2021

Milí priaznivci webstránky ED Komárno

Prajeme Vám krásne vianočné sviatky plné rodinnej pohody, lásky a pokoja.

Tešíme sa na Vás opäť v roku 2022.

EUROPE DIRECT Komárno

22.12.2021

Komisia navrhuje, aby sa skoncovalo so zneužívaním schránkových subjektov na daňové účely v rámci EÚ

Európska komisia dnes predstavila kľúčovú iniciatívu, ktorej cieľom je bojovať proti zneužívaniu schránkových subjektov na nevhodné daňové účely. Dnešným návrhom by sa malo zaistiť to, že subjekty v Európskej únii, ktoré nevykonávajú žiadnu hospodársku činnosť alebo vykonávajú len minimálnu hospodársku činnosť, nebudú môcť benefitovať zo žiadnych daňových výhod a pre daňovníkov nebudú predstavovať žiadne finančné zaťaženie. Návrhom sa zároveň zabezpečujú rovnaké podmienky pre veľkú väčšinu európskych podnikov, ktoré sú kľúčom k obnove EÚ, a zabezpečí sa, aby bežní daňovníci netrpeli ďalšou finančnou záťažou v dôsledku tých, ktorí sa snažia vyhnúť plateniu svojho spravodlivého podielu.

Hoci schránkové subjekty môžu plniť užitočné obchodné a podnikateľské úlohy, niektoré medzinárodné skupiny, a dokonca aj jednotlivci, ich zneužívajú na účely agresívneho daňového plánovania alebo daňových únikov. Niektoré podniky usmerňujú finančné toky ku schránkovým subjektom v jurisdikciách, v ktorých nie sú žiadne alebo sú len veľmi nízke dane, alebo kde sa dajú dane ľahko obchádzať. Podobne môžu niektorí jednotlivci využívať schránku na ochranu aktív a nehnuteľností pred daňami, a to buď v krajine svojho pobytu, alebo v krajine, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť. Návrh by mal byť účinným od 1. januára 2024 po tom, ako ho prijmú členské štáty.

Zdroj: Európska komisia

22.12.2021

Komisia navrhuje rýchlu transpozíciu medzinárodnej dohody o minimálnom zdaňovaní nadnárodných spoločností

Európska komisia dnes navrhla smernicu, ktorou sa zabezpečí minimálna efektívna sadzba dane pre globálne činnosti veľkých nadnárodných skupín. EÚ týmto návrhom plní svoj záväzok, že bude konať mimoriadne rýchlo a bude medzi prvými, kto vykoná nedávnu historickú dohodu o globálnej daňovej reforme, ktorej cieľom je zabezpečiť spravodlivosť, transparentnosť a stabilitu medzinárodného rámca pre dane z príjmov právnických osôb. Dnešný návrh sa dôsledne pridržiava medzinárodnej dohody a stanovuje, ako sa zásady 15 % efektívnej sadzby dane, na ktorej sa dohodlo 137 krajín, budú v praxi uplatňovať v EÚ. Návrh obsahuje spoločný súbor pravidiel výpočtu tejto efektívnej sadzby dane a jeho cieľom je, aby sa riadne a dôsledne uplatňovala v celej EÚ.

Zdroj: Európska komisia

22.12.2021

Komisia navrhuje novú generáciu vlastných zdrojov EÚ

Komisia dnes navrhla vytvoriť pre rozpočet EÚ ďalšiu generáciu vlastných zdrojov, ktorá zahŕňa tri nové zdroje príjmov: prvý je založený na príjmoch z obchodovania s emisiami (ETS), druhý je založený na zdrojoch vytvorených navrhovaným mechanizmom EÚ na kompenzáciu uhlíka na hraniciach a tretí je založený na podiele zostatkových ziskov od nadnárodných spoločností, ktorý sa na základe nedávnej dohody OECD/G20 o prerozdelení práv na zdaňovanie ("prvý pilier") prerozdelí členským štátom EÚ. Očakáva sa, že tieto nové zdroje príjmov v plnom tempe v rokoch 2026 - 2030 vygenerujú do rozpočtu EÚ v priemere až 17 miliárd eur ročne. Nové vlastné zdroje, ktoré dnes boli navrhnuté, pomôžu EÚ splácať finančné prostriedky, ktoré získala na financovanie grantovej časti nástroja NextGenerationEU. Z nových vlastných zdrojov by sa mal financovať aj Sociálno-klimatický fond. Tento fond je základným prvkom navrhovaného nového systému obchodovania s emisiami z budov a cestnej dopravy, ktorý napomôže, aby sa pri prechode na dekarbonizované hospodárstvo na nikoho nezabudlo.

Na začlenenie nových vlastných zdrojov do svojho rozpočtu musí EÚ zmeniť dva kľúčové právne predpisy:

Komisia navrhuje zmeniť rozhodnutie o vlastných zdrojoch tak, aby sa k existujúcim zdrojom pridali tri navrhované nové zdroje.
Komisia predkladá aj cielenú zmenu nariadenia o súčasnom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027, známeho aj ako viacročný finančný rámec (nariadenie o VFR). Táto zmena ponúka právnu možnosť, ako začať splácať pôžičku nástroja NextGenerationEU už počas súčasného VFR. Zároveň sa v nej navrhuje zvýšiť príslušné výdavkové stropy VFR na roky 2025 - 2027 s cieľom zohľadniť dodatočné výdavky pre Sociálno-klimatický fond.

Rozhodnutie o vlastných zdrojoch musí jednomyseľne schváliť Rada po porade s Európskym parlamentom. Rozhodnutie môže nadobudnúť účinnosť po jeho schválení všetkými krajinami EÚ v súlade s ich ústavnými požiadavkami. Nariadenie o VFR musí jednomyseľne prijať Rada po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2021

Európska únia stanovuje prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete

Komisia prijala viacročné orientačné programy nástroja Globálna Európa, v ktorých sa stanovujú prioritné oblasti spolupráce s partnerskými krajinami a regiónmi na celom svete na roky 2021 - 2027. Súčasne vyčlenila finančné prostriedky na roky 2021 - 2024 (na úrovni krajiny) a na roky 2021 - 2027 (na regionálnej úrovni) v celkovej výške takmer 26,3 miliardy eur, ktoré túto spoluprácu podporia. Prijatie viacročných orientačných programov pre jednotlivé krajiny a regióny významne prispeje k opatreniam v oblasti klímy, sociálnemu začleneniu a ľudskému rozvoju, ako aj k riešeniu problematiky migrácie a núteného vysídľovania a k dosiahnutiu cieľov v oblasti rodovej rovnosti a biodiverzity.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2021

Európsky zákon o slobode médií: Komisia začína konzultácie s výzvou na predloženie dôkazov

Komisia dnes začala konzultácie o pripravovanom európskom zákone o slobode médií. Ide o prelomovú iniciatívu oznámenú predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou v jej prejave o stave Únie v roku 2021. Cieľom je chrániť pluralizmus a nezávislosť médií na vnútornom trhu EÚ. Všetky zainteresované strany sa aktuálne vyzývajú, aby sa zúčastnili na výzve na predloženie dôkazov, ktorá bola dnes uverejnená na portáli Vyjadrite svoj názor vo všetkých jazykoch EÚ. Tu možno vyjadriť svoj názor na opis iniciatívy zo strany Komisie a na vysvetlenie, prečo je potrebná a čo je jej cieľom. Spätnú väzbu možno poskytnúť do 21. marca 2022. Po tejto výzve na predloženie dôkazov bude nasledovať otvorená verejná konzultácia, ktorá bude dostupná od januára 2022. Prijatie európskeho zákona o slobode médií sa plánuje v priebehu roka 2022. Bude vychádzať z revidovanej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách a zameria sa na posilnenie vnútorného trhu pre investície do médií a mediálne pokrytie v Európe. Bude tiež súčasťou úsilia EÚ o posilnenie demokracie v rámci akčného plánu pre európsku demokraciu. Doplní aj akčný plán pre mediálny a audiovizuálny sektor, ktorý sa zameriava na životaschopnosť, odolnosť a digitálnu transformáciu mediálneho sektora.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2021

Re-Open EU je jednotným kontaktným miestom pre zdravotné a cestovné opatrenia v Európe

Platforma Re-open EU poskytuje relevantné informácie pre bezpečné cestovanie po všetkých členských štátoch EÚ a iných európskych krajinách. Táto platforma poskytuje občanom kvalitné informácie, ktoré sa neustále aktualizujú, aby sa zaručil bezpečný voľný pohyb osôb cez hranice v EÚ. Re-open EU poskytuje informácie o rôznych platných opatreniach v EÚ vrátane požiadaviek na karanténu či testovanie cestujúcich a digitálneho COVID osvedčenia EÚ, ktoré vám pomôžu jednoducho uplatňovať vaše právo na voľný pohyb. Poskytuje aj informácie o mobilných aplikáciách na sledovanie kontaktov s koronavírusom i aplikáciách na zasielanie výstrah. Členské štáty súhlasili s tým, že Re-Open EU budú využívať a širokej verejnosti tak poskytnú jasné, komplexné a včasné informácie o akýchkoľvek obmedzeniach voľného pohybu, sprievodných požiadavkách, ako aj opatreniach týkajúcich sa občanov cestujúcich z rizikových oblastí, a to čo najskôr pred nadobudnutím ich účinnosti. Platforma Re-Open EÚ funguje už od júna 2020 a je prístupná ako webová stránka i ako aplikácia.

Zdroj: Európska komisia

21.12.2021

Komisia schválila novelu slovenskej schémy štátnej pomoci zamestnanosti v súvislosti s pandémiou koronavírusu

Európska komisia potvrdila, že úprava existujúcej slovenskej schémy na zachovanie zamestnanosti a podporu samostatne zárobkovo činných osôb je v súlade s dočasným rámcom štátnej pomoci. Komisia schválila pôvodnú schému v apríli 2020 (SA.56986) a jej následné zmeny v novembri 2020 (SA.59280), v marci 2021 (SA.62004) a v júni 2021 (SA.63294). V rámci schémy má verejná podpora formu priamych grantov, mzdových dotácií a podpory príjmu v ekvivalente mzdy pre samostatne zárobkovo činné osoby. Slovensko oznámilo tieto úpravy existujúcej schémy: (i) celkové zvýšenie rozpočtu o 1 miliardu EUR; ii) šesťmesačné predĺženie do 30. júna 2022; iii) zvýšenie maximálnej výšky pomoci na príjemcu vo forme priamych grantov; a (iv) úprava podmienok oprávnenosti. Komisia zistila, že schéma v znení zmien a doplnení je naďalej v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci. Konkrétne, (i) priame granty nepresiahnu 2,3 milióna EUR na spoločnosť; ii) mzdové dotácie a podpora príjmu v ekvivalente mzdy pre samostatne zárobkovo činné osoby nepresiahne 80 % hrubej mesačnej mzdy prijímajúceho personálu a 80 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v roku 2019; a iii) pomoc sa poskytne najneskôr 30. júna 2022. Komisia dospela k záveru, že upravená schéma je naďalej potrebná, vhodná a primeraná na nápravu vážnej poruchy v hospodárstve členského štátu.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.101016 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Európska komisia

20.12.2021

Európska agentúra pre lieky odporúča schválenie vakcíny od spoločnosti Novavax

Európska agentúra pre lieky (EMA) odporučila udeliť podmienečné povolenie na uvedenie na trh očkovacej látke Nuvaxovid proti ochoreniu COVID-19 pre ľudí od 18 rokov. Nuvaxovid je piata očkovacia látka odporúčaná v EÚ na prevenciu ochorenia COVID-19. Je to vakcína na báze bielkovín a spolu s už schválenými vakcínami bude podporovať očkovacie kampane v členských štátoch EÚ počas rozhodujúcej fázy pandémie. Po dôkladnom hodnotení dospel Výbor EMA pre lieky na humánne použitie (CHMP) na základe konsenzu k záveru, že údaje o očkovacej látke sú spoľahlivé a spĺňajú kritériá EÚ týkajúce sa účinnosti, bezpečnosti a kvality. Výsledky dvoch hlavných klinických štúdií ukázali, že liek Nuvaxovid bol účinný pri prevencii ochorenia COVID-19 u ľudí vo veku od 18 rokov. Štúdie zahŕňali celkovo viac ako 45 000 ľudí.

Zdroj: Európska komisia

17.12.2021

Koniec používaniu ortuti vo svetelných zdrojoch

Európska komisia prijala balík pravidiel, ktorými končí platnosť mnohých výnimiek pre používanie ortuti vo svetelných zdrojoch. Podľa pravidiel EÚ obmedzujúcich používanie určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (smernica) sa elektronika, ktorá obsahuje ortuť, nemôže uvádzať na trh. Európska komisia však udeľuje časovo obmedzené výnimky a výnimky špecifické pre jednotlivé aplikácie. Väčšina týchto výnimiek pre všeobecné osvetlenie bude ukončená, keďže Komisia vo svojich posúdeniach od roku 2016 dospela k záveru, že bezpečné a bezortuťové alternatívy pre žiarivky sú široko dostupné. Cieľom nových pravidiel je zvýšiť ochranu zdravia a životného prostredia pred touto nebezpečnou látkou, ako aj podporiť inovácie a čistejšie výrobky. V jednotlivých prípadoch sa poskytnú prechodné obdobia 12 a 18 mesiacov, aby sa hospodárske subjekty mohli prispôsobiť novým pravidlám. Výnimky budú povolené len pre niekoľko špecializovaných druhov aplikácií, napríklad na lekárske účely.

Zdroj: Európska komisia

17.12.2021

Prehľad výsledkov investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja za rok 2021

Európske spoločnosti zvýšili investície do výskumu a vývoja v odvetviach zdravotníctva a služieb informačných a komunikačných technológií (IKT) napriek celkovo náročnej hospodárskej situácii v roku 2020. Vyplýva to z nového vydania prehľadu výsledkov investícií do priemyselného výskumu a vývoja v EÚ. EÚ patrí aj naďalej medzi lídrov v oblasti ekologických patentov s vysokou hodnotou a ekologických patentov v energeticky náročných priemyselných odvetviach, čo odzrkadľuje jej prechod ku klimatickej neutralite. Konkrétne spoločnosti so sídlom v EÚ zvýšili investície do výskumu a vývoja v odvetviach zdravotníctva (10,3 %) a služieb IKT (7,2 %), ale pomalším tempom než spoločnosti so sídlom v USA a Číne. Celkové investície spoločností EÚ do výskumu a vývoja sa však po prvýkrát za 10 rokov znížili, a to najmä v dôsledku oslabenia výskumu a vývoja v automobilovom, leteckom a kozmickom priemysle a odvetví obrany. V roku 2020 spoločnosti so sídlom EÚ znížili svoje celkové investície o 2,2 %. Spoločnosti v USA zvýšili svoje celkové investície do výskumu a vývoja o 9,1 % a spoločnosti v Číne o 18,1 %.

Hoci pandémia posilnila rýchlo rastúce odvetvia služieb IKT a zdravotníctva na celom svete, ťažko zasiahla veľmi tradičné odvetvia, ako sú automobilový priemysel (- 4,3 %), letecký a kozmický priemysel a obrana (- 17 %). Práve automobilový priemysel je pre spoločnosti z EÚ najdôležitejším odvetvím, v ktorom sa investuje do výskumu a vývoja, a preto aj prispel k celkovému poklesu investícií v oblasti výskumu a vývoja. Napriek tomu sa 14 spoločností z EÚ dostalo do skupiny 50 najlepších spoločností spomedzi 2500 najväčších investorov do výskumu a vývoja. Európska komisia uverejňuje prehľad výsledkov investícií EÚ do priemyselného výskumu a vývoja každoročne od roku 2004. Vydanie prehľadu výsledkov za rok 2021 zahŕňa 2 500 spoločností z celého sveta, ktoré v roku 2020 investovali do výskumu a vývoja najväčšie sumy. Údaje v prehľade výsledkov boli získané z najnovších uverejnených účtovných závierok spoločností.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2021

Erasmus+: úspech v roku 2020 napriek obmedzeniam

Takmer 640 000 osôb získalo v roku 2020 podporu na získanie vzdelávacích skúseností v zahraničí. Vyplýva to z aktuálnej výročnej správy o programe Eurasmus+ za rok 2020. Aj napriek pandémii COVID-19 boli z neho poskytnuté finančné prostriedky na 20 400 projektov a 126 900 organizáciám. Erasmus+ naďalej zohráva dôležitú úlohu pri príprave osôb a organizácií, pričom v minulom roku z neho bolo k dispozícii 200 miliónov EUR osobitne na digitálnu transformáciu. Tá sa ukázala ako obzvlášť potrebná pri náhlom prechode na distančné vzdelávanie. Celkový rozpočet programu Erasmus+ v roku 2020 predstavoval 3,78 miliardy EUR, teda o 506 miliónov EUR viac ako v roku 2019, čo predstavuje nárast o 15 %. Erasmus+ po 33 rokoch existencie preukazuje svoju odolnosť, a to aj za zložitých okolností roka 2020, pričom od svojho spustenia v roku 1987 z neho získalo dokopy podporu 11,7 milióna účastníkov.

V roku 2020 bol v rámci programu Erasmus+ opäť oslovený veľký počet účastníkov a príjemcov:

v oblasti vysokoškolského vzdelávania viac ako 323 000 študentov a študentov-stážistov, ako aj 44 000 zamestnancov absolvovalo štúdium, odbornú prípravu alebo výučbu v zahraničí,
spolufinancovaných bolo viac ako 185,600 aktivít mobility pre študentov a zamestnancov v sektore odborného vzdelávania a prípravy,
takmer 180 000 mladých ľudí a pracovníkov s mládežou využilo finančné krytie z programu Erasmus+, a to buď vo forme mládežníckych výmen alebo príležitostí pre pracovníkov s mládežou,
Európsky týždeň športu dosiahol nový rekord, keď sa na 32 600 podujatiach zúčastnilo viac ako 15,6 milióna európskych účastníkov.

V roku 2020 ďalej rástla iniciatíva "Európske univerzity", do ktorej je v súčasnosti zapojených 280 inštitúcií vysokoškolského vzdelávania v celej Európe. Európske univerzity sú nadnárodnou iniciatívou, ktorou sa zvyšuje kvalita a atraktívnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania a posilňuje hlboká, strategická dlhodobá spolupráca medzi inštitúciami v prospech ich študentov, pedagógov a iných zamestnancov. Erasmus+ je široko rozšíreným programom z hľadiska geografickej účasti. V roku 2020 sa do programu zapojilo 34 krajín: popri všetkých 27 členských štátoch EÚ aj Spojené kráľovstvo, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Severné Macedónsko, Srbsko a Turecko. Program je otvorený aj pre partnerské krajiny z iných častí sveta. Medzinárodné činnosti programu Erasmus+ naďalej prispievali k celkovým geopolitickým prioritám Komisie so zameraním na západný Balkán, východné a južné susedstvo a Afriku, pričom viac ako polovica medzinárodného rozpočtu bola vyčlenená na európske susedstvo (južné Stredozemie, západný Balkán a Východné partnerstvo).

Zdroj: Európska komisia

16.12.2021

Odporúčanie pomôže spoločnostiam pri výpočte environmentálnych vlastností výrobkov a služieb

Európska komisia prijala revidované odporúčanie o používaní metód environmentálnej stopy, ktoré spoločnostiam pomáhajú vypočítať ich environmentálne správanie na základe spoľahlivých, overiteľných a porovnateľných informácií a iným subjektom, ako sú orgány verejnej správy, mimovládne organizácie a podniky, získať prístup k takýmto informáciám. Odporúčanie bude motivovať priemysel, aby vyrábal výrobky s lepšími environmentálnymi vlastnosťami, čo pomôže dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a ambície v oblasti obehového hospodárstva. Metódami environmentálnej stopy sa meria a komunikuje o environmentálnom správaní tovaru, služieb a organizácií počas celého ich životného cyklu. Týkajú sa 16 environmentálnych vplyvov vrátane zmeny klímy a vplyvov súvisiacich s vodou, ovzduším, zdrojmi, využívaním pôdy a toxicitou a poskytujú porovnanie environmentálnych vlastností medzi podobnými výrobkami a spoločnosťami pôsobiacimi v podobných odvetviach.

Zdroj: Európska komisia

16.12.2021

120 miliónov eur z modernizačného fondu pre Slovensko

V prvom roku fungovania modernizačného fondu sa ôsmim prijímajúcim krajinám sprístupnilo 898,43 milióna EUR s cieľom pomôcť modernizovať ich energetické systémy, znížiť emisie skleníkových plynov v energetike, priemysle, doprave a poľnohospodárstve a podporiť ich pri plnení ich cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Investície boli potvrdené v Česku (320 miliónov EUR), Estónsku (24,59 milióna EUR), Chorvátsku (2,15 milióna EUR), Maďarsku (34,28 milióna EUR), Litve (28 miliónov EUR), Poľsku (346,40 milióna EUR), Rumunsku (2,99 milióna EUR) a na Slovensku (120 miliónov EUR). Modernizačný fond je financovaný z percentuálneho podielu príjmov z aukcie emisných kvót z európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS), takže keď sa cena uhlíka zvýši, aj príjmy z modernizačného fondu sa zvýšia. Cieľom fondu je podporiť desať krajín EÚ s nižšími príjmami pri prechode na klimatickú neutralitu modernizáciou energetického sektora a širších energetických systémov, posilnením energetickej účinnosti a uľahčením spravodlivej transformácie. Prijímajúcimi krajinami sú Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko. Komisia v júli 2021 navrhla navýšiť prostriedky dostupné z fondu viac ako o dvojnásobok, ktoré by mali slúžiť na riešenie distribučných a sociálnych dôsledkov urýchleného prechodu od fosílnych palív.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2021

Novinky o Európskej zelenej dohode

Európska komisia prijala sériu návrhov, ktorými by ďalej upravila svoj rámec politiky v oblasti energetiky a klímy s cieľom znížiť škodlivé emisie skleníkových plynov a odstrániť uhlík z atmosféry. Tieto návrhy nadväzujú na balík návrhov prijatý v júli a sú nevyhnutné na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a cieľov v oblasti klímy do roku 2030.

Podpora renovácie a dekarbonizácie budov

Komisia navrhla zosúladiť pravidlá energetickej hospodárnosti budov s Európskou zelenou dohodou a dekarbonizovať budovy EÚ do roku 2050. Tento návrh uľahčí renováciu domov, škôl, nemocníc, kancelárií a iných budov v celej Európe s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a účty za energiu a zlepšiť kvalitu života miliónov Európanov. Dnešnou revíziou smernice o energetickej hospodárnosti budov sa stratégia Komisie v oblasti vlny obnovy premieta do konkrétnych legislatívnych opatrení.

Návrhy na odstránenie, recykláciu a udržateľne skladovanie uhlíka

Komisia prijala oznámenie o udržateľných uhlíkových cykloch, v ktorom sa stanovuje spôsob, ako zvýšiť odstraňovanie uhlíka z atmosféry. Na vyváženie vplyvov našich emisií CO2 bude musieť EÚ výrazne znížiť svoju závislosť od fosílneho uhlíka, rozšíriť uhlíkové poľnohospodárstvo na ukladanie väčšieho množstva uhlíka v prírode a podporovať priemyselné riešenia na udržateľné a preukázateľné odstraňovanie a recykláciu uhlíka. Odstránenie a ukladanie väčšieho množstva uhlíka z atmosféry, oceánov a pobrežných mokradí je nevyhnutné na dosiahnutie právne záväzného záväzku EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Nový rámec EÚ na dekarbonizáciu trhov s plynom, podporu vodíka a zníženie emisií metánu

Komisia prijala súbor legislatívnych návrhov na dekarbonizáciu trhu EÚ s plynom uľahčením zavádzania obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov vrátane vodíka a na zaistenie energetickej bezpečnosti pre všetkých občanov v Európe. Komisia takisto nadväzuje na stratégiu EÚ pre metán a jej medzinárodné záväzky prostredníctvom návrhov na zníženie emisií metánu v odvetví energetiky v Európe a v našom globálnom dodávateľskom reťazci. Európska únia musí dekarbonizovať spotrebu energie, aby do roku 2030 znížila emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % a do roku 2050 sa stala klimaticky neutrálnou, a tieto návrhy pomôžu dosiahnuť tento cieľ.

Posilnenie ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva

Komisia dnes prijala návrh novej smernice EÚ na potlačenie trestných činov proti životnému prostrediu, čím splnila kľúčový záväzok Európskej zelenej dohody. Cieľom návrhu je zefektívniť ochranu životného prostredia tým, že sa členským štátom ukladá povinnosť prijať trestnoprávne opatrenia. Vymedzuje nové trestné činy proti životnému prostrediu, stanovuje minimálnu úroveň sankcií a posilňuje účinnosť spolupráce v oblasti presadzovania práva. Takisto ukladá členským štátom povinnosť podporovať a pomáhať osobám, ktoré nahlasujú trestné činy proti životnému prostrediu a spolupracujú s ich presadzovaním. Tento návrh pomôže chrániť prírodu a prírodné zdroje, ako aj verejné zdravie a blahobyt.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2021

NextGenerationEU: Európska komisia spúšťa hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti

Európska komisia dnes spustila hodnotiacu tabuľku obnovy a odolnosti, verejnú online platformu na preukázanie pokroku dosiahnutého pri vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti ako celku a jednotlivých národných plánov obnovy a odolnosti.

Hodnotiaca tabuľka je v prvom rade nástrojom pre občanov EÚ na transparentné zobrazovanie informácií o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Bude slúžiť aj ako základ pre prípravu výročných správ Komisie o vykonávaní Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a správy o preskúmaní adresovanej Európskemu parlamentu a Rade, ako aj na dialóg medzi Parlamentom a Komisiou o podpore obnovy a odolnosti. Webové sídlo s hodnotiacou tabuľkou obnovy a odolnosti je členené do samostatných oddielov o plnení míľnikov a cieľov a o vyplácaní prostriedkov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Obsahuje aj osobitné údaje, ktoré zostavila Komisia, ako sú výdavky podľa oblastí politiky a rozdelenie zelených, digitálnych a sociálnych výdavkov v rámci mechanizmu. Kvalitatívne informácie o vykonávaní plánov v konkrétnych oblastiach politiky sú uvedené v tematických analýzach hodnotiacej tabuľky.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2021

Komisia pripravuje pôdu na efektívne vykazovanie údajov orgánom dohľadu

Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu, ktorou chce v EÚ zlepšiť a zmodernizovať vykazovanie údajov na účely finančného dohľadu. Hlavným cieľom stratégie je zaviesť systém, ktorý orgánom dohľadu na úrovni EÚ a jednotlivých štátov poskytne presné, konzistentné a včasné údaje. a zároveň zminimalizuje celkovú záťaž spojenú s vykazovaním. Tým sa zefektívni a spružní dohľad a občania sa budú môcť spoľahnúť na stabilný finančný systém, integritu trhu a ochranu investorov. Úľavu pocítia aj podniky, ktorým sa v rámci možností zníži záťaž spojená s vykazovaním. Táto stratégia priamo prispeje k cieľom európskej dátovej stratégie a balíka opatrení v oblasti digitálnych financií zameraným na šírenie digitálnych inovácií v Európe. Okrem toho prispeje k cieľom únie kapitálových trhov a pomôže budovať jednotný trh s finančnými službami.

Stratégia má štyri hlavné stavebné prvky:

zabezpečenie konzistentných a štandardizovaných údajov založených na jasnej spoločnej terminológii a spoločných normách, formátoch a pravidlách.
uľahčenie výmeny a opakovaného použitia vykázaných údajov medzi dozornými orgánmi tým, že sa odstránia neprimerané právne a technologické prekážky s cieľom zabrániť duplicitným žiadostiam o údaje.
lepšie koncipovanie požiadaviek na vykazovanie údajov v usmerneniach, ktoré budú vypracované podľa najlepších postupov podľa zásad zlepšovania právnej regulácie pri podávaní správ orgánom dohľadu.
zavedenie spoločných mechanizmov riadenia s cieľom zlepšiť koordináciu a podporiť spoluprácu medzi rôznymi orgánmi dohľadu a inými zainteresovanými stranami, v rámci ktorej si budú môcť vymieňať odborné znalosti a informácie.

Zdroj: Európska komisia

15.12.2021

Schengen: náš priestor bez vnútorných hraníc bude odolnejší

Komisia dnes navrhuje zmeniť pravidlá schengenského priestoru, aby získal pevnejšie riadenie. Vďaka cieleným úpravám sa posilní celoúnijná koordinácia a členské štáty budú vedieť lepšie riešiť problémy na spoločných vonkajších hraniciach EÚ, ale aj svojich vnútorných hraniciach v rámci schengenského priestoru. Cieľom zmien je zabezpečiť, aby k opätovnému zavedeniu kontrol na vnútorných hraniciach došlo len v krajnom prípade. S novými pravidlami sa zavádzajú spoločné nástroje na efektívnejšie riadenie vonkajších hraníc počas kríz verejného zdravia, do ktorých sa premietli skúseností získané z pandémie COVID-19. Zároveň sa v nich rieši politické zneužívanie migrantov, proti ktorému je namierený aj súbežný návrh azylových a návratových opatrení pre členské štáty v takej situácii. Teraz je na Európskom parlamente a Rade, aby tieto dva návrhy preskúmali a prijali. Úpravy sa týkajú:

Koordinovanej reakcie na spoločné hrozby - Cieľom návrhu na zmenu Kódexu schengenských hraníc je poučiť sa z pandémie a uplatniť v prípade ohrozenia verejného zdravia silné koordinačné mechanizmy. Podľa dnešnej úpravy bude môcť Rada rýchlo prijať záväzné pravidlá, ktorými sa v takýchto prípadoch stanovia dočasné cestovné obmedzenia na vonkajších hraniciach. Výnimky sa budú poskytovať cestujúcim z nevyhnutných dôvodov, ako aj občanom Únie a osobám s pobytom v Únii. Nadviaže sa na skúsenosti získané z pandémie COVID-19 a cestovné obmedzenia sa budú uplatňovať jednotne.
Nových pravidiel ponúkajúcich účinné alternatívy kontrol na vnútorných hraniciach - Cieľom návrhu je podporiť využívanie iných možností namiesto kontrol na vnútorných hraniciach a zabezpečiť, aby sa ku kontrolám na vnútorných hraniciach pristupovalo len v nevyhnutnom prípade. Súčasťou je podpora členských štátov pri zvládaní politického zneužívania migrácie - V upravených schengenských pravidlách sa odráža významná úloha, ktorou všetky členské štáty a Únia ako celok poverili členské štáty situované na vonkajších hraniciach. Členské štáty získajú nové možnosti, ako účinne riadiť vonkajšie hranice EÚ v situáciách, keď sa migranti zneužívajú na politické účely. Môže ísť napríklad o obmedzenie počtu hraničných priechodov a zintenzívnenie hraničného dozoru.

Zdroj: Európska komisia

13.12.2021

Zdravotný profil Slovenska

Dnes bolo zverejnené ďalšie vydanie zdravotných profilov krajín. Ide o súbor 29 dokumentov (EÚ27 + Nórsko a Island), ktoré poskytujú stručnú a politicky relevantnú analýzu výkonnosti systémov zdravotnej starostlivosti v jednotlivých krajinách. Tohtoročné vydanie profilov odráža osobitné výzvy systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré vznikli v dôsledku pandémie COVID-19.

Spolu so zdravotnými profilmi jednotlivých krajín sa zverejňuje aj Sprievodná správa Komisie (SWD), ktorá zdôrazňuje výber prierezových otázok vyplývajúcich zo zdravotných profilov krajín.

Vydanie z roku 2021 sa zameriava na tri aspekty významné pre posúdenie odolnosti európskych systémov zdravotnej starostlivosti voči pandémii COVID-19:

Pochopenie ďalekosiahleho vplyvu pandémie COVID-19 na zdravie
Zachovanie výhod digitálnej inovácie v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a verejného zdravia
Prehodnotenie stratégií a plánov týkajúcich sa pracovných síl v zdravotníctve po pandémii COVID 19

Zdravotný profil obyvateľstva na Slovensku nájdete v anglickom jazyku na stránke:

https://ec.europa.eu/health/sites/default/files/state/docs/2021_chp_sk_english.pdf

Zdroj: Európska komisia

10.12.2021

Konzultácia pre subjekty pre rovnaké zaobchádzanie

Európska komisia spustila otvorenú cielenú konzultáciu určenú pre orgány pre rovnosť. Určenie orgánov pre rovnaké zaobchádzanie je povinnosťou členských štátov podľa práva EÚ prostredníctvom súboru smerníc nazvaných "smernice o rovnosti". Podporujú rovnaké zaobchádzanie poskytovaním nezávislej pomoci obetiam diskriminácie, vedením nezávislých vyšetrovaní, uverejňovaním nezávislých správ a vydávaním odporúčaní. Cieľom konzultácie je informovať o nadchádzajúcom návrhu Komisie o ďalších opatreniach na posilnenie orgánov pre rovnosť, zhromaždiť stanoviská o fungovaní vnútroštátnych orgánov pre rovnosť a ich možných budúcich zlepšeniach. Cielenej konzultácie sa môžete zúčastniť do 18. marca 2022.

Zdroj: Európska komisia

10.12.2021

Komisia prijíma opatrenia na zlepšenie celoživotného vzdelávania a zamestnateľnosti

Na májovom sociálnom samite v Porte vedúci predstavitelia EÚ privítali cieľ na úrovni EÚ, aby sa do roku 2030 každoročne zúčastňovalo na odbornej príprave 60 % všetkých dospelých. Komisia dnes urobila dôležitý krok v snahe pomôcť členským štátom splniť tento cieľ, keď predložila návrhy odporúčaní Rady o individuálnych vzdelávacích účtoch a mikrocertifikátoch, ako bolo stanovené v programe v oblasti zručností a v oznámení o európskom vzdelávacom priestore z roku 2020. Vysoká úroveň zručností otvára jednotlivcom nové príležitosti, pôsobí ako záchranná sieť v neistých časoch, podporuje inkluzivitu a vzostupnú sociálnu mobilitu a poskytuje hospodárstvu kvalifikovanú pracovnú silu potrebnú na rast a inovácie. Úspech digitálnej aj zelenej transformácie závisí od pracovníkov so správnymi zručnosťami. Po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave sa však len veľmi málo ľudí zúčastňuje na pravidelných vzdelávacích aktivitách, pretože im často chýbajú finančné zdroje alebo čas na zlepšenie a získanie nových zručností alebo o možnostiach vzdelávania a jeho prínosoch nevedia. Určitá úroveň digitálnych zručností sa napríklad vyžaduje na viac ako 90 % súčasných pracovných miest a takmer vo všetkých odvetviach. Základné digitálne zručnosti však v roku 2019 malo len 56 % dospelých. Dva nové návrhy, ktoré boli dnes prijaté v súvislosti s individuálnymi vzdelávacími účtami a mikrocertifikátmi, pomôžu riešiť tieto výzvy tak, že ľuďom poskytnú viac príležitostí nájsť ponuky v oblasti vzdelávania a pracovných príležitostí.

Zdroj: Európska komisia

10.12.2021

Európskym hlavným mestom kultúry v roku 2026 bude Trenčín

Dnes podvečer bol TRENČÍN vyhlásený za Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) v roku 2026. Každý rok nesú tento titul dve až tri mestá, v roku 2026 bude tým druhým mestom fínske Oulu.

O titul EHMK sa na Slovensku pôvodne uchádzalo osem miest, z ktorých sa na začiatku tohto roka do užšieho výberu dostali Nitra, Trenčín a Žilina. Žiadosti miest posudzuje výberová komisia zložená z 12 nezávislých odborníkov, dvoch vymenovaných príslušnými slovenskými orgánmi a desiatich vymenovaných inštitúciami a orgánmi EÚ (Európsky parlament, Rada, Komisia a Výbor regiónov).

Iniciatíva Európske hlavné mesto kultúry vznikla v roku 1985 a jej ciele sú relevantnejšie ako kedykoľvek predtým: poskytnúť Európanom príležitosť dozvedieť sa viac o iných kultúrach, spoznať svoju spoločnú históriu a hodnoty, rozvíjať európske kultúrne prepojenia a partnerstvá, ako aj zdôrazniť úlohu kultúry pri rozvoji miest.

Zdroj: Európska komisia

09.12.2021

Nový akčný plán Komisie na podporu sociálneho hospodárstva a tvorbu pracovných miest

Európska komisia dnes predstavila aj akčný plán, ktorý má pomôcť európskemu sociálnemu hospodárstvu prosperovať, využiť jeho hospodársky potenciál a potenciál tvorby pracovných miest, ako aj jeho príspevok k spravodlivej a inkluzívnej obnove a zelenej a digitálnej transformácii. Organizácie sociálneho hospodárstva sú subjekty, ktoré kladú na prvé miesto sociálne a environmentálne účely a opätovne investujú väčšinu svojho zisku späť do organizácie. V Európe pôsobí 2,8 milióna subjektov sociálneho hospodárstva, ktoré zamestnávajú 13,6 milióna ľudí a ponúkajú riešenia kľúčových výziev, ktorým čelíme ako spoločnosť. Silnejšia podpora sociálneho hospodárstva nielenže vytvára pracovné miesta, ale umožňuje organizáciám zvýšiť ich sociálny vplyv v celej EÚ. Dnešný akčný plán sociálneho hospodárstva umožňuje organizáciám sociálneho hospodárstva prosperovať a rásť. Komisia navrhuje konať v 3 oblastiach:

Vytváranie vhodných podmienok na to, aby sociálne hospodárstvo prosperovalo
Otváranie príležitostí pre organizácie sociálneho hospodárstva, aby mohli začať podnikať a rozširovať sa - subjekty sociálneho hospodárstva by mali dostať podporu na rozvoj podnikania, ako aj na rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie svojich pracovníkov. Na roky 2021 - 2027 má Komisia za cieľ zvýšiť svoju podporu nad rámec odhadovanej sumy 2,5 miliardy EUR, ktorú vyčlenila na sociálne hospodárstvo v predchádzajúcom období (2014 - 2020). Okrem iných opatrení Komisia v roku 2023 spustí nový portál EÚ pre sociálne hospodárstvo. V roku 2022 spustí aj nové finančné produkty v rámci programu InvestEU a zlepší prístup k financovaniu. V roku 2022 Komisia zriadi aj Európske kompetenčné centrum pre sociálnu inováciu.
Zabezpečenie uznania sociálneho hospodárstva a jeho potenciálu - akčný plán má zviditeľniť sociálne hospodárstvo a zvýšiť uznanie jeho práce a potenciálu. Komisia začne i štúdiu, v rámci ktorej sa budú zbierať kvalitatívne a kvantitatívne údaje, aby sa sociálne hospodárstvo v celej EÚ lepšie pochopilo. Bude tiež organizovať kurzy odbornej prípravy pre verejných činiteľov a realizovať veľa ďalších aktivít.

Zdroj: Európska komisia

09.12.2021

Komisia vyzýva na pripomienkovanie návrhu usmernení o kolektívnych zmluvách týkajúcich sa pracovných podmienok SZČO bez zamestnancov

Európska komisia vyzýva občanov, podniky, sociálnych partnerov, akademickú obec, orgány štátnej správy a všetky zainteresované strany, aby sa vyjadrili k návrhu usmernení o uplatňovaní právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy týkajúce sa pracovných podmienok samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov, ktoré poskytujú služby. Návrh usmernení je súčasťou balíka, ktorý zahŕňa aj návrh smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy a oznámenie o plnom využívaní prínosov digitalizácie pre budúcnosť práce.

Zainteresované strany môžu svoje pripomienky predložiť do 24. februára 2022. Komisia následne posúdi príspevky zainteresovaných strán s cieľom uverejniť konečnú verziu usmernení v 2. štvrťroku 2022. Správa o posúdení vplyvu sa uverejní spolu s konečným znením usmernení. Konečné usmernenia budú pre Komisiu záväzné pri jej následnom výklade a presadzovaní pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže.

Zdroj: Európska komisia

09.12.2021

Komisia prišla s návrhom zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich pre digitálne pracovné platformy

Európska komisia dnes navrhla súbor opatrení na zlepšenie pracovných podmienok práce pre platformy a na podporu udržateľného rastu digitálnych pracovných platforiem v EÚ. Nové pravidlá zabezpečia, aby ľudia pracujúci pre digitálne pracovné platformy mohli využívať pracovné práva a sociálne výhody, na ktoré majú nárok. Dostane sa im aj dodatočnej ochrany v súvislosti s používaním algoritmického riadenia (t. j. automatizované systémy, ktoré pri práci podporujú alebo nahrádzajú riadiace funkcie). Spoločným súborom únijných pravidiel sa poskytne väčšia právna istota, vďaka čomu budú digitálne pracovné platformy môcť v plnej miere využívať hospodársky potenciál jednotného trhu a budú mať rovnaké podmienky.

Komisia dnes predložila:

· oznámenie o prístupe a opatreniach EÚ, ktoré sa týkajú práce pre platformy.

· návrh smernice o zlepšení pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy.

· návrh usmernení, ktoré objasňujú uplatňovanie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže na kolektívne zmluvy samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov a ktoré usilujú o zlepšenie ich pracovných podmienok, patria k nim aj osoby pracujúce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem.

V súčasnosti prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem pracuje v EÚ viac ako 28 miliónov ľudí. Očakáva sa, že v roku 2025 ich počet dosiahne 43 miliónov. Pri prevažnej väčšine z nich ide o skutočné samostatne zárobkovo činné osoby. Odhaduje sa však, že 5,5 milióna je nesprávne klasifikovaných ako SZČO. V rokoch 2016 až 2020 sa príjmy v platformovom hospodárstve zvýšili takmer päťnásobne (z odhadovaných 3 mld. eur na približne 14 mld. eur).

Zdroj: Európska komisia

09.12.2021

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021

Európska komisia dnes zverejnila Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2021 a to na štvrtom Európskom samite vzdelávania, ktorý je vlajkovým podujatím Európskeho vzdelávacieho priestoru.

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy sa uverejňuje každoročne a je hlavným dokumentom o vzdelávaní a odbornej príprave v Európskej únii. Monitor analyzuje vývoj EÚ a jej členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy a podáva správy o pokroku pri dosahovaní spoločných cieľov na úrovni EÚ. V desiatom ročníku hodnotenia sú stredobodom hodnotenia dobré životné podmienky žiakov a učiteľov, ktorých dôležitosť zdôraznila pandémia COVID-19. Monitor poskytuje prehľad aj o tom, ako budú členské štáty využívať "Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti" na modernizáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Hlavné body správy Monitora o Slovensku, ktorej celé znenie je dostupné pod týmto odkazom, sú:

Slovensko podniká významné kroky na zlepšenie výsledkov v oblasti vzdelávania, a to aj prostredníctvom kurikulárnej reformy a opatrení na posilnenie inkluzívnosti a zmiernenie vplyvu pandémie COVID 19. Je potrebné dosiahnuť zlepšenie podmienok pre učiteľov a študentov.
Slovensko zaviedlo od septembra 2021 povinné predškolské vzdelávanie pre deti od piatich rokov.
Miera dosiahnutého terciárneho vzdelávania sa približuje priemeru EÚ. Prijímajú sa opatrenia na zlepšenie kvality, riadenia a internacionalizácie vysokoškolského vzdelávania.
Slovensko pokračuje v reformách odborného vzdelávania a prípravy (OVP), zatiaľ čo vzdelávanie dospelých si naďalej vyžaduje politickú pozornosť.

Zdroj: Európska komisia

07.12.2021

Nové pravidlá sadzieb DPH dávajú členským štátom väčšiu flexibilitu a zároveň podporujú priority EÚ

Komisia víta dnešnú dohodu ministrov financií EÚ o aktualizácii súčasných pravidiel, ktorými sa upravujú sadzby dane z pridanej hodnoty na tovar a služby. Vďaka týmto novým pravidlám budú môcť vlády flexibilnejšie uplatňovať dostupné sadzby. Zároveň sa nimi zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi EÚ. Aktualizované právne predpisy zároveň zosúladia pravidlá DPH so spoločnými prioritami EÚ, akými je boj proti zmene klímy, podpora digitalizácie a ochrana verejného zdravia. Toto konečné znenie sa teraz musí konzultovať s Európskym parlamentom.

Vďake dnešnej dohode budú pravidlá EÚ v oblasti DPH plne v súlade so spoločnými politickými prioritami EÚ. Dnes oznámené predpisy riešia uvedenú problematiku tak, že:

sa aktualizuje zoznam tovarov a služieb (príloha III k smernici o DPH), na ktoré môžu všetky členské štáty uplatňovať znížené sadzby DPH. Do zoznamu sa doplnia nové výrobky a služby, ktoré slúžia na ochranu verejného zdravia, sú priaznivé pre životné prostredie a podporujú digitálnu transformáciu. Keď pravidlá nadobudnú účinnosť, členské štáty budú môcť po prvýkrát oslobodiť od DPH aj určitý tovar a služby zo zoznamu považované za základné potreby,
do roku 2030 sa odstráni možnosť členských štátov uplatňovať znížené sadzby a oslobodenie od dane na tovar a služby, ktoré sa považujú za škodlivé pre životné prostredie a poškodzujúce klimatické ciele EÚ,
výnimky a oslobodenia od dane pre určitý tovar a služby, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú z historických dôvodov v niektorých členských štátoch, sa sprístupnia všetkým krajinám, v snahe zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a zabrániť narúšaniu hospodárskej súťaže. Existujúce výnimky, ktoré nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky a neslúžia na podporu cieľov EÚ v oblasti boja proti zmene klímy, sa však budú musieť do roku 2032 ukončiť.

Zdroj: Európska komisia

06.12.2021

Štátna pomoc: Podľa aktualizovaných usmernení Komisie bude podporovať rizikové finančné investície

Európska komisia upravila usmernenia o štátnej pomoci tak, aby podporovali rizikové finančné investície. Nové znenie usmernení sa bude uplatňovať od 1. januára 2022. Objasňuje a zjednodušuje pravidlá, na základe ktorých môžu členské štáty podporovať a uľahčovať prístup k financovaniu pre európske startupy, malé a stredné podniky (MSP) a spoločnosti so strednou kapitalizáciou, a zároveň zabezpečuje rovnaké podmienky na jednotnom trhu. Komisia prijala revidované usmernenia o rizikovom financovaní v nadväznosti na hodnotenie platných pravidiel vykonané v roku 2019 v rámci kontroly vhodnosti štátnej pomoci a po rozsiahlych konzultáciách o návrhu ich revidovaného znenia uvedeného oznámenia so všetkými zainteresovanými stranami. Zapojili sa do nej členské štáty, regionálne a miestne orgány, záujmové združenia a záujmové skupiny. Pri hodnotení a počas konzultácii sa potvrdilo, že usmernenia o rizikovom financovaní sú vhodné na stanovený účel, ale takisto sa ukázalo, že ďalšie zjednodušenie existujúcich pravidiel a objasnenie ich uplatňovania si vyžaduje niektoré cielené úpravy vrátane objasnenia niektorých pojmov a ďalšieho zjednodušenia. Preto sa revidované usmernenia o rizikovom financovaní zameriavajú najmä na:

obmedzenie požiadavky poskytnúť pri najväčších schémach rizikového financovania analýzu likvidnej medzery a ďalej objasniť dôvody poskytnutia pomoci;
zjednodušenie požiadaviek na posudzovanie schém zameraných výlučne na začínajúce podniky a MSP, ktoré ešte neuskutočnili prvý komerčný predaj;
zosúladenie niektorých definícií pojmov v usmerneniach s definíciami uvedenými vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách.

Zdroj: Európska komisia

06.12.2021

Prieskum Eurobarometra: Takmer polovica Slovákov sa bojí kybernetických útokov

Podľa osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v septembri a októbri 2021, si prevažná väčšina občanov EÚ myslí, že internet a digitálne nástroje budú v budúcnosti zohrávať dôležitú úlohu. Okrem toho veľká väčšina považuje za užitočné, aby Európska únia vymedzila a podporovala európske práva a zásady s cieľom zabezpečiť, aby bola digitálna transformácia úspešná. Zo zistení prieskumu vyplýva, že viac ako osem z desiatich Európanov (81 %, SK 77 %) si myslí, že do roku 2030 budú digitálne nástroje a internet v ich živote dôležité. 82 % respondentov zo Slovenska si myslí, že ich používanie prinesie aspoň toľko výhod ako nevýhod. Viac ako polovica (56 %) opýtaných občanov z EÚ a 46 % zo Slovenska vyjadrilo obavy z kybernetických útokov a počítačovej kriminality, ako sú krádež alebo zneužitie osobných údajov, škodlivý softvér alebo phishing. Navyše viac ako polovica (EÚ 53 %, SK 50 %) z nich tiež uviedla, že má obavy o bezpečnosť a duševnú pohodu detí na internete, a 46 % respondentov z EÚ a 37 % zo Slovenska má obavy v súvislosti s používaním osobných údajov a informácií zo strany spoločností či verejnej správy. Približne tretinu (34 %) opýtaných z EÚ aj zo Slovenska znepokojujú ťažkosti súvisiace s odpojením sa a nájdením rovnováhy medzi životom online a offline a približne jedného zo štyroch (26 %) znepokojujú ťažkosti týkajúce sa získavania nových digitálnych zručností potrebných na aktívnu účasť v spoločnosti. Podľa výsledkov prieskumu si väčšina občanov EÚ myslí, že EÚ chráni ich práva v online prostredí dobre. Takmer 40 % opýtaných v EÚ a 44 % na Slovensku si však nie je vedomý toho, že ich práva, ako je sloboda prejavu, súkromie alebo nediskriminácia, by sa mali dodržiavať aj online. Veľká väčšina občanov EÚ však považuje za užitočné dozvedieť sa o týchto právach viac.

Zdroj: Európska komisia

02.12.2021

Komisia otvorila konzultáciu k správe o právnom štáte 2022

Európska komisia otvorila cielenú konzultáciu na zhromaždenie informácií o vývoji v oblasti právneho štátu v členských štátoch so zreteľom na správu o právnom štáte 2022. Do konzultácie sa môžu zapojiť zainteresované strany, ako sú okrem iných združenia sudcov, občianska spoločnosť, mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie a agentúry EÚ. Získané informácie budú slúžiť Komisii na posúdenie situácie v členských štátoch. Správa o právnom štáte je stredobodom mechanizmu právneho štátu. Je to ročný cyklus na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku alebo prehlbovaniu súvisiacich problémov. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie za rok 2021, správa za rok 2022 bude obsahovať konkrétne odporúčania pre členské štáty. Pokiaľ ide o predchádzajúce vydania správy o právnom štáte, cielené konzultácie so zainteresovanými stranami poskytli cenné horizontálne informácie a informácie týkajúce sa jednotlivých krajín. Konzultácia je dostupná online do 24. januára 2022.

Zdroj: Európska komisia

02.12.2021

Komisia otvorila konzultáciu k správe o právnom štáte 2022

Zdroj: Európska komisia

02.12.2021

Výpadok príjmov z DPH: krajiny EÚ prišli v roku 2019 o 134 miliárd eur

Európska komisia dnes zverejnila správu, podľa ktorej členské štáty EÚ prišli v roku 2019 na príjmoch z DPH o približne 134 miliárd eur. Do tejto sumy sú zahrnuté straty príjmov spôsobené podvodmi a únikmi v oblasti DPH, vyhýbaním sa plateniu DPH a optimalizačnými postupmi, konkurzmi a platobnou neschopnosťou, ako aj nesprávnymi výpočtami a administratívnymi chybami. Hoci niektoré straty príjmov sú nevyhnutné, rozhodnými opatreniami a cielenou odozvou cez politiky by sa dalo veľa zmeniť najmä v dodržiavaní predpisov. Strata príjmov z DPH mimoriadne negatívne ovplyvňuje výdavky na verejné výdavky a služby, ako sú školy, nemocnice a doprava, ktoré všetci potrebujeme. Chýbajúcu DPH by členské štáty mohli použiť na pokrytie dlhu, ktorý vznikol v súvislosti s úsilím o obnovu po pandémii COVID-19, alebo na zvýšenie financovania opatrení na ochranu klímy.

Zdroj: Európska komisia

02.12.2021

Európska únia podporila MSP v 2020 počas koronavírusovej krízy sumou 29 miliárd eur

Komisia dnes uverejnila výročnú súhrnnú správu o implementácii finančných nástrojov v roku 2020. Zo správy vyplýva, že v roku 2020 sa z finančných nástrojov podporili európske malé a stredné podniky (MSP) a iní príjemcovia sumou v celkovej výške 29 mld. eur. Z uvedenej sumy sa 21,6 mld. eur (z toho 7 mld. eur na prevádzkový kapitál) v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) poskytlo pre 478 000 MSP vrátane 375 000 mikropodnikov. Ukázalo sa, že finančné nástroje ako kapitálové a dlhové nástroje, záruky za úvery, rizikový kapitál a nástroje s rozdelením rizika sú zdrojovo efektívnym spôsobom využívania zdrojov politiky súdržnosti, a to aj v čase krízy. Pandémia koronavírusu obzvlášť ťažko postihla najmä MSP. Mnohým pracovníkom hrozilo prepustenie a podniky zápasili o prežitie. Finančné nástroje majú zásadný význam pri poskytovaní podpory MSP, ktoré to najviac potrebujú. Tým pomohli zmierniť negatívne hospodárske dôsledky krízy spôsobenej koronavírusom na regióny a mestá v EÚ. Pomoc bola poskytovaná najmä z finančných nástrojov v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a to vo forme finančných produktov, ako sú úvery, záruky a kapitál. V porovnaní s rokom 2019 získalo podporu prostredníctvom finančných nástrojov o 365 000 MSP viac, čo predstavuje približne o 1000 viac MSP denne.

Finančné nástroje sa ukázali byť prínosom, a to najmä vďaka dodatočnej flexibilite, ktorú im poskytla Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus plus (CRII+), pretože členské štáty mohli zdroje zacieliť podľa meniacich sa potrieb príjemcov. Ďalšou kľúčovou charakteristikou finančných nástrojov je ich pákový efekt, keďže dokážu prilákať ďalšie investície od súkromných alebo verejných investorov. V neposlednom rade sú nákladovo efektívnym mechanizmom realizácie s veľmi nízkymi nákladmi a poplatkami za riadenie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.11.2021

CulturEU: Komisia vďaka online príručke o financovaní z prostriedkov EÚ zintenzívňuje podporu kultúrneho odvetvia

Európska komisia vydala novú interaktívnu príručku, ktorá mapuje všetky možnosti financovania kultúrnych a kreatívnych odvetví dostupné na úrovni EÚ. CulturEU, jednotné kontaktné miesto pre financovanie z prostriedkov EÚ, zhromažďuje celkovo 75 možností financovania z 21 rôznych programov EÚ, od programov Kreatívna Európa a Horizont Európa až po štrukturálne fondy a Program InvestEU. Stačí len niekoľko kliknutí a tento interaktívny online nástroj môže nasmerovať ktorýkoľvek európsky kultúrny subjekt k tej najvhodnejšej finančnej podpore EÚ, ktorá je preň dostupná. Príručka bola vypracovaná s cieľom pomôcť partnerom všetkých typov a veľkostí pôsobiacim v kultúrnych a kreatívnych odvetviach zorientovať sa v oblasti financovania z prostriedkov EÚ, pochopiť dostupné príležitosti a v konečnom dôsledku im pomôcť získať ľahší prístup k financiám EÚ. Zainteresované strany môžu automaticky filtrovať príslušné možnosti financovania na základe svojich potrieb, odvetvia a typu organizácie, ktorú zastupujú. Príručku dopĺňajú inšpirujúce príklady a najlepšie postupy. CulturEU sa bude pravidelne aktualizovať najčerstvejšími informáciami o nových výzvach. Začiatkom roka 2022 bude k dispozícii vo všetkých jazykoch EÚ.

Rozsiahle obmedzenia zavedené počas pandémie COVID-19 boli pre kultúrne a kreatívne odvetvia veľkou ranou. Od začiatku pandémie Komisia prijala mnoho opatrení na riešenie vplyvov krízy spôsobenej koronavírusom na kreatívne a kultúrne odvetvia, ktorými doplnila a podporila opatrenia členských štátov. Patrila medzi ne finančná podpora, spolupráca na úrovni EÚ a súbežné dodržiavanie vnútroštátnych právomocí a investície.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

30.11.2021

Rekordných 272 miliónov eur na podporu aliancií Európskych univerzít

Európska komisia oznámila výzvu na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na podporu ďalšieho zavádzania iniciatívy Európske univerzity. Výzva má celkový rozpočet 272 miliónov eur a bude otvorená do 22. marca 2022. Európske univerzity podporujú systémovú, štrukturálnu a udržateľnú spoluprácu medzi rôznymi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania v celej Európe, ktorá zahŕňa všetky ich úlohy: vzdelávanie, výskum, inovácie a služby pre spoločnosť. V nadväznosti na úspech pilotných výziev vyhlásených v rokoch 2019 a 2020 podporovaných programom Horizont 2020 pre ich výskumný rozmer je cieľom výzvy na rok 2022 uľahčiť pokračovanie úsilia o spoluprácu inštitúcií vysokoškolského vzdelávania, ktoré sú už zapojené do pokročilých partnerstiev na inštitucionálnej úrovni, napríklad tých, ktoré boli vybrané v rámci výzvy Erasmus + 2019 týkajúcej sa európskych univerzít. Komisia tak ponúkne príležitosť na vytvorenie kompletných aliancií.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.11.2021

Koronavírus: Komisia navrhuje posilniť koordináciu bezpečného cestovania v EÚ

Európska komisia navrhla aktualizovať pravidlá koordinácie bezpečného a voľného pohybu v EÚ, ktoré boli zavedené pre pandémiu COVID-19. Od leta došlo k výraznému nárastu zaočkovanosti a takisto bol úspešne zavedený digitálny COVID preukaz EÚ, pričom už sa vydalo viac ako 650 miliónov týchto preukazov. Epidemiologická situácia v EÚ sa medzitým naďalej mení. Niektoré členské štáty prijímajú ďalšie zdravotné opatrenia, napríklad podávajú posilňovacie dávky vakcíny. Vzhľadom na všetky tieto faktory Komisia navrhuje, aby sa kládol väčší dôraz na cestovné opatrenia zohľadňujúce celkové okolnosti jednotlivca, a štandardnú platnosť očkovacích preukazov navrhuje stanoviť na 9 mesiacov po dokončení primárneho vakcinačného cyklu. Toto deväťmesačné obdobie je stanovené tak, aby sa zohľadnili usmernenia Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) týkajúce sa podávania posilňovacích dávok po uplynutí 6 mesiacov. Poskytujú sa dodatočné 3 mesiace, aby sa stihli prispôsobiť očkovacie kampane jednotlivých štátov a občania mali prístup k posilňovacím dávkam.

Komisia takisto navrhuje aktualizovať semaforovú mapu EÚ, ako aj zjednodušený "mechanizmus tzv. záchrannej brzdy".

Toto sú kľúčové aktualizácie spoločného prístupu k cestovným opatreniam v rámci EÚ, ktoré navrhla Komisia:

Dôraz na zohľadňovanie individuálnych okolností jednotlivca: osoba, ktorá má platný digitálny COVID preukaz EÚ, by v zásade nemala podliehať dodatočným obmedzeniam, ako sú testovanie alebo karanténa, bez ohľadu na miesto odchodu v rámci EÚ. Na osoby, ktoré nemajú digitálny COVID preukaz EÚ, by sa mohla vzťahovať povinnosť dať sa pred príchodom alebo po ňom otestovať.
Štandardná platnosť očkovacieho preukazu: s cieľom zabrániť rozdielnym a rušivým opatreniam Komisia navrhuje, aby štandardná lehota akceptovania očkovacích preukazov vydaných po dokončení primárneho vakcinačného cyklu bola 9 mesiacov.
Posilňovacie dávky: Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne štúdie, ktoré by sa výslovne zaoberali účinnosťou posilňujúcich dávok vakcíny proti prenosu ochorenia COVID-19, a preto nie je možné pre tieto dávky určiť obdobie platnosti. Vzhľadom na nové údaje však možno očakávať, že ochrana po podaní posilňujúcej dávky môže trvať dlhšie ako ochrana po primárnom vakcinačnom cykle. Komisia bude pozorne sledovať s tým súvisiace nové vedecké poznatky.
Upravená semaforová mapa EÚ: prepojenie nových prípadov a regionálnej zaočkovanosti. Mapa by slúžila hlavne na informačné účely, ale takisto aj na koordináciu opatrení pre oblasti s mimoriadne nízkym ("zelené") alebo mimoriadne vysokým ("tmavočervené") výskytom vírusu. V týchto oblastiach by sa na rozdiel od opatrení zohľadňujúcich celkové okolnosti jednotlivca uplatňovali osobitné pravidlá.
Výnimky z určitých cestovných opatrení: mali by sa vzťahovať na pendlerov, deti mladšie ako 12 rokov a osoby cestujúce z nevyhnutných dôvodov. Zoznam osôb cestujúcich z nevyhnutných dôvodov by sa mal skrátiť, keďže mnohí cestujúci zaradení do súčasného zoznamu už mali možnosť zaočkovať sa.
Zjednodušený "mechanizmus tzv. záchrannej brzdy": mal by sa zefektívniť a zjednodušiť núdzový postup, ktorého cieľom je oddialiť šírenie možných nových variantov ochorenia COVID-19 alebo riešiť mimoriadne závažné situácie. Jeho súčasťou by bolo upovedomenie Komisie a Rady členskými štátmi a okrúhly stôl počas integrovaného dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.11.2021

Komisia víta schválenie Paktu pre výskum a inováciu v Európe a budúce riadenie európskeho výskumného priestoru

Rada Európskej únie dnes prijala odporúčanie o Pakte pre výskum a inováciu v Európe, ako aj závery o budúcom riadení európskeho výskumného priestoru.

Pakt pre výskum a inovácie definuje spoločné hodnoty a zásady pre výskum a inovácie v Európe, ako je sloboda vedeckého výskumu a voľný pohyb výskumných pracovníkov a vedeckých poznatkov. Obsahuje aj 16 spoločných prioritných oblastí pre spoločné opatrenia, od podpory otvorenej vedy v záujme rýchlejšej výmeny poznatkov a údajov až po posilnenie vedeckého vedúceho postavenia a excelentnosti Európskej únie so zapojením všetkých európskych regiónov a občanov.

Závery Rady zároveň obsahujú prvý politický program európskeho výskumného priestoru, v ktorom sa stanovuje 20 dobrovoľných opatrení na nasledujúce tri roky. Patrí medzi ne podpora atraktívnej a udržateľnej kariéry vo výskume, priblíženie vedy občanom a zlepšenie prístupu k excelentnosti v celej EÚ. Paktom a závermi sa stanovuje nová vízia a priority, potvrdzuje sa záväzok EÚ a členských štátov voči európskemu výskumnému priestoru a vytvára sa nová štruktúra jeho riadenia. Predstavujú významný míľnik pri vytváraní nového európskeho výskumného a inovačného priestoru.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.11.2021

Jesenný balík európskeho semestra 2021

Európska komisia začala cyklus koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra 2022. V tohtoročnom prieskume udržateľného rastu sa predkladá ambiciózny program na rok 2022, ktorý má EÚ posunúť od krízového riadenia k udržateľnej a spravodlivej obnove hospodárstva EÚ s posilnenou odolnosťou. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) ako hlavný prvok nástroja NextGenerationEU sa viac začlení do nového cyklu európskeho semestra a medzi oboma procesmi bude úzke prepojenie. Zároveň sa predstavuje zapracovanie cieľov udržateľného rozvoja do európskeho semestra. Stanoviská Komisie k NRP na rok 2022 vychádzajú z odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky, ktoré Rada prijala v júni 2021. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2022.. Z grantov RRF sa bude v roku 2022 financovať 24 % celkových opatrení na podporu obnovy. Zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali byť v období rokov 2020 - 2022 expanzívne. Pozitívny príspevok verejných investícií a iných kapitálových výdavkov financovaných z národných rozpočtov a rozpočtu EÚ je dôležitý, no hlavnou hnacou silou fiškálnej expanzie v rokoch 2021 a 2022 sú čisté bežné primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov.

V odporúčaní o hospodárskej politike eurozóny sa odporúča, aby členské štáty eurozóny prijali v rokoch 2022 - 2023 individuálne aj kolektívne opatrenia v rámci Euroskupiny, aby mohli naďalej využívať a koordinovať vnútroštátne fiškálne politiky na účinnú podporu udržateľnej obnovy. V odporúčaní sa požaduje, aby sa v eurozóne v roku 2022 zachovali mierne podporné zámery fiškálnej politiky a aby sa opatrenia fiškálnej politiky postupne zameriavali na investície, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Členské štáty eurozóny by si zároveň mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby boli v prípade opätovného rizika pandémie schopné reagovať. Keď to hospodárske podmienky umožnia, členské štáty eurozóny by mali uskutočňovať fiškálne politiky zamerané na obozretné strednodobé fiškálne pozície a udržateľnosť dlhovej služby pri súčasnom zvyšovaní investícií. V odporúčaní sa tiež vyzýva, aby sa pokračovalo v práci na dobudovaní bankovej únie, posilnení medzinárodnej úlohy eura a podpore vytvorenia digitálneho eura. V spoločnej správe o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce sa zotavuje, hoci zamestnanosť sa na predkrízovú úroveň ešte nevrátila. Kríza spôsobená ochorením COVID-19 postihla najmä mladých ľudí, pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, samostatne zárobkovo činné osoby a štátnych príslušníkov tretích krajín. Odvetvia s vysokým dopytom už teraz čelia nedostatku pracovných síl. Zároveň mnohé podniky sa z krízy vymanili so značnými finančnými ťažkosťami a niektoré pracovné miesta môžu zaniknúť, kým iné môžu vzniknúť v priebehu zelenej a digitálnej transformácie. V tejto súvislosti nadobúdajú mimoriadny význam aktívne politiky trhu práce, a najmä podpora prechodu zo zamestnania do zamestnania.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.11.2021

11 miliárd eur pomoci REACT-EÚ na rok 2022 je už k dispozícii

Komisia zverejnila alokáciu zdrojov REACT-EU na rok 2022. Na programy v rámci politiky súdržnosti vo všetkých 27 členských štátoch je k dispozícii približne 11 miliárd eur (v bežných cenách). Tieto prostriedky dopĺňajú takmer 40 miliárd eur sprístupnených v roku 2021. Členské štáty budú môcť naďalej vykonávať opatrenia na obnovu po kríze, ktoré sú zamerané na zvyšovanie odolnosti systému zdravotnej starostlivosti a podnikov, ako aj podporu najzraniteľnejších skupín. Zároveň majú prispievať k napĺňaniu ekologických a digitálnych priorít inteligentnej, udržateľnej a súdržnej obnovy. Zdroje REACT-EU sa uvoľňujú v dvoch tranžiach, aby sa v plnej miere zachytil vyvíjajúci sa sociálny a hospodársky dosah pandémie. Prideľovanie prostriedkov vychádza z HDP, nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v jednotlivých krajinách. Okrem toho sa pri rozdeľovaní prostriedkov zohľadňuje aj dosah pandémie koronavírusu na hospodárstvo jednotlivých členských štátov na základe štatistických údajov z 19. októbra 2021. REACT-EU bol úplne prvým nástrojom použitým v rámci nástroja NextGenerationEU. Prvá platba vo výške 800 miliónov eur sa vykonala 28. júna 2021. Pružné schválenie opatrení umožnilo členským štátom alokovať 37 miliárd eur, pričom celkovo dosiahli platby výšku 6,1 miliardy eur. Na tieto schválené opatrenia sa použije 23,3 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 12,8 miliardy eur z Európskeho sociálneho fondu a 0,5 miliardy eur z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.11.2021

Erasmus+: 3,9 miliardy EUR na mobilitu a spoluprácu v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu

Komisia dnes v nadväznosti na prijatie ročného pracovného programu 2022 uverejnila výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Erasmus+ na rok 2022. So zvýšeným rozpočtom na budúci rok, ktorý dosahuje takmer 3,9 miliardy EUR, bude Erasmus+ naďalej poskytovať príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu, výmeny zamestnancov a projekty cezhraničnej spolupráce v rôznych oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu. Okrem všeobecnej výzvy obsahuje ročný pracovný program aj iné akcie, ktoré sa majú spustiť osobitne, ako je iniciatíva "Európske univerzity". Program bude naďalej podporovať mladých ľudí a stimulovať ich účasť na demokratickom živote, čím bude významne prispievať k cieľom Európskeho roku mládeže 2022 oznámeným v správe o stave Únie v septembri 2021. Kľúčové aktivity v rámci mobility a spolupráce sa v roku 2022 takisto posilnia.

Hlavné novinky vo vyhlásených výzvach sú:

Výhľadové projekty: Nové rozsiahle projekty podporia kvalitné a inkluzívne digitálne vzdelávanie a prispôsobenie systémov vzdelávania a odbornej prípravy ekologickej transformácii.
Viac výmen s tretími krajinami: Vďaka finančným prostriedkom z vonkajších nástrojov EÚ budú mať tretie krajiny možnosť zúčastňovať sa na cielených projektoch a výmenách, najmä v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ako aj športu.
Inkluzívnejšia iniciatíva DiscoverEU: DiscoverEU ponúka 18-ročným možnosť cestovať po Európe.
Priblížiť Európsku úniu školám: Akcie Jean Monnet, ktoré rôznymi aktivitami vrátane študijných pobytov podporujú vzdelávanie o EÚ, sa rozšíria do škôl pre žiakov všetkých vekových kategórií, a to vo všeobecnom aj odbornom vzdelávaní.
Jednoduchšie financovanie projektov spolupráce: Erasmus+ zavádza pre prijímateľov projektov v rámci kooperačných partnerstiev možnosť požiadať o jednorazovú platbu na realizáciu ich projektov. Tým sa výrazne znižuje administratívna záťaž pri podávaní žiadostí, riadení projektu a pri úlohách spojených s podávaním správ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

24.11.2021

Pozvánka: Konferencia o budúcnosti Európy tentoraz o zelených investíciách a digitalizácii a o vzdelávaní a školstve

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku a Kanceláriou Európskej investičnej banky na Slovensku Vás pozývajú na dvojpanelovú online diskusiu pod hlavičkou Konferencie o budúcnosti Európy, s názvom "Zelené investície a digitalizácia. Vzdelávanie a školstvo." Obe panelové diskusie sa uskutočnia 30. novembra 2021 o 10.00 h a sledovať ich môžete na Facebooku a YouTube Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Jedná sa o ďalšiu zo série online podujatí, ktoré majú na Slovensku podnecovať diskusiu o tom, kam by mala podľa jej občanov smerovať Európska únia. V rámci tém sa tentokrát oboznámime s nevyhnutnosťou prispôsobenia sa klimatickým zmenám a odborníci budú hovoriť o aktuálnych trendoch vo vzdelávaní a školstve na Slovensku a v EÚ. Moderátorom bude Vladimír Müller, vysokoškolský učiteľ, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Tlačovú správu nájdete v prílohe mailu.

Diskusiu otvárajú:

Peter Terem - prorektor pre vedu a výskum UMB

Martin Klus - štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Vladimír Bilčík - poslanec Európskeho parlamentu (Európska ľudová strana)

K téme Zelené investície a digitalizácie sa vyjadria:

Gerd Weller - vedúci kancelárie EIB ( Európskej Investičnej Banky na Slovensku) - Klimatickej banky EÚ

Marek Drimal - prorektor pre rozvoj a informatizáciu/rektorát UMB

Oblasť vzdelávania a školstva rozoberú:

Vladimír Šucha - hlavný politický poradca UNESCO

Alexandra Bitušíková - FF UMB a riaditeľka Univerzitného centra pre medzinárodné projekty na UMB, niekoľko rokov pôsobila v Európskej komisii a v Európskej univerzitnej asociácii v Bruseli

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

23.11.2021

Vladimír Šucha bol dnes vymenovaný za vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave a do funkcie nastúpi 1. januára 2022.

Vladimír Šucha bol dnes vymenovaný za vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Bratislave a do funkcie nastúpi 1. januára 2022. V tejto funkcii bude vystupovať ako oficiálny zástupca Európskej komisie na Slovensku pod politickým vedením predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen.

Pán Šucha, ktorý je občanom Slovenska, má rozsiahle skúsenosti v oblasti vrcholového manažmentu a vyzná sa aj v problematike celej rady politík EÚ. Vďaka svojim skúsenostiam a dlhoročnej praxi v európskej a slovenskej diplomacii má najlepšie predpoklady na efektívne riadenie kľúčových politických vzťahov, ako aj na úlohy vedúceho zastúpenia súvisiace s komunikáciou a strategickou koordináciou.

Vladimír Šucha je od začiatku roka 2021 hlavným politickým poradcom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), kde sa primárne zameriava na vytváranie globálneho systému využívania vedeckých poznatkov na podporu riadenia spoločenských zmien. Pre Európsku komisiu pracuje už 15 rokov, počas ktorých zastával viaceré funkcie. V roku 2020 pôsobil na Generálnom riaditeľstve pre vzdelávanie a kultúru (EAC) ako osobitný poradca, v rokoch 2014 až 2019 pracoval na pozícii generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra (JRC) a v rokoch 2006 až 2012 bol riaditeľom Generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC).

Pred tým, než začal v roku 2006 pracovať pre Európsku komisiu, zastával post riaditeľa slovenskej Agentúry na podporu výskumu a vývoja, pôsobil ako hlavný poradca pre európske záležitosti slovenského ministra pre výskum a vzdelávanie a počas rokovaní o členstve Slovenskej republiky v EÚ pracoval aj ako diplomat na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri EÚ.

Súvislosti

Európska komisia má svoje zastúpenia vo všetkých hlavných mestách členských štátov EÚ a regionálne kancelárie v Barcelone, Bonne, Marseille, Miláne, Mníchove a Vroclave. Zastúpenia sú očami, ušami a hlasom Komisie v jednotlivých členských štátoch EÚ. Sú v kontakte s vnútroštátnymi orgánmi, zainteresovanými stranami a občanmi, pričom informujú médiá a verejnosť o politikách EÚ. Predsedníčka Európskej komisie vymenúva vedúcich zastúpení, ktorí vystupujú ako jej politickí zástupcovia v členskom štáte, v ktorom danú pozíciu zastávajú.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

22.11.2021

Štátna pomoc: Komisia schválila zmeny Celoeurópskeho záručného fondu

Európska komisia schválila zmeny Celoeurópskeho záručného fondu na podporu spoločností postihnutých pandémiou koronavírusu a usúdila, že sú v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci. Zmeny sú potrebné, vhodné a primerané na nápravu závažnej poruchy fungovania hospodárstva v zúčastnených členských krajinách. Vzhľadom na súčasné potreby vyplývajúce z dlhotrvajúceho charakteru krízy Komisia schválila tieto zmeny:

zvýšenie stropov financovania a maximálnej doby splatnosti určitých produktov so zárukou;
možnosť, aby banky zahrnuli úvery a iné možnosti financovania do záruky fondu do 30. júna 2022 a v riadne odôvodnených prípadoch ďalej predĺžili splatnosť takýchto úverov;
nový produkt košových úverových dlhopisov na riešenie osobitných finančných potrieb MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou.

Komisia schválila zriadenie fondu 14. decembra 2020. Fond spája podporu z členských štátov a je spravovaný skupinou Európskej investičnej banky. Jeho cieľom je koordinovaným spôsobom riešiť potreby financovania európskych spoločností, najmä malých a stredných podnikov (MSP), a to poskytovaním záruk na dlhové a kapitálové nástroje. Možnosť zapojiť sa do fondu majú všetky krajiny. Doteraz sa zapojilo 22 krajín vrátane Slovenska. Viac informácií nájdete v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej štátnej pomoci.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.11.2021

Rezervujte si miesto na Dni otvorených dát EÚ

Prvý ročník Dní otvorených dát EÚ, ktoré sa začali v marci 2021, naberá na sile. Toto jedinečné podujatie sa bude od 23. do 25. novembra konať v plnom rozsahu online a práve sa otvára registrácia účastníkov. Dni otvorených dát EÚ sú bezplatné a zúčastniť sa môže ktokoľvek. Podujatie je zameria na "formovanie našej digitálnej budúcnosti využívaním otvorených dát" a vyzdvihne výhody otvorených dát, ich vizualizácie a opätovného použitia pre verejný sektor EÚ, občanov a podniky. Bohatý program podujatia je navrhnutý tak, aby bol prínosom pre široké publikum vrátane odborníkov, nadšencov otvorených dát a verejnosti.

Počas Dní otvorených dát EÚ sa uskutoční konferencia EU DataViz o otvorených dátach a vizualizácii dát pre orgány verejnej správy, ktorá sa bude konať od 23. do 24. novembra, a každoročná súťaž EÚ zameraná na využívanie otvorených dát EU Datathon, ktorá sa bude konať 25. novembra. Prípravy už prešli niekoľkými štádiami. Výzva na predkladanie návrhov pre obe časti podujatia bola ukončená 21. mája a jej výsledkom bolo 247 návrhov zo 47 krajín. Najlepšie z týchto návrhov sa začlenili do programu konferencie EU DataViz a vyústili do výberu deviatich tímov, ktoré sa prebojovali až do finále EU Datathon a ktoré predstavia svoje aplikácie vo finále súťaže. Registrovaní účastníci budú okrem toho využívať špecializovanú platformu na komunikáciu a nadväzovanie kontaktov, ktorá sa sprístupní túto jeseň a ktorá má podnietiť tvorivý dialóg pred podujatím a po ňom. Zaregistrujte sa na Dni otvorených dát EÚ a staňte sa súčasťou komunity otvorených dát EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.11.2021

Komisár Thierry Breton na oficiálnej návšteve Slovenska

Dnes, 19. novembra je na návšteve Slovenska eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton. Počas svojej návštevy sa komisár stretne s premiérom Eduardom Hegerom, s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským a so štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Jánom Oravcom. Rozprávať sa budú najmä o boji proti dezinformáciám na internete v súvislosti s ochorením Covid 19 a s očkovaním, ale aj o dodávkach, výrobe a zavádzaní vakcín, poučeniach zo súčasnej pandémie a o strategickej suverenite.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.11.2021

Noví potenciálni signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií

Komisia víta ďalších 16 potenciálnych signatárov (Twitch, Adobe, Havas, The Bright App, Neeva, Reportéri bez hraníc, VOST Europe, Holandská organizácia pre aplikovaný vedecký výskum - TNO, Maldita, PagellaPolitica, Demagog, MediaMath, Integral Ad Science, GARM iniciatíva, Crisp Thinking a Newsback), ktorí sa pripojili k vypracovaniu posilneného Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií a k 10 odporúčaniam skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). Cieľom je vytvorenie ešte silnejšieho monitorovacieho rámca, ktorý bude vychádzať z usmernení Komisie. Rozšírená účasť umožní Kódexu stať sa ešte účinnejším nástrojom proti dezinformáciám.

Odporúčania ERGA vrátane podrobnej analýzy mesačného programu na monitorovanie dezinformácií o COVID-19 pomôžu vytvoriť dôkladný monitoring posilneného Kódexu. Komisia očakáva, že signatári budú dôrazne vychádzať z týchto odporúčaní a zapoja skupinu ERGA aj do procesu vypracúvania, najmä pokiaľ ide o monitoring kódexu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.11.2021

Nové návrhy s cieľom zastaviť odlesňovanie, inovovať udržateľné nakladanie s odpadom a ozdraviť pôdu v prospech ľudí, prírody a klímy

Európska komisia prijala tri nové iniciatívy potrebné na pretavenie cieľov Európskej zelenej dohody do reality. Komisia navrhuje nové pravidlá, ktorých cieľom je obmedziť podiel EÚ na odlesňovaní, ako aj nové pravidlá, ktoré majú uľahčiť prepravu odpadu v rámci EÚ s cieľom podporiť obehové hospodárstvo a bojovať proti vývozu nelegálneho odpadu do tretích krajín a prenášaniu našich problémov s odpadom na tretie krajiny. Komisia takisto predkladá novú stratégiu v oblasti pôdy, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby všetka európska pôda bola do roku 2050 ozdravená, odolná a dostatočne chránená. Dnešnými návrhmi Komisia predkladá nástroje, ktoré majú umožniť prechod na obehové hospodárstvo, chrániť prírodu a sprísniť environmentálne normy v Európskej únii a na celom svete.

Nariadenie na obmedzenie podielu EÚ na odlesňovaní a degradácii lesov - nové navrhované pravidlá by sa zaručili, že výrobky, ktoré občania EÚ nakupujú, používajú a spotrebúvajú na trhu EÚ, neprispievajú ku globálnemu odlesňovaniu a k degradácii lesov. Hlavnou príčinou týchto procesov je rozširovanie poľnohospodárskej činnosti v súvislosti s komoditami, ako je sója, hovädzie mäso, palmový olej, drevo, kakao a káva, ako aj s niektorými výrobkami, ktoré sú z nich odvodené.
Revidované nariadenia o preprave odpadu - prísnejšie pravidlá pre vývoz odpadu, efektívnejší systém obehu odpadu ako zdroja a rozhodné opatrenia proti nezákonnému obchodovaniu s odpadom. Vývoz odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, bude obmedzený a povolený len vtedy, ak tretie krajiny budú ochotné prijímať určité odpady a budú schopné s nimi nakladať udržateľným spôsobom. Preprava odpadu do krajín OECD sa bude monitorovať a môže sa pozastaviť, ak tento odpad spôsobuje vážne environmentálne problémy v krajine určenia.
Nová stratégia EÚ v oblasti pôdy, ktorá je dôležitým prínosom Európskej zelenej dohody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a ktorej cieľom je riešiť dvojitú krízu v oblasti klímy a biodiverzity. Zdravé pôdy sú základom pre 95 % potravín, ktoré konzumujeme, až 70 % pôdy v EÚ však nie je v dobrom stave. V stratégii sa stanovuje rámec s konkrétnymi opatreniami na ochranu, obnovu a udržateľné využívanie pôdy a navrhuje sa súbor dobrovoľných a právne záväzných opatrení. Cieľom stratégie je zvýšiť obsah uhlíka v poľnohospodárskej pôde, bojovať proti dezertifikácii, obnoviť degradovanú krajinu a pôdu a zabezpečiť, aby boli do roku 2050 všetky pôdne ekosystémy v dobrom stave.V stratégii sa vyzýva na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany pôdy, aká v EÚ existuje pre vodu, morské prostredie a ovzdušie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.11.2021

Pozvánka na online diskusiu Café Európa: Sloboda vtedy a dnes. Za čo sme ochotní bojovať?

Zajtra si pripomíname 32. výročie Nežnej revolúcie. Je 17. november ešte stále symbolom nádeje alebo sa z neho stal nástroj politickej manipulácie? Ako vnímali boj za slobodu a demokraciu aktéri Nežnej revolúcie a čo si pod ňou predstavujú súčasní študenti. Za čo sú dnes Slováci ochotní vyjsť na námestia? Na tieto a ďalšie otázky odpovieme už dnes, 16. novembra 2021, o 18:00 h v online vydaní diskusie zo série Café Európa.

Diskutovať budú:

Iveta Radičová, profesorka sociológie a bývalá premiérka SR

Viera Uhlárová, vedúca komunikačného oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Karolína Farská, organizátorka študentských protestov Za slušné Slovensko

Moderovať bude Michal Hvorecký.

Otázky k téme možno posielať cez slido.com a vstupné heslo #cafeeuropa.

Livestream na FB Zastúpenia

Livestream na FB Café Európa

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

16.11.2021

Dohoda o ročnom rozpočte EÚ na rok 2022

Európsky parlament a Rada Európskej únie na základe návrhu predloženého Európskou komisiou dosiahli neformálnu politickú dohodu o rozpočte EÚ na rok 2022. Dohoda sa týka záväzkov vo výške 169,5 miliardy eur a platieb vo výške 170,6 miliardy eur. Prijatie tohto rozpočtu by EÚ umožnilo mobilizáciu značných finančných prostriedkov, ktoré sa použijú na opatrenia, ktoré EÚ prijíma v reakcii na pandémiu COVID-19 a jej dôsledky; naštartovanie udržateľnej obnovy, ochranu a tvorbu pracovných miest.

Podnietilo by to ďalšie investície do zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy a zároveň by sa chránili tí najzraniteľnejší v jej susedstve a na celom svete.

Inštitúcie EÚ sa dohodli, že spolu s rozpočtom na rok 2022 schvália navrhované zmeny rozpočtu na rok 2021. Po dokončení schvaľovacieho procesu bude môcť Komisia zvýšiť humanitárnu pomoc pre sýrskych utečencov v Turecku a pomôcť urýchliť globálne očkovanie tým, že poskytne ďalších 200 miliónov očkovacích dávok krajinám s nízkymi príjmami. Ročný rozpočet na rok 2022 teraz formálne prijme Rada EÚ a Európsky parlament. Hlasovanie v pléne bude znamenať zavŕšenie celého procesu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.11.2021

Index DESI 2021: Pokrok Slovenska v monitorovaných oblastiach je obmedzený

Komisia dnes uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2021. Index sleduje pokrok pri digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov EÚ v oblasti ľudského kapitálu, širokopásmovej pripojiteľnosti, integrácie digitálnych technológií v podnikoch a digitálnych verejných služieb. Slovensko v roku 2021 obsadilo v indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) 22. miesto spomedzi 27 členských štátov EÚ. Krajina zostáva na rovnakej pozícii ako v roku 2020. Slovensko sa nachádza tesne pod priemerom EÚ alebo okolo neho v rámci ukazovateľov v oblasti ľudského kapitálu. 54 % Slovákov má aspoň základné digitálne zručnosti a 27 % má nadpriemerné digitálne zručnosti v porovnaní s priemerom EÚ v hodnote 56 % a 31 %. Počet podnikov poskytujúcich odbornú prípravu v oblasti IKT v roku 2020 bol 16 %, čo je o 4 percentuálne body menej ako priemer EÚ vo výške 20 %. Podiel špecialistov v oblasti IKT na celkovej zamestnanosti takisto vzrástol a takmer dosiahol priemer EÚ. Celkové využívanie pevného širokopásmového pripojenia na Slovensku sa stabilne zvyšovalo zo 72 % v roku 2019 na 78 % v roku 2020. Slovensko výrazne zlepšilo zavádzanie super rýchleho internetu a pokročilo v pokrytí sieťou s veľmi vysokou kapacitou, pričom dokončená aukcia 5G zlepšila skóre v pripravenosti 5G. 52 % MSP má aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity, čo je pod priemernou hodnotou EÚ 60 %. 15 % podnikov využívalo v roku 2020 aspoň dve technológie umelej inteligencie (AI) v porovnaní s 25 % v EÚ. Počet podnikov využívajúcich elektronické faktúry je 16 %, čo je výrazne pod priemerom EÚ v hodnote 32 %. Väčšina ukazovateľov pre oblasť digitálnych verejných služieb je nižšia ako priemer EÚ s výnimkou 68 % podielu používateľov elektronickej verejnej správy v roku 2020 v porovnaní so 64 % v EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

12.11.2021

Zelená pre dva nové lieky proti ochoreniu COVID-19

Európska agentúra pre lieky (EMA) vydala kladné stanovisko k dvom liekom na liečbu ochorenia COVID-19 (Ronapreve a Regkirona), ktoré Komisia v rámci stratégie EÚ pre terapeutiká na ochorenie COVID-19 označila za sľubné lieky. V oboch prípadoch ide o liečbu vo včasnom štádiu infekcie pomocou antivírusových monoklonálnych protilátok. Cieľom stratégie EÚ pre terapeutiká je vytvoriť široké portfólio liekov proti ochoreniu COVID-19 a do konca roka mať k dispozícii tri až päť nových liekov. Zahŕňa celý životný cyklus liekov od výskumu a vývoja cez výber sľubných kandidátov, rýchle povolenie zo strany regulačných orgánov, výrobu a nasadenie až po konečné použitie. Prvý zoznam piatich sľubných liekov bol uverejnený v júni 2021. V októbri 2021 Komisia vykonala kľúčové opatrenie, ktorým bolo vytvorenie portfólia 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19. Tento zoznam vychádza z nezávislých vedeckých odporúčaní a zameriava sa na potenciálne lieky proti ochoreniu COVID-19, ktoré budú pravdepodobne schválené, a tak by mohli byť čoskoro dostupné na európskom trhu. Tieto lieky poskytnú pacientom v celej EÚ liečbu čo najrýchlejšie, ak Európska agentúra pre lieky potvrdí ich bezpečnosť a účinnosť. Oba lieky - Ronapreve aj Regkirona - boli v júni 2021 zahrnuté do zoznamu piatich sľubných liekov Komisie a od októbra 2021 sú predmetom žiadosti o povolenie na uvedenie na trh. Stratégia je súčasťou silnej európskej zdravotnej únie a využíva koordinovaný prístup EÚ k lepšej ochrane zdravia našich občanov s cieľom pomáhať EÚ a jej členským štátom lepšie predchádzať budúcim pandémiám a lepšie ich zvládať. Jej cieľom je takisto zvyšovať odolnosť európskych systémov zdravotnej starostlivosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.11.2021

Jesenná hospodárska prognóza 2021: od oživenia po expanziu aj napriek nepriaznivým vplyvom

Hospodárstvo EÚ sa z pandemickej recesie zotavuje rýchlejšie, ako sa očakávalo. Vyplýva to Jesennej hospodárskej prognózy, ktorú zverejnila Európska komisia. S rozbehnutím vakcinačnej kampane a postupným rušením obmedzení došlo na jar k obnoveniu rastu. Ten pokračoval rovnakým tempom aj v lete, keď bol podporený opätovným otvorením ekonomiky. Napriek zvyšujúcemu sa počtu nepriaznivých vplyvov sa očakáva, že hospodárstvo EÚ bude počas prognózovaného obdobia naďalej expandovať, pričom v rokoch 2021, 2022 a 2023 sa počíta s rastom na úrovni 5 %, 4,3 % a 2,5 %. Miera rastu v eurozóne by mala byť v rokoch 2021 a 2022 rovnaká ako v EÚ a v roku 2023 by mala dosiahnuť 2,4 %. Tieto vyhliadky sú do značnej miery podmienené dvoma faktormi: vývojom pandémie COVID-19 a tempom, akým sa ponuka dokáže prispôsobiť náhlej zmene na strane dopytu po opätovnom otvorení ekonomiky. Takmer 14 % medziročná miera rastu HDP v EÚ v druhom štvrťroku 2021 bola historicky najvyššou hodnotou - ide o rovnakú úroveň, aká bola zaznamenaná pri bezprecedentnom poklese HDP, ku ktorému došlo v rovnakom období minulého roka počas prvej vlny pandémie. Hospodárstvo EÚ sa v treťom štvrťroku 2021 dotiahlo na svoju predpandemickú úroveň produkcie a z fázy oživenia prešlo do fázy expanzie. Túto expanziu by mal i naďalej poháňať domáci dopyt. Zlepšujúca sa situácia na trhu práce a predpokladané znižovanie úspor by mali prispieť k udržateľnému tempu spotrebiteľských výdavkov. Implementácia Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti takisto začína zohrávať dôležitú úlohu pri podpore súkromných a verejných investícií.

Po výraznom oživení reálneho HDP o 2 % v dôsledku zmiernenia obmedzení súvisiacich s pandémiou v druhom štvrťroku 2021 sa očakáva, že hospodársky rast Slovenska sa v zostávajúcej časti tohto roka zmierni. Predpokladá sa, že pokračujúce narušenie dodávateľského reťazca a opätovný nárast osôb s ochorením COVID-19 bude mať negatívny vplyv na hospodársku činnosť, čím sa ročný rast HDP v roku 2021 dostane na 3,8 %. Predpokladá sa, že slovenské hospodárstvo dosiahne svoju úroveň pred pandémiou do konca roka 2021. Európska komisia každoročne uverejňuje dve súhrnné prognózy (jarnú a jesennú) a dve priebežné prognózy (zimnú a letnú). Priebežné prognózy zahŕňajú ročné a štvrťročné údaje o HDP a inflácii za bežný rok a na nasledujúci rok, pričom ide o údaje za všetky členské štáty, ako aj súhrnné údaje za celú EÚ a eurozónu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.11.2021

2 miliardy eur z programu Digitálna Európa do podpory digitálnej transformácie

Komisia prijala tri pracovné programy k programu Digitálna Európa, v ktorých určila ciele a konkrétne tematické oblasti, ktoré získajú finančné prostriedky v celkovej výške 1,98 miliardy eur. Tento prvý súbor pracovných programov zahŕňa strategické investície, ktoré zohrajú rozhodujúcu úlohu pri dosahovaní cieľov Komisie pri realizácii Európskej digitálnej dekády. Program Digitálna Európa má posilniť technologickú suverenitu Európy a priniesť digitálne riešenia na trh, aby z nich mohli profitovať občania, verejné správy i podniky.

Hlavný pracovný program disponuje prostriedkami vo výške 1,38 miliardy eur. Investície z neho budú smerovať do oblastí ako je umelá inteligencia, cloudové a dátové priestory, kvantová komunikačná infraštruktúra, pokročilé digitálne zručnosti a široké používanie digitálnych technológií v celom hospodárstve a spoločnosti do konca roka 2022. Spolu s týmto hlavným pracovným programom Komisia uverejnila dva osobitné pracovné programy: prvý zameraný na financovanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti s rozpočtom 269 miliónov eur do konca roka 2022 a druhý zameraný na vytvorenie a prevádzku siete európskych centier digitálnych inovácií s rozpočtom 329 miliónov eur do konca roka 2023.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

10.11.2021

Eurobarometer: čo očakávajú Slováci v najbližšom roku?

Viac ako osem z desiatich Európanov (83 %) tvrdí, že kvalita života v ich regióne je dobrá s tvrdením sa stotožňujú aj respondenti z Bratislavského kraja (89 %) a celkovo obyvatelia Západného Slovenska (81 %). Na východe krajiny tvrdí 46 % obyvateľov, že kvalita života v regióne je zlá. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra, ktorý sa zameral na verejnú mienku v regiónoch EÚ. Prieskumu sa zúčastnilo 1 207 respondentov z Bratislavského kraja a zo Západného, Stredného a Východného Slovenska. Viac ako sedem z desiatich respondentov z EÚ (71 %) uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť ich regiónu. Slovenskí respondenti boli pesimistickejší a v najbližších dvanástich mesiacoch očakávajú zhoršenie kvality života na Západnom (48 %), Strednom (43 %) i Východnom Slovensku (41 %) a stagnáciu v Bratislavskom kraji (45 %). Odpovede slovenských respondentov sa líšia aj pri identifikácii najzávažnejších problémov, s ktorými sa v regiónoch stretávajú. Nezamestnanosť a hospodárska situácia trápia najmä Východné (62 %) a Stredné Slovensko (47 %) v Bratislavskom kraji patrí medzi problematické oblasti hlavne doprava (42 %). Respondenti zo všetkých slovenských regiónov zhodne zaradili medzi najväčšie problémy aj zdravie (BA 39 %, Z 50 %, S 43 %, V 27 %).

Dôvera v Európsku úniu sa vo všetkých skúmaných častiach Slovenska pohybuje nad polovicou, pričom európsky priemer je 61 % a približne polovica respondentov v regiónoch a 59 % opýtaných z Bratislavského kraja bolo spokojných s opatreniami, ktoré prijala Európska únia na boj proti pandémii koronavírusu. S podobným výsledkom ohodnotili opýtaní zo Slovenska aj efektivitu Európskej zelenej dohody alebo nástroja Next Generation EU. V rámci tohto bleskového prieskumu Eurobarometra sa v 194 regiónoch 27 členských štátov EÚ uskutočnili telefonické rozhovory so 62636 respondentmi.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.11.2021

Diskusie Café Európa v rámci festivalu Jeden svet

Pozývame vás na diskusie Café Európa, organizované ako súčasť Filmového festivalu Jeden svet. Diskusia s názvom Prikovaní k obrazovkám sa uskutoční v utorok 9. novembra o 16:00. Dozviete sa, aký má doba komunikačných technológií vplyv na deti a mládež. Ako to mení ich psychiku, dozrievanie, denné návyky, schopnosť koncentrovať sa a nadväzovať plnohodnotné vzťahy, si rozoberieme v diskusii Prikovaní k obrazovkám. Nebudeme len nariekať, ponúkneme i praktické riešenia a oboznámime sa s Digtálnou stretégiou EÚ, na ktorej sa dohodla Európska komisia v spolupráci s vedcami. Diskutovať budú Radim Dvořák zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Martina Vagačová- rodičovská poradkyňa a lektorka kurzov Efektívneho rodičovstva, autorka knihy Ako prežiť rodičovstvo a Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť. Moderuje Kristína Tormová.

V stredu 10. novembra o 17:00 sa diskusia Café Európa s názvom Cesta do utópie alebo nekonečný rast na planéte s obmedzenými zdrojmi? Zameria na klimatickú krízu. O tom, ako by mohla vyzerať moderná európska ekonomika budú diskutovať Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Richard Filčák z Prognostického ústavu SAV a Nicolas Giroux z grass.root komunitnej iniciatívy Bystro. Moderuje Dorota Osvaldová.

Diskusie môžete sledovať naživo aj online na Facebooku.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

05.11.2021

Nicolas Schmit, európsky komisár príde na dvojdňovú návštevu Slovenska

V pondelok 8. novembra 2021 príde na dvojdňovú návštevu Slovenska Nicolas Schmit, európsky komisár pre pracovné miesta a sociálne práva.

Počas svojej návštevy sa stretne s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Milanom Krajniakom, zástupcami Výboru NR SR pre sociálne veci, a so sociálnymi partnermi.

Spolu s ministrom Krajniakom navštívi komisár Schmit útulok pre ľudí bez domova. Pri tejto príležitosti sa uskutoční aj tlačový brífing za účasti Nicolasa Schmita, európskeho komisára pre pracovné miesta a sociálne práva, Milana Krajniaka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Jozefa Kákoša, riaditeľa DePaul Slovensko.

Tlačový brífing bude: v pondelok 8. novembra 2021 o 14:30 hod vo vonkajších priestoroch Útulku a ZOS sv. Lujzy de Marillac (Hattalova 6, Bratislava).

V utorok 9.novembra sa eurokomisár Schmit zúčastní slávnostného otvorenia Európskej pracovnej agentúry (Európskeho orgánu práce) so sídlom v Bratislave, ktoré sa bude konať 9. novembra 2021 o 9:15 v jej sídle na Landererovej ulici 12. Otvorenia sa zúčastní aj premiér SR Eduard Heger. Po otvorení agentúry sa bude konať úvodná odborná konferencia, ktorá sa bude vysielať aj online na stránkach Európskej komisie a Európskeho orgánu práce.

29.10.2021

Komisia prijala nové limity pre niektoré z najškodlivejších chemikálií v odpade

Európska komisia dnes prijala návrh na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred niektorými z najškodlivejších chemických látok v odpade - perzistentnými organickými látkami (POP). Návrhom sa sprísňujú limity pre tieto chemické látky v odpade a predchádza sa ich opätovnému vstupu do hospodárstva. Komisia navrhuje zaviesť prísne limity pre tieto tri látky alebo skupiny látok v odpade:

kyselina perfluóroktánová (PFOA) a jej soli a príbuzné zlúčeniny - nachádza sa v nepremokavých textíliách a hasiacich penách,
dikofol - pesticíd, predtým používaný v poľnohospodárstve,
pentachlórfenol, jeho soli a estery - nachádzajú sa v ošetrenom dreve a textíliách.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

29.10.2021

Komisia rozhodla o zaregistrovaní novej európskej iniciatívy občanov na ochranu životného prostredia

Komisia sa rozhodla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom "Výzva k akcii - ochrana životného prostredia vo všetkých oblastiach politiky". Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny akt, ktorý zabezpečí, že členské štáty budú pri prijímaní vnútroštátnych opatrení zohľadňovať environmentálne aspekty. Keďže európska iniciatíva občanov spĺňa potrebné podmienky, Komisia ju považuje za právne prípustnú. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala vecnú stránku tohto návrhu. Po dnešnej registrácii môžu organizátori začať zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí odôvodniť.

Zdroj: Európska komisia

28.10.2021

Priemerný Európan vyprodukuje ročne viac ako 34 kg odpadu z plastových obalov. Stíhame ho recyklovať?

V roku 2019 vyprodukovala každá osoba žijúca v EÚ 34,4 kg odpadu, ktorý tvorili plastové obaly. Z tohto množstva sa recyklovalo menej ako polovica - len 14,1 kg. Vyplýva to z najnovších výsledkov Eurostatu, ktoré sa zamerali na tvorbu odpadov z plastových obalov a ich recykláciu. Medzi rokmi 2009 až 2019 objem vyprodukovaného odpadu z plastových obalov na obyvateľa v Európe narástol o 24 % (o 6,7 kg). Za rovnaké obdobie sa zvýšil aj objem recyklovaného odpadu z plastových obalov, a to o 50 % + 4,7 kg). Napriek zlepšeniu v oblasti recyklácie sa ale množstvo nerecyklovaných plastových obalov od roku 2009 zvýšilo o 2 kg na obyvateľa, keďže sa naša produkcia odpadu z plastových obalov výrazne zvýšila. V roku 2019 sa v EÚ recyklovalo približne 41 % odpadu z plastových obalov. Deväť členských štátov EÚ dokázalo recyklovať viac ako polovicu takéhoto odpadu. Medzi tieto členské štáty patrí aj Slovensko, ktoré recyklovalo 53 % svojho odpadu z plastových obalov. Plasty sú dôležitým materiálom využívaným v našom hospodárstve, a teda aj každodennom živote. No plasty majú aj negatívne dopady na životné prostredie a naše zdravie. Z prieskumov vyplynulo, že až 87 % Európanov sa obáva negatívnych dopadov plastového odpadu na životné prostredie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.10.2021

Jednotný trh: Balík bankových opatrení 2021 na zaistenie lepšej pripravenosti bánk na budúcnosť

Európska komisia prijala preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti bankovníctva (nariadenie o kapitálových požiadavkách a smernica o kapitálových požiadavkách). Banky EÚ budú vďaka novým pravidlám odolnejšie voči prípadným hospodárskym otrasom a budú môcť ďalej prispievať k postpandemickej obnove Európy a prechodu ku klimatickej neutralite. Dohodu dosiahli EÚ a jej partneri v skupine G20 v rámci Bazilejského výboru pre bankový dohľad, pričom cieľom je zvýšiť odolnosť bánk voči možným hospodárskym otrasom. Dnešné návrhy sú posledným krokom tejto reformy zameranej na bankové pravidlá. Balík legislatívnych návrhov teraz prerokujú Európsky parlament a Rada. Balík opatrení tvoria kapitoly o vykonávaní dohody Bazilej III, podpora udržateľnosti ale aj silnejší dohľad.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

28.10.2021

Prísnejšie dodržiavanie obchodných dohôd a globálnych pravidiel umožnilo EÚ zvýšiť vývoz

Účinné zavedenie a dodržiavanie obchodných dohôd EÚ a medzinárodných obchodných pravidiel umožnilo EÚ zvýšiť v roku 2020 vývoz o 5,4 miliardy eur. Potvrdzuje sa, že úsilie Európskej komisie nevychádza nazmar. Konkrétne výsledky sa dostavili v rôznych oblastiach, od odstránenia obchodných prekážok až po riešenie nekalých obchodných praktík a nové opatrenia v prospech obchodu a udržateľného rozvoja. V uplynulom roku Komisia zároveň pripravila ďalšie právne nástroje na posilnenie EÚ pri obrane jej kľúčových záujmov a otvorenej strategickej autonómie. Dnes Komisia uverejnila svoju prvú súbornú výročnú správu o vykonávaní a presadzovaní, v ktorej opisuje opatrenia prijaté v úzkej spolupráci s podnikmi, členskými štátmi a zainteresovanými stranami EÚ s cieľom zachovať otvorenosť trhov a zabezpečiť, aby obchodní partneri EÚ dodržiavali svoje záväzky. Správa sa zaoberá štyrmi prioritnými oblasťami: 1) plnohodnotné využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú obchodné dohody EÚ; 2) podpora uzatvárania obchodných dohôd zo strany malých podnikov; 3) riešenie prekážok obchodu; 4) presadzovanie obchodných záväzkov prostredníctvom urovnávania sporov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.10.2021

Komisia investuje 1,5 miliardy eur do inovatívnych projektov v oblasti čistých technológií

Komisia dnes otvára druhú výzvu na predkladanie návrhov zameranú na veľké projekty financované z inovačného fondu. Ide o jeden z najväčších svetových programov na demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií, ktorý je financovaný z príjmov z aukcie emisných kvót v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami. Z rozpočtu 1,5 miliardy eur bude financovať prelomové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie, ako aj zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého.

Projekty možno podávať cez portál financovania a ponúk EÚ, na ktorom sú k dispozícii podrobnejšie informácie o celom postupe. Uzávierka podávania žiadostí je 3. marca 2022. Žiadatelia budú informovaní o výsledkoch hodnotenia v treťom štvrťroku 2022. Udelenie grantov a podpis projektov sa uskutočnia v štvrtom štvrťroku 2022. Informačný deň sa uskutoční 10. novembra. Potenciálni žiadatelia a iné zainteresované strany budú mať počas neho príležitosť získať informácie a klásť otázky v súvislosti s novou výzvou.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.10.2021

Výzva EIT na podporu európskych kultúrnych a kreatívnych odvetví

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) spúšťa nové inovačné partnerstvo vo forme znalostného a inovačného spoločenstva. Jeho úlohou je podporovať konkurencieschopnosť a rast európskych kultúrnych a kreatívnych odvetví a priemyslu. Nové partnerstvo pomôže urýchliť obnovu týchto odvetví a odkryť nevyužité hospodárske príležitosti v oblasti architektúry, kultúrneho dedičstva, dizajnu, módy, filmu, hudby, vydavateľskej činnosti, múzických umení a videohier. Znalostné a inovačné spoločenstvá, ktoré koordinuje EIT, môžu trvať 15 rokov. Pre dve nové z nich, ktoré majú začať fungovať počas súčasného obdobia financovania 2021 - 2027, je k dispozícii približne 300 miliónov eur z finančných prostriedkov programu Horizont Európa. Zároveň budú môcť získať viac financií zo súkromného a z verejného sektora.

Výzva na predkladanie návrhov predstavuje začiatok deviateho spoločenstva EIT s názvom Kultúra a tvorivosť, ktoré by malo začať fungovať od leta 2022. EIT prostredníctvom svojich výziev na predkladanie návrhov vyzýva všetkých partnerov, ktorí sú priamo či nepriamo zapojení do týchto odvetví, teda podnikateľov, vysokoškolských pracovníkov, výskumné organizácie, mimovládne organizácie, mestá a regióny, aby predstavili svoje vízie a projekty, ktorých cieľom je podnietiť inováciu a udržateľný rozvoj v kultúrnych a kreatívnych odvetviach. Konečný termín na podanie prihlášky je 24. marec 2022. EIT usporiada v priebehu novembra sériu informačných webinárov, na ktorých sa zainteresované strany dozvedia o výzve na predkladanie návrhov viac. Vybraní partneri budú oznámení v júni 2022.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

26.10.2021

Poznáme finalistov 13. ročníka ocenenia Roma Spirit

Aj tento rok prináša ocenenie Roma Spirit dvadsaťjeden inšpiratívnych príbehov a predstavuje dvadsaťjeden finálových nominácií. Verejnosť sa najbližšie dni bude mať možnosť zoznámiť s rozsiahlymi aktivitami a projektami úspešných mimovládnych organizácií Eduma n.o., Návrat o.z., či Spokojnosť - centrum sociálnych služieb z Prievidze. Prípravný výbor, ktorý z 130 prijatých prihlášok, vybral 21 finálových nominácií zaujal výnimočný počin pána Alexandra Mušinku, ktorý spracoval monografiu Eleny Lackovej, precízne spracovanie jedinečného Rómsko-slovenského frazeologického slovníka pani Martinou Horňákovou, ale aj televízna relácia S vami doma (Tumenca khere), ktorá bola určená pre deti bez internetového pripojenia z dielne národnostného vysielania RTVS. O tom, kto si nakoniec odnesie ocenenie Roma Spirit 2021, rozhodne medzinárodná Odborná porota a Porota čin roka. Galavečer odovzdávania ocenení Roma Spirit 2021 bude vysielať RTVS v predvečer Medzinárodného dňa ľudských práv, 9. decembra 2021.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.10.2021

Konferencia o budúcnosti Európy má za sebou druhé plenárne zasadnutie

V sobotu 23. októbra sa v priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu konalo druhé plenárne zasadnutie konferencie, na ktorom sa rozoberali príspevky občanov k diskusii o budúcnosti EÚ. Do kresiel v pléne zasadlo 80 zástupcov európskych panelových diskusií občanov. Zasadnutie sa venovalo príspevkom občanov zo všetkých častí konferencie, ktorými sú:

európske panelové diskusie občanov (prvé dojmy, tematické okruhy a podtémy),
národné panelové diskusie občanov a podujatia (správa predložená zástupcami národných panelových diskusií),
Európske podujatie pre mládež (20 najpopulárnejších nápadov, ktoré predstavili zástupcovia podujatia EYE2021)
a druhá priebežná správa o viacjazyčnej digitálnej platforme.

Konferencia o budúcnosti Európy je jedinečným, otvoreným a inkluzívnym demokratickým projektom, v rámci ktorého sa môžu všetci Európania prostredníctvom viacjazyčnej digitálnej platformy podeliť so svojím názorom na našu spoločnú budúcnosť v rôznych oblastiach života. Nasledujúce plenárne zasadnutie konferencie sa uskutoční v dňoch 17. - 18. decembra.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

25.10.2021

Environmentálnu značku EÚ po novom nájdeme aj na kozmetických výrobkoch

Európska komisia prijala nové kritériá týkajúce sa environmentálnej značky EÚ (tzv. Ecolabel) pre kozmetické výrobky a výrobky určené na starostlivosť o domáce zvieratá. Tie spotrebiteľom v celej EÚ ponúkajú dôveryhodný dôkaz o značkách, ktoré sú skutočne ekologické. Až tri zo štyroch výrobkov starostlivosti, ktoré v súčasnosti nájdeme v európskych obchodoch, sú označené za ekologické, ale mnohé z týchto tvrdení sú zavádzajúce. Environmentálna značka EÚ je spoľahlivá značka excelentnosti v oblasti životného prostredia a je overená treťou stranou. Tá zohľadňuje environmentálny vplyv výrobku počas celého jeho životného cyklu, od ťažby surovín až po konečnú likvidáciu. Užívatelia kozmetických výrobkov ale aj majitelia domácich maznáčikov si tak môžu vybrať výrobky, ktoré spĺňajú tie najprísnejšie environmentálne normy a ktoré sa netestujú na zvieratách.

Podľa najnovších štatistických údajov bola v Európe environmentálna značka EÚ udelená viac ako 83 000 produktom (tovarom alebo službám), čo poukazuje na silný dopyt po certifikovaných ekologických výrobkoch na trhu. Očakáva sa, že vďaka rozšírenej pôsobnosti, sa počet výrobkov s environmentálnou značkou EÚ, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľom, ešte zvýši. Značka podporuje ekologickú transformáciu a ambíciu nulového znečistenia a zároveň posilňuje postavenie spotrebiteľov, ktorí hľadajú zdravé a udržateľné alternatívy.

Zdroj Zastúpenie Európskej komisie

25.10.2021

Komisia zostavila portfólio 10 najsľubnejších liekov proti ochoreniu COVID-19

Komisia dnes v rámci vykonávania kľúčových opatrení stratégie EÚ v oblasti liečby COVID-19 zostavuje portfólio 10 potenciálnych liekov proti ochoreniu COVID-19. Tento zoznam je založený na nezávislých vedeckých odporúčaniach a zameriava sa na potenciálne lieky proti ochoreniu COVID-19, ktoré budú pravdepodobne schválené, a tým pádom by čoskoro mohli byť k dispozícii na európskom trhu. Tieto lieky zabezpečia pacientom v celej EÚ čo najrýchlejšiu liečbu za predpokladu, že Európska agentúra pre lieky potvrdí ich bezpečnosť a účinnosť. Očkovanie proti COVID-19 poskytuje najlepšiu prevenciu pred nákazou, závažným ochorením, úmrtím a dlhodobými následkami ochorenia. Zatiaľ čo toto očkovanie predstavuje najlepší spôsob, ako ukončiť pandémiu a vrátiť sa do normálneho života, zároveň zabezpečujeme, aby boli k dispozícii lieky proti ochoreniu COVID-19 na liečbu tých, ktorí sú infikovaní. Stratégia EÚ v oblasti liečby COVID-19 je neoddeliteľnou súčasťou budovania silnej európskej zdravotnej únie a je založená na úspešnej stratégii EÚ v oblasti vakcín.

Skupina nezávislých vedeckých odborníkov preskúmala 82 potenciálnych liekov v pokročilom štádiu klinického vývoja a identifikovala 10 z nich ako najsľubnejšie pre portfólio liekov proti COVID-19 v EÚ. Zobrala pri tom do úvahy, že rôzne skupiny pacientov a rôzne štádiá a závažnosť ochorenia vyžadujú rôzne typy liekov. Šesť z vybraných liekov je už predmetom priebežného preskúmania alebo žiadosti o povolenie uvedenia na trh od Európskej agentúry pre lieky (EMA). Čoskoro by mohli byť povolené za predpokladu, že konečné údaje preukážu ich kvalitu, bezpečnosť a účinnosť. Výber 10 potenciálnych liekov je nezávislý od vedeckého hodnotenia Európskou agentúrou pre lieky a schvaľovania liekov Európskou komisiou a ani ich nenahrádza. Vybraný výrobok nemôže byť schválený, ak dostupné vedecké dôkazy nespĺňajú regulačné požiadavky.

Zdroj: Európska komisia

20.10.2021

Eurobarometer: Slovákov na krátkodobých nájmoch láka najmä cena a viditeľnosť recenzií

Krátkodobé prenájmy ubytovacích zariadení prispievajú k zvýšeniu atraktívnosti služieb cestovného ruchu v EÚ, ale je potrebné zvážiť ich vplyv na komunity. Vyplýva to z výsledkov aktuálneho Eurobarometra o krátkodobých prenájmoch, ktoré zdôrazňujú potrebu vyváženého rozvoja tohto sektora. Postupné rozširovanie môže vytvárať príležitosti pre inovatívne platformy, prispieť k ochrane mestských centier či k zachovaniu dostupného bývania za prijateľné ceny.

Z prieskumu, ktorý sa uskutočnil v septembri 2021 v celej Európe, vyplýva, že štvrtina Európanov si rezervuje krátkodobé nájomné prostredníctvom online platforiem a že veľká väčšina (89 %) tých, ktorí si niekedy rezervovali krátkodobé nájomné, to považuje za pozitívnu skúsenosť, ktorú by odporučili iným. Na Slovensku má skúsenosti s krátkodobým prenájom tretina opýtaných a až 95 % by odporučilo známym použiť na rezerváciu online platformy. Medzi hlavné dôvody, prečo si Slováci vyberajú takýto druh ubytovania patrí nižšia cena (77 %), viditeľnosť hodnotenia a recenzií (62 %), lepšia lokalita (60 %) a autentickosť zážitku (51 %). Napriek tomu, že respondenti takéto ubytovania obľubujú, len 6 % európskych a 3,1 % slovenských opýtaných už v minulosti ponúklo ubytovanie cez internetové platformy a ďalších 5 % Slovákov už túto možnosť zvažuje. Pri krátkodobých prenájmoch slovenskí respondenti oceňujú najmä príležitosť hostiteľov pre získanie dodatočných príjmov (83 %), zníženie celkovej ceny cestovania (69 %), možnosť objaviť menej turisticky obľúbené miesta (68 %) či zvýšenie príjmov pre podniky a obchody nachádzajúce sa v okolí ubytovania (66 %). Naopak, podľa respondentov zo Slovenska môže zvýšená prítomnosť krátkodobých turistov zvýšiť hluk, odpad a preťaženosť miesta (61 %), celkovo zvýšiť ceny ubytovania (45 %), zvýšiť tlak na dopravu alebo nakladanie s odpadom (44 %) alebo znížiť bezpečnosť v okolí (40 %). Celkový pozitívny dopad krátkodobých prenájmov na kvalitu života obyvateľov v susedstve vidí tretina slovenských aj európskych respondentov.

Výsledky prieskumu pomôžu Európskej komisii posúdiť relevantnosť nových regulačných opatrení. Komisia vo svojej stratégii pre malé a stredné podniky z marca 2020 oznámila iniciatívu týkajúcu sa služieb krátkodobého prenájmu ubytovacích zariadení. Komisia navrhuje scenáre na spoločné vytvorenie cesty prechodu k odolnejšiemu, inovatívnejšiemu a udržateľnejšiemu ekosystému cestovného ruchu. V tomto dokumente sa okrem iných opatrení uvádza možný legislatívny návrh na zlepšenie rámca pre služby prenájmu krátkodobých ubytovacích zariadení. Údaje Eurobarometra budú dopĺňať aj výsledky verejnej konzultácie, ktorá je otvorená do 13. decembra 2021. Zistenia dnešnej správy Eurobarometra budú prezentované aj na prvom z dvoch online seminárov o krátkodobej nájomnej ekonomike tento piatok 22. októbra 2021.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

19.10.2021

Pracovný program Komisie na rok 2022: Spolu za silnejšiu Európu

Komisia dnes prijala svoj pracovný program na rok 2022, v ktorom stanovila ďalšie kroky svojej agendy postpandemickej premeny Európy na zelenší, spravodlivejší, viac digitalizovaný a odolnejší kontinent. Tento pracovný program Komisie obsahuje 42 nových politických iniciatív zameraných na plnenie všetkých šiestich cieľov predsedníčky von der Leyenovej a nadväzuje na jej prejav o stave Únie 2021. Odrážajú sa v ňom skúsenosti získané z pandémie a vďaka vyhláseniu Európskeho roka mládeže 2022 sa osobitná pozornosť venuje mladej generácii. Komisia, Európsky parlament a Rada začnú rokovania o vytvorení zoznamu spoločných legislatívnych priorít, pri ktorých sa spoluzákonodarcovia zhodnú na ich urýchlenej realizácii. Komisia bude naďalej podporovať členské štáty a spolupracovať s nimi v záujme riadneho dodržiavania nových a existujúcich pravidiel EÚ a v prípade potreby nebude váhať presadiť právne predpisy EÚ v konaní o nesplnení povinnosti.

Plnenie šiestich hlavných cieľov:

Európska zelená dohoda - Komisia bude pokračovať v úsilí o premenu Európy do roku 2050 na prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete. Popri priekopníckom balíku právnych predpisov z roku 2021, vďaka ktorým sa majú znížiť emisie o 55 %, a tak vytvoriť podmienky pre splnenie Európskej zelenej dohody, Komisia navrhne regulačný rámec pre certifikáciu odstraňovania uhlíka;
Európa pripravená na digitálny vek - Komisia bude pokračovať na svojej ceste digitálnym desaťročím s cieľom dosiahnuť digitálnu transformáciu EÚ do roku 2030. Pre inovácie v Európe má kľúčový význam jednotný trh. Komisia preto nanovo preskúma politiku hospodárskej súťaže a pripraví nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, ktorý zabráni budúcim narušeniam.
Hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí - Komisia nadviaže na akčný plán presadzovania Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý má viesť ku kvalitným pracovným miestam, spravodlivým pracovným podmienkam a lepšej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, a predloží aj návrh na zlepšenie ochrany pracovníkov pred rizikami spojenými s vystavením azbestu pri práci.
Silnejšia Európa vo svete - V priebehu budúceho roka Komisia predstaví novú stratégiu Global Gateway zameranú na vytváranie partnerstiev v oblasti prepojenosti na celom svete na podporu obchodu a investícií. Do konca tohto roka predložia EÚ a NATO nové spoločné vyhlásenie a Komisia sa bude snažiť zrýchliť prípravu skutočnej európskej obrannej únie.
Podpora európskeho spôsobu života - Komisia navrhla vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže a zavedie novú iniciatívu ALMA (z angl. Aim, Learn, Master, Achieve - stanov si cieľ, nauč sa, zvládni a dosiahni), ktorá znevýhodneným mladým Európanom bez zamestnania, vzdelávania či odbornej prípravy, pomôže získať odborné skúsenosti v zahraničí s potrebnou sociálnou podporou. Konečným zámerom je zapojiť mladých do vzdelávania, odbornej prípravy alebo kvalitného zamestnania.
Nový impulz pre európsku demokraciu - Európska demokracia s Konferenciou o budúcnosti Európy v plnom prúde a európskymi iniciatívami občanov sa bude aj v budúcnosti ďalej dynamizovať. Komisia takisto podnikne ďalšie kroky na ochranu slobody a plurality médií a predloží európsky akt o slobode médií. Takisto bude naďalej dohliadať na právny štát, ktorý je základným predpokladom účinného fungovania EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.10.2021

Európsky inovačný a technologický inštitút podporil Nový európsky Bauhaus 5 miliónmi eur

Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) spúšťa podpornú iniciatívu EIT Community Booster zameranú na vývoj a rozšírenie nových spoločných projektov Bauhausu v snahe podporiť iniciatívu Nový európsky Bauhaus. V rámci tejto prvej výzvy na predloženie návrhov sa vyberie 20 inovačných podnikov, každý s rozpočtom do 50 000 EUR, ktorým sa poskytne financovanie na urýchlenie riešení zahŕňajúcich tri aspekty: udržateľnosť (klimatické ciele, obehovosť, nulové znečisťovanie a biodiverzita), estetika (kvalita skúsenosti a štýl nad rámec funkčnosti) a inklúzia (v prvom rade rozmanitosť, zabezpečenie prístupnosti a cenovej dostupnosti). Táto výzva je súčasťou širšieho rozpočtu 5 miliónov eur na činnosti Nového európskeho Bauhausu podporované zo zdrojov nového spoločenstva EIT v období 2021 až 2022. Výzva na predkladanie návrhov prebieha do 17. decembra 2021. Startupy a rozširujúce sa podniky sa môžu prihlásiť a rozvinúť svoje spoločné projekty. Pilotná fáza iniciatívy bola spustená začiatkom roka 2021 a medzičasom už podporila 13 spoločných projektov celkovou sumou 650 000 eur.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

18.10.2021

Nový globálny štandard, vydaných viac než 591 miliónov COVID preukazov

Európska komisia prijala správu o digitálnom COVID preukaze EÚ a jeho zavedení v celej EÚ. V správe sa uvádza, že tento preukaz EÚ je kľúčovým prvkom európskej reakcie na pandémiu COVID-19, pričom doteraz bolo vygenerovaných viac než 591 miliónov preukazov. Preukaz, ktorý obsahuje údaje o očkovaní proti ochoreniu COVID-19, vykonaní testu a prekonaní tohto ochorenia, uľahčuje občanom bezpečné cestovanie a zároveň je bytostne dôležitým nástrojom podpory ťažko zasiahnutého odvetvia cestovného ruchu v Európe. Digitálny COVID preukaz EÚ je celosvetovým úspechom: stanovil sa ním globálny štandard, pričom v súčasnosti ide o jediný systém, ktorý už funguje na medzinárodnej úrovni. Do systému je zapojených 43 krajín na štyroch kontinentoch a v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch sa doň zapoja i ďalšie krajiny.

Posielame niekoľko zaujímavých faktov:

Členské štáty EÚ vydali viac než 591 miliónov digitálnych COVID preukazov EÚ
Do systému EÚ je už pripojených 43 krajín: 27 členských štátov EÚ, 3 krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), Švajčiarsko a 12 ďalších krajín a území. Komisiu oslovilo celkovo 60 tretích krajín, ktoré majú záujem pripojiť sa do tohto systému EÚ. Nad rámec tých, ktoré sú už pripojené, aktuálne prebiehajú technické diskusie s 28 z týchto krajín.
Z digitálnych COVID preukazov EÚ, ktoré začali fungovať práve včas pred najexponovanejším letným dovolenkovým obdobím, vo veľkej miere ťažilo najmä odvetvie leteckej dopravy. Združenie Medzinárodnej rady letísk (ACI Europe) ohlásilo, že v júli 2021 došlo oproti júlu 2020 k viac než zdvojnásobeniu celkového počtu cestujúcich. ACI Europe pripisuje túto zmenu práve zavedeniu digitálnych COVID preukazov EÚ, ktorému sekundovalo zmiernenie cestovných obmedzení.
Podľa prieskumu Eurobarometra Európskeho parlamentu sa približne dve tretiny (65 %) respondentov zhodli na tom, že digitálny COVID preukaz EÚ je najbezpečnejším prostriedkom na voľné cestovanie po Európe počas pandémie COVID-19.
20 členských štátov EÚ využíva digitálny COVID preukaz EÚ aj na vnútroštátne účely, napríklad na účely vstupu na veľké podujatia a do reštaurácií, kín a múzeí, pričom na tieto účely bol schválený dodatočný vnútroštátny právny základ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.10.2021

Komisia sa pripravuje na rok 2022 - Európsky rok mládeže

V nadväznosti na oznámenie predsedníčky von der Leyenovej vo svojom prejave o stave Únie 2021, Európska komisia prijala formálny návrh vyhlásiť rok 2022 za Európsky rok mládeže. Európa potrebuje víziu, angažovanosť a účasť všetkých mladých ľudí na budovaní lepšej budúcnosti, ktorá bude ekologickejšia, inkluzívnejšia a digitálnejšia. Týmto návrhom sa Európa snaží poskytnúť mladým ľuďom viac a lepších príležitostí pre budúcnosť. Komisia uverejňuje aj svoju najnovšiu správu EÚ o mládeži, ktorá poskytuje prehľad o situácii mladých Európanov, pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, vzdelávanie, zamestnanosť a občiansku a politickú účasť.

S Európskym rokom mládeže má Komisia v úmysle v spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, zainteresovanými stranami a samotnými mladými ľuďmi:

uctiť si a podporiť generáciu, ktorá počas pandémie najviac obetovala, dať im nové nádeje, silu a dôveru v budúcnosť tým, že vyzdvihne, ako zelená a digitálna transformácia ponúka obnovené perspektívy a príležitosti;
nabádať všetkých mladých ľudí, najmä tých, ktorí majú menej príležitostí, zo znevýhodneného prostredia, z vidieckych alebo vzdialených oblastí alebo zo zraniteľných skupín, aby sa stali aktívnymi občanmi a aktérmi pozitívnej zmeny;
propagovať príležitosti, ktoré poskytujú politiky EÚ mladým ľuďom na podporu ich osobného, sociálneho a profesijného rozvoja. Európsky rok mládeže pôjde ruka v ruke s úspešným vykonávaním programu NextGenerationEU pri poskytovaní kvalitných pracovných miest, vzdelávania a odbornej prípravy;
čerpať inšpiráciu z opatrení, vízií a poznatkov mladých ľudí s cieľom ďalej posilniť a oživiť spoločný projekt EÚ, a to na základe Konferencie o budúcnosti Európy.

Komisia v súčasnosti pripravuje svoj program činností a všetky zainteresované strany budú vyzvané, aby predložili svoje nápady a návrhy. V najbližších dňoch sa začne špecializovaný prieskum na portáli pre mládež. Komisia v spolupráci s ostatnými inštitúciami EÚ, členskými štátmi, organizáciami občianskej spoločnosti a mladými ľuďmi zorganizuje počas celého roka niekoľko aktivít na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni a zváži nové iniciatívy. Rozsah činností sa bude vzťahovať na otázky, ktoré sa týkajú najmä mladých ľudí, v súlade s prioritami zdôraznenými v cieľoch v oblasti mládeže, ako sú rovnosť a začlenenie, udržateľnosť, duševné zdravie a pohoda a kvalitné zamestnanie. Budú sa na nich zúčastňovať mladí ľudia z krajín EÚ aj mimo nej. Komisia vyzýva členské štáty, aby vymenovali národného koordinátora zodpovedného za organizáciu ich účasti na Európskom roku mládeže. Návrh Komisie teraz prerokuje Parlament a Rada, pričom sa zohľadnia stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Očakáva sa, že podujatia a činnosti sa začnú v januári.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.10.2021

Slovenský projekt medzi víťazmi výzvy Európskej rady pre inovácie

Európska rada pre inovácie v rámci Európskej komisie vybrala 65 inovačných startupov a MSP, ktorým poskytne celkovo 363 miliónov eur na financovanie prelomových inovácií. Každá spoločnosť dostane kombináciu grantu a kapitálovej investície až do výšky 17 miliónov eur na vývoj a rozšírenie svojich prelomových inovácií v oblasti zdravotnej starostlivosti, digitálnych technológií, energetiky, biotechnológie, vesmírnych technológií a ďalších. Ide o prvú skupinu spoločností, ktorým sa poskytne financovanie z plnofunkčného nástroja Akcelerátor Európskej rady pre inovácie (EIC). Spoločnosti boli vybrané na základe dvojfázového postupu zavedeného v rámci programu Horizont Európa. Žiadosti najprv preskúmajú externí odborníci. Potom nasleduje pohovor s porotou, ktorú tvoria skúsení investori a podnikatelia. Medzi vybranými víťazmi figuruje aj projekt slovenskej spoločnosti GLYCANOSTICS s.r.o., ktorý sa zameriava na diagnostiku rakoviny prostaty s použitím neinvazívneho testu založeného na inovačnom skenovaní na báze Glycanu.

EIC Akcelerátor ponúka granty pre startupy a MSP vo výške do 2,5 milióna eur v kombinácii s kapitálovými investíciami prostredníctvom fondu EIC v rozmedzí od 0,5 do 15 miliónov eur. Okrem finančnej podpory môžu všetky projekty využívať aj služby podnikateľskej akcelerácie, ktoré poskytujú prístup k špičkovým odborným znalostiam, podnikom, investorom a subjektom pôsobiacim v príslušnom ekosystéme. Po úspešnej pilotnej fáze v rokoch 2018 - 2020 EIC začala pôsobiť v marci 2021 ako jedna z hlavných noviniek v rámci programu Horizont Európa. Jej rozpočet sa pohybuje na úrovni 10 miliárd eur, z čoho približne 1,1 miliardy eur je v roku 2021 k dispozícii na EIC Akcelerátor.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

14.10.2021

Komisia navrhuje postupné zavádzanie nového nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro

Európska komisia dnes navrhla postupné zavádzanie nového nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro v snahe predísť narušeniu dodávok týchto dôležitých zdravotníckych pomôcok. Bezprecedentné výzvy spojené s pandémiou COVID-19 presmerovali zdroje členských štátov, zdravotníckych zariadení a hospodárskych subjektov do riešenia krízy, takže nebolo možné sa včas prispôsobiť novým zmenám. Návrhom sa nemení žiadna z požiadaviek nariadenia o diagnostických zdravotníckych pomôckach in vitro (IVD), len sa upravujú prechodné ustanovenia tak, aby umožňovali postupné zavedenie nariadenia. Dĺžka navrhovaných prechodných období závisí od typu pomôcky: pri pomôckach s vyšším rizikom, ako sú testy na HIV alebo hepatitídu (triedy D) či niektoré testy na chrípku (triedy C), platí prechodné obdobie do mája 2025 a 2026 a pri tých menej rizikových, ako sú napríklad sterilné pomôcky triedy B a A, zasa do mája 2027. Nariadením IVD sa zásadne mení regulačný rámec pre diagnostické zdravotnícke pomôcky in vitro napr. testy na HIV, tehotenské testy či testy na SARS-CoV-2. Zvyšuje sa význam úlohy orgánov posudzovania zhody (tzv. notifikovaných subjektov): budú nezávisle monitorovať, či pomôcky spĺňajú požiadavky na bezpečnosť a výkon ešte pred tým, než sa dostanú na trh EÚ. Podľa plánu sa má nariadenie IVD začať uplatňovať od 26. mája 2022.

Zdroj: Európska komisia

14.10.2021

Komisia navrhuje pre Severné Írsko opatrenia šité na mieru

Európska komisia navrhla odpovedať na ťažkosti, ktoré v dôsledku brexitu zažívajú obyvatelia Severného Írska, na mieru prispôsobenými opatreniami. Tie by mali ďalej uľahčiť pohyb tovaru z Veľkej Británie do Severného Írska. Tomuto návrhu v uplynulých mesiacoch predchádzali rozsiahle rokovania s vládou Spojeného kráľovstva, ako aj diskusie s politickými lídrami, podnikmi, občianskou spoločnosťou a inými zainteresovanými stranami v Severnom Írsku, na ktoré sa Európska komisia obrátila. Ideovo vychádza aj z bodov, ktoré vláda Spojeného kráľovstva uviedla vo svojom dokumente pre parlament (command paper) uverejnenom v júli 2021. V dnešnom balíku sa navrhuje ďalšia flexibilita v oblasti potravín, zdravia rastlín a zvierat, ciel, liekov a spolupráce so zainteresovanými stranami zo Severného Írska. Navrhuje sa v ňom zmeniť model vykonávania protokolu tak, aby sa medzi Veľkou Britániou a Severným Írskom významne uľahčil tok tovaru, ktorý má zostať v Severnom Írsku. Komisia verí, že tento balík opatrení prinesie Severnému Írsku priamo na mieste skutočnú zmenu a vyrieši problémy s pohybom tovaru z Veľkej Británie do Severného Írska, ktoré po brexite trápia obyvateľov a podniky Severného Írska. Tieto opatrenia dopĺňajú balík predložený v júni 2021, ktorý uľahčuje prepravu živých zvierat z Veľkej Británie do Severného Írska.

Komisia je teraz pripravená viesť so Spojeným kráľovstvom intenzívne rokovania s cieľom dospieť čo najskôr k dohode na trvalom spoločnom riešení. Komisia pritom bude postupovať v úzkej spolupráci a neustálom dialógu s Európskym parlamentom a Radou. Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič k tomu povedal: "Vypočul som si dotknuté strany v Severnom Írsku a nadviazal som s nimi kontakty. Dnešné návrhy sú našou úprimnou odpoveďou na ich znepokojenie. Vložili sme do nich veľa úsilia, aby sme v odozve na obavy ľudí a podnikov v Severnom Írsku priniesli priamo na mieste hmatateľnú zmenu. Tešíme sa na svedomitú a intenzívnu spoluprácu s vládou Spojeného kráľovstva v záujme všetkých komunít v Severnom Írsku."

Zdroj: Európska komisia

11.10.2021

Komisia rozdá mladým Európanom 60 000 lístkov na vlak

Vďaka iniciatíve DiscoverEU rozdá Komisia 60 000 Európanom vo veku od 18 do 20 rokov bezplatné cestovné lístky. Prihlášky možno podávať od zajtra 12. októbra 12.00 h do 26. októbra 12.00 h a musia sa vzťahovať na cestovanie v roku 2022, ktorý bude Európskym rokom mládeže. Toto kolo prihlášok je otvorené mladým Európanom narodeným od 1. júla 2001 do 31. decembra 2003. Výnimočne sa môžu prihlásiť aj osoby vo veku 19 a 20 rokov, keďže ich kolá boli z dôvodu pandémie COVID-19 odložené na neskôr. Úspešní uchádzači môžu cestovať od marca 2022 do februára 2023 najviac 30 dní. Keďže nemožno predpovedať, ako sa vyvinie pandémia, všetci cestujúci získajú nový mobilný cestovný lístok s flexibilnou rezerváciou. Dátum odchodu sa môže meniť až do skutočného času odchodu. Mobilné lístky budú platiť jeden rok. Komisia všetkým cestujúcim odporúča, aby si na portáli ReopenEU preverili prípadné cestovné obmedzenia.

Uvítame, ak sa na iniciatíve DiscoverEU zúčastnia aj mladí ľudia so špeciálnymi potrebami. Komisia im poskytne informácie a tipy a pokryje náklady na osobitnú pomoc, napríklad na sprevádzajúcu osobu, vodiaceho psa atď.

Úspešní uchádzači môžu vycestovať sami alebo v skupine maximálne 5 ľudí (všetci musia byť v stanovenom veku). S cieľom prispieť k udržateľnému cestovaniu, a tým podporiť Európsku zelenú dohodu, budú účastníci iniciatívy DiscoverEU cestovať prevažne železničnou dopravou. Aby im však nič nebránilo vo voľnom pohybe po celom kontinente, budú môcť využívať aj iné spôsoby dopravy, napr. autobusy, trajekty alebo (vo výnimočných prípadoch) aj leteckú dopravu. Šancu tak dostanú aj mladí ľudia žijúci v odľahlých oblastiach alebo na ostrovoch. Každému členskému štátu sa prideľuje počet cestovných lístkov podľa jeho počtu obyvateľov v pomere k celkovému počtu obyvateľov Európskej únie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

11.10.2021

Politika súdržnosti EÚ: 34 miliárd eur pre regióny a mestá schválených len za štyri mesiace

Komisia dnes na tlačovej konferencii pri príležitosti odštartovania 19. Európskeho týždňa regiónov a miest 2021 bilancovala realizáciu Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU). REACT-EU bol prvým nástrojom v rámci NextGenerationEU, ktorý poskytuje finančnú podporu členským štátom na obnovu. Na pomoc sa schválila suma 34,1 miliardy eur, z čoho 3,5 miliardy sa už vyplatilo, a to len za štyri mesiace. Len za štyri mesiace sa schválilo 86 % zdrojov REACT-EU vyčlenených na tento rok. Z nich sa 21,7 miliardy eur mobilizuje prostredníctvom Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 12 miliárd prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a 410 miliónov prostredníctvom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. Finančné prostriedky z REACT-EU dopĺňajú balík Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII), ktorý zmobilizoval 21 miliárd eur v reakcii na naliehavé hospodárske a spoločenské potreby sektorov najviac postihnutých pandémiou koronavírusu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.10.2021

Eurokomisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež Mariya Gabriel na Slovensku

V pondelok 11. októbra 2021 navštívi Slovensko Mariya Gabriel, európska komisárka pre inováciu, výskum, kultúru, vzdelávanie a mládež.

Počas svojej návštevy sa pani komisárka stretne s podpredsedníčkou vlády Veronikou Remišovou a Ľudovítom Paulisom, štátnym tajomníkom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Medzi diskutované témy bude patriť plán obnovy, reformy v oblasti školstva a investičné plány ministerstiev.

Komisárka Gabriel navštívi aj zážitkové centrum vedy Aurelium a Fyzikálny ústav SAV.

Spoločná tlačová konferencia sa uskutoční za účasti eurokomisárky Mariye Gabriel, podpredsedníčky vlády Veroniky Remišovej a Ľudovíta Paulisa, štátneho tajomníka ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v pondelok 11.10.2021 o 9:50 hod - v priestoroch centra Aurelium, Bojnická 2977/3, 831 04 Bratislava - Nové Mesto.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

08.10.2021

Nový záručný program pre firmy od EIB v celkovom objeme financovania 200 miliónov eur

Európska investičná banka a UniCredit Bank podpísali v Bratislave zmluvu o spustení nového záručného programu určeného pre stredné a veľké podniky na podporu ekonomiky v súvislosti s dopadmi pandémie. Záručný program je súčasťou Pan-European Guarantee Fund a ručiteľom je Európska investičná banka (EIB), banka Európskej únie. V praxi to znamená, že bude možné zvýhodnenými úvermi podporiť ešte viac spoločnosti, ktoré sa momentálne vplyvom externých okolností dostali do komplikovanej situácie.

Program je určený pre podniky s celoskupinovým obratom nad 50 miliónov ročne a bilanciou 43 miliónov vo všetkých regiónoch. Firmy sa môžu hlásiť o výhodné prevádzkové a investičné úvery až do výšky 50 miliónov eur. UniCredit Bank je pripravená vďaka záručnému programu od EIB poskytnúť financovanie v celkovom objeme vo výške 200 miliónov eur s 50 % garanciou EIB. Znamená to, že Európska investičná banka (EIB), poskytne UniCredit Bank na Slovensku záruky vo výške 100 miliónov eur, ktoré pochádzajú z jej Európskeho záručného fondu (EGF), aby UniCredit Bank na Slovensku mohla ponúknuť dostupnejšie financovanie firmám pre obnovu z dôsledkov pandémie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie v SR

07.10.2021

Nový pakt o migrácii a azyle: konečné prijatie revidovanej modrej karty EÚ na prilákanie vysokokvalifikovaných pracovníkov do Európy

Rada dnes prijala nové pravidlá pre vstup a pobyt vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ v nadväznosti na kladné hlasovanie poslancov Európskeho parlamentu z 15. septembra. Znamená to konečné prijatie nových pravidiel, ktoré budú musieť členské štáty transponovať do 2 rokov od uverejnenia v úradnom vestníku. Podľa revidovanej smernice o modrej karte sa vysokokvalifikovaní pracovníci budú môcť ľahšie pohybovať medzi členskými štátmi EÚ a budú mať väčšiu flexibilitu pri zmene svojej pozície alebo zamestnávateľa v EÚ. Zjednoduší sa uznávanie požiadaviek na plat, trvania zamestnania, zručností a kvalifikácií. Nové pravidlá uľahčia i príchod rodinných príslušníkov držiteľov modrej karty do EÚ. A napokon, vysokokvalifikované osoby pod medzinárodnou ochranou budú odteraz taktiež môcť požiadať o modrú kartu EÚ. Ako jeden z kľúčových cieľov nového paktu o migrácii a azyle, nový systém priláka nové zručnosti a talenty, ktoré EÚ potrebuje, a tým, že pracovníkom poskytne legálnu cestu do EÚ a pomôže tak riešiť neregulárnu migráciu. Viac informácií o nových pravidlách nájdete na stránke: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_21_2522

Zdroj: Európska komisia

07.10.2021

Komisia rozhodla o zaregistrovaní novej európskej iniciatívy občanov

Európska komisia sa dnes rozhodla zaregistrovať európsku iniciatívu občanov s názvom "Stop (((5G))) - Stay Connected but Protected" [Stop (((5G))) - Zostaň pripojený, ale chránený]. Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby navrhla právne predpisy na lepšiu ochranu všetkých foriem života pred určitými údajnými rizikami rádiofrekvenčných elektromagnetických polí a mikrovlnného žiarenia, na ochranu pred určitými ďalšími údajnými vplyvmi 5G a súvisiacej digitalizácie na životné prostredie a na zabezpečenie účinnej ochrany osobných údajov spracúvaných týmito novými formami komunikačných technológií, a to aj pred počítačovou kriminalitou.

Registrácia neznamená, že Komisia nejakým spôsobom potvrdzuje vecnú správnosť obsahu iniciatívy, za ktorú nesie výlučnú zodpovednosť skupina organizátorov. V skutočnosti viaceré tvrdenia uvedené v tejto iniciatíve sú v rozpore s veľkým množstvom vedeckých dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii, a s posúdeniami Medzinárodnej komisie pre ochranu pred neionizujúcim žiarením, orgánu povereného WHO.

Organizátori iniciatívy môžu po jej dnešnej registrácii začať zbierať podpisy. Ak táto iniciatíva získa do 1 roka 1 milión vyhlásení o podpore od najmenej 7 rôznych členských štátov, Komisia bude musieť podrobne preskúmať jej obsah a reagovať naň.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie v SR

07.10.2021

Vlak Connecting Europe Express dorazil po 20 000 km cesty do svojej cieľovej destinácie

Špeciálny európsky vlak Connecting Europe Express dnes dorazil na vlakovú stanicu v Paríži, ktorá je konečnou zastávkou jeho cesty naprieč Európou. Tá trvala 36 dní, zo západu na východ, zo severu na juh a dokonca viedla aj k susedom mimo EÚ. Tento vlak bol predstavený pri príležitosti Európskeho roka železníc 2021 a jeho cieľom bolo zvýšiť informovanosť verejnosti o výhodách železničnej dopravy, ako i súvisiacich aktuálnych výzvach. Vlak mal viac ako 120 zastávok, prešiel 26 krajinami vrátane Slovenska, 33 hraničnými priechodmi a cestoval po troch rôznych rozchodoch koľají. Dnešné sprievodné podujatie v Paríži bolo príležitosťou predstaviť prvé závery vyvodené z tejto jedinečnej cesty vlaku Connecting Europe Express:

· základnou požiadavkou na to, aby železnice mohli maximálne využiť svoj potenciál, je skutočne cezhraničná, moderná a kvalitná železničná infraštruktúra - je potrebné spoločne dosiahnuť dokončenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)

· je potrebné lepšie riadiť existujúcu infraštruktúru a zvýšiť jej kapacity, k čomu má prispieť i digitalizácia

· existuje potreba väčšej celoeurópskej koordinácie, spoločných požiadaviek a posilnenia jednotného európskeho železničného priestoru

· železnice sa musia stať atraktívnejšími, aby bolo viac ľudí a podnikov motivovaných k výberu železničnej dopravy

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

06.10.2021

Komisia prijala mimoriadne opatrenia na podporu sektora vinohradníctva a vinárstva a sektora ovocia a zeleniny

Európska komisia prijala podporné opatrenia pre sektor vinohradníctva a vinárstva, ktoré zahŕňajú zvýšenie podpory pre nástroje na riadenie rizík, ako je poistenie úrody a vzájomné fondy, a predĺženie platnosti už zavedených opatrení flexibility do 15. októbra 2022. Pokiaľ ide o sektor ovocia a zeleniny, organizáciám výrobcov sa poskytne kompenzácia na podporu - ktorá sa zvyčajne vypočítava na základe hodnoty produkcie - tak, aby podpora neklesla pod 85 % minuloročnej úrovne. Vzhľadom na bezprecedentné výzvy spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19 bol v máji 2020 prijatý prvý balík opatrení. Tieto opatrenia boli doplnené druhým balíkom pre sektor vinohradníctva a vinárstva, ktorý bol prijatý v júli 2020. V rámci balíka bol dnes prijatý súbor opatrení v podobe vykonávacích aktov. V prípade delegovaných aktov bude ešte musieť uplynúť dvojmesačná lehota na preskúmanie v Európskom parlamente a Rade.

V sektore vína sa budú uplatňovať tieto mimoriadne opatrenia:

Krajiny EÚ môžu aj naďalej kedykoľvek meniť svoje vnútroštátne podporné programy, pričom obvykle ich môžu meniť len dvakrát ročne (k 1. marcu a 30. júnu každého roka).
Pokiaľ ide o propagačné a informačné činnosti, reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov, zelený zber a investície, možnosť poskytnúť vyšší príspevok z rozpočtu EÚ sa predlžuje do 15. októbra 2022.
Príspevok z rozpočtu EÚ na poistenie úrody sa zvýšil zo 70 % na 80 %, a to až do 15. októbra 2022.
Podpora EÚ na pokrytie nákladov na zriadenie vzájomných fondov sa zdvojnásobila, a to z: 10 %, 8 % a 4 % v prvom, druhom a treťom roku vykonávania na 20 %, 16 % a 8 %.
Možnosti flexibility poskytnuté na opatrenia v rámci programu v sektore vinohradníctva a vinárstva sa predlžujú do 15. októbra 2022.

Zdroj: Európske komisia

06.10.2021

Konzultácia k uľahčeniu vykonávania opatrení pomoci na podporu zelenej a digitálnej transformácie

Európska komisia vyzýva členské štáty a všetky ďalšie zainteresované strany, aby sa vyjadrili k niektorým navrhovaným zmenám všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách. Cieľom navrhovanej revízie je zohľadniť zmeny rôznych súborov usmernení o štátnej pomoci, ktoré sa v súčasnosti revidujú, a ďalej uľahčiť verejnú podporu zelenej a digitálnej transformácie EÚ. Nové pravidlá pomôžu vytvoriť správne základy udržateľného hospodárstva v čase zotavovania sa z dôsledkov pandémie koronavírusu. Členské štáty a ďalšie zainteresované strany sa môžu do konzultácie zapojiť do 8. decembra 2021. Komisia navrhuje niekoľko cielených zmien všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách a významne tak zjednoduší a urýchli poskytovanie štátnej pomoci.

Okrem konzultácie, ktorá sa dnes začala, sa o návrhu bude diskutovať aj na dvoch stretnutiach medzi Komisiou a členskými štátmi, pričom prvé sa uskutoční ku koncu konzultačného obdobia a druhé sa uskutoční po revízii návrhu na základe informácií získaných počas verejnej konzultácie. Týmto procesom sa zabezpečí dostatok príležitostí pre členské štáty i zainteresované strany vyjadriť sa k predloženému návrhu Komisie. Návrh, ktorý je predmetom konzultácie, a všetky podrobnosti o verejnej konzultácii sú k dispozícii na stránke: https://ec.europa.eu/competition-policy/public-consultations/2021-gber_en. Prijatie revidovaného všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách sa plánuje na prvý polrok 2022.

Zdroj: Európska komisia

05.10.2021

Komisia predstavuje historicky prvú európsku stratégiu boja proti antisemitizmu

Európska komisia predstavila historicky prvú európsku stratégiu na boj proti antisemitizmu a podporu židovského života v Európe. V situácii, keď antisemitizmus v Európe aj mimo nej povážlivo silnie, táto stratégia vytyčuje sériu opatrení zoskupených do troch pilierov: predchádzať všetkým formám antisemitizmu, chrániť a podporovať židovský život a podporovať vzdelávanie, výskum a pamiatku holokaustu. V stratégii sa navrhujú opatrenia, ktoré majú zintenzívniť spoluprácu s online spoločnosťami pri potláčaní antisemitizmu na internete, zlepšiť ochranu miest určených na náboženské obrady, zriadiť európske výskumné centrum zamerané na súčasný antisemitizmus a vytvoriť sieť miest, na ktorých došlo k holokaustu. Silu týmto opatreniam dodá aj medzinárodné úsilie EÚ ako lídra celosvetového boja proti antisemitizmu.

Stratégia sa bude vykonávať v období 2021 - 2030. Komisia vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto stratégiu podporili. Súhrnné správy o jej vykonávaní uverejní v rokoch 2024 a 2029. Členské štáty sa už zaviazali, že budú predchádzať všetkým formám antisemitizmu a bojovať proti nim prostredníctvom nových národných stratégií alebo opatrení v rámci existujúcich národných stratégií a/alebo akčných plánov na predchádzanie rasizmu, xenofóbii, radikalizácii a násilnému extrémizmu. Národné stratégie by mali byť prijaté do konca roka 2022 a Európska komisia ich zhodnotí do konca roka 2023.

V stratégii sa stanovujú opatrenia zamerané na:

predchádzanie všetkým formám antisemitizmu a boj proti nim;
ochranu a podporu židovského života v EÚ,
vzdelávanie, výskum a pamiatku holokaustu.

Tieto opatrenia sú dopĺňané medzinárodným úsilím EÚ bojovať proti antisemitizmu na globálnej úrovni.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie v SR

29.09.2021

Komisia rozbieha misie EÚ na riešenie hlavných výziev

Komisia dnes začala realizovať päť nových misií EÚ, ktoré predstavujú nový a inovačný spôsob spolupráce a zlepšenia životov ľudí v Európe, ako aj za jej hranicami. Snahou misií EÚ je riešiť veľké výzvy v oblasti zdravia, klímy a životného prostredia a dosiahnuť v týchto oblastiach ambiciózne a inšpiratívne ciele. Misie - novinka programu Horizont Európa, ako aj originálna koncepcia politiky EÚ, ktorá spája niekoľko útvarov Komisie pod dohľadom deviatich členov kolégia - budú podporovať výskum s cieľom naplniť hlavné priority Komisie a nájsť odpovede na niektoré z najväčších výziev, ktorým v súčasnosti čelíme: boj proti rakovine, adaptácia na zmenu klímy, ochrana oceánov, morí a vôd, život v ekologickejších mestách a zabezpečenie zdravej pôdy a potravín. Ide o nový nástroj, ktorý zahŕňa súbor opatrení, ako sú projekty v oblasti výskumu a inovácií, politické opatrenia a legislatívne iniciatívy, zameraných na dosiahnutie konkrétnych cieľov s veľkým dosahom na spoločnosť v konkrétnom časovom rámci. Cieľom piatich misií bude priniesť riešenia kľúčových globálnych výziev do roku 2030:

· Adaptácia na zmenu klímy: podporiť aspoň 150 európskych regiónov a komunít, aby sa do roku 2030 stali odolnými voči zmene klímy.

· Rakovina: spolu s európskym plánom na boj proti rakovine pracovať na zlepšení životov viac ako 3 miliónov ľudí do roku 2030 prostredníctvom prevencie, liečby a riešení umožňujúcich dlhší a lepší život.

· Obnoviť naše oceány a vody do roku 2030.

· 100 klimaticky neutrálnych a inteligentných miest do roku 2030.

· Dohoda o pôde pre Európu: 100 živých laboratórií a tzv. majákov, ktoré budú stáť v čele prechodu k zdravým pôdam do roku 2030.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2021

Európska zdravotná únia: Smerom k reforme farmaceutických právnych predpisov EÚ

Komisia dnes v rámci procesu vytvárania nadčasového regulačného rámca odolného voči krízovým situáciám pre farmaceutický sektor otvorila verejnú konzultáciu o revízii farmaceutických právnych predpisov EÚ. Ide o posledný krok smerom k ambicióznej reforme oznámenej vo farmaceutickej stratégii pre Európu, ktorá bola prijatá v novembri 2020. V konzultácii, ktorá bude trvať dvanásť týždňov (do 21. decembra), sa zhromaždia názory širokej verejnosti aj zainteresovaných strán s cieľom podporiť hodnotenie a posúdenie vplyvu revízie farmaceutických právnych predpisov EÚ. Dnešný vývoj nadväzuje na verejnú konzultáciu, ktorá sa uskutočnila pri príprave samotnej stratégie. Hlavným kľúčovým opatrením je revízia všeobecných farmaceutických právnych predpisov, ktorá je naplánovaná na koniec roka 2022 a ktorú podporuje aj prebiehajúca štúdia. Ďalšie hlavné opatrenia stratégie sa zameriavajú na hodnotenie zdravotníckej technológie, európsky priestor pre údaje týkajúce sa zdravia, právne predpisy o zriedkavých chorobách a liekoch pre deti a na posilnenie kontinuity a bezpečnosti dodávok liekov v EÚ.

Posledné komplexné preskúmanie všeobecných farmaceutických právnych predpisov bolo predložené pred takmer 20 rokmi. Spoločnosť aj veda odvtedy prešli výraznými zmenami a objavili sa nové výzvy, ako sú antimikrobiálna rezistencia, environmentálne problémy a nedostatok liekov. V tejto súvislosti obsahuje farmaceutická stratégia prijatá v novembri 2020 ambiciózny program legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, ktoré sa majú začať vykonávať v nadchádzajúcich rokoch, a štyri hlavné ciele:

zabezpečiť pacientom prístup k cenovo dostupným liekom a riešiť neuspokojené potreby týkajúce sa liečby(napr. v oblasti antimikrobiálnej rezistencie, rakoviny, zriedkavých chorôb),
podporovať konkurencieschopnosť, inovácie a udržateľnosť farmaceutického priemyslu EÚ a vývoj vysokokvalitných, bezpečných, účinných a ekologickejších liekov,
posilňovať mechanizmy pripravenosti a reakcie na krízy a riešiť bezpečnosť dodávok,
zabezpečiť, aby mala EÚ vo svete silný hlas, a to presadzovaním vysokej úrovne noriem kvality, účinnosti a bezpečnosti.

Zdroj: Európska komisia

28.09.2021

Verejná konzultácia o krátkodobom prenájme ubytovania

Európska komisia začala verejnú konzultáciu týkajúcu sa krátkodobého prenájmu ubytovania. Takéto krátkodobé prenájmy využíva v celej EÚ viac ako 1,5 milióna hostí ročne. Cieľom tejto konzultácie je zhromaždiť informácie o problémoch vyplývajúcich z rýchleho rastu dopytu po krátkodobých prenájmoch, najmä v záujme udržateľného rozvoja miest, bezpečnosti spotrebiteľov alebo rovnakých podmienok pre všetkých. Spätná väzba z konzultácie pomôže Komisii posúdiť relevantnosť nových regulačných opatrení. Prenájom krátkodobých ubytovacích zariadení vytvoril nové príležitosti pre hostí, hostiteľov a celý rad nových poskytovateľov služieb, z ktorých väčšinu tvoria MSP. Na reguláciu tohto rýchleho nárastu krátkodobých prenájmov prijali mnohé orgány v celej EÚ iniciatívy, ktoré viedli k spleti rôznych pravidiel a predpisov. Komisia vo svojej stratégii pre MSP z marca 2020 oznámila iniciatívu týkajúcu sa služieb krátkodobého prenájmu ubytovacích zariadení. Komisia navrhuje scenáre smerujúce k spoločnému vytvoreniu cesty prechodu k odolnejšiemu, inovatívnejšiemu a udržateľnejšiemu ekosystému cestovného ruchu. V tomto dokumente sa okrem iných opatrení uvádza možný legislatívny návrh na zlepšenie rámca pre služby prenájmu krátkodobých ubytovacích zariadení. Verejná konzultácia je otvorená do 13. decembra 2021.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

27.09.2021

95 miliónov eur na zlepšenie prístupu k diagnostickým testom na COVID-19

Európska komisia udelila granty v celkovej výške 95 miliónov eur na nákup diagnostických testov na ochorenie COVID-19 pre 20 členských krajín vrátane Slovenska. Podpora prispeje k uľahčeniu fungovania digitálnych osvedčení v Európskej únii. Opatrenia sú súčasťou záväzku Komisie podporovať cenovo dostupný prístup k rýchlemu a presnému testovaniu pre občanov, ktorí ešte neboli plne zaočkovaní a najmä pre tých, ktorí nemôžu byť zaočkovaní zo zdravotných dôvodov. Granty sú financované prostredníctvom Nástroja núdzovej podpory a budú poskytované vnútroštátnym orgánom. Pomocou tohto nástroja sa poskytuje koordinovaná reakcia na núdzové situácie s cieľom pomôcť členským štátom riešiť potreby súvisiace s okamžitou akútnou fázou pandémie COVID-19, ako aj s obchodom, obnovou a prevenciou výskytov pandémií.

Zdroj: Európska komisia

27.09.2021

Sloboda a pluralita médií: Spustenie projektu monitorovania vlastníctva médií

Európska komisia spustila nový systém na monitorovanie vlastníctva médií podporovaných z európskych fondov - Euromedia Ownership Monitor. Monitor koordinovaný Univerzitou Paris Lodron v Salzburgu poskytne databázu, ktorá obsahuje informácie o vlastníctve médií v jednotlivých krajinách, bude systematicky hodnotiť príslušné právne rámce a identifikovať možné riziká pre transparentnosť vlastníctva médií. Tento nový nástroj bude informovať o politických a regulačných hodnoteniach a iniciatívach zameraných na podporu slobody a plurality médií. Presne určí, kde je vlastníctvo médií, zviditeľní potenciálne problémy s koncentráciou, a tým zvýši pochopenie mediálneho trhu. Európska únia podporí projekt sumou 1 milión eur a bude trvať do septembra 2022. Príjemcovia tohto pilotného projektu boli vybraní na základe výzvy na predkladanie návrhov so zameraním na zainteresované strany pracujúce v oblasti slobody médií a pluralizmu na európskej, regionálnej a miestnej úrovni. V najbližších týždňoch zverejní Európska komisia druhú výzvu na predkladanie návrhov.

Zdroj: Európska komisia

24.09.2021

Zdravý životný štýl: Komisia spúšťa celoeurópsku kampaň

Európska komisia spustila kampaň HealthyLifestyle4All. Cieľom kampane je podporovať zdravý životný štýl všetkých občanov naprieč generáciami a spoločenskými skupinami, pričom konečným zámerom je zlepšiť zdravie a duševnú pohodu Európanov. Táto dvojročná kampaň v sebe spája šport a aktívny životný štýl s politikami týkajúcimi sa zdravia, potravín a iných oblastí a snaží sa zapojiť do diania občiansku spoločnosť, mimovládne organizácie, štátne, miestne a regionálne orgány a medzinárodné subjekty. Všetci zainteresovaní hodlajú implementovať viacero opatrení, ktorých cieľom je nabádať Európanov, aby viedli aktívnejší život a aby viac dbali na svoje zdravie. Svoje záväzky týkajúce sa konkrétnych opatrení môžu všetky zúčastnené organizácie predložiť prostredníctvom online nástroja Pledge Board. Svoj príspevok už predložili viaceré krajiny a organizácie EÚ, ako napríklad medzinárodný a európsky olympijský výbor, Svetová antidopingová agentúra (WADA), Medzinárodná federácia pre šport v školách, Medzinárodná federácia futbalových zväzov (FIFA), Únia európskych futbalových zväzov (UEFA) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), pričom sa očakáva, že mnohé ďalšie subjekty tak čoskoro urobia.

Plánovanými opatreniami sa podporia tri ciele kampane HealthyLifestyle4All:

zvýšiť informovanosť o zdravom životnom štýle naprieč generáciami;
podporiť ľahší prístup k športu, fyzickej aktivite a zdravému stravovaniu s osobitným zameraním na začlenenie a nediskrimináciu, aby sme dokázali osloviť a zapojiť aj znevýhodnené skupiny ľudí;
podporiť globálny prístup vo všetkých politikách a sektoroch v snahe ozrejmiť súvis medzi stravovaním, zdravím, duševnou pohodou a športom.

Zdroj: Európska komisia

22.09.2021

Komisia podpísala zmluvu na dodanie sľubných terapeutík na liečbu koronavírusu

Komisia podpísala rámcovú zmluvu o spoločnom obstarávaní s farmaceutickou spoločnosťou Eli Lilly na dodanie monoklonálnych protilátok pre pacientov s koronavírusom. Ide o najnovší vývoj v súvislosti s prvým portfóliom piatich sľubných terapeutík, ktoré Komisia oznámila v rámci stratégie EÚ v oblasti liečby ochorenia COVID-19 v júni 2021. Tento liek je v súčasnosti predmetom priebežného preskúmania Európskou agentúrou pre lieky. Osemnásť členských štátov sa zapojilo do spoločného obstarávania na nákup až 220 000 liekov. Zatiaľ čo očkovanie zostáva najsilnejšou zbraňou proti vírusu a jeho variantom, terapeutiká zohrávajú pri liečbe ochorenia COVID-19 kľúčovú úlohu. Pomáhajú zachraňovať životy, urýchľujú zotavenie, skracujú dĺžku hospitalizácie a v konečnom dôsledku znižujú zaťaženie systémov zdravotnej starostlivosti.

Liek, ktorý vyrobila spoločnosť Eli Lilly, je kombináciou dvoch monoklonálnych protilátok (bamlanivimab a etesevimab) určenou na liečbu pacientov s koronavírusom, ktorí nepotrebujú kyslíkovú liečbu, ale je u nich vysoké riziko vážneho priebehu ochorenia COVID-19. Monoklonálne protilátky sú proteíny vyrobené v laboratóriu, ktoré napodobňujú schopnosť imunitného systému bojovať proti koronavírusu. Prichytia sa k spike proteínu, a tak zablokujú prichytenie vírusu k ľudským bunkám. Na základe dohody EÚ o spoločnom obstarávaní sa Európskej komisii dosiaľ podarilo uzavrieť takmer 200 zmlúv na rôzne zdravotnícke protiopatrenia s kumulatívnou hodnotou viac ako 12 miliárd EUR.

Zdroj: Európska komisia

21.09.2021

Nemocnice môžu požiadať o dodanie dezinfekčných robotov

Nemocnice v Európskej únii, v ktorých sa liečia pacienti s ochorením COVID-19, môžu vyplniť online formulár https://ec.europa.eu/eusurvey/runner/desinfection_robots a požiadať tak o pridelenie dezinfekčných robotov. Európska komisia už dodala do nemocníc, vrátane slovenských, dvesto robotov a zároveň zabezpečila nákup ďalšej stovky robotov, ktoré pomáhajú pri dezinfekcií miestností určených pre pacientov s ochorením COVID-19.

Zdroj: Európska komisia

21.09.2021

Výsledky ôsmeho hodnotenia univerzít

Organizácia U-Multirank, ktorú iniciovala Európska komisia, zverejnila svoj ôsmy rebríček univerzít. Posudzovala pritom kvalitu 2000 univerzít z 96 krajín sveta. Z hodnotenia vyplýva, že európske univerzity intenzívnejšie spolupracujú v porovnaní s inými regiónmi, a to najmä v oblasti výkonnosti výučby a učenia, výskumu, výmeny poznatkov a internacionalizácie (mobilita zamestnancov a študentov, spoločné diplomy a publikácie atď.). Univerzity, ktoré spolupracujú s inými inštitúciami, podnikmi a priemyselnými odvetviami, vládami, regionálnymi orgánmi alebo cezhranične, vo všeobecnosti dosahujú lepšie výsledky. Pri hodnotení sa zohľadnilo sedem aspektov: Strategické partnerstvá, medzinárodné spoločné tituly, stáže, medzinárodné spoločné publikácie, spoločné publikácie s priemyselnými partnermi, regionálne spoločné publikácie a spoločné patenty s priemyslom.

Interaktívny nástroj, ktorý pomáha študentom vybrať si najlepšiu zodpovedajúcu univerzitu alebo program, je k dispozícii na www.umultirank.org. Novinkou tohto roka ponúka U-Multirank interaktívnu mapu naj kooperatívnejších univerzít na celom svete.

Zdroj: Európska komisia

21.09.2021

Komisia spúšťa novú aplikáciu Erasmus+ s integrovanou európskou študentskou kartou

Európska komisia spustila novú aplikáciu Erasmus+, ktorá predstavuje ďalší míľnik v digitalizácii programu Erasmus+. Aplikácia je dostupná vo všetkých jazykoch EÚ a každému študentovi poskytne digitálnu európsku študentskú kartu, ktorá platí v celej Európskej únii. Keďže budúcnosť je digitálna, študenti môžu vďaka tejto obnovenej aplikácii ušetriť viac papiera. Do siete Erasmus bez papiera, ktorá umožňuje bezpečnú výmenu údajov a jednoduchšiu identifikáciu zmlúv o štúdiu, je v súčasnosti zapojených viac ako 4 000 univerzít. Táto forma digitálnej spolupráce uľahčuje zavedenie a plošné uznávanie európskej študentskej karty. V súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania sa novým programom Erasmus+ na obdobie 2021 - 2027 podporuje rozvoj digitálnych zručností a prispieva k digitálnej transformácii európskych vzdelávacích systémov. Vďaka zvýšenému rozpočtu presahujúcemu 28 miliárd eur na sedemročné obdobie sa programom Erasmus+ podporí aj odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v časoch pandémie. Od vzniku pôvodného programu Erasmus v roku 1987 využilo možnosť absolvovania výmenného pobytu v zahraničí 10 miliónov ľudí.

Vďaka novej aplikácii, ktorá funguje tak na zariadeniach so systémom Android, ako aj iOS, budú môcť študenti:

hľadať medzi partnermi svojej univerzity a vybrať si svoju destináciu;
podpísať zmluvu o štúdiu online;
zistiť podrobnosti o podujatiach vo vybranej destinácii, dozvedieť sa užitočné tipy a spojiť sa s ostatnými študentmi a
získať európsku študentskú kartu s prístupom k službám, múzeám, kultúrnym podujatiam a špeciálnym ponukám na hostiteľskej univerzite a v danej krajine.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

21.09.2021

Kampaň Európskeho klimatického paktu k udržateľnej doprave

Jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných emisií skleníkových plynov v Európskej únii pochádza z dopravy, čo významne ovplyvňuje životné prostredie i kvalitu našich životov.V septembri a októbri sa preto Európsky klimatický pakt pri príležitosti Európskeho týždňa mobility a Európskeho roku železníc venuje téme udržateľnej mobility. Cieľom kampane je zvýšiť povedomie o opatreniach v oblasti klímy súvisiacich s udržateľnou mobilitou, poukázať na to, ako ľudia, firmy a mestá naprieč celou Európou menia svoje zaužívané spôsoby prepravy na šetrnejšie k planéte, a podporiť a inšpirovať ďalších ľudí a organizácie, aby namiesto áut volili ekologickejšie formy dopravy.

September predstavuje pre väčšinu Európanov návrat k povinnostiam spojený s každodenným cestovaním do práce a do školy. Každý z nás preto môže priložiť ruku k dielu a malou zmenou v našich životoch prispieť k ochrane životného prostredia: začať chodiť viac peši, jazdiť na bicykli, cestovať mestskou hromadnou dopravou či vlakom, menej lietať, alebo jazdiť na elektromobiloch, to všetko sa ráta. Zastúpenie Európskej komisie je do iniciatívy aktívne zapojené. "Pre mňa je už samozrejmosťou ísť do práce či na stretnutie v rámci Bratislavy pešo alebo MHD. Prospieva to nielen prírode, ale aj môjmu telu a mysli. Každý z nás môže v rámci svojich možností prispieť k záchrane planéty - a niekedy na to stačí naozaj málo," hovorí vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ladislav Miko.

Každý z nás môže svoj prísľub týkajúci sa udržateľnej mobility registrovať na platforme www.count-us-in.org a pridať sa tak k tisíckam ľudí, ktorým záleží na budúcnosti našej planéty. Alebo môžete svoj prísľub zdieľať na sociálnych sieťach s označením #ClimatePactMovement.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

17.09.2021

Konferencia o budúcnosti Európy: začínajú sa občianske panely

Prvý zo štyroch európskych občianskych panelov sa uskutoční v Štrasburgu od piatka 17. septembra do nedele 19. septembra 2021. V rámci Konferencie o budúcnosti Európy sa počas nasledujúcich mesiacov budú konať štyri občianske panely, z ktorých by mali vzísť konkrétne odporúčania na zlepšenie fungovania EÚ. Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje príležitosť pre všetkých občanov EÚ vyjadriť sa k jej budúcemu smerovaniu a podať konkrétne návrhy na zlepšenia vo viacerých oblastiach. Počas občianskych panelov sabude diskutovať o návrhoch, ktoré zaznejú na podujatiach po celej Európe ako aj o námetoch, ktoré ľudia predložia na webovej platforme Konferencie. Panely na základe nich pripravia odporúčania, o ktorých sa bude diskutovať s európskymi inštitúciami a ďalšími zainteresovanými stranami. Každého panelu sa zúčastní 200 náhodne vybraných občanov zo všetkých členských štátov EÚ vrátane Slovenska. V paneloch bude rovnaký počet mužov a žien a proporčne budú zastúpení ľudia z mestských a vidieckych oblastí. Tretinu členov budú tvoriť mladí ľudia vo veku 16 až 25 rokov.

Každý panel sa bude zaoberať témami, na ktoré boli ľudia vyzvaní podávať svoje námety:

Panel 1 - Silnejšie hospodárstvo, sociálna spravodlivosť a pracovné miesta, vzdelávanie, kultúra, mládež, šport, digitálna transformácia
Panel 2 - Európska demokracia, hodnoty a práva, právny štát, bezpečnosť
Panel 3 - Klimatické zmeny, životné prostredie, zdravie
Panel 4 - EÚ vo svete, migrácia

Každý z panelov sa stretne trikrát. Prvé zasadnutia sa uskutočnia počas štyroch víkendov od 17. septembra do 17. októbra v priestoroch Parlamentu v Štrasburgu. Druhé zasadnutia sa uskutočnia online v novembri a tretie sa budú konať v decembri a januári v mestách v celej EÚ, ak to dovolí pandemická situácia.

V prípade záujmu o pokrývanie panelových diskusií v Štrasburgu môžete kontaktovať Kanceláriu Európskeho parlamentu na Slovensku. EP má možnosť pozvať médiá na tieto občianske panely. Zasadnutia, na ktorých sa stretnú všetci ich členovia, budeme vysielať v priamom prenose online. Bližšie informácie o nich nájdete na platforme Konferencie.

Zdroj: Európska komisia

17.09.2021

Tri školy zo Slovenska získali Európsku cenu za inovatívne vzdelávanie

Tri slovenské školy získali ocenenie v rámci iniciatívy Európska cena za inovatívne vzdelávanie (EITA). V piatok 17. septembra si zástupcovia úspešných škôl prebrali symbolickú cenu v priestoroch Primaciálneho paláca v Bratislave. EITA je jednou z európskych iniciatív v rámci nového programu Erasmus+ (2021 - 2027), ktorej cieľom je vyzdvihnúť vynikajúce, výnimočné a inovatívne vzdelávacie postupy, ktoré boli implementované v rámci programu Erasmus+, a oceniť tak prácu učiteľov a škôl, ktorých prínos k učiteľskej profesii bol niečím výnimočný. Každoročne sa bude udeľovanie ceny EITA viazať na rôzne tematické priority. Na rok 2021 bola zvolená téma Dištančné/zmiešané vzdelávanie v kontexte výziev, ktoré pre sektor vzdelávania priniesla pandémia Covid-19. EITA je ocenením, ktoré vyzdvihuje vynikajúce vyučovacie postupy implementované v rámci programu Erasmus+, oceňuje inšpiratívnu prácu učiteľov, škôl a ich výnimočný prínos do vzdelávania.

Vynikajúce výsledky v roku 2021 dosiahli tieto slovenské školy:

V kategórii 2 - základné vzdelávanie: Základná školu na Wolkerovej ulici 10 v Bardejove za projekt "Spielend neues lernen", ktorého cieľom bolo motivovať žiakov k učeniu sa cudzích jazykov za pomoci gamifikácie.
V kategórii 3 - stredoškolské všeobecné vzdelávanie: Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová za projekt "Otvorme sa pre svet, My&Vy", ktorý žiakom umožnil rozšírenie svojich znalostí a zručností, tiež výmenu skúseností v oblasti informatiky a tým podporil ich konštruktívne myslenie.
V kategórii 4 -odborné vzdelávanie a príprava: Stredná priemyselná škola stavebná v Žiline s projektom "PREDICT - Prompt Revolution in Education with Information & Communications Technology", ktorého zvýšiť úroveň digitálnej gramotnosti učiteľov a žiakov a zahájenie digitálnej transformácie školy.

Zdroj: Európska komisia

16.09.2021

Štátna pomoc: Komisia schválila mapu regionálnej pomoci pre Slovensko na roky 2022 - 2027

Európska komisia schválila podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci mapu Slovenska na poskytovanie regionálnej pomoci od 1. januára 2022 do 31. decembra 2027. Slovenská mapa regionálnej pomoci je jednou z prvých máp schválených Komisiou v rámci revidovaných usmernení o regionálnej pomoci. Revidované usmernenia o regionálnej pomoci nadobudnú účinnosť 1. januára 2022 a umožnia členským štátom pomáhať najviac znevýhodneným európskym regiónom "dobiehať" vyspelejšie regióny, a vyrovnávať tak rozdiely v hospodárskej prosperite, príjmoch a nezamestnanosti. Poskytujú takisto členským štátom lepšie príležitosti podporiť regióny, ktoré čelia transformačným alebo štrukturálnym výzvam, ako je vyľudňovanie, v snahe prispieť v plnej miere k zelenej a digitálnej transformácii. Cieľom regionálnej pomoci je podporovať hospodársky rozvoj v znevýhodnených oblastiach Európy a zároveň zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky členské štáty.

V mape regionálnej pomoci Slovenska sa vymedzujú slovenské regióny oprávnené na regionálnu investičnú pomoc a stanovujú sa maximálne intenzity pomoci v oprávnených regiónoch takto:

· región Západné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 30 %,

· región Stredné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 40 %,

· región Východné Slovensko s maximálnou intenzitou pomoci pre veľké podniky na úrovni 50 %.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom veci SA.64151 v registri štátnej pomoci na webovom sídle GR pre hospodársku súťaž.

Zdroj: Európska komisia

16.09.2021

Správa o stave Únie: Komisia vyzýva členské štáty zaistiť bezpečnosť novinárov v celej EÚ

Ako avizovala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie, Komisia predložila svoje vôbec prvé odporúčanie na zvýšenie bezpečnosti novinárov a iných pracovníkov médií. Novinári čelia v posledných rokoch čoraz väčšiemu počtu útokov, ktoré v tých najhorších prípadoch skončili vraždou. V roku 2020 EÚ eviduje viac ako 900 útokov. Komisia reaguje na tento trend opatreniami na zvýšenie bezpečnosti novinárov v teréne i na internete. Vo svojom odporúčaní okrem iného vyzýva na vytvorenie nezávislých vnútroštátnych služieb podpory vrátane liniek pomoci, právneho a psychologického poradenstva či útulkov pre novinárov a pracovníkov médií, ktorí čelia hrozbám. Vyzýva tiež na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky. Komisia bude o vykonávaní odporúčania s členskými štátmi a zainteresovanými stranami diskutovať na príslušných fórach, najmä v rámci Európskeho fóra spravodajských médií. Komisia takisto vykoná hodnotenia, v ktorých zhodnotí dosiahnutý pokrok, pričom bude aj naďalej sledovať bezpečnosť novinárov vo všetkých členských štátoch v kontexte svojej výročnej správy o právnom štáte. Členské štáty by mali Komisii podať správu o opatreniach prijatých na vykonávanie odporúčania 18 mesiacov po jeho prijatí.

Všeobecné odporúčania: EK apeluje na členské štáty, aby plne využili existujúce vnútroštátne a európske právne predpisy a dôrazne vyšetrili a odsúdili všetky trestné činy. Do tohto procesu môžu zapojiť aj Europol a Eurojust. Členské štáty by mali podporovať lepšiu spoluprácu medzi poriadkovými zložkami a médiami v snahe efektívnejšie identifikovať a riešiť hrozby, ktorým sú novinári vystavení, a poskytovať osobnú ochranu tým, ktorých bezpečnosť je ohrozená.
Bezpečnosť na protestoch a demonštráciách: Zhromaždenia sa stali v roku 2020 najčastejším miestom útokov na novinárov. Členské štáty by mali poriadkovým zložkám poskytovať pravidelnú odbornú prípravu, aby mohli novinári a iní mediálni pracovníci na týchto podujatiach pracovať bezpečne a bez obmedzení.
Online bezpečnosť: Novinári na internete čelia podnecovaniu k nenávisti, hrozbám fyzického násilia, ale aj kyberneticko-bezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Členské štáty sa vyzývajú podporovať spoluprácu medzi online platformami a organizáciami, ktoré majú odborné skúsenosti s bojom proti hrozbám adresovaným novinárom, napríklad podporovaním ich potenciálnej úlohy ako dôveryhodných oznamovateľov.
Ženy - novinárky, novinári z menšinových skupín a tí, ktorí sa venujú témam rovnosti: Novinárky, novinári patriaci k menšinovým skupinám, ako aj tí, ktorí informujú o otázkach rovnosti, sú najviac vystavovaní hrozbám a útokom. Až 73 % novinárok uviedlo, že pri svojej práci zažili online násilie. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali iniciatívy zamerané na posilnenie postavenia novinárok, ako aj pracovníkov z menšinových skupín a tých, ktorí sa venujú témam rovnosti. Členské štáty by mali zlepšiť transparentnosť a efektivitu nahlasovania útokov a prípadov diskriminácie týchto novinárov a poskytnúť im informácie o tom, ako vyhľadať pomoc a podporu.

Zdroj: Európska komisia

16.09.2021

EK zriadila Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

Európska komisia dnes zriadila Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Jeho cieľom je predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať. HERA umožní predvídať hrozby a potenciálne zdravotné krízy prostredníctvom zhromažďovania spravodajských informácií a rozvoja potrebných kapacít v oblasti reakcie. V prípade núdzovej situácie HERA zabezpečí vývoj, výrobu a distribúciu liekov, očkovacích látok a iných zdravotníckych protiopatrení - ako sú rukavice a rúška, ktoré počas prvej fázy reakcie na koronavírus často chýbali. HERA je kľúčovým pilierom európskej zdravotnej únie, ktorého zriadenie predsedníčka von der Leyenová oznámila vo svojej správe o stave Únie v roku 2020, a zaplní medzery v reakcii a pripravenosti EÚ na núdzové zdravotné situácie. Pred zdravotnou krízou - vo "fáze pripravenosti" - bude HERA úzko spolupracovať s inými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi.

Vo fáze pripravenosti bude HERA úzko spolupracovať s inými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami. Bude posudzovať hrozby, zhromažďovať spravodajské informácie, vyvíjať modely na predpovedanie ohniska nákaz, podporovať výskum a inovácie, riešiť problémy na trhu a navyšovať priemyselné kapacity. Zároveň podporí aj obstarávanie, dostupnosť a distribúciu zdravotníckeho materiálu. Pri reakciách na mimoriadne situácie môže okamžite prejsť na núdzové operácie. Úrad bude plne funkčný začiatkom roka 2022. Jeho fungovanie sa bude každoročne vyhodnocovať a upravovať, a to až do roku 2025 kedy sa vykoná komplexné preskúmanie.

Zdroj: Európska komisia

16.09.2021

EK navrhuje cestu k digitálnemu desaťročiu v záujme dosiahnutia digitálnej transformácie EÚ do roku 2030

Komisia navrhla konkrétny plán na dosiahnutie digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky do roku 2030 nazvaný "Cesta k digitálnemu desaťročiu". Navrhovaný plán digitálnej dekády premení digitálne ambície EÚ do roku 2030 na konkrétny postup ich plnenia. Bude slúžiť pri plnení cieľov digitálneho desaťročia do roku 2030 na úrovni Únie v oblasti digitálnych zručností, digitálnych infraštruktúr, digitalizácie obchodných modelov a verejných služieb ako riadiaci rámec a bude sa zakladať na ročnom mechanizme spolupráce s členskými štátmi. Jeho cieľom je tiež identifikovať a realizovať digitálne projekty veľkého rozsahu, do ktorých sa zapojí Komisia a členské štáty. Pandémia odhalila priepasť medzi digitálne vybavenými podnikmi a podnikmi, ktoré digitálne riešenia ešte len zavádzajú, ako aj na rozdiely medzi mestskými, vidieckymi a odľahlými oblasťami s dobrým pripojením. Digitalizácia ponúka množstvo nových príležitostí na európskom trhu, kde v roku 2020 zostalo neobsadených viac ako 500 000 voľných pracovných miest pre dátových expertov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. V súlade s európskymi hodnotami by cesta k digitálnemu desaťročiu mala posilniť naše vedúce postavenie v digitálnej oblasti a podporovať udržateľné digitálne politiky orientované na človeka, ktoré posilňujú postavenie občanov a podnikov.

Komisia konkrétne navrhuje, že sa zapojí do každoročného mechanizmu spolupráce s členskými štátmi, ktorý bude pozostávať:

zo spoločného transparentného a štruktúrovaného monitorovacieho systému založeného na indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI);
z výročnej správy o stave digitálneho desaťročia, v ktorej Komisia zhodnotí pokrok a odporučí niektoré opatrenia;
z viacročných strategických plánov digitálnej dekády pre každý členský štát, v ktorých budú uvedené prijaté alebo plánované politiky a opatrenia na podporu cieľov do roku 2030;
zo štruktúrovaného ročného rámca ako priestoru na diskusiu a riešenie oblastí nedostatočného pokroku formou odporúčaní a spoločných záväzkov Komisie a členských štátov;
z mechanizmu na podporu projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny.

16.09.2021

Nový európsky Bauhaus: nové opatrenia a financovanie na prepojenie udržateľnosti so štýlom a s inklúziou

Komisia prijala oznámenie, v ktorom sa stanovuje koncepcia nového európskeho Bauhausu. Zahŕňa niekoľko politických opatrení a možností financovania. Cieľom projektu je urýchliť transformáciu rôznych hospodárskych odvetví, ako sú stavebníctvo a textilný priemysel, aby mali všetci občania prístup k tovaru, ktorý je obehový a má nižšiu uhlíkovú náročnosť. Nový európsky Bauhaus vnáša do Európskej zelenej dohody kultúrny a kreatívny rozmer a jeho cieľom je ukázať hmatateľné a pozitívne skúsenosti, ktoré ponúka udržateľná inovácia v našom každodennom živote. Na financovanie projektov nového európskeho Bauhausu bude z programov EÚ vyčlenených v rokoch 2021 - 2022 približne 85 miliónov eur. Mnohé ďalšie programy EÚ integrujú nový európsky Bauhaus ako kontextový prvok či prioritu bez vopred stanoveného vyhradeného rozpočtu. Komisia vytvorí laboratórium nového európskeho Bauhausu: analyticko-realizačnú skupinu (tzv. think and do tank) na spoločnú tvorbu, vývoj prototypov a testovanie nových nástrojov, riešení a politických odporúčaní. Laboratórium bude pokračovať v duchu spolupráce hnutia, v rámci ktorého sa spájajú rôzne sféry života a nadväzuje sa dialóg so spoločnosťou, s priemyslom a politikou s cieľom spájať ľudí a nachádzať nové spôsoby spolutvorby.

13.09.2021

81 % Slovákov podporuje jednotnú menu euro

V júni a v júli 2021 zotrvali postoje Európanov k Únii na celkovo stabilných pozitívnych úrovniach. Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu "Štandardný Eurobarometer - jar 2021" (EB 95). Na budúcnosť EÚ nazeráme najoptimistickejšie od roku 2009 a dôvera v EÚ zostáva na najvyššej úrovni od roku 2008. 60 % slovenských a 66 % európskych respondentov je optimistických o budúcnosti Únie a 57 % Slovákov Únii dôveruje pri manažovaní koronakrízy. Až 77 % slovenských respondentov (72 % EÚ) uviedlo, že sa cítia ako Európania a 78 % by prijalo viac informácii o svojich právach v EÚ.

Aj podpora eura sa ustálila na najvyššej úrovni od roku 2004. Euro sa od zimy 2020 - 2021 teší v eurozóne stabilnej podpore, ktorá je so 79 % najvyššia od roku 2004. S týmto názorom súhlasí historicky najvyšší podiel respondentov z celej EÚ (70 %). Na Slovensku až 81 % respondentov podporuje európsku hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou, eurom. Z prieskumu takisto vyplýva, že vo výrazne lepšom svetle vidíme aj stav národných hospodárstiev. Slovenskí občania sa na úrovni EÚ najviac obávajú o stav verejného financovania v členských krajinách (29 %), migrácia (25 %), zdravie (24 %) a hospodársku situáciu (23 %). Na vnútroštátnej úrovni je hlavnou témou rast cien a inflácia (47 %), zdravie (35 %) a hospodárska situácia krajiny (27 %).

Zdroj: Európska komisia

08.09.2021

Európska komisia sa pripravuje na emisiu 250 mld. eur zelených dlhopisov NextGenerationEU

Európska komisia včera schválila nezávisle hodnotený rámec pre zelené dlhopisy a urobila tak ďalší krok k emisii zelených dlhopisov v hodnote až 250 mld. eur, čiže 30 % celkových emisií NextGenerationEU. Rámec poskytuje investorom do týchto dlhopisov istotu, že mobilizované finančné prostriedky sa pridelia na zelené projekty a že Komisia podá správu o ich vplyve na životné prostredie. K vydaniu zelených dlhopisov NextGenerationEU dôjde bezprostredne po uverejnení rámca, pričom prvá syndikovaná emisia je už naplánovaná na október 2021.

Podľa informácií zo začiatku tohto roka Komisia takisto preskúmala svoj plán financovania obnovy v roku 2021 a potvrdila zámer vydať v tomto roku dlhodobé dlhopisy v celkovej výške približne 80 mld. eur, ktoré sa doplnia o desiatky miliárd eur krátkodobých poukážok EÚ. Komisia bude ponúkať poukážky EÚ výlučne prostredníctvom aukcií, ktoré sa majú začať 15. septembra. Komisia zorganizuje pre poukážky EÚ zvyčajne dve aukcie mesačne, a to v prvú a tretiu stredu v mesiaci. Aukčný program sa spolu so syndikáciami použije aj v prípade dlhopisov. Dnes bol zverejnený emisný kalendár, podľa ktorého bude Komisia usporadúvať v zásade jednu aukciu a jednu syndikáciu svojich dlhopisov mesačne. Dnešný rámec ukazuje komunite investorov, ako sa budú finančné prostriedky získané emisiou zelených dlhopisov NextGenerationEU používať na zelené ciele.

Zdroj: Európska komisia

06.09.2021

EUSPA vyhlasuje súťaž #myEUspace o ceny v hodnote 1 milióna EUR v snahe vytvoriť viac priestoru pre inovácie a podnikateľov v EÚ

Agentúra Európskej únie pre vesmírny program (EUSPA) vyhlasuje súťaž #myEUspace. Súťaž #myEUspace o ceny v hodnote 1 milióna EUR je súčasťou iniciatívy Európskej komisie Cassini a pozornosť sa v rámci nej zameriava na satelitné údaje a služby EÚ a na spôsob, ako sa integráciou služieb a syntézou údajov uskutočnia (a prinesú na trh) prelomové komerčné riešenia založené na využívaní vesmírnych technológií, ktorými možno reagovať na vznikajúce spoločenské potreby, pričom dokážu okrem iného poslúžiť v rámci rôznych oblastí od inteligentnej mobility a poľnohospodárstva až po udržateľnú výrobu a spotrebu, inteligentné mestá, zdravie či voľný čas. Inovátori, ktorí pôsobia v rámci rôznych odborov a na rôznych trhoch, sú vyzvaní, aby využili rozsiahle služby a údaje Vesmírneho programu Únie na zavádzanie riešení v oblasti mobilných aplikácií až po oblasť hardvérových aplikácií, ako sú nositeľné zariadenia, riešenia na sledovanie správy aktív, drony, robotika a ďalšie.

Ašpirujúci startupisti, inovátori či skúsení podnikatelia sa môžu prihlásiť do 15. novembra 2021 (23:59 SEČ) na stránke https://www.euspa.europa.eu/myeuspacecompetition . Nápady budú posúdené z hľadiska významu pre EÚ, inovačného prístupu, trhového potenciálu, uskutočniteľnosti v rámci limitov súčasných technológií a napokon z hľadiska prevádzkovej organizácie. V rôznych fázach súťaže budú k dispozícii rôzne ceny a ocenenia. Zaregistrovať sa do súťaže alebo získať o nej viac informácií môžete na stránke venovanej súťaži, ktorá je dostupná na webovom sídle EUSPA.

Zdroj: Európska komisia

02.09.2021

Štartuje súťaž mladých prekladateľov EÚ

Stredné školy vo všetkých krajinách EÚ sa teraz môžu začať prihlasovať do každoročnej prekladateľskej súťaže Európskej komisie - Juvenes Translatores. Od 2. septembra 12.00 SEČ sa školy môžu online zaregistrovať na stránke https://jt.ec.europa.eu , aby ich študenti mohli súťažiť so svojimi rovesníkmi z celej EÚ. Témou textov, ktoré majú študenti tohto roku prekladať, je "Vydajme sa na cestu smerom k ekologickejšej budúcnosti".

Súťažiaci si budú môcť vybrať ktorékoľvek dva z 24 úradných jazykov EÚ (z 552 možných jazykových kombinácií). V minuloročnej súťaži študenti využili 150 rôznych kombinácií. Registrácia pre školy je prvou fázou dvojfázového procesu a je otvorená do 20. októbra 2021 do 12.00 SEČ. Učitelia môžu školu zaregistrovať v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. Komisia následne pozve do druhej fázy 705 škôl. Počet zúčastnených škôl z každej krajiny sa bude rovnať počtu kresiel, ktoré má daná krajina v Európskom parlamente, pričom ich náhodne vyberie počítač. Vybrané školy potom do súťaže nominujú najviac piatich študentov. Účastníci môžu mať akúkoľvek národnosť, no musia byť narodení v roku 2004. Súťaž sa uskutoční online 25. novembra 2021 vo všetkých vybraných školách. Víťazov (jedného za každú krajinu) vyhlásia začiatkom februára 2022. Ak to podmienky dovolia, budú na jar 2022 pozvaní na slávnostné odovzdávanie cien do Bruselu. Tam budú mať možnosť stretnúť sa s profesionálnymi prekladateľmi z Európskej komisie a dozvedieť sa viac o profesii prekladateľa a o práci s jazykmi.

Zdroj: Európska komisia

02.09.2021

Špeciálny vlak Európskeho roka železníc zavíta aj na Slovensko

Špeciálny vlak "Connecting Europe Express", ktorý bude vypravený v rámci Európskeho roka železníc 2021, odíde 2. septembra z lisabonskej hlavnej stanice. Na svojej päťtýždňovej ceste do Paríža, kam dorazí 7. októbra, zastaví vo viac ako 100 mestách a metropolách. Na trase Lisabon - Paríž čaká vlak čestná zastávka v Ľubľane, kde symbolicky "prepojí" portugalské, slovinské a francúzske predsedníctvo v Rade EÚ. Na trase je naplánovaných viacero podujatí sprevádzajúcich vítanie vlaku na zastávkach po Európe. Nadšenci železničnej dopravy sa budú môcť zúčastniť aj na diskusiách priamo vo vlaku, ako aj na konferenciách v Lisabone, Bukurešti, Berlíne a luxemburskom Bettembourgu o politike EÚ v oblasti infraštruktúry a úlohe transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré budú vysielané naživo na internetovej stránke podujatia. Vlak "Connecting Europe Express" je výsledkom unikátnej spolupráce Európskej komisie so Združením európskych železničných a infraštruktúrnych spoločností (CER), s európskymi železničnými dopravcami, správcami infraštruktúry a s mnohými ďalšími partnermi na miestnej i celoeurópskej úrovni.

Vzhľadom na pandemickú situáciu je bezpečnosť pri organizovaní všetkých podujatí súvisiacich s vlakom Connecting Europe Express prvoradá. Niektoré podujatia sa budú vysielať naživo, no nadšenci železníc budú môcť vlak v niektorých staniciach privítať aj osobne. Špeciálny vlak zastaví 10. septembra v Bratislave a 19. septembra v Košiciach. O sprievodných akciách a tlačových konferenciách vás budeme včas informovať.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie

31.08.2021

Spojené kráľovstvo chce obchodovať s vodíkom, brzdí ho brexit

Britská vodíková stratégia stojí na úzkej spolupráci s európskymi štátmi. Pri obchodovaní s vodíkom sa bude Spojené kráľovstvo pravdepodobne prispôsobovať európskym pravidlám.

Spojené kráľovstvo vo svojej vodíkovej stratégii nekladie spoluprácu s Úniou vyslovene na prvé miesto. Z dokumentu však vyplýva, že obchod a prepojenie s európskymi partnermi budú pre úspech stratégie nevyhnutné.

V európskych regiónoch vznikajú "vodíkové údolia". Sú to miesta, kde sa vodík nielen vyrába, ale aj prepravuje a využíva. Aby sa nástup vodíka urýchlil, potrebujú tieto centrá väčšiu podporu, tvrdia zástupcovia sektora.

Vláda Spojeného kráľovstva vidí príležitosť v rozšírení "regionálnych reťazcov" a spolupráci s krajinami Severného mora v oblasti "výroby, skladovania a prepravy vodíka".

Ďalšou kľúčovou oblasťou spolupráce sú výskumné a inovačné projekty realizované v rámci programu Horizont Európa, ktorý chce Únia podporiť 95,5 miliardami eur. Spojené kráľovstvo tiež zaujíma účasť v priemyselných partnerstvách financovaných Európskou úniou, v takzvaných spoločných podnikoch.

Keďže Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie, akýkoľvek druh spolupráce s členskými štátmi sa stáva komplikovanejším.

Podľa britskej vodíkovej stratégie sú výroba, distribúcia a konečné využitie vodíka oblasti, v ktorých chce Spojené kráľovstvo s Úniou spolupracovať.

Podmienky spolupráce však budú závisieť od výsledku diskusií, ktoré momentálne prebiehajú medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom.

Prvým cieľom rokovaní je spresniť podrobnosti o budúcej účasti Spojeného kráľovstva na programoch Únie pre výskum a inovácie, ktoré už bežia. Podľa Dohody o obchode a spolupráci medzi Spojeným kráľovstvom a Úniou, ktorú podpísali 30. decembra 2020, sa Veľká Británia zapojí do programu Horizont Európa ako pridružená krajina podobne ako Švajčiarsko, Nórsko a 14 ďalších krajín mimo EÚ. Výmenou za to prispeje Spojené kráľovstvo do rozpočtu programu približne dvomi miliardami eur ročne.

31.08.2021

V EÚ je plne zaočkovaných 70% dospelej populácie

V Európskej únii je plne zaočkovaných 70 % dospelej populácie, čo je viac ako 256 miliónov dospelých.

Svoj cieľ, poskytnúť členským štátom do konca júla dostatok dávok vakcín na úplné zaočkovanie 70 % dospelej populácie EÚ, splnila Európska komisia dokonca so sedem týždňovým predstihom.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: "Úplné zaočkovanie 70 % dospelých v EÚ už v auguste je veľkým úspechom. Stratégia EÚ, ktorá spočíva v spoločnom postupe, sa vyplatila a Európa sa ocitla na čele globálneho boja proti COVID-19. Pandémia sa však ešte neskončila. Potrebujeme viac zaočkovaných. Vyzývam každého, kto môže, nech sa dá zaočkovať. Okrem toho musíme s očkovaním pomôcť aj zvyšku sveta. Európa bude v tomto úsilí naďalej podporovať svojich partnerov, najmä krajiny s nízkym a stredným príjmom."

Globálna spolupráca a solidarita

Rýchle a úplné zaočkovanie všetkých cieľových skupín obyvateľstva - v Európe a na celom svete - má rozhodujúci význam z hľadiska kontroly dopadov pandémie. EÚ vyviezla približne polovicu vakcín vyrobených v Európe do iných krajín sveta a druhú polovicu zabezpečila pre svojich občanov. Team Europe prispel do nástroja COVAX sumou takmer 3 miliardy EUR v úsilí zabezpečiť aspoň 1,8 miliardy dávok pre 92 krajín s nízkym a stredným príjmom.

Príprava na nové varianty

Vzhľadom na hrozbu nových variantov je dôležité pokračovať v zabezpečovaní dostupnosti dostatočného množstva vakcín vrátane upravených vakcín, a to aj v nadchádzajúcich rokoch. Komisia preto 20. mája podpísala novú zmluvu so spoločnosťou BioNTech-Pfizer, v ktorej sa počíta s dodaním 1,8 miliardy dávok vakcín medzi koncom roka a 2023. Z toho istého dôvodu Komisia využila aj možnosť objednať 150 miliónov dávok na základe druhej zmluvy so spoločnosťou Moderna. Členské štáty majú možnosť predať alebo darovať dávky krajinám v núdzi mimo EÚ alebo prostredníctvom nástroja COVAX, čo prispeje k celosvetovo spravodlivému prístupu k vakcínam. Ďalšie zmluvy môžu nasledovať. čo predstavuje spoločnú poistku EÚ proti všetkým budúcim vlnám COVID-19.

Zdroj: Európska komisia

16.08.2021

Štátna pomoc: Komisia odobrila nový produkt s rozpočtom 1,4 mld. eur na podporu malých a stredných podnikov

Európska komisia schválila v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci zavedenie nového produktu vo forme záruk na syntetické sekuritizačné tranže v rámci Európskeho záručného fondu, ktorý je pod správou skupiny Európskej investičnej banky, na podporu podnikov zasiahnutých pandémiou koronavírusu v 22 zapojených členských štátoch, vrátane Slovenska. Očakáva sa, že nový produkt s predpokladaným rozpočtom 1,4 mld. eur zmobilizuje najmenej 13 miliárd eur na nové úvery pre malé a stredné podniky (MSP), ktorých činnosť ovplyvnila pandémia. Ide o významný príspevok k celkovému cieľu Európskeho záručného fondu zmobilizovať v 22 zúčastnených členských štátoch dodatočné finančné prostriedky do výšky 200 miliárd eur.

Účelom nového produktu je pomôcť vytvoriť nové, rizikovejšie úvery poskytované finančnými sprostredkovateľmi pre MSP. Cieľom je uvoľniť úverovú kapacitu finančných sprostredkovateľov a predísť tomu, aby sa ich zdroje namiesto do úverov pre MSP presúvali do aktív s nižším rizikom. Riziko takéhoto presunu vyplýva z hospodárskej krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu, ktorá môže viesť k zníženiu ratingu súčasných úverových kníh finančných sprostredkovateľov, a tým k zvýšenému dopytu týchto sprostredkovateľov po vlastných zdrojoch. Cieľom fondu je koordinovane riešiť potreby v oblasti financovania zo strany európskych podnikov (najmä MSP), v prípade ktorých sa očakáva, že budú dlhodobo životaschopné, no v súčasnej kríze čelia ťažkostiam v celej Európe. Rozložením úverového rizika na všetky zúčastnené členské štáty možno maximalizovať celkový vplyv fondu pri súčasnom výraznom znížení priemerných nákladov na fond v porovnaní s vnútroštátnymi systémami pomoci. Možnosť zapojiť sa do fondu majú všetky členské štáty. Doteraz sa zapojilo 22 členských štátov, ktoré spoločne ručia za operácie fondu. Členské štáty sa podieľajú na riadení fondu cez tzv. výbor prispievateľov, ktorý rozhoduje o použití záruky.

Zdroj: Európska komisia

13.08.2021

Komisia zaregistrovala občiansku iniciatívu na zavedenie systému zálohovania a recyklácie plastových fliaš

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom ReturnthePlastics: Iniciatíva občanov na zavedenie celoúnijného systému zálohovania a recyklácie plastových fliaš. Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prípustná, pretože spĺňa potrebné podmienky. V tejto fáze neskúmala podstatu iniciatívy. Po dnešnej registrácii môžu organizátori začať zbierať podpisy. Ak európska iniciatíva občanov získa do jedného roka milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa k nej bude musieť vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí odôvodniť.

Organizátori iniciatívy vyzývajú Komisiu, aby predložila návrh na:

zavedenie celoúnijného systému zálohovania a recyklácie plastových fliaš,
motivovanie všetkých členských štátov EÚ k tomu, aby supermarkety (obchodné reťazce), ktoré predávajú plastové fľaše, inštalovali výkupné automaty na recykláciu plastových fliaš po ich kúpe a použití spotrebiteľom, a
zabezpečenie, aby spoločnosti vyrábajúce plastové fľaše platili dane z plastov za recykláciu a zálohovanie plastových fliaš (podľa zásady "znečisťovateľ platí").

Európska iniciatíva občanov bola zavedená Lisabonskou zmluvou ako nástroj občanov na ovplyvňovanie tvorby politík. Oficiálne sa začala používať v apríli 2012. Spĺňať musí tieto podmienky prípustnosti: (1) navrhovaná iniciatíva nesmie zjavne prekračovať rámec právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu, 2. nesmie predstavovať zjavné zneužitie práva, byť zjavne neopodstatnená ani šikanujúca, 3. ani nesmie byť zjavne v rozpore s hodnotami Únie. Komisii bolo doposiaľ doručených 107 žiadostí o začatie európskej iniciatívy občanov, pričom 82 z nich bolo prípustných, a teda splnilo podmienky registrácie.

Zdroj: Európska komisia

12.08.2021

Mama hotel stále vyhráva u množstva mladých Európanov

Pri príležitosti Medzinárodného dňa mládeže Eurostat skúmal priemerný vek, v ktorom mladí ľudia opúšťajú rodičovskú domácnosť. V roku 2020 sa mladí ľudia v celej EÚ odsťahovali od rodičov v priemere vo veku 26,4 rokov. Tento priemer sa však v jednotlivých členských štátoch EÚ líši. Najneskôr zo všetkých v Európe opúšťajú domáce hniezdo mladí Chorváti a Chorvátky, a to okolo veku 32,4 rokov, Slováci a Slovenky vo veku 30,9 rokov, podobne ako mladí ľudia na Malte a v Taliansku (v oboch prípadoch okolo veku 30,2 rokov) a v Portugalsku s oslavou 30. narodenín. Na druhej strane, mladí ľudia v Dánsku, Luxembursku a Švédsku sa veľmi ponáhľajú a od rodičov sa sťahujú medzi prvými v EÚ. Švédi už vo veku 17, 5 roka; Luxemburčania vo veku 19,8 rokov a Dáni v priemere vo veku 21,2 rokov. Zo zistení prieskumu Eurostatu teda vyplýva, že v severnej a západnej Európe žijú mladí ľudia s rodičmi kratšie, zatiaľ čo v južnej a východnej Európe sa mladým od rodičov až tak skoro ísť nechce.

Zdroj: Európska komisia

12.08.2021

Európsky plán boja proti rakovine: Komisia stanovuje zníženie prítomnosti karcinogénnych látok v potravinách

Európska komisia stanovila nové maximálne hodnoty obsahu kadmia a olova v širokej škále potravinových výrobkov. Cieľom týchto opatrení je ďalej znižovať prítomnosť karcinogénnych kontaminantov v potravinách a zlepšiť prístupnosť zdravých potravín. Stanovenie nových hodnôt je súčasťou záväzkov prijatých v rámci Európskeho plánu boja proti rakovine. Tieto opatrenia sa budú uplatňovať od konca augusta. Maximálne hodnoty kadmia potenciálne obsiahnutého v potravinách, ako sú ovocie, zelenina, obilniny a olejniny, sa v niektorých prípadoch znížia. Opatrenie zvýši bezpečnosť predávaných a konzumovaných potravín v EÚ a pomôže odstrániť z trhu potravinové výrobky s najvyššou koncentráciou kadmia. Okrem toho sa znížia maximálne hodnoty olova v mnohých potravinových výrobkoch vrátane potravín určených malé deti. Nové maximálne množstvá olova sa stanovia aj pre divo rastúce huby, koreniny a soľ. Kadmium je toxický ťažký kov prítomný v životnom prostredí, a to tak prirodzene, ako aj v dôsledku poľnohospodárskych a priemyselných činností. Hlavným zdrojom expozície nefajčiarov kadmiu sú potraviny. Keďže olovo je tiež prirodzene sa vyskytujúcim kontaminantom v životnom prostredí, práve potraviny sú hlavným zdrojom vystavenia ľudí účinkom olova.

Zdroj: Európska komisia

09.08.2021

Štátna pomoc pre Slovensko: Komisia schválila 10 miliónov eur pre profesionálne športové kluby

Európska komisia schválila slovenskú schému pomoci s celkovým rozpočtom 10 miliónov eur na podporu profesionálnych športových klubov v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Schéma bola schválená na základe dočasného rámca štátnej pomoci a pomôcť má najmä klubom, ktoré sa zúčastňujú na ligách a súťažiach. Verejná podpora bude mať formu priamych grantov a bude otvorená klubom, ktoré zaznamenali výrazný pokles príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu a opatrení na obmedzenie šírenia vírusu. Cieľom schémy je riešiť potreby príjemcov v oblasti likvidity a pomôcť im pokračovať v ich činnostiach počas epidémie a po nej. Komisia zistila, že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci. Podpora neprekročí 1,8 milióna eur na jednu spoločnosť a prostriedky budú poskytnuté najneskôr 31. decembra 2021. Komisia dospela k záveru, že opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu.

Znenie rozhodnutia, ktoré nemá dôverný charakter, bude k dispozícii pod číslom SA.64148 v registri štátnej pomoci na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži.

Zdroj: Európska komisia

09.08.2021

Európska solidarita: Historická pomoc Slovenska v boji proti lesným požiarom v Grécku

Európska únia aj naďalej urýchlene mobilizuje podporu pre Grécko a regióny v Stredozemí, ktoré aj naďalej sužujú rozsiahle lesné požiare. Všetka pomoc sa mobilizuje prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, pričom Komisia spolufinancuje minimálne 75 % nákladov na dopravu a operačné náklady. Na základe žiadostí Grécka, Severného Macedónska, Albánska, Talianska a Turecka pomohla Únia zmobilizovať 14 hasiacich lietadiel, 3 helikoptéry, približne 1 300 záchranárov a 250 vozidiel. Práve Grécku podala pomocnú ruku aj Slovenská republika a na pomoc vyslala 30 vozidiel a 75 príslušníkov hasičského a záchranného zboru. Slovensko tak reagovalo na žiadosť o pomoc spolu s Francúzskom, Nemeckom, Poľskom a Rakúskom. Tieto krajiny spoja sily s pozemnými aj vzdušnými protipožiarnymi jednotkami z Cypru, Chorvátska, Francúzska, Česka, Rumunska, Švédska, a Španielska. Prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany bola minulý týždeň nasadená pomoc aj v boji proti požiarom v Taliansku, Albánsku a Severnom Macedónsku. Navyše, núdzový satelit EÚ Copernicus pomáha poskytnúť mapy posúdenia škôd v postihnutých oblastiach v Severnom Macedónsku a Grécku. Koordinačné centrum EÚ pre reakcie na núdzové situácie je 24 hodín denne a 7 dní v týždni v neustálom kontakte s orgánmi civilnej ochrany krajín postihnutých požiarmi, dôkladne monitoruje situáciu a je pripravené poskytnúť pomoc EÚ.

Zdroj: Európska komisia

04.08.2021

Komisia schválila dohodu o predbežnom nákupe potenciálnej vakcíny proti COVID-19 od spoločnosti Novavax

Európska komisia dnes schválila svoju siedmu dohodu o predbežnom nákupe (Advance Purchase Agreement) s farmaceutickou spoločnosťou Novavax. Cieľom je zabezpečiť prístup k potenciálnej vakcíne proti ochoreniu COVID-19 v štvrtom štvrťroku 2021 a v roku 2022. Na základe tejto zmluvy budú môcť členské štáty kúpiť až 100 miliónov dávok očkovacej látky Novavax s možnosťou nákupu ďalších 100 miliónov dávok v priebehu rokov 2021, 2022 a 2023, a to za predpokladu, že vakcína bude bezpečná a účinná po preskúmaní a schválení Európskou agentúrou pre lieky. Členské štáty budú môcť aj darovať vakcíny krajinám s nižšími a strednými príjmami alebo ich presmerovať do iných európskych krajín.

Novavax je biotechnologická spoločnosť, ktorá vyvíja očkovacie látky novej generácie proti závažným infekčným chorobám. Ich vakcína proti ochoreniu COVID-19 už podlieha priebežnému preskúmaniu agentúrou EMA vzhľadom na možné povolenie jej uvedenia na trh. Komisia prijala rozhodnutie podporiť túto vakcínu na základe dôkladného vedeckého posúdenia, použitej technológie, skúseností spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacity. Zmluva dopĺňa široké portfólio vakcín a prispieva k lepšej pripravenosti na pandémiu ochorenia COVID-19.

Zdroj: Európska komisia

04.08.2021

Liberalizácia vízového režimu: krajiny západného Balkánu a Východného partnerstva naďalej plnia požiadavky

Európska komisia predložila štvrtú správu o monitorovaní bezvízového režimu medzi EÚ a Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom, ako aj Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou. Zameriava sa na opatrenia prijaté v roku 2020, ktorými sa napĺňajú odporúčania z tretej správy podávanej v rámci mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti. Pri krajinách oslobodených od vízovej povinnosti menej ako sedem rokov (Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) sa v správe uvádza aj podrobnejšie posúdenie ďalších opatrení, ktoré majú zaistiť nepretržité plnenie kritérií. V správe sa konštatuje, že všetky dotknuté krajiny naďalej plnia požiadavky potrebné na liberalizáciu vízového režimu a dosiahli pokrok pri plnení minuloročných odporúčaní. Zároveň upozorňuje na oblasti, v ktorých každá krajina musí ešte pokročiť. V správe sa tiež píše, že bezvízový pohyb naďalej prináša členským štátom EÚ a partnerským krajinám hospodárske, sociálne a kultúrne výhody. Pandémia ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiace cestovné obmedzenia mali veľký vplyv na migráciu a mobilitu do EÚ. Prevažná väčšina ľudí, ktorí cestovali do EÚ, mala legitímne dôvody. Všetky hodnotené krajiny prijímajú opatrenia proti nelegálnej migrácii, ale pretrvávajúce problémy si vyžadujú viac úsilia. Komisia bude ďalej monitorovať plnenie požiadaviek na liberalizáciu vízového režimu.

EÚ má v súčasnosti zavedený bezvízový režim so 61 krajinami. V rámci tohto bezvízového režimu môžu občania tretích krajín, ktorí majú biometrický pas, vstúpiť bez víza do schengenského priestoru na 90 dní v rámci 180 dní. Cestujúci oslobodení od vízovej povinnosti, ktorí navštívia schengenský priestor, budú od konca roka 2022 podliehať európskemu systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS). V rámci posilneného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti, ktorý bol prijatý v marci 2017, Komisia monitoruje, či tretie krajiny, ktoré boli pred menej ako siedmimi rokmi pri dialógu o liberalizácii vízového režimu oslobodené od vízovej povinnosti, nepretržite spĺňajú požiadavky na liberalizáciu vízového režimu. Komisia minimálne raz ročne podáva správu Európskemu parlamentu a Rade.

Zdroj: Európska komisia

04.08.2021

Komisia prijala opatrenie na zvýšenie peňažného toku poľnohospodárov

Európska komisia prijala opatrenie, ktoré poľnohospodárom umožňuje získať vyššie preddavky na platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Toto opatrenie podporí a zvýši peňažný tok poľnohospodárov postihnutých krízou spôsobenou ochorením COVID-19 a nepriaznivými poveternostnými podmienkami v celej EÚ, napríklad v regiónoch, ktoré boli hlboko postihnuté povodňami.

Opatrenie umožní členským štátom vyplácať podporu príjmov a niektoré režimy rozvoja vidieka poľnohospodárom s vyššou úrovňou preddavkov: až do 70 % (z 50 %) priamych platieb a 85 % (zo 75 %) platieb na rozvoj vidieka. Uplatňujú sa záruky na ochranu rozpočtu EÚ, aby sa platby mohli vyplácať po dokončení kontrol a preskúmaní a od 16. októbra 2021.

Zdroj: Európska komisia

02.08.2021

Komisia zverejňuje výzvy na podporu spravodajských médií a verejnej sféry

Európska komisia uverejnila štyri nové výzvy na predkladanie návrhov, ktorých cieľom je stimulovať rozmanitú verejnú sféru a podporovať prístup občanov k spoľahlivým informáciám v celej EÚ. Výzvy spolu predstavujú takmer 12 miliónov eur z finančných prostriedkov EÚ. Všetky financované projekty budú fungovať s úplnou redakčnou nezávislosťou.

Výzvy sa zameriavajú na:

podporu viacjazyčného mediálneho obsahu o záležitostiach Únie prostredníctvom digitálnych platforiem
zvyšovanie produkcie obsahu v tejto oblasti prostredníctvom siete rozhlasových staníc
podporu mládežníckych mediálnych sietí, ktoré vytvárajú dôveryhodný obsah o aktuálnych záležitostiach prostredníctvom online formátov a podujatí na sociálnych sieťach
zlepšenie prístupu občanov k dôveryhodným informáciám. Výzva je určená najmä pre mediálne platformy.

Nové aktivity vychádzajú z dvoch nedávno uverejnených výziev, ktorých cieľom je podporiť sektor spravodajských médií v partnerstvách v oblasti žurnalistiky a pri inováciách médií. Tieto iniciatívy sú súčasťou širšieho úsilia o podporu slobodného, životaschopného a pluralitného mediálneho prostredia v celej EÚ, ako sa aj uvádza v akčnom pláne pre európsku demokraciu a v akčnom pláne pre médiá a audiovizuálny sektor. Pri hľadaní vhodných finančných prostriedkov môže médiám pomôcť nový nástroj. Odborníci v oblasti médií môžu získať pomoc aj prostredníctvom kancelárií programu Kreatívna Európa.

Zdroj: Európska komisia

30.07.2021

Koronavírus: EÚ podporuje členské štáty v preprave nevyhnutných dodávok

Európska komisia aj naďalej poskytuje finančnú podporu šiestim členským štátom prostredníctvom nástroja núdzovej podpory EÚ v oblasti mobility. Pomoc v hodnote viac ako 14 miliónov eur slúži na prepravu terapeutík proti ochoreniu Covid-19 a vybavenia potrebného na očkovanie. Financované zásielky zahŕňajú napríklad prepravu liekov potrebných k intenzívnej starostlivosti do Belgicka a injekčných striekačiek a ihiel do Talianska. Ďalšími príjemcami finančných prostriedkov sú Rakúsko, Česko, Rumunsko a Slovinsko. Dodatočná suma navýši už existujúci rozpočet vo výške 150 miliónov eur, z ktorého bolo financovaných viac ako 1 000 letov a 500 dodávok.

Pomocou nástroja núdzovej podpory Únia pomáha členským štátom v prípade, že ich postihla kríza s výnimočným rozsahom a dopadom na životy občanov. Nástroj bol aktivovaný v apríli 2020, aby pomohol krajinám EÚ v boji s pandémiou koronavírusu. Do septembra 2020, v rámci prvej výzvy, získalo 18 členských krajín a Veľká Británia 150 miliónov eur na prepravu základných zdravotníckych dodávok. Tie obsahovali ochranné prostriedky, lieky a zdravotnícke vybavenie. Do konca júna 2021 sa pridelilo celkovo 1,15 milióna eur na prepravu 293 zdravotníkov a 35 pacientov.

Zdroj: Európska komisia

27.07.2021

EÚ splnila svoj záväzok zaočkovať 70 % dospelej populácie

Európska únia dnes dosiahla cieľ, ktorým bolo v júli dosiahnuť 70 % zaočkovanosť dospelých v členských štátoch EÚ aspoň jednou dávkou vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Navyše, 57 % dospelých je dnes chránených oboma dávkami vakcín. Na základe týchto údajov sa Európa stáva svetovým lídrom v zaočkovanosti. "Dobiehanie bolo úspešné, musíme však pokračovať v úsilí. Delta variant je veľmi nebezpečný. Preto vyzývam každého, kto má príležitosť, aby sa dal zaočkovať. Pre svoje vlastné zdravie a aj pre ochranu iných," uviedla v príhovore predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dodala, že Únia bude aj naďalej poskytovať dostatočné množstvo očkovacích látok.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.07.2021

EÚ investuje 122 miliónov eur do inovatívnych projektov na dekarbonizáciu hospodárstva

Po prvýkrát od vytvorenia inovačného fondu Európska únia investuje 118 miliónov eur do 32 malých inovatívnych projektov v 14 členských štátoch EÚ, na Islande a v Nórsku. Z grantov sa podporia projekty zamerané na uvedenie nízkouhlíkových technológií na trh v energeticky náročných priemyselných odvetviach, ako aj v odvetviach vodíka, uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov. Okrem týchto grantov využije 15 projektov v 10 členských štátoch EÚ a Nórsku pomoc pri vypracúvaní projektov vo výške až 4,4 milióna eur, aby pokročili z hľadiska ich pripravenosti. Nezávislí experti hodnotili 32 projektov vybraných na financovanie. Posudzovali pritom ich schopnosť znižovať emisie skleníkových plynov oproti konvenčným technológiám a prinášať inovácie nad rámec súčasného stavu technologického rozvoja. Pri 15 projektoch, ktoré môžu využiť pomoc pri vypracúvaní projektov, sa v rámci posúdenia dospelo k záveru, že sú dostatočne inovatívne a sľubné z hľadiska schopnosti znižovať emisie skleníkových plynov, no stále nie sú dostatočne pripravené na to, aby sa v súvislosti s nimi uvažovalo o udelení grantu. Cieľom podpory, ktorú má Európska investičná banka poskytnúť ako individualizovanú technickú pomoc, je pokročiť v ich finančnej či technickej pripravenosti, aby mohli byť opätovne predložené v rámci budúcich výziev na financovanie z inovačného fondu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.07.2021

Dvanásť členských štátov porušilo povinnosť transponovať pravidlá EÚ zakazujúce nekalé obchodné praktiky

Komisia začala konania o porušení povinnosti proti 12 členským štátom za to, že netransponovali pravidlá EÚ zakazujúce nekalé obchodné praktiky v agropotravinárskom sektore. Smernicou o nekalých obchodných praktikách v poľnohospodárskom a potravinovom dodávateľskom reťazci, ktorá bola prijatá 17. apríla 2019, sa zabezpečuje ochrana všetkých európskych poľnohospodárov, ako aj malých a stredných dodávateľov pred 16 nekalými obchodnými praktikami zo strany väčších nákupcov v potravinovom dodávateľskom reťazci. Smernica sa vzťahuje na poľnohospodárske a potravinové výrobky, s ktorými sa obchoduje v dodávateľskom reťazci, pričom na úrovni EÚ po prvý raz zakazuje nekalé praktiky, ktoré jednostranne uložil jeden obchodný partner druhému.

Lehota na transpozíciu smernice do vnútroštátnych právnych predpisov uplynula 1. mája 2021. Bulharsko, Chorvátsko, Dánsko, Fínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Malta, Holandsko, Slovensko a Švédsko už oznámili Komisii, že prijali všetky potrebné opatrenia na transpozíciu smernice, čím vyhlásili transpozíciu za úplnú. Francúzsko a Estónsko informovali, že ich právnymi predpismi sa smernica transponuje len čiastočne. Komisia zaslala Rakúsku, Belgicku, Cypru, Česku, Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Španielsku formálne výzvy, v ktorých ich vyzvala, aby prijali príslušné opatrenia. Členské štáty majú dva mesiace na odpoveď.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.07.2021

Pocit osamelosti u Európanov sa od začiatku pandémie zdvojnásobil

Každý štvrtý občan EÚ pocítil počas prvých mesiacov pandémie pocit osamelosti. Vychádza to zo správy Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie, ktorá obsahuje najnovšie vedecké poznatky o pocitoch osamelosti a sociálnej izolácie počas pandémie ochorenia Covid-19 a analyzuje poznatky Európskej nadácie na zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound). Tie ukazujú, že pocit osamelosti sa v prvých mesiacoch pandémie zdvojnásobil u ľudí všetkých vekových skupín. V porovnaní s rokom 2016 došlo až k štvornásobnému nárastu osamelosti u mladých vo veku 18 - 35 rokov. 20,5 % respondentov zo Slovenska uviedlo, že sa cítilo osamelo aspoň polovicu času v období od apríla do júla 2020. V roku 2016 pocit osamelosti pociťovalo 7,9 % slovenských respondentov.

Počas pandémie sa zdvojnásobil aj mediálne pokrytie tém súvisiacich s osamelosťou alebo sociálnou izoláciou v celej EÚ. Správa sa zameriava aj na iniciatívy, ktoré sa v desiatich štátoch EÚ zameriavajú na riešenia pocitu osamelosti. Celkovo je však väčšina iniciatív navrhnutá na miestnej úrovni a len zriedka je súčasťou systematickejších programov. Správa je prvým krokom širšej spolupráce medzi Európskou komisiou a Parlamentom, ktoré budú monitorovať osamelosť v priebehu času v celej Európe.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

23.07.2021

Uplatňovanie práva EÚ v roku 2020: ochrana našich dohodnutých pravidiel a spoločných hodnôt počas pandémie

Európska komisia dnes prijala výročnú správu o monitorovaní uplatňovania práva EÚ, v ktorej monitoruje, monitorovala presadzovanie a dodržiavanie práva EÚ v roku 2020. V správe sa zohľadňuje vplyv pandémie ochorenia COVID-19 a vysvetľuje sa v nej, aké opatrenia Komisia prijala na ochranu práv, slobôd a živobytia ľudí a podnikov v celej Únii.

V roku 2020 Komisia otvorila celkom 903 nových prípadov nesplnenia povinnosti. Ide o 13 % nárast v porovnaní s rokom 2019. Najmenej nových otvorených prípadov nesprávnej transpozície alebo nesprávneho uplatňovania práva EÚ mali v roku 2020 Dánsko (13) , Fínsko, Írsko a Holandsko, zatiaľ čo najväčší počet mali Bulharsko, Taliansko, Malta a Grécko.

Účinné presadzovanie práva EÚ je pre európskych občanov dôležité, pretože pomáha zabezpečiť, aby mohli využívať práva a výhody, ktoré im z neho vyplývajú. To bolo ešte dôležitejšie počas pandémie ochorenia COVID-19, ktorá mala nepopierateľný vplyv na uplatňovanie práva EÚ. Mnohé členské štáty napríklad jednostranne zaviedli obmedzenia vývozu liekov, ochranných prostriedkov a iných výrobkov relevantných pre boj s ochorením COVID-19. V náležitých prípadoch Komisia riešila tieto obmedzenia naliehavými postupmi v prípade nesplnenia povinnosti. Okrem toho začala konania o nesplnení povinnosti proti 11 členským štátom za to, že nechránili práva spotrebiteľov, ktorí si kúpili balíky cestovných služieb a po zrušení ich ciest v dôsledku ochorenia COVID-19 nedostali primeranú náhradu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

23.07.2021

Štátna pomoc: zjednodušujeme pravidlá štátnej pomoci + nové možnosti vykonávania na podporu zelenej a digitálnej transformácie a obnovy po pandémii

Komisia dnes prijala rozšírenie rozsahu pôsobnosti všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, ktoré členským štátom umožní vykonávať určité opatrenia pomoci bez predchádzajúceho skúmania zo strany Komisie. Revidované pravidlá sa týkajú:

i) pomoci poskytovanej vnútroštátnymi orgánmi na projekty podporované prostredníctvom určitých centrálne riadených programov EÚ v rámci nového viacročného finančného rámca,

ii) určitých opatrení štátnej pomoci na podporu zelenej a digitálnej transformácie a sú zároveň relevantné pre zotavenie po hospodárskych účinkoch pandémie koronavírusu.

Oslobodenie takejto pomoci od predchádzajúceho oznamovania (notifikácie) je významným zjednodušením, ktoré uľahčí členským štátom rýchle zavedenie takýchto opatrení, ak sú splnené podmienky obmedzujúce narušenie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu.

V záujme zlepšenia kompatibility pravidiel financovania z EÚ a pravidiel štátnej pomoci EÚ v rámci nového viacročného finančného rámca Komisia navrhuje zjednodušenie pravidiel štátnej pomoci platných pre vnútroštátne financovanie projektov alebo finančných produktov, ktoré spadajú pod určité nedávno prijaté programy EÚ. Zmenami, ktoré boli dnes zavedené do nariadenia o skupinových výnimkách, sa zladili pravidlá financovania z prostriedkov EÚ a pravidlá štátnej pomoci platné pre tieto typy financovania tak, aby sa odbúrala zbytočná zložitosť a zároveň zachovala hospodárska súťaž na jednotnom trhu EÚ.

Ide o vnútroštátne finančné prostriedky, ktoré sa týkajú týchto oblastí:

finančné a investičné operácie podporené z Fondu InvestEU;
projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, ktoré získali známku excelentnosti v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa, ako aj spolufinancované projekty v oblasti výskumu a vývoja alebo akcie zamerané na vytváranie tímov v rámci programu Horizont 2020 alebo programu Horizont Európa;
projekty Európskej územnej spolupráce (ETC) známej aj ako Interreg.

Po dnes prijatej zmene všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách môžu členské štáty tieto opatrenia vykonávať priamo bez toho, aby ich museli notifikovať Komisii, ktorú stačí len následne informovať. Záruky zakotvené v programoch EÚ, ktoré centrálne riadi Komisia, umožňujú vyňať pomoc v týchto oblastiach spod povinnosti predchádzajúceho oznámenia. Podpora udelená v rámci týchto programov sa predovšetkým: i) zameriava sa na cieľ spoločného záujmu; ii) sleduje ciele sociálno-ekonomickej súdržnosti a iii) je obmedzená na nevyhnutnú minimálnu sumu.

Okrem toho Komisia zmenou všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách vytvára pre členské štáty ešte ďalšie možnosti poskytovania pomoci potrebnej na dvojakú transformáciu takým spôsobom, ktorý im takisto umožní rýchlo podporiť podniky, ktoré potrebujú finančné prostriedky na boj proti hospodárskym dôsledkom pandémie koronavírusu.

Príslušná pomoc na dosiahnutie týchto cieľov, ktorá je teraz oslobodená od povinnosti predchádzajúcej notifikácie Komisii, bude takisto zohrávať úlohu pri pokračovaní prípravy na obdobie po kríze. Nové kategórie pomoci, ktoré budú oslobodené od notifikačnej povinnosti, patria do oblastí politiky, ktoré sú hlavnými prioritami dvojakej transformácie. Pomoc poskytovaná v týchto oblastiach podporí aj zotavenie sa z hospodárskych účinkov krízy spôsobenej koronavírusom a zabezpečí, aby toto oživenie prispelo k prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Príslušnými kategóriami pomoci sú:

pomoc na projekty energetickej hospodárnosti budov;
pomoc na infraštruktúru nabíjacích a čerpacích staníc pre nízkoemisné cestné vozidlá;
pomoc na pevné širokopásmové siete, mobilné siete 4G a 5G, určité projekty infraštruktúry transeurópskej digitálnej konektivity a určité poukážky.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

22.07.2021

Ďalších 120 miliónov eur na výskum koronavírusu a jeho variantov

Na podporu a umožnenie naliehavého výskumu koronavírusu a jeho variantov Komisia zaradila do užšieho výberu 11 nových projektov v hodnote 120 miliónov eur z programu na podporu výskumu Horizont Európa. Toto financovanie je súčasťou širokej škály výskumných a inovačných opatrení prijatých na boj proti koronavírusu a je v súlade s európskym plánom pripravenosti na biologickú obranu s názvom Inkubátor HERA.

Týchto 11 projektov zahŕňa 312 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 38 účastníkov z 23 krajín mimo EÚ.

Projekty sa zamerajú na klinické skúšanie nových liečebných postupov a vakcín, či posilnenie a rozšírenie prístupu k výskumným infraštruktúram, ktoré sú potrebné na výmenu informácií medzi výskumníkmi.

V apríli Komisia oznámila nové výzvy na naliehavý výskum variantov koronavírusu s počiatočným rozpočtom 123 miliónov eur, ktoré boli zmobilizované ako súčasť prvého núdzového financovania v rámci programu Horizont Európa. Hoci je financovanie týchto 11 projektov podmienené konečným rozhodnutím Komisie a podpísaním dohôd o grante v rámci programu Horizont Európa v nadchádzajúcich mesiacoch, výskumné tímy sa už môžu pustiť do práce.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

22.07.2021

Viac ako polovica dospelej populácie v EÚ trpí nadváhou

Vyplýva to z nedávno zverejneného Európskeho prieskumu zdravia formou rozhovorov (European Health Interview Survey - EHIS). Prieskum spracovával dáta z roku 2019, podľa ktorých malo normálnu váhu 45% dospelých v EÚ, viac ako polovica z nich (53%) mala nadváhu alebo obezitu (36% nadváha, 17% obézita) a takmer 3% boli podvyživené. Pre účely prieskumu bol použitý index telesnej hmotnosti (body mass index - BMI menej ako 18.5 = podvýživa; 18.5 - 25 = norma; viac ako 25 = nadváha; viac ako 30 = obezita).

Čím sme starší, tým viac vážime

Platí pravidlo, že čím staršia populácia, tým väčší výskyt nadváhy alebo obezity. Výnimkou sú len ľudia starší ako 75 rokov. Najvyšší podiel (66%) ľudí s nadváhou či obezitou (BMI viac ako 25) je vo vekovej kategórii 65 - 74 rokov. Vo veku od 18 do 24 rokov má nadváhu alebo obezitu štvrtina (25%) mladých ľudí v EU.

Vzdelanejší vážia menej

V tejto oblasti je zjavný vzorec → čím vyššie vzdelanie, tým menší podiel ľudí s nadváhou či obezitou. V roku 2019 malo nadváhu 59% dospelých s nižším vzdelaným, 54% so stredným vzdelaním a 44% s vyšším vzdelaním. Rovnaký vzorec platí pre obezitu - obéznych bolo 20% dospelých s nižším vzdelaním, 17% so stredným a 11% s vyšším vzdelaním.

Najmenej ľudí s nadváhou je v Taliansku, najviac v Chorvátsku, Slovensko je nad priemerom EÚ

Najviac obyvateľov s nadváhou bolo v roku 2019 v Chorvátsku a na Malte (65%). Najmenej v Taliansku (46%), Francúzsku (47%) a Luxembursku(48%). Na Slovensku to bolo 59%, pričom Európsky priemer je 53%. V porovnaní so Slovenskom sú na tom v rámci V4 o jedno percento lepšie v Poľsku a o jedno percento horšie v Česku a Maďarsku.

Muži vážia viac ako ženy

V každom členskom štáte má nadváhu viac mužov ako žien, najväčší rozdiel bol zaznamenaný v Luxembursku (59% mužov vs. 38% žien) a v Česku (70% vs. 51%)

Na Slovensku trpí nadváhou okolo 78% mužov a len niečo viac ako polovica žien (okolo 51%).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

20.07.2021

Stav právneho štátu v roku 2021: správa EÚ zaznamenáva pozitívny vývoj v členských štátoch, ale aj vážne obavy

Európska komisia dnes uverejnila druhú celoeurópsku správu o stave právneho štátu spolu s oznámením zameraným na situáciu v EÚ ako celku a kapitolami o jednotlivých členských štátoch (Kapitola o Slovensku). Správa z roku 2021 sa zaoberá vývojom od septembra minulého roku, prehlbuje posúdenie problémov uvedených v predchádzajúcej správe zohľadňujúc vplyv pandémie COVID-19. Celkovo správa poukazuje na viaceré pozitívne trendy v členských štátoch vrátane tých, v ktorých sa riešia výzvy uvedené v správe za rok 2020. Obavy však pretrvávajú a v niektorých členských štátoch sa tieto obavy zintenzívnili, najmä pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva a situáciu v médiách.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a objektívne a nestranne hodnotí tie isté aspekty všetkých členských štátov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj od prijatia prvej výročnej správy o právnom štáte a zabezpečuje jednotný prístup uplatňovaním rovnakej metodiky na všetky členské štáty, pričom zostáva primeraný vývoju. Rozsah a metodika vydania z roku 2021 sú rovnaké ako v prípade prvej výročnej správy o právnom štáte prijatej v septembri 2020.

Kľúčové zistenia o situácii v oblasti právneho štátu v členských štátoch:

Justičné systémy

Takmer všetky členské štáty uskutočňujú reformy týkajúce sa ich justičných systémov, aj keď s rozdielmi v rozsahu, forme a pokroku. Vo viacerých členských štátoch sa prijali alebo sa prijímajú kroky na posilnenie nezávislosti súdnictva napríklad prostredníctvom reforiem súvisiacich so súdnymi radami, vymenovaním sudcov a nezávislosťou a autonómiou prokuratúry. Niekoľko členských štátov však pokračovalo vo vykonávaní reforiem, ktoré znižujú ich záruky nezávislosti súdnictva, vyvolávajú obavy alebo zhoršujú existujúce obavy týkajúce sa zvýšeného vplyvu výkonnej a zákonodarnej zložky na fungovanie ich justičného systému. Okrem toho v niektorých členských štátoch politické útoky a opakované pokusy o oslabenie sudcov alebo justičných inštitúcií ešte viac spochybňujú nezávislosť súdnictva. Od prijatia správy za rok 2020 Súdny dvor EÚ opätovne potvrdil význam účinnej súdnej ochrany pre dodržiavanie zásad právneho štátu. Pandémia COVID-19 znovu upriamila pozornosť na naliehavú potrebu modernizácie justičných systémov a zdôraznila potenciál digitalizácie.

Protikorupčné rámce

Členské štáty EÚ naďalej patria medzi krajiny s najlepšími výsledkami na svete, pričom desať členských štátov patrí medzi prvú dvadsiatku krajín vnímaných ako krajiny s najnižšou mierou korupcie. Niekoľko členských štátov v súčasnosti prijíma alebo reviduje vnútroštátne protikorupčné stratégie alebo akčné plány.

Sloboda a pluralita médií

Počas pandémie COVID-19 boli médiá a novinári v Európe pod veľkým tlakom. Nový rekordný počet upozornení na bezpečnosť novinárov, ako aj nedávne tragické udalosti sú dôkazom toho, že tento problém treba riešiť v celej EÚ. Monitorovanie plurality médií 2021, kľúčový zdroj informácií pre správu o právnom štáte, poukazuje na celkové zhoršenie situácie novinárov vo viacerých členských štátoch. Nie všetky regulačné orgány v oblasti médií sú bez politického vplyvu a v niektorých členských štátoch existuje veľké riziko politického zasahovania do médií. Spravodajské médiá zohrávajú kľúčovú úlohu pri informovaní občanov počas pandémie COVID-19, hoci množstvo obmedzení sťažilo prácu novinárov. Pandémia vyvolala aj vážne hospodárske výzvy pre mediálny sektor, čo viedlo niektoré členské štáty k prijatiu programov na podporu spravodajských médií. Takáto podpora sa musí realizovať transparentným a spravodlivým spôsobom.

Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh

Od minulého roka niektoré členské štáty pokračovali v ústavných reformách s cieľom posilniť kontroly a záruky. Niektoré nedávno zaviedli opatrenia na zvýšenie transparentnosti tvorby právnych predpisov a zlepšenie účasti občanov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

16.07.2021

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje novú stratégiu na ochranu a obnovu lesov EÚ

V súčasnosti 43,5 % pôdy EÚ - takmer 182 miliónov hektárov, tvoria lesy a iná zalesnená pôda. Európske lesy sú však vystavené rastúcemu tlaku v dôsledku prírodných procesov, ale aj z dôvodu zvýšenej ľudskej činnosti a tlakov vrátane dopytu po biomase, zmeny klímy, znečistenia ovzdušia a vody, rozrastania miest, fragmentácie krajiny a straty biotopov a biodiverzity. Lesnatá plocha sa v posledných desaťročiach zväčšila vďaka prírodným procesom, zalesňovaniu, udržateľnému hospodáreniu a aktívnej obnove, ale súčasne sa zrýchlil úbytok lesného porastu a stav ochrany lesov je zlý, a to aj v 27 % lesnej oblasti EÚ, ktorá je chránená a ktorá by mala byť najzdravšia.

Európska komisia dnes prijala novú stratégiu lesného hospodárstva EÚ do roku 2030, ktorá je jednou z hlavných iniciatív Európskej zelenej dohody a vychádza zo stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030. Zaoberá sa všetkými početnými funkciami lesov. Stratégia dopĺňa balík opatrení navrhnutých za účelom dosiahnutia cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % a dosiahnutia klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050. Pomáha tiež EÚ plniť svoj záväzok zlepšovať odstraňovanie uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov podľa právneho predpisu v oblasti klímy. Prostredníctvom spoločného riešenia sociálnych, hospodárskych a environmentálnych aspektov sa stratégia lesného hospodárstva zameriava na zabezpečenie multifunkčnosti lesov EÚ a zdôrazňuje i kľúčovú úlohu lesníkov.

V stratégii sa stanovuje vízia a konkrétne opatrenia na zvýšenie kvantity a kvality lesov v EÚ a posilnenie ich ochrany, obnovy a odolnosti. Jej cieľom je prispôsobiť európske lesy novým podmienkam, extrémom počasia a vysokej neistote v dôsledku zmeny klímy. To je predpokladom na to, aby boli lesy schopné naďalej plniť svoje sociálno-ekonomické funkcie a aby umožňovali dynamickosť vidieckych oblastí a prosperitu vidieckeho obyvateľstva. Stratégia podporuje postupy, ktoré sú čo najviac šetrné z hľadiska biodiverzity a klímy, vyzýva na optimálne využívanie dreva v súlade so zásadou kaskádového využívania a podporuje aj nedrevné lesné hospodárstvo vrátane ekoturizmu.

Lesy sú naším hlavným spojencom v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity: zachytávajú uhlík a znižujú dosah zmeny klímy, napríklad chladením miest, ochranou pred rozsiahlymi záplavami a znižovaním vplyvu sucha.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.07.2021

Európska zelená dohoda: Komisia navrhuje zosúladiť hospodárstvo a spoločnosť EÚ s klimatickými cieľmi

Európska komisia dnes prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V dnešných návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

Dnešné návrhy kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka. Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú.

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou dnešného balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú. Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácií, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.07.2021

Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície z roku 2021

Európska komisia zverejnila Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície, ktorý poskytuje každoročne porovnateľné údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov vo všetkých členských štátoch EÚ. Tento rok sa zameral na digitalizáciu súdnictva, ktorá pomohla udržať fungovanie súdov počas pandémie COVID-19 a vo všeobecnosti zvýšila prístupnosť a efektívnosť justičných systémov. Zistenia z prehľadu EU v oblasti justície boli zohľadnené aj pri hodnotení plánov na podporu obnovy a odolnosti, ktoré sú zamerané na reformné a investičné opatrenia. Dobre fungujúce a plne nezávislé justičné systémy môžu mať pozitívny vplyv na investičné rozhodnutia a na rýchlosť spúšťania investičných projektov pre všetkých aktérov.

Hlavné zistenia:

Význam digitalizácie justičných systémov sa v dôsledku pandémie COVID-19 zvyšuje. Takmer vo všetkých prípadoch sa používali videokonferenčné systémy a veľká väčšina zamestnancov v členských štátoch môže pracovať na diaľku bezpečným spôsobom.
Pretrvávajú problémy týkajúce sa vnímania nezávislosti súdnictva. Najviac uvádzaným dôvodom vnímanej nedostatočnej nezávislosti súdov a sudcov bolo zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov.
Nezávislosť sudcov najvyššieho vnútroštátneho súdu. Dokument obsahuje dva nové ukazovatele zamerané na prehľad orgánov zapojených do vymenúvania sudcov najvyšších súdov. Členské štáty musia zabezpečiť, že sudcovia nebudú pri výkone svojej funkcie pod vplyvom alebo nátlakom zo strany menovacieho orgánu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.07.2021

Komisia vyzýva členské štáty, aby vybudovali konkurencieschopnejší a dynamickejší trh s odbornými službami

Komisia dnes predkladá aktualizované odporúčania pre reformy týkajúce sa siedmich oblastí odborných služieb pre podniky. Cieľom dnešných odporúčaní je motivovať členské štáty a poskytnúť im pomoc pri vytváraní regulačného prostredia, ktoré je priaznivé pre rast, inováciu a vytváranie pracovných miest, a najmä odstrániť pretrvávajúce prekážky na jednotnom trhu so službami. Cielené a účinné štrukturálne reformy v týchto oblastiach by prospeli európskym priemyselným systémom, ktoré pandémia výrazne zasiahla, vytvorením otvorenejšieho podnikateľského prostredia a zlepšením výberu, cien a dostupnosti služieb pre spotrebiteľov a priemyselné odvetvie.

Odporúčania sa zameriavajú na sedem oblastí odborných služieb pre podniky s vysokým potenciálom rastu, inovácií a zamestnanosti: architekti, inžinieri, právnici, účtovníci, patentoví zástupcovia, realitní agenti a turistickí sprievodcovia. Odporúčania sa zameriavajú na vnútroštátne pravidlá, ktoré regulujú prístup k týmto službám a ich vykonávanie, napríklad tak, že vyhradzujú široké oblasti činností odborníkom s osobitnou kvalifikáciou alebo obmedzujú formy obchodných spoločností a určujú povolené vlastnícke štruktúry. Takéto postupy môžu obmedziť hospodársku súťaž, ako aj prístup podnikov ku kapitálu, úspory z rozsahu a inovácie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.07.2021

Posilnený Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií: Komisia a signatári vyzývajú na širšiu účasť

Komisia a signatári Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií dnes vyzývajú zainteresované strany, aby sa stali signatármi posilneného Kódexu. Očakáva sa, že noví signatári prispejú k formovaniu revidovaného kódexu spolu so súčasnými signatármi. Výzva je určená širokej škále zainteresovaných strán vrátane služieb sociálnych médií, súkromných služieb zasielania správ, hráčov z reklamného ekosystému zapojených do umiestňovania reklamy, ako aj iných subjektov poskytujúcich služby, ktoré sa môžu použiť na speňaženie dezinformácií, ako sú elektronické platobné služby alebo elektronické obchody. Signatármi by sa mohli stať aj ďalšie zainteresované strany, ktoré pomáhajú posúdiť šírenie dezinformácií. Patria sem aj organizácie, ktoré posudzujú dezinformácie alebo poskytujú hodnotenia súvisiace s dezinformačnými webovými sídlami, ako aj poskytovatelia technologických riešení.

Pristúpenie ku kódexu znamená, že sa stane súčasťou celoeurópskeho, inovačného a robustného rámca, ktorého cieľom je poskytnúť používateľom primerané záruky, pokiaľ ide o zneužívanie online služieb na šírenie dezinformácií. Kódex sa tiež stane záväzným koregulačným nástrojom v legislatívnom rámci Aktu o digitálnych službách. To by mohlo prilákať aj ďalšie veľké platformy. Výzva vychádza z nedávno uverejnených usmernení, v ktorých sa navrhuje širšia účasť, ktorá by zabezpečila komplexnejšiu a koordinovanejšiu reakciu na šírenie dezinformácií. Súčasní signatári začali proces navrhovania nového kódexu a prvý návrh očakávame na jeseň.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

07.07.2021

Zastúpenie Európskej komisie na POHODE

Nebolo to síce sto rokov samoty, ale veľmi sa tešíme, že po dlhšej prestávke vynútenej globálnou pandémiou sa opäť vraciame aj s našou EÚ Fun zónou a diskusiami Café Európa na obľúbený slovenský festival Pohoda. Pripravili sme pre vás veľa zábavy, máme aj všetky potrebné a užitočné informácie o tom, čo vás o EÚ zaujíma a už sa nevieme dočkať, kedy sa s vami na Pohode stretneme. Naše aktivity v EÚ Fun zóne už tradične doplní aj 5 diskusií Café Európa na témy, ktoré v našej spoločnosti aktuálne rezonujú.

Diskusnú šnúru Café Európa začneme hneď v stredu 7. júla diskusiou "Máme na to byť európskym centrom kultúry?" s projektovou manažérkou Trenčín 2026 Luciou Dubačovou, projektovým manažérom Nitra 2026 Mariánom Tesákom, hlavným konzultantom Žilina-Beskydy 2026 Christianom Potironom a riaditeľom Európskeho mesta kultúry Košice 2013 Michalom Hladkým.
Vo štvrtok budeme pokračovať diskusiou s názvom "Do lesa bez lesa" s Ondrejom Kameniarom zo združenia My sme les a s riaditeľkou WWF Slovensko Miroslavou Plassmann.
V piatok sa v ďalšej diskusii Café Európa: "Klíma ťa potrebuje" pozrieme bližšie na túto petičnú iniciatívu, ako aj na to, ako festivaly prispievajú ku klimatickej zmene s hosťami- klimatickým aktivistom a moderátorom Michalom Sabom a zakladateľkou 1. klimatickej konferencie na Slovensku Climate Conference Slovakia a expertkou ÚMS pre komunikáciu klimatickej zmeny Danielou Piršelovou.
V sobotňajšej diskusii "Kto bude myslieť za nás?" s hosťami- vedcom Vladimírom Šuchom a s profesorkou Máriou Bielikovou zase nahliadneme do sveta umelej inteligencie.
V nedeľu nás čaká záverečná diskusia pod názvom "Bieloruské ostrovy slobody" s hosťami- filozofom a aktivistom Fedorom Blaščákom a bieloruským dramatikom, filmovým scenáristom, režisérom a novinárom Andrejom Kurejčikom.

Všetky diskusie budú začínať o 16:30 hod a sledovať ich môžete aj na Facebooku Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

06.07.2021

Prieskum Eurobarometra: 77 % Slovákov považuje klimatické zmeny za veľmi závažný problém

Viac ako tri štvrtiny opýtaných Slovákov (77 %) považujú klimatické zmeny v súčasnosti za veľmi závažný problém. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra. Klimatické zmeny sa tak opäť ako v roku 2019 umiestnili na Slovensku na 3. mieste. Za najzávažnejšie problémy, ktorým na svete čelíme, Slováci považujú šírenie infekčných chorôb (27 %) a chudobu, hlad či nedostatok pitnej vody (15 %), ako i ekonomickú situáciu (12 %). Zmenu klímy označilo ako najzávažnejší problém 12 % Slovákov a 18 % Európanov. Menovali aj zhoršovanie stavu prírody (7 %) či zdravotné problémy spôsobené znečistením (4 %). Na Slovensku považuje klimatické zmeny za najzávažnejší problém viac ako 1 z 10 respondentov (12 %).

Aj keď sa Slováci necítia byť zodpovední za boj s klimatickou zmenou, väčšina respondentov (72 %, čo je viac ako priemer EÚ, tj. 64 %) uviedla, že za posledných šesť mesiacov podnikli konkrétne opatrenia na boj proti zmene klímy. Slováci sa najčastejšie snažili znižovať množstvo vyprodukovaného odpadu a zvyšovať jeho pravidelné triedenie na recykláciu (76 % respondentov), znižovali svoju spotrebu jednorazových predmetov, ako napríklad zbytočných obalov, igelitových tašiek (66 %). Uviedli, že sa snažili aj nakupovať energeticky úspornejšie spotrebiče (44 %), udržateľnejšie cestovať (36 %), jesť potraviny z ekologickej výroby (26 %), znižovať konzumáciu mäsa (24 %), ako aj znižovať spotrebu energií vo svojich príbytkoch (19 %).

Viac ako osem z desiatich respondentov na Slovensku súhlasí, že boj proti zmene klímy a environmentálnym problémom by mali byť prioritou v záujme zlepšovania verejného zdravia (89% v porovnaní s priemerom EÚ 87%) a že náklady na škody spôsobené klimatickými zmenami sú oveľa vyššie ako investície potrebné na zelenú transformáciu Európy (82%, čo je viac ako priemer EÚ 74%).

06.07.2021

65 spoločností a združení podpísalo Kódex správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve

Komisia spolu so zainteresovanými stranami z odvetvia potravinárstva dnes oficiálne zaviedla Kódex správania EÚ v oblasti zodpovedného podnikania a marketingových postupov v potravinárstve. Splnili si tak ďalší z cieľov stratégie "z farmy na stôl" .Kódex je podstatnou súčasťou úsilia EÚ o zvýšenie prístupnosti a cenovej dostupnosti zdravých, udržateľných potravín, ktoré pomáhajú zmierňovať našu celkovú environmentálnu stopu. Na jeho koncipovaní sa spolu s útvarmi Európskej komisie podieľali aj združenia a podniky EÚ. Aktívne sa zapojili a prispeli aj iné zainteresované strany vrátane medzinárodných organizácií, mimovládnych organizácií, priemyselných zväzov a odborových združení. Tie sa zaväzujú zrýchliť svoj prínos k prechodu na udržateľnosť (úplný zoznam signatárov).

Kódex zahŕňa dve úrovne záväzku:

Združenia EÚ: súbor siedmich cieľov. Ide o činnosti zamerané na propagáciu prechodu na zdravé a udržateľné spotrebiteľské návyky. Zámerom je zlepšiť vplyv potravinárskeho spracovateľského odvetvia, maloobchodu a stravovacích služieb na udržateľnosť a posilniť udržateľnosť potravinových hodnotových reťazcov - pokiaľ ide o prvovýrobcov aj iných aktérov v reťazci. Združenia by každoročne mali podávať správy o svojom pokroku.
Spoločnosti: rámec určený pre spoločnosti, ktoré chcú byť v tejto iniciatíve priekopníkmi. Obsahuje ctižiadostivé záväzky s merateľnými výstupmi a vzťahuje sa na širokú škálu oblastí: od dobrých životných podmienok zvierat, cez znižovanie obsahu cukru až po zmierňovanie emisií skleníkových plynov v ich celkovej palete výrobkov. Spoločnosti svoje výsledky každý rok nahlásia v zhrnutí správy o svojej udržateľnosti.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

06.07.2021

Komisia predkladá novú stratégiu na zvýšenie udržateľnosti finančného systému EÚ

Európska komisia dnes prijala viacero opatrení s cieľom zvýšiť úroveň ambícií v oblasti udržateľného financovania. V novej stratégii udržateľného financovania sa predovšetkým stanovuje niekoľko iniciatív na riešenie zmeny klímy a iné environmentálne výzvy, pričom sa zvyšujú investície - a inkluzívnosť malých a stredných podnikov (MSP) - na prechod EÚ na udržateľné hospodárstvo. Návrhom normy EÚ pre zelené dlhopisy, ktorý bol dnes takisto prijatý, sa vytvorí vysokokvalitná dobrovoľná norma pre dlhopisy, z ktorých sa budú financovať udržateľné investície. Komisia dnes napokon prijala aj delegovaný akt o informáciách, ktoré majú zverejňovať finančné a nefinančné spoločnosti v súvislosti s tým, aké udržateľné sú ich činnosti, a to na základe článku 8 taxonómie EÚ. Tieto iniciatívy zdôrazňujú globálne vedúce postavenie EÚ pri stanovovaní medzinárodných noriem pre udržateľné financovanie. Komisia má v úmysle pracovať v úzkej súčinnosti so všetkými medzinárodnými partnermi, a to aj prostredníctvom Medzinárodnej platformy pre udržateľné financovanie, a spolupracovať na budovaní silného medzinárodného systému udržateľného financovania. Dnešnými návrhmi robí EÚ ďalší výrazný krok smerom k dosiahnutiu cieľov zelenej dohody, a to zabezpečením komplexného prístupu k financovaniu zelenej transformácie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

01.07.2021

V Únii začína platiť digitálny COVID preukaz EÚ

Počínajúc dnešným dňom začína v EÚ platiť nariadenie o digitálnom COVID preukaze. Znamená to, že občania EÚ a osoby s trvalým pobytom v EÚ budú mať odo dnes možnosť nechať si vystaviť a overiť digitálne COVID preukazy v celej EÚ. COVID preukazy už pred dnešným termínom začalo vydávať 21 členských štátov, ako aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko, pričom päť krajín EÚ začína dnes. Cieľom digitálneho COVID preukazu EÚ je uľahčiť bezpečný a voľný pohyb v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Všetci Európania majú aj bez preukazu právo na voľný pohyb, ale pre držiteľov preukazu bude cestovanie ľahšie. V rámci nových pravidiel členské štáty nesmú pre držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ zavádzať ďalšie cestovné obmedzenia, pokiaľ takéto opatrenia nie sú potrebné a primerané v záujme ochrany verejného zdravia. Komisia sa okrem toho zaviazala zmobilizovať 100 miliónov eur v rámci nástroja núdzovej podpory na podporu členských štátov pri zabezpečovaní cenovo dostupných testov.

Digitálny COVID preukaz EÚ bude dostupný pre všetkých a bude:

zahŕňať očkovanie proti ochoreniu COVID-19, testovanie a prekonanie ochorenia,
bezplatné a dostupné vo všetkých jazykoch EÚ,
k dispozícii v digitálnom a papierovom formáte,
zabezpečené a bude obsahovať digitálne podpísaný kód QR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

30.06.2021

Komisia reviduje pravidlá EÚ týkajúce sa bezpečnosti výrobkov a spotrebiteľských úverov

Európska komisia dnes navrhla revízie dvoch súborov pravidiel EÚ s cieľom posilniť práva spotrebiteľov vo svete, ktorý zmenila digitalizácia a pandémia COVID-19. Komisia posilňuje svoju bezpečnostnú sieť pre spotrebiteľov v EÚ, a to napríklad tak, že zabezpečuje, aby boli nebezpečné výrobky z trhu stiahnuté alebo aby boli ponuky úverov spotrebiteľom predkladané spôsobom, ktorý je jasný, pričom tieto ponuky by malo byť možné konzultovať aj prostredníctvom digitálnych zariadení. Cieľom návrhu je aktualizácia existujúcej smernice o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ako aj pravidiel EÚ týkajúcich sa spotrebiteľských úverov a zameraných na ochranu spotrebiteľa.

Predaj cez internet sa za posledných 20 rokov stále zvyšoval, pričom v roku 2020 až 71 % spotrebiteľov nakupovalo cez internet, v mnohých prípadoch išlo o výrobky s novými technológiami. Nariadením o všeobecnej bezpečnosti výrobkov sa budú riešiť riziká spojené s týmito výrobkami využívajúcimi nové technológie, ako napríklad kybernetickobezpečnostné riziká, ako aj riziká spojené s nakupovaním cez internet tak, že sa pre online trh zavedú pravidlá týkajúce sa bezpečnosti výrobkov. Zabezpečí sa, aby boli všetky výrobky, nezávisle od toho, či pochádzajú z EÚ alebo zo zvyšku sveta, bezpečné. V revidovanej smernici o spotrebiteľských úveroch sa stanovuje, že informácie súvisiace so spotrebiteľskými úvermi musia byť predkladané spôsobom, ktorý je jasný a prispôsobený na digitálne zariadenia tak, aby spotrebitelia rozumeli tomu, k čomu sa zaväzujú. O návrhoch Komisie bude teraz rokovať Rada aj Parlament.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

30.06.2021

Za silnejšie, prepojené, odolné a prosperujúce vidiecke oblasti EÚ

Európska komisia dnes predložila dlhodobú víziu pre vidiecke oblasti EÚ, v ktorej identifikuje výzvy a obavy, ktorým čelia, ako aj niektoré z najsľubnejších príležitostí, ktoré môžu tieto regióny využiť. Na základe prognóz a rozsiahlych konzultácií s občanmi a ďalšími aktérmi vo vidieckych oblastiach sa v dnešnej vízii navrhuje vidiecky pakt a akčný plán pre vidiek, ktorých cieľom je, aby sa naše vidiecke oblasti stali silnejšími, prepojenými, odolnými a prosperujúcimi. Úspešne reagovať na megatrendy a výzvy, ktoré prináša globalizácia, urbanizácia, starnutie, a využívať výhody zelenej a digitálnej transformácie znamená prijať politiky a opatrenia zohľadňujúce miestne špecifiká a rozmanitosť území EÚ, ich osobitné potreby a relatívne silné stránky. Cieľom dlhodobej vízie pre vidiecke oblasti EÚ je riešiť výzvy a obavy tak, že sa bude stavať na nových príležitostiach zelenej a digitálnej transformácie EÚ a skúsenostiach získaných z pandémie COVID-19 a určia sa spôsoby na zlepšenie kvality života na vidieku, dosiahnutie vyváženého územného rozvoja a bude sa stimulovať hospodársky rast.

Do nového vidieckeho paktu sa zapoja aktéri na úrovni EÚ, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť spoločné ciele vízie, posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a reagovať na spoločné ambície vidieckych komunít. Komisia tento rámec uľahčí prostredníctvom existujúcich sietí a podporí výmenu nápadov a najlepších postupov na všetkých úrovniach. Komisia dnes predložila aj akčný plán na urýchlenie udržateľného, súdržného a integrovaného rozvoja vidieka. Viaceré politiky EÚ už poskytujú podporu vidieckym oblastiam a prispievajú k ich vyváženému, spravodlivému, zelenému a inovatívnemu rozvoju. Pri podpore a vykonávaní tohto akčného plánu bude mať zásadný význam Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a politika súdržnosti, pričom ich bude sprevádzať niekoľko ďalších oblastí politiky EÚ, a spoločne zmenia túto víziu na realitu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

30.06.2021

Európska iniciatíva občanov: Komisia navrhuje postupné ukončenie klietkového chovu hospodárskych zvierat

Komisia sa dnes rozhodla kladne reagovať na európsku iniciatívu občanov s názvom "Skoncujme s klietkovým chovom", šiestu úspešnú iniciatívu, ktorú podporil viac ako 1 milión občanov v celej EÚ. Komisia vo svojej odpovedi uvádza plány na legislatívny návrh zakázať do roku 2023 klietkový chov viacerých hospodárskych zvierat. Návrh bude súčasťou prebiehajúcej revízie právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v rámci stratégie "z farmy na stôl". Táto iniciatíva občanov odráža požiadavku týkajúcu sa prechodu na etickejšie a udržateľnejšie poľnohospodárske systémy vrátane revízie existujúcich pravidiel EÚ týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat. Reakcia na tento spoločenský dopyt je pre Komisiu vysokou prioritou v súlade so záväzkami prijatými v rámci stratégie "z farmy na stôl" a Európskej zelenej dohody.

Zatiaľ čo na všetky hospodárske zvieratá sa vzťahujú súčasné právne predpisy o ochrane zvierat, pravidlá klietkového chovu sa vzťahujú len na nosnice, brojlery, prasnice a teľatá. Komisia sa vo svojej reakcii na európsku iniciatívu občanov zaväzuje predložiť do konca roka 2023 legislatívny návrh na postupné ukončenie a napokon aj zákaz používania systémov klietkového chovu všetkých zvierat uvedených v iniciatíve. Návrh Komisie sa bude týkať najmä nosníc, prasníc a teliat, ale aj králikov, mládok, plemenných nosníc, plemenných brojlerov, prepelíc, kačíc a husí. Komisia sa už v rámci svojej stratégie "z farmy na stôl" zaviazala navrhnúť revíziu právnych predpisov týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat vrátane dopravy a chovu, ktorá sa v súčasnosti podrobuje kontrole vhodnosti a mala by sa ukončiť do leta 2022. Súbežne s právnymi predpismi a s cieľom uľahčiť vyvážený a ekonomicky životaschopný prechod na bezklietkový chov sa Komisia bude usilovať o osobitné podporné opatrenia v kľúčových príslušných oblastiach politiky, ako je obchod, výskum a inovácie. Keďže ukončenie používania klietkového chovu si bude vyžadovať zmeny súčasných poľnohospodárskych systémov, Komisia zváži sociálno-ekonomické a environmentálne dôsledky opatrení, ktoré sa majú prijať, a prínosy pre dobré životné podmienky zvierat v rámci posúdenia vplyvu, ktoré sa má dokončiť do konca roka 2022. V tejto súvislosti sa najneskôr začiatkom roka 2022 uskutoční verejná konzultácia. Komisia posúdi, či existuje reálna možnosť, aby navrhované právne predpisy nadobudli účinnosť od roku 2027.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

24.06.2021

Poznáme víťazov vedomostnej súťaže Mladý Európan 2021

V stredu 23. júna 2021 sa uskutočnilo finále 16. ročníka vedomostnej súťaže Mladý Európan. Po hybridnom podujatí, ktoré malo prezenčnú aj online formu, už poznáme víťazov Mladého Európana 2021, ktorí si popri nových vedomostiach a skúsenostiach odniesli z finále aj zaujímavé vecné ceny. Vo finále Mladého Európana sa tentokrát stretlo 13 súťažných tímov - víťazov regionálnych kôl - zo stredných škôl z celého Slovenska, ktorí si zmerali svoje sily vo vedomostiach z oblasti európskej histórie, geografie, zaujímavostí o EÚ či významných osobností EÚ a jej členských krajín. Súťaž sa každoročne zameriava na zvýšenie úrovne všeobecnej informovanosti študentov stredných škôl v SR o EÚ poskytnutím možnosti získať informácie a odpovede na otázky o inštitúciách, legislatíve, politikách, programoch EÚ a jednotlivých členských štátoch.

Víťazmi súťaže Mladý Európan 2021 sa stali:

1. miesto: Gymnázium Jozefa Lettricha, Martin;

2. miesto: Gymnázium Boženy Slančíkovej Timravy, Lučenec;

3. miesto: Gymnázium Javorová 16, Spišská Nová Ves.

Víťazom srdečne blahoželáme.

"Tento rok sa nám podarilo čiastočne sa prinavrátiť k pôvodnej prezenčnej forme celoslovenského finále Mladého Európana, z čoho sa veľmi teším. No i tento rok sme boli s niektorými tímami spojení aj na diaľku - online formou. Všetko fungovalo tak, ako malo a môžem povedať, že máme za sebou ďalšie vydarené kolo tejto súťaže. Slovenskí mladí Európania opäť ukázali, že sú veľmi šikovní, vzdelaní, rozhľadení a digitálne zruční. Vždy sa veľmi teším, keď vidím, koľko máme na Slovensku mladých talentov, ktorí majú záujem dozvedieť sa čo najviac o Európe a aktívne sa aj zapájať do diania v EÚ. Verím, že im tento európsky náboj vydrží čo najdlhšie a budú ho môcť maximálne využiť vo svojom ďalšom štúdiu i v budúcom povolaní. Ďakujem všetkým nadaným súťažiacim za ich účasť, úsilie a prezentácie, zanieteným pedagógom za sprevádzanie a prípravu svojich študentov i všetkým partnerom súťaže za to, že sme všetci spolu mohli uskutočniť ďalší výborný ročník pre mnohých srdcu blízkej súťaže Mladý Európan," povedal Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

23.06.2021

EK navrhuje spoločnú kybernetickú jednotku na zintenzív - nenie reakcie na rozsiahle kybernetickobezpečnostné incidenty

Komisia dnes prichádza s víziou vybudovať novú spoločnú kybernetickú jednotku, ktorá bude riešiť rastúci počet závažných kybernetickobezpečnostných incidentov ovplyvňujúcich verejné služby, ako aj život podnikov a občanov v celej Európskej únii. Pokročilé a koordinované reakcie v oblasti kybernetickej bezpečnosti sú čoraz nevyhnutnejšie, keďže počet kybernetických útokov, ich rozsah a dôsledky rastú a výrazne ovplyvňujú našu bezpečnosť. Všetci príslušní aktéri v EÚ musia byť pripravení spoločne reagovať a vymieňať si relevantné informácie nie len na základe potreby poznať, ale aj potreby zdieľať. Cieľom spoločnej kybernetickej jednotky je zlúčiť zdroje a odborné znalosti dostupné v EÚ a jej členských štátoch s cieľom účinne predchádzať hromadným kybernetickobezpečnostným incidentom a krízam, odrádzať od nich a reagovať na ne. Kybernetickobezpečnostné komunity, vrátane civilnej oblasti, presadzovania práva, diplomacie a kybernetickej obrany, ako aj partneri zo súkromného sektora konajú príliš často samostatne. Vďaka spoločnej kybernetickej jednotke budú mať k dispozícii virtuálnu a fyzickú platformu pre spoluprácu: príslušné inštitúcie, orgány a agentúry EÚ spolu s členskými štátmi postupne vybudujú európsku platformu pre solidaritu a pomoc v boji proti rozsiahlym kybernetickým útokom.

Odporúčanie o zriadení spoločnej kybernetickej jednotky je dôležitým krokom k dokončeniu európskeho rámca krízového riadenia kybernetickej bezpečnosti. Je konkrétnym výsledkom stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu a prispieva k bezpečnému digitálnemu hospodárstvu a spoločnosti. Súčasťou tohto balíka je dnešná správa Komisie o pokroku, ktorý sa v rámci Stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu za posledné mesiace dosiahol.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

23.04.2021

Komisia zverejnila výzvy programu Kreatívna Európa na podporu kultúry

Európska komisia dnes uverejnila ďalšie výzvy pre kultúrne a kreatívne sektory v rámci programu Kreatívna Európa, pričom im sprístupnila celkovú sumu 88 miliónov eur. Z tohto projektu sa pokryjú projekty európskej spolupráce v oblasti kultúry, obehu a zvýšenej rozmanitosti európskych literárnych diel a poskytnú sa príležitosti na odbornú prípravu a vystúpenia pre mladých hudobníkov. Práve kultúra patrí medzi odvetvia najviac zasiahnuté pandémiou a po ukončení pandemických opatrení je potreba zamerať sa na udržateľné obnovenie kultúrnych aktivít a miest. Výzvy sa okrem iného zameriavajú na európsku umeleckú spoluprácu a inovácie na témy, ako je zapojenie publika, digitalizácia sociálnej súdržnosti a príspevok k európskej zelenej dohode. Výzva venovaná európskym platformám osobitne prispeje k zviditeľneniu, programovaniu a propagácii novovznikajúcich umeleckých projektov. Organizácie, ktoré majú záujem, môžu predkladať žiadosti do konca augusta a septembra (v závislosti od konkrétnej výzvy).

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

22.06.2021

253 miliónov EUR v rámci REACT-EU pre Slovensko, Estónsko a Švédsko

Európska komisia poskytne Slovensku, Estónsku a Švédsku celkovo takmer 253 miliónov eur úpravou troch operačných programov Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) v rámci programu REACT-EU. Tieto zmeny a doplnenia OP pomôžu dotknutým členským štátom a regiónom riešiť hospodárske a sociálne dôsledky pandémie koronavírusu a podporiť spravodlivú ekologickú a digitálnu obnovu. Slovensko dostane do OP FEAD ďalších 19 miliónov eur na poskytovanie potravinových balíkov približne 72 000 ľuďom v núdzi ročne do roku 2023. REACT-EU je súčasťou programu NextGenerationEU a v priebehu rokov 2021 a 2022 poskytuje dodatočné finančné prostriedky vo výške 50,6 miliardy eur (v bežných cenách) na programy politiky súdržnosti. Opatrenia sa zameriavajú na podporu odolnosti trhu práce, pracovných miest, malých a stredných podnikov a rodín s nízkymi príjmami, ako aj na vytvorenie budúcich základov zelenej a digitálnej transformácie a udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

22.06.2021

Posledná výzva na prihlásenie do súťaže o Cenu EHSV pre občiansku spoločnosť 2021 v oblasti klímy

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) vyzýva organizácie občianskej spoločnosti a jednotlivcov s kreatívnymi projektmi na boj proti zmene klímy, aby sa uchádzali o Cenu pre občiansku spoločnosť 2021. Toto významné ocenenie odmení tohto roku iniciatívy, ktoré prispievajú k úspešnému plneniu cieľov Európskej zelenej dohody. EHSV preto hľadá projekty, ktoré pomáhajú zmeniť normy a správanie a ktoré inšpirujú ľudí, aby sa stali súčasťou riešenia v oblasti klímy, a nie súčasťou problému. Potenciálni adepti na získanie ceny EHSV sa zasadzujú za ekologickejšie miestne hospodárstvo alebo podnecujú transformáciu na spoločnosť s nulovými emisiami na miestnej alebo regionálnej úrovni.

Prihlášky je možné podávať do 30. júna 2021, 10.00 hod. (bruselského času). Úplný zoznam požiadaviek a prihlasovací formulár sú dostupné na stránke: Cena EHSV za občiansku spoločnosť 2021 - Európsky hospodársky a sociálny výbor (europa.eu).

22.06.2021

Komisia v roku 2021 podporuje výskumných pracovníkov a organizácie sumou 822 miliónov eur

Komisia dnes oznámila nové výzvy na podporu odbornej prípravy, zručností a kariérneho rastu výskumných pracovníkov v rámci akcií Marie Curie-Skłodowskej (MSCA), hlavného programu EÚ pre financovanie doktorandského štúdia a postdoktorandskej odbornej prípravy v rámci programu Horizont Európa. Výzvy nadväzujú na prijatie pracovného programu Horizont Európa na obdobie 2021 - 2022. Akcie Marie Curie-Skłodowskej s celkovým rozpočtom 6,6 miliardy eur na obdobie 2021 - 2027 podporujú výskumných pracovníkov z celého sveta, a to vo všetkých fázach kariéry a vo všetkých disciplínach. Sú takisto prínosom pre inštitúcie - podporujú vynikajúce doktorandské a postdoktorandské programy, spoločný výskum a inovačné projekty, zvyšujú ich celosvetovú príťažlivosť a viditeľnosť, a posilňujú spoluprácu mimo akademickej obce, napr. s veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. V rámci programu Horizont Európa na obdobie 2021 - 2027 budú akcie MSCA klásť väčší dôraz na medzisektorovú spoluprácu, najmä medzi akademickou obcou a podnikmi, ako aj na účinný dohľad a kariérne poradenstvo prostredníctvom nových usmernení MSCA týkajúcich sa dohľadu. Budú takisto podporovať udržateľné správanie, výskumné činnosti a riadenie v súlade s Európskou zelenou dohodou prostredníctvom zelenej charty MSCA. V rokoch 2014 až 2020 program podporil viac než 65 000 výskumných pracovníkov z Európy a mimo nej vrátane 25 000 doktorandov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

22.06.2021

Vakcíny: Komisia aktivuje nákup 150 miliónov voliteľných dávok od spoločnosti Moderna

Európska komisia dnes schválila dodatok druhej zmluvy s farmaceutickou spoločnosťou Moderna o aktivácii nákupu 150 miliónov dodatočných dávok v roku 2022. V revidovanej zmluve sa stanovuje možnosť nákupu očkovacích látok prispôsobených variantom vírusov, ako aj očkovacích látok na pediatrické použitie a podporných vakcín. Vďaka dobre fungujúcej spolupráci so spoločnosťou zmluva zaručuje aj včasné dodanie od tretieho štvrťroka 2021 do konca roka 2022 a možnosť prispôsobiť ho potrebám každého členského štátu v závislosti od jeho epidemiologickej situácie. Členské štáty majú možnosť ďalej predávať alebo darovať dávky do krajín s núdzovou epidemiologickou situáciou mimo EÚ alebo prostredníctvom nástroja COVAX, čím prispievajú ku globálnemu a spravodlivému prístupu k očkovacím látkam na celom svete. Dnešná zmluva s Modernou patrí do širokého portfólia vakcín, ktoré zabezpečia Európe prístup až do výšky 4,4 miliardy dávok, keď sa preukáže, že všetky očkovacie látky sú bezpečné a účinné.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

21.06.2021

NextGenerationEU: Európska komisia dáva zelenú plánu obnovy a odolnosti Slovenska

Európska komisia dnes prijala pozitívne hodnotenie plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Ide o dôležitú etapu v procese vyplácania grantov EÚ vo výške 6,3 miliardy eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Týmto financovaním sa podporí vykonávanie hlavných investičných a reformných opatrení načrtnutých v pláne obnovy a odolnosti Slovenska. Bude zohrávať kľúčovú úlohu v úsilí Slovenska upevniť po skončení pandémie COVID-19 svoje postavenie. Komisia posúdila plán Slovenska na základe kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (ďalej aj nariadenie o RRF). V svojej analýze preskúmala najmä to, či investície a reformy stanovené v pláne Slovenska podporujú zelenú a digitálnu transformáciu, prispievajú k účinnému riešeniu výziev identifikovaných v rámci európskeho semestra a či posilnia jeho rastový potenciál, tvorbu pracovných miest a hospodársku a sociálnu odolnosť.

Komisia v svojom posúdení konštatuje, že v pláne Slovenska je určených 43 % celkových rozpočtových prostriedkov na opatrenia na podporu cieľov v oblasti klímy. Konkrétne ide o investície do nových kapacít v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej efektívnosti, ekologizácie súkromných a verejných budov (vrátane nemocníc a škôl), rozvoja novej infraštruktúry nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, verejnej dopravy, dekarbonizácie priemyslu a adaptácie na zmenu klímy. Ďalších 21 % celkových rozpočtových prostriedkov je určených na opatrenia na podporu digitálnej transformácie. Podľa názoru Komisie plán Slovenska zahŕňa rozsiahly súbor vzájomne sa posilňujúcich reforiem a investícií, ktoré prispievajú k účinnému riešeniu všetkých alebo významnej podskupiny hospodárskych a sociálnych výziev uvedených v odporúčaniach pre danú krajinu adresovaných Slovensku Radou v rámci európskeho semestra v rokoch 2019 a 2020. Patria sem opatrenia, ktoré riešia dlhodobé výzvy v oblasti vzdelávania, starostlivosti o deti a zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa plán zaoberá otázkami výskumu, vývoja a inovácií prostredníctvom komplexných opatrení, ktoré by mali odstrániť najzávažnejšie nedostatky, ako je nízka kvalita a inkluzívnosť vzdelávania, roztrieštená koordinácia politík v oblasti výskumu, vývoja a inovácií, nedostatočná spolupráca medzi verejným a súkromným sektorom a slabá výkonnosť v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Ďalšie opatrenia navrhnuté v pláne, napr. na zlepšenie justičného systému, verejného obstarávania a na boj proti praniu špinavých peňazí, majú potenciál prispieť k účinnému riešeniu mnohých základných výziev. Niektoré reformy by mali zlepšiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Plán predstavuje komplexnú a adekvátne vyváženú reakciu na hospodársku a sociálnu situáciu Slovenska, čím náležite prispieva ku všetkým šiestim pilierom nariadenia o RRF. V slovenskom pláne sú navrhnuté projekty zo všetkých siedmich hlavných oblastí európskeho významu.

Komisia dnes prijala návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady s cieľom poskytnúť Slovensku granty vo výške 6,3 miliardy eur v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Rada bude mať teraz spravidla štyri týždne na prijatie návrhu Komisie. Schválenie plánu zo strany Rady by umožnilo vyplatenie 800 miliónov eur Slovensku v rámci predbežného financovania. To predstavuje 13 % celkovej sumy pridelenej Slovensku. Komisia povolí ďalšie vyplácanie na základe uspokojivého plnenia míľnikov a cieľov uvedených vo vykonávacom rozhodnutí Rady, čím sa zohľadní pokrok dosiahnutý pri realizácii investícií a reforiem.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

16.06.2021

REACT-EU: ďalšie milióny z kohéznych fondov aj pre Slovensko

Komisia schválila úpravu ôsmich operačných programov (OP) Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) v Grécku, Nemecku, Belgicku, Francúzsku a na Slovensku v rámci plánu REACT-EU, čím ich navýšila o celkovo viac ako 2 miliardy eur. Tieto úpravy operačných programov pomôžu dotknutým členským štátom a regiónom riešiť hospodársky a sociálny vplyv pandémie a podporiť spravodlivú ekologickú a digitálnu obnovu. Na Slovensku sa integrovaný regionálny OP posilní o 203,4 milióna eur určených na ekologickú verejnú dopravu, cyklistické trate a opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti bytových domov. Rovnako sa z neho bude financovať IT vybavenie a softvér pre učiteľov a žiakov so zameraním na znevýhodnené deti, bude podporovať verejné kultúrne inštitúcie postihnuté pandémiou a rozvíjať regionálne centrá na implementáciu fondov EÚ. REACT-EU je súčasťou nástroja NextGenerationEU a ponúka ďalšie finančné krytie pre programy politiky súdržnosti vo výške 50,6 miliardy eur (v bežných cenách) počas rokov 2021 a 2022.

Opatrenia sa zameriavajú na podporu odolnosti trhu práce, pracovných miest, MSP a rodín s nízkymi príjmami, ako aj na položenie nadčasových základov pre zelenú a digitálnu transformáciu a udržateľnú sociálno-ekonomickú obnovu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

16.06.2021

7,6 milióna eur na podporu žurnalistiky

Komisia uverejnila svoju prvú výzvu vo výške 7,6 milióna eur na partnerstvá v oblasti žurnalistiky. Táto výzva je po prvýkrát financovaná z programu EÚ Kreatívna Európa. Granty podporia cezhraničnú spoluprácu medzi odborníkmi v oblasti spravodajských médií v Európe. Táto prvá výzva podporuje transformáciu podnikov a projekty v oblasti žurnalistiky, ako napr. vývoj spoločných technických noriem, nové typy spravodajských miestností, testovanie nových obchodných modelov, pôvodné spravodajstvo a inovatívne formáty výroby.

Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla: "EÚ po prvýkrát podporuje takéto partnerstvá v oblasti žurnalistiky. Novinárom a mediálnym aktérom vysielame jasný signál, že stojíme po ich boku, aby sme im pomohli riešiť výzvy, ktorým čelia. Zvyšovanie a diverzifikácia finančnej podpory ide ruka v ruke s našou prácou v oblasti demokracie, právneho štátu a spravodlivejšieho online prostredia".

Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton dodal: "Sloboda a pluralizmus médií sú kľúčovými hodnotami, na ktorých stoja naše demokracie a nemožno ich považovať za samozrejmosť. Prostredníctvom nášho programu Kreatívna Európa vyčleníme do roku 2027 nebývalý rozpočet vo výške najmenej 75 miliónov eur na podporu slobody a plurality médií".

Zainteresované konzorciá môžu navrhnúť spolupráce v konkrétnom novinárskom žánri, pričom budú plne redakčne nezávislé. Ich projekty by sa mali zameriavať na pomoc širším európskym spravodajským médiám vrátane malých médií. Termín na predkladanie prihlášok v rámci tejto výzvy je 26. august 2021. V nadchádzajúcich týždňoch sa vyhlási niekoľko ďalších výziev, ktoré predstavujú investície vo výške takmer 12 miliónov eur pre európske mediálne projekty. Nedávno boli uverejnené ďalšie výzvy relevantné pre sektor spravodajských médií, ako napríklad laboratóriá kreatívnej inovácie. Pripravovaný webinár o tejto výzve a ďalšie možnosti financovania pre sektor spravodajských médií nájdete tu, ďalšie informácie o súčasných projektoch financovaných EÚ v sektore spravodajských médií nájdete na tomto odkaze a prehľad podpory slobody a plurality médií je k dispozícii tu. Komisia sa rozhodla posilniť svoju podporu mediálnemu sektoru ako súčasť akčných plánov pre európsku demokraciu a mediálny a audiovizuálny sektor.

16.06.2021

Silnejší po pandémii: prvé ponaučenia do budúcnosti

Európska komisia dnes predložila oznámenie o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 z uplynulých 18 mesiacov, ktoré poslúžia ako základ pre zlepšenie opatrení či už na úrovni EÚ alebo národnej. Táto správa o prvých ponaučeniach z pandémie COVID-19 bude tvoriť podklad pre rokovania lídrov na júnovom zasadnutí Európskej rady. Predloží sa Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie. Konkrétne výsledky Komisia predstaví v druhej polovici roka 2021

Tu je desať ponaučení čo treba vylepšiť a čo možno v budúcnosti robiť lepšie:

Rýchlejšie odhaľovanie a účinnejšie reakcie si vyžadujú globálny zdravotný dohľad a zlepšený systém zberu informácií o pandémiách v Európe. Vedúce postavenia preberie EÚ, pričom vylepšený európsky systém zberu informácií o pandémiách začne fungovať v roku 2021.
Jednoznačnejšie a koordinovanejšie vedecké odporúčania → do konca 2021EÚ vymenuje hlavného epidemiológa EÚ
Európska komisia by mala každoročne vypracovať správu o stave pripravenosti.
Núdzové nástroje sa musia dať použiť rýchlejšie a jednoduchšie → EÚ by mala zaviesť rámec na vyhlásenie núdzového pandemického stavu v EÚ a súbor nástrojov pre krízové situácie.
Európska zdravotná únia by sa rýchlo mala stať realitou - ešte do konca roka. Mala by sa posilniť koordinácia a pracovné metódy medzi inštitúciami.
Potrebujeme verejno-súkromné partnerstvá a silnejšie dodávateľské reťazce, ktoré zabezpečia tok kritického vybavenia a liekov. Úrad EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA) by mal byť pripravený vykonávať svoju činnosť začiatkom roka 2022 a čo najskôr by sa mal zriadiť dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu v oblasti zdravia, ktorý by umožnil prelomové inovácie v oblasti liekov. Nástroj EÚ FAB by mal zaručiť stálu kapacitu EÚ vyrábať 500 - 700 miliónov dávok vakcín ročne, pričom polovica z nich by mala byť k dispozícii počas prvých šiestich mesiacov prípadnej pandémie.
Ak chceme rýchlejší, rozsiahlejší a účinnejší klinický výskum, potrebujeme celoeurópsku koncepciu. Mala by sa vytvoriť rozsiahla platforma EÚ pre multicentrické klinické skúšanie.
Schopnosť zvládať situáciu v pandémii závisí od nepretržitých a intenzívnejších investícií do systémov zdravotníctva. Členským štátom by sa mala dostať podpora, aby mohli posilniť celkovú odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti ako súčasť ich investícií zameraných na obnovu a odolnosť.
EÚ by mala naďalej zastávať vedúcu pozíciu v globálnej reakcii, predovšetkým v rámci nástroja COVAX, i pri posilnení celosvetovej zdravotnej bezpečnostnej architektúry. Mali by sa rozvinúť aj partnerstvá pripravenosti na pandémie.
Treba vyvinúť koordinovanejšiu a premyslenejšiu koncepciu boja proti nepodloženým tvrdeniam a dezinformácii.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.06.2021

Únia schválila digitálny COVID preukaz EÚ

Predsedovia troch inštitúcií EÚ, Európskeho parlamentu, Rady EÚ a Európskej komisie, sa dnes zúčastnili na oficiálnom podpísaní nariadenia o digitálnom COVID preukaze EÚ, čím zavŕšili legislatívny proces. Podpísania sa zúčastnili predseda EP David Sassoli, predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a portugalský premiér António Costa. Cieľom digitálneho COVID preukazu EÚ je uľahčiť voľný pohyb v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Všetci Európania majú aj bez preukazu právo na voľný pohyb, ale držitelia preukazu budú mať cestovanie ľahšie, pretože sa na nich nebudú uplatňovať obmedzenia, ako je karanténa. Členské štáty nezavedú pre držiteľov digitálneho COVID preukazu EÚ ďalšie cestovné obmedzenia, pokiaľ takéto opatrenia nebudú potrebné a primerané v záujme ochrany verejného zdravia. Komisia sa okrem toho zaviazala zmobilizovať 100 miliónov eur v rámci nástroja núdzovej podpory na podporu členských štátov pri zabezpečovaní cenovo dostupných testov. Nariadenie sa bude uplatňovať 12 mesiacov od 1. júla 2021.

Digitálny COVID preukaz EÚ bude:

zahŕňať očkovanie proti COVID-19, testovanie a prekonanie ochorenia,
bezplatné a dostupné vo všetkých jazykoch EÚ,
k dispozícii v digitálnom a papierovom formáte,
zabezpečené a bude obsahovať digitálne podpísaný kód QR;

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.06.2021

Viac ako 453 miliónov eur pre Slovensko a Francúzsko na vyrovnanie sa so sociálnymi a ekonomickými dôsledkami koronakrízy

Európska komisia schválila úpravu piatich operačných programov Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Európskeho sociálneho fondu (ESF) pre Slovensko a Francúzsko v rámci plánu REACT-EU, čím ich navýšila o celkovo viac ako 453 miliónov eur. Tieto úpravy operačných programov pomôžu krajinám vyrovnať sa s dôsledkami pandémie koronavírusu, položia základy pre zelenú a digitálnu obnovu a podporia tých najzraniteľnejších v našej spoločnosti. Na Slovensku pomôže navýšenie operačného programu "Efektívna verejná správa" o 85,3 milióna eur zmenšiť tlak na zdravotný systém krajiny. Pre 62 000 doktorov, zdravotných sestier a iných pracovníkov v prvej línii to znamená kompenzáciu za prácu nad rámec štandardných hodín počas pandémie. V ďalšom kroku Slovensko plánuje rozdeliť finančné prostriedky ESF na vybudovanie odolnosti verejnej správy v reakcii na pandemické opatrenia. REACT-EU je súčasťou NextGenerationEU a ponúka ďalšie finančné krytie pre programy politiky súdržnosti vo výške 50,6 miliardy eur (v bežných cenách) počas rokov 2021 a 2022. Opatrenia sú zamerané na podporu odolnosti pracovného trhu, pracovných miest, MSP a rodín s nízkym príjmom, ako aj na položenie nadčasových základov pre zelené a digitálne zmeny a udržateľnú sociálno-ekonomickú obnovu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.06.2021

Komisia víta schválenie aktualizovaného odporučenia o voľnom pohybe v EÚEurópska komisia víta, že Rada EÚ dnes schválila aktualizáciu odporúčania o koordinácii obmedzení voľného pohybu v rámci EÚ. Komisia navrhla túto aktualizáciu 31. mája. Členské štáty sa okrem iného dohodli, že občania, ktorí boli úplne zaočkovaní alebo sa už zotavili z ochorenia COVID-19, by mali byť oslobodení od cestovných obmedzení. Členské štáty sa dohodli aj na vyjasnených a zjednodušených cestovných požiadavkách: Cestujúci z oranžových oblastí by sa pred vycestovaním mali preukázať negatívnym testom, zatiaľ čo od cestujúcich z červených oblastí by sa mohlo vyžadovať, aby podstúpili karanténu, pokiaľ nemajú negatívny test. V odporúčaní sa objasňujú pravidlá pre deti vo veku do dvanástich rokov, pričom sa zabezpečuje jednota podmienok pre rodiny pri cestovaní a stanovuje sa harmonizované obdobie platnosti testov: 72 h v prípade PCR testov a 48 hodín v prípade antigénových rýchlotestov. Vzhľadom na súčasnú epidemiologickú situáciu a pokrok v očkovaní boli upravené aj prahové hodnoty mapy EDCD. Odporúčanie tiež umožňuje členským štátom, aby v rámci "núdzovej brzdy" opätovne zaviedli cestovné opatrenia v prípade zhoršenej epidemiologickej situácie.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

04.06.2021

Začínajú platiť nové pravidlá EÚ v oblasti autorského práva

V pondelok 7. júna uplynie lehota, ktorú majú členské štáty na transpozíciu nových pravidiel EÚ v oblasti autorského práva do vnútroštátnych právnych predpisov. Nová smernica o autorskom práve chráni tvorivosť v digitálnom veku a prináša konkrétne výhody občanom, kreatívnym odvetviam, tlači, výskumníkom, pedagógom a inštitúciám zaoberajúcim sa kultúrnym dedičstvom v celej EÚ. Nová smernica o televíznych a rozhlasových programoch zase uľahčí európskym vysielateľom sprístupňovať niektoré programy v rámci ich online služieb aj cezhranične. Komisia dnes navyše uverejnila usmernenie k článku 17 novej smernice o autorskom práve, v ktorom sa stanovujú nové pravidlá týkajúce sa platforiem na zdieľanie obsahu.

Cieľom týchto dvoch smerníc, ktoré nadobudli účinnosť v júni 2019, je zmodernizovať pravidlá EÚ v oblasti autorského práva a umožniť tak spotrebiteľom a tvorcom vyťažiť maximum z digitálneho sveta, v ktorom sa hudobné streamovacie služby, platformy videa na požiadanie, satelitné služby a IPTV, RSS agregátory a platformy s obsahom nahraným používateľmi stali hlavnými vstupnými bránami ku kreatívnym dielam a k novinovým článkom. Nové pravidlá podnietia tvorbu a šírenie väčšieho množstva hodnotného obsahu a rozšíria možnosti digitálneho používania v kľúčových oblastiach spoločnosti. Zároveň budú chrániť slobodu prejavu a ďalšie základné práva. Po transpozícii na vnútroštátnej úrovni ich môžu začať využívať aj občania a podniky EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

02.06.2021

EK predkladá novú stratégiu na posilnenie a zvýšenie odolnosti schengenského priestoru

Schengenský priestor je domovom viac ako 420 miliónov ľudí, z ktorých takmer 1,7 milióna žije v jednom štáte Schengenu a pracuje v inom. Odstránenie kontrol na vnútorných hraníc medzi schengenskými štátmi je neoddeliteľnou súčasťou európskeho spôsobu života. Voľný tok ľudí, tovaru a služieb je stredobodom Európskej únie a je kľúčom k oživeniu Európy po kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu. Dnešnou stratégiou Komisia hodnotí výzvy, ktorým čelia členské štáty, stanovuje cestu vpred, ktorá zachováva výhody Schengenu a navrhuje spoločné opatrenia na úrovni Únie.

Základom dobrého fungovania schengenského priestoru sú tri piliere: účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ, posilnenie vnútorných opatrení na kompenzáciu absencie kontrol na vnútorných hraniciach, najmä v oblasti policajnej spolupráce, bezpečnosti a riadenia migrácie, a zabezpečenie silnej pripravenosti a správy vrátane dokončenia schengenského priestoru. S cieľom posilniť vzájomnú dôveru pri vykonávaní schengenských pravidiel dnes Komisia takisto predkladá návrh na revíziu schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

02.06.2021

Jarný balík európskeho semestra: Vytvárame podmienky pre pevnú a udržateľnú obnovu

Európska komisia dnes predstavila jarný balík európskeho semestra, v ktorom členským štátom poskytuje fiškálne usmernenia pri postupnom znovuotváraní hospodárstiev. Cieľom týchto usmernení je pomôcť členským štátom, aby obnovili svoje hospodárstva a pritom čo najlepšie využili Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je kľúčovým nástrojom programu NextGenerationEU. Do tohtoročného európskeho semestra prinieslo aktualizačný moment jeho prepojenie na plány členských štátov na podporu obnovy a odolnosti, v ktorých si stanovujú, aké investície a reformy budú financovať z nástroja RRF. Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a schválili navrhované usmernenia. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg s Parlamentom o obsahu balíka a o každom ďalšom kroku v cykle európskeho semestra.

Jarný balík európskeho semestra sa zameriava na:

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky a ďalšie uplatňovanie všeobecnej únikovej doložky
Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve
Riešenie makroekonomických nerovnováh
Správa o sprísnenom dohľade a správy o dohľade po skončení programu
Usmernenia pre politiky zamestnanosti Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

02.06.2021

V akej vode sa v Európe i na Slovensku kúpeme?

Kvalita vody na kúpanie v Európe zostáva vysoká. Tento pozitívny trend je výsledkom viac než 40-ročnej tvrdej práce zanietených odborníkov, vzájomnej spolupráce, uplatňovania smernice EÚ o vode určenej na kúpanie i neustáleho monitorovania lokalít, ktoré pomáha identifikovať oblasti, kde sú potrebné konkrétne kroky. Výročná správa Európskej environmentálnej agentúry a Európskej komisie o vode na kúpanie uvádza, že v roku 2020 splnilo tie najprísnejšie normy EÚ na "výbornú" kvalitu vody takmer 83 % európskych lokalít na kúpanie. Na Slovensku bolo hodnotených 32 lokalít na kúpanie. 87,5 % slovenských monitorovaných lokalít je v súlade s normami minimálnej kvality vôd na kúpanie stanovených v smernici, a preto sú klasifikované ako "dostatočné" alebo lepšie. Výbornú kvalitu preukázalo 18 slovenských lokalít (56,3 %), dobrú kvalitu má 7 lokalít a dostačujúcu majú tri. Žiadna zo slovenských lokalít v roku 2020 nebola hodnotená ako nevyhovujúca ("poor quality").

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.05.2021

838,8 milióna EUR pre Slovensko, Belgicko, Francúzsko a Nemecko na riešenie sociálnych a hospodárskych dôsledkov krízy spôsobenej koronavírusom

Komisia schválila v rámci REACT-EU celkovú sumu 838,8 milióna EUR pre Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Slovensko s cieľom pomôcť pri riešení následkov pandémie koronavírusu. Slovensko získa ďalších 316,8 milióna EUR v rámci Operačného programu ľudské zdroje na podporu vytvárania pracovných miest a opatrení na udržanie pracovných miest, prístupu k vzdelávaniu pre zraniteľné skupiny, zdravotnej starostlivosti a služieb dlhodobej starostlivosti, finančných poradenských služieb a bývania pre bezdomovcov. REACT-EU je súčasťou programu NextGenerationEU a v priebehu rokov 2021 a 2022 poskytuje dodatočné finančné prostriedky vo výške 50,6 miliardy EUR na programy politiky súdržnosti. Opatrenia sa zameriavajú na podporu odolnosti trhu práce, pracovných miest, MSP a rodín s nízkymi príjmami, ako aj na vytvorenie nadčasových základov zelenej a digitálnej transformácie a udržateľnej sociálno-ekonomickej obnovy.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.05.2021

Európania podporujú euro, ale chcú menej eurocentov

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorý uskutočnila Európska komisia, dosiahla verejná podpora eura historicky najvyššiu úroveň. Rekordných 80 % respondentov sa domnieva, že euro je dobré pre EÚ a 70 % si myslí, že euro je pre ich krajinu prospešné. V prieskume sa zúčastnilo približne 17 700 respondentmi z 19 členských štátov eurozóny v období od 22. do 29. marca 2021. Nie len prieskum Eurobarometra, ale aj výsledky otvorenej verejnej konzultácie ukázali zvyšujúcu sa podporu pravidiel zaokrúhľovania a zrušenia jedno- a dvojcentových euromincí. S ich zrušením súhlasí 67 % opýtaných. Z otvorenej verejnej konzultácie o pravidlách zaokrúhľovania vyplýva, že 72 % respondentov nepovažuje jedno- a dve eurocentové mince za užitočné a 71 % sa domnieva, že by sa mali zaviesť pravidlá zaokrúhľovania na najbližších päť eurocentov. Väčšina respondentov sa domnieva, že pravidlá zaokrúhľovania by mali byť povinné (71 %) a harmonizované v eurozóne (77 %). Verejná konzultácia, ktorá bola otvorená 15 týždňov, priniesla 17 033 odpovedí.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.05.2021

Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna

Komisia oficiálne potvrdila, že Európska prokuratúra začne fungovať 1. júna. Európska prokuratúra je zodpovedná za vyšetrovanie a stíhanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ. Ide o prvú nadnárodnú prokuratúru. Tento nový orgán Únie môže tiež vyšetrovať a stíhať akúkoľvek inú nezákonnú činnosť, ktorá je neoddeliteľne spojená s trestným činom poškodzujúcim rozpočet EÚ. Európska prokuratúra bude viesť svoje vyšetrovania a trestné stíhania úplne nezávisle od Komisie, iných inštitúcií a orgánov EÚ, ako aj od členských štátov. Bude dopĺňať prácu ostatných orgánov a agentúr EÚ, ako sú OLAF, Eurojust a Europol, a takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi členských štátov, ktoré sa na Európskej prokuratúre nezúčastňujú. Očakáva sa, že Európska prokuratúra vyšetrí približne 3 000 prípadov ročne.

Vyšetruje a stíha nasledujúce druhy podvodov a iných trestných činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ:

podvody týkajúce sa výdavkov a príjmov,
podvody súvisiace s DPH (ak sa týkajú dvoch alebo viacerých členských štátov a hodnoty viac ako 10 miliónov eur),
pranie špinavých peňazí z aktív pochádzajúcich zo sprenevery rozpočtu EÚ,
aktívna a pasívna korupcia alebo sprenevera, ktoré ovplyvňujú finančné záujmy EÚ,
účasť v zločineckej organizácii, ak je jej činnosť zameraná na páchanie trestných činov poškodzujúcich rozpočet EÚ.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.05.2021

Komisia predkladá usmernenie na posilnenie Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií

Komisia dnes uverejňuje usmernenie o tom, ako by sa mal Kódex postupov proti dezinformáciám, prvý svojho druhu na celom svete, posilniť tak, aby sa stal účinnejším nástrojom na boj proti dezinformáciám. Komisia ním stanovuje svoje očakávania, vyzýva na pevnejšie záväzky signatárov a predpokladá širšiu účasť na kódexe. Vďaka spoľahlivému monitorovaciemu rámcu a jasným ukazovateľom výkonnosti by mali signatári znížiť finančné stimuly pre dezinformácie, posilniť postavenie používateľov, aby sa aktívne podieľali na predchádzaní ich šíreniu, lepšie spolupracovať s overovateľmi faktov vo všetkých členských štátoch a jazykoch EÚ a poskytnúť výskumným pracovníkom rámec pre prístup k údajom. Komisia vyzve signatárov kódexu postupov, aby sa zišli a v súlade s ustanovením kódex posilnili. Takisto vyzve ďalších signatárov, aby sa pripojili ku kódexu. Na tento účel osloví potenciálnych nových signatárov a zainteresované strany.

V usmernení sa apeluje na posilnenie kódexu v týchto oblastiach:
Širšie zapojenie s individuálne prispôsobenými záväzkami
Znížiť hodnotu dezinformácii
Zabezpečiť integritu služieb
Posilniť postavenie používateľov, aby porozumeli dezinformáciám a vedeli ich nahlásiť
Zvýšiť rozsah overovania údajov a poskytnúť výskumným pracovníkom lepší prístup k údajom
Pevný rámec monitorovania
Vytvorenie Centra pre transparentnosť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.05.2021

Vyše 2 miliárd eur na podporu obnovy, odolnosti a rozmanitosti kultúrnych a kreatívnych sektorov

Komisia dnes prijala pracovný program na prvý rok programového obdobia Kreatívnej Európy 2021 - 2027. Tým odštartovala nové opatrenia na podporu kultúrnych a kreatívnych sektorov v Európe i mimo nej. V roku 2021 bude program disponovať doteraz nevídaným rozpočtom vo výške približne 300 miliónov eur. Tieto prostriedky by mali profesionálom a umelcom zo všetkých kultúrnych sektorov pomôcť spolupracovať naprieč disciplínami a hranicami, nájsť viac príležitostí a osloviť nové publikum. Dnešným prijatím sa kladú základy pre prvé výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu. Tieto výzvy budú otvorené pre všetky organizácie, ktoré pôsobia v príslušných kultúrnych a kreatívnych sektoroch. Celkový rozpočet programu na sedem rokov predstavuje 2,4 miliardy eur, čo je oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast o 63 %. Program má takisto zvýšiť konkurencieschopnosť kultúrnych sektorov a zároveň podporiť ich úsilie o väčšiu ekologickosť, digitalizáciu a inkluzívnosť. Osobitná pozornosť sa venuje posilneniu odolnosti a obnovy kultúrnych a kreatívnych sektorov v súvislosti s pandémiou COVID-19.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

20.05.2021

Komisia podpísala tretiu zmluvu so spoločnosťou BioNTech-Pfizer na 1,8 miliardy dávok vakcíny

Európska komisia dnes podpísala tretiu zmluvu s farmaceutickými spoločnosťami BioNTech a Pfizer. Zabezpečuje tak v mene všetkých členských štátov EÚ dodatočných 1,8 miliardy dávok v období od konca roka 2021 do roku 2023. Umožní nákup 900 miliónov dávok súčasnej vakcíny, ako aj vakcíny prispôsobenej na varianty vírusu s opciou na nákup ďalších 900 miliónov dávok. Podľa zmluvy musí byť vakcína vyrobená v EÚ a jej hlavné zložky musia byť takisto získané v EÚ. Okrem toho sa v nej stanovuje, že od začiatku dodávok v roku 2022 bude ich prísun do EÚ zaručený. Vďaka dobre fungujúcej spolupráci so spoločnosťami v rámci súčasných zmlúv a zavedeným opatreniam sa zabezpečia včasné dodávky. Posilnila sa možnosť členských štátov ďalej predávať alebo darovať dávky krajinám v núdzi mimo EÚ alebo prostredníctvom nástroja COVAX, čo prispeje k celosvetovo spravodlivému prístupu k vakcíne. Pokiaľ ide o súčasné a nové únikové varianty SARS-CoV-2, Komisia a členské štáty rokujú o nových dohodách so spoločnosťami z existujúceho portfólia vakcín EÚ, čo by umožnilo nákup dostatočného množstva rýchlo prispôsobených vakcín na posilnenie a predĺženie imunity.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

20.05.2021

Svetový deň včiel: Nová príručka, ktorá pomôže pri vypracúvaní európskych cieľov obnovy prírody

Včely, motýle a iný opeľujúci hmyz sú životne dôležité pre zdravé ekosystémy a ich schopnosť poskytovať nám potravu, čistú vodu, lieky, materiály, rekreáciu a dobré životné podmienky. Vplyvom človeka sa zmenili už tri štvrtiny zemského povrchu a existencia miliónov druhov je preto v ohrození. Súčasný spôsob ochrany prírody nie je dostatočný. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) dnes pri príležitosti Svetového dňa včiel uverejnilo zhrnutie prvého posúdenia stavu ekosystémov v celej EÚ pre tvorcov politík. Správa vypracovaná spoločne s Európskou environmentálnou agentúrou poskytuje vedecky podložené poradenstvo o obnove degradovaných ekosystémov, zlepšovaní monitorovania ich zdravia a vymedzovaní metód na posúdenie ich podmienok. Rok po spustení stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa v správe podporuje úsilie o nasmerovanie európskej biodiverzity na cestu zotavenia. Z posudku vyplýva, že stav všetkých európskych ekosystémov - od lesov po poľnohospodársku pôdu, mestské oblasti, mokrade, rieky, jazerá a moria - je nutné výrazne zlepšiť, aby sa zastavila a zvrátila strata biodiverzity. Príručka poskytuje vedecké dôkazy pre nadchádzajúci návrh Komisie týkajúci sa cieľov obnovy prírody, ktorý sa má predložiť do konca tohto roka.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.05.2021

Komisia vydala dlhopisy v hodnote takmer 90 miliárd eur v rámci nástroja SURE

Európska komisia vydala dva balíky sociálno-investičných dlhopisov vo výške 14,137 miliárd eur. Táto siedma emisia dlhopisov zvýšila celkovú doterajšiu podporu v rámci nástroja SURE na 90 miliárd eur na podporu systémov krátkodobých pracovných miest a udržanie zamestnanosti v devätnástich členských krajinách EÚ. Všetky vydané dlhopisy pritiahli veľký záujem investorov a boli uvedené na trh za výhodných cenových podmienok. Informácie o cenových podmienkach sú k dispozícii online na stránke: sure_7th_dual_tranche_press_release_vff_18052021_final_v2.pdf (europa.eu). Získané finančné prostriedky budú prevedené členským štátom do piatich pracovných dní po vydaní dlhopisu. Krajiny môžu aj naďalej predkladať žiadosti o finančnú podporu v rámci nástroja SURE, ktorý má celkovú kapacitu až 100 miliárd EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.05.2021

Komisia otvorila verejnú konzultáciu o uznávaní rodičovstva medzi členskými štátmi

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu v otázke cezhraničného uznávania rodičovstva. Jej cieľom je zhromaždiť údaje o súčasných problémoch cezhraničného uznávania rodičovstva v EÚ a názory zainteresovaných strán. Výsledky konzultácie budú podkladom pre iniciatívu týkajúcu sa uznávania rodičovstva medzi členskými štátmi, ktorá sa očakáva v roku 2022. Rodičovstvo preukázané v jednej krajine EÚ nemusí byť uznané v inej krajine. To môže viesť k problémom pri cestovaní alebo presťahovaní sa do inej krajiny EÚ a môže ohroziť práva dieťaťa odvodené z rodičovstva (napr. výživné, dedenie). Cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť, aby sa rodičovstvo preukázané v jednej krajine EÚ uznávalo v celej EÚ a aby sa tak zachovali práva detí v cezhraničných situáciách, najmä keď ich rodiny cestujú alebo sa presťahujú v rámci EÚ. Verejná konzultácia bude otvorená do 11. augusta 2021 na stránke: EUSurvey - Survey (europa.eu)

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.05.2021

Komisia navrhuje nový, ambiciózny program zdaňovania podnikov

Európska komisia dnes prijala oznámenie o zdaňovaní podnikov v 21. storočí s cieľom podporiť spoľahlivý, efektívny a spravodlivý systém zdaňovania podnikov v Európskej únii. Stanovuje sa v ňom krátkodobá aj dlhodobá vízia na podporu obnovy Európy po pandémii COVID-19 a na zabezpečenie primeraných verejných príjmov v nadchádzajúcich rokoch. Cieľom je vytvoriť spravodlivé a stabilné podnikateľské prostredie, ktoré môže podporiť udržateľný rast a dosiahnuť rast zamestnanosti v EÚ a zvýšiť našu otvorenú strategickú autonómiu. V oznámení sa zohľadňuje pokrok dosiahnutý v rámci rokovaní skupiny G20/OECD o globálnej daňovej reforme. Dnešné oznámenie je súčasťou širšieho programu daňovej reformy EÚ na nadchádzajúce roky. Okrem reforiem dane z príjmov právnických osôb stanovených v oznámení Komisia čoskoro predloží opatrenia na zabezpečenie spravodlivého zdaňovania v digitálnom hospodárstve. Komisia navrhne digitálnu daň, ktorá bude slúžiť ako vlastný zdroj EÚ. Takisto čoskoro predloží revíziu smernice o zdaňovaní energie a mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach (CBAM) v kontexte balíka "FitFor55" a Európskej zelenej dohody.

Komisia do roku 2023 predloží nový rámec zdaňovania podnikov v EÚ, ktorým sa zníži administratívna záťaž, odstránia sa daňové prekážky a vytvorí sa priaznivejšie podnikateľské prostredie na jednotnom trhu. V dnešnom oznámení sa vymedzuje aj daňový program na nasledujúce dva roky s opatreniami, ktoré podporujú produktívne investície a podnikanie, lepšie chránia vnútroštátne príjmy a podporujú ekologickú a digitálnu transformáciu. Oznámenie pritom vychádza z ambiciózneho plánu stanoveného v akčnom pláne v oblasti daní, ktorý Komisia predložila minulé leto. Komisia dnes prijala aj odporúčanie o domácom zaobchádzaní so stratami. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby podnikom umožnili prenos daňových strát aspoň do predchádzajúceho fiškálneho roka. Z toho budú mať prospech podniky, ktoré boli v rokoch pred pandémiou ziskové, čo im umožní kompenzovať svoje straty v rokoch 2020 a 2021 daňami, ktoré zaplatili pred rokom 2020. Toto opatrenie bude prínosom najmä pre MSP.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.05.2021

Globálny prístup Európy k spolupráci v oblasti výskumu a inovácií: strategický, otvorený a recipročný

Komisia dnes prijala oznámenie o svojom globálnom prístupe k výskumu a inováciám - európsku stratégiu pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. EÚ tým zamýšľa prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o podporu medzinárodných partnerstiev v oblasti výskumu a inovácií, a priniesť inovatívne riešenia, ktoré zaistia, aby naše spoločnosti boli zelené, digitálne a zdravé. EÚ chce ísť v oblasti výskumu a vývoja príkladom a podporovať multilateralizmus, otvorenosť a reciprocitu v rámci spolupráce s ostatnými časťami sveta. EÚ uľahčí globálne reakcie na globálne výzvy, akými sú zmena klímy alebo pandémie, pričom bude dodržiavať medzinárodné pravidlá a základné hodnoty EÚ a posilňovať svoju otvorenú strategickú autonómiu.

Kľúčovým nástrojom vykonávania stratégie bude Horizont Európa, ďalší rámcový program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 - 2027. Kľúčom k úspešnému vykonávaniu stratégie bude úzka koordinácia a spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi. Komisia podporí iniciatívy vychádzajúce z prístupu "Tím Európa", ktoré spájajú úsilie EÚ, členských štátov a európskych finančných inštitúcií. Dôležitým prvkom tohto prístupu budú synergie s inými programami EÚ, ako je Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce - Globálna Európa. Takmer po desiatich rokoch nahradil predchádzajúcu stratégiu nový globálny prístup k výskumu a inováciám s cieľom reagovať na súčasný výrazne odlišný globálny kontext a zosúladiť medzinárodnú spoluprácu EÚ s jej súčasnými prioritami.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.05.2021

Ako bude fungovať Konferencia o budúcnosti Európy

Výkonná rada na Deň Európy, nedeľu 9. mája, schválila rokovací poriadok, ktorý upravuje zloženie a činnosť pléna Konferencie o budúcnosti Európy.

Ide o súbor pravidiel, na základe ktorých by sa mali priority, nádeje a obavy občanov pretaviť - prostredníctvom platformy, panelov a plenárnych zasadnutí Konferencie - do vykonateľných odporúčaní.

Rodovo vyvážené plénum Konferencie o budúcnosti Európy bude pozostávať zo

108 poslancov Európskeho parlamentu,
54 zástupcov Rady (dvaja zástupcovia z každého členského štátu)
troch členov Európskej komisie,
108 rovnocenných zástupcov zo všetkých národných parlamentov krajín EÚ a z občanov,
18 zástupcov z Výboru regiónov a z Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
osem zástupcov sociálnych partnerov
osem reprezentantov občianskej spoločnosti.

Zastúpenia občanov - na práci pléna sa zúčastní 108 občanov, ktorí budú diskutovať o občianskych návrhoch vychádzajúcich z panelových diskusií či mnohojazyčnej digitálnej platformy: 80 zástupcov z prostredia európskych panelových diskusií občanov, z ktorých aspoň tretina bude mladšia ako 25 rokov; 27 z národných panelových diskusií občanov alebo podujatí Konferencie (jeden z každého členského štátu) a napokon predsedníčka Európskeho fóra mládeže.

Do diskusií o medzinárodnej úlohe EÚ bude prizvaný vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Pozvaní môžu byť aj zástupcovia kľúčových zainteresovaných strán.

Konečný výsledok Konferencie bude obsiahnutý v správe spoločného predsedníctva. Trojica inštitúcií by následne mala urýchlene rozhodnúť, ako čo najúčinnejšie - v rámci svojich kompetencií a v súlade so zmluvami EÚ - nadviazať na túto správu konkrétnymi opatreniami.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

03.05.2021

Svetový deň slobody tlače: Komisia podporuje slobodu a nezávislosť médií

Dnes, pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, Komisia opätovne potvrdzuje svoj záväzok podporovať slobodu a pluralitu médií v EÚ aj mimo nej. Schopnosť médií pracovať slobodne a nezávisle patrí medzi kľúčové hodnoty EÚ. Pri tejto príležitosti podpredsedníčka EK pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová uviedla, že Komisia do konca roka členským štátom predloží odporúčania týkajúce sa bezpečnosti novinárov. Tie budú tvoriť súčasť celkového prístupu k podpore médií a demokracie. K pripravovanému odporúčaniu je až do 20. mája 2021 otvorená verejná konzultácia. V decembri minulého roku Komisia po prvýkrát predstavila komplexný európsky prístup k médiám, ktorý vychádza z akčného plánu pre európsku demokraciu a európskeho akčného plánu pre médiá. Komisia okrem toho pracuje aj na iniciatíve na boj proti zneužívaniu súdnych sporov proti novinárom a obhajcom práv. Komisia naďalej monitoruje situáciu vo všetkých členských štátoch EÚ a po prvýkrát vyčlenia prostriedky vo výške minimálne 75 miliónov EUR na podporu plurality médií, žurnalistiky a mediálnej gramotnosti v rámci programu Kreatívna Európa. Komisia v súčasnosti financuje osemnásť projektov týkajúcich sa slobody a plurality médií vo výške takmer 20 miliónov EUR.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

03.05.2021

Komisia navrhuje zmierniť obmedzenia nevyhnutných ciest do EÚ

Európska komisia dnes členským štátom navrhla, aby zmiernili súčasné obmedzenia nie nevyhnutných ciest do EÚ. Pri uvoľnení by mal byť zohľadnený pokrok v očkovacích kampaniach a vývoj epidemiologickej situácie na celom svete. Komisia navrhuje povoliť vstup do EÚ aj pri cestách, ktoré nemajú zásadný význam, a to nielen pre všetky osoby prichádzajúce z krajín s dobrou epidemiologickou situáciou, ale aj pre všetkých ľudí, ktorí boli plne zaočkovaní očkovacou látkou schválenou v EÚ. Tento postup by sa mohol rozšíriť aj na očkovacie látky, pri ktorých bol ukončený proces registrácie na núdzové použitie v rámci Svetovej zdravotníckej organizácie. V súlade s vývojom epidemiologickej situácie, Komisia navrhuje aj zvýšenie pohovej hodnoty počtu nových prípadov ochorenia Covid-19, podľa ktorej sa určuje zoznam rizikových krajín. To by mohlo Rade umožniť rozšíriť zoznam krajín, z ktorých by mohli byť povolené všetky cesty.

Vznik nových variantov koronavírusu si však vyžaduje neustálu ostražitosť. Komisia preto ako protiváhu navrhuje aj nový mechanizmus núdzovej brzdy, ktorý by bol koordinovaný na úrovni EÚ a ktorý by obmedzil riziko prenosu nových variantov koronavírusu do EÚ. Tento mechanizmus členským štátom umožní rýchlo konať a dočasne obmedziť cesty z najviac postihnutých krajín.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

01.05.2021

5. generácia EUROPE DIRECT centier začala svoju činnosť

Centrum EUROPE DIRECT Komárno, ktoré pôsobí v regióne už 16. rok, získalo dôveru Európskej komisie už po 5. raz.

Od 1. mája začala fungovať nová generácia cca. 424 centier EUROPE DIRECT v celej EÚ. Na Slovensku ich bude 12.

"Sme veľmi radi, že na Slovensku bude v novom období fungovať 12 centier: v Senici, Komárne, Nitre, Trenčíne, Banskej Bystrici, Lučenci, Rimavskej Sobote, Žiline, Žilinskom kraji, Poprade, Prešove a Košiciach.

Obzvlášť sa teším, že nám pribudli tri nové centrá, v Rimavskej Sobote, Banskej Bystrici a v Žilinskom kraji. EDčka, ako im familiárne hovoríme, sú významnou súčasťou práce Zastúpenia a plnia nenahraditeľnú úlohu pri našej komunikácii s občanmi. Tešíme sa na vzájomnú spoluprácu a spoločné podujatia, ktoré určite usporiadame, či už virtuálne, a keď to pandemická situácia dovolí, aj na živo zavítame do každého kúta Slovenska." uviedol v tejto súvislosti Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

Tieto centrá prinesú Európsku úniu, jej politiky a hodnoty do všetkých kútov Európy a takisto vytvoria dôležité prepojenie medzi inštitúciami EÚ a občanmi, pomôžu vysvetliť, ako Európa bojuje proti pandémii COVIDu-19, podporuje obnovu prostredníctvom nástroja NextGenerationEU a rieši ekologickú a digitálnu transformáciu. Nová sieť centier EUROPE DIRECT bude poskytovať včasné a objektívne informácie o európskych záležitostiach, ale bude sa usilovať aj o spoluprácu s občanmi, pokiaľ ide o stav a budúcnosť Európskej únie. Úloha a mandát centier EUROPE DIRECT sa v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami zmodernizovali. Nová generácia zorganizuje dialógy s občanmi a celý rad participatívnych podujatí, napríklad v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, a prispeje k rozvoju európskej verejnej sféry. Tieto centrá ponúknu miestnym médiám relevantný obsah o politikách a prioritách EÚ a zapoja ich do svojich činností, aby pomohli Komisii sledovať miestne horúce témy spojené s politikami EÚ. Nové centrá budú podporovať aj aktívne európske občianstvo na školách a skoordinujú sa s ostatnými sieťami EÚ v regiónoch, čím sa zabezpečí ľahší prístup pre občanov, organizácie a podniky.

Od 1. mája nájdete v regióne južnej časti Nitrianskeho a Trnavského VÚC vaše centrum EUROPE DIRECT Komárno na nezmenenej adrese Ul. Eötvösa 12 v Komárne.

29.04.2021

EÚ vylepšuje svoju tvorbu právnych predpisov

Európska komisia dnes prijala oznámenie o lepšej právnej regulácii, v ktorom navrhla niekoľko vylepšení procesu koncipovania právnych predpisov na európskej úrovni. V snahe posilniť obnovu hospodárstva v Európe je dôležitejšie než kedykoľvek predtým vypracúvať právne predpisy EÚ čo najefektívnejším spôsobom a zároveň pri tom zohľadňovať potreby budúcnosti. Kľúčovou je v tomto ohľade spolupráca medzi inštitúciami EÚ, ako aj s členskými štátmi a zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, podnikov a občianskej spoločnosti a to najmä zavedením jednotných "výziev na predloženie dôkazov", ktoré sa budú nachádzaž na vylepšenom portáli Vyjadrite svoj názor. "Komisia už teraz disponuje jedným z najlepších systémov právnej regulácie na svete, no stále je čo zlepšovať. Preto hodláme zintenzívniť naše úsilie, aby sme právne predpisy EÚ zjednodušili a znížili s nimi súvisiace administratívne zaťaženie, pričom chceme optimálnejšie využívať strategický výhľad a podporovať udržateľnosť a digitalizáciu. Ak však máme uspieť, musia za jeden koniec ťahať všetky zainteresované strany a začať tvoriť kvalitné politiky EÚ, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať silnejšiu a odolnejšiu Európu," uviedol v tejto súvislosti Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

V snahe zvládať súčasné i budúce výzvy navrhla Komisia tieto opatrenia:

odstrániť prekážky a byrokratické postupy, ktoré spomaľujú investície a budovanie infraštruktúry 21. storočia;
zaviesť zásadu "jeden za jeden", ktorej cieľom bude minimalizovať administratívne zaťaženie občanov a podnikov
zohľadňovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja s cieľom zabezpečiť, aby všetky predkladané legislatívne návrhy prispievali k Agende 2030 pre udržateľný rozvoj; zlepšovať spôsob, akým lepšia právna regulácia zohľadňuje a podporuje udržateľnosť a digitálnu transformáciu;
začleniť strategický výhľad do tvorby politík

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

29.04.2021

Slovensko predložilo svoj plán obnovy a odolnosti

Komisia dostala od Slovenska konečné znenie plánu obnovy a odolnosti. V pláne sa stanovujú reformy a verejné investičné projekty, ktoré Slovensko plánuje realizovať s pomocou Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Tento nástroj slúži na podporu investícií a reforiem až do výšky 672,5 mld. eur (v cenách z roku 2018). Predloženie plánu je výsledkom niekoľkých mesiacov intenzívneho dialógu medzi Komisiou a slovenskými orgánmi. Slovensko žiada v rámci mechanizmu o granty v celkovej výške 6,6 mld. eur. Plán je rozdelený do piatich hlavných politických priorít: zelená ekonomika; vzdelávanie; veda, výskum a inovácie; zdravie a verejná správa/digitalizácia. Zahŕňa opatrenia na podporu ekologických investícií, najmä do obnoviteľných zdrojov energie, dopravy a budov, a opatrenia na podporu zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a digitalizácie verejnej správy. Projekty zahrnuté v pláne sa vzťahujú na celé trvanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do roku 2026. V pláne sa navrhujú projekty vo všetkých siedmich hlavných oblastiach európskeho záujmu.

Komisia v nasledujúcich dvoch mesiacoch posúdi plán Slovenska na základe jedenástich kritérií stanovených v nariadení o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a jeho obsah pretransformuje do právne záväzných aktov. Posúdenie bude zahŕňať najmä preskúmanie toho, či plán prispieva k účinnému riešeniu všetkých alebo aspoň významnej podskupiny výziev identifikovaných v príslušných odporúčaniach pre jednotlivé krajiny vydaných v kontexte európskeho semestra. Komisia zároveň posúdi, či plán ráta minimálne s 37 % výdavkov na investície a reformy, ktoré podporujú ciele v oblasti klímy, a 20 % výdavkov na digitálnu transformáciu. Rada bude mať spravidla štyri týždne na to, aby prijala návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorý jej predloží Komisia. Ak Rada plán schváli, Slovensku bude možné vyplatiť 13 % zálohových platieb. Platby sú zároveň podmienené nadobudnutím účinnosti rozhodnutia Rady o vlastných zdrojoch, ktoré musia najprv schváliť všetky členské štáty.

Komisia doposiaľ dostala celkovo päť plánov obnovy a odolnosti - od Nemecka, Grécka, Francúzska, Portugalska a Slovenska. Aj naďalej intenzívne spolupracuje s ostatnými členskými štátmi, aby im pomohla pri vypracúvaní kvalitných plánov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

27.04.2021

Migrácia: EÚ chce riadiť dobrovoľné návraty a reintegráciu podľa novej stratégie

Komisia dnes prijala prvú stratégiu EÚ v oblasti dobrovoľných návratov a reintegrácie. Stratégia má podporiť dobrovoľné návraty a reintegráciu ako neoddeliteľnú súčasť spoločného systému EÚ pre návraty, ktorý predstavuje hlavný cieľ Nového paktu o migrácii a azyle. Praktickými opatreniami chce posilniť právny a operačný rámec dobrovoľných návratov z Európy a tranzitných krajín, zlepšiť kvalitu návratových a reintegračných programov, lepšie prepojiť návraty na rozvojové iniciatívy a upevniť spoluprácu s partnerskými krajinami. Spolupráca na dobrovoľných návratoch a reintegrácii je kľúčovou súčasťou partnerstiev pre migráciu a EÚ ju posilní prostredníctvom Nového paktu o migrácii a azyle. EÚ podporí preberanie zodpovednosti za reintegračné procesy v partnerských krajinách budovaním kapacít, školeniami a podporu riadiacich štruktúr, ktoré naplnia hospodárske, sociálne a psychologické potreby navrátilcov. EÚ bude zároveň pokračovať v poskytovaní pomoci pri dobrovoľných návratoch a reintegrácii migrantom, ktorí uviazli v iných krajinách, a v tomto zmysle bude hľadať nové partnerstvá. Napokon EÚ posilní prepojenie medzi reintegračnými programami a inými relevantnými rozvojovými iniciatívami v partnerských krajinách. Komisia zabezpečí koordinovanejšie využívanie finančných prostriedkov dostupných z rôznych fondov EÚ na podporu celého procesu dobrovoľného návratu a reintegrácie.

Dnešná stratégia tvorí súčasť úsilia EÚ o vybudovanie spoločného systému EÚ pre návraty v zmysle Nového paktu o migrácii a azyle. Jej východiskom sú výsledky a skúsenosti získané pri uskutočňovaní národných programov a iniciatív financovaných EÚ v partnerských krajinách vrátane činností Európskej siete pre návrat a reintegráciu, agentúry Frontex a spoločnej iniciatívy EÚ a Medzinárodnej organizácie pre migráciu za ochranu migrantov a reintegráciu.

26.04.2021

Súťažte o Cenu pre občiansku spoločnosť 2021 za opatrenia v oblasti klímy

Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) otvoril súťaž o Cenu pre občiansku spoločnosť za rok 2021. Keďže témou tohto ročníka sú opatrenia v oblasti klímy, EHSV vyberie víťazné projekty spomedzi tvorivých a inovačných iniciatív, ktorých cieľom je podporiť spravodlivú transformáciu na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné voči zmene klímy. Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky organizácie občianskej spoločnosti oficiálne zaregistrované v Európskej únii, ktoré pôsobia na miestnej, regionálnej, národnej alebo európskej úrovni. O cenu sa môžu uchádzať aj jednotlivci s bydliskom v EÚ. Prihlásené iniciatívy a projekty musia byť realizované v EÚ.

Prihlášky je možné podávať do 30. júna 2021, 10.00 hod. (bruselského času). Musí ísť o iniciatívy, ktoré sa už uskutočnili alebo ešte stále prebiehajú. Plánované iniciatívy, ktoré sa nezačnú realizovať do 30. júna 2021, budú zo súťaže vylúčené. Suma v celkovej výške 50 000 EUR sa rozdelí medzi najviac piatich víťazov. Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutoční na plenárnom zasadnutí EHSV 8. - 9. decembra 2021 v Bruseli, ak to zdravotná situácia dovolí. EHSV udelí v roku 2021 Cenu pre občiansku spoločnosť už po dvanásty raz. Každý ročník je zameraný na inú tému, ktorá má pre EÚ osobitný význam, s cieľom odmeniť a povzbudiť iniciatívy občianskej spoločnosti a/alebo jednotlivcov s hmatateľnými výsledkami, ktoré výrazne prispeli k propagácii spoločných hodnôt - pilierov európskej súdržnosti a integrácie. V roku 2020 EHSV svoju Cenu pre občiansku spoločnosť výnimočne nahradil Cenou za občiansku solidaritu, ktorá bola venovaná boju proti pandémii COVID-19.

26.04.2021

Súťaž JUNIOR INTERNET má svojich víťazov

16. ročník konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET pozná svojich víťazov. Tí boli vyhlásení na online podujatí, ktoré sa uskutočnilo 23. a 24. apríla. Pre žiakov základných a stredných škôl z celého Slovenska celoslovenské finále je už tradične odrazovým mostíkom do online sveta. Z prihlásených 330 žiakov s 261 projektami hodnotiaca komisia vybrala do finále 75 žiakov (60 chlapcov a 15 dievčat), ktorí jednotlivo alebo v tímoch prezentovali 61 projektov. Súťažiaci prezentovali svoje projekty z pohodlia svojich domácností prostredníctvom aplikácie Zoom. Mladí ambiciózni tvorcovia webu, grafiky, dizajnu, programátori mobilných aplikácii, blogeri a textári prostredníctvom interaktívnej súťažnej konferencie JUNIOR INTERNET (JI) dostali od AMAVET-u opäť príležitosť zmerať si svoj um s rovesníkmi - žiakmi základných a stredných škôl z celého Slovenska. Už šestnásty rok je pre nich JI odrazovým mostíkom do online sveta. Cenu absolútny víťaz získal projekt www.dentify.sk, ktorého autormi sú Patrik Mosorják, Matúš Rastislav Kuzma a Jakub Bednár. Nad súťažou prijal záštitu Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku záštitu a Ivan Kotuliak, dekan Fakulty informatiky a informačných technológií STU v Bratislave.

16.04.2021

Prvá výzva na predkladanie návrhov na podporu dobrovoľníckej činnosti mládeže

Komisia dnes uverejnila prvú výzvu na predkladanie návrhov v rámci nového Európskeho zboru solidarity na roky 2021 - 2027. Európsky zbor solidarity podporuje mladých ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do dobrovoľníckych činností v rôznych oblastiach - od pomoci ľuďom v núdzi až po podporu činností zameraných na zdravie a životné prostredie v celej EÚ i mimo nej. Tohtoročnou prioritou bude zdravie a cieľom je motivovať dobrovoľníkov, aby pracovali na projektoch zameraných na zvládanie výziev v oblasti zdravia vrátane vplyvu pandémie COVID-19 a následnej obnovy. Tento nový program, ktorý na roky 2021 - 2027 disponuje osobitným rozpočtom vo výške viac ako 1 miliarda eur, ponúka približne 275 000 mladým ľuďom príležitosť pomáhať pri riešení spoločenských a humanitárnych výziev prostredníctvom dobrovoľníckej činnosti alebo zakladaním vlastných projektov v oblasti solidarity. V prvom roku činnosti je k dispozícii viac ako 138 miliónov eur. Program od budúceho roku umožní mladým ľuďom, aby pôsobili ako dobrovoľníci v rámci humanitárnej pomoci na celom svete, čím pomôže riešiť humanitárne výzvy v bezpečných tretích krajinách a podporuje činnosti EÚ v oblasti pomoci v týchto krajinách.

Aby sa organizácie mohli zapojiť do Európskeho zboru solidarity, musia získať značku kvality preukazujúcu, že vykonávajú vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, cieľmi a požiadavkami programu. O financovanie môže požiadať každý verejný alebo súkromný subjekt s pomocou národných agentúr Európskeho zboru solidarity so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu - na Islande, v Lichtenštajnsku, Turecku a Severomacedónskej republike. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu okrem toho priamo požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré vypracovali a vedú. Obdobie podávania žiadostí pre obe výzvy v rámci nového programu na roky 2021 - 2027 sa začína 15. apríla a končí 5. októbra 2021. Žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti solidarity možno predkladať kedykoľvek. Termín na podanie žiadosti o značku kvality pre dobrovoľnícku činnosť v oblasti humanitárnej pomoci je 22. septembra 2021.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

15.04.2021

Do EÚ dorazí dodatočných 50 miliónov dávok vakcín od BioNTech-Pfizer

Európska komisia sa dohodla s farmaceutickým koncernom BioNTech-Pfizer na urýchlenom dodaní ďalších 50 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu Covid-19 v druhom štvrťroku 2021. Tie mal farmaceutický koncern pôvodne dodať až ku koncu roka. Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová uviedla: "Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme podporili očkovanie v Európe, a to aj zvýšením zásob očkovacích látok v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch."

Komisia zároveň otvorila dodatočné rokovania o treťom kontrakte so spoločnosťou, ktoré sa týkajú dodávok vakcín a ich komponentov v rokoch 2022 a 2023.Predsedníčka EK vyzdvihla, že rýchlosť očkovania v Európe sa zvyšuje a dnes EÚ dosiahla 100 miliónov očkovaní, z ktorých viac ako štvrtina predstavuje druhú dávku. To znamená, že v EÚ už máme viac ako 27 miliónov plne očkovaných ľudí.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.04.2021

Komisia je pripravená získať až 800 miliárd EUR na financovanie obnovy

Komisia dnes podnikla kroky na to, aby sa výpožičky v rámci dočasného nástroja na obnovu NextGenerationEU financovali za čo najvýhodnejších podmienok pre členské štáty EÚ a ich občanov. Využije diverzifikovanú stratégiu financovania s cieľom do roku 2026 získať približne 800 miliárd EUR v bežných cenách. Tento prístup, ktorý bude v súlade s najlepšími postupmi štátnych emitentov, umožní Komisii získavať potrebné objemy plynule a efektívne. Zároveň tým do Európy priláka investorov a posilní medzinárodnú úlohu eura.

Prostriedky pre nástroj NextGenerationEU, ktorý je základom reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu, si vypožičiame na kapitálových trhoch. Od teraz do konca roka 2026 naň Komisia plánuje získať až 800 miliárd EUR. To zodpovedá objemu v priemernej výške približne 150 miliárd EUR ročne, čím sa EÚ stane jedným z najväčších emitentov v eurách. Všetky emisie budú splatené do roku 2058. Komisia si vypožičiavala aj predtým, na podporu členských štátov EÚ a tretích krajín, ale objem, periodicita a zložitosť vypožičiavania si prostriedkov na NextGenerationEU si vyžiadali zásadnú zmenu prístupu ku kapitálovým trhom. Tieto nové potreby financovania bude riešiť diverzifikovaná stratégia financovania. Vďaka nej bude Komisia schopná v prípade potreby mobilizovať všetky finančné prostriedky pre členské štáty EÚ a ich občanov za čo najvýhodnejších podmienok. Nástroj NextGenerationEU je základom reakcie EÚ na krízu spôsobenú koronavírusom. Jeho cieľom je prispieť k hospodárskej obnove a tvorbe zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej budúcnosti. EÚ tento nástroj schválila ako súčasť stimulačného balíka vo výške viac ako 2 bilióny EUR (v bežných cenách) alebo 1,8 bilióna EUR (v cenách roku 2018), ktorý zahŕňa aj dlhodobý rozpočet na roky 2021 - 2027. Kľúčovým prvkom nástroja NextGenerationEU je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti - nástroj na poskytovanie grantov a úverov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch EÚ v celkovej hodnote 723,8 miliardy EUR v bežných cenách.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

14.04.2021

Nová stratégia na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi, rozloženie zločineckých obchodných modelov a posilnenie postavenia obetí

Komisia dnes predkladá novú stratégiu v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi (2021 - 2025) zameranú na predchádzanie trestnej činnosti, postavenie obchodníkov s ľuďmi pred súd, ochranu obetí a posilnenie ich postavenia. V rokoch 2017 až 2018 bolo v Európskej únii viac ako 14 000 registrovaných obetí. V celosvetovom meradle dosahujú obchodníci s ľuďmi podľa odhadov ročný zisk vo výške 29,4 miliardy eur. Dopyt po vykorisťovaní má podľa očakávaní pokračovať, pričom obchodníci s ľuďmi presúvajú svoju činnosť do online prostredia a pandémia podľa všetkého vytvára podmienky na intenzívnejšie vykorisťovanie. V dnešnej stratégii sa preto stanovujú opatrenia, ktoré umožnia EÚ a jej členským štátom naďalej posilňovať svoju reakciu.

Stratégia zameriava na tieto aspekty:

Zníženie dopytu, ktorý podporuje obchodovanie s ľuďmi: EK posúdi možnosť stanovenia minimálnych pravidiel EÚ, ktorými sa kriminalizuje využívanie služieb založených na vykorisťovaní obetí obchodovania s ľuďmi, a spolu s vnútroštátnymi orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti zorganizuje preventívnu kampaň zameranú na vysokorizikové odvetvia.
Rozloženie obchodného modelu obchodníkov s ľuďmi online a offline: Komisia bude viesť dialóg s internetovými a technologickými spoločnosťami s cieľom obmedziť využívanie online platforiem na nábor a vykorisťovanie obetí.
Ochrana a podpora obetí a posilnenie ich postavenia s osobitným zameraním na ženy a deti: Cieľom stratégie je zlepšiť včasnú identifikáciu obetí a ich usmernenie na ďalšiu pomoc a ochranu, podporiť programy na posilnenie postavenia obetí a uľahčiť opätovnú integráciu. Komisia bude financovať aj odbornú prípravu zameranú na rodový prístup a potreby detí.
Podpora medzinárodnej spolupráce: Keďže polovicu obetí identifikovaných v EÚ tvoria občania krajín mimo EÚ, kľúčom k riešeniu problému obchodovania s ľuďmi je spolupráca s medzinárodnými partnermi.

Obchodovanie s ľuďmi predstavuje v EÚ aj napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v posledných rokoch, naďalej vážnu hrozbu. Obeťami sú najmä ženy a dievčatá, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania. Keďže obchodovanie s ľuďmi často realizujú organizované zločinecké skupiny, stratégia v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi je úzko prepojená so stratégiou EÚ v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bola dnes takisto predstavená. Ochrana spoločnosti pred organizovanou trestnou činnosťou, ktorá zahŕňa aj boj proti obchodovaniu s ľuďmi, je prioritou stratégie EÚ pre bezpečnostnú úniu. Význam včasnej identifikácie potenciálnych obetí obchodovania s ľuďmi z krajín mimo EÚ sa takisto zdôraznil v novom pakte o migrácii a azyle.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

12.04.2021

Komisia navrhuje oslobodiť od DPH životne dôležitý tovar a služby distribuované Úniou v časoch krízy

Európska komisia dnes navrhla oslobodiť od DPH tovar a služby, ktoré poskytuje Komisia a orgány či agentúry EÚ členským štátom a občanom v prípadoch ak sú distribuované ako súčasť reakcie na núdzovú situáciu v EÚ. Čerpá pritom zo skúseností získaných počas pandémie koronavírusu, kedy sa ukázalo, že DPH účtovaná na niektoré transakcie je v konečnom dôsledku iba nákladovým faktorom pri obstarávaniach, ktorý zbytočne zaťažuje limitované rozpočty. Dnešná iniciatíva preto maximalizuje efektívnosť finančných prostriedkov EÚ, ktoré sa vynakladajú vo verejnom záujme v reakcii na krízy, ako sú prírodné katastrofy a ohrozenia verejného zdravia. Vďaka dnešnému návrhu sa posilnia aj orgány pre zvládanie katastrof a krízové riadenie na úrovni EÚ vrátane tých, ktoré fungujú v rámci zdravotnej únie EÚ či mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Príjemcami môžu byť členské štáty alebo tretie strany, ako sú orgány alebo inštitúcie členských štátov (napríklad nemocnica, vnútroštátny zdravotnícky orgán alebo úrad pre reakciu na katastrofy). Medzi tovar a služby, na ktoré sa navrhovaná výnimka vzťahuje, patria napríklad:

diagnostické testy a testovací materiál, ako aj laboratórne vybavenie,
osobné ochranné prostriedky (OOP), ako sú rukavice, respirátory, rúška, plášte, dezinfekčné prostriedky a vybavenie,
stany, kempingové postele, oblečenie a jedlo,
pátracie a záchranné vybavenie, vrecia s pieskom, záchranné vesty a nafukovacie člny,
antimikrobiálne látky a antibiotiká, antidotá proti chemickým hrozbám, výrobky na liečbu zranení z ožiarenia, antitoxíny, jódové tablety,
výrobky z krvi alebo protilátky,
zariadenia na meranie žiarenia,
vývoj, výroba a obstarávanie potrebných výrobkov, výskumné a inovačné činnosti, tvorba strategických rezerv výrobkov, farmaceutické licencie, karanténne zariadenia, klinické skúšania, dezinfekcia priestorov atď.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

08.04.2021

Konferencia o budúcnosti Európy - spustenie občianskej digitálnej platformy

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy schválila vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy, ktorá občanom z celej Únie umožní zapojiť sa do diskusií o budúcnosti EÚ. Rada sa tiež dohodla na svojich pracovných postupoch a pokročila v prípravách úvodného podujatia konferencie, ktoré je predbežne naplánované na 9. mája, teda na Deň Európy. Vďaka novej viacjazyčnej digitálnej platforme budú mať občania zo všetkých kútov Európskej únie od 19. apríla možnosť vyjadriť svoj názor na akúkoľvek tému, ktorú považujú za dôležitú pre budúcnosť EÚ.

Kľúčové myšlienky budú zhromažďované a analyzované prostredníctvom osobitného mechanizmu spätnej väzby tak, aby mohli byť prediskutované v rámci európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie. Platforma tiež bude informovať o štruktúre a činnosti konferencie, ako aj o zdrojoch pre organizátorov podujatí, ktorých súčasťou bude aj katalóg kľúčových podujatí umožňujúci propagáciu konkrétnej iniciatívy na lokálnej, regionálnej, štátnej či európskej úrovni. Občanom zas umožní ľahké vyhľadávanie zaujímavých akcií prostredníctvom mapy všetkých podujatí.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

07.04.2021

EK vyčlenila 123 miliónov EUR na výskum a inovácie s cieľom bojovať proti hrozbe variantov koronavírusu

Komisia vyčlenila 123 miliónov EUR z programu Horizont Európa na naliehavo potrebný výskum variantov koronavírusu. Komisia vyhlásila nové výzvy, ktoré dopĺňajú predchádzajúce opatrenia zamerané na vývoj liečebných postupov a vakcín prostredníctvom klinických skúšok s cieľom pokročiť vo vývoji sľubných liečebných prípravkov a vakcín proti ochoreniu COVID-19. Tieto núdzové výzvy sa budú zaoberať krátkodobými až strednodobými hrozbami, ako aj prípravou na budúcnosť. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť. Návrhy v rámci týchto výziev možno predkladať od 13. apríla do 6. mája 2021. V súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus musia byť nové riešenia dostupné a cenovo prijateľné pre všetkých. Očakáva sa, že úspešné konzorciá budú spolupracovať s inými príslušnými iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

31.03.2021

Verejná konzultácia k revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov

Komisia spustila verejnú konzultáciu k revízii smernice o energetickej hospodárnosti budov. Tieto právne predpisy budú prepracované s cieľom zosúladiť ich s ambíciou Európskej zelenej dohody stimulovať obnovu budov v EÚ a s cieľom prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Všetky zainteresované strany sa vyzývajú, aby sa v nasledujúcich 12 týždňoch, do 22. júna, podelili o svoje názory na to, ako zvýšiť a zlepšiť obnovu budov, dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky účinný a dekarbonizovaný fond budov a umožniť prístupnejšie a cenovo prijateľnejšie financovanie v rámci plánov obnovy a odolnosti využitím 750 miliárd EUR z plánu obnovy Európy.

Výsledky tejto verejnej konzultácie sa premietnu do legislatívneho návrhu, ktorý sa očakáva do konca tohto roka, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2021. Táto revízia smernice o energetickej hospodárnosti budov je základným prvkom stratégie "vlny obnovy" uverejnenej v roku 2020. Bude súčasťou opatrení, ktoré Komisia predloží na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55% v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a bude sprevádzaná revíziou smernice o energetickej účinnosti.

31.03.2021

Verejná konzultácia o revízii všeobecných farmaceutických právnych predpisov

Komisia začala proces revízie všeobecných farmaceutických právnych predpisov, jednej z hlavných iniciatív Farmaceutickej stratégie pre Európu. V nasledujúcich štyroch týždňoch do 27. apríla môže verejnosť a zainteresované strany vyjadriť svoj názor na kombinovaný plán hodnotenia a úvodné posúdenie vplyvu. Komisia sa bude v nasledujúcich mesiacoch venovať tomuto plánu, bude hodnotiť súčasné všeobecné farmaceutické právne predpisy a posudzovať vplyvy akýchkoľvek zmien. Cieľom Komisie je predložiť legislatívny návrh na revíziu všeobecných farmaceutických právnych predpisov do konca roka 2022.

Farmaceutická stratégia, ktorá bola prijatá v novembri minulého roka ako pilier Európskej zdravotnej únie, je ambiciózny projekt, ktorého cieľom je posilniť zameranie európskeho farmaceutického systému na pacienta a zabezpečiť, aby bol odolný voči budúcim zmenám a prípadným krízam. V stratégii sa zohľadnia aj poznatky získané z pandémie COVID-19, v ktorej sa jasne preukázalo, aké dôležité je zabezpečiť včasný prístup k bezpečným, vysokokvalitným a cenovo dostupným liekom.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

31.03.2021

Verejná konzultácia o revízii daní z tabaku v EÚ

Európska komisia sprístupnila verejnú konzultáciu o pravidlách EÚ v oblasti daní z tabaku s cieľom pripraviť navrhovanú revíziu pre tento rok. Táto iniciatíva je súčasťou Európskeho plánu na boj proti rakovine, ktorý bol predstavený vo februári 2021. Zdaňovanie tabaku v ňom zohráva dôležitú úlohu a mohlo by prispieť napríklad k odrádzaniu mladých ľudí od fajčenia. Pravidlá EÚ týkajúce sa zdaňovania tabakových výrobkov vymedzujú a klasifikujú rôzne tabakové výrobky a stanovujú príslušné minimálne daňové sadzby uplatňované na tabakové výrobky. Rozdiely v sadzbách medzi členskými štátmi vedú k nadmernému cezhraničnému nakupovaniu a k stimulu pre niektorých jednotlivcov a zločinecké organizácie, aby sa zapojili do podvodnej činnosti. Okrem toho súčasné pravidlá nie sú zosúladené s cieľom riešiť vývoj trhu a vstup na trh nových výrobkov, ako sú elektronické cigarety alebo zahrievané tabakové výrobky.

Cieľom revízie je zabezpečiť, aby boli súčasné pravidlá EÚ vhodné na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a vysokej úrovne ochrany zdravia. Všetky zainteresované strany majú možnosť zapojiť sa do verejnej konzultácie do 22. júna 2021. Môžu tak vyjadriť svoj názor na súčasné pravidlá a ich možné zmeny.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

26.03.2021

Komisia víta otvorenie programu EU4Health

Komisia víta otvorenie programu EU4Health, ktorý začal platiť dnes a znamená uvoľnenie 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva.

Program EU4Health významne prispeje k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej Európskej zdravotnej únie.

EU4Health je doposiaľ najväčším programom EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám a mimovládnym organizáciám.

Cieľom EU4Health je:

zlepšiť a podporiť zdravie v Únii,
chrániť obyvateľov Únie pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

EU4Health bude realizovať nová výkonná agentúra - Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

25.03.2021

Ako sme na to s (ne)striedaním času?

28. marca 2021 budeme opäť posúvať ručičky na hodinách o hodinu dozadu a začne platiť režim letného času.

Európsky parlament, ale aj niektoré́ členské́ krajiny apelovali na Európsku komisiu, aby sa téme striedania času venovala a Komisia teda usporiadala celoeurópsku verejnú́ konzultáciu o striedaní letného a zimného času ešte v lete 2018. Zapojilo sa do nej rekordných 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť̌ pravidelné polročné́ striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80 %. Európania medzi dôvodmi na ukončenie striedania času najčastejšie uvádzali: zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný́ cieľ, a to šetrenie energií.

Európska komisia na názor ľudí reagovala a vypracovala v septembri 2018 legislatívny návrh, podľa ktorého by sa striedanie času dvakrát do roka malo zrušiť. Návrh smernice na konci marca 2019 schválil Európsky parlament. Od vtedy sa čaká na dohodu členských štátov aby sa dohodli ako to bude v Únii fungovať, keďže postup vo výbere časových režimov by mal byť koordinovaný.

O tom, ktorý čas a prečo budú krajiny na svojom území používať sa môžu slobodne rozhodnúť. Európska komisia do toho nebude zasahovať.

25.03.2021

Erasmus+: viac ako 28 miliárd eur na podporu mobility a vzdelávania pre všetkých v Európskej únii i mimo nej

Komisia dnes prijala prvý ročný pracovný program Erasmus+ na obdobie 2021 - 2027. Z nového a prepracovaného programu, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (v porovnaní so 14,7 mld. eur v období 2014 - 2020), sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce určené 10 miliónom Európanov všetkých vekových skupín a z akéhokoľvek prostredia. Program pritom v súlade s víziou európskeho vzdelávacieho priestoru v ešte väčšej miere zdôrazňuje inklúziu, zelenú transformáciu a prechod na digitálnu technológiu. Okrem toho program Erasmus+ pod vplyvom pandémie podporí odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy.

Dnešné prijatie ročného pracovného programu pripravuje pôdu pre prvé dnes zverejnené výzvy na predkladanie návrhov v rámci nového programu Erasmus+. Každý verejný alebo súkromný subjekt pôsobiaci v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu. Nový program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom. Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Hlavnými prvkami programu Erasmus+ na roky 2021 - 2027 sú: Inkluzívny Erasmus+, Digitálny Erasmus+, Zelený Erasmus+ a Erasmus+ pre mladých ľudí

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

25.03.2021

Podpora ekologickej poľnohospodárskej výroby

Komisia dnes predstavila akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby a zvýšenia objemu ekologickej akvakultúry.

Jeho cieľom je podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, tak aby podiel poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. V súčasnosti sa ekologicky obhospodaruje približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 - 18 %.

V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % (7,5 miliardy EUR) prostriedkov Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Budúca SPP na obdobie 2023 - 2027 by mala zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 - 58 miliárd EUR.

Výhody:

30 % viac biodiverzity na poliach obhospodarovaných ekologicky,
ekologicky chované zvieratá majú lepšie životné podmienky a podáva sa im menej antibiotík,
ekologickí poľnohospodári majú vyššie príjmy a sú odolnejší,
spotrebitelia vďaka logu ekologickej výroby EÚ presne vedia, čo nakupujú.

Akčný plán obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora a boli v ňom zohľadnené výsledky verejnej konzultácie, ktorá prebiehala od septembra do novembra 2020 a v rámci ktorej svoje odpovede poskytlo celkovo 840 zainteresovaných strán a občanov.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

23.03.2021

Komisia uverejnila štúdiu o zmyslových rozdieloch v potravinových výrobkoch

Európska komisia dnes uverejnila výsledky druhej časti štúdie Spoločného výskumného centra (JRC), ktorá porovnávala kvalitu potravinových výrobkov predávaných pod rovnakou značkou v rámci celej EÚ. Prvá časť štúdie uverejnená v roku 2019 bola zameraná na rozdiely v zložení potravinových výrobkov. Z informácií na obaloch sa v približne jednej tretine výrobkov zistili rozdiely v zložení. Cieľom dnes predloženej druhej časti štúdie bolo zistiť, či tieto rozdiely v zložení môžu byť vnímané ľudským zmyslami.

Dnešné zistenia podporili tvrdenie, že rozdiely v potravinových výrobkoch sa neriadia geografickým modelom. Výsledky, ktoré boli dnes predstavené, zároveň ukazujú, že zmyslové rozdiely sú jasne citeľné, ak existujú veľké rozdiely v zložení výrobku. Napríklad významné rozdiely v obsahu cukru v raňajkových obilninách možno vnímať ako ovplyvňujúce celkovú sladkosť výrobku. Naopak, keď boli rozdiely v zložení malé, odborníci ich nemohli vnímať, napríklad menšie rozdiely v obsahu tuku v zemiakových lupienkoch. Celkovo sa zistili zmyslové rozdiely v 10 z 20 testovaných výrobkov.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Digitálny deň 2021: podpora kľúčových iniciatív európskeho digitálneho desaťročia

Ministri z členských štátov EÚ dnes na online Digitálnom dni 2021 podpísali tri vyhlásenia s cieľom spojiť úsilie a zdroje na podporu medzinárodnej pripojiteľnosti, stimuláciu zavádzania čistých digitálnych technológií a zlepšenie regulačného prostredia pre začínajúce a rozširujúce sa podniky. Tieto konkrétne záväzky pomôžu urýchliť zelenú a digitálnu transformáciu Európy a prispejú k vízii a cieľom európskeho digitálneho desaťročia. Digitálny deň oslavuje v roku 2021 štvrté výročie. Podujatie sa naposledy konalo v roku 2019 a bolo zamerané na inteligentné a udržateľné poľnohospodárstvo, digitalizáciu kultúrneho dedičstva a podporu účasti žien v digitálnom a technologickom sektore. Odvtedy tieto iniciatívy výrazne pokročili.

Na štvrtom ročníku Digitálneho dňa, ktorý organizuje Komisia a portugalské predsedníctvo Rady sa stretli poslanci Európskeho parlamentu, ministri z členských štátov, výkonní predstavitelia odvetvia a viaceré ďalšie zainteresované strany. Zúčastnené členské štáty prijali konkrétne záväzky v troch kľúčových oblastiach:

Pripojiteľnosť: Európa využije svoje dátové brány na posilnenie globálnych sietí pripojiteľnosti
Startupy: Startupy a scaleupy budú môcť využiť osvedčené postupy
Zelená digitálna transformácia: mobilizácia investícií do čistých digitálnych technológií

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Vyhlásenie komisárky Kyriakidesovej po preskúmaní vakcíny AstraZeneca proti Covid-19

V nadväznosti na preskúmanie vakcíny AstraZeneca proti ochoreniu COVID-19, ktoré vykonala Európska agentúra pre lieky 18. marca 2021, komisárka pre zdravie a bezpečnosť potravín Stella Kyriakidesová vydala toto vyhlásenie: "Pre očkovanie je kľúčová bezpečnosť a dôvera v očkovacie látky. Prioritou Komisie bola vždy bezpečnosť a účinnosť každej vakcíny proti ochoreniu COVID-19, ktorá bola schválená na používanie v EÚ. Preto sme zabezpečili, aby všetky vakcíny prešli pred podaním prísnou a nezávislou kontrolou bezpečnosti vykonávanou Európskou agentúrou pre lieky. Na tomto sme absolútne trvali. Podmienečné povolenie EÚ na uvedenie na trh si vyžaduje aj spoľahlivý systém dohľadu nad liekmi, aby sa zabezpečilo, že neprehliadneme žiaden prípadný problém súvisiaci s liekom, aj keď je zriedkavý.

Ako Európska agentúra pre lieky dnes jasne uviedla, prínosy vakcíny v boji proti COVID-19 naďalej prevyšujú riziká vedľajších účinkov. Ide o účinnú a bezpečnú očkovaciu látku, ktorá vo veľkej miere prispieva k úsiliu o riešenie vplyvu ochorenia COVID-19 a veľmi závažných zdravotných rizík nákazy. Očkovanie je jedným z našich najsilnejších prostriedkov na ukončenie pandémie a všetci musíme pokračovať v našom úsilí zabezpečiť čo najrýchlejšie nasadenie a zároveň zabezpečiť, aby dôsledné monitorovanie bezpečnosti pokračovalo v rámci procesu dohľadu nad liekmi v EÚ."

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

19.03.2021

Komisia spustila Európsku radu pre inovácie s cieľom pomôcť pretransformovať vedecké nápady na prelomové inovácie

Európska komisia včera na online podujatí spustila Európsku radu pre inováciu (EIC) s rozpočtom vo výške 10 miliárd EUR (v bežných cenách) na roky 2021 - 2027 s cieľom rozvíjať a rozširovať prelomové inovácie. EIC, ktorá vychádza z úspešného pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020, nie je len novinkou programu Horizont Európa, ale je jedinečná aj vo svete: spojuje výskum nových technológií s programom Akcelerátor a špecializovaným kapitálovým fondom, fondom Európskej rady pre inováciu, aby pomohla rozširovať inovatívne startupy a malé a stredné podniky (MSP). Fondu EIC budú pridelené približne 3 miliardy EUR z rozpočtu EIC. Včera sa okrem toho uverejnil aj prvý ročný pracovný program EIC, ktorý v roku 2021 otvára možnosti financovania vo výške 1,5 miliardy EUR. Zároveň sa začína obdobie podávania prihlášok pre dve ocenenia, a to Cenu EÚ pre ženy inovátorky a Európske hlavné mesto inovácií.

Hlavné novinky Európskej rady pre inováciu

Európska rada pre inováciu (EIC) má viacero prvkov, ktoré jej umožňujú jedinečným spôsobom podporovať priekopnícke podniky a projekty.

Z nástroja EIC Akcelerátor sa podporujú MSP, najmä startupy a spin-off podniky, aby rozvíjali a rozširovali prelomové inovácie.
Tím programových manažérov EIC bude zodpovedný za rozvíjanie vízií pre technologické a inovačné prelomové objavy (ako je bunková a génová terapia, zelený vodík a nástroje na liečbu ochorení mozgu), správu portfólií projektov EIC a združovanie zainteresovaných strán s cieľom pretaviť tieto vízie do praxe.
Nový systém financovania EIC Transformácia pomôže premeniť výsledky výskumu (z nástroja EIC Prieskumník a Európskej rady pre výskum) na inovácie (spin-off podniky, obchodné partnerstvá atď.).
Zavádzajú sa nové opatrenia na podporu žien inovátoriek, medzi ktoré patrí program pre ženy na vedúcich pozíciách.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.03.2021

Koronavírus: spoločná cesta k bezpečnému znovuotvoreniu Európy

Pred zasadnutím európskych lídrov, ktoré sa bude konať 25. marca, Komisia vyzýva členské štáty, aby sa pripravili na koordinovaný prístup k postupnému rušeniu obmedzení spojených s ochorením COVID-19, keď to epidemiologická situácia povolí. V oznámení, ktoré dnes bolo prijaté, sa načrtáva cesta k vyváženej politike a spoločnému prístupu EÚ a zdôrazňujú sa opatrenia potrebné na dosiahnutie stavu, keď budeme môcť obnoviť náš európsky spôsob života, a to bezpečným a udržateľným spôsobom, v rámci ktorého budeme mať vírus pod kontrolou.

Zatiaľ čo epidemiologická situácia si vyžaduje nepretržitú kontrolu až dovtedy, kým sa nedosiahne dostatočná zaočkovanosť, treba na jednotnom trhu vytvoriť podmienky, ktoré umožnia bezpečné a udržateľné znovuotvorenie, aby občania mohli využívať svoje práva a aby sa obnovila hospodárska a sociálna činnosť. Súčasťou tohto procesu je zavedenie digitálneho zeleného osvedčenia týkajúceho sa očkovania, testovania a prekonania ochorenia, využívanie spoločného rámca pre opatrenia reakcie, usmernenie k ďalším testovacím stratégiám, ako je monitorovanie odpadových vôd na účely sledovania variantov, investície do diagnostiky a liečebných postupov. V oznámení sa takisto podčiarkujú opatrenia na vytvorenie globálnej odolnosti prostredníctvom nástroja COVAX a mechanizmu EÚ na spoločné využívanie zásob očkovacích látok.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

18.03.2021

Komisia navrhuje digitálne zelené osvedčenie

Európska komisia dnes predložila návrh na vytvorenie digitálneho zeleného osvedčenia s cieľom uľahčiť bezpečný voľný pohyb občanov v rámci EÚ počas pandémie COVID-19. Digitálne zelené osvedčenie (zaužívané aj ako COVID pas) bude dôkazom o tom, že osoba bola zaočkovaná proti ochoreniu COVID-19, má negatívny výsledok testu, alebo ochorenie COVID-19 prekonala. Bude k dispozícii bezplatne v digitálnom alebo papierovom formáte. Bude obsahovať kód QR na zaistenie bezpečnosti a pravosti certifikátu. Komisia vybuduje digitálnu bránu, aby bolo možné overiť všetky osvedčenia v celej EÚ, a bude podporovať členské štáty pri technickej realizácii osvedčení. Členské štáty budú naďalej zodpovedné za rozhodnutie o tom, od ktorých obmedzení v oblasti verejného zdravia vzťahujúcich sa na cestujúcich upustia, ale takéto výnimky budú musieť uplatňovať rovnakým spôsobom aj na cestujúcich, ktorí sú držiteľmi digitálneho zeleného certifikátu.

Pri cestovaní v EÚ by nárok na digitálne zelené osvedčenie mali mať všetci občania - očkovaní aj neočkovaní. S cieľom zabrániť diskriminácii osôb, ktoré nie sú očkované, Komisia navrhuje vytvoriť nielen interoperabilné potvrdenie o očkovaní, ale aj potvrdenie o teste na COVID-19 a potvrdenie pre osoby, ktoré už prekonali ochorenie COVID-19. Osvedčenia budú obsahovať obmedzený súbor informácií, ako je meno a priezvisko, dátum narodenia, dátum vydania, príslušné informácie o očkovacej látke/teste/prekonaní ochorenia a jedinečný identifikátor. Tieto údaje možno kontrolovať iba na účel potvrdenia a overenia pravosti a platnosti osvedčenia. Digitálne zelené osvedčenie bude platné vo všetkých členských štátoch EÚ a k jeho používaniu môže pristúpiť aj Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Systém digitálnych zelených osvedčení je dočasným opatrením. Pozastaví sa, keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyhlási koniec medzinárodnej núdzovej situácie v oblasti zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19. Aby bol tento návrh do leta pripravený, musí ho urýchlene prijať Európsky parlament a Rada. Zároveň musia členské štáty zaviesť rámec dôvery a technické normy dohodnuté v rámci siete elektronického zdravotníctva, aby sa zabezpečila včasná realizácia digitálnych zelených osvedčení, ich interoperabilita a úplný súlad s ochranou osobných údajov. Cieľom je, aby technická práca a návrh boli dokončené v nadchádzajúcich mesiacoch.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Pozvánka na diskusné fórum : "FAKE NEWS: Ako sa zorientovať medzi dezinformáciami a pravdou?".

Kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku organizuje diskusné fórum "FAKE NEWS: Ako sa zorientovať medzi dezinformáciami a pravdou?".

Diskusné fórum sa bude konať v pondelok 15. marca 2021 o 10:00 hod. Diskusiu môžete sledovať naživo na Youtube, Facebook alebo webovej stránke Kancelárie EP. Na podujatie sa nie je potrebné registrovať.

Na podujatí vystúpia:

Robert Sermek, riaditeľ Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku
Lucia Ďuriš Nicholsonová, poslankyňa Európskeho parlamentu (EKR)
Vladimír Bilčík, poslanec Európskeho parlamentu (EĽS)
Katarína Klingová, senior analytička GLOBSEC
Peter Jančarík, podpredseda OZ Konšpirátori.sk

Moderátorom diskusie bude Vladimír Šnídl z Denníka N.

Súčasťou podujatia bude aj workshop s Kristínou Blažekovou a Jakubom Juskom z OZ Zvol si info.

Podujatie vyvrcholí tematickým kvízom "Pravda o EÚ: poznáte fakty?" pod vedením Dominiky Hajdu, analytičky GLOBSEC.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Komisia ponúka ďalšie štyri milióny vakcín od BioNTech-Pfizer do konca tohto mesiaca

Európska komisia sa dohodla so spoločnosťou BioNTech-Pfizer na dodávke ďalších štyroch miliónov dávok vakcín proti COVID-19, ktoré budú mať členské štáty k dispozícii v nasledujúcich dvoch týždňoch, na zvládanie situácie v problémových oblastiach s koronavírusom, a uľahčenie voľného pohybu na hraniciach. Komisia pozorne sleduje vývoj epidemiologickej situácie v členských štátoch. Napriek súčasnému zníženiu počtu úmrtí v EÚ vďaka očkovaniu starších a najzraniteľnejších osôb, je Komisia znepokojená vznikom viacerých ohnísk nákazy ochorením COVID-19 v celej Únii. Je to spôsobené najmä rozšírením nových variantov, ktoré sú nákazlivejšie. Vakcína od BioNTech-Pfizer sa ukázala ako vysoko účinná proti všetkým v súčasnosti známym variantom vírusu COVID-19.

S cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí reagovať na tento vývoj Komisia rokovala so spoločnosťou BioNTech-Pfizer o možnosti objednať pre členské štáty dodatočné dávky vakcín. Marcové zvýšenie dodávok je výsledkom úspešného rozšírenia výrobných kapacít v Európe, ku ktorému došlo v polovici februára. Členské štáty budú môcť nakúpiť celkom štyri milióny dávok, a to pomerne k počtu ich obyvateľov. Všetky dávky budú dodané do konca marca. Tieto dávky dopĺňajú harmonogram dodávok, na ktorom sa v súčasnosti dohodli členské štáty so spoločnosťou BioNTech-Pfizer.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Humanitárna činnosť: Nové vyhliadky globálnej pomoci EÚ v podmienkach pandémie COVID-19

Komisia dnes navrhla posilniť globálny humanitárny vplyv Európskej únie s cieľom uspokojiť prudko sa zvyšujúce humanitárne potreby umocnené pandémiou COVID-19. V predkladanom oznámení navrhuje sériu kľúčových opatrení, ktoré majú urýchliť humanitárnu pomoc. Zamerať sa pritom chce na rozšírenie zdrojovej základne, podporu priaznivejšieho prostredia pre humanitárnych partnerov a riešenie základných príčin vzniku kríz, na ktoré uplatní prístup Tím Európa. V oznámení opätovne kladie dôraz na medzinárodné humanitárne právo a opisuje, ako sa vysporiadať s dramatickým vplyvom zmeny klímy na humanitárnu oblasť. EÚ vytvorí novú európsku kapacitu v oblasti humanitárnej reakcie, ktorá má umožniť priamu intervenciu v čase humanitárnej krízy tam, kde tradičné mechanizmy humanitárnej pomoci cez partnerov EÚ alebo ich kapacity nebudú účinné alebo dostatočné. V tejto súvislosti bude potrebné zjednodušiť logistiku vrátane dopravy, umožniť združovanie zdrojov a uľahčiť ich nasadenie priamo v teréne.

Pred prijatím dnešného oznámenia zhromaždila Komisia názory občanov z 27 členských štátov o humanitárnej pomoci EÚ. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva, že humanitárna pomoc EÚ sa teší jednoznačnej podpore, pričom až 91 % respondentov sa k humanitárnej činnosti financovanej z prostriedkov EÚ vyjadrilo pozitívne. 83 % respondentov zo Slovenska podporilo humanitárnu pomoc EÚ. Takmer polovica európskych a a 57 % slovenských respondentov je presvedčených, že EÚ by mala zachovať súčasnú úroveň podpory na humanitárnu pomoc, zatiaľ čo štyria z desiatich Európanov sa domnievajú, že toto financovanie by sa malo ešte zvýšiť.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

10.03.2021

Európska komisia druhou emisiou v roku 2021 získala ďalších 9 mld. EUR v rámci nástroja SURE

Európska komisia v rámci svojho programu EÚ SURE na ochranu pracovných miest a pracovníkov a na zmiernenie výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie koronavírusu vydala dlhopis s jednou tranžou vo výške 9 mld. EUR, splatný v roku 2036. Ide o piatu emisiu dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE a o druhú emisiu v roku 2021. Dlhopis vzbudil veľký záujem investorov, vďaka čomu Komisia opäť získala veľmi dobré cenové podmienky, ktoré sa prenášajú priamo na členské štáty EÚ.

Ide o piatu emisiu dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE. Komisia navrhla finančnú podporu pre 19 členských štátov v celkovej výške 90,6 mld. EUR. Očakáva sa, že navrhovaných 230 mil. EUR pre Estónsko Rada schváli v riadnom termíne. Komisia doteraz po štyroch emisiách dlhopisov v rámci nástroja EÚ SURE celkovo vyplatila 53,5 mld. EUR týmto 15 členským štátom: Taliansko, Španielsko, Poľsko, Grécko, Chorvátsko, Litva, Cyprus, Slovinsko, Malta, Lotyšsko, Belgicko, Rumunsko, Maďarsko, Portugalsko a Slovensko. Dlhopisy, ktoré vydala EÚ v rámci nástroja SURE, sú označované ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investorom to dodáva istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely. Získané finančné prostriedky sa prijímajúcim členským štátom poskytujú vo forme úverov, ktoré im pomôžu pokryť náklady priamo spojené s financovaním vnútroštátnych programov skráteného pracovného času a podobných opatrení prijatých v reakcii na pandémiu.

Zdroj: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku

09.03.2021

SÚŤAŽ NAJLEPŠEJ LOKÁLNEJ INVESTIGATÍVY 2021

Organizácia Európsky Dialóg spustila Súťaž najlepšej lokálnej investigatívy 2021, ktoráje jedinečnou príležitosťou pre slovenských novinárov (profesionálov ale aj začínajúcich novinárov či študentov), ktorí chcú spolupracovať na investigatívnych projektoch. Každý z troch víťazných tímov získa grant vo výške 4.000 EUR. Do súťaže sa môžu prihlásiť aj jednotlivci, ktorým v ďalšom kole pomôžeme nájsť kolegov do tímu. Podmienkou je prísť s témou investigatívy, ktorá má lokálny charakter.

K dispozícii sú tri široké tematické okruhy a niekoľko podtém, pričom uchádzači si môžu zvoliť aj inú, ktorú si sami navrhnú.

Ľudské práva
Korupcia
Otázky životného prostredia

Viac informácií o súťaži a jej pravidlách je možné nájsť na našom webe: https://europskydialog.eu/.../sutaz-najlepsej-lokalnej.../

08.03.2021

Medzinárodný deň žien 2021: COVID-19 ohrozuje rodovú rovnosť

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien Komisia uverejnila správu o rodovej rovnosti v EÚ za rok 2021, ktorá poukazuje na negatívny vplyv pandémie COVID-19 na ženy. Pandémia prehĺbila nerovnosti medzi ženami a mužmi takmer vo všetkých oblastiach života, a to v Európe, ako aj mimo nej. Prišli sme tak o ťažko vybojované úspechy z minulých rokov. Rodová rovnosť pritom ešte nikdy nebola tak vysoko na zozname priorít politického programu EÚ a Komisia vynaložila na plnenie stratégie rodovej rovnosti spred roka obrovské úsilie. Komisia dnes začala prevádzku portálu na monitorovanie stratégie v oblasti rodovej rovnosti, cez ktorý sa bude dať lepšie monitorovať a sledovať pokrok v každom z 27 členských štátov.

Členské štáty zaznamenali počas pandémie prudký nárast domáceho násilia: Napríklad vo Francúzsku bolo počas prvého týždňa obmedzenia pohybu nahlásených o 32 % viac prípadov domáceho násilia a Írsko zaznamenalo päťnásobný nárast príkazov na zásah proti domácemu násiliu a španielske orgány oznámili, že počas prvých dvoch týždňov obmedzenia pohybu sa počet volaní zvýšil o 18 %.

Ženy stoja v prvej línii boja proti celosvetovej pandémii: tvoria 76 % pracovníkov v zdravotníctve a sociálnej starostlivosti a 86 % pracovníkov v službách osobnej zdravotnej starostlivosti. S príchodom pandémie zaznamenali ženy v týchto odvetviach bezprecedentný nárast pracovnej záťaže, zdravotných rizík a problémov s rovnováhou medzi pracovným a súkromným životom.

Pandémia vážne zasiahla aj ženy na trhu práce, pretože sú nadmerne zastúpené v odvetviach, ktoré kríza najviac zasiahla (maloobchod, starostlivosť o hostí, starostlivosť a práca v domácnosti). Obmedzenie pohybu má významný vplyv aj na neplatenú starostlivosť a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom: Ženy strávili v priemere 62 hodín týždenne starostlivosťou o deti (v porovnaní s 36 hodinami u mužov) a 23 hodín týždenne pri domácich prácach (15 hodín u mužov). V štúdii z roku 2020 sa zistilo, že počet mužov v orgánoch poverených odozvou na pandémiu výrazne prevyšuje počet žien. Zo 115 osobitných národných pracovných skupín zameraných na boj s ochorením COVID-19 tvorili v 87 krajinách vrátane 17 členských štátov EÚ 85,2 % najmä muži, 11,4 % tvorili najmä ženy a len 3,5 % bolo rodovo vyvážených. Na politickej úrovni tvoria ženy v EÚ len 30 % ministrov zdravotníctva. Pracovnú skupinu Komisie zameranú na krízu COVID-19 vedie predsedníčka von der Leyen a z piatich ďalších komisárov, ktorí sú jej členmi, sú tri ženy.

Napriek tomu, že kríza COVID-19 jej kladie prekážky, Komisia v uplynulom roku vynaložila značné úsilie, aby pokročila vo vykonávaní stratégie pre rodovú rovnosť. Pred rokom prijatá stratégia pre rodovú rovnosť na roky 2020 - 2025 je založená na vízii Európy, v ktorej ženy a muži, dievčatá a chlapci v celej svojej rozmanitosti žijú bez hrozby násilia a stereotypov, môžu prosperovať a zastávať vedúce pozície. Stanovujú sa v nej kľúčové opatrenia na toto päťročné obdobie a Komisia sa v nej zaväzuje prihliadať na aspekty rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ.

04.03.2021

Komisia navrhuje opatrenia na zabezpečenie rovnakej odmeny za rovnakú prácu

Európska komisia dnes prezentovala návrh týkajúci sa transparentnosti odmeňovania, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby ženy a muži v EÚ dostávali za rovnakú prácu aj rovnakú odmenu. Návrh tvorí súčasť politických priorít predsedníčky von der Leyenovej a stanovujú sa v ňom opatrenia týkajúce sa transparentnosti odmeňovania, ako sú informácie o odmeňovaní pre uchádzačov o zamestnanie, právo poznať úroveň odmeňovania pracovníkov, ktorí vykonávajú rovnakú prácu, ako aj povinnosti veľkých spoločností v oblasti podávania správ o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov. Návrhom sa zároveň posilňujú nástroje, ktoré majú pracovníci k dispozícii na uplatňovanie svojich práv, a uľahčuje sa prístup k spravodlivosti. Zamestnávatelia nebudú môcť od uchádzačov o zamestnanie žiadať informácie o ich mzdovej histórii a na žiadosť zamestnancov budú musieť poskytnúť anonymizované údaje o platových podmienkach. Zamestnanci budú mať tiež právo na kompenzáciu za diskrimináciu v odmeňovaní.

Nové opatrenia, v ktorých sa zohľadňuje vplyv pandémie COVID-19 na zamestnávateľov, ale aj na ženy, ktoré boli obzvlášť ťažko zasiahnuté, zvýšia informovanosť o platových podmienkach v rámci spoločností a poskytnú zamestnávateľom a pracovníkom viac nástrojov na riešenie problematiky diskriminácie v odmeňovaní na pracovisku. Tým sa vyrieši celý rad zásadných otázok, ktoré prispievajú k existujúcim rozdielom v odmeňovaní, čo je relevantné najmä počas pandémie COVID-19, ktorá posilňuje rodové nerovnosti a vystavuje ženy väčšiemu riziku chudoby. Dnes uverejnený návrh Komisie bude predložený na schválenie Európskemu parlamentu a Rade. Po jeho prijatí budú mať členské štáty dva roky na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva a na oznámenie príslušných znení Komisii. Po ôsmich rokoch Komisia vykoná hodnotenie navrhovanej smernice.

04.03.2021

Komisia povolila Slovensku viac ako miliardovú podporu na vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla

Európska komisia schválila, v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, plány Slovenskej republiky podporiť výrobu elektriny vo vysokoúčinných kogeneračných zariadeniach napojených na siete diaľkového vykurovania na Slovensku. Slovensko oznámilo Komisii svoj plán podporiť zariadenia kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) pripojených na siete diaľkového vykurovania. Cieľom schémy je zvýšiť alebo udržať vysokú účinnosť existujúcich kogeneračných zariadení, motivovať ich k prechodu z uhlia na zemný plyn alebo obnoviteľné zdroje a stimulovať investície do nových vysoko účinných kogeneračných zariadení. Podpora sa bude poskytovať maximálne 15 rokov a celkový rozpočet schémy predstavuje 1 050 miliónov EUR (70 miliónov EUR ročne). Na získanie podpory podľa schémy nie sú oprávnené uhoľné zariadenia.

Komisia posúdila opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä podľa usmernení z roku 2014 o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, ktoré členským štátom umožňujú za určitých podmienok podporovať vysoko účinnú kombinovanú výrobu s cieľom stimulovať úspory energie. Slovensko preukázalo, že schéma je potrebná na povzbudenie investícií do vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré nie sú za súčasných trhových podmienok udržateľné. Preto Komisia dospela k záveru, že opatrenie je nevyhnutné, pretože bez tejto verejnej podpory by k investíciám nedošlo, a že úroveň podpory je primeraná cieľu.

Po vyriešení prípadných otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií sa verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupní v registri štátnej pomoci pod číslom veci SA.54318 na webovej stránke Komisie venovanej hospodárskej súťaži.

04.03.201

Európsky pilier sociálnych práv: uplatňovanie zásad v praxi

Európska komisia dnes vytýčila svoje ambície pre silnú sociálnu Európu, ktorá kladie dôraz na pracovné miesta a zručnosti pre budúcnosť, a pripravila pôdu pre spravodlivú, inkluzívnu a odolnú obnovu. Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv načrtáva konkrétne opatrenia na ďalšie vykonávanie zásad Európskeho piliera sociálnych práv ako spoločné úsilie členských štátov a EÚ s aktívnou účasťou sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti. Takisto navrhuje hlavné ciele EÚ v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnej ochrany, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Pre Európu je to príležitosť aktualizovať svoj súbor sociálnych pravidiel a zároveň úspešne absolvovať transformáciu, ktorú vyžaduje nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj a socio-ekonomické dôsledky pandémie.

Komisia už začala uplatňovať zásady piliera v praxi tak, že v roku 2020 navrhla iniciatívy týkajúce sa napríklad podpory zamestnanosti mladých ľudí a primeranej minimálnej mzdy. Dnes predkladá aj odporúčanie Komisie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE) s cieľom podporiť oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest. V akčnom pláne sa stanovujú tri hlavné ciele pre EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030:

Malo by byť zamestnaných najmenej 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov.
Na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastniť najmenej 60 % všetkých dospelých osôb.
Počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov.

03.03.2021

Spojme sily na ochranu biodiverzity na celom svete

Pri príležitosti Svetového dňa divej prírody Komisia opätovne vyzvala všetky svetové inštitúcie, aby sa vyjadrili v prospech prírody a pomohli presvedčiť ďalšie vlády, aby zvýšili svoje ambície na kľúčovom pätnástom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (COP 15), ktoré sa uskutoční neskôr v tomto roku. Presne jeden rok, odkedy Komisia založila globálnu koalíciu "Spoločne za biodiverzitu", sa už viac než 200 inštitúcií na celom svete - národné parky, výskumné centrá a univerzity, prírodovedecké múzeá, akváriá, botanické záhrady a zoologické záhrady - pripojilo k boju proti strate biodiverzity. Cieľom Komisie je zvýšiť počet zúčastnených organizácií na viac ako 500. Tieto inštitúcie, ktoré sú súčasťou globálnej koalície, majú vďaka svojim zbierkam a programom vzdelávania a ochrany prírody dôležitú úlohu zvyšovať povedomie verejnosti o dramatických dôsledkoch krízy biodiverzity, ktorej dnes čelíme. Slovensko zastupuje päť inštitúcií zameraných na skúmanie prírody. Medzi partnerov na Slovensku patria: Ústav zoológie a Botanický ústav SAV, Slovenské národné múzeum, Prírodovedecké fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Európska komisia sa pripojila k medzivládnej koalícii vysokých ambícií (HAC) pre prírodu a ľudí, ktorá bola založená na samite "Jedna planéta" v januári tohto roku. Komisia prijala minulý rok v rámci európskej zelenej dohody svoju stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity, ktorej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu na cestu obnovy do roku 2030. Zaväzuje sa v nej vytvoriť v celej EÚ väčšiu sieť účinne riadených chránených oblastí pokrývajúcich 30 % pevniny a 30 % morí, pričom tretina tejto plochy bude prísne chránená. Komisia v súčasnosti pracuje na usmerňujúcich kritériách zriadenia týchto oblastí.

03.03.2021

Komisia aktualizuje odpoveď fiškálnej politiky na pandémiu

Európska komisia dnes prijala oznámenie, v ktorom členským štátom poskytuje základné usmernenia, akú fiškálnu politiku uplatňovať v nadchádzajúcom období. Stanovuje v ňom hlavné zásady správneho koncipovania a kvality fiškálnych opatrení. Komisia zároveň predkladá svoje úvahy o tom, či deaktivovať všeobecnú únikovú doložku alebo pokračovať v jej uplatňovaní. Oznámenie načrtáva smerovanie celkovej fiškálnej politiky v strednodobom horizonte, a pritom zohľadňuje aj vplyv Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Dôveryhodné fiškálne politiky, ktoré zmierňujú krátkodobé dôsledky pandémie koronavírusu a podporujú obnovu sú dôležité pre zabezpečenie koordinovanej a jednotnej politickej reakcie na súčasnú krízu.

V oznámení sa uvádza, že fiškálna politika by mala byť aj naďalej ostražitá a mala by sa prispôsobovať vývoju situácie. Varuje pred predčasným stiahnutím fiškálnej podpory, ktorá by sa mala zachovať v tomto aj budúcom roku. Uvádza sa v ňom, že keď sa podarí zmierniť zdravotné riziká, fiškálne opatrenia by sa mali lepšie dlhodobo zacieliť na podporu odolnej a udržateľnej obnovy a fiškálne politiky by mali zohľadniť vplyv RRF. Toto usmernenie uľahčí členským štátom prípravu programov stability a konvergenčných programov, ktoré by mali predložiť Komisii v apríli 2021. Komisia usmernenia podrobnejšie rozpracuje v jarnom balíku európskeho semestra.

03.03.2021

Diskusie na vysokej úrovni o naliehavých otázkach pre odvetvie batérií

Podpredseda EK Maroš Šefčovič a komisár Thierry Breton sa včera stretli so zástupcami priemyslu európskeho hodnotového reťazca batérií. Diskutovali o najnaliehavejších otázkach, týkajúcich sa domácich dodávok surovín a ich spracovania, pokročilých materiáloch pre batérie, kapacitách recyklácie batérií a nedostatku zručností. Ich vyriešenie by pomohlo k posilneniu dynamiky a investícií do tohto sektora a podporu rozširujúceho sa trhu s elektronickou mobilitou v Európe. V roku 2020 zaznamenal predaj elektrických vozidiel historické maximum. Predstavovali 10,5 % všetkých nových registrovaných vozidiel.

"Táto diskusia je mimoriadne aktuálna, keďže naše členské štáty dokončujú svoje národné plány na podporu obnovy a odolnosti. Vyzývam ich, aby do plánov zahŕňali investície do surovín a progresívnych materiálov, ale aj programy rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností," uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. V celom hodnotovom reťazci batérií by do roku 2025 malo vzniknúť približne 800 000 voľných pracovných miest. "Vzniká tu trojaká nevyhnutnosť - nielen začať a realizovať vznikajúce priemyselné projekty, ale aj podporovať transformáciu európskeho automobilového priemyslu a posilniť sociálny rozmer nášho oživenia," dodal Šefčovič.

02.03.2021

Komisia podporí osem reformných projektov na Slovensku zameraných na zvýšenie počtu pracovných miest a udržateľný rast

Komisia dnes vo všetkých 27 členských štátoch schválila 226 projektov, ktoré podporia ich úsilie pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych reforiem na posilnenie rastu. Tieto podporné opatrenia sa realizujú v rámci Nástroja technickej podpory a na rok 2021 budú mať na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Európskej únii celkový rozpočet vo výške 102,6 milióna EUR. Na Slovensku bude v prvej fáze podporených osem projektov v oblasti zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, energetiky, ekologickej transformácie, zdaňovania, boja proti praniu špinavých peňazí a verejných výdavkov. Komisia takisto buduje kapacity na pomoc pri vykonávaní národného plánu podpory obnovy a odolnosti.

Nástroj technickej podpory je hlavným nástrojom Komisie na poskytovanie technickej podpory reforiem v EÚ. Je súčasťou viacročného finančného rámca na roky 2021 - 2027 a Plánu obnovy pre Európu. S vykonávaním plánov podpory obnovy a odolnosti súvisí celkovo viac ako 60 % predbežne vybraných projektov Nástroja technickej podpory na rok 2021, zatiaľ čo 30 % sa zameriava na zelenú dohodu a 44 % na digitálnu transformáciu. Nástroj technickej podpory takisto pomáha členským štátom účinne riešiť výzvy identifikované v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny.

02.03.2021

Ochrana európskych spotrebiteľov: Safety Gate efektívne pomáha sťahovať nebezpečné výrobky na ochranu proti COVID-19 z trhu

Európska komisia dnes uverejnila svoju výročnú správu o systéme Safety Gate, teda o systéme EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečnom spotrebnom tovare, ktorý pomáha sťahovať nebezpečné nepotravinové výrobky z trhu. V správe sa uvádza, že počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe upozornení, z roka na rok rastie. Zatiaľ čo v roku 2019 to bolo 4 477 opatrení, v roku 2020 rekordných 5 377. Až 9 % všetkých upozornení vydaných v roku 2020 sa týkalo výrobkov súvisiacich s COVID-19, najmä ochranných rúšok, ktoré neposkytovali dostatočnú ochranu. K ďalším nebezpečným výrobkom, ktoré boli v súvislosti s COVID-19 v systéme Safety Gate oznámené, patrili napríklad dezinfekčné prostriedky obsahujúce toxické látky, ako metanol, ktorý môže spôsobiť slepotu a po požití dokonca až smrť, či UV žiariče, ktoré užívateľov vystavovali silnému žiarenia spôsobujúcemu podráždenie pokožky.

Komisia prostredníctvom ocenenia EÚ za bezpečnosť výrobkov odmeňuje podniky, ktoré v oblasti ochrany spotrebiteľov idú nad rámec stanovených požiadaviek. Tento ročník udeľovania tohto ocenenia bude zameraný na iniciatívy v oblasti ochrany zraniteľných skupín spotrebiteľov a na využívanie nových technológií na zvýšenie bezpečnosti spotrebiteľských výrobkov. Lehota na podávanie prihlášok, ktorá začala plynúť včera, končí 30. apríla.

01.03.2021

Vzdávame úctu odvahe v žurnalistike: Prihlasovanie do ceny Lorenza Nataliho za žurnalistiku

Od dnešného dňa je možné podávať prihlášky do súťaže o jednu z najvýznamnejších novinárskych cien na svete - cenu Lorenza Nataliho za žurnalistiku. Táto cena sa pod záštitou Európskej komisie udeľuje novinárom z celého sveta za ich odvážne spravodajstvo a príbehy o ľuďoch a planéte, ktoré poukazujú na niektoré z najväčších výziev dneška a upozorňujú na inšpirujúce spôsoby ich riešenia. Cenou Lorenza Nataliho za žurnalistiku sa už takmer tri desaťročia oceňujú kvalitné a odvážne správy o pálčivých otázkach, ako sú boj proti nerovnosti a chudobe, podpora udržateľného rozvoja ale aj ochrana životného prostredia, či ľudských práv. Prihlásiť sa môžete online do 19. apríla 2021. Víťazov z každej kategórie vyberá veľká porota zložená z uznávaných novinárov a odborníkov na medzinárodný rozvoj z celého sveta a odmení ich sumou 10 000 eur.

Kto sa môže prihlásiť?

Ak ste novinár alebo novinárka, môžete sa prihlásiť v jednej z týchto troch kategórií:

Hlavná cena: za príspevok uverejnený v médiu so sídlom v jednej z partnerských krajín Európskej únie;
Európska cena: za príspevok uverejnený v médiu so sídlom v členskom štáte Európskej únie;
Cena pre najlepšieho začínajúceho novinára: za príspevok od novinára mladšieho ako 30 rokov uverejnený v médiu so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v niektorej z jej partnerských krajín.

01.03.2021

Od 1. marca 2021 platia nové energetické štítky EÚ

Od dnes, 1. marca 2021, platí vo všetkých kamenných predajniach a internetových obchodoch úplne nová verzia všeobecne uznávaného energetického štítku EÚ s cieľom pomôcť spotrebiteľom v EÚ znížiť ich účty za energiu a obmedziť uhlíkovú stopu. Nové štítky sa spočiatku budú vzťahovať na štyri kategórie výrobkov - chladničky a mrazničky, umývačky riadu, práčky a televízne prijímače (a iné externé monitory). Ďalšie kategórie produktov, ako sú žiarovky a svietidlá ich začnú používať 1. septembra a v nasledujúcich rokoch sa bude použitie nových štítkov ďalej rozširovať. Najdôležitejšou zmenou je návrat k jednoduchšej stupnici od A po G, ktorá je prísnejšie navrhnutá tak, aby len málo produktov dosiahlo úroveň A. Dôvodom je narastajúce množstvo výrobkov, ktoré dosahovali triedu A+, A++ alebo A+++. Energeticky najúčinnejšie produkty, budú po novom patriť do tried B, C alebo G. Nové štítky obsahujú QR odkaz prepojený na celoúnijnú databázu výrobkov.

Od 1. marca nadobudne platnosť aj niekoľko pravidiel týkajúcich sa ekodizajnu, najmä pokiaľ ide o opraviteľnosť a povinnosť výrobcov mať k dispozícii náhradné diely niekoľko rokov po tom, čo sa výrobky prestanú na trhu predávať. Štítky majú jednotnejšie a modernejšie ikony a obsahujú viac informácií. Napríklad v prípade práčky sa zo štítku dozvieme aj spotrebu vody, energie a trvanie pracieho cyklu. Nové kategórie štítku so zmenenou stupnicou boli odsúhlasené po dôkladnom a plne transparentnom konzultačnom procese s úzkym zapojením zainteresovaných strán a členských štátov vo všetkých fázach, po kontrole zo strany Rady a Európskeho parlamentu a s dostatočným zapojením výrobcov a ich informovaním.

25.02.2021

Online platformy prijali viac opatrení na boj proti dezinformáciám o očkovaní

Európska komisia dnes zverejnila nové správy od spoločností Facebook, Google, Microsoft, Twitter, TikTok a Moziila, ktoré sú signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Správy poskytujú prehľad vývoja opatrení prijatých v januári 2021. Vyplýva z nich, že spoločnosť Google rozšírila svoj vyhľadávač, tak aby poskytoval informácie o vakcínach a zoznam vakcinačných látok, ktoré sú povolené v lokalite, kde sa používateľ nachádza. Táto funkcia je dostupná v 23 krajinách EÚ. TikTok zaznamenal použitie tagu "vakcína proti Covid-19" vo viac ako piatich tisícoch svojich videí v rámci Únie a spoločnosť Microsoft sa podieľala na kampani #VaxFacts, ktorá poskytuje bezplatné rozšírenie prehliadača, ktoré používateľov chráni pred dezinformáciami o vakcínach proti koronavírusu. Mesačný program podávania správ bol nedávno predĺžený a bude pokračovať do júna 2021. Cieľom je, aby online platformy prevzali väčšiu zodpovednosť za to, aby škodlivé a nebezpečné dezinformácie (domáce aj zahraničné) neohrozovali náš spoločný boj proti koronavírusu a samotné očkovanie.

25.02.2021

Väčšia mobilita pracovnej sily by mohla pomôcť EÚ uspokojiť dopyt po zdravotníckych a dlhodobých opatrovateľoch

Pracovná sila Európskej únie v zdravotnej oblasti a v oblasti dlhodobej starostlivosti bude musieť v rokoch 2018 až 2030 narásť o 11 miliónov pracovníkov na to, aby uspokojila požiadavky starnúcej spoločnosti. Vyplýva to zo správy, ktorú dnes uverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC) Európskej komisie. Domáce vzdelávanie a podpora odbornej prípravy sú schopné uspokojiť časť dopytu, no čoraz dôležitejšiu úlohu zohráva pracovná mobilita a migrácia. V roku 2018 pracovali v krajinách iných, ako je krajina ich pôvodu, v danej oblasti takmer dva milióny pracovníkov. JRC odporúča integrovať súčasné spôsoby migrácie pracovnej sily s ohľadom na potreby týchto oblastí. To by mohlo podporiť toky mobility a poskytnúť výhody krajinám pôvodu ako aj cieľovým krajinám. Uľahčilo by to aj uznávanie kvalifikácií a úplnú aktiváciu zručností migrujúcich pracovníkov v EÚ.

Komisia prijala súbor iniciatív na podporu krajín EÚ pri riešení výziev súvisiacich so starnutím obyvateľstva a ich vplyvom na sektory zdravotnej a dlhodobej starostlivosti. Na túto tému Komisia otvorila širokú verejnú konzultáciu, ktorá sa venuje aj tomu, ako vybudovať odolné systémy starostlivosti. Ide o prvé kroky smerom k vybudovaniu Európskej zdravotnej únie. Dôležitou iniciatívou je aj akčný plán Európskeho piliera sociálnych práv, ktorý poskytne kompas na riešenie sociálnych a hospodárskych výziev našej doby, vrátane demografických zmien.

24.02.2021

Komisia navrhuje predĺžiť súčasné pravidlá roamingu o ďalších 10 rokov

Komisia dnes navrhla nové nariadenie o roamingu, aby mohli občania pri cestovaní v EÚ naďalej využívať roaming bez dodatočných poplatkov. V situácii, keď sa neodporúčajú cesty, ktoré nie sú nevyhnutné, ide o významný krok v príprave na lepšiu budúcnosť. Novým nariadením sa predĺži platnosť súčasných pravidiel, ktorá sa skončí v roku 2022, o ďalších 10 rokov. Takisto zabezpečí lepšie roamingové služby pre cestujúcich. Spotrebitelia budú mať napríklad v zahraničí nárok na rovnako kvalitné a rýchle mobilné sieťové pripojenie ako doma, ak sú k dispozícii rovnocenné siete. Nové pravidlá zabezpečia aj efektívny prístup k tiesňovým službám vrátane lepšej informovanosti o alternatívnych prostriedkov pre ľudí so zdravotným postihnutím a zvýšia informovanosť spotrebiteľov o možných poplatkoch za využívanie služieb s pridanou hodnotou v rámci roamingu.

24.02.2021

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy

Európska komisia dnes prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy, v ktorej vytýčila smerovanie príprav na nevyhnutné dôsledky zmeny klímy. EÚ robí všetko, čo je v jej silách, aby zmiernila zmenu klímy, a to na svojom území i na medzinárodnej scéne. Na nevyhnutné dôsledky sa však musíme pripraviť. Zmena klímy si v Európe a na celom svete už vyberá svoju daň - či v podobe smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Dnes predložené návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 a ich účelom je preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a začať plány aj realizovať. Zmena klímy ovplyvňuje nielen hospodárstvo, ale takisto zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2 500 obetí na životoch.

Komisia vyzýva všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy, na území EÚ i mimo nej, aby sa zapojili do opatrení pri adaptácii na zmenu klímy. Cieľom je vybudovať spoločnosť odolné proti zmene klímy a prehĺbenie poznatkov o klimatických vplyvoch a riešeniach adaptácie. Zároveň sa zintenzívni plánovanie adaptácie a posudzovanie rizík spojených so zmenou klímy, ako aj podpora odolnosti proti zmene klímy na celom svete. Riešením by mohla byť práve inteligentnejšia, pohotovejšia a systémovejšia adaptácia.

23.02.2021

EÚ založí nové európske partnerstvá a investuje takmer 10 miliárd eur do zelenej a digitálnej transformácie

Komisia dnes navrhla založiť 10 nových európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo priemyslom. Cieľom je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. EÚ poskytne finančné prostriedky vo výške takmer 10 miliárd eur a partneri vyčlenia aspoň rovnakú sumu investícií. Očakáva sa, že tento kombinovaný príspevok zmobilizuje dodatočné investície na podporu dvojakej transformácie a bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie i spoločnosť. Cieľom navrhovaných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev je zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na infekčné choroby, vyvinúť účinné nízkouhlíkové lietadlá pre čisté letectvo, podporovať využívanie obnoviteľných biosurovín pri výrobe energie, zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti digitálnych technológií a infraštruktúr a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

23.02.2021

EÚ podporí cezhraničný transfer zdravotníkov na Slovensko

Európska únia koordinuje nasadenie zdravotníckych tímov, ktoré majú pomôcť s liečbou pacientov s COVID-19 na jednotkách intenzívnej starostlivosti na Slovensku. Žiadosť o túto pomoc predložilo Slovensko prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany. Rumunsko ponúklo tím piatich doktorov a deviatich zdravotných sestier špecializovaných na intenzívnu zdravotnú starostlivosť, ktorí na Slovensko dorazia v stredu 24.2.2021. "Chcel by som poďakovať Rumunsku za vyslanie tímu zdravotníkov, ktorí budú pomáhať pri liečbe pacientov s ochorením COVID v Bratislave. Takto vyzerá solidarita EÚ v praxi," uviedol komisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič. Členské štáty EÚ môžu požiadať aj o finančnú pomoc na prevoz pacientov a dopravu zdravotníckeho personálu prostredníctvom nástroja núdzovej podpory v rámci Únie. Komisia tak od začiatku pandémie koronavírusu pomohla prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany a rezervy rescEU už 13 členským štátom a zúčastneným krajinám.

18.02.2021

Slovensko pred Súdny dvor z dôvodu zlej kvality ovzdušia

Európska komisia dnes rozhodla, že postúpi Súdnemu dvoru prípad týkajúco sa Slovenska. Dôvodom je zlá kvalita ovzdušia, presnejšie vysoká úroveň tuhých častíc (PM10) v ovzduší.

Členské štáty EÚ sú od roku 2005 povinné, na základe právnych predpisov EÚ (smernica 2008/50/ES), dodržiavať stanovené limity týchto častíc v ovzduší. Ak ich prekročia, majú povinnosť čo najskôr situáciu napraviť.

Údaje poskytnuté Slovenskom potvrdzujú systematické prekračovanie denných limitných hodnôt PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj v rokoch 2005 - 2019 (okrem roku 2016) a v aglomerácii Košice v rokoch 2005 - 2019 (okrem rokov 2015 a 2016).

Nepreukázalo sa, že by opatrenia zamerané na kvalitu ovzdušia predložené Slovenskom boli včasné a účinné na zníženie miery znečistenia v rámci dohodnutých limitov, a neprispievajú ani k tomu, aby sa obdobia prekračovania hodnôt čo najviac skrátili, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ. Slovensko tak neprijalo primerané opatrenia na zníženie koncentrácií PM10 v zóne kvality ovzdušia Banskobystrický kraj, aglomerácii Košice a zóne kvality ovzdušia Košický kraj.

Komisia preto postupuje prípad Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie.

Znečistenie ovzdušia má veľký vplyv na ľudské zdravie, len na Slovensku dôjde ročne k takmer 5000 predčasným úmrtiam, ktoré sa dajú pripísať znečisteniu ovzdušia tuhými časticami.

18.02.2021

"Liptovské droby" sú ďalšou slovenskou špecialitou s chráneným zemepisným označením.

Liptovské droby sú špecifickým druhom jaterníc vyrábaných starou remeselnou metódou. Špecifickosť výrobku predstavuje zemiaková náplň so škvarkami, korením a plnená do prírodných bravčových alebo hovädzích čriev. Sú typické pre región Liptova

Žiadosť o zápis zemepisného označenia "Liptovské droby" vychádza z pôdnoklimatických podmienok, histórie regiónu a tradícií, je založená na know-how miestnych výrobcov a dobrom mene výrobku.

Viac sa dozviete tu:

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=CELEX:52020XC0929(04)&from=EN

17.02.2021

Európa sa pripravuje na zvýšenú hrozbu variantov koronavírusu

Európska komisia dnes predložila okamžité opatrenia, ktoré majú pripraviť Európu na zvýšenú hrozbu koronavírusových mutácií. Nový európsky plán pripravenosti v oblasti biologickej obrany proti ochoreniu Covid-19 s názvom HERA Incubator je založený na spolupráci výskumných pracovníkov, biotechnologických spoločností, fabrík a verejných orgánov v EÚ s cieľom včas odhaliť nové varianty vírusu, motivovať k vývoju nových vakcín, urýchliť proces ich schvaľovania a zabezpečiť rozšírenie výrobných kapacít.So zvýšeným výskytom nových mutácií stúpa riziko nákazy a nastávajú problémy s výrobnými kapacitami. Nový plán má uľahčiť komunikáciu a spoluprácu vládnych orgánov s priemyslom, ktorý je zapojený do dodávateľského reťazca vakcín. HERA Incubator bude aj v budúcnosti slúžiť ako plán dlhodobej pripravenosti EÚ na mimoriadne situácie v oblasti zdravotníctva.

Niektoré kľúčové opatrenia:

Odhaľovať, analyzovať a posudzovať mutácie:

Vypracovanie špecializovaných testov pre nové varianty + podpora genómového sekvenovania v členských štátoch - financovanie EÚ najmenej 75 miliónov EUR;
Dosiahnutie cieľa 5 % sekvenovania pozitívnych testov s cieľom pomôcť identifikovať varianty, monitorovať ich šírenie a preskúmať ich vplyv na prenosnosť;
Zintenzívnenie výskumu a výmeny údajov o variantoch s financovaním vo výške 150 miliónov EUR;
Spustenie siete klinických skúšok VACCELERATE COVID-19, ktorá spája 16 členských štátov EÚ a päť pridružených krajín vrátane Švajčiarska a Izraela, aby si vymieňali údaje a postupne zahŕňali deti a mladých dospelých ako účastníkov klinického skúšania.

Urýchliť schvaľovanie prispôsobených vakcín:

Zvýšiť výrobné kapacity vakcín proti COVID-19 a podporovať výrobu ďalších očkovacích látok zameraných na nové varianty.

12.02.2021

Komisia uverejnila dodatočný usmerňujúci vzor štátnej pomoci na podporu digitalizácie spravodajských médií

Európska komisia uverejnila ďalší usmerňujúci vzor štátnej pomoci s cieľom pomôcť členským štátom pri navrhovaní ich národných plánov podpory obnovy a odolnosti v súlade s pravidlami EÚ o štátnej pomoci, pokiaľ ide o podporu digitalizácie spravodajských médií. Nadväzuje tak na uverejnenie jedenástich usmerňujúcich vzorov štátnej pomoci v decembri 2020. V rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti bude musieť každý národný plán vyčleniť minimálne 20 % výdavkov na podporu digitálnej transformácie. Podpora digitálnej transformácie spravodajských médií je nevyhnutná na rozvoj životaschopnosti sektora a na podporu dlhodobého rozvoja online médií a elektronického publikovania. Členské štáty môžu používať osobitnú e-mailovú schránku a horúcu linku, ktorú zriadila Komisia, na otázky týkajúce sa tejto a iných usmerňujúcich šablón.

12.02.2021

Komisia prijala technické usmernenia na ochranu životného prostredia

Európska komisia dnes predstavila svoje technické usmernenie týkajúce sa uplatňovania zásady "výrazne nenarušiť" podľa nariadenia o Mechanizme na podporu obnovy a odolnosti (RRF). Ten je kľúčovým nástrojom NextGenerationEU a poskytne 672,5 miliardy EUR vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. Cieľom usmernenia je podporiť členské štáty pri zabezpečovaní toho, aby všetky investície a reformy, ktoré navrhujú financovať z RRF, výrazne nepoškodzovali environmentálne ciele EÚ v zmysle nariadenia o taxonómii. Dodržiavanie zásady "výrazne nenarušiť" je predpokladom pre schválenie plánov Komisiou a Radou. Európska komisia úzko spolupracuje s orgánmi členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby k predloženiu plánov viedol hladký a rýchly proces. Podpora ekologickej transformácie je jedným z kľúčových cieľov RRF. Ustanovenia o tom, že nedôjde k žiadnej závažnej ujme, sú preto dôležitým nástrojom, spolu s požiadavkou, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy by malo podporovať klimatické ciele EÚ.

11.02.2021

Záchranná linka 112 oslavuje tridsiatku

Už tri desaťročia môžu Európania v prípade núdze volať na tiesňové číslo 112. V roku 2019 zaznamenala linka takmer 150 miliónov hovorov, čo je viac ako polovica (56%) všetkých tiesňových volaní. Za posledných desať rokov ide o 1.5 miliardy hovorov.

Číslo 112 je možné volať v celej Európskej únii. Vďaka využívaniu rozvinutého systému mobilnej lokalizácie (Advanced Mobile Location - AML), ktorý za pomoci funkcionality smartfónov a satelitného navigačného systému Galileo je možné lepšie lokalizovať volajúceho, čo znamená rýchlejšiu pomoc. AML je k dispozícii v 19 členských štátoch a Komisia vyzýva ostatné krajiny aby ho rýchlo zaviedli.

Využívanie čísla 112 v členských štátoch Komisia monitoruje a vydáva pravidelné správy.

11.02.2021

Ako sa mení demografia EÚ?

Spoločné výskumné centrum EK dnes zverejnilo správu o demografickej situácií na území EÚ. Správa namiesto skúmania krajín ako celkov, tentoraz podrobne skúmala jednotlivé regióny.

Medzi hlavné zistenia patrí, že

európska populácia starne, ale nie rovnomerne z hľadiska miesta.
ukazuje sa, že do budúcna sa bude rozširovať priepasť medzi regiónmi s nárastom populácie a regiónmi s klesajúcou populáciou.

Správa tiež jasne ukazuje, že mladí ľudia sťahujúci sa za prácou a štúdiom majú na demografickú zmenu obrovský vplyv. Niektoré regióny tak prekvitajú a iné zaostávajú.

Vďaka kohéznej politike EU a inovačným politikám je možné zamerať sa na vyrovnanie nerovnováhy medzi regiónmi tak, aby sa aj momentálne vyľudnenejšie oblasti stali viac atraktívnymi pre život.

V súčasnosti prebieha aj verejná konzultácia týkajúca sa socioekonomických dopadov starnutia populácie v EÚ.

11.02.2021

Zimná hospodárska prognóza Európskej komisie

Podľa tejto prognózy hospodárstvo eurozóny v rokoch 2021 a 2022 narastie o 3,8 % a hospodárstvo EÚ narastie v roku 2021 o 3,7 % a v roku 2022 o 3,9 %. Očakáva sa, že eurozóna a hospodárstvo krajín EÚ dosiahnu predkrízovú úroveň produkcie skôr, ako sa predpokladalo v jesennej hospodárskej prognóze 2020. Stále pretrvávajú opatrenia vyplývajúce z pandémie, a preto v prvom štvrťroku 2021 hospodárstvo EÚ a eurozóny poklesne. Hospodársky rast sa má na jar obnoviť a v lete, keď budú očkovacie programy v pokročilom štádiu a obmedzenia sa postupne uvoľnia, by mal nabrať rýchlosť.

Silnejší rast by mohol stimulovať nástroj EÚ na obnovu NextGenerationEU, ktorého ústredným prvkom je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ktorého predpokladané financovanie ešte táto prognóza v plnej miere nezohľadnila. Pokiaľ ide o negatívne riziká, v blízkej budúcnosti sa môže ukázať, že pandémia oproti predpokladu tejto prognózy pretrvá dlhšie a bude závažnejšia. Existuje tiež riziko, že kríza by mohla zanechať hlbšie jazvy na hospodárskej a sociálnej štruktúre EÚ, a to najmä v dôsledku mnohých bankrotov a stratených pracovných miest. Tým by utrpel aj finančný sektor, zvýšila by sa dlhodobá nezamestnanosť a prehĺbili by sa nerovnosti.

Po silnom oživení v treťom štvrťroku na Slovensku ku koncu roka 2020 nastalo utlmenie hospodárskej aktivity v dôsledku druhej vlny pandémie koronavírusu, čo má za následok 5,9% prepad HDP v porovnaní s rokom 2019.Napriek predpokladu, že predĺžené obmedzenia súvisiace s pandémiou budú začiatkom roku 2021 aj naďalej zaťažovať hospodársku produkciu, postupný pokrok v očkovaní by mal v druhej polovici roka umožniť prudký návrat, ktorý by zvýšil ročný rast HDP na 4%. Očakáva sa, že slovenská ekonomika sa dostane na svoju predpandemickú úroveň do konca roka 2021 a v roku 2022 porastie asi o 5,4%. Protipandemické opatrenia majú pretrvávajúci negatívny dopad primárne na súkromnú spotrebu. Priemyselný sektor je odolnejší a do veľkej miery chránený pred obmedzeniami súvisiacimi s pandémiou, čo je dobrým znamením pre exportný sektor, ktorý by mal profitovať zo zlepšeného zahraničného dopytu. Inflácia v roku 2020 klesla na úroveň 2,0 % a očakáva sa jej ďalší pokles v roku 2021 na 0,5 %, pričom v roku 2022 by mala mierne narásť na 1,6 %.

10.02.2021

Predsedníčka Ursula von der Leyenová o stratégii EÚ v oblasti vakcín na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová dnes ráno vystúpila s prejavom na plenárnom zasadaní Európskeho parlamentu o súčasnom stave stratégie EÚ v oblasti vakcín. Predsedníčka pripomenula pokrok európskeho očkovania. Od decembra bolo v Európe dodaných 26 miliónov dávok očkovacích látok a zaočkovaných bolo viac ako 17 miliónov ľudí. Potvrdila, že Komisia bude aj naďalej pracovať na dosiahnutí cieľa do konca leta zaočkovať 70 % dospelej populácie v Európe. Predsedníčka von der Leyenová vyzvala europoslancov na jednotu a solidaritu v boji proti "nášmu spoločnému nepriateľovi" koronavírusu. Zároveň vyzvala aj na solidaritu s partnermi v susedských krajinách a na celom svete. "Ide aj o zastavenie šírenia vírusu s cieľom znížiť pravdepodobnosť mutácií. Prístup k očkovacím látkam pre krajiny s nízkymi a strednými príjmami je preto rovnako o našom vlastnom záujme, ako aj o solidarite. Naša zodpovednosť ďaleko presahuje hranice Európy," povedala von der Leyenová.

10.02.2021

Komisia víta schválenie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) Európskym parlamentom

Európska komisia víta dnešné hlasovanie v Európskom parlamente, ktorým sa potvrdila politická dohoda o nariadení, ktoré sa týka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) z decembra 2020. Ide o dôležitý krok k sprístupneniu 672,5 mld. eur vo forme úverov a grantov na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. RRF je kľúčovým nástrojom a ústredným prvkom iniciatívy NextGenerationEU, t. j. plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej pandémie COVID-19 silnejší. Bude zohrávať zásadnú úlohu pri pomoci Európe zotaviť sa z hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie, zvýšiť odolnosť ekonomík a spoločností EÚ a zabezpečiť ekologickú a digitálnu transformáciu.

Súhlas Európskeho parlamentu pripravil pôdu pre nadobudnutie účinnosti RRF v druhej polovici februára. Členské štáty potom budú môcť oficiálne predložiť svoje národné plány podpory obnovy a odolnosti, ktoré posúdi Komisia a schváli Rada. V plánoch podpory obnovy a odolnosti sú stanovené reformy a verejné investičné projekty, ktoré budú podporené z RRF. Komisia už vedie intenzívny dialóg so všetkými členskými štátmi o príprave týchto plánov. Predbežné financovanie vo výške 13 % z celkovej sumy pridelenej členským štátom sa sprístupní po schválení plánov podpory obnovy a odolnosti, aby sa finančné prostriedky z RRF dostali čo najrýchlejšie tam, kde sú potrebné. Rada musí teraz formálne dosiahnutú dohodu schváliť, aby ju mohli podpísať predsedovia Rady ECOFIN a Európskeho parlamentu. Nariadenie sa potom uverejní v úradnom vestníku, a tým nadobudne účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení. Komisia očakáva, že všetky potrebné formálne kroky sa príjmu včas a RRF bude môcť vstúpiť do platnosti v druhej polovici februára.

09.02.2021

Vakcíny: zverejnenie zmluvy medzi Európskou komisiou a spoločnosťou Sanofi-GSK

Farmaceutická spoločnosť Sanofi-GSK dnes súhlasila s uverejnením upravenej zmluvy s Komisiou, ktorú obe strany podpísali 18. septembra 2020. Komisia víta záväzok spoločnosti k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o jej účasť na zavádzaní stratégie EÚ pre vakcíny. Transparentnosť a zodpovednosť sú dôležité na to, aby pomohli vybudovať dôveru európskych občanov a zabezpečili, že sa môžu spoľahnúť na účinnosť a bezpečnosť očkovacích látok zakúpených na európskej úrovni. Dnes uverejnená zmluva obsahuje upravené časti týkajúce sa dôverných informácií, ako napr. údaje uvedené vo faktúrach. Zmluva Sanofi-GSK je treťou zmluvou, ktorá sa má uverejniť po tom, ako spoločnosti CureVac a AstraZeneca súhlasili s uverejnením svojich predbežných kúpnych zmlúv s Európskou komisiou. Komisia spolupracuje so spoločnosťami na uverejnení všetkých predbežných zmlúv o kúpe v blízkej budúcnosti.

09.02.2021

Komisia oznamuje začiatok súťaže o ocenenie REGIOSTARS 2021

Európska komisia dnes otvára 14. ročník súťaže REGIOSTARS, ktorá odmeňuje každý rok najlepšie projekty financované v rámci politiky súdržnosti. Príjemcovia financovania z politiky súdržnosti môžu prihlásiť svoje projekty v nasledujúcich kategóriách: inteligentná, zelená, spravodlivá a mestská Európa. Hlavnou témou roka je "Posilnenie ekologickej mobility v regiónoch v Európskom roku železníc 2021". Víťazov vyberie nezávislá porota odborníkov na vysokej úrovni a vyhlási ich v decembri 2021. O svojom obľúbenom projekte bude môcť hlasovať aj verejnosť. Súťaž bude otvorená do 9. mája 2021. Projekty financované z politiky súdržnosti, ktoré preukazujú excelentnosť a nové prístupy v oblasti regionálneho rozvoja môžu získať európske ocenenie REGIOSTARS od roku 2008.

08.02.2021

Deň bezpečnejšieho internetu 2021: Lepší internet pre deti a mladých ľudí

9. februára 2021 vo viac ako 170 krajinách si pripomíname Deň bezpečnejšieho internetu. Jeho cieľom je už od roku 2004 propagovať sieť centier bezpečnejšieho internetu v členských štátoch, ktoré sú financované z európskych prostriedkov. Tohtoročná téma "Spoločne za lepší internet" vyzýva na to, aby sa stal internet bezpečnejším a lepším miestom, najmä pre deti a mladých ľudí. V nedávno revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa vyžaduje, aby online platformy na zdieľanie videí obmedzili prístup detí k škodlivému obsahu. Okrem toho platforma Lepší internet pre deti, celoeurópska platforma zdrojov v rámci Európskej stratégie pre lepší internet pre deti, poskytuje deťom, ich rodičom a pedagógom množstvo relevantných informácií a zdrojov.

08.02.2021

Verejná konzultácia o trestných činoch proti životnému prostrediu

Komisia začala verejnú konzultáciu o trestných činoch proti životnému prostrediu. Výsledky tejto verejnej konzultácie budú podkladom pre preskúmanie pravidiel EÚ v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu. V smernici (2008/99/ES) sa od členských štátov vyžaduje, aby činnosti, ktoré porušujú právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, ako napríklad nezákonnú prepravu odpadu, obchod s ohrozenými druhmi alebo látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, považovali za trestné činy. Revidovaný návrh smernice sa očakáva do konca roka 2021. Revízia sa zaoberá využitím posilnenej právomoci EÚ v oblasti trestného práva podľa Lisabonskej zmluvy, ako aj zabezpečením lepšej koordinácie pravidiel s inými ekologickými iniciatívami. Verejná konzultácia je otvorená do 4. mája 2021.

08.02.2021

Konzultácia na podporu boja proti rodovo motivovanému násiliu

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu s cieľom zhromaždiť názory verejnosti na opatrenia prijaté členskými štátmi EÚ na riešenie rodovo motivovaného násilia a domáceho násilia. Konzultácia je zameraná na čo najširšie spektrum všetkých zainteresovaných strán. Násilie páchané na ženách je jednou z najtrvalejších foriem rodovej diskriminácie v Európe. Mnohé rodiny sú ovplyvnené domácim násilím páchaným nielen na ženách ale aj na iných obetiach, ako sú deti, muži, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Účelom konzultácie je informovať Komisiu o ďalších opatreniach na zlepšenie a koordináciu prevencie a ochranu pred týmto druhom násilia. Konzultácia bude otvorená do 10. mája 2021.

05.02.2021

Nitra, Trenčín a Žilina sú finalisti v boji o získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026

Dnes vybrala dvanásťčlenná nezávislá odborná porota tri slovenské mestá: Nitru, Trenčín a Žilinu, ako finalistov o získanie titulu Európske hlavné mesto kultúry 2026.

Na dokončenie svojich prihlášok majú vybrané mestá čas do jesene 2021, víťaz bude vybraný v decembri. Druhým nositeľom titulu bude v roku 2026 jedno z troch predvybraných fínskych miest: Oulu, Savonlinna či Tampere.

Tento rok sú držiteľmi tohto titulu Rijeka (Chorvátsko) a Galway (Írsko).

Čo je Európske hlavné mesto kultúry (EHMK)?

Iniciatíva vznikla v roku 1985 na základe myšlienky vtedajšej gréckej ministerky kultúry Meliny Mercouriovej. Odvtedy sa EHMK stal jedným z najambicióznejších kultúrnych projektov v Európe a jednou z najznámejších aktivít EÚ. Jeho cieľom je podporovať rozmanitosť kultúr v Európe, vyzdvihnúť ich spoločné črty a podporovať prínos kultúry k dlhodobému rozvoju miest.

Prvým slovenským Európskym hlavným mestom kultúry boli Košice v roku 2013.

02.02.2021

Európsky plán na boj proti rakovine = nový prístup EÚ k prevencii, liečbe a starostlivosti

Dnes, v predvečer Svetového dňa boja proti rakovine, Európska komisia predstavuje európsky plán na boj proti rakovine, ktorý je hlavnou prioritou Komisie pod vedením Ursuly von der Leyenovej v oblasti zdravia a kľúčovým pilierom silnej európskej zdravotnej únie. V pláne na boj proti rakovine sa stanovuje nový prístup EÚ k onkologickej prevencii, liečbe a starostlivosti, pričom východiskovým bodom sú nové technológie, výskum a inovácia. Plán bude zameraný na celý vývoj ochorenia, a to od prevencie až po kvalitu života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, pričom pozornosť sa upriami na opatrenia, pri ktorých môže EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu. Európsky plán na boj proti rakovine bude podporený opatreniami zahŕňajúcimi celú škálu politických oblastí, a to od zamestnanosti, vzdelávania, sociálnej politiky a rovnosti cez marketing, poľnohospodárstvo, energetiku, životné prostredie a klímu až po dopravu, politiku súdržnosti a daňový systém.

Plán na boj proti rakovine je rozdelený do štyroch kľúčových oblastí činnosti s 10 hlavnými iniciatívami a početnými podpornými akciami. Pri jeho realizácii sa bude využívať celá škála finančných nástrojov Komisie, pričom na opatrenia na boj proti rakovine sa celkovo vyčlenia 4 miliardy EUR, a to aj z programu EU4Health, programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa.

Prevencia prostredníctvom opatrení zameraných na kľúčové rizikové faktory.
Včasné odhaľovanie rakoviny prostredníctvom zlepšenia prístupu, kvality a diagnostiky a podpora členských štátov s cieľom zabezpečiť, aby sa možnosť skríningu do roku 2025 ponúkla 90 % obyvateľov EÚ.
Diagnóza a liečba prostredníctvom opatrení na zabezpečenie lepšie integrovanej a komplexnej onkologickej starostlivosti a riešenie nerovného prístupu ku kvalitnej starostlivosti a k liekom.
Zlepšenie kvality života onkologických pacientov a ľudí, ktorí prežili onkologické ochorenie, vrátane rehabilitácie, potenciálnej recidívy nádorov, metastatického ochorenia, a opatrenia na podporu sociálnej integrácie a opätovného začlenenia na pracovisku.

Okrem toho sa na podporu nových technológií, výskumu a inovácie vytvorí nové vedomostné centrum pre rakovinu s cieľom pomôcť pri koordinácii vedeckých a technických iniciatív v súvislosti s onkologickými ochoreniami na úrovni EÚ. Osobitná pozornosť sa bude venovať deťom prostredníctvom spustenia iniciatívy Pomoc deťom s rakovinou s cieľom zabezpečiť, aby deti mali prístup k rýchlemu a optimálnemu odhaľovaniu, diagnóze, liečbe a starostlivosti. Na účely určenia trendov, rozdielov a nerovností medzi členskými štátmi a regiónmi sa v roku 2021 zriadi register nerovností v oblasti rakoviny.

02.02.2021

Komisia začína verejnú konzultáciu o novej stratégii EÚ pre pôdu

Európska komisia dnes začala verejnú online konzultáciu o vývoji novej stratégie EÚ v oblasti pôdy. Zdravé pôdy sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov európskej zelenej dohody, ako je klimatická neutralita, obnova biodiverzity, nulové znečistenie, zdravé a udržateľné potravinové systémy a odolné životné prostredie. Naše pôdy sú však degradované v dôsledku neudržateľného hospodárenia, nadmerného využívania, zmeny klímy a znečistenia. Z tohto dôvodu sa v rámci stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 príjme nová stratégia pre pôdu v roku 2021. Cieľom novej stratégie EÚ v oblasti pôdy bude riešiť otázky súvisiace s pôdou a pôdou komplexným spôsobom a pomôcť dosiahnuť neutralitu degradácie pôdy do roku 2030, t. j. obnoviť "zdravý stav" pôdy. Je to jeden z kľúčových cieľov trvalo udržateľného rozvoja. Zdravé pôdy produkujú potraviny a suroviny, čistia pitnú vodu, znižujú riziko povodní a ukladajú obrovské množstvá uhlíka. Stratégia sa preto zameria na to, ako chrániť úrodnosť pôdy, znížiť eróziu a zvýšiť obsah organických látok v pôde a zohľadniť medzinárodné záväzky EÚ. Občania, organizácie a príslušní aktéri sa môžu zúčastniť na verejnej konzultácii do 27. apríla 2021.

02.02.2021

Právny štát: Komisia otvára konzultácie v súvislosti so správou o právnom štáte 2021

Európska komisia začala cielenú konzultáciu s cieľom požiadať zainteresované strany o informácie o vývoji v oblasti právneho štátu v členských štátoch a v Únii s cieľom pripraviť druhú výročnú správu o právnom štáte. Cieľom konzultácie je poskytnúť Komisii vecné informácie o vývoji v praxi. Takúto konzultáciu Komisia realizovala aj pri práci na prvom vydaní správy o právnom štáte (30.9.2020 a svoje príspevky do nej poskytlo viac ako 200 zainteresovaných strán. Správa o právnom štáte je jadrom európskeho mechanizmu právneho štátu, preventívneho nástroja zameraného na podporu právneho štátu a predchádzanie vzniku alebo zhoršeniu výziev. Konzultácia je dostupná online do 8. marca 2021.

01.02.2021

Verejná konzultácia o zdaňovaní cezhraničných nákupov alkoholu a tabaku v EÚ

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o zdaňovaní cezhraničných nákupov alkoholu a tabaku v EÚ. Podľa súčasných pravidiel sa spotrebná daň z alkoholu a tabaku nakúpeného súkromnou osobou na vlastné použitie a prepraveného do inej krajiny EÚ platí len v krajine, v ktorej bol tovar kúpený. Platí to aj v prípade, ak sa tento tovar prepravuje do iného členského štátu. Zneužívanie pravidiel cezhraničného nakupovania pre súkromné osoby je v prípade alkoholických aj tabakových výrobkov zdrojom obáv pre viaceré krajiny EÚ z dôvodu ušlých príjmov a negatívneho vplyvu na účinnosť vnútroštátnych politík v oblasti verejného zdravia. Súčasné pravidlá EÚ sa revidujú s cieľom zabezpečiť, aby boli naďalej vhodné na dosiahnutie rovnováhy medzi cieľmi v oblasti verejných príjmov a ochrany zdravia. To je obzvlášť dôležité v kontexte európskeho akčného plánu na boj proti rakovine, keďže zdaňovanie zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní konzumácie alkoholu a tabaku, ako aj pri odrádzaní mladých ľudí od fajčenia a zneužívania alkoholu. Cieľom verejnej konzultácie je zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany mali možnosť vyjadriť svoje názory na súčasné pravidlá a ich budúcu podobu. Verejná konzultácia potrvá do 23. apríla 2021.

01.02.2021

Podpredsedníčka Jourová na virtuálnej návšteve Slovenska

Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová sa dnes a zajtra zúčastní virtuálnej návštevy Slovenska s cieľom diskutovať o správe EÚ o právnom štáte, dezinformáciách a vzdelávaní marginalizovaných skupín. O reforme súdnictva, ale aj o bezpečnosti novinárov na Slovensku, bude diskutovať na video stretnutí s ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Témou zajtrajšieho stretnutia s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky bude výročná správa EÚ o právnom štáte, boj proti korupcii a stav demokracie. Podpredsedníčka bude neskôr diskutovať o boji proti dezinformáciám so slovenskou Sieťou odborníkov pre hybridné ataky (Sophia), ktorú v decembri iniciovalo Zastúpenie EK na Slovensku. O vzdelávaní rómskych detí sa podpredsedníčka Jourová koncom týždňa porozpráva s ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Branislavom Gröhlingom.

29.01.2021

Komisia konzultuje o novej stratégii lesného hospodárstva EÚ

Komisia v rámci európskej zelenej dohody uverejnila online verejnú konzultáciu o vypracovaní novej stratégie lesného hospodárstva EÚ. Stratégia, ktorú Komisia prijme neskôr v tomto roku, bude zahŕňať celý lesný cyklus a podporovať mnohé služby, ktoré lesy poskytujú. Zameria sa aj na zabezpečenie zdravých a odolných lesov, ktoré významne prispievajú k plneniu cieľov v oblasti biodiverzity a klímy, znižujú a kontrolujú prírodné katastrofy, zabezpečujú živobytie a podporujú obehové biohospodárstvo a vidiecke komunity. Mala by umožniť silné vedúce postavenie EÚ na medzinárodnej úrovni v kontexte programu OSN v oblasti udržateľnosti do roku 2030, Parížskej dohody, Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru o boji proti dezertifikácii. Cieľom konzultácie je získať názory občanov, hospodárskych subjektov a ostatných zainteresovaných strán na to, ako prekonať výzvy, ktorým naše lesy čelia, najmä v súvislosti s klímou, stratou biodiverzity, vidieckymi oblasťami, sociálnou hospodárskou prosperitou a riadením rizika katastrof. Skúma sa v ňom aj to, ako mobilizovať podporné nástroje EÚ, monitorovanie lesov, odvetvia lesného hospodárstva a cieľ EÚ vysadiť do roku 2030 tri miliardy stromov. Konzultácia je otvorená do 19. apríla 2021.

29.01.2021

Vakcíny: bola zverejnená zmluva medzi Európskou komisiou a spoločnosťou AstraZeneca

Na základe obnovenej žiadosti Európskej komisie z 27. januára 2021 farmaceutická spoločnosť AstraZeneca súhlasila so zverejnením upravenej zmluvy, ktorú obe strany podpísali 27. augusta 2020. Dnes zverejnená zmluva obsahuje upravené časti týkajúce sa dôverných informácií, ako napr. údaje uvedené vo faktúrach. Zmluva, ktorú Európska komisia vyjednala spolu s členskými štátmi EÚ, bola schválená 14. augusta a nadobudla platnosť 27. augusta. Je financovaná z nástroja núdzovej podpory v rámci Únie. Vďaka tejto zmluve si všetky členské štáty môžu od spoločnosti AstraZeneca kúpiť 300 miliónov dávok vakcíny s možnosťou kúpy ďalších 100 miliónov dávok, ktoré sa budú distribuovať úmerne k počtu obyvateľov. Zmluva tiež umožňuje členským štátom darovať svoje dávky vakcíny krajinám s nižším a stredným príjmom alebo ich distribuovať do ďalších európskych krajín. Komisia dúfa, že v blízkej budúcnosti bude môcť zverejniť všetky zmluvy v rámci dohôd o predbežnom nákupe.

Komisia víta záväzok spoločnosti k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o jej účasť na zavádzaní stratégie EÚ v oblasti vakcín. Kľúčovým záujmom Komisie je chrániť verejné zdravie a zaistiť čo najlepšie dohody so spoločnosťami tak, aby vakcíny boli cenovo dostupné, bezpečné a účinné. Zmluva so spoločnosťou AstraZeneca je druhou zmluvou, ktorá sa má zverejniť po tom, ako spoločnosť Cure Vac súhlasila so zverejnením dohody o predbežnom nákupe s Európskou komisiou. Komisia dúfa, že v blízkej budúcnosti bude môcť zverejniť všetky zmluvy v rámci dohôd o predbežnom nákupe.

29.11.2021

Aktuálne štatistiky o migrácii: vplyv pandémie COVID-19

Nové dostupné údaje EÚ o azyle a neoprávnenom prekračovaní hraníc za prvých 10 mesiacov roku 2020 ukazujú, že pandémia ovplyvnila migráciu do EÚ. EÚ ako celok zaznamenala 33 % medziročný pokles žiadostí o azyl a najnižší počet neoprávnených prekročení hraníc za posledných 6 rokov. Počas prvých desiatich mesiacov roku 2020 bolo v EÚ podaných 390 000 žiadostí o azyl (z toho 349 000 žiadostí bolo podaných po prvýkrát), čo je o 33 % menej za rovnaké obdobie v roku 2019. Členské štáty zároveň znížili počet nevybavených žiadostí o azyl. Ku koncu októbra 2020 bolo nevybavených 786 000 žiadostí, čo je o 15 % menej ako na konci roka 2019. To znamená, že na úrovni EÚ je nevybavených žiadostí ešte stále viac ako nových žiadostí za celý rok, a to s výraznými rozdielmi medzi členskými štátmi. Miera uznaných žiadostí o azyl alebo percentuálny podiel žiadostí o azyl, ktoré viedli ku kladnému rozhodnutiu na prvom stupni (bez potreby odvolania) vrátane rozhodnutí o priznaní humanitárneho postavenia, predstavovala 43 %. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2019 bol zaznamenaný pokles počtu neoprávnených prekročení hraníc do EÚ o 10 % (114 300 v období január - november 2020), čo je najnižšia úroveň za posledných 6 rokov. Prechod cez Stredozemné more je aj naďalej nebezpečný. Napriek tomu, že v roku v roku 2020 sa na cestu vydalo menej ľudí, bolo nahlásených 1 754 mŕtvych alebo nezvestných osôb, v porovnaní s 2 095 osobami v roku 2019.

V septembri 2020 Komisia predložila nový pakt o migrácii a azyle vrátane podrobného podkladového dokumentu na podporu politických návrhov, ktorý sa opieral o dostupné štatistiky migrácie do Európy. Komisia uverejnila štatistické údaje o migrácii do Európy, ktoré sa budú štvrťročne aktualizovať na základe najnovších dostupných údajov z rôznych zdrojov vrátane týchto: Eurostat, OECD, UNDESA, UNHCR, IOM a Frontex a EASO. Údaje sa zbierajú podľa rôznych harmonogramov. K dispozícii sú štvrťročné údaje o azyle, neregulárnej migrácii a návrate, zatiaľ čo ročné aktualizácie sa majú zamerať na celkové zmeny obyvateľstva (apríl); víza, zamestnanosť a počty utečencov na celom svete (júl); a na legálnu migráciu, ako aj uplatňovanie dublinských azylových pravidiel (október).

28.01.2021

Členské štáty prijali usmernenia o preukazovaní očkovania na lekárske účely

Členské štáty EÚ s podporou Európskej komisie prijali usmernenia o preukazovaní očkovania na lekárske účely. Cieľom týchto usmernení je podporiť interoperabilitu osvedčení o očkovaní. To znamená, že očkovacie certifikáty by mali byť jednotné a mali by obsahovať všetky potrebné údaje, mala by sa zistiť aj kompatibilita s už existujúcimi vnútroštátnymi riešeniami a prísna ochrana osobných údajov. Usmernenia stanovujú rámec, ktorým sa zabezpečuje pravosť a integrita certifikátov a týkajú sa papierových aj digitálnych certifikátov. Tieto usmernenia sa zameriavajú na očkovanie COVID-19, ale v budúcnosti by sa mohli použiť ako základ na preukázanie zaočkovania aj na iné ochorenia.

28.01.2021

Pozor na greenwashing - kupujeme naozaj zelené výrobky?

Európska komisia a vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa dnes zverejnili výsledky skríningu webových stránok ("sweep"), ktorý sa každoročne vykonáva s cieľom identifikovať možné porušenia právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa na online trhoch. Tento rok sa celoplošná akcia prvýkrát zamerala na tzv. greenwashing, čo je prax, v rámci ktorej spoločnosti tvrdia, že prispievajú k ochrane životného prostredia, ale nie je to úplne tak. Analyzovalo sa 344 ekologických tvrdení z rôznych obchodných odvetví, ako sú odevy, kozmetika a domáce spotrebiče. Napríklad vo viac ako polovici prípadov predajca neposkytol dostatočné informácie, aby spotrebiteľ vedel posúdiť či sú jeho eko tvrdenia pravdivé. Vnútroštátne orgány na ochranu spotrebiteľa mali dôvod domnievať sa, že v 42 % prípadov boli tvrdenia prehnané, nepravdivé alebo klamlivé a mohli by sa podľa pravidiel EÚ považovať za nekalé obchodné praktiky. "Greenwashing" sa zvýšil, keďže spotrebitelia sa čoraz viac snažia kupovať výrobky šetrné k životnému prostrediu.

27.01.2021

Európska komisia vydala dlhopisy v rámci nástroja EÚ SURE

Európska komisia vydala v rámci nástroja EÚ SURE sociálne dlhopisy vo výške 14 miliárd EUR na pomoc pri ochrane pracovných miest a zamestnaných ľudí. Ide o dva dlhopisy v hodnote 10 miliárd eur splatnými v roku 2028 a v hodnote 4 miliardy eur splatnými v roku 2050. Vysoký dopyt medzi investormi Komisii umožnil získať veľmi dobré cenové podmienky. Tie sa postupujú priamo členským štátom. Išlo o štvrtú emisiu dlhopisov v rámci programu SURE. Doteraz, a vďaka prvým trom emisiám medzi koncom októbra a koncom novembra minulého roka, získalo 15 členských štátov EÚ v rámci SURE vrátane Slovenska, takmer 40 miliárd EUR vo forme nadväzných úverov. V priebehu roka 2021 sa Komisia bude snažiť získať ďalších 35 miliárd EUR prostredníctvom emisie dlhopisov EÚ SURE.

27.01.2021

Odozva na starnutie obyvateľstva a jeho dosah - Komisia otvára diskusiu

Európska komisia dnes predstavila zelenú knihu, ktorou otvára širokú politickú diskusiu o výzvach a príležitostiach spojených so starnutím európskej spoločnosti. Skúma v nej dosah tohto výrazného demografického trendu na celé naše hospodárstvo a spoločnosť a vyzýva verejnosť, aby sa počas 12-týždňovej verejnej konzultácie vyjadrila, ako by sme mali na túto realitu reagovať. Výsledky tejto konzultácie pomôžu zistiť, akú potrebujú ľudia, ich regióny a komunity podporu. Na základe výsledkov Komisia zváži možnosť vytvorenia politík, ktorými by podporila úsilie členských štátov a regiónov o riešenie otázok spojených so starnutím.

Zelená kniha vytvára rámec pre diskusiu o starnutí obyvateľstva, v ktorom predstavuje rýchlosť a rozsah demografických zmien v našej spoločnosti, ako aj ich vplyv na jednotlivé politiky a otázky, ktoré si v tejto súvislosti treba zodpovedať. Týka sa to celého spektra oblastí od podpory zdravého životného štýlu a celoživotného vzdelávania až po posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti tak, aby sa vedeli postarať o staršie obyvateľstvo. Zdôrazňuje potrebu priviesť viac ľudí na trh práce, vyzdvihuje príležitosti na tvorbu pracovných miest a skúma vplyv starnutia na naše kariéry, životné podmienky, dôchodky, sociálnu ochranu a produktivitu.

26.01.2021

Poznáte portál "Learning Corner"?

V čase prebiehajúcej pandémie COVID-19 si väčšina žiakov a študentov osvojuje nové vedomosti dištančne. Jedna z veľmi dobrých príležitostí dozvedieť sa mnoho nových informácií aj o Európskej únii, ktorej súčasťou Slovensko je od roku 2004, a ktorá účinne pomáha jej členským štátom v boji s touto pandémiou je portál Kútika na vzdelávanie uplatňujúci metódu učme sa hrou.

Preto, ak si žiakom základnej alebo strednej školy, nájdeš tu hry, súťaže a knižky s aktivitami, ktoré ti pomôžu objavovať EÚ zábavným spôsobom, či už v triede alebo doma. Na stránke sa nachádzajú aj informácie pre študentov o možnostiach štúdia či dobrovoľníckej činnosti v zahraničí.

Ak ste učiteľom a chcete pomôcť svojim žiakom dozvedieť sa o EÚ a o tom, ako funguje, nájdete tu učebné materiály pre všetky vekové skupiny. Okrem inšpirácie pri tvorbe učebných plánov je tu množstvo príležitostí na nadväzovanie kontaktov s inými školami a učiteľmi v celej EÚ.

Viac na portáli: https://europa.eu/learning-corner/home_sk

26.01.2021

LUX Film Days: najlepšie európske filmy online

Filmové dni "LUX Film Days" sa na Slovensku uskutočnia prvýkrát online od 27. do 30. januára na platforme Kino doma www.kino-doma.sk . Vďaka tomu bude možné virtuálne navštíviť kino so všetkým, čo k tomu patrí. Premietanie bude prístupné zadarmo po celej SR a ponúka sledovanie najlepších európskych filmov, ktoré boli nominované na prestížnu cenu LUX, udeľovanú každoročne Európskym parlamentom. V rámci "LUX Fiml Days" predstavia aj novú podobu filmovej ceny "LUX - Európska filmová cena divákov".

Program:

27.1. 20.20 - Ida | Ida (Paweł Pawlikowski, Poľsko/Dánsko, 2013)

28. 1. 20.20 - Mustang | Mustang (Deniz Gamze Ergüven, Francúzsko/Nemecko/Turecko, 2015)

29. 1. 20.20 - Posledná rodina | Ostatnia rodzina (Jan P. Matuszyński, Poľsko, 2016)

30. 1. 18.00 - Ja ako Tekvička | Môj život Cuketky | Ma vie de Courgette (Claude Barras, Švajčiarsko/Francúzsko, 2016)

30. 1. 20.20 - Šťastný Lazzaro | Lazzaro felice (Alice Rohrwacher, Taliansko/Francúzsko/Nemecko/Švajčiarsko, 2018)

Promietanie prebieha na platforme www.kino-doma.sk

Bezplatné vstupenky sú k dispozícii na www.kino-lumiere.sk

Informácie na FB https://www.facebook.com/events/822351885273947

Jednotlivé filmy:

Ida: www.facebook.com/events/729681317942931
Mustang: www.facebook.com/events/398098717946775
Posledná rodina: www.facebook.com/events/208411360934645
Ja ako Tekvička: www.facebook.com/events/252730902926699
Šťastný Lazzaro: www.facebook.com/events/3897316016980014

26.01.2021

Štátna pomoc vo výške 2,9 miliárd EUR pre dvanásť členských krajín na projekt výskumu a inovácií v oblasti batérií

Komisia schválila podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (Important Project of Common European Interest - IPCEI) na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií. Projekt s názvom "European Battery Innovation" spoločne pripravili Belgicko, Chorvátsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Týchto dvanásť členských štátov poskytne v nasledujúcich rokoch financovanie až do výšky 2,9 miliárd EUR. Očakáva sa, že verejné financovanie uvoľní ďalších 9 miliárd EUR zo súkromných investícií, čo je viac ako trojnásobok verejnej podpory. Projekt dopĺňa prvý IPCEI v hodnotovom reťazci batérií, ktorý Komisia schválila v decembri 2019. Viac informácií o výške pomoci jednotlivým účastníkom bude k dispozícii vo verejnej verzii rozhodnutia Komisie.

Podpredseda Komisie Maroš Šefčovič, zodpovedný za Európsku alianciu pre batérie, uviedol: "Vďaka svojmu zameraniu na novú generáciu batérií pomôže tento silný celoeurópsky projekt spôsobiť revolúciu na trhu s batériami. Posilní tiež našu strategickú autonómiu v sektore nevyhnutnom pre ekologickú premenu Európy a dlhodobú odolnosť. Ešte pred asi tromi rokmi EÚ takmer nebola na mape odvetvia batérií. Dnes je Európa globálnym hotspotom batérií. A do roku 2025 bude výsledkom našich opatrení v rámci Európskej aliancie batérií odvetvie, ktoré bude schopné každý rok poháňať najmenej šesť miliónov elektrických automobilov. Náš úspech spočíva v spolupráci a len v rámci tohto projektu sa predpokladá asi 300 partnerstiev medzi priemyselnými a vedeckými aktérmi. " Na projekte sa zúčastní 42 priamych účastníkov vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a začínajúcich podnikov s aktivitami v jednom alebo viacerých členských štátoch. Priamy účastníci budú úzko spolupracovať s viac ako 150 externými partnermi, ako sú univerzity, výskumné organizácie a MSP z celej Európy. Predpokladá sa, že celkový projekt bude dokončený do roku 2028.

25.01.2021

Komisia navrhuje aktualizovať opatrenia týkajúce sa cestovania v rámci EÚ a z krajín mimo EÚ

Európska komisia dnes predložila dva návrhy s cieľom aktualizovať koordinovaný prístup k obmedzeniam voľného pohybu v rámci EÚ a zaviesť dodatočné záruky a požiadavky pre cestujúcich prichádzajúcich z tretích krajín.

Vzhľadom na vysoký počet pozitívnych prípadov ako aj zvyšujúci sa počet ľudí nakazených novým variantom koronavírusu v mnohých členských štátoch, EK výrazne odrádza od cestovania, pokiaľ nie je nevyhnutné. Komisia zároveň vyzýva členské štáty, aby zabezpečili fungovanie jednotného trhu a neprerušené dodávateľské reťazce. Nemalo by teda dôjsť k zatvoreniu hraníc alebo plošným zákazom cestovania. Komisia preto navrhuje aktualizovať odporúčanie Rady z minulého októbra. Nové varianty koronavírusu a nestála zdravotná situácia na celom svete si vyžadujú ďalšie opatrenia na zaistenie bezpečného cestovania do EÚ. Komisia preto navrhuje dodatočné záruky a požiadavky pre medzinárodných cestujúcich, ktorí prichádzajú do EÚ. S cieľom zohľadniť najnovšie vedecké odporúčania Komisia navrhuje aj aktualizované kritériá pri rozhodovaní o uplatňovaní obmedzení na cesty do EÚ z jednotlivých krajín. Zohľadňuje pritom mieru testovania, pozitivitu testovania a výskyt nových variantov vírusu, ktorý môže vzbudiť obavy.

25.01.2021

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti: aktualizované usmernenia pre národné plány

Európska komisia predložila členským štátom aktualizované usmernenia o príprave a predkladaní plánov na podporu obnovy a odolnosti. S cieľom pomôcť členským štátom pri zosúlaďovaní ich návrhov plánov podpory obnovy a odolnosti s nariadením boli pôvodné usmernenia aktualizované. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti pozostáva zo šiestich pilierov: zelená transformácia; digitálna transformácia; inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a zamestnanosť; sociálna a územná súdržnosť; zdravie a odolnosť a politiky v záujme ďalšej generácie, detí a mládeže vrátane vzdelávania a zručností. Členské štáty by mali vysvetliť, ako plány prispievajú k podpore rovnosti a k zásadám Európskeho piliera sociálnych práv. Národné plány by mali obsahovať aj zhrnutie konzultačného procesu na vnútroštátnej úrovni, ako aj systém kontrol a auditu zavedený na zabezpečenie ochrany finančných záujmov Únie. Členské štáty by mali preukázať, že minimálne 37 % výdavkov na investície a reformy obsiahnuté v jednotlivých národných plánoch by malo slúžiť na podporu cieľov v oblasti klímy a 20 % k digitálnej transformácii. Európska komisia bude aj naďalej intenzívne diskutovať s členskými štátmi o príprave ich národných plánov.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti je kľúčovým nástrojom iniciatívy NextGenerationEU, teda plánu EÚ, ako vyjsť zo súčasnej krízy silnejší. Umožní poskytnúť úvery a granty v celkovej výške 672,5 miliardy eur na podporu reforiem a investícií v členských štátoch. Na to, aby členské štáty mohli tento mechanizmus využívať, musia predložiť plány, v ktorých sa stanovia ich národné programy reforiem a investícií. Zatiaľ čo základné zásady návrhu Komisie boli zachované, politická dohoda priniesla určité zmeny v znení nariadenia. Komisia spolu s aktualizovanými usmerneniami uverejnila aj štandardný vzor pre plány členských štátov.

22.01.2021

Výsledky prieskumu o viere v očkovaní a vakcíne proti Covid-19

Európska komisia zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky o očkovaní proti ochoreniu Covid-19. Slovensko sa v ňom zaradilo medzi krajiny, ktoré najmenej dôverujú vakcínam a ich bezpečnosti. Napriek tomu sa proti novému koronavírusu chystá zaočkovať 62 % Slovákov a 70 % Európanov.

62,6 % respondentov zo všetkých členských štátov zastáva názor, že vakcíny proti novému koronavírusu sú bezpečné. S týmto vyjadrením nesúhlasí 42 %, a takmer polovica si myslí, že vakcíny sú neefektívne. V Európskej únii ich efektívnosti verí 73,4 % obyvateľov. Slovensko patrí spolu s Bulharskom a Slovinskom medzi krajiny, v ktorých najväčšia časť obyvateľstva úplne nesúhlasí s očkovaním. Viac než tretina respondentov zo Slovenska odpovedalo, že by sa nikdy nedali zaočkovať. No mnohí pripustili, že by zmenili svoj prístup, keby videli priame dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín na už zaočkovaných ľuďoch. 66,5 % respondentov pritom uviedlo, že pozná ľudí, ktorí mali pozitívny test na Covid-19 a 61,7 % pozná ľudí, ktorí kvôli novému koronavírusu ochoreli.

Väčšina respondentov by chcela získať viac informácií o bezpečnosti vakcín Covid-19 (56,9 %) i o účinnosti vakcín (49,9 %). Pričom za najdôveryhodnejšie zdroje považujú zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov (56,6 %), národným zdravotníckym orgánom (42,6 %) a Európskej únii (20,3 %) a medzi najmenej dôveryhodné radia médiá (9,4 %), webové stránky (7,8 %) a online sociálne siete (5,4 %). Na samom konci sme sa ocitli aj pri názore, za akých okolností sa skončí pandémia. Približne šesť z desať Európanov (59 %) verí, že jediný spôsob ako skoncovať s pandémiou je očkovaním. S týmto názorom však súhlasí iba 40,7 % opýtaných Slovákov. Paradoxne, takmer osem z desiatich Európanov (76,2 %) verí, že závažné choroby v minulosti zmizli práve vďaka očkovaniu. Navyše až 96,3 % respondentov uviedlo, že boli zaočkovaní v detstve a 70,5 % aj v dospelosti.

Prieskum realizovala agentúra Kantar v polovici decembra a zapojilo sa doň 24 424 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ.

20.01.2021

Verejné konzultácie: Schengenská stratégia, digitálna daň a poistenia vývozných úverov

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu o budúcnosti schengenského priestoru, ktorej cieľom je zhromaždiť príspevky občanov, občianskych spoločností a ďalších zainteresovaných strán, ktoré majú záujem o formovanie budúcnosti Schengenu. V rámci Paktu o migrácii a azyle Komisia oznámila prijatie Stratégie o budúcnosti schengenského priestoru, ktorá by zahŕňala iniciatívy zamerané na jeho podporu. Konzultácia sa taktiež týka dopadu pandémie ochorenia Covid-19 a znovuzavedenia hraničných kontrol počas pandémie. Verejná konzultácia bude otvorená do 16. marca a prispieť do nej môžete vyplneným dotazníka v ktoromkoľvek úradnom jazyku Európskej únie.

Komisia otvorila aj verejnú konzultáciu o novej digitálnej dani. Jej cieľom je zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie v digitálnej ekonomike a zaistiť tak Európu pripravenú na digitálny vek. Daňové systémy za posledné roky zaostávajú za globálnym technologickým vývojom, čo malo za následok, že digitálne spoločnosti platia menej daní. Koronakríza tiež zhoršila túto situáciu urýchleným prechodom na digitálny svet, čím sa zvýšili zisky mnohých online spoločností. Digitálna daň by mohol zabezpečiť, uplatňovanie pravidiel EÚ v digitálnom hospodárstve a aby spoločnosti, či už digitálne alebo nedigitálne, súťažili v Európe za spravodlivých podmienok a prispeli tak k oživeniu hospodárstva. Táto verejná konzultácia sa zameriava na všetky zainteresované strany pôsobiace v digitálnej ekonomike a potrvá 12 týždňov.

Komisia otvorila aj verejnú konzultáciu s cieľom posúdiť dostupnosť kapacity súkromného krátkodobého poistenia vývozných úverov pre vývoz do všetkých krajín, ktoré sú uvedené v oznámení z roku 2012 ako "krajiny s obchodovateľným rizikom". Na základe výsledkov verejnej konzultácie Komisia posúdi, či je súčasné dočasné vypustenie krajín z tohto zoznamu naďalej opodstatnené. Vývozné úvery umožňujú zahraničným kupujúcim tovarov a/alebo služieb odložiť príslušnú platbu.

Všetky verejné konzultácie Európskej komisie nájdete na portáli

https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/have-your-say/initiatives .

20.01.2021

Komisia prichádza s kľúčovými opatreniami na spoločný boj proti ochoreniu COVID-19

Európska komisia stanovila niekoľko opatrení potrebných na zintenzívnenie boja proti pandémii. V oznámení, ktoré bolo včera prijaté, vyzýva členské štáty, aby urýchlili nasadenie vakcíny v celej EÚ a aby aj naďalej zaistili dodržiavanie opatrení: bezpečná vzdialenosť, obmedzenie sociálnych kontaktov, boj proti dezinformáciám, koordinovanie cestových obmedzení, zvýšená miera testovania, vyhľadávanie kontaktov a genómové skenovanie. Do marca 2021 by malo byť v každom členskom štáte zaočkovaných aspoň 80 % osôb vo veku nad 80 rokov a 80 % zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v oblasti sociálnej starostlivosti. Do leta 2021 by členské štáty mali zaočkovať aspoň 70 % dospelej populácie. Keďže počet nových prípadov ochorenia v posledných týždňoch neustále narastá, je potrebné v nadchádzajúcich mesiacoch urobiť viac na podporu systémov zdravotníctva, ako aj na riešenie problému "únavy spojenej s COVID-om", počnúc zrýchlením očkovania všetkých skupín a vo všetkých oblastiach po pomoc našim partnerom v tretích krajinách.

19.01.2021

Komisia podniká ďalšie kroky na podporu otvorenosti, sily a odolnosti európskeho hospodárskeho a finančného systému

Európska komisia dnes predstavila novú stratégiu na podnietenie otvorenosti, sily a odolnosti hospodárskeho a finančného systému EÚ pre nadchádzajúce roky. Cieľom je lepšie umožniť Európe zohrávať vedúcu úlohu v globálnej správe hospodárskych záležitostí a zároveň chrániť EÚ pred nekalými a zneužívajúcimi praktikami. S tým sa spája aj záväzok EÚ vytvoriť odolnejšie a otvorenejšie globálne hospodárstvo, dobre fungujúci medzinárodný finančný trh a mnohostranný systém založený na pravidlách. Je to v súlade s ambíciou predsedníčky von der Leyenovej dosiahnuť to, aby Komisia bola geopolitická.

Prístup je založený na troch vzájomne sa posilňujúcich pilieroch:

Presadzovanie silnejšej medzinárodnej úlohy eura oslovením partnerov z tretích krajín s cieľom propagovať jeho používanie, ďalej podporou rozvoja nástrojov a referenčných hodnôt denominovaných v eurách a posilnením jeho postavenia ako medzinárodnej referenčnej meny v odvetví energetiky a komodít, a to aj pre vznikajúce energetické nosiče, ako je vodík.
Ďalší rozvoj infraštruktúr finančného trhu EÚ a zlepšenie ich odolnosti, a to aj pokiaľ ide o extrateritoriálne uplatňovanie sankcií tretími krajinami.
Ďalšia podpora jednotného vykonávania a presadzovania vlastných sankcií EÚ. Komisia v tomto roku vytvorí databázu - register výmeny informácií o sankciách - s cieľom zabezpečiť účinné podávanie správ a výmenu informácií medzi členskými štátmi a Komisiou o vykonávaní a presadzovaní sankcií.

19.01.2021

Podpredseda Európskej komisie Šefčovič vymenovaný za spolupredsedu Rady pre partnerstvo EÚ a Spojeného kráľovstva

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová dnes vymenovala Maroša Šefčoviča za spolupredsedu Rady pre partnerstvo EÚ a Spojeného kráľovstva, kde bude zastupovať Európsku úniu. Rada pre partnerstvo bola zriadená dohodou o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a bude dohliadať na dosiahnutie cieľov dohody a uľahčí jej vykonávanie.

"Tento rok je začiatkom novej kapitoly v našich vzťahoch so Spojeným kráľovstvom, ktorá sa stala treťou krajinou, ale zároveň zostane naším blízkym strategickým partnerom. V týchto dvoch dohodách - v dohode o obchode a spolupráci a v dohode o vystúpení - máme pevný základ pre vykonávanie tejto novej kapitoly. Budeme naďalej neúnavne pracovať na zabezpečení toho, aby ich litera a duch dobre fungovali v praxi," uviedol Maroš Šefčovič, podpredseda pre medziinštitucionálnu spoluprácu a strategický výhľad. S cieľom podporiť dôsledné vykonávanie dohôd sa Európska komisia rozhodla zriadiť nové "službu pre dohody medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom", ktorá od 1. marca nahradí pracovnú skupinu pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom.

18.01.2021

Nový európsky Bauhaus: Komisia otvára fázu koncipovania

Európska komisia dnes otvorila fázu koncipovania iniciatívy Nový európsky Bauhaus. Nový európsky Bauhaus je environmentálny, hospodársky a kultúrny projekt s cieľom kombinovať dizajn, udržateľnosť, prístupnosť, finančnú dostupnosť a investície v snahe pomôcť realizovať európsku zelenú dohodu. Jeho kľúčové hodnoty sú teda udržateľnosť, estetika a inkluzívnosť. Cieľom tejto fázy je zapojiť zainteresované strany, aby koncepciu formovali spoločne a preskúmali nápady, určili najpálčivejšie potreby a výzvy a vytvorili medzi sebou pevné prepojenia. Jej súčasťou je aj prvý ročník ceny nového európskeho Bauhausu, ktorý Komisia vyhlási na jar tohto roku.

Na jeseň tohto roku sa v rámci prvej fázy uverejnia výzvy na predkladanie návrhov v snahe uviesť do života nápady nového európskeho Bauhausu na minimálne piatich miestach v členských štátoch EÚ, a to pomocou finančných prostriedkov EÚ na vnútroštátnej i regionálnej úrovni. Všetci zainteresovaní sa môžu na dnes spustenej špeciálnej webovej stránke podeliť o príklady inšpiratívnych úspechov nového európskeho Bauhausu, o svoje nápady, ako ho formovať a ako by sa mal vyvíjať, ako aj o svoje obavy a problémy, ktorým čelia. V ďalšej fáze iniciatívy ("fáza realizácie") sa zavedie päť pilotných projektov zameraných na spoločné koncipovanie nových riešení, ktoré budú nielen udržateľné a inkluzívne, ale takisto budú mať štýl. Cieľom tretej fázy ("šírenie") je prostredníctvom nových projektov, vytvárania sietí a výmeny poznatkov v Európe i mimo nej šíriť nápady a koncepcie, ktoré sú podstatou nového európskeho Bauhausu.

18.01.2021

Štátna pomoc: Komisia schválila slovenskú schému pomoci vo výške 8 miliónov eur na podporu profesionálnych športových klubov

Európska komisia schválila slovenskú schému vo výške 8 miliónov eur na podporu športových klubov, ktoré sa zúčastňujú na profesionálnych ligach v súvislosti s obmedzeniami spôsobenými pandémiou koronavírusu. Schéma bola schválená na základe dočasného rámca štátnej pomoci a bude mať podobu priamych grantov pre spoločnosti, ktoré zaznamenali výrazný pokles príjmov v dôsledku pandémie. Cieľom schémy je riešiť potreby príjemcov v oblasti likvidity a pomôcť im pokračovať v činnosti počas epidémie aj po nej. Podpora bude poskytnutá najneskôr do 30. júna 2021 a neprekročí 800.000 eur na spoločnosť. Komisia dospela k záveru, že opatrenia sú potrebné, vhodné a primerané na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu a že slovenská schéma je v súlade s podmienkami stanovenými v dočasnom rámci.

15.01.2021

Európska komisia reaguje na iniciatívu "Menšinový balíček"

Európska komisia odpovedala na európsku iniciatívu občanov "Menšinový balíček - milión podpisov za rozmanitosť v Európe". Ide o piatu úspešnú iniciatívu, ktorú podporil viac ako jeden milión občanov v celej EÚ. Cieľom iniciatívy je zlepšenie ochrany osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám. V odpovedi Komisie sa dôkladne hodnotia návrhy organizátorov a uvádza sa v nej, ako existujúce a nedávno prijaté právne predpisy EÚ podporujú rôzne aspekty tejto iniciatívy. V odpovedi sú načrtnuté ďalšie následné opatrenia. Inklúzia a rešpektovanie bohatej kultúrnej rozmanitosti Európy patrí medzi priority a ciele Európskej komisie. Od roku 2013, keď organizátori pôvodne požiadali o registráciu iniciatívy, Komisia prijala širokú škálu opatrení, ktorými sa riešilo viacero aspektov návrhov iniciatívy.

15.01.2021

16. ročník jedinečnej konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET

Spoločnosť AMAVET vyhlasuje 16. ročník konferenčnej súťaže JUNIOR INTERNET, ktorá je otvorená pre všetkých nadšencov internetu a programovania. Vítané sú projekty webových stránok, mobilných aplikácií, blogov alebo vlogov, dizajnov, grafiky a textov na webe. Svoje projekty môžu prihlasovať žiaci základných a stredných škôl do 15. marca 2021. Súťažiacimi sú individuálni autori alebo tím maximálne troch autorov, ktorí sa aktívne zaujímajú o tvorbu webových stránok, programovanie aplikácií, digitálnu grafiku a dizajn, písanie textov a blogov, aktívnu tvorbu na sociálnych sieťach a tvorbu online projektov zameraných na vzdelávanie. Prihlásené práce budú hodnotiť odborníci z prostredia IT a internetu. O úspechu projektu rozhoduje originalita a nápad, dizajn, technické prevedenie, ale aj bezpečnosť. Finále súťažnej konferencie sa uskutoční v apríli 2021 formou videokonferencie a súťažiaci majú šancu získať hodnotné vecné ceny.

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku sa podieľalo na otvorení kategórie JuniorTEXT, ktorej témou bude: Akú podobu by mala mať veda, ktorá bude hnacím motorom Slovenska i celej EÚ? Jadrom témy tohto ročníka súťažnej kategórie Junior Text je výskum a inovácia. Už dnes vieme, aké máme ako spoločnosť a planéta problémy i ambície. Vieme, že sa musí zásadne zmeniť udržateľnosť našich aktivít. Znamená to novú, zelenú ekonomiku pre zachovanie rozmanitej biodiverzity a nášho jedinečného životného prostredia. Zelená ekonomika sa však nezaobíde bez nových postupov, riešení a technológií. Nič z toho nebude dosť efektívne a rýchle, ak nebudeme oveľa viac a lepšie digitalizovať a stále viac využívať možnosti umelej inteligencie (AI). Obidve oblasti (zelená obnova a AI) sú ale podmienené rozvojom vedy a inovácií. Aká by teda mala byť veda, ktorá sa stane základom nášho úspechu?

11.01.2021

Posilnenie podnikov s využitím európskeho fondu

Ideas Powered for Business SME Fund je grantový program v hodnote 20 miliónov EUR vytvorený na pomoc európskym malým a stredným podnikom (MSP) v súvislosti s prístupom k právam v oblasti duševného vlastníctva.

Program je určený pre podniky, ktoré chcú rozvíjať stratégie v oblasti duševného vlastníctva a chrániť svoje práva v tejto oblasti na vnútroštátnej, regionálnej alebo únijnej úrovni. Vzťahuje sa na služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP scan) a prihlášky ochranných známok a/alebo dizajnov. Program podporuje Európska komisia a Úrad EÚ pre duševné vlastníctvo (EUIPO).

Malé a stredné podniky, so sídlom v jednej z 27 členských krajín, môžu získať prístup ku dvom službám, ktoré zahŕňajú čiastočnú náhradu nákladov na služby včasnej diagnostiky v oblasti duševného vlastníctva (IP scan, služba 1) prihlášok ochranných známok a dizajnov na vnútroštátnej, regionálnej (Benelux) a únijnej úrovni (služba 2). Každý MSP môže získať náhradu najviac do výšky 1 500 EUR.

08.01.2021

Komisia navrhuje zakúpiť ďalších 300 miliónov dávok očkovacej látky BioNTech-Pfizer

Európska komisia dnes navrhla členským štátom EÚ nákup ďalších 200 miliónov dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19 vyrábanej spoločnosťami BioNTech a Pfizer s možnosťou získať ešte ďalších 100 miliónov dávok. Európskej únii by to umožnilo nakúpiť až 600 miliónov dávok tejto vakcíny, ktorá sa už používa v celej EÚ. Tieto ďalšie dávky budú dodané začiatkom druhého štvrťroka 2021. EÚ získala široké portfólio vakcín s rôznymi technológiami. Pre Európu a jej susedov zabezpečila až 2,3 miliardy dávok najsľubnejších potenciálnych vakcín. Okrem vakcíny od BioNTech-Pfizer bola 6. januára 2021 schválená druhá vakcína, ktorú vyrába spoločnosť Moderna. Očakáva sa, že čoskoro budú schválené ďalšie vakcíny. Toto portfólio vakcín by Európskej únii umožnilo nielen pokryť potreby všetkých svojich obyvateľov, ale aj dodať vakcíny susedným krajinám.

08.01.2021

Komisia zaregistruje iniciatívu za "zákaz praktík hromadného biometrického sledovania"

Európska komisia dnes rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom "Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania". Organizátori tejto európskej iniciatívy občanov vyzývajú Komisiu, aby navrhla právny akt, ktorým sa navždy ukončí náhodné a svojvoľné využívanie biometrických údajov takými formami, ktoré môžu viesť k hromadnému sledovaniu alebo akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv. Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní. Komisia v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Po dnešnej registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

08.01.2021

Podpora EÚ pre spoluprácu regiónov na inovatívnych pilotných projektoch

Komisia oznámila víťazov novej iniciatívy financovanej z prostriedkov EÚ, ktorá podporuje medziregionálne partnerstvá v štyroch oblastiach: inovatívne riešenia súvisiace s koronavírusom, obehové hospodárstvo v oblasti zdravia, udržateľný a digitálny cestovný ruch a vodíkové technológie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. Cieľom tejto novej pilotnej akcie je mobilizovať regionálnych a celoštátnych aktérov v oblasti inovácií a pomôcť tak riešiť dôsledky koronavírusu. Iniciatíva pomáha rozširovať projekty v nových prioritných oblastiach, ako je zdravotníctvo, cestovný ruch alebo vodík.

V nadväznosti na výzvu Komisie na vyjadrenie záujmu vyhlásenú v júli 2020 boli vybrané štyri medziregionálne partnerstvá. V každom z nich preberá vedúcu úlohu jeden alebo viaceré koordinačné regióny:

V záujme vývoja inovatívnych riešení založených na vodíkových technológiách v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka so širokým geografickým pokrytím zlúčia dve partnerstvá: partnerstvo European Hydrogen Valleys, ktoré združuje 12 regiónov pod vedením Aragónska (ES), regiónu Auvergne Rhône Alpes (FR), Normandie (FR) a Severného Holandska (NL) a partnerstvo pod vedením Košického kraja (SK) so štyrmi ďalšími regiónmi.
Baskicko (ES) sa spolu s tromi regiónmi zameria na podporu vznikajúceho priemyselného odvetvia zameraného na predpovedanie vývoja pandémie koronavírusu a jej prevenciu,
dôraz na obehové hospodárstvo v oblasti zdravia zasa bude klásť partnerstvo RegioTex zamerané na textilné inovácie, ktoré zahŕňa 16 regiónov pod vedením Severného Portugalska (PT),
udržateľný a digitálny cestovný ruch je ústrednou témou partnerstva, ktoré koordinuje sieť medzinárodnej spolupráce zameraná na technológie, vedu a kultúrne dedičstvo s názvom Time Machine Organisation a ktoré zahŕňa päť regiónov a Cyprus pod vedením Durínska (DE),

Tieto partnerstvá budú využívať pomoc odborníkov Komisie, ktorí im okrem iného budú radiť, ako čo najlepšie kombinovať finančné prostriedky EÚ na financovanie projektov. Okrem tejto praktickej podpory Komisie môže každé partnerstvo využiť externé poradenské služby až do výšky 100 000 eur na činnosti rozširovania a komercializácie. Peniaze budú pochádzať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Práca na partnerstvách sa začne už v tomto mesiaci a bude trvať jeden rok. Tento pilotný projekt má ešte viac stimulovať medziregionálnu spoluprácu a ponúka možnosť, aby sa počnúc rokom 2021 partnerstvá uchádzali o podporu v rámci nových programov a nástroja s názvom Medziregionálne inovačné investície.

07.01.2021

Portugalské predsedníctvo v Rade EÚ

Od 1. januára do 30. júna 2021 preberá od Nemecka predsedníctvo v Rade EÚ. Portugalsko sa nasledujúcich šesť mesiacov chce riadiť mottom "Čas na výsledky: spravodlivú, zelenú a digitálnu obnovu"

Program predsedníctva sa zameriava na päť hlavných oblastí, ktoré sú v súlade s cieľmi strategického programu EÚ:

posilňovať odolnosť Európy
podporovať dôveru v európsky sociálny model
presadzovať udržateľnú obnovu
urýchliť spravodlivú a inkluzívnu digitálnu transformáciu
opätovne potvrdiť úlohu EÚ vo svete a zabezpečiť, aby bola založená na otvorenosti a multilateralizme

Portugalské predsedníctvo Rady EÚ sa bude zameriavať na to, aby EÚ prekonala pandémiu ochorenia COVID-19. Bude presadzovať inovačnú víziu EÚ zameranú na budúcnosť a založenú na spoločných hodnotách solidarity, zbližovania a súdržnosti.

04.01.2021

Rok 2021 je Európskym rokom železníc

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná doprava zodpovedná za menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou. Z toho vyplýva, že je jednou z najudržateľnejších foriem osobnej a nákladnej dopravy. Okrem iných výhod je železničná doprava mimoriadne bezpečná a spája ľudí a podniky v celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Napriek týmto výhodám len asi 7 % cestujúcich a 11 % tovaru cestuje po železnici. Európsky rok železníc vytvorí impulz, ktorý pomôže zvýšiť podiel železničnej dopravy na osobnej a nákladnej doprave. Tým sa výrazne znížia emisie skleníkových plynov a znečistenie pochádzajúce z dopravy EÚ, čím sa výrazne prispeje k úsiliu EÚ dosiahnuť ciele európskej zelenej dohody, teda dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Článok s tipmi pre úpravu textov

01.02.2021

Úvodný odstavec čitateľom objasní hlavnú tému článku. Pokiaľ ho zobrazíte aj v prehľade všetkých článkov, pomôžete čitateľom s rozhodovaním, ktorý príspevok je pre nich zaujímavý. Nezabudnite úvodný odstavec odlíšiť od zvyšku textu. V nasledujúcich riadkoch nájdete ďalšie tipy, ako články upravovať.

1. januára 2021 začal Európsky rok železníc. Táto iniciatíva Európskej komisie vyzdvihne výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V priebehu roka 2021 sa železnica stane stredobodom pozornosti celého kontinentu s cieľom podporiť využívanie železničnej dopravy občanmi aj podnikmi. V EÚ je železničná...

2021

Článok s tipmi pre úpravu textov

Rok 2021 je Európskym rokom železníc

Článok s obrázkami

Jednoduchý článok