH LÍSTKOV MLADÝM EURÓPANOM

Dnes boli oznámené výsledky marcového kola prihlášok DiscoverEU. Do výzvy sa zapojilo 145 657 mladých ľudí vo veku 18 rokov, ktorí požiadali o 35 324 cestovných poukazov. Úspešní uchádzači budú môcť v období od 15. júna 2023 do 30. septembra 2024 zadarmo cestovať po Európe. Zo Slovenska prišlo do výzvy 1 645 žiadostí, pričom cestové lístky dostane 434 uchádzačov. Viac informácií o výsledkoch za jednotlivé krajiny nájdete na stránke:

https://youth.europa.eu/discovereu/factsheets_en .

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

EIF A UniCredit PODPÍSALI DOHODY O POSKYTNUTÍ 1 MILIARDY EUR MALÝM PODNIKOM V SIEDMYCH KRAJINÁCH STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPY

Európsky investičný fond (EIF), ktorý patrí do skupiny Európskej investiční banky (EIB), poskytne skupine UniCredit dve záruky v hodnote 370 miliónov eur na podporu investícií realizovaných malými a strednými podnikmi (MSP)v siedmich krajinách EÚ: na Slovensku, v Bulharsku, Českej republike, Chorvátsku, Maďarsku, Rumunsku a Slovinsku. Tieto transakcie zastrešuje program InvestEU, dlhodobý program financovania Európskej únie na podporu udržateľných investícií, inovácií a tvorby pracovných miest v Európe, ktorého cieľom je do roku 2027 zmobilizovať investície vo výške najmenej 372 miliárd eur na priority politík EÚ. Záruky EIF zastrešené programom InvestEU umožnia UniCredit poskytnúť úvery za výhodných podmienok 2 500 malým a stredným podnikom a malým podnikom so strednou kapitalizáciou v celej Európe a zaistiť investície do reálnej ekonomiky vo výške približne 1 miliardy eur. Prostriedky budú určené predovšetkým na investície, ktoré prispejú k súbežnej ekologickej a digitálnej transformácii, ale aj na podporu kultúrneho, vzdelávacieho a sociálneho sektora. V rámci stratégie UniCredit v oblasti ekologických úverov budú úvery poskytované aj bytovým družstvám a fyzickým osobám na ich vlastné investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti obytných budov, ako aj na podporu rozvoja udržateľnej mobility.

Zdroj: Európska komisia

10.05.2023

KOMISIA VYZÝVA MEDZINÁRODNÝCH DODÁVATEĽOV, ABY REAGOVALI NA PRVÚ VEREJNÚ SÚŤAŽ EÚ NA SPOLOČNÝ NÁKUP PLYNU V OBJEME 11,6 mld. m3

Komisia dnes vyhlásila vôbec prvú medzinárodnú verejnú súťaž na spoločný nákup dodávok plynu do EÚ, čím využila kolektívnu hospodársku váhu EÚ prostredníctvom nedávno vytvoreného mechanizmu AggregateEU. V rámci tejto prvej verejnej súťaže 77 európskych spoločností predložilo žiadosti o celkový objem 11,625 mld. m3 dopytu po plyne. Dopyt po LNG predstavuje 2,781 mld. m³, zatiaľ čo na dodávku cez plynovod sa požaduje 9,554 mld. m³. Dnes to oznámil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Jeho vyhlásenie si môžete prečítať na stránke:

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/speech_23_2684 . Medzinárodní dodávatelia plynu s výnimkou Ruska sa teraz vyzývajú, aby predložili svoje ponuky na zásobovanie týchto európskych odberateľov do 15. mája. Toto prvé kolo verejného obstarávania sa týka dodávok plynu od júna 2023 do mája 2024.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

VÍŤAZI JUNIOR INTERNET AMAVET 2023

Poznáme víťazov súťaže výnimočných žiakov v oblasti IT a digitálnych zručností. Finále súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET 2023 sa uskutočnilo 28. a 29. apríla 2023 v Bratislave. Už 18 rokov je súťaž pre žiakov základných a stredných škôl živnou pôdou na objavovanie ich talentu v oblasti informačných technológií. Zúčastňujú sa jej začínajúci tvorcovia webu, grafici, dizajnéri, programátori mobilných aplikácií a blogeri, ktorých práce vybrala odborná hodnotiaca komisia na celoslovenské finále. Do tohtoročnej súťaže prihlásili žiaci základných a stredných škôl 317 projektov. Po vyhodnotení základného kola do finále súťaže postúpilo 60 žiakov s 51 projektami. Absolútnym víťazom súťaže sa stal David Pilarčík s projektom It is here. Partnerom súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET AMAVET je aj Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

1,3 MILIÓNA NOVÝCH PRACOVNÝCH MIEST V EÚ VĎAKA POLITIKY SÚDRŽNOSTI V ROKOCH 2021 - 2027

Očakáva sa, že vďaka financovaniu politiky súdržnosti v rokoch 2021 – 2027 dôjde k vzniku 1,3 milióna pracovných miest a HDP EÚ sa do konca desaťročia zvýši v priemere o 0,5 %, pričom v niektorých členských štátoch sa zvýši až o 4 %. Toto sú niektoré zo záverov správy o výsledku programovania politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027, ktorá bola uverejnená včera. Na tento účel sa v rámci politiky súdržnosti počas uvedeného obdobia uvoľní celkový objem investícií vo výške 545 miliárd eur, pričom 378 miliárd eur poskytne EÚ. Tieto investície podporia trvalú sociálno-ekonomickú konvergenciu, územnú súdržnosť, sociálnu a inkluzívnu Európu a hladkú a spravodlivú zelenú a digitálnu transformáciu.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

100 MILIÓNOV EUR NA PODPORU POĽNOHOSPODÁROV Z BULHARSKA, MAĎARSKA, POĽSKA, RUMUNSKA A SLOVENSKA

V nadväznosti na dohodu dosiahnutú 28. apríla s Bulharskom, Maďarskom, Poľskom, Rumunskom a Slovenskom dnes Európska komisia predložila zástupcom všetkých členských štátov návrh podporného opatrenia v hodnote 100 miliónov eur. Táto suma prevzatá z poľnohospodárskej rezervy na rok 2023 bude určená poľnohospodárom, ktorí pestujú obilniny a olejnaté semená v týchto piatich členských štátoch. Podpora pomôže členským štátom hraničiacim s Ukrajinou čiastočne kompenzovať problémy súvisiace s logistickými prekážkami vyplývajúcimi z dovozu určitých agropotravinárskych výrobkov z Ukrajiny. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali zrušiť svoje jednostranné opatrenia týkajúce sa pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien a akýchkoľvek iných výrobkov pochádzajúcich z Ukrajiny. Komisia navrhuje prideliť 9,77 milióna eur Bulharsku, 15,93 milióna eur Maďarsku, 39,33 milióna eur Poľsku, 29,73 milióna eur Rumunsku a 5,24 milióna eur Slovensku. Týchto päť krajín môže doplniť túto podporu EÚ až o 200 % vnútroštátnymi finančnými prostriedkami, ktoré by predstavovali celkovú finančnú pomoc pre postihnutých poľnohospodárov vo výške 300 miliónov eur. Pri prideľovaní sa zohľadňuje váha každej dotknutej krajiny v poľnohospodárskom sektore Únie na základe výšky priamych platieb SPP, ako aj relatívny nárast ukrajinského dovozu obilnín a olejnín do týchto členských štátov.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

KOMISIA PRIJALA MIMORIADNE A DOČASNÉ PREVENTÍVNE OPATRENIA PRE DOVOZ Z UKRAJINY

Európska komisia včera prijala mimoriadne a dočasné preventívne opatrenia pre dovoz obmedzeného počtu výrobkov z Ukrajiny, ktoré spadajú pod výnimočné ochranné postupy nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach. Opatrenia sa dotknú štyroch poľnohospodárskych produktov s pôvodom na Ukrajine – pšenice, kukurice, repky olejnej a slnečnicových semien. Ich cieľom je zmierniť logistické ťažkosti týkajúce sa týchto produktov v Bulharsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku. Opatrenia nadobudli účinnosť 2. mája a budú platiť do 5. júna 2023. Počas tohto obdobia bude naďalej možné tieto poľnohospodárske produkty prepustiť do voľného obehu vo všetkých členských štátoch Európskej únie okrem piatich členských štátov v bezprostrednej blízkosti: Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Tieto produkty sa budú môcť v týchto piatich členských štátoch pohybovať alebo cez ne tranzitovať v spoločnom tranzitnom režime alebo smerovať do krajiny alebo na územie mimo EÚ. Bulharsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko sa zároveň zaviazali, že zrušia jednostranné opatrenia, ktoré uplatňujú na tie tieto produkty či na akékoľvek iné výrobky pochádzajúce z Ukrajiny. Tieto opatrenia bude dopĺňať finančná podpora pre poľnohospodárov v uvedených piatich členských štátoch a ďalšie opatrenia na uľahčenie tranzitu ukrajinského obilia vyvážaného cez koridory solidarity do iných členských štátov a tretích krajín. Komisia je pripravená preventívne opatrenia opätovne uložiť aj na obdobie presahujúce platnosť súčasného nariadenia o autonómnych obchodných opatreniach, ktorá uplynie 5. júna 2023, pokiaľ bude výnimočná situácia pretrvávať.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

5OO MILIÓNOV EUR A NOVÉ OPATRENIA NA URÝCHLENÉ POSILNENIE KAPACÍT OBRANNÉHO PRIEMYSLU EÚ V OBLASTI VÝROBY MUNÍCIE

Komisia dnes prijala Akt na podporu výroby munície ako reakciu na plán, ktorý schválila Rada 20. marca, s cieľom urýchlene dodať Ukrajine muníciu a rakety a pomôcť členským štátom pri naplnení ich zásob. Zavedením cielených opatrení vrátane financovania sa akt zameriava na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ a riešenie súčasného nedostatku munície a rakiet, ako aj ich komponentov. Bude podporovať vyskladňovanie z členských štátov a spoločné obstarávanie munície.

Zdroj: Európska komisia

03.05.2023

BOJ PROTI KORUPCII: PRÍSNEJŠIE PRAVIDLÁ V EÚ A VO SVETE

Komisia dnes prijala opatrenia na boj proti korupcii v EÚ a na celom svete, čím plní záväzok, ktorý predsedníčka von der Leyenová prijala vo svojom prejave o stave Únie v roku 2022. Dnešný súbor opatrení zahŕňa nové a posilnené pravidlá, ktorými sa kriminalizujú trestné činy korupcie a harmonizujú sankcie v celej EÚ, ako aj návrh vysokého predstaviteľa s podporou Komisie na vytvorenie osobitného sankčného režimu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na boj proti závažným korupčným činom na celom svete.

Zdroj: Európska komisia

25.04.2023

KOMISIA VYHLASUJE PRVÚ VÝZVU PRE PODNIKY NA SPOLOČNÝ NÁKUP PLYNU

Komisia dnes vyhlasuje úplne nový postup, pri ktorom majú európske podniky možnosť zaregistrovať svoje potreby nákupu plynu prostredníctvom mechanizmu AggregateEU, a pripraviť sa tak na spoločné nakupovanie plynu na úrovni EÚ.Ide o kľúčový míľnik pre EÚ, aby sa pripravila na ďalšiu zimu a naplnila zásobníky koordinovane a včas.Mala by využiť svoju kolektívnu trhovú silu, aby s medzinárodnými dodávateľmi vyjednala lepšie ceny. "Dnešok znamená dôležitý míľnik smerom k tomu, aby sa spoločný nákup plynu na úrovni EÚ stal realitou. Energetická kríza pripomína, že EÚ funguje lepšie, keď koná spolu a solidárne. Vďaka tomu, že európske spoločnosti môžu kumulovať dopyt po plyne cez mechanizmus AggregateEU, sa snažíme využiť ekonomickú váhu Únie a zabezpečiť dostatok plynu v zásobníkoch pre budúcu zimu. Zároveň sa snažíme riešiť vysoké ceny energií, a tak napomôcť tomu, aby náš energeticky náročný priemysel obnovil svoju plnú výrobnú kapacitu. Toto je zásadné pre našu celkovú konkurencieschopnosť," hovorí podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič. Spoločnosti, ktoré sa zaregistrovali, majú jeden týždeň (teda do 2. mája), aby sa zapojili do tohto prvého kola spájania dopytu. Po tom, ako jednotlivé podniky uvedú svoj dopyt, požadovaný objem sa zhrnie a oznámi na svetovom trhu. Keď mechanizmus AggregateEU pre kolektívny európsky dopyt ukáže vhodné ponuky medzinárodných dodávateľov plynu, zapojené spoločnosti začnú s dodávateľmi rokovať o zmluvných podmienkach a dodávkach plynu. Komisia sa na týchto rokovaniach nebude nijakým spôsobom podieľať. Prvé nákupné zmluvy sa očakávajú pred letom. Ďalšie ponukové konania budú prebiehať pravidelne: každé dva mesiace v priebehu nasledujúceho dvanásťmesačného obdobia. Možnosť zapísať sa do mechanizmu AggregateEU zostáva pre spoločnosti otvorená. Doteraz sa zaregistrovalo 76 spoločností, pričom ďalšie sú v procese registrácie. Navyše je 11 spoločností pripravených poskytovať služby ako centrálny nákupca alebo zástupca iných podnikov.

Zdroj: Európska komisia

24.04.2023

POLITIKA SÚDRŽNOSTI EÚ: VIAC AKO 190 MILIÓNOV EUR NA LEPŠIU ŽELEZNIČNÚ INFRAŠTRUKTÚRU NA SLOVENSKU

Vďaka novoprijatej investícii vo výške viac ako 190 miliónov eur z Kohézneho fondu na roky 2014 – 2020 bude mať Slovensko možnosť dokončiť železničnú infraštruktúru spájajúcu zriaďovaciu železnicu Žilina – Teplička, hlavný projekt transeurópskej dopravnej siete. Z finančných prostriedkov EÚ sa podporí obnova a modernizácia celkovo 7,85 km železníc. V prvej fáze projektu sa dokončia zemné práce, stará trať bude demontovaná a pod železničnými traťami sa postavia nosné konštrukcie na železničných úsekoch Strážov – Žilina a Budatín – Žilina a na stanici Žilina. Dokončia sa dve nástupištia a rozšírené protihlukové bariéry a vybuduje sa alebo zrekonštruuje šesť železničných mostov, štyri cestné mosty, ako aj jeden nový cestný most a šesť podjazdov. Napokon sa vybuduje a rozšíri päť podjazdov pre chodcov a cyklistov a pre železničný uzol Žilina sa vytvorí elektronický zabezpečovací signalizačný systém spolu s návestným zariadením Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Celkovo sa projektom zvýši kapacita železničnej siete a cestovná rýchlosť, čím sa skráti čas jazdy a zlepší sa bezpečnosť a spoľahlivosť železničných služieb. Používanie vlaku povedie aj k zníženiu emisií oxidu dusičitého a tuhých častíc. Okrem toho nový zdroj striedavého prúdu zabezpečí interoperabilitu železníc a zníži náklady na energiu. Z finančných prostriedkov sa podporí aj zlepšenie prístupu osôb so zníženou pohyblivosťou k staniciam a vlakom. Viac informácií o projektoch politiky súdržnosti na Slovensku nájdete na stránke Kohesio a na Platforme otvorených údajov pre oblasť súdržnosti.

Zdroj: Európska komisia

20.04.2023

KOMISIA VOLÁ PO POSILNENÍ DIGITÁLNEHO VZDELÁVANIA A ROZVOJA DIGITÁLNYCH ZRUČNOSTÍ

Komisia včera prijala dva návrhy odporúčaní v kontexte Európskeho roka zručností na podporu členských štátov a sektora vzdelávania a odbornej prípravy pri poskytovaní vysokokvalitného, inkluzívneho a dostupného digitálneho vzdelávania a odbornej prípravy v záujme rozvoja digitálnych zručností európskych občanov. V návrhu "odporúčania Rady týkajúceho sa kľúčových faktorov umožňujúcich úspešné digitálne vzdelávanie a odbornú prípravu" sa všetky členské štáty vyzývajú, aby zabezpečili všeobecný prístup k inkluzívnemu a vysokokvalitnému digitálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave s cieľom riešiť digitálnu priepasť, ktorá sa stala ešte zjavnejšou v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením COVID-19. Druhá identifikovaná spoločná výzva súvisí s rozličnými úrovňami digitálnych zručností v rámci rôznych skupín obyvateľstva a schopnosťou vnútroštátnych systémov vzdelávania a odbornej prípravy riešiť tieto rozdiely. Návrh "odporúčania Rady týkajúceho sa lepšieho rozvíjania digitálnych zručností vo vzdelávaní a v odbornej príprave" sa zaoberá všetkými stupňami vzdelávania a odbornej prípravy. Vyzýva členské štáty, aby včas začali s rozvíjaním digitálnych zručností, a to koherentne a na všetkých stupňoch vzdelávania a odbornej prípravy. Kľúčovým opatrením Komisie bude uľahčenie uznávania osvedčovania digitálnych zručností. Na tento účel Komisia zrealizuje v spolupráci s niekoľkými členskými štátmi pilotný projekt týkajúci sa európskeho osvedčenia o digitálnych zručnostiach. Cieľom osvedčenia je posilniť dôveru v osvedčovanie digitálnych zručností a jeho akceptovanie v celej EÚ.

Zdroj: Európska komisia

20.04.2023

KOMISIA ZAREGISTROVALA STÚ EURÓPSKU INICIATÍVU OBČANOV O PREPOJENÍ HLAVNÝCH MIEST EÚ VYSOKORÝCHLOSTNÝMI VLAKMI

Európska komisia zaregistrovala európsku iniciatívu občanov s názvom Prepojenie všetkých európskych hlavných miest a ľudí prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej siete. Ide zároveň o 100. zaregistrovanú európsku iniciatívu občanov. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právne záväzný akt zameraný na spojenie všetkých európskych hlavných miest vysokorýchlostnými železničnými traťami, a to prepojením existujúcich vysokorýchlostných železničných sietí a budovaním vysokorýchlostných tratí tam, kde zatiaľ nie sú. Po registrácii majú organizátori najbližších šesť mesiacov, aby začali zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA NAVRHUJE REFORMU RÁMCA KRÍZOVÉHO RIADENIA BÁNK A OCHRANY VKLADOV

Európska komisia prijala návrh na úpravu a ďalšie posilnenie existujúceho rámca EÚ pre krízové riadenie bánk a poistenie vkladov s tým, že zvýšenú pozornosť venuje stredne veľkým a menším bankám. Návrh umožní orgánom zaistiť, aby banka akejkoľvek veľkosti a obchodného modelu, ktorá sa ocitne v problémoch, mohla riadne odísť z trhu s využitím širokej škály nástrojov. Cieľom návrhu je zachovanie finančnej stability a ochrany peňazí daňových poplatníkov, ochrana reálnej ekonomiky pred zlyhaním bánk a lepšia ochrana vkladateľov.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

NÁVRH AKTU O KYBERNETICKEJ BEZPEČNOSTI

Komisia prijala návrh aktu o kybernetickej solidarite v EÚ na posilnenie kapacít kybernetickej bezpečnosti v EÚ. Jeho účelom je podporovať odhaľovanie kybernetických hrozieb a incidentov a zvyšovať povedomie o nich. Takisto má zlepšiť pripravenosť kritických subjektov. Rovnako má posilniť solidaritu, spoločné krízové riadenie a schopnosť reagovať vo všetkých členských štátoch. Aktom o kybernetickej solidarite sa stanovuje, aké schopnosti EÚ potrebuje, aby bola odolnejšia voči kybernetickým hrozbám a vedela na ne lepšie reagovať. Zároveň sa aktom posilňuje existujúci mechanizmus spolupráce. Prispeje k zaisteniu bezpečného a zabezpečeného digitálneho priestoru pre občanov a podniky i k ochrane kritických subjektov a základných služieb, ako sú nemocnice a verejnoprospešné služby. Komisia takisto v rámci Európskeho roka zručností 2023 predstavila Akadémiu kybernetických zručností. Jej úlohou je zaručiť koordinovanejšiu koncepciu, ako vykryť nedostatok talentov v kybernetickej oblasti. V akadémii sa spoja rozmanité existujúce iniciatívy zamerané na podporu kybernetických zručností. Sprístupní ich na online platforme, čím im zaručí väčšiu viditeľnosť. Zámerom pritom bude zvýšiť počet kvalifikovaných odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA ROZHODLA O PREDLOŽENÍ PRÍPADU SLOVENSKA SÚDNEMU DVORU EÚ PRE ABSENCIU VČASNÝCH PLATIEB PODNIKOV ZA DODÁVKY TOVARU A SLUŽIEB

Európska komisia dnes rozhodla o predložení prípadov Slovenska (a Portugalska) Súdnemu dvoru Európskej únie pre nesprávne uplatňovanie pravidiel smernice o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ). V smernici o oneskorených platbách sa orgánom verejnej moci ukladá povinnosť platenia faktúr v lehote 30 dní (alebo 60 dní v prípade verejných nemocníc). Realizáciou platieb v stanovených lehotách idú orgány verejnej moci príkladom v boji proti zlej platobnej morálke v podnikateľskom prostredí. V nadväznosti na rozsiahle postupy monitorovania v roku 2022 Komisia teraz vzhľadom na pretrvávajúce neplnenie povinností predkladá prípady Portugalska a Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie. Pokiaľ ide o Slovensko, Komisia sa obracia na Súdny dvor z dôvodu výrazných oneskorení verejných nemocníc s platbami ich dodávateľom. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti v roku 2017. Výraznými oneskoreniami platieb zo strany verejných nemocníc sa brzdí konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov pôsobiacich v sektore zdravotníctva, najmä MSP. Počas krízy COVID-19 zohrávali tieto podniky kľúčovú úlohu pri udržiavaní chodu nemocníc.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

KOMISIA POSTÚPILA PRÍPAD SLOVENSKA SÚDNEMU DVORU EÚ Z DÔVODU NEDOSTATOČNÉHO RIEŠENIA DISKRIMINÁCIE RÓMSKYCJ DETÍ V ŠKOLÁCH

Európska komisia dnes prijala rozhodnutie postúpiť prípad Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Pravidlami EÚ týkajúcimi sa rasovej rovnosti (smernica 2000/43/ES) sa prísne zakazuje diskriminácia na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. Aj mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách. Komisia preto v roku 2015 iniciovala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku a v roku 2019 mu zaslala odôvodnené stanovisko. Slovensko odvtedy uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie na mieste však Komisia dospela k záveru, že doteraz prijaté reformy sú nedostačujúce. Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku naďalej pretrváva, čo potvrdil aj prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra Európskej únie pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 % rómskych žiakov vo veku 6 až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo v porovnaní s rokom 2016 predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov. Slovensko je tak členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.

Zdroj: Európska komisia

19.04.2023

NOVOU VEĽVYSLANKYŇOU EÚ NAUKRAJINE JE KATARÍNA MATHERNOVÁ

Šéf európskej diplomacie J. Borrell vymenoval Slovenku Katarínu Mathernovú do funkcie vedúcej delegácie Európskej únie na Ukrajine. Na poste v Kyjeve nahradí estónskeho diplomata Mattiho Maasikasa. Nová veľvyslankyňa EÚ na Ukrajine s touto krajinou aktívne spolupracuje už viac ako sedem rokov v rámci výkonu svojich aktivít v oblasti európskej susedskej politiky a procesu rozširovania EÚ. Okrem toho Katarína Mathernová bola posledné tri roky šéfkou Podpornej skupiny Európskej komisie pre Ukrajinu. Ako vedúca delegácie EÚ prináša významné skúsenosti z pôsobenia v medzinárodných štruktúrach a európskych inštitúciách, ale aj z práce na reformách Slovenskej republiky.

Zdroj: Európska komisia

17.04.2023

GRANTY PRE NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE: MOBILIZÁCIA OBČANOV PRED EURÓPSKYMI VOĽBAMI 2024

Európsky parlament vyhlásil grantovú výzvu pre neziskový sektor s cieľom mobilizovať voličov pred európskymi voľbami 2024 a zvýšiť povedomie verejnosti o činnosti a úlohe EP v demokracii.

Prostredníctvom grantov - vo výške od 5.000 do 60.000 eur – plánuje Európsky parlament spolufinancovať projekty, ktoré by mali občanom pomôcť porozumieť činnosti Európskeho parlamentu a fungovaniu európskej demokracie v praxi. Zároveň by ich mali povzbudiť k účasti na európskych voľbách, ktoré sú naplánované na rok 2024. Víťazné projekty by okrem podpory občianskeho vzdelávania a participatívnej demokracie mali prepojiť jednotlivcov a organizácie prostredníctvom komunity spolocne.eu.

O grant sa môžu uchádzať neziskové organizácie alebo neziskové právnické osoby. Aktivity v rámci projektov musia byť ukončené do 30. júna 2024, pričom by mali trvať 10 mesiacov maximálne. Miera spolufinancovania zo strany EP neprekročí hranicu 80%.

Návrhy projektov bude možné predložiť v dvoch kolách:

- v prvom od 27. apríla do 16. mája (do 17.00 hod. SEČ)

- v druhom od 17. mája do 28. septembra (do 17.00 hod. SEČ).

Grant bude možné získať maximálne v jednom kole.

Proces vyhodnocovania predložených žiadostí by sa mal začať na prelome mája a júna 2023 (prvé kolo) a na prelome októbra a novembra 2023 (druhé kolo). Úspešní uchádzači v prvom kole by mali byť kontaktovaní v júli, v druhom kole v decembri tohto roka.

Podrobnejšie informácie o aktuálnej grantovej výzve sú k dispozícii na samostatnej webovej stránke:

https://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/spravodajstvo-a-aktivity/spravy/marec2023/granty-europskeho-parlamentu-pre-neziskove-organiz-cie.html 

Zdroj: Európsky parlament  

13.04.2023

12. ROČNÍK IT FITNESS TESTU: ZAČÍNA SA NAJVÄČŠIE TESTOVANIE DIGITÁLNYCH ZRUČNOSTÍ V STREDNEJ A VÝCHODNEJ EURÓPE

Národná koalícia pre digitálne zručnosti a povolania SR dnes spustila dvanásty ročník IT Fitness Testu. Historicky po prvý raz si tak budú môcť úroveň svojich digitálnych zručností otestovať všetci žiaci a učitelia základných, stredných a vysokých škôl na Slovensku, v Česku, Maďarsku, Poľsku, a aj na Ukrajine. K dispozícii sú dve verzie testu. Pre žiakov vyšších ročníkov základných škôl je dostupná verzia s dvadsiatimi testovacími otázkami. Pre študentov stredných a vysokých škôl, učiteľov a ďalších respondentov je pripravený súbor dvadsiatich piatich otázok. Tie preveria ich zručnosti v kategóriách ako sú internet, bezpečnosť a počítačové systémy, komplexné úlohy, kancelárske nástroje, kolaboratívne nástroje a sociálne siete. Výsledky testovania v rámci jednotlivých krajín taktiež môžu pomôcť jednotlivým vládam prijímať systémové opatrenia, ktoré povedú k skvalitneniu vzdelávacieho systému. Každý, kto si test vyplní do konca októbra, automaticky získa elektronický certifikát, ktorý potvrdzuje aktuálnu úroveň jeho digitálnych zručností na základe dosiahnutého skóre.Aj v tomto roku budú môcť navyše najlepší žiaci a školy súťažiť o atraktívne vecné ceny. Zároveň bude dostupné aj špeciálne testovacie rozhranie pre štátne a verejné organizácie, súkromné firmy alebo vzdelávacie inštitúcie. Test môžu využiť na interné vzdelávanie zamestnancov, pričom výsledky za jednotlivé organizácie zostanú anonymné. Každá zapojená organizácia tak získa prístup k cenným dátam, vďaka ktorým bude môcť efektívne vyhodnotiť úroveň digitálnych zručností svojich zamestnancov. Svoje digitálne zručnosti si môžete otestovať na stránke: https://itfitness.eu/sk/ .

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

MOŽNOSTÍ ODBORNEJ PRÍPRAVY PRE ŠTUDENTOV ŽURNALISTIKY A MLADÝCH NOVINÁROV

Komisia uverejnila výzvu pre študentov žurnalistiky a mladých novinárov v súvislosti so 7. ročníkom programu Youth4Regions, ktorý je programom pre začínajúcich novinárov. 37 študentov žurnalistiky a mladých novinárov bude vybraných, aby v októbri 2023 vycestovali na týždeň do Bruselu a zažili odbornú prípravu, mentorstvo a prácu so skúsenými novinármi v inštitúciách EÚ. Prihlášky sa prijímajú v troch kategóriách (všeobecné, fotožurnalistické a video). Víťazi sa zúčastnia tiež súťaže o cenu Megalizzi – Niedzielski pre začínajúcich novinárov. Komisia pokryje všetky náklady účastníkov na účasť na programe. Formulár žiadosti a podmienky účasti sú k dispozícii na webovej stránke programu do 10. júla.

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

PRVÁ FÁZA KONZULTÁCIÍ SO SOCIÁLNYMI PARTNERMI O EURÓPSKYCH ZAMESTNANECKÝCH RADÁCH

Komisia dnes začína prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi o možnej revízii smernice o európskych zamestnaneckých radách. V smernici o európskych zamestnaneckých radách sa stanovuje postup zriaďovania informačných a konzultačných orgánov medzi vedením a zástupcami zamestnancov v spoločnostiach s viac ako 1 000 zamestnancami, ktoré pôsobia aspoň v dvoch členských štátoch. V hodnotení smernice, ktoré vykonala Komisia v roku 2018, sa zistilo, že európske zamestnanecké rady sú naďalej relevantné pre zabezpečenie a organizovanie nadnárodného sociálneho dialógu v nadnárodných spoločnostiach, pričom členským štátom sa poskytuje flexibilita, ktorá im umožňuje prispôsobiť si ho svojim vnútroštátnym systémom. V hodnotení sa však zistili aj nedostatky, napríklad pokiaľ ide o konzultačný proces v rámci európskych konzultačných rád a prostriedky, ktoré môžu zástupcovia využívať na presadzovanie svojich práv. Európsky parlament okrem toho vyzval Komisiu, aby smernicu zrevidovala s cieľom posilniť európske zamestnanecké rady, zlepšiť ich prevádzkyschopnosť a zvýšiť ich počet, pričom by mala zohľadniť rôzne systémy pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch. V prvej fáze konzultácie so sociálnymi partnermi, ktorá sa dnes začala, sa zhromaždia názory európskych sociálnych partnerov na potrebu a celkové smerovanie možných opatrení EÚ na zlepšenie smernice o európskych zamestnaneckých radách. Konzultácia bude prebiehať šesť týždňov.

Zdroj: Európska komisia

11.04.2023

KOMISIA KONZULTUJE DODATOČNÉ KRITÉRIÁ VYMEDZUJÚCE ČINNOSTI A ZVYŠUJE VYUŽITEĽNOSŤ TAXONÓMIE EÚ PROSTREDNÍCTVOM SVOJICH ONLINE NÁSTROJOV

Komisia začala štvortýždňové obdobie na spätnú väzbu, ktoré je otvorené do 3. mája 2023 a týka sa nového súboru kritérií taxonómie EÚ pre hospodárske činnosti, ktoré významne prispievajú k jednému alebo viacerým z týchto environmentálnych cieľov: udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, prechod na obehové hospodárstvo, prevencia a kontrola znečisťovania a ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov. Komisia konzultuje aj navrhované zmeny delegovaného aktu o taxonómii v oblasti klímy, ktoré sa týkajú environmentálnych cieľov zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a delegovaného aktu o zverejňovaní informácií o taxonómii. Kritériá vychádzajú z odporúčaní platformy pre udržateľné financovanie uverejnených v marci a novembri 2022. Komisia pred finalizáciou a prijatím delegovaných aktov zváži získanú spätnú väzbu. S cieľom pomôcť používateľom lepšie pochopiť taxonómiu EÚ, Komisia aktualizovala svoje existujúce webové sídlo kompasu taxonómie EÚ, ktoré je teraz súčasťou nového webového sídla s názvom Navigátor taxonómie EÚ.

Zdroj: Európska komisia

05.04.2023

OCENENIE NAJLEPŠÍCH ZELENÝCH ZRUČNOSTÍ Green Skills Award

Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) spúšťa najnovšie kolo ocenení zelených zručností. Prihlasovanie je otvorené do 23. apríla. Cena za zelené zručnosti je globálnou iniciatívou, ktorá bola prvýkrát predstavená v roku 2021. Poskytuje nápady a inšpiráciu z celého sveta týkajúce sa inovácií, ku ktorým dochádza vďaka jednotlivcom a inštitúciám. Táto iniciatíva sa stala zdrojom osvedčených postupov, ktoré môžu inšpirovať ľudí k skutočnej zmene pri vytváraní obehových a uhlíkovo neutrálnych hospodárstiev a spoločenstiev. Iniciatíva sa snaží zlepšiť globálnu udržateľnosť a pokrok podporovaním environmentálne zodpovedného vzdelávania, školení a rozvoja zručností. Aj tento rok sa hľadajú príbehy o úlohe zručností pri urýchľovaní zelenej transformácie. Bez ohľadu na to, či ste jednotlivec, spoločnosť alebo škola, ak máte projekt, aktivitu alebo nápad, ako vzdelávanie a zamestnanie môžu prispieť k ekologickejšej a spravodlivejšej spoločnosti, dajte o sebe vedieť. Prihláste sa do 23. apríla 2023 (23:59 SEČ). Viac informácií nájdete na stránke : https://www.etf.europa.eu/en/news-and-events/news/take-chance-become-next-winner-apply-now . 

Online prihlasovací formulár: https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/GreenSkillsAwards2023 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

05.04.2023

KOMISIA AKTUALIZUJE USMERNENIA TÝKAJ/CE SA OPATREN9 NA PODPORU ZELENEJ TRANSFORMÁCIE

Európska komisia dnes uverejnila aktualizované usmerňujúce vzory pre štátnu pomoc s cieľom pomôcť členským štátom pri navrhovaní opatrení, ktoré budú zahrnuté do ich národných plánov podpory obnovy a odolnosti, a zaručiť tak ich súlad s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci. Aktualizované technické dokumenty pomôžu členským štátom koncipovať opatrenia, ktoré budú ďalej prispievať k realizácii Európskej zelenej dohody a zároveň pomôžu ukončiť závislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu v súlade s plánom REPowerEU.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

04.04.2023

30 ROKOV KOHÉZNEHO FONDU: 179 MILIÁRD NA KONVERGENCIU A UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ

Pripomíname si 30 rokov od založenia Kohézneho fondu. "Kohézny finančný nástroj", ako sa Kohézny fond pôvodne nazýval, bol zriadený 1. apríla 1993 a účinnosť nadobudol v roku 1994. Jeho cieľom bolo posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a umožniť niektorým krajinám dobehnúť zvyšok EÚ. V uplynulých tridsiatich rokoch sa z Kohézneho fondu investovalo takmer 179 miliárd eur. Cieľom Kohézneho fondu bolo podporovať investície do dopravnej infraštruktúry a do ochrany klímy a životného prostredia. Medzi jeho hlavné ciele patria zlepšenie dodávok vody a spracovania odpadu, energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a cestná a železničná infraštruktúra. Fond sa zameriava na členské štáty, ktorých HND je nižší ako 90 % priemeru EÚ v záujme podpory konvergencie medzi európskymi ekonomikami. Podpora z Kohézneho fondu, podobne ako všetky finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti, prispieva k zvýšeniu národných príjmov prijímajúcich krajín. Z Kohézneho fondu sa financovali ikonické projekty, ktoré pretransformovali celé regióny a mestá a pomohli im dobehnúť zvyšok EÚ. Napríklad v Bratislave bola vďaka podpore z Kohézneho fondu vybudovaná električková trať v Petržalke spolu s ikonickým mostom. V programovom období 2021 – 2027 bude viac ako 37 % z celkových prostriedkov pridelených fondu vo výške 48,03 miliardy eur vyčlenených na podporu cieľov v oblasti klímy. To zahŕňa 6,9 miliardy eur na čistú mestskú dopravu, 3,3 miliardy eur na energetickú efektívnosť a 16,9 miliardy eur na investície do železničnej a cestnej siete TEN-T. Prostriedky z Kohézneho fondu v súčasnosti čerpá 15 členských štátov, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa bol v čase dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 nižší než 90 % priemeru EÚ: Bulharsko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.

Zdroj: Európska komisia

04.04.2023

PROGRAM ERASMUS+: SPUSTENIE NOVÉHO MEDZINÁRODNÉHO PROJEKTU ZAMERANÉHO NA BOJ PROTI ANTISEMITIZMU PROSTREDNÍCTVOM VZDELÁVANIA

Včera sa spustil nový dvojročný projekt zameraný na boj proti antisemitizmu v Európe prostredníctvom vzdelávania. Projekt bude financovaný z programu Erasmus+ a bude ho vykonávať Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v partnerstve s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po jeho spustení bude organizácia UNESCO a jej partneri prostredníctvom prispôsobených činností spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi členských štátov EÚ a pomáhať im pri rozvoji vzdelávacieho rozmeru ich národných plánov boja proti antisemitizmu. Na začiatku projektu oficiálne potvrdilo svoju účasť 11 krajín. Ide o Rakúsko, Belgicko (Wallonie-Bruxelles), Chorvátsko, Českú republiku, Francúzsko, Nemecko (Bádensko-Württembersko a Šlezvicko-Holštajnsko), Grécko, Taliansko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Zdroj: Európska Komisia

04.04.2023

JEDEN SVET MÁ PRE KOMUITY NA CELOM SLOVENSKU NOVÉ FILMY O EMGRÁCII RÓMOV, SOCIÁLNEJ SPRAVODLIVOSTI A RODOVEJ ROVNOSTI

Jeden svet v komunitách je projekt Medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet, ktorý už niekoľko rokov umožňuje širokej verejnosti organizovať si vlastné bezplatné premietania filmových dokumentov po celý rok. Vízia projektu je, aby dokumentárne filmy a diskusie po nich pripomínali, že kdekoľvek sa práve nachádzame, všetci žijeme v jednom svete, a rovnako ako my, sú prepojené aj globálne výzvy. Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku túto formu otvárania diskusií o citlivých témach v spoločnosti podporuje, preto v spolupráci s Jedným svetom do ponuky filmov pre komunity pribudli tri nové snímky. Film Odchádzania režisérky Miry Erdevičky, ktorý natočil prvý rómsky štáb v Spojenom kráľovstve. Očami protagonistov, emigrovanej a vzdelanej generácie rómskych detí zo Slovenska a Česka, úplne zblízka sledujeme, ako im do života zasiahol brexit a celosvetová pandémia. Čo znamená byť ženou a matkou na Blízkom východe, ukazuje film Ako to chcem ja. Film Sami proti všetkým ukazuje tínedžerov a mladých ľudí na celom svete bojujúcich za ľudské práva, klímu, slobodu prejavu, sociálnu spravodlivosť, prístup k vzdelaniu či potravinám.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

31.03.2023

EdUtajner: EURÓPA HROU

V pondelok 3. apríla 2023 spustí Zastúpenie Európskej komisie na Slovenku vzdelávaciu aktivitu EdUtajner: Európa hrou. EdUtajner je bielo modrý kontajner so symbolmi Európskeho roka zručností 2023 a žiakom stredných a základných škôl po celom Slovensku prinesie možnosť absolvovať zábavné vyučovacie hodiny, počas ktorýchsi hravou formou overia svoje vedomosti o Európskej únii a precvičia si aj digitálne zručnosti. Oficiálne otvorenie EdUtajnera sa uskutoční v pondelok 3. apríla 2023 o 13.00 na Spojenej škole Pankúchova 6 v Bratislave, ktorá je jeho prvou zastávkou. Otvorenia sa zúčastnia:

• Pedagógovia a žiaci Spojenej školy Pankúchova 6
• Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja
• Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
• Mário Lelovský, 1. viceprezident IT asociácie Slovenska – ITAS

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisia

30.03.2023

KOMISIA NAVRHUJE VÄČŠIU TRANSPARENTNOSŤ A MENEJ BYROKRACIE PRE SPOLOČNOSTI

Európska komisia prijala návrh smernice, ktorá má spoločnostiam uľahčiť rozsiahlejšie využívanie digitálnych nástrojov a postupov v oblasti práva obchodných spoločností EÚ. Cieľom návrhu je uľahčiť spoločnostiam cezhraničné pôsobenie a zvýšiť transparentnosť a dôveru v spoločnosti tak, že sa na úrovni EÚ verejnosti sprístupní väčšie množstvo informácií o týchto podnikoch. Pre cezhraničné spoločnosti sa tým zároveň zníži miera byrokracie, keďže vďaka osvedčeniu spoločnosti EÚ, resp. vďaka uplatňovaniu zásady "jedenkrát a dosť" sa ročne ušetria administratívne náklady vo výške približne 437 miliónov eur. Návrh prispeje k ďalšej digitalizácii jednotného trhu a pomôže spoločnostiam – najmä malým a stredným podnikom – podnikať v Únii.

Zdroj: Európska komisia

30.03.2023

1,2 MILIARDY EUR DO EURÓPSKEHO OBRANNÉHO FONDU PRISPEJE K POSILNENIU OBRANNÝCH SPÔSOBILOSTÍ A INOVÁCIÍ EÚ

Európska komisia dnes prijala tretí ročný pracovný program v rámci Európskeho obranného fondu, pričom na kolaboratívne výskumno-vývojové projekty v oblasti obrany vyčlenila prostriedky vo výške 1,2 miliardy eur. Európsky obranný fond je nástrojom Komisie na podporu výskumno-vývojovej spolupráce v oblasti obrany. V tomto novom pracovnom programe Komisia vyčleňuje nové finančné prostriedky na projekty v oblasti obrany, ktorých cieľom je spoločne rozvíjať strategické obranné spôsobilosti a technológie. Jeho súčasťou je aj súbor nových opatrení na podporu inovácií v oblasti obrany pod záštitou programu EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). Európsky obranný fond pomôže znížiť fragmentáciu investícií, ktorá bola zaznamenaná v oblasti rozvoja európskych obranných spôsobilostí. Zároveň zvýši konkurencieschopnosť priemyslu a podporí interoperabilitu v celej Európe. Následkom prijatia tohto pracovného programu bude mať Komisia od začiatku uplatňovania nariadenia o Európskom obrannom fonde v máji 2021 v tejto oblasti preinvestované viac než 3 miliardy eur.

Zdroj: Európska komisia

30.03.2023

JEDNODUCHŠÍ POHYB POJAZDNÝCH STROJOV PO VEREJNÝCH KOMUNIKÁCIÁCH V CELEJ EÚ

Komisia dnes navrhla nariadenie na uľahčenie používania necestných pojazdných strojov, ako sú žeriavy, kombajny, vysokozdvižné vozíky, snehové frézy na verejných pozemných komunikáciách. Tieto pravidlá v konečnom dôsledku nahradia rôzne regulačné režimy, ktoré v súčasnosti existujú v členských štátoch. Harmonizáciou technických požiadaviek na schvaľovanie necestných strojov na úrovni EÚ nové pravidlá prispejú k odstráneniu fragmentácie jednotného trhu a k odstráneniu prekážok voľného pohybu takýchto strojov a zároveň zabezpečia vysokú úroveň bezpečnosti cestnej premávky. Nové pravidlá takisto znížia zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov a administratívnu záťaž, pričom úspory nákladov sa odhadujú na 846 miliónov eur počas obdobia 10 rokov.

Zdroj: Európska komisia

28.03.2023

ODSÚHLASENIE NOVÉHO NARIADENIA NA ZAVEDENIE DOSTATOČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY PRE ALTERNATÍVNE PALIVÁ

Komisia víta politickú dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorej účelom je zvýšiť počet verejne prístupných elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc predovšetkým v hlavných dopravných koridoroch a uzloch v rámci celej Európskej únie. Vďaka novému nariadeniu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (AFIR) sa zabezpečí dostatočná a používateľsky ústretová infraštruktúra pre alternatívne palivá v cestnej, lodnej a leteckej doprave. To umožní využívanie cestných vozidiel s nulovými emisiami, najmä elektrických a vodíkových ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel, ako aj zásobovanie kotviacich plavidiel a stojacich lietadiel elektrinou.

1. Nabíjacia infraštruktúra pre osobné a dodávkové vozidlá –pre každé elektrické vozidlo na batériu evidované v danom členskom štáte musí byť zabezpečený výkon 1,3 kW prostredníctvom verejne prístupnej nabíjacej infraštruktúry. Okrem toho musia byť od roku 2025 každých 60 km pozdĺž transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) nainštalované rýchlonabíjacie stanice s výkonom najmenej 150 kW.

2. Nabíjacie stanice určené pre ťažké úžitkové vozidlá s minimálnym výkonom 350 kW musia byť do roku 2025 nainštalované každých 60 km pozdĺž základnej siete TEN-T a každých 100 km pozdĺž väčšej súhrnnej siete TEN-T, pričom úplné pokrytie siete sa má dosiahnuť do roku 2030. Nabíjacie stanice musia byť nainštalované na bezpečných a chránených parkoviskách na nočné nabíjanie, ako aj v mestských uzloch určených pre dodávkové vozidlá.

3. Vodíková čerpacia infraštruktúra musí byť od roku 2030 zavedená vo všetkých mestských uzloch a každých 200 km pozdĺž základnej siete TEN-T, čím sa zabezpečí dostatočne hustá sieť na to, aby sa mohli vodíkové vozidlá pohybovať po celej EÚ.

4. Námorné prístavy, v ktorých sa zastaví aspoň 50 veľkých osobných plavidiel alebo 100 kontajnerových plavidiel, musia takýmto plavidlám poskytovať do roku 2030 elektrinu z pobrežnej elektrickej siete.

5. Letiská musia dodávať elektrinu stojacim lietadlám na všetkých kontaktných stojiskách (bránach) do roku 2025 a na všetkých vzdialených stojiskách (vzdialenejších stanovištiach) do roku 2030.

6. Prevádzkovatelia elektrických nabíjacích a vodíkových čerpacích staníc musia zabezpečiť úplnú cenovú transparentnosť, ponúkať spoločný spôsob platby ad hoc a elektronickými prostriedkami sprístupniť príslušné údaje (napríklad o polohe), a zabezpečiť tak úplnú informovanosť zákazníka.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.03.2023

KOMISIA UVEREJNILA INDEX REGIONÁLNEJ KONKURENCIESCHOPNOSTI

Komisia uverejnila index regionálnej konkurencieschopnosti (RCI). Ide o revidovanú verziu už dlho používaného nástroja, ktorý meria rozmanité aspekty konkurencieschopnosti vo všetkých regiónoch EÚ. Výsledky ukazujú, že medzi regiónmi EÚ pretrvávajú veľké rozdiely, ale takisto, že menej rozvinutým regiónom sa darí svoju konkurencieschopnosť zlepšovať. Naproti tomu výsledky prechodných regiónov sú zmiešané. Rozvinutejšie regióny sú naďalej medzi špičkou. Najnižšie hodnoty sa ešte stále sústreďujú v regiónoch východných členských štátov EÚ. V období medzi indexom z roku 2019 a z roku 2022 väčšina východných regiónov EÚ svoje výsledky naďalej zlepšovala. Sú medzi nimi regióny Pobaltia, Chorvátska, Maďarska, Poľska a Slovinska. Naproti tomu niektoré regióny Česka, Rumunska, Slovenska a Bulharska si v porovnaní s priemerom EÚ pohoršili. Najviac konkurencieschopné sú takmer vo všetkých prípadoch regióny hlavných miest, ale v konkurencieschopnejších členských štátoch sú rozdiely oproti iným regiónom menšie. Rozdiely medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi môžu byť veľké, pričom mimoriadne veľké sú vo Francúzsku, v Rumunsku a na Slovensku. Z tejto skutočnosti vyplýva, že verejné politiky a investície by mali podporovať vzostupnú konvergenciu. Menej konkurencieschopným regiónom by to pomohlo zlepšiť sa a dotiahnuť sa na regióny s lepšími výsledkami a najviac konkurencieschopným regiónom by sa zaručili podmienky, aby mohli naďalej prekvitať. V konkurencieschopnejších regiónoch je HDP na obyvateľa vyššie. Ženy v nich majú lepšie rámcové podmienky a zároveň sú príťažlivé pre čerstvých absolventov, keďže v nich jednoduchšie nájdu zamestnanie. Z výsledkov RCI tiež vyplýva, že regióny EÚ naďalej potrebujú podporu EÚ, aby zlepšili svoju konkurencieschopnosť a zmenšili rozdiely medzi sebou. Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou EÚ na podporu regiónov, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest, konkurencieschopnosť podnikov, hospodársky rast, udržateľný rozvoj a zlepšovanie kvality života občanov.

Zdroj: Európska komisia

24.03.2023

NÁRODNÝ PRIESKUM EUROBAROMETRA: VÄČŠINA SLOVÁKOV NECHCE BUDÚCNOSŤ KRAJINY MINO EÚ

Poznáme výsledky najnovšieho štandardného Eurobarometra 98, ktorý sa zameral na prieskum verejnej mienky na Slovensku vo vzťahu k Európskej únii. Z prieskumu vyplýva, že aktuálnu situáciu na Slovensku vníma negatívne osem z desiatich obyvateľov krajiny (79 %). Ľudia na Slovensku sú v tomto ohľade pesimistickejší v porovnaní s obyvateľmi EÚ krajín, s ktorými Slovensko susedí. Podobne negatívne vnímajú ľudia na Slovensku aj súčasnú ekonomickú situáciu v krajine (83 %). Za najzásadnejší problém, ktorému musí Slovensko v súčasnosti čeliť, považujú obyvatelia rastúce ceny, infláciu a náklady na život (65 %). V porovnaní so Slovenskom rezonuje v EÚ27 vo väčšej miere predovšetkým problematika životného prostredia (14 % oproti 3 % na Slovensku). Približne tretina (32 %) obyvateľov Slovenska vníma EÚ pozitívne, ďalších 33 % obyvateľov ju vníma neutrálne a 35 % negatívne. Takmer tretina (31 %) obyvateľov Slovenska si myslí, že Slovensko by dokázalo lepšie čeliť budúcnosti, ak by bolo mimo EÚ. Naopak, s budúcnosťou Slovenska mimo EÚ nesúhlasila viac ako polovica (56 %) opýtaných (+12 percentuálnych bodov oproti letu 2022). Dôvera vo vládu a v parlament na Slovensku dosiahla historické minimá. Vláde SR a NR SR momentálne dôveruje len niečo viac ako desatina obyvateľov krajiny (14 %). Dôvera v EÚ je na Slovensku aktuálne na úrovni 37 %. Severoatlantickej aliancii (NATO) dôveruje približne tretina (30 %) obyvateľov Slovenska, čo je výrazne pod priemerom EÚ27 (50 %). 38 % Slovákov súhlasí s nákupom a dodávkami vojenského materiálu na Ukrajinu zo strany EÚ. Zber dát v rámci štandardného prieskumu Eurobarometer 98 prebehol na Slovensku formou osobných rozhovorov na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov v období od 12. januára do 01. februára 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.03.2023

PRIESKUM VNÍMANIA EÚ NA SLOVENSKU: S ČLENSTVOM SLOVENSKA V EÚ SÚHLASÍ TAKMER SEDEM Z DESIATICH SLOV8KOV

Podľa prieskumu, ktorý dnes zverejnilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, s členstvom Slovenska v EÚ súhlasí 67 % opýtaných. Naopak, skôr a vôbec nesúhlasí 31 % respondentov. Viac ako tretina (37 %) opýtaných Slovákov dnes pripúšťa, že by Slovensko v budúcnosti mohlo alebo malo vystúpiť z EÚ. Na druhej strane, za zotrvanie v EÚ je skoro šesť z desiatich opýtaných (58 %). Za najväčšie výhody členstva Slovenska v EÚ sú považované najmä možnosti cestovania do zahraničia (46 %) a možnosť štúdia v zahraničí (40 %). Naopak, Slovensko členstvom v EÚ najviac stráca predovšetkým v ochrane pred prílevom utečencov (27 %) a podpore poľnohospodárstva (21 %). Prieskum tiež poukazuje na to, že respondenti považujú za najdôležitejšie pre ich život predovšetkým lepšie zdravotnícke služby (80 %), bezpečnosť Slovenska (77 %) a zlepšovanie životnej úrovne (77 %). Tri štvrtiny respondentov je hrdých na to, že sú občanmi Slovenska (77 %) a takmer šesť z desiatich Slovákov (57 %) je hrdých na to, že sú občanmi EÚ. Prieskum verejnej mienky pre Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku realizovala agentúra Focus v decembri 2022 na vzorke 1 007 respondentov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

KOMISIAVYPLATILA V RÁMCI PLÁNU OBNOVY A ODOLNOSTI DRUHÚ PLATBU SLOVENSKU VO VÝŠKE 709 MILIÓNOV EUR

Dnešná platba sa uskutočnili vďaka tomu, že Slovensko splnilo míľniky a ciele súvisiace s druhou platbou. Slovensko dostalo granty vo výške 709 miliónov eur vďaka splneniu 14 míľnikov a dvoch cieľov spojených s druhou platbou. Týkajú sa reforiem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, zdravotnej starostlivosti, výskumu a inovácií, systémov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, reforiem na podporu digitalizácie, zlepšenia obehového hospodárstva, ako aj opatrení na boj proti praniu špinavých peňazí a na urýchlenie postupov verejného obstarávania. Platba sa vzťahuje aj na investície zamerané na ochranu prírody a biodiverzity. Celkový Plán obnovy a odolnosti Slovenska ráta s grantovou podporou vo výške 6 miliárd eur. Slovensko z neho doposiaľ dostalo 1,9 miliardy eur vo forme grantov. Zahŕňa to predbežné financovanie vo výške 823 miliónov eur, ktoré dostalo v októbri 2021, prvú platbu vo výške 399 miliónov eur prijatú v júli 2022 a dnešnú druhú platbu. Platby v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom NextGenerationEU, sú založené na plnení míľnikov a cieľov. Závisia teda od toho, ako členské štáty vykonávajú investície a reformy uvedené v ich príslušných národných plánoch obnovy a odolnosti. Sumy vyplatené členským štátom sa zverejňujú v hodnotiacej tabuľke, v ktorej sa uvádza pokrok dosiahnutý pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako celku a jednotlivých plánov podpory obnovy a odolnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

KOMISÁR BRETON NA NÁVŠTEVE SLOVENSKA V RÁMCI KOLA NÁVŠTEV ZÁSTUPCOV OBRANNÉHO PRIEMYSLU EÚ

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton je v týchto chvíľach na návšteve Slovenska. Pricestoval na stretnutie so zástupcami obranného priemyslu a s vládnymi predstaviteľmi. Komisár Breton navštívi spoločne s ministrom obrany Jaroslavom Naďom výrobnú prevádzku obranného priemyslu v Dubnici nad Váhom a následne sa stretne aj s predsedom vlády Slovenskej republiky Eduardom Hegerom. Cieľom týchto stretnutí je prediskutovať naliehavú potrebu zvýšiť výrobu munície pre Ukrajinu a zaistiť bezpečnosť EÚ. V nadchádzajúcich týždňoch bude komisár pokračovať v dialógu so zástupcami obranného priemyslu EÚ a navštívi priemyselné zariadenia s cieľom posilniť obranný priemysel.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA OPČANOV ZA LEPŠIU OCHRANU KONÍ

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov (EIO) s názvom Za svet bez konských bitúnkov (End The Horse Slaughter Age). Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny predpis, ktorým by sa zakázalo usmrcovanie koní, ako aj ich chov a vývoz na produkciu kožušín, kože, mäsa alebo na výrobu liekov či iných látok. Požadujú tiež zákaz diaľkovej prepravy koní v celej Európe na účely ich usmrtenia a volajú po ochrane koní pred nadmernou prácou alebo tvrdým výcvikom. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

22.03.2023

PRÁVO NA OPRAVU: KOMISIA ZAVÁDZA NOVÉ PRÁVA SPOTREBITEĽOV NA JEDNODUCHÉ A ATRAKTÍVNE OPRAVY

Európska komisia dnes prijala nový návrh o spoločných pravidlách na podporu opravy tovaru, ktorý povedie k úsporám pre spotrebiteľov a podporí ciele Európskej zelenej dohody okrem iného znižovaním objemu odpadu. V posledných desaťročiach sa pred opravou často uprednostňuje výmena, a to vždy, keď sa výrobky pokazia, pričom spotrebiteľom sa na opravu tovaru po uplynutí zákonnej záruky neposkytujú dostatočné stimuly. Vďaka tomuto návrhu bude pre spotrebiteľov jednoduchšie a lacnejšie nechať si tovar opraviť, nie ho vymeniť. Väčší dopyt po opravách sa navyše premietne do rozmachu tohto odvetvia a bude mať za následok stimulovanie výrobcov a predajcov, aby vyvíjali udržateľnejšie obchodné modely. Dnešným návrhom sa zabezpečí, aby sa v rámci zákonnej záruky opravilo viac výrobkov a aby spotrebitelia mali jednoduchšie a lacnejšie možnosti opravy výrobkov, ktoré sú technicky opraviteľné (ako sú vysávače alebo čoskoro aj tablety a smartfóny), a to po uplynutí zákonnej záruky alebo keď sa funkcie tovaru obmedzia v dôsledku opotrebovania.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.03.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: UĽAHČENIE VÝBERU UDRŽATEĽNÝCH VÝROBKOV A SLUŽIEB A KONIEC GREENWASHINGU

Komisia dnes navrhla spoločné kritériá proti environmentálne klamlivej reklame a zavádzajúcim tvrdeniam týkajúcim sa životného prostredia. Cieľom dnešnému návrhu je zabezpečiť, aby mali spotrebitelia jasnejšie informácie a hlavne väčšiu istotu v tom, že ak sa niečo predáva ako ekologické, je to aj skutočne ekologické. Budú tak dostávať kvalitnejšie informácie, ktoré im umožnia chrániť životné prostredie. Prospech z toho budú mať aj podniky. Tie, ktoré vyvíjajú skutočné úsilie na zlepšenie environmentálnej udržateľnosti svojich výrobkov, budú ľahšie rozpoznateľné, čo sa premietne do uznania zo strany spotrebiteľov a vyššieho predaja. Takéto podniky sa zároveň nebudú musieť obávať nekalej konkurencie. Návrh tak pomôže vytvoriť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o informácie o environmentálnych vlastnostiach výrobkov. V štúdii Komisie z roku 2020 sa zistilo, že 53,3 % preskúmaných tvrdení v EÚ bolo vágnych, zavádzajúcich alebo neopodstatnených a 40 % bolo nepodložených. Neexistencia spoločných pravidiel regulujúcich používanie dobrovoľných environmentálnych tvrdení spoločnosťami, vedie k environmentálne klamlivej reklame a vytvára nerovnaké podmienky na trhu EÚ na úkor skutočne udržateľných spoločností.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

21.03.2023

KOMISIA SCHVÁLILA 151 REFORMNÝCH PROJEKTOV V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH NA POSILNENIE ICH ODOLNOSTI A KONKURENCIESCHOPNOSTI

Komisia schválila nové kolo 151 projektov v rámci Nástroja technickej podpory s cieľom podporiť všetky členské štáty pri príprave, navrhovaní a vykonávaní 326 významných reforiem v roku 2023. Podporované projekty sú reakciou na potrebu reforiem, ktorú vyjadrili členské štáty, a zároveň sú úzko prepojené s prioritami Európskej únie v oblasti modernej a efektívnej verejnej správy, stratégií udržateľného rastu a odolných hospodárstiev. Mnohé reformné projekty sa týkajú aj výziev, ktoré sa riešia v plánoch obnovy a odolnosti a pláne REPowerEU. Prehľad reformných projektov na Slovensku je k dispozícii na stránke: https://reform-support.ec.europa.eu/our-projects/country-factsheets/slovakia_en 

Zdroj: Európska komisia

15.03.2023

DiscoverEU: 35 000 MLADÝCH ĽUDÍ MÔŽE ZÍSKAŤ BEZPLATNÝ LÍSTOK NA VLAK PO EURÓPE

Komisia dnes začína jarnú výzvu iniciatívy DiscoverEU, vďaka ktorej získa 35 000 mladých ľudí bezplatný vlakový cestovný poukaz na spoznávanie Európy. Podávanie prihlášok sa začína dnes o 12.00 hod. a skončí sa 29. marca o 12.00 hod. Mladí ľudia, ktorí chcú získať cestovný poukaz, musia podať prihlášku na Európskom portáli pre mládež a odpovedať na päť kvízových a jednu otázku založenú na odhade. Úspešní uchádzači narodení medzi 1. júlom 2004 a 30. júnom 2005 budú môcť v čase od 15. júna 2023 do 30. septembra 2024 stráviť až 30 dní cestovaním po Európe. Do výzvy sa môžu zapojiť uchádzači z Európskej únie a tretích krajín pridružených k programu Erasmus+, ako sú Island, Lichtenštajnsko, Severné Macedónsko, Nórsko, Srbsko a Turecko.

Zdroj: Európska komisia

15.03.2023

OBCHODNÉ ROKOVANIA O DOHODE O VOĽNOM OBCHODE MEDZI EÚ A THAJSKOM

EÚ a Thajsko dnes oznámili obnovenie rokovaní o dohode o voľnom obchode, ktorej jadrom bude udržateľnosť. Cieľom dohody o voľnom obchode bude podporiť obchod a investície vďaka vyriešeniu širokého spektra otázok, ako je napríklad prístup na trh pre tovary, služby, investície a verejné obstarávanie; rýchle a účinné sanitárne a fytosanitárne postupy; ochrana práv duševného vlastníctva vrátane zemepisných označení a odstránenie prekážok digitálneho obchodu a obchodu s energiou a surovinami, čím sa podporí digitálna a zelená transformácia. EÚ a Thajsko už majú stabilné obchodné vzťahy s jasným potenciálom pre ešte užšie vzťahy:

• obchod s tovarom dosiahol v roku 2022 hodnotu viac ako 42 miliárd eur;
• obchod so službami mal v roku 2020 hodnotu viac ako 8 miliárd eur;
• EÚ je štvrtým najväčším obchodným partnerom Thajska;
• Thajsko má druhú najväčšiu ekonomiku v regióne ASEAN;
• Únia je tretím najväčším investorom v Thajsku, predstavuje približne 10 % celkových priamych zahraničných investícií v krajine, a je druhým najväčším cieľom thajských priamych zahraničných investícií, ktorých podiel dosahuje 14 % z celkových thajských priamych zahraničných investícií.

Zdroj Európska komisia

15.03.2023

DEŇ EURÓPSKYCH AUTOROV

Nová každoročná iniciatíva Dňa európskych autorov sa bude organizovať každý rok ako oslava, ktorá spája knižné a vzdelávacie sektory a usiluje sa o opätovné prepojenie mladých Európanov s čítaním a najmä o pomoc pri objavovaní rozmanitosti literatúry z našich európskych krajín.

V súvislosti s prvým ročníkom Dňa európskych autorov 27. marca 2023 Komisia navrhuje tri rôzne opatrenia na posilnenie propagácie čítania v celej Európe:

1. akcia 1 – čítanie na stredných školách;

2. akcia 2 – Návštevy európskych autorov v školách aj v knižniciach;

3. akcia 3 – konferencia o podpore čítania.

V súčasnosti je miera účasti škôl na Slovensku veľmi nízka. Preto by sme boli veľmi vďační, keby sme sa spoľahli na Vašu spoluprácu a podporu pri propagácii tejto novej iniciatívy vo vašich rôznych sieťach a podľa možnosti poskytli podporu uvedenému kľúčovému opatreniu 1 – čítacie stretnutia v školách. Veľmi by sme ocenili napríklad Vašu osobnú účasť na jednom z verejných zasadnutí na čítanie s cieľom predstaviť toto úvodné vydanie. Cieľom je mobilizovať veľký počet škôl v celej EÚ.

Úprimne dúfame, že na túto žiadosť budete odpovedať kladne.

Oddelenie programu Kreatívna Európa, ktoré koordinuje Deň európskych autorov, Vám s radosťou odpovie na akékoľvek ďalšie otázky a poskytne vám zoznam zúčastnených škôl. Môžete nás kontaktovať prostredníctvom funkčnej e-mailovej schránky EAC-DAY-OF-THE-EUROPEAN-AUTHORS@ec.europa.eu .

Viac informácií o nadchádzajúcej iniciatíve nájdete na adrese: https://culture.ec.europa.eu/cultural-and-creative-sectors/books-and-publishing/day-of-european-authors 

Zdroj: Európska komisia

14.03.2023

RIADENIE MIGRÁCIE: nové iniciatívy na posilnenie európskeho integrovaného riadenia hraníc a urýchlenie návratov

Komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom predstavuje strategický rámec pre európske integrované riadenie hraníc (EIBM) na 5 rokov, a odporúčanie členským štátom o vzájomnom uznávaní rozhodnutí o návrate a urýchlení návratov. Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 9. februára 2023 opätovne zdôraznila, že je dôležité zabezpečiť účinnú kontrolu vonkajších pozemných a námorných hraníc EÚ ako súčasť komplexného prístupu k migrácii. Pred nadchádzajúcim zasadnutím Európskej rady, na ktorom sa zhodnotí situácia, Komisia prostredníctvom týchto iniciatív plní niektoré kľúčové opatrenia uvedené v liste predsedníčky von der Leyenovej a v záveroch Európskej rady z 9. februára. Pokiaľ ide o EIBM, agentúra Frontex má 6 mesiacov na to, aby premietla toto strategické smerovanie do operačnej a technickej stratégie. Členské štáty majú 12 mesiacov na aktualizáciu svojich národných stratégií. Komisia bude úzko spolupracovať na podpore členských štátov pri operačnom vykonávaní týchto opatrení. Hodnotenie strategickej politiky EIBM sa predpokladá o štyri roky s cieľom vymedziť nový viacročný cyklus politík v roku 2027. Komisia tento rok vykoná aj hodnotenie nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži. Pokiaľ ide o návraty, s cieľom monitorovať vykonávanie odporúčania, členské štáty každoročne predložia Komisii správu vrátane počtu vzájomne uznávaných rozhodnutí o návrate iných členských štátov. Osobitné finančné prostriedky sa poskytnú v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroja na riadenie hraníc a víza, najmä na vzájomné uznávanie rozhodnutí o návrate a na lepšie vybavenie pohraničnej a pobrežnej stráže na účinnú ochranu vonkajších hraníc.

Zdroj: Európska komisia

14.03.2023

KOMISIA NAVRHUJE REFORMU TRHU S ELEKTRINOU V EÚ

EÚ má už viac ako dvadsať rokov efektívny, dobre integrovaný trh s elektrinou, ktorý spotrebiteľom umožňuje využívať hospodárske výhody jednotného trhu s energiou, zaisťuje bezpečnosť dodávok a stimuluje proces dekarbonizácie. Energetická kríza vyvolaná inváziou Ruska na Ukrajinu zdôraznila potrebu rýchlo prispôsobiť trh s elektrinou tak, aby lepšie podporoval zelenú transformáciu a ponúkal odoberateľom energie, či už ide o domácnosti alebo podniky, široký prístup k cenovo dostupnej elektrickej energii z obnoviteľných a nefosílnych zdrojov. V rámci navrhovanej reformy sa plánujú revízie viacerých právnych predpisov EÚ – najmä nariadenia o elektrickej energii, smernice o elektrickej energii a nariadenia REMIT. Táto reforma prináša stimuly na uzatváranie dlhodobejších zmlúv na výrobu energie z nefosílnych zdrojov, ako aj opatrenia, ktoré zavedú do systému čistejšie pružné riešenia, ako je riadenie odberu a skladovanie, aby bolo možné konkurovať plynu. Tým sa zníži vplyv fosílnych palív na účty spotrebiteľov za elektrinu a zabezpečí sa, že sa v nich prejavia nižšie náklady na obnoviteľné zdroje energie. Navrhovaná reforma okrem toho posilní otvorenú a spravodlivú hospodársku súťaž na európskych veľkoobchodných trhoch s energiou vďaka zvýšeniu transparentnosti a integrity trhu. Budovanie energetického systému viac založeného na obnoviteľných zdrojoch energie bude mať zásadný význam nielen pre zníženie účtov pre spotrebiteľov, ale aj pre zabezpečenie udržateľných a nezávislých dodávok energie do EÚ v súlade s Európskou zelenou dohodou a plánom REPowerEU. Táto reforma, ktorá je súčasťou priemyselného plánu Zelenej dohody, takisto umožní európskemu priemyslu prístup k cenovo dostupným dodávkam energie z obnoviteľných a nefosílnych zdrojov, ktoré sú kľúčovým faktorom dekarbonizácie a zelenej transformácie.

Zdroj: Európska komisia

10.03.2023

POZVÁNKA NA PODUJATIE DOMA V EÚ KRÁSNO NAD KYSUCOU: cezhraničný rozmer výstavby diaľnice D3 na Kysuciach

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku pokračuje v úspešnej sérii podujatí Doma v EÚ v regiónoch. Tentokrát zavíta do Krásna nad Kysucou, kde sa 15. marca 2023, v čase od 13:00 do 15:00 hod., v MM Aréne uskutoční diskusia na tému Cezhraničný rozmer výstavby diaľnice D3 na Kysuciach. Diskutovať bude Andrej Doležal, minister dopravy SR, Krzysztof Klimosz, člen Rady Sliezskeho vojvodstva, Radek Podstawka, zástupca hejtmana pre oblasť dopravy, Moravsko-sliezsky kraj, Jaroslav Straka, Generálne riaditeľstvo EK pre regionálnu a mestskú politiku a Erika Jurinová, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja. Zúčastnia sa aj primátori a starostovia regiónov, krajskí a miestni poslanci a členovia OZ dostavby D3. Hostí bude diskusiou sprevádzať vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimír Šucha. Podujatie bude mať hybridnú formu a bude možné sa ho zúčastniť osobne, alebo sledovať online na FB Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku alebo na domaveu.sk.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie 

10.03.2023

EÚ SA DOHODLA NA PRÍSNEJŠÍCH PRAVIDLÁCH NA ZVÝŠENIE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI

Komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou o reforme a posilnení smernice EÚ o energetickej efektívnosti. Táto dohoda predstavuje ďalší krok k dokončeniu balíka "Fit for 55" na realizáciu Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Opätovne to potvrdzuje odhodlanie EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou. V dohode sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 11,7 %, čo presahuje pôvodný návrh Komisie "Fit for 55". Zásada prvoradosti energetickej efektívnosti má po prvýkrát právnu silu s jasnou požiadavkou, aby krajiny EÚ zohľadňovali energetickú efektívnosť pri politických, plánovacích a významných investičných rozhodnutiach v odvetví energetiky a mimo neho. Revidované pravidlá tiež dávajú väčšiu zodpovednosť verejnému sektoru za zvýšenie energetickej účinnosti. Podniky sa budú nabádať aj k tomu, aby boli energeticky efektívnejšie. Zavedením vôbec prvého vymedzenia energetickej chudoby v EÚ sa v revidovaných pravidlách kladie väčší dôraz na zmiernenie energetickej chudoby a posilnenie postavenia spotrebiteľov vrátane vytvorenia jednotných kontaktných miest pre technickú a finančnú pomoc a mimosúdne mechanizmy urovnávania sporov.

Zdroj: Európska komisia

08.03.2023

ROK DOČASNEJ OCHRANY PRE ĽUDÍ UTEKAJÚCICH PRED RUSKOU AGRESIOU VOČI UKRAJINE

Európska komisia dnes prijala oznámenie o smernici o dočasnej ochrane. Táto smernica bola prvýkrát aktivovaná 4. marca 2022 v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine. Odvtedy získali v EÚ štatút okamžitej ochrany viac ako 4 milióny ľudí. Trvanie ochrany už bolo predĺžené do marca 2024 a možno ho ďalej predĺžiť až do roku 2025. Všetci zaregistrovaní získali právo na prístup na trh práce, ako aj prístup k vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti a ubytovaniu. V oznámení sa hodnotí vykonávanie smernice za posledný rok, sumarizujú sa v ňom poznatky získané počas jej uplatňovania a identifikujú sa prioritné oblasti, v ktorých treba naďalej vynakladať úsilie. Smernica EÚ o dočasnej ochrane poskytla okamžitú ochranu s minimom súvisiacich formalít. Túto ochranu dopĺňa komplexný a harmonizovaný súbor práv:

• Prístup k registrácii a dokumentácii: Členské štáty pružne zaviedli postupy registrácie a vydávania potrebnej dokumentácie.
• Osobitná ochrana detí: EÚ je v súčasnosti útočiskom pre takmer pätinu ukrajinských detí.
• Prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave: od začiatku školského roka v septembri minulého roka bolo vo vzdelávacích systémoch v celej EÚ zapísaných približne pol milióna ukrajinských detí.
• Riešenie rizík obchodovania s ľuďmi a podpora obetí vojnových zločinov: EÚ zaviedla spoločný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého cieľom je zvyšovanie informovanosti vysídlených osôb a predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi.
• Prístup k zdravotnej starostlivosti a sociálnym dávkam: takmer 2 000 ukrajinských pacientov sa podarilo úspešne evakuovať do 20 krajín EÚ a EHP a väčšina členských štátov poskytovala vojnovým utečencom podporu duševného zdravia a psychosociálnu podporu.
• Prístup k pracovným miestam: v celej Európe pracuje približne milión vysídlených osôb. EÚ zároveň zriadila pilotnú databázu Talent Pool, ktorej cieľom je podpora integrácie na trhu práce.
• Prístup k ubytovaniu a bývaniu: usmernenia v rámci projektu "Bezpečné domovy" (Safe Homes) pomáhajú členským štátom, regionálnym a miestnym orgánom a občianskej spoločnosti pri organizovaní iniciatív v oblasti súkromného bývania.

Zdroj: Európska komisia

08.03.2023

FIŠKÁLNE USMERNENIA NA ROK 2024

V dnešnom oznámení Komisie sa stanovujú predbežné fiškálne usmernenia na rok 2024. Fiškálne politiky by sa vo všetkých členských štátoch mali celkovo zamerať na strednodobú udržateľnosť dlhu, ako aj na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu. Dnešné usmernenia majú slúžiť ako podklad pre prípravu programov stability a konvergenčných programov členských štátov. Na jar budú nasledovať fiškálne odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré budú pre Komisiu základom pre monitorovanie fiškálnych výsledkov, počnúc návrhmi rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2024, ktoré Komisia posúdi túto jeseň. Aktualizované usmernenia budú naďalej odrážať globálnu hospodársku situáciu, osobitnú situáciu každého členského štátu, pokrok v diskusii o prebiehajúcom preskúmaní správy hospodárskych záležitostí a o smerovaní v Rade.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

BEZPEČNOSTNÁ ÚNIA: POSILNENÝ SCHENGENSKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM

Dnes sa uvádza do prevádzky aktualizovaný Schengenský informačný systém (SIS). SIS je najväčší systém na výmenu informácií pre bezpečnosť a riadenie hraníc v Európe. Poskytuje informácie o hľadaných alebo nezvestných osobách, štátnych príslušníkoch tretích krajín, ktorí nemajú zákonné právo zdržiavať sa v EÚ, a o stratených alebo odcudzených predmetoch (napr. autá, strelné zbrane, lode a doklady totožnosti). Obnovený SIS bude základom najmodernejšieho systému riadenia hraníc na svete so systémom vstup/výstup (EES) a Európskym systémom pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). Konkrétne aktualizácie sú nasledovné: posilnená výmena informácií a spolupráca; nové možnosti lokalizácie a identifikácie hľadaných osôb a posilnenia kontrol na vonkajších hraniciach; dodatočné nástroje na boj proti trestnej činnosti a terorizmu; dodatočné nástroje na ochranu nezvestných a zraniteľných osôb; dodatočné nástroje na predchádzanie neregulárnej migrácii a odrádzanie od nej; intenzívnejšie využívanie SIS agentúrami EÚ.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

EÚ ROBÍ ZÁSADNÉ ROZHODNUTIA ŽIEN

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien vydali Európska komisia a vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku toto vyhlásenie. Témou Medzinárodného dňa žien 2023 je "Digitalizácia pre všetkých: inovácia a technológia v prospech rodovej rovnosti". Presadzovaním digitálnej stratégie a udržateľného rastu sa EÚ snaží zabezpečiť rovnaký prístup žien k nevyužitému potenciálu digitálnych technológií. Komisia dnes uverejnila Správu o rodovej rovnosti v EÚ na rok 2023, v ktorej aktuálne informuje o krokoch prijatých na splnenie stratégie pre rodovú rovnosť na roky 2020 – 2025. Zajtra Komisia začne kampaň na spochybnenie rodových stereotypov, ktorá tvorí dôležitú súčasť uplatňovania stratégie pre rodovú rovnosť. Ako uznanie pozoruhodného pokroku, ktorí dosiahli akademické a výskumné organizácie v rodovej rovnosti, zajtra Komisia vyhlási víťazov ceny EÚ pre šampiónov rodovej rovnosti. Mená víťazov budú k dispozícii v online správe. Slávnostné odovzdávanie cien sa bude vysielať naživo. Komisia tento rok zverejní aj výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Občianstvo, rovnosť, práva a hodnoty (CERV) na podporu rodovej rovnosti vrátane vyváženej účasti žien na hospodárskom a politickom rozhodovaní.

Zdroj: Európska komisia

07.03.2023

WhatsApp SĽÚBIL DODRŽIAVAŤ PRAVIDLÁ EÚ, LEPŠIE INFORMOVAŤ POUŽÍVATEĽOV A REŠPEKTOVAŤ ICH ROZHODNUTIA PRI AKTUALIZÁCIÁCH

Po rozhovoroch s orgánmi EÚ na ochranu spotrebiteľa a Európskou komisiou sa spoločnosť (združenými v sieti CPC) WhatsApp zaviazala transparentnejšie meniť podmienky poskytovania služieb. Okrem toho uľahčí používateľom odmietnutie aktualizácií, keď s nimi nesúhlasia, a jasne vysvetlí, kedy po takomto odmietnutí používateľ stratí možnosť využívať služby WhatsApp. WhatsApp takisto potvrdil, že osobné údaje používateľov sa neposkytujú tretím stranám ani iným spoločnostiam skupiny Meta – ani Facebooku – na reklamné účely. Sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (CPC) bude aktívne monitorovať, ako WhatsApp plní tieto záväzky v rámci akýchkoľvek budúcich úprav svojej politiky a v prípade potreby presadí ich dodržiavanie aj prípadnými pokutami.

Zdroj: Európska komisia

28.02.2023

POZVÁNKA NA DISKUSIU VIZOINÁRI: AKO BYŤ O KROK VPRED PRED RAKOVINOU

Pozývame Vás na diskusiu Vizionári, tentokrát na tému rakovina, prevencia, diagnostika a moderné lieky, ale aj porovnanie Slovenska s ostatnými krajinami EÚ. Diskusia sa uskutoční vo štvrtok 2. marca 2023 o 10.00 h. v Zážitkovom centre vedy Aurélium v Bratislave. Diskusia bude vysielaná naživo na FB Zastúpenia Európskej komisie.

Hostia:

· Róbert Babeľa, štátny tajomník MZ SR

· Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia EK na Slovensku

· Iveta Pálešová, AIFP

· Lucia Denková, onkologička

· Monika Lainczová, Dôvera ZP

· Richard Strapko, GR VšZP

· Eva Kováčová, prezidentka Ligy proti rakovine

· Tomáš Bertók, vedec, chemik, spoluzakladateľ spol. Glycanostic, ktorá vyvíja diagnostické testy na rakovinu

Moderuje:

Zuzana Javorová

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.02.2023

ĽUDIA UTEKAJÚCI Z UKRAJINY ČELIA V EÚ PROBLÉMOM, VYPLÝVA TO Z NEDÁVNEHO VÝSKUMU

Prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) Na úteku z Ukrajiny zachytáva priame svedectvá približne 14 500 osôb, ktoré utiekli pred vojnou a usadili sa v EÚ. Prieskum sa uskutočnil od augusta do septembra 2022 v Bulharsku, Česku, Estónsku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku, Rumunsku, na Slovensku, v Španielsku a Taliansku. Podľa výsledkov prieskumu sa každý tretí dnes cíti byť súčasťou spoločenstva hostiteľskej krajiny, avšak rovnaká časť z nich by sa chcela vrátiť na Ukrajinu. Rýchla aktivácia smernice EÚ o dočasnej ochrane umožnila ľuďom utekajúcim pred vojnovým konfliktom rýchlo sa usadiť a pracovať, cestovať i získať prístup k službám v celej EÚ. Z prieskumu však vyplýva, že odídenci sa stretávajú s týmito praktickými ťažkosťami:

• Jazyk: 23 % ľudí navštevuje jazykové kurzy. Neznalosť jazyka hostiteľskej krajiny predstavuje hlavný dôvod, pre ktorý predčasne ukončujú štúdium, nemôžu si nájsť zamestnanie alebo sa ťažko dostávajú k zdravotnej starostlivosti.
• Bývanie: 59 % ľudí si platí za ubytovanie. Často musia využívať spoločné sociálne zázemie, ako je napríklad toaleta či kuchyňa. Mnohým z nich chýba súkromie alebo tichá miestnosť, v ktorej by sa ich deti mohli pripravovať na vyučovanie.
• Vzdelávanie: 59 % detí sa vzdeláva online v ukrajinskej školealebo študuje samostatne s materiálmi či podporou z Ukrajiny.
• Práca: 33 % ľudí má platené zamestnanie a 33 % žien nepracuje, pretože sa musia starať o deti alebo starších/chorých príbuzných. 48 % ľudí uvádza, že ich nové zamestnanie je pod úrovňou vzdelania, ktorú dosiahli, a 30% tvrdí, že boli v práci vykorisťovaní.
• Životné náklady: 79 % má problém vyjsť s peniazmi.
• Zdravie: 49% ľudí pociťuje od príchodu do hostiteľskej krajiny skľúčenosť a depresiu. 49 % malých detí má problémy so spánkom a/alebo sústredením.

Zdroj: Zastúpenie Európskej Komisie

27.02.2023

BEZPEČNOSŤ NOVINÁROV JE PRIORITOU EURÓPSKEJ ÚNIE

Sloboda a pluralita médií, bezpečnosť novinárov, transparentnosť vlastníctva médií, riadenie verejnoprávnych médií a nezávislosť regulačných orgánov v oblasti médií sú kľúčovými atribútmi právneho štátu.

Výsledky nedávneho prieskumu o bezpečnosti novinárov na Slovensku sú šokujúce. Viac ako dve tretiny (66,2 %) slovenských novinárov malo v poslednom roku skúsenosť s nejakou formou útoku alebo hrozbou. Najčastejším incidentom (76 %) za posledných dvanásť mesiacov bol verbálny útok – osobný alebo online. Rastúci počet fyzických, právnych a online hrozieb, ako aj útokov na novinárov a pracovníkov médií v posledných rokoch je znepokojujúcim trendom, ktorý pozorujeme aj na Slovensku. Útoky v ostatných dňoch a týždňoch tento trend len zvýrazňujú. Navyše, piate výročie vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice nám pripomína, že aj slová môžu zabíjať.

"Útoky na novinárov sú v slobodnej a demokratickej spoločnosti neprípustné. Jedným zo základných pilierov demokraticky fungujúcej spoločnosti je sloboda slova a pluralita médií a novinári sa musia pri svojej práci cítiť bezpečne. Odlišný názor alebo konanie nesmie byť dôvodom na akýkoľvek útok. Novinári nesmú byť ohrození len preto, že si robia svoju prácu najlepšie. Keď chránime slobodu médií, chránime aj našu vlastnú slobodu a demokraciu," dopĺňa Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Nezávislé médiá sú verejným strážcom a kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu. Aj súčasný kontext, kedy v Európe prebieha vojna v podobe ruskej agresie proti Ukrajine, nám jasne ukazuje, že demokratický svet sa musí zasadzovať za pravdu a brániť svoje hodnoty. Jadrom týchto hodnôt je sloboda médií. Bez slobodných médií pravdu nespoznáme.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.02.2023

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE 36 DIPLOMATICKÝCH MISIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE PRI PRÍLEŽITOSTI PRVÉHO VÝROČIA RUSKEJ INVÁZIE NA UKRAJINE

Pri príležitosti prvého výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyjadrilo plnú podporu Ukrajine 36 diplomatických misií pôsobiacich na Slovensku vrátane Zastúpenia Európskej komisie. "Ruská agresia voči Ukrajine je bezprecedentným porušením medzinárodných pravidiel a poriadku. Agresia je priamym útokom na demokraciu a európske hodnoty. Preto Ukrajinci, ukrajinský ľud bojuje za nás, bojuje za európske hodnoty. Preto my, Európania, musíme zostať s nimi, musíme ich podporiť všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii. V mene Európskej komisie môžem povedať, že urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili Ukrajinu. Slava Ukraini," hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Podpísaní odsúdili pokračujúcu ruskú agresiu proti Ukrajine a požadujú bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z územia Ukrajiny. Signatári zároveň potvrdili pokračovanie politickej, ekonomickej, vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine. Ocenili tiež neochvejný postoj Slovenska proti aktivitám Ruska, veľkorysé prijatie Ukrajincov a dodávanie vybavenia na pomoc Ukrajine pri jej obrane. Celý text vyhlásenia si môžete prečítať na stránke: https://slovakia.representation.ec.europa.eu/news/spolocne-vyhlasenie-36-diplomatickych-misii-v-slovenskej-republike-pri-prilezitosti-prveho-vyrocia-2023-02-24_sk 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie  

22.02.2023

KOMISIA ZAREGISTROVALA NOVÚ INICIATÍVU APELUJÚCU NA REFORMY V OBLASTI AZYLU A MIGRÁCIE

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Za dôstojné prijímanie migrantov v Európe". Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby vypracovala nový systém dobrovoľného prerozdeľovania žiadateľov o azyl v rámci EÚ a zároveň zabezpečila účinnú solidaritu medzi členskými štátmi. Požadujú tiež záväzné normy prijímania, ktoré zaručia dôstojné životné podmienky pre žiadateľov o azyl v celej EÚ, napríklad pokiaľ ide o potraviny, zdravie, bývanie, vzdelávanie a prácu. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Obsah iniciatívy vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Komisie. Po dnešnej registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

22.02.2023

BEZPEČNOSŤ CESTNEJ PREMÁVKY V EÚ: POČET SMRTEĽNÝCH OBETÍ JE NIŽŠÍ NEŽ PRED PANDÉMIOU, ALE POKROK JE STÁLE PRÍLIŠ POMALÝ

Komisia dnes uverejnila predbežné údaje o smrteľných dopravných nehodách za rok 2022. Minulý rok zahynulo pri dopravných nehodách približne 20 600 ľudí, čo v porovnaní s rokom 2021 predstavuje zvýšenie o 3 %, keďže intenzita dopravy po pandémii opäť vzrástla. V porovnaní s rokom 2019 sa počet usmrtených osôb v roku 2022 znížil o 10 %. Cieľom EÚ a OSN je znížiť do roku 2030 počet smrteľných obetí na polovicu. V jednotlivých členských štátoch bol však pokrok veľmi nerovnomerný. Najväčší pokles (o viac ako 30 %) bol hlásený v Litve a Poľsku. Priemer EÚ bol 46 úmrtí na cestách na milión obyvateľov. V mestských oblastiach predstavujú takmer 70 % všetkých úmrtí nechránení účastníci cestnej premávky (chodci, cyklisti a používatelia dvojkolesových motorových vozidiel).

Zdroj: Európska komisia

22.02.2023

RYBOLOV, AKVAKULTÚRA A MORSKÉ EKOSYSTÉMY: PRECHOD NA ČISTÚ ENERGIU A OCHRANA EKOSYSTÉMU V ZÁUJME VÄČŠEJ UDRŽATEĽNOSTI A ODOLNOSTI

Komisia včera predložila balík opatrení s cieľom zlepšiť udržateľnosť a odolnosť odvetvia rybolovu a akvakultúry EÚ. Tento balík obsahuje štyri prvky: Oznámenie o energetickej transformácii v odvetví rybolovu a akvakultúry EÚ, Akčný plán na ochranu a obnovu morských ekosystémov pre udržateľný a odolný rybolov, Oznámenie o súčasnosti a budúcnosti spoločnej rybárskej politiky a Oznámenie o spoločnej organizácii trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry. Hlavným cieľom opatrení je podporiť využívanie čistejších zdrojov energie a znížiť závislosť od fosílnych palív, ako aj znížiť vplyv tohto odvetvia na morské ekosystémy. Navrhované opatrenia sa budú vykonávať postupne, aby sa im odvetvie mohlo prispôsobiť. Cieľom návrhov je tiež zvýšiť atraktivitu tohto odvetvia aj pre mladšie generácie.

Zdroj: Európska komisia

21.02.2023

NextGenerationEU: MECHANIZMUS NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI JE AJ PO DVOCH ROKOCH OD PRIJATIA NAĎALEJ HLAVNOU HNACOU SILOU ZELENEJ A DIGITÁLNEJ TRANSFORMÁCIE EÚ

Európska komisia dnes prijala oznámenie o dvoch rokoch od vytvorenia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom plánu obnovy NextGenerationEU s finančnou hodnotou 800 miliárd eur. V oznámení sa hodnotia doterajšie výsledky, ktoré boli dosiahnuté vďaka bezprecedentnému podnetu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre ekologické a digitálne reformy a investície v členských štátoch. Opisujú sa v ňom aj nové opatrenia na podporu úspešnej implementácie národných plánov obnovy a odolnosti. V prílohách k oznámeniu nájdete spresnené niektoré technické aspekty hodnotenia výsledkov členských štátov Komisiou. Komisia doteraz v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vyplatila viac ako 144 miliárd eur vrátane grantov (96 miliárd eur) a úverov (48 miliárd eur). Všetky podrobnosti týkajúce sa implementácie nástroja sú k dispozícii v hodnotiacej tabuľke Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. V druhej polovici uplatňovania tohto mechanizmu sa očakáva oveľa viac platieb. Členské štáty by mali vynaložiť maximálne úsilie, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúka a dosiahli výsledky v súlade s harmonogramami, ktoré sa zaviazali splniť vo svojich plánoch. Budúcoročné strednodobé hodnotenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude ďalšou príležitosťou na zhodnotenie a posúdenie výsledkov a skúseností získaných pri jeho implementácii.

Zdroj: Európska komisia

16.02.2023

OCHRANA DEMOKRACIE: KOMISIA SA ZNAŽÍ ZÍSKAŤ NÁZORY NA OCHRANU DEMOKRATICKEJ SFÉRY EÚ PRED SKRYTÝM ZAHRANIČNÝM ZASAHOVANÍM

Komisia dnes začína verejnú konzultáciu o iniciatíve "Ochrana demokracie", ktorú predsedníčka Ursula von der Leyen oznámila vo svojej správe o stave Únie v roku 2022. V rámci konzultácie, ktorá bude prebiehať do 13. apríla 2023, sa zhromaždia názory rôznych zainteresovaných strán na to, čo je potrebné na ochranu demokratickej sféry EÚ pred zahraničným zasahovaním a posilnenie demokratickej odolnosti. Verejná konzultácia bude dostupná vo všetkých jazykoch EÚ. Bude podkladom pre iniciatívu "Ochrana demokracie", ktorú chce Komisia predložiť do leta 2023. Táto iniciatíva bude zahŕňať konkrétnu legislatívnu iniciatívu na ochranu našich demokracií pred subjektmi financovanými tretími krajinami alebo prepojenými s tretími krajinami a vykonávajúcimi hospodárske činnosti v EÚ, ktoré môžu mať vplyv na verejnú mienku a demokratickú sféru. Cieľom bude aj podpora slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie občianskej spoločnosti a občianskej angažovanosti a preskúmanie opatrení, ktoré sa už prijali na úrovni EÚ v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu.

Zdroj: Európska komisia

15.02.2023

PREDSEDNÍČKA KOMISIE URSULA VON DER LEYEN PREDSTAVILA DESIATY BALÍK SANKCIÍ VOČI RUSKU

Krátko pred výročím ruskej invázie na Ukrajinu dnes predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen predstavila desiaty balík sankcií voči Rusku. Nový balík sankcií obsahuje ďalšie zákazy vývozu do Ruska v hodnote viac ako 11 miliárd eur s cieľom pripraviť ruské hospodárstvo o kľúčové technológie a priemyselný tovar. Sankcie sa zamerajú na mnohé priemyselné výrobky a životne dôležitý tovar, ako je elektronika, špecializované vozidlá, súčiastky strojov, náhradné diely pre nákladné vozidlá a prúdové motory. Taktiež ide o tovar pre stavebný sektor, ktorý by mohla využívať ruská armáda, ako sú antény alebo žeriavy. Únia ďalej obmedzí vývoz tovaru s dvojakým použitím a pokročilé technológie. Bude sa monitorovať 47 nových elektronických komponentov, ktoré možno použiť v ruských zbraňových systémoch vrátane dronov, rakiet a helikoptér. Týmito opatreniami sa zakážu všetky technologické produkty používané na bojisku. Taktiež sa zabezpečí, aby Rusko nenašlo iné spôsoby, ako ich získať. To je dôvod, prečo vôbec prvýkrát pridávame k sankciám s dvojakým použitím voči Rusku aj subjekty z tretích krajín. Týka sa to aj Iránskych revolučných gárd, ktoré poskytujú Rusku útočné drony Šáhid využívané na útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Na sankčný zoznam tak pribudne sedem iránskych subjektov. Únia je zároveň pripravená zaradiť do zoznamu ďalšie iránske subjekty a subjekty z tretích krajín, ktoré Rusku poskytujú citlivé technológie. Sankcie sa tiež zamerajú na ruskú propagandistickú mašinériu šíriacu toxické klamstvá s cieľom polarizovať naše spoločnosti. Komisia preto do sankčného zoznamu navrhla ruských propagandistov, ako aj ďalších vojenských a politických veliteľov.

Zdroj: Európska komisia

15.02.2023

DiscoverEU: ĎALŠIE KOLO PODÁVANIA PRIHLÁŠOK NA ZÍSKANIE CESTOVNÝCH LÍSTKOV PRE 35 000 MLADÝCH ĽUDÍ SA OTVORÍ V MARCI

Komisia vyhlási jarnú výzvu DiscoverEU, ktorá bude prebiehať od stredy 15. marca o 12.00 hod. SEČ a končí v stredu 29. marca o 12.00 hod. SEČ. Vďaka DisoverEU dostane 35 000 mladých ľudí cestovný poukaz na objavovanie Európy, jej bohatého kultúrneho dedičstva, rozšírenie ich perspektívy a získanie obohacujúcich zážitkov. Výzva je otvorená pre 18-ročných žiadateľov zo všetkých členských štátov EÚ a tretích krajín pridružených k programu. Ak chcú mladí ľudia vyhrať cestovný poukaz, musia sa prihlásiť na Európskom portáli pre mládež, kde budú musieť odpovedať na niekoľko otázok. Viac informácií o predchádzajúcich kolách v roku 2022 nájdete na stránke:

https://youth.europa.eu/sites/default/files/0319_youth_2022-05_discovereu_factsheet.pdf 

Zdroj: Európska komisia

13.02.2023

ZLEPŠENIE OCHRANY PRACOVNÍKOV ZAVEDENÍM NOVÝCH LIMITNÝCH HODNÔT EXPOZÍCIE PRE OLOVO A DIIZOKYANÁTY

Komisia dnes prijala opatrenia, aby ďalej zlepšila ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami, ktoré sú spojené s vystavením pracovníkov nebezpečným chemikáliám, konkrétne olovu a diizokyanátom. Stanovením výrazne zníženej limitnej hodnoty expozície pre olovo sa pomôže predchádzať zdravotným problémom pracovníkov, ako sú napríklad problémy ovplyvňujúce reprodukčné funkcie a vývoj plodu. Pokiaľ ide o diizokyanáty, novou limitnou hodnotou expozície sa zabráni vzniku astmy a iných respiračných ochorení. Komisia konkrétne navrhuje zmeniť dve smernice: v prípade olova ide o smernicu o ochrane pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci a v prípade olova a diizokyanátov ide o smernicu o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci. Dnešný návrh je výsledkom rozsiahlych konzultácií vrátane dvojfázových konzultácií so sociálnymi partnermi, ako aj úzkej spolupráce s vedcami, so zástupcami pracovníkov a zamestnávateľov a s členskými štátmi. O návrhu Komisie bude teraz rokovať Európsky parlament a Rada. Po schválení budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva.

Zdroj Európska komisia

21.12.2023

SPUSTENIE NAJNOVŠIEHO EURÓPSKEHO SUPERPOČÍTAČA

Dnes bol v španielskej Barcelone uvedený MareNostrum 5, najnovší európsky superpočítač svetovej úrovne. V súčasnosti je jedným z 10 najvýkonnejších superpočítačov na svete, nachádza sa v barcelonskom supervýpočtovom centre a od marca 2024 bude prístupný širokej škále európskych vedeckých a priemyselných používateľov. MareNostrum 5 má najvyššiu 314 miliónov miliárd výpočtov za sekundu. Je tiež najekologickejším superpočítačom v Európe. Bude vysoko energeticky účinný a bude plne poháňaný energiou z udržateľných zdrojov. Teplo, ktoré generuje, sa použije na vykurovanie budovy, v ktorej sa nachádza.

Zdroj: Európska komisia

13.02.2023

ZIMNÁ HOSPODÁRSKA PROGNÓZA

Podľa dnes zverejnenej zimnej hospodárskej prognózy EK vstúpilo hospodárstvo EÚ do roku 2023 za lepších podmienok, než sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2022. Zimná prognóza zvyšuje výhľad rastu HDP na tento rok na 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne. V prognóze sa takisto mierne znižujú výhľady inflácie na roky 2023 aj 2024.

Vyhliadky sa zlepšujú vďaka zvýšenej odolnosti a napriek výnimočným nepriaznivým otrasom sa hospodárstvo EÚ vyhlo v štvrtom štvrťroku hospodárskej recesii predpokladanej v jesennej prognóze. Ročná miera rastu na rok 2022 sa v súčasnosti odhaduje na 3,5 % v EÚ aj v eurozóne. V dôsledku pokračujúcej diverzifikácie zdrojov dodávok a prudkého poklesu spotreby bola úroveň zásob plynu nad sezónnym priemerom minulých rokov a veľkoobchodné ceny plynu klesli výrazne pod predvojnovú úroveň. Trh práce EÚ okrem toho pokračoval v dosahovaní dobrých výsledkov, pričom miera nezamestnanosti zostala do konca roka 2022 na historicky najnižšej úrovni 6,1 %. Dôvera sa zlepšuje a januárové prieskumy naznačujú, že hospodárska činnosť je nastavená tak, aby sa vyhla poklesu v prvom štvrťroku 2023. Nepriaznivé vplyvy však zostávajú silné. Spotrebitelia a podniky naďalej čelia vysokým nákladom na energiu a jadrová inflácia v januári stále rástla, čo ešte viac oslabuje kúpnu silu domácností. Keďže inflačné tlaky pretrvávajú, sprísňovanie menovej politiky bude pokračovať, čo bude zaťažovať podnikateľskú činnosť a brzdiť rast investícií.

Predpokladaný rast HDP podľa zimnej prognózy na rok 2023 na úrovni 0,8 % v EÚ a 0,9 % v eurozóne je vyšší o 0,5 % v EÚ a 0,6 % v eurozóne ako podľa jesennej prognózy. Prognózovaná miera rastu HDP na rok 2024 zostáva nezmenená, a to 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne. Do konca prognózovaného obdobia má byť objem produkcie takmer o 1 % vyšší ako objem predpokladaný v jesennej prognóze. Výhľad inflácie sa v porovnaní s jeseňou mierne upravil nadol, najmä vzhľadom na vývoj na trhu s energiou. Predpokladá sa, že celková inflácia v EÚ klesne z 9,2 % v roku 2022 na 6,4 % v roku 2023 a na 2,8 % v roku 2024. V eurozóne sa očakáva spomalenie z 8,4 % v roku 2022 na 5,6 % v roku 2023 a na 2,5 % v roku 2024.

Predpokladá sa, že slovenské hospodárstvo bude rásť rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo, a to vďaka vládnym opatreniam na zníženie vplyvu rastúcich cien energií na domácnosti a podniky, ako aj lepšiemu hospodárskemu výhľadu v hlavných exportných destináciách Slovenska. Zároveň sa očakáva, že rast súkromnej spotreby bude obmedzený kvôli reálnemu poklesu miezd. Finančné prostriedky EÚ v roku 2023 významne prispejú k rastu investícií, a to aj vo väčšej miere ako v roku 2022, hoci sa očakáva, že prísnejšie podmienky financovania tento rast zmiernia. Po odhadovanom raste na úrovni 1,7 % v roku 2022 sa predpokladá, že reálny HDP sa zvýši o 1,5 % v roku 2023 a o 2,0 % v roku 2024. Inflácia sa v roku 2022 zvýšila na viac ako 12 % v dôsledku vysokých cien energií a prenosu na základné zložky, najmä potraviny. Očakáva sa, že spotrebiteľské ceny potravín budú naďalej rýchlo rásť a v roku 2023 zostanú hlavnou hnacou silou inflácie. Vysoké ceny energií budú udržiavať inflačné tlaky a napätý trh práce by mal prispieť k trvalejšiemu rastu cien v sektore služieb. Predpokladá sa, že vládne opatrenia sa v roku 2024 aspoň čiastočne zrušia, čím sa zvýši inflácia v oblasti energetiky. Inflácia sa preto predpokladá na úrovni 9,7 % v roku 2023 a na úrovni 5,3 % v roku 2024.

Zdroj: Európska komisia

10.02.2023

EURÓPSKA PEŇAŽENKA DIGITÁLNEJ IDENTITY: PRVÝ SÚBOR TECHNICKÝCH NÁSTROJOV PRE PROTOTYPY

Komisia dnes uverejnila prvú verziu spoločného súboru nástrojov EÚ na zavedenie európskej peňaženky digitálnej identity (EUDI peňaženka). Táto technická opora, ktorú vyvinuli členské štáty v úzkej spolupráci s Komisiou, bude základom na vytvorenie prototypu peňaženky, ktorá sa môže použiť na testovanie v rôznych spôsobov použitia. Tieto nástroje doplní legislatívny návrh dôveryhodnej a bezpečnej digitálnej identity, ktorý umožní vytvorenie spoľahlivého rámca pre digitálnu identifikáciu a autentifikáciu na základe spoločných noriem v celej EÚ. Jeho cieľom je zabezpečiť vysokú dôveru v digitálne transakcie v Európe. Členské štáty a Európska komisia budú priebežne aktualizovať súbor nástrojov. Komisia zároveň podporuje aj pilotné projekty v rámci digitálneho programu so spolufinancovaním do výšky 50 miliónov eur na riešenie prípadov využívania peňaženky vrátane mobilného vodičského preukazu, elektronického zdravotníctva, platieb a vzdelávania/odborných kvalifikácií. Tieto pilotné projekty by mali začať v prvej polovici tohto roka. Európska peňaženka digitálnej identity poskytne európskym občanom a podnikom bezpečný a pohodlný spôsob, ako sa v prípade potreby prístupu k digitálnym službám identifikovať jedným kliknutím na telefóne. Budú môcť bezpečne uchovávať a používať údaje pre všetky druhy služieb, ako je kontrola na letisku, prenájom auta, otvorenie bankového účtu alebo pri prihlásení sa na ich účet na veľkých online platformách.

Zdroj: Európska komisia

10.02.2023

EURÓPSKY DEŇ 112:ZVYŠOVANIE INFORMOVANOSTI O JEDNOTNOM EURÓPSKOM ČÍSLE TIESŇOVÉHO VOLANIA

11. februára si pripomenie každoročný Európsky deň čísla 112, ktorý bude venovaný zvyšovaniu informovanosti o jednotnom tiesňovom čísle 112 v EÚ a uznaniu práce všetkých, ktorí prispievajú k fungovaniu tiesňových služieb. V prípade núdzovej situácie sa občania môžu dostať k miestnym tiesňovým službám z ktoréhokoľvek miesta v EÚ s použitím rovnakého čísla - 112. V decembri 2022 Komisia navrhla nové opatrenia na zlepšenie prístupu k tiesňovým službám v celej EÚ, v ktorých vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje strediská tiesňového volania v súlade s najnovším technologickým vývojom a zlepšili informácie o polohe volajúceho, prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie tiesňovej komunikácie do najvhodnejších stredísk tiesňového volania. Členské štáty majú takisto spolupracovať s Komisiou na vymedzení spoločných požiadaviek na interoperabilitu pre aplikácie núdzovej komunikácie. Komisia priebežne monitoruje zavedenie čísla tiesňového volania 112 v členských štátoch prostredníctvom pravidelného podávania správ. Podľa najnovšej správy predstavovali volania na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 v roku 2021 približne 56 % všetkých tiesňových volaní. Celkovo sa počet volaní na číslo 112 v porovnaní s rokom 2019 zvýšil o 3 % na 153 miliónov. Celkový počet tiesňových volaní vrátane tiesňových volaní na národné čísla tiesňového volania, zostal stabilný na úrovni 270 miliónov.

Zdroj: Zastúpenie Európskeho komisie

08.02.2023

CIVILNÁ OCHRANA: CIELE EÚ V OBLASTI ODOLNOSTI VOČI KATASTROFÁM

Európska komisia dnes prijala odporúčanie a súvisiace oznámenie v snahe stanoviť spoločné ciele na zvýšenie odolnosti voči katastrofám v oblasti civilnej ochrany. Zahrnuté sú v nich opatrenia, ktoré pomôžu európskym krajinám lepšie sa pripraviť na prírodné hrozby, ako sú napr. zemetrasenia, záplavy či lesné požiare. Európska komisia preto v úzkej spolupráci s členskými štátmi určila päť cieľov, o ktorých dosiahnutie by sme sa mali usilovať spoločne:

• Predvídanie - zlepšenie posudzovania rizika, predvídania a plánovania riadenia rizika katastrof.
• Príprava - zvýšenie informovanosti obyvateľstva o rizikách a jeho pripravenosti na ne.
• Varovanie - zlepšenie včasného varovania.
• Reakcia - posilnenie kapacity reakcie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
• Zabezpečenie - zabezpečenie spoľahlivého systému civilnej ochrany.

V snahe začať s realizáciou týchto cieľov spúšťa Európska komisia päť hlavných iniciatív, jednu za každý cieľ. Jednou z takýchto iniciatív bude napríklad iniciovanie celoeurópskeho programu na zvyšovanie povedomia o odolnosti voči katastrofám s názvom "preparEU", ktorý bude zameraný na európskych občanov.

Zdroj: Európska komisia

08.02.2023

KOMISIA PREDBEŽNE SCHVÁLILA ŽIADOSŤ SLOVENSKA O VYPLATENIE 709 MILIÓNOV EUR V RÁMCI MECHANIZMU NA PODPORU OBNOVY A ODOLNOSTI

Európska komisia dnes prijala kladné predbežné posúdenie žiadosti Slovenska o platbu vo výške 709 miliónov eur vo forme grantov (bez predbežného financovania) v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU.

Slovensko 25. októbra 2022 predložilo Komisii žiadosť o platbu na základe dosiahnutia 14 míľnikov a dvoch cieľov, ktoré boli podľa vykonávacieho rozhodnutia Rady podmienkou pre druhú splátku. Patria sem reformy a investície do obehového hospodárstva, systémov vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, riadenia výskumných a inovačných činností, programov na prilákanie kvalifikovaných pracovníkov, ako aj do digitálneho hospodárstva, verejného obstarávania a boja proti korupcii. Táto druhá žiadosť o platbu sa vzťahuje aj na investície zamerané na ochranu prírody a biodiverzity a na zlepšenie digitálnych zručností. Slovenské orgány spolu so žiadosťou poskytli podrobné a komplexné dôkazy, ktorými preukazujú uspokojivé dosiahnutie 14 míľnikov a dvoch cieľov. Komisia tieto informácie dôkladne posúdila a predložila svoje kladné predbežné posúdenie žiadosti o platbu.

Slovenský Plán obnovy a odolnosti zahŕňa širokú škálu investičných a reformných opatrení rozdelených do 18 tematických komponentov. Na plán je vyčlenená podpora vo forme grantov v celkovej výške 6 miliárd eur, pričom 823 miliónov eur už bolo Slovensku vyplatených 13. októbra 2021 v rámci predbežného financovania. Po kladnom posúdení prvej žiadosti o platbu bolo Slovensku 29. júla 2022 vyplatených ďalších 399 miliónov eur.

Zdroj: Európska komisia

02.02.2023

KOMISIA PRIJALA PRÍSNE LIMITY REZÍDUÍ PESTICÍDOV NA OCHRANU OPEĽOVAČOV

Komisia dnes prijala nové pravidlá, ktorými sa po nadobudnutí účinnosti znížia maximálne hladiny rezíduí (MRL) dvoch pesticídov v potravinách. Z posúdení Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) vyplynulo, že tieto dve chemikálie, ktoré patria do skupiny neonikotinoidných pesticídov, klotianidín a tiametoxán, predstavujú vysoké riziko pre včely a prispievajú k celosvetovému úbytku opeľovačov. Z tohto dôvodu bolo ich používanie vonku v EÚ zakázané už v roku 2018. Novými pravidlami sa znížia existujúce MRL pre tieto látky na najnižšiu úroveň, ktorú možno merať pomocou najnovších technológií. Budú sa vzťahovať na všetky produkty vyrobené v EÚ, ale aj na dovážané potraviny a krmivá.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

PRIEMYSELNÝ PLÁN ZELENEJ DOHODY: PRIEMYSEL S NULOVÝMI EMISIAMI

Komisia dnes predkladá priemyselný plán zelenej dohody s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s nulovou bilanciou emisií a podporiť rýchly prechod na klimatickú neutralitu. Cieľom plánu je poskytnúť priaznivejšie prostredie na zvýšenie výrobnej kapacity EÚ pre technológie a výrobky s nulovou bilanciou emisií, ktoré sú potrebné na splnenie ambicióznych cieľov Európy v oblasti klímy. Plán vychádza z predchádzajúcich iniciatív a opiera sa o silné stránky jednotného trhu EÚ a dopĺňa prebiehajúce úsilie v rámci Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Tento prístup spočíva na štyroch pilieroch: predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie, urýchlenie prístupu k financiám, zlepšenie zručností a otvorený obchod pre odolné dodávateľské reťazce. Európska komisia zároveň zaslala členským štátom na konzultáciu návrh na transformáciu dočasného krízového rámca štátnej pomoci na dočasný krízový a prechodný rámec s cieľom uľahčiť a urýchliť zelenú transformáciu Európy. Tento návrh prispieva najmä k priemyselnému plánu zelenej dohody, keďže jeho cieľom je zabezpečiť rýchlejší prístup k financovaniu pre spoločnosti pôsobiace v EÚ.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

EUROFONDY PODPORILI MSP, ZAMESTNANOSŤ MILIÓNOV ĽUDÍ A VÝROBU ČISTEJ ENERGIE

V rokoch 2014 - 2020 sa z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) investovalo spolu 731 miliárd eur. Z toho 535 miliárd eur pochádzalo z fondov EÚ. Vyplýva to zo súhrnnej správy o implementácii EŠIF za rok 2022, ktorú prijala Komisia. V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF na konci roka 2021:

• podporu získali viac ako 4 milióny malých a stredných podnikov (MSP),
• pomoc pre 55,2 milióna ľudí prostredníctvom opatrení zameraných na zamestnanosť, sociálne začlenenie alebo zručnosti a vzdelávanie,
• kapacita na výrobu energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov sa navýšila o viac ako 3 600 megawatthodín/rok a ročná spotreba primárnej energie vo verejných budovách sa znížila o 2,6 terawatthodín/rok (čo zodpovedá ročnej spotrebe elektrickej energie 720 000 domácností),
• podporu získalo 2,3 milióna projektov zameraných na poľnohospodársky sektor a vidiecke MSP, ktoré sa tak stali konkurencieschopnejšími a mohli vytvárať pracovné miesta vo vidieckych oblastiach,
• v odvetví rybolovu a akvakultúry sa zachovalo 44 000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6 000 nových pracovných miest.

EŠIF boli takisto v prvej línii podpory poskytovanej členským štátom a regiónom pri riešení pandémie COVID-19 a jej hospodárskych dôsledkov. Vzhľadom na núdzovú zdravotnú situáciu sa v politike súdržnosti zaviedla dočasná flexibilita. Členské štáty tak získali možnosť prerozdeliť nevyčerpané finančné prostriedky z fondov politiky súdržnosti do prioritných oblastí, ako sú zdravotná starostlivosť, režim skráteného pracovného času a podpora MSP. Európske štrukturálne a investičné fondy mali zásadný význam pri podpore opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie, obnovy budov a integrácie trhov ako kľúčových hnacích síl energetickej bezpečnosti EÚ. Politika súdržnosti pomohla členským štátom a regiónom čeliť energetickej chudobe a zároveň znížiť emisie skleníkových plynov a vytvoriť udržateľné pracovné miesta v stavebníctve.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

01.02.2023

ZNAČKA EURÓPSKY ŠTUDIJNÝ PROGRAM A PRÁVNY ŠTATÚT PRE ALIANCIE EURÓPSKYCH UNIVERZÍT: 10 PROJEKTOV ERASMUS+

Marija Gabrielová, komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež včera

odštartovala desať projektov v rámci Erasmus+. Majú slúžiť na testovanie nových foriem nadnárodnej spolupráce medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, ako si Komisia pred rokom vytýčila v európskej stratégii pre univerzity. Ide o kľúčový míľnik v snahe vybudovať európsky vzdelávací priestor. Náplňou šiestich z vybratých projektov bude skúmať, testovať a uľahčovať udeľovanie značky Spoločný európsky študijný program. Zvyšné štyri projekty majú umožniť alianciám inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (napr. Európske univerzity) testovať nové formy spolupráce, ako napríklad možný európsky právny štatút týchto aliancií. Na každý vybratý pilotný projekt možno podľa očakávaní od jari 2023 vyčleniť z rozpočtu programu Erasmus+ prostriedky vo výške do 200 000 eur na jeden rok. Projekty sa budú realizovať v spolupráci s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a/alebo inštitucionálnymi orgánmi.

Zdroj: Európska komisia

01.02.2023

ONKOLOGICKÝ PROFIL SLOVANSKA - EK ZVEREJŇUJE PRVÉ ONKOLOGICKÉ PROFILY ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Dnes Komisia a OECD predstavujú prvé onkologické profily jednotlivých krajín. Profily sa uverejňujú v rámci európskeho registra nerovností v oblasti onkologických ochorení dostupného pre všetky členské štáty EÚ, Nórsko a Island. Z profilov vyplýva, že krajiny EÚ vynaložili na onkologickú starostlivosť takmer 170 miliárd eur (údaje z roku 2018). Ďalším významným zistením je, že zďaleka najčastejšou príčinou úmrtí na rakovinu zostáva rakovina pľúc. V miere úmrtnosti na rakovinu zároveň existujú veľké rozdiely medzi krajinami EÚ aj v rámci nich. Čiastočne to možno vysvetliť odlišnou mierou vystavenia rizikovým faktorom vzniku rakoviny, ale tiež rozdielom v schopnosti systémov zdravotnej starostlivosti poskytovať včasný a bezplatný prístup k včasnej diagnostike, ku kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov a k liečbe rakoviny. Profily ukazujú, že identifikácia výziev a výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi môžu pomôcť pri riešení nerovností v oblasti onkologických ochorení. Profily sa zverejňujú v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine a poukazujú na ďalšie dôležité skutočnosti:

• Rakovina, ktorá predstavuje 26 % všetkých úmrtí, jepo ochoreniach obehovej sústavy druhou najčastejšou príčinou úmrtnosti v EÚ.
• Pokiaľ ide o úmrtnosť na rakovinu, medzi krajinami existujú takmer dvojnásobné rozdiely, pričom veľké rozdiely v tomto smere existujú aj medzi pohlaviami.
• Z hľadiska úmrtnosti na rakovinu sú prítomné veľké sociálno-ekonomické nerovnosti. Tento nepomer sa dá čiastočne vysvetliť rozdielmi vo vystavení rizikovým faktorom, ako sú fajčenie, obezita, škodlivá konzumácia alkoholu alebo znečistenie ovzdušia. Rizikové faktory celkovo častejšie prevažujú u mužov a medzi skupinami s nízkymi príjmami a nízkou úrovňou vzdelania.
• Výzvy, ktorým krajiny EÚ čelia pri poskytovaní kvalitnej starostlivosti o onkologických pacientov, sa líšia. Niektoré krajiny sú dobre vybavené, no zápasia s nedostatkom kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, zatiaľ čo iné majú vysoký počet kvalifikovaných lekárov, ale chýbajú im napríklad zariadenia na rádioterapiu.
• Výdavky na prevenciu sa v posledných rokoch zvýšili. Stále však predstavujú len 3,4 % celkových výdavkov na zdravotníctvo.

Onkologický profil Slovenska:

· Výdavky na zdravotníctvo predstavovali na Slovensku v roku 2020 približne 7,2 % HDP (celoeurópsky priemer bol na úrovni 10,9 % HDP).

· Priemerná dĺžka života pri narodení bola na Slovensku v roku 2020 približne 76,9 rokov (celoeurópsky priemer bol na úrovni 80,6 rokov).

· Podiel populácie staršej ako 65 rokov bol na Slovensku v roku 2020 približne 17,1 % (celoeurópsky priemer bol na úrovni 20,8%).

· Miera výskytu rakoviny bola na Slovensku v roku 2020 približne 596 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 569 osôb na 100 000 obyvateľov).

· Úmrtnosť na rakovinu bola na Slovensku v roku 2019 približne 293 osôb na 100 000 obyvateľov (celoeurópsky priemer bol 247 osôb na 100 000 obyvateľov) a je jednou z najvyšších v celej EÚ. Slovensko je v počte úmrtí na rakovinu na 3. mieste po Chorvátsku a Maďarsku.

· Miera výskytu rakoviny na Slovensku prevyšuje priemer EÚ obzvlášť čo sa týka rakoviny prostaty, rakoviny prsníkov, rakoviny hrubého čreva a konečníka a rakoviny pľúc.

· Spotreba alkoholu na Slovensku mierne prevyšuje ostatné krajiny EÚ.

· Predčasné úmrtia spôsobené znečistením ovzdušia sú na Slovensku medzi najvyššími v rámci EÚ.

· Medzi hlavné rizikové faktory spôsobujúce rakovinu patrí na Slovensku predovšetkým fajčenie, obezita a nadváha, ktoré sa u nás vyskytujú častejšie ako je priemer EÚ.

Zdroj: Európska komisia

31.01.2023

EUROBAROMETER: PLÁN OBNOVY PRE EURÓPU (NextGenerationEU) JE ÚZKO ZOSÚLADENÝ S OČAKÁVANIAMI A POTREBAMI OBČANOV

Včerajší prieskum Eurobarometra ukazuje, že viac ako sedem z desiatich respondentov (74 %) podporuje zásadu solidarity, ktorá je základom nástroja NextGenerationEU. Veľká väčšina, takmer dve tretiny respondentov (64 %), takisto súhlasí s tým, že platby členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, hlavného nástroja NextGenerationEU, by mali byť podmienené dosiahnutím dohodnutých reforiem a investícií. Na otázku, ktoré oblasti politiky by mali dostať najväčšiu podporu EÚ, respondenti uprednostňujú zdravie (57 %), po ktorých tesne nasledujú energetika, environmentálne otázky a klimatická zmena (48 %) a zamestnanosť a zlepšovanie pracovných podmienok (37 %). Oblasti, ktoré uprednostňujú občania, vo všeobecnosti zodpovedajú šiestim pilierom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, čo odráža úzke prepojenie medzi návrhom nástroja a očakávaniami a potrebami občanov. 66 % respondentov sa domnieva, že nástroj NextGenerationEU bude mať pozitívny vplyv na budúce generácie. 61 % všetkých respondentov je názoru, že plán povedie k hospodárskemu rastu a tvorbe pracovných miest. A napokon, tri štvrtiny respondentov (75 %) podporujú plán REPowerEU, ktorý vychádza z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti s cieľom pomôcť členským štátom dosiahnuť väčšiu energetickú nezávislosť od Ruska.

Ako to vidia Slováci:

• 30 % respondentov zo Slovenska (v EÚ27 je to 33 %) počulo o nástroji NextGenerationEU.
• 71 % opýtaných Slovákov podporuje zásadu solidarity nástroja NextGenerationEU.
• 57 % opýtaných súhlasí, aby platby členským štátom boli podmienené dosiahnutím dohodnutých reforiem a investícií.
• 67 % Slovákov si myslí, že najväčšiu podporu by mali dostať oblasti zamerané na zdravie.
• Zamestnanosť a zlepšovanie pracovných podmienok je kľúčové pre 47 % opýtaných.
• 39 % respondentov preferuje podporu pre energetiku, environmentálne otázky a klimatickú zmenu.
• Podporu plánu REPowerEU vyjadrila viac ako polovica (55 %) Slovákov.

Zdroj: Európska komisia

31.01.2023

ŠTÁTNA POMOC: KOMISIA SCHVÁLILA 600 MILIÓNOVÝ PROGRAM SLOVENSKA NA PODPORU JEHO EKONOMIKY V KONTEXTE RUSKEJ VOJNY PROTI UKRAINE

Európska komisia schválila 600 miliónový program Slovenska na podporu jeho ekonomiky v kontexte ruskej vojny proti Ukrajine. Pomoc bude mať formu priamych grantov na podporu spoločností postihnutých prudkými nárastmi cien zemného plynu a elektrickej energie. Toto opatrenie sa vzťahuje na všetky odvetvia okrem finančného sektora. Komisia skonštatovala, že program Slovenska je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom krízovom rámci. Výška individuálnej pomoci nepresiahne 50 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 4 milióny eur. Pri príjemcoch, ktorí spadajú do kategórie energeticky náročných podnikov, nepresiahne celková pomoc na príjemcu 80 % oprávnených nákladov alebo maximálny strop pomoci v hodnote 150 miliónov eur. Táto pomoc sa poskytne najneskôr do 31. decembra 2023. Komisia dospela k záveru, že program Slovenska je v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a podmienkami stanovenými v dočasnom rámci potrebný, vhodný a primeraný na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva členského štátu. Na základe toho Komisia opatrenia pomoci podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci schválila.

Zdroj: Európska komisia

30.01.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: 148 Z 399 PREVEROVANÝCH ONLINE OBCHODOV SA DOPÚŠŤALO MANIPULATÍVNYCH ONLINE PRAKTÍK

Európska komisia a národné orgány na ochranu spotrebiteľa z 23 členských štátov, Nórska a Islandu (ďalej len "sieť CPC") dnes zverejnili výsledky preverovania webových stránok maloobchodníkov. Kontrola zahŕňala 399 online obchodov a zamerala sa na tri konkrétne druhy manipulatívnych praktík, ktoré často prinútia spotrebiteľa k výberu, ktorý nemusí byť v jeho najlepšom záujme. Ide o tzv. temné vzorce, ako napríklad: falošné odpočítavanie zostávajúceho času; webové rozhranie vytvorené tak, aby viedlo spotrebiteľa k nákupu, predplatnému alebo iným voľbám; a skryté informácie. Prešetrovanie ukázalo, že:

• 42 webových stránok malo falošné odpočítavanie času do konca možnosti nákupu konkrétnych výrobkov.
• 54 webových stránok svojím vizuálnym dizajnom alebo voľbou textu smerovalo spotrebiteľa ku konkrétnym rozhodnutiam - od predplatného po drahšie výrobky alebo možnosti doručenia.
• Pri 70 webových stránok sa zistilo, že ukrývajú dôležité informácie alebo zhoršujú ich viditeľnosť pre spotrebiteľa. Išlo napríklad o informácie o cene doručenia, o zložení výrobkov alebo dostupnosti lacnejšej možnosti.

Kontrolná akcia sa týkala aj aplikácií k 102 preverovaným webovým stránkam, pričom v 27 aplikáciách bola použitá najmenej jedna z troch kategórií temných vzorcov.

Národné orgány teraz budú kontaktovať príslušných obchodníkov, aby zjednali nápravu na svojich webových stránkach. Komisia okrem obchodníkov z tejto kontrolnej akcie kontaktuje aj online obchodníkov identifikovaných v štúdii z roku 2022 o nekalých obchodných praktikách v digitálnom prostredí a požiada ich o nápravu. Ide o širšie úsilie Komisie s cieľom eliminovať temné vzorce a doplniť prácu siete spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC). Komisia tiež zhromažďuje spätnú väzbu k trom smerniciam týkajúcim sa ochrany spotrebiteľa. Chce zistiť, či tieto predpisy zabezpečujú vysokú úroveň ochrany v digitálnom prostredí. Ide o smernicu o nekalých obchodných praktikách, smernicu o právach spotrebiteľa a smernicu o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Verejná konzultácia je otvorená do 20. februára 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

KAMPAŇ EURÓPSKEJ ÚNIE PRIPOMÍNA PRÁVA OBETÍ NÁSILIA

Európska únia dnes spúšťa osvetovú kampaň Majme oči otvorené,ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o právach a možnostiach podpory pre obete násilia. Vyzýva pritom aj ľudí na Slovensku, aby si všímali obete násilia a ponúkli im svoju pomoc. Kampaň poukazuje na rôzne druhy násilia, s ktorými sa v spoločnosti stretávame: násilie proti ženám, xenofóbia, diskriminácia voči Rómom, homofóbia či násilie na deťoch. Kampaň Majme oči otvorené poskytuje prehľad podporných organizácií na Slovensku, na ktoré sa môžu obete či ich priatelia a rodina obrátiť so žiadosťou o pomoc. Medzi zapojené organizácie patria aj Iniciatíva Inakosť a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Osvetová kampaň, ktorá zároveň prebieha aj v ďalších 9 krajinách Európskej únie, vyzýva ľudí, aby mali oči otvorené, všímali si obete násilia a poskytli im pomoc. Kampaň podporili aj viaceré známe osobnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

PRVÉ PROJEKTY NOVÉHO EURÓPSKEO INOVAČNÉHO PROGRAMU SÚ UŽ NA ŠTARTE, NO STÁLE SA MOŽNO PRIHLÁSIŤ

Komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabrielová sa včera stretla s koordinátormi prvých projektov európskych inovačných ekosystémov zo všetkých krajín EÚ, v ktorých sa spájajú prostriedky na podporu inovácie, rôzne organizácie s investormi a tvorcami politík. Tieto projekty programu Horizont Európa priamo prispievajú k trom vlajkovým iniciatívam nového inovačného programu: rozširovanie špičkových technologických podnikov; experimentálne priestory a verejné obstarávanie v službách inovácie; posilnenie inovačných ekosystémov v celej EÚ a preklenutie rozdielov v miere inovácií. Projekty európskych inovačných ekosystémov pomáhajú najmä uľahčiť účasť, vytvárať siete a prepojiť všetkých kľúčových inovačných aktérov a oblasti EÚ, ako aj špičkové technologické startupy. Podporujú sa činnosti, ktorých cieľom je vytvoriť medzi aktérmi inovačných ekosystémov spoločné programy, posilniť spoluprácu medzi akademickou obcou a priemyslom a zároveň vybudovať kapacity inovačného obstarávania. Osobitný dôraz sa kladie aj na rozširovanie a urýchľovanie ekosystémov špičkových technológií. S cieľom zhromaždiť ďalšie informácie o európskych inovačných ekosystémoch, súvisiacich výzvach pre rok 2023 a postupe podávania žiadostí sa 16. februára uskutoční online informačné stretnutie. Na registráciu je k dispozícii osobitná webová stránka Výkonnej agentúry pre Európsku radu pre inováciu a MSP:

https://eismea.ec.europa.eu/events/european-innovation-ecosystem-online-info-session-16-february-2023-2023-02-16_en 

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.01.2023

OCHRANA SPOTREBITEĽA: GOOGLE SA ZAVIAZAL DODRŽIAVAŤ PRAVIDLÁ EÚ A POSKYTOVAŤ SPOTREBITEĽOM JASNEJŠIE A PRESNEJŠIE INFORMÁCIE

Google sa zaviazal vykonať vo viacerých svojich produktoch a službách zmeny, aby zladil svoje praktiky s právom EÚ - ide predovšetkým o nedostatočnú transparentnosť a nejednoznačné informácie pre spotrebiteľov. V roku 2021 Google vstúpil do dialógu so sieťou spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa (sieť CPC), ktorú koordinuje Európska komisia a ktorú vedie holandský Úrad pre spotrebiteľov a trhy a belgické Generálne riaditeľstvo pre hospodársku inšpekciu. Na základe tohto dialógu Google súhlasil, že začne dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa a zavedie zmeny na svojich stránkach Google Store, Google Play Store, Google Hotels a Google Flights. Google sa na základe dialógu zaviazal obmedziť svoju možnosť robiť jednostranné zmeny pri objednávkach, pokiaľ ide o cenu alebo stornovanie. Takisto prisľúbil vytvoriť e-mailovú adresu, ktorú budú môcť používať výhradne orgány na ochranu práv spotrebiteľov na nahlasovanie nezákonného obsahu a žiadosti o jeho rýchle odstránenie. Okrem toho Google súhlasil so zavedením celého radu zmien svojich praktík. Sieť CPC bude aktívne monitorovať plnenie týchto záväzkov. Vnútroštátne orgány budú monitorovať a presadzovať dodržiavanie predpisov v prípadoch, keď pochybnosti pretrvajú. Pôjde konkrétne o jednu praktiku, pri ktorej Google ešte úplne nedodržiava nariadenie o geografickom blokovaní. Spoločnosť totiž uplatňuje technické obmedzenia na používanie aplikácií, ktoré by inak boli v krajine, v ktorej sa používateľ dočasne nachádza, bežne dostupné. Google objasnil, že používatelia môžu zmeniť svoju krajinu pobytu raz za rok, ak chcú získať prístup k miestnym aplikáciám a hrám v inom členskom štáte. Táto zmena však môže viesť k strate získaného obsahu a platného kreditu, čo podľa nariadenia o geografickom blokovaní porušuje pravidlá.

Zdroj: Európska komisia

25.01.2023

KOMISIA PREDSTAVILA OPATRENIA NA ZVÝŠENIE ZAPOJENIA SOCIÁLNYCH PARTNEROV NA ÚROVNI EÚ A ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

Komisia dnes predstavila iniciatívu, ktorá má výraznejšie posilniť a podporiť sociálny dialóg prijatím konkrétnych opatrení na úrovni EÚ i jej členských štátov. Miera a kvalita zapojenia sociálnych partnerov sa v jednotlivých krajinách značne líši. Popritom na vnútroštátnych úrovniach klesá počet členov v odborových organizáciách, ako aj podiel pracovníkov krytých kolektívnymi zmluvami (z priemeru EÚ na úrovni okolo 66 % v roku 2000 na približne 56 % v roku 2019). Komisia preto prichádza s návrhom na odporúčanie Rady, v ktorom sa stanovuje, ako môžu krajiny EÚ výraznejšie posilniť sociálny dialóg a kolektívne vyjednávanie na vnútroštátnej úrovni. Komisia predkladá aj oznámenie o posilnení a podpore sociálneho dialógu na úrovni EÚ. Sociálni partneri boli do prípravy oboch iniciatív úzko zapojení.

Možnosti rozvoja sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni:

• V súlade s vnútroštátnou praxou zaručiť konzultácie so sociálnymi partnermi pri navrhovaní a vykonávaní hospodárskych politík, politík zamestnanosti a sociálnych politík;
• Obrátiť pozornosť sociálnych partnerov na nové či atypické formy zamestnania a podnecovať ich k rozsiahlej propagácii výhod sociálneho dialógu a každej z dohodnutých kolektívnych zmlúv;
• Umožniť zvýšenie potenciálu zamestnaneckých a zamestnávateľských združení, napríklad zaručením prístupu k relevantným informáciám a zaistením podpory od národných vlád.

Podpora zapojenia sociálnych partnerov na úrovni EÚ:

• Posilniť európsky sektorový sociálny dialóg modernizáciou jeho rámca v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi EÚ, prípadne aj revíziou súčasných pravidiel;
• Pokračovať v podpore sociálnych partnerských dohôd, najmä poskytovaním administratívnej pomoci a právneho poradenstva;
• Zvýšiť zapojenie sociálnych partnerov do tvorby politík EÚ, napríklad zhromažďovaním názorov európskych sociálnych partnerov z jednotlivých odvetví na politické priority EÚ pred prijatím ročného pracovného programu Komisie;
• Zefektívniť technickú a finančnú podporu EÚ pre sociálnych partnerov. Komisia tak napríklad v spolupráci so sociálnymi partnermi zriadi výskumnú sieť na monitorovanie a podporu sociálneho dialógu EÚ.

Okrem toho Komisia vyzýva sociálnych partnerov, aby rokovali a uzatvárali viac sociálnych partnerských dohôd a zvýšili členstvo a reprezentatívnu silu odborových zväzov a zamestnávateľských združení. Komisia bude aj naďalej podporovať sociálny dialóg na medzinárodnej úrovni formou pravidelnej spolupráce s Medzinárodnou organizáciou práce, Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a ďalšími.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

REFORMA KONCEPCIE TRHU EÚ S ELEKTRINOU

Európska komisia včera otvorila verejnú konzultáciu k reforme koncepcie trhu Európskej únie s elektrinou. Jej cieľom je lepšie chrániť spotrebiteľov pred nadmernými cenovými výkyvmi, podporiť ich prístup k cenovo dostupnej a bezpečnej energii z čistých zdrojov a dosiahnuť väčšiu odolnosť trhu. Konzultácia podporí prácu Komisie na legislatívnom návrhu, ktorý by mala dodať v prvom štvrťroku tohto roka. Konzultácia bude prebiehať do 13. februára a bude zameraná na štyri hlavné oblasti:

· zníženie závislosti účtov za elektrinu od krátkodobých cien fosílnych palív a podporu zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

· zlepšenie fungovania trhu v snahe zaistiť bezpečnosť dodávok a naplno využívať alternatívy k dodávkam plynu, ako je skladovanie a reakcia na strane spotreby;

· zvýšenie ochrany a posilnenie postavenia spotrebiteľov;

· zlepšenie transparentnosti a integrity trhu a dohľadu nad ním.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA ZAMERANÁ NA DIAGNOSTICKÉ ZOBRAZOVANIE V ONKOLÓGII

Komisia včera odštartovala európsku iniciatívu zameranú na diagnostické zobrazovanie v onkológii. Jej cieľom je podporovať poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výskumné inštitúcie a inovátorov, aby mohli čo najlepšie využívať inovačné riešenia liečby rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Práca v rámci iniciatívy, ktorá je hlavnou akciou európskeho plánu na boj proti rakovine, sa zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, v ktorej sa spoja zdroje s databázami údajov z diagnostického zobrazovania v onkológii z celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dodržiavanie vysokých etických štandardov, dôvera, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Okrem toho infraštruktúra prepojí iniciatívy EÚ, vnútroštátne iniciatívy, siete nemocníc, ako aj výskumné archívy údajov zo zobrazovania a iných relevantných zdravotných údajov. Európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii odštartovala svoje dva projekty. Prvým je EUCAIM a druhým zariadenie na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie pre zdravie (ZTE - zdravie). Úplné fungovanie digitálnej infraštruktúry je plánované na rok 2026.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.01.2023

MIGRÁCIA: NOVÁ OPERAČNÁ STRATÉGIA PRE ÚČINNEJŠIE NÁVRATY

Komisia dnes navrhla operačnú stratégiu pre účinnejšie návraty. Jej hlavným cieľom je zvýšiť celkový počet účinných návratov prostredníctvom rýchleho vykonávania v súlade s právom EÚ a Chartou základných práv. Účinný a spoločný systém EÚ pre návraty je ústredným pilierom dobre fungujúcich a dôveryhodných migračných a azylových systémov, ako aj komplexného prístupu Nového paktu o migrácii a azyle. Táto stratégia prispeje k diskusiám počas neformálneho zasadnutia Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa uskutoční koncom tohto týždňa. Stratégia sa zameriava na štyri kľúčové oblasti:

· cielené akcie zamerané na okamžité potreby vrátane spoločných operácií návratu vo vymedzených tretích krajinách;

· urýchlenie procesu návratu;

· podpora poradenstva v oblasti návratu a reintegrácie;

· digitalizácia riadenia návratov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.01.2023

PRIHLÁSTE SA DO SÚŤAŽE O CENU KAROLA VEĽKÉHO PRE MLÁDEŽ 2023

Máte 16-30 rokov a podieľate sa na projekte s európskou dimenziou? Prihláste sa do súťaže o Cenu Karola Veľkého pre mládež a vyhrajte peniaze na ďalšie rozvíjanie vašich aktivít.

Cenu Karola Veľkého pre mládež organizuje Európsky parlament každý rok spoločne s nadáciou Ceny Karola Veľkého v Aachene. Udeľuje ju mladým vo veku 16-30 rokov za projekty, ktoré zapájajú ľudí z viacerých krajín. Termín na podanie prihlášky je tento rok do 2. februára 2023.

Spomedzi 27 národných finalistov, ktorých nominujú národné poroty, vyberieme v máji 2023 troch víťazov, ktorí dostanú finančnú odmenu v hodnote 7500 €, 5000 a 2500 € na ďalšie rozvíjanie svojich aktivít. Zástupcovia všetkých 27 víťazných národných projektov budú pozvaní do nemeckého Aachenu na slávnostné odovzdávanie cien.

Pravidlá

Do súťaže o Cenu Karola Veľkého pre mládež je možné prihlásiť projekty, ktoré spĺňajú nasledovné kritériá:

•  podporujú európske a medzinárodné porozumenie,
•  pomáhajú rozvíjať spoločnú európsku identitu a integráciu,
•  slúžia ako model pre mladých ľudí v Európe,
•  poskytujú praktické príklady spolunažívania Európanov.

Podrobné pravidlá súťaže a prihlasovací formulár nájdete na webových stránkach Ceny Karola Veľkého pre mládež.

V prípade otázok píšte na mail youth@EP.europa.eu . 

17.01.2023

KOMISIA VYPLÁCA UKRAJINE PRVÉ 3 MILIARDY EUR Z BALÍKA MARROFINANČNEJ POMOCI+ V CELKOVEJ VÝŠKE 18 MILIÁRD EUR

Európska komisia dnes vyplatila prvú splátku vo výške 3 miliárd eur z balíka makrofinančnej pomoci+ pre Ukrajinu. Vďaka stabilnej, pravidelnej a predvídateľnej finančnej podpore do výšky 18 miliárd eur na rok 2023 v rámci tohto nástroja bude Ukrajina schopná naďalej vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať prevádzku základných verejných služieb, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre premiestnené osoby. Ukrajine to takisto umožní zabezpečiť makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú Ruskom v jeho útočnej vojne, ako je energetická infraštruktúra, vodovodné systémy, dopravné siete, cesty a mosty.

Zdroj: Európska komisia

17.01.2023

VYUŽÍVANIE TALENTOV V EURÓPE: NOVÝ STIMUL PRE REGIÓNY EÚ

Členské štáty EÚ čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Zároveň je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých práve poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívnou mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 - 39 rokov. Komisia preto spúšťa "Mechanizmus podpory talentov". Mechanizmus bude podporovať regióny EÚ zasiahnuté zrýchleným poklesom počtu ich obyvateľov v produktívnom veku v snahe zaškoliť, udržať si a prilákať ľudí, zručnosti a kompetencie potrebné na riešenie dosahu demografického prechodu. Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v dnešnom Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy a ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý Komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ. Komisia dnes zároveň uverejňuje svoju správu o vplyve demografických zmien za rok 2023, ktorou sa aktualizuje demografická správa z roku 2020. Správa sa nanovo venuje demografickým trendom a vplyvom, ktoré boli identifikované vo svetle nedávneho vývoja, ako napríklad Brexit, pandémia COVID-19 či ruská vojenská agresia voči Ukrajine. V správe sa zdôrazňuje, že na zabezpečenie budúcej prosperity a blahobytu v EÚ je nevyhnutné riešiť výzvy, ktoré so sebou prináša demografický prechod.

Zdroj: Európska komisia

17.01.2023

SPRÁVA O POKROKU NOVÉHO EURÓPSKEHO BAUHAUSU

Komisia predkladá prvú správu o pokroku iniciatívy Nový európsky Bauhaus (NEB), v ktorej hodnotí výsledky jej prvých dvoch rokov. Zároveň predstavuje kompas NEB ako prvý nástroj na jej hodnotenie. S Novým európskym Bauhausom vznikla po celej Európe široká komunita organizácií a občanov, ktorí pracujú na spoločnej vízii udržateľnosti, inklúzie a zmyslu pre krásu. NEB sa spája s aktivitami, ako sú udeľovanie cien Nového európskeho Bauhausu, jeho prvý festival či laboratórium NEB, vďaka ktorým sa formuje nadnárodná občianska sieť. V kontexte Európskeho roka zručností sa budú ceny Nového európskeho Bauhausu za rok 2023 tematicky zameriavať na vzdelávanie a jeho geografické pokrytie, ktoré sa okrem členských štátov EÚ rozšíri aj na západný Balkán. Tento rok vznikne aj akadémia NEB a s cieľom urýchliť transformáciu na udržateľnú výstavbu, obehovosť a biologické materiály sa začne poskytovať odborná príprava. Cez rozbehnuté projekty, napríklad laboratórium NEB, sa bude Nový európsky Bauhaus presadzovať vo všetkých politikách. Jednou z dôležitých úloh NEB je zvýšiť svoju prítomnosť v krajinách a regiónoch vrátane vidieckych oblastí, v ktorých sa zatiaľ výraznejšie neprejavil. Vďaka prepojeniu Nového európskeho Bauhausu s programom Erasmus+ "DiscoverEU" budú mať mladí Európania čoskoro možnosť objavovať podmanivé kraje a mestá Európy a zároveň sa dozvedieť o projektoch Nového európskeho Bauhausu. Komisia bude pokračovať v začleňovaní NEB do všetkých programov EÚ vrátane zdieľaného hospodárenia politiky súdržnosti. Zároveň sa bude ďalej zvyšovať jeho financovanie. V rokoch 2023 a 2024 sa na cielené výzvy NEB v rámci misie a klastrov programu Horizont Európa vyčlení viac ako 106 miliónov eur.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

13.01.2023

EURÓPSKA INICIATÍVA OBČANOV O OCHRANE ZÁKLADNÝCH PRÁV NA HRANICIACH EÚ

Komisia včera rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Článok 4: Stop mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu na hraniciach EÚ". Iniciatíva apeluje na vytvorenie rámca, ktorý by zaručil dodržiavanie zákazu násilia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, ktorý je zakotvený v článku 4 Charty základných práv, v súvislosti s politikami EÚ v oblasti kontroly hraníc, azylu a imigrácie. Keďže táto európska iniciatíva občanov spĺňa formálne podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. V tejto fáze sa Komisia ešte nevenovala obsahu návrhu. Po registrácii môžu organizátori v najbližších šiestich mesiacoch začať proces zbierania podpisov. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore (podpisov) pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa ňou bude musieť zaoberať. Môže sa rozhodnúť, či žiadosti vyhovie alebo nevyhovie. Toto rozhodnutie musí Komisia odôvodniť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.01.2023

NOVÉ POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE LEPŠEJ KVALITY PITNEJ VODY A PRÍSTUPU K NEJ NADOBÚDAJÚ PLNÚ ÚČINNOSŤ

Od dnešného dňa sa Európanom zabezpečuje lepšia kvalita pitnej vody a prístup k nej, keďže nové požiadavky vyplývajúce z revidovanej smernice o pitnej vode sa stávajú normou v celej EÚ. Nové pravidlá predstavujú jeden z najvyšších štandardov na svete pre pitnú vodu, a to v súlade s ambíciou nulového znečistenia ohlásenou v Európskej zelenej dohode. Je to aj reakcia na vôbec prvú úspešnú európsku iniciatívu občanov s názvom Right2Water, ktorá získala 1,6 milióna podpisov na podporu zlepšenia prístupu k bezpečnej pitnej vode pre všetkých Európanov. S cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu pitnej vody smernica o pitnej vode obsahuje aktualizované bezpečnostné normy, zavádza metodiku na identifikáciu a riadenie rizík kvality v celom dodávateľskom reťazci vody, stanovuje zoznam sledovaných látok, ako sú mikroplasty, endokrinné disruptory, ako aj nové druhy chemických látok, ktoré sa majú monitorovať, a zavádza ustanovenia o zhode pre výrobky, ktoré sa majú používať v styku s pitnou vodou. Nová smernica sa zaoberá únikom vody, keďže v súčasnosti sa v priemere 23 % upravenej vody stráca počas distribúcie v EÚ. Existujú aj požiadavky, aby členské štáty zlepšili a zachovali prístup k pitnej vode pre všetkých, a najmä pre zraniteľné a marginalizované skupiny. Nová smernica nadobudla účinnosť 12. januára 2021 a členské štáty ju dodnes museli transponovať do vnútroštátneho práva.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.01.2023

PRAVIDLÁ NA ZABEZPEČENIE SPRAVODLIVÝCH A OTVORENÝCH TRHOV EÚ VSTUPUJÚ DO ÚČINNOSTI

Dnes nadobúda účinnosť nariadenie o zahraničných subvenciách. Vďaka novému súboru pravidiel na riešenie narušení spôsobených zahraničnými subvenciami zostane EÚ otvorená obchodu a investíciám. Tieto pravidlá zároveň zabezpečia rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu. Komisia navrhla toto nariadenie v máji 2021 a Európsky parlament a Rada ho odsúhlasili v rekordnom čase v júni 2022. Nariadenie o zahraničných subvenciách pozostáva z troch nástrojov, ktoré bude Komisia presadzovať:

• povinnosť spoločností oznamovať Komisii koncentrácie zahŕňajúce finančný príspevok vlády krajiny mimo EÚ, ak i) nadobudnutá spoločnosť, jedna zo strán fúzie alebo spoločný podnik dosiahne v EÚ obrat vo výške najmenej 500 miliónov eur a ii) príslušný zahraničný finančný príspevok predstavuje najmenej 50 miliónov eur,
• povinnosť spoločností oznamovať Komisii účasť na postupoch verejného obstarávania, ak i) odhadovaná hodnota zákazky dosahuje najmenej 250 miliónov eur a ii) príslušný zahraničný finančný príspevok predstavuje najmenej 4 milióny eur za jednu krajinu mimo EÚ. Komisia môže zakázať zadávanie zákaziek v rámci týchto postupov spoločnostiam, ktoré využívajú subvencie narúšajúce hospodársku súťaž,
• v prípade všetkých ostatných situácií na trhu môže Komisia začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy (ex officio), ak má podozrenie, že môže dochádzať k narúšajúcim zahraničným subvenciám. To zahŕňa možnosť vyžiadať si v prípade postupov verejného obstarávania a menších koncentrácií oznámenia ad hoc.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

03.01.2023

30 ROKOV JEDNOTNÉHO EURÓPSKEHO TRHU

EÚ tento rok oslavuje 30. výročie jednotného trhu, ktorý je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie. Jednotný európsky trh, ktorý vznikol 1. januára 1993, umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu v rámci EÚ, uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podnik.

Počas 30 rokov viedol jednotný trh k bezprecedentnej integrácii trhov medzi hospodárstvami členských štátov, slúžil ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporoval hospodársku a politickú silu Európy na celosvetovej úrovni. Zohral tiež kľúčovú úlohu pri urýchľovaní hospodárskeho rozvoja nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ, pri odstraňovaní prekážok vstupu na trh a je zárukou vysokej bezpečnosti a globálnych technologických noriem.

Obyvatelia Slovenska v prieskumoch verejnej mienky dlhodobo uvádzajú prínosy jednotného trhu ako jednu z najoceňovanejších výhod členstva v EÚ.

02.01.2023

CHORVÁTSKO VSTÚPILO 1. JANUÁRA DO SCHENGENU

Chorvátsko sa 1. januára pripojilo k schengenskému priestoru, čo ukončí dlhé čakanie na hraničných priechodoch s Maďarskom a Slovinskom.

Uvoľnenie opatrení však nebude ihneď platiť pre leteckú dopravu. Z technických príčin sa vstup do Schengenu na letiskách prejaví až od 26. marca.

02.01.2023

ŠVÉDSKE PREDSEDNÍCTVO RADY EÚ

Od 1. januára do 30. júna 2023 predsedá Rade EÚ Švédsko.

Švédsko určilo štyri priority pre prácu počas svojho tretieho predsedníctva Rady:

• bezpečnosť - jednota
• konkurencieschopnosť
• zelená a energetická transformácia
• demokratické hodnoty a právny štát - náš základ

Švédske predsedníctvo bude uprednostňovať pokračujúcu hospodársku a vojenskú podporu Ukrajine, ako aj podporu jej smerovania do EÚ. Svoju pozornosť bude venovať európskej konkurencieschopnosti, znižovaniu rizík nestálych cien energie a reforme trhu s energiou, zelenej transformácii a dodržiavaniu zásad právneho štátu.

Jednota a pripravenosť konať zostáva kľúčom k bezpečnosti, odolnosti a prosperite EÚ. Švédsko preberá predsedníctvo v čase, keď Európska únia čelí bezprecedentným výzvam. Zelenšia, bezpečnejšia a voľnejšia Európa je základom priorít aj predsedníctva Švédska.

Zdroj: Európska komisia